Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124215653
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124215653.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Lenka
Maďarová, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom v Žiline,
Štrková 95/21, IČO: 47 232 692, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

v D., E. F. XXX/XX, adresa na doručovanie písomností: G. H.,
I. G. XX/X, právne zast: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka so sídlom v Trenčíne, Ul. Palackého
85/5, IČO: 42 024 552, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/79/2024-60 zo dňa 21. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í vo výroku I. tak, že žalovanému sa zakazuje
predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosti a družstva, zriadiť právo zodpovedajúce

vecnému bremenu a zaťažiť v prospech inej osoby nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne
územie: D., obec: D., okres: J. ako stavba: rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemkoch: parcely
C-KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, pozemky: parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape:
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 479 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, č. XXX/X - záhrada o

výmere 460 m2, č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 27C/79/2024 a vo zvyšnej časti návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Vo výroku II. uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Vo výroku III. m e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že žalovanému sa zakazuje predať, darovať,

prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosti a družstva, zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu a
zaťažiťvprospechinejosobynehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXX,katastrálneúzemie:G.H.,obec:G.
H., okres: J. ako: Nebytový priestor č. X, prízemie, vo vchode č. X, obytného domu súp.č. XX, postavený
na parcele C-KN č. XXX, druh nebytového priestoru: 1, s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve: 173/3587, Nebytový priestor č. X,
-X suterén, vo vchode č. X, obytného domu súp. č. XX, postavený na parcele C-KN č. XXX, druh

nebytového priestoru: X, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve: 32/3587, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: G. H., obec: G. H., okres: J.
pozemok: parcela C-KN č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 687 m2, spoluvlastnícky podiel 205/3587, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci
samej vedenej pod sp. zn. 27C/79/2024 a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol tak, že výrokom I. žalovanému zakázal akýmkoľvekspôsobom nakladať, najmä predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej spoločnosti a družstva, s
nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXX, katastrálne územie: D., obec: D., okres: J. ako stavba:
rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemkoch: parcely C-KN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X,

pozemky: parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape: č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 479 m2,
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, č. XXX/X - záhrada o výmere 460 m2, č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej vedenej pod sp. zn. 27C/79/2024. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť znášať užívanie

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie: D., obec: D., okres: J. ako stavba: rodinný
dom súp. č. XXX, postavený na pozemkoch: parcely C-KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, pozemky: parcely
registra "C" evidované na
katastrálnej mape: č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2,
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 153 m2, č. XXX/X - záhrada o výmere 460 m2,
č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 136 m2, žalobkyňou, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 27C/79/2024. Výrokom III. žalovanému zakázal
akýmkoľvek spôsobom nakladať, najmä predať, darovať, vložiť do obchodnej spoločnosti a družstva a
pod. s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXX, katastrálne územie: G. H., obec: G. H., okres: J.
ako:Nebytovýpriestorč.X,prízemie,vovchodeč.X,obytnéhodomusúp.č.XX,postavenýnaparceleC-
KN č. XXX, druh nebytového priestoru: X, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu, na príslušenstve: 173/3587, Nebytový priestor č. X, -X suterén, vo vchode K. 1, obytného domu
súp. č. XX, postavený na parcele C-KN č. XXX, druh nebytového priestoru: X,
s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve: 32/3587,
zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie: G. H., obec: G. H., okres: J. pozemok: parcela C-KN
č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 687 m2, spoluvlastnícky podiel 205/3587, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej pod sp. zn. 27C/79/2024.

1.2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dôvodila tým, že ona a žalovaný sú manželmi. Dňa 08.11.1996 so žalovaným
kúpili starší rodinný dom súp. č. XXX v D. s pozemkami: parcely C-KN č. XXX – zastavaná plocha o

výmere 632 m2, č. XXX - záhrady o výmere
3.954 m2, vedené na LV č. XXX, k.ú. D., okres J., za kúpnu cenu 600.000 SKK, ktorú hradili zo
spoločných prostriedkov. Nakoľko v čase prvého prerábania rodinného domu bola žalobkyňa na
materskej dovolenke, všetky záležitosti voči úradom (stavebné a kolaudačné povolenia) zabezpečoval
žalovaný. Na nadobudnutie ako aj na financovanie prestavby rodinného domu v D. súp. č. XXX si zobrali

viaceré úvery od L. M. M. a.s. (L. N.) a od M. M., a.s. (M., a.s.), a to v roku 2005, 2011, 2017, 2018, ktoré
hradia zo spoločných prostriedkov, pričom aktuálny nesplatený zostatok je
55.000 EUR. Aj napriek uvedeným skutočnostiam je na LV je vedený výlučne žalovaný
v 1/1-ine, tzn. absentuje tam žalobkyňa ako vlastník z titulu BSM, príp. spoluvlastník. Preto sa žalobkyňa
žalobou vo veci samej domáha určenia, že nehnuteľnosti, vedené na LV č. XXX patria do BSM, tzn.

domáha sa zápisu svojej osoby na LV, príp. určenia, že jej patrí
spoluvlastnícky podiel 1/2-ica. V roku 2002 žalobkyňa spoločne so žalovaným kúpili
2 nebytové priestory na I. G. v G. H., obytného domu súp. č. XX, postavenom na pozemku C-KN č. XXX,
vedené na LV č. XXXX, k.ú. G. H., obec:
G. H., okres: J.. Rovnako ako v prípade rodinného domu v D., kúpu uvedených nebytových priestorov

zabezpečovali žalobkyňa a žalovaný spoločne, zo spoločných finančných prostriedkov. Uvedené
nebytové priestory prenajímali tretím osobám - cez spoločnú obchodnú spoločnosť B., M., IČO: 36
313 181, ktorej spoločníkmi sú žalobkyňa, žalovaný a ich spoločná dcéra. K zmene situácie došlo dňa
30.09.2024, kedy žalovaný donútil
troch podnájomcov k uzatvoreniu dohôd o skončení podnájmu nebytových priestorov

a od 01.10.2024 uzatvoril s nimi nové zmluvy o prenájme nebytových priestorov, ale na spoločnosť, ktorá
vznikla dňa 18.09.2024, v ktorej je jediným spoločníkom
a konateľom: C. L., M., IČO: 56 499 736. Dňa 21.10.2024 mu žalobkyňa prostredníctvom advokáta
zaslala výzvu na podanie vysvetlenia a vydanie nájmu v celkovej výške 1.407,65 eur. Dňa 30.10.2024
jej žalovaný doručil odpoveď k výzve, v zmysle ktorej sa žalovaný považuje za výlučného vlastníka

nebytových priestorov, hoci kúpna cena za ne bola uhradená zo spoločných finančných prostriedkov ako
manželov. Preto sa podanou žalobou zároveň domáha určenia, že predmetné nebytové priestory patria
do BSM sporových strán príp., že žalobkyni patrí spoluvlastnícky podiel 1/2-ica. Dňa 01.07.2024 sa
žalovaný odsťahoval zo spoločnej domácnosti, z rodinného domu v D., nakoľko si našiel novú známosť.V rodinnom dome v D. býva ďalej žalobkyňa spolu s dcérou. Žalobkyňa sa dopočula, že žalovaný
ponúka rodinný dom v D. na predaj cez realitnú kanceláriu
a známych. Nakoľko býva v rodinnom dome v D. a nie je zapísaná ako vlastník (BSM), ani ako

spoluvlastník (1/2-ica), hoci by mala byť, je ohrozená jej bytová otázka. Pokiaľ žalovaný skutočne predá
rodinný dom v D. bez jej vedomia , čo môže, keďže je ako jediný vedený na LV, nastane nezvratný stav,
tzn.vlastníckeprávažalobkynektejtonehnuteľnostijeohrozené.Žalobkyňažiadalanariadiťneodkladné
opatrenie, ktorým sa žalovanému zakáže nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami do právoplatného
skončenia tohto konania, nakoľko z konania žalovaného (založenie vlastnej obchodnej spoločnosti,

ukončenie nájmov, nové nájomné zmluvy) je daná obava, že tieto nehnuteľnosti (nebytové priestory)
prevedie na tretie osoby, čím jej zmarí možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva k nim.

1.3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu, s obsahom predložených listín, teda s
oznámením o uzavretí manželstva zo dňa 18.06.2004, LV č. XXX pre
kat. úz. D., LV č. XXXX pre kat. úz. G. H., výzvou zo dňa 29.10.2024, výzvou zo dňa 21.10.2024, výpisom

z Obchodného registra SR IČO: 56 499 736, výpisom z Obchodného registra SR IČO: 36 313 181,
kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.1996, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 29.12.2007, zmluvou o prenájme
nebytových priestorov zo dňa 01.11.2004 a po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, 3, § 325
ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods.1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 333,
§ 334, §336 ods. 1, 3 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ako aj podľa § 143 a § 144 Občianskeho
zákonníka, dospel k záveru o dôvodnosti žalobkyňou podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Poukázal na zákonnú úpravu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého cieľom je
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, a to
v prípadoch, keď strana sporu podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť

potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej
alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím
prostriedkom, ktorý slúži na dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv
sporových strán do času definitívnej právnej ochrany. Predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo

preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie.

1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie zistené, že strany sporu sú manželmi, keď
manželstvo uzatvorili dňa 18.06.2004. Žalovaný je vedený ako výlučný vlastník pozemkov a rodinného
domuzapísanýchnaLVč.XXXprekat.úz.aobecD.,okres:J.,zároveňježalovanývýlučnýmvlastníkom

nebytových priestorov X a X vo vchode č. X, obytného domu súp. č. XX, zapísaných na LV č. XXXX
pre kat. územie a obec G. H., okres: J. a prislúchajúceho pozemku parc. č. XXX zapísaného na LV
č. XXXX pre kat. územie a obec G. H., okres: J. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 205/3587. Z
výzvy žalobkyne zo dňa 21.10.2024 a následnej odpovede žalovaného na túto výzvu zo dňa 29.10.2024
súd zistil, že žalovaný ako vlastník predmetných nebytových priestorov tieto prenajímal obchodnej

spoločnosti B., M., ktorá ich následne v podnájomnom vzťahu poskytovala do užívania tretím osobám.
Žalovaný jednostranne ukončil nájomný vzťah so spoločnosťou B., M. výpoveďou. Dňa 18.09.2024 bola
do Obchodného registra SR zapísaná spoločnosť
C. L. M., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom je žalovaný. Z výpisu
z Obchodného registra SR vyplýva, že spoločníkmi spoločnosti B., M. je žalobkyňa, žalovaný a ich

spoločná dcéra.

1.5. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobkyňa opisom skutkových okolností
a predloženými listinami osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného
opatrenia v ňou požadovanom rozsahu. Z vykonaného dokazovania vyplynul skutkový stav tak, ako ho

opísala žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že v zmysle citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie možno nariadiť v dvoch prípadoch,
a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Čo
sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému nakladať so
žalobkyňou špecifikovanými nehnuteľnosťami, žalobkyňa založila návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia na existencii obavy, že prípadným nakladaním s nehnuteľnosťami zo strany žalovaného
sa zhorší jej právne postavenie pri určovaní jej vlastníckeho práva v predmetným nehnuteľnostiam,
nakoľko je toho názoru, že tieto patria do BSM strán sporu, keďže sporové strany sa podieľali na ich
nadobudnutí a prestavbe spoločnými finančnými prostriedkami, keď si sporové strany zobrali viaceréúvery od L. M. M. a.s. (L. N.) a od M. M., N. (M., N.), a to v roku 2005, 2011, 2017, 2018, ktoré hradia zo
spoločných prostriedkov, pričom na LV je vedený výlučne žalovaný. Žalobkyňa má obavu, vyplývajúcu
zo správania sa žalovaného, ktorý sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, z rodinného domu v Košeci,

nakoľko si našiel novú známosť, ako aj zo správania žalovaného ako zapísaného vlastníka nebytových
priestorov v G. H., keď jednostranne vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou B. M.,
ktorej spoločníkmi sú práve sporové strany a ich dcéra, že žalovaný má záujem previesť predmetné
nehnuteľnosti na iné osoby, a tak poškodiť záujmy žalobkyne
v majetkovej sfére. V tejto časti preto súd prvej inštancie považoval návrh žalobkyne za dôvodný a

vyžadujúci okamžitú dočasnú úpravu pomerov strán sporu, pokým bude rozhodnuté o vlastníckom práve
žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam.

1.6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že takéto neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia
vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava,
že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu.

Ďalej poukázal na to, že pri rozhodovaní zohľadnil aj možné následky zásahov do práv účastníkov
konania vyvolané nariadením neodkladného opatrenia a v tejto súvislosti uviedol, že ak žalovaný nemá
úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. iným spôsobom s nimi nakladať, zásah
do jeho vlastníckeho práva v podobe zákazu takéhoto nakladania je fakticky iba formálny a nemá žiadny
reálny dopad na žalovaného. Ak naopak žalovaný má úmysel tieto nehnuteľnosti scudziť, je daná

bezprostrednáhrozbaujmy na právachžalobkyne,a teda dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.
Za daných okolností sa preto javí, že na riadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou
môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobkyne. Pokiaľ
žalovanýnemázáujemprevádzať,čiinaknakladaťsospornýmnehnuteľnosťami,vydanieneodkladného
opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Zákaz dispozície so sporným nehnuteľnosťami

má v tomto význame aj preventívny účinok. Zároveň súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne
aj v časti, ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť znášať užívanie nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie: D., obec: D., okres: J. ako stavba: rodinný dom súp.
č. XXX, a priľahlé pozemky, žalobkyňou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej pod sp. zn. 27C/79/2024, nakoľko toto predstavuje jej obydlie, domov,

v ktorom žije, pričom na príslušnom LV nie je zapísané jej vlastnícke oprávnenie
k týmto nehnuteľnostiam, aj keď sa podieľala finančnými prostriedkami na ich obstaraní
a prestavbe. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že o nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté
v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

2.1. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na viaceré
rozhodnutia odvolacích súdov, predmetom ktorých bolo posudzovanie vzniku bezpodielového či
podielového spoluvlastníctva, ďalej poukázal na právnu úpravu týkajúcu sa vzniku vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam a zdôraznil, že nakoľko so žalobkyňou uzavreli manželstvo dňa 18.06.2004, až týmto
dňom vzniklo medzi nimi aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a začali nadobúdať podľa ust. § 143

Občianskeho zákonníka veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 08.11.1996 uzavrel
žalovaný kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXX a parcele č.
XXX, list vlastníctva č. XXX, pre k.ú. D. a ktorá je registrovaná na Okresnom úrade Ilava – odbor katastra
nehnuteľností pod C. XXXX/XXXX, t.j. bola uzavretá pred 18.06.2004, kedy došlo
k uzavretiu manželstva a kde z tohto dôvodu nemôžu nehnuteľnosti patriť do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov so žalobkyňou, pretože v tom čase ešte neexistovalo bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného /neboli manželia/. Kolaudačné rozhodnutie Obce D. zo dňa
28.12.2007, č.k. 906/2007-002-TS1-A/10 znelo na povolenie užívania stavby ,,zmena rodinného domu
súp. č. XXX - prestavba, prístavba s príslušenstvom,,, pričom sa jednalo len o rozšírenie obytnej plochy
pôvodného už jestvujúceho rodinného domu

súp. č. XXX, ktorý bol už riadne zapísaný aj v katastri nehnuteľnosti, a nie o vytvorenie úplne novej veci
alebo novej veci spracovaním. Z týchto dôvodov nemôže prestavba, resp. prístavba
k rodinnému domu založiť bezpodielové spoluvlastníctvo, resp. podielové spoluvlastníctvo žalobkyne k
rodinnému domu súp. č. XXX. Pozemky ani neboli predmetom prestavby, resp. prístavby.

2.2. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa predala 3-izbový družstevný byt dňa 09.02.1998, pričom rodinný
dom bol kúpený žalovaným ešte dňa 08.11.1996, teda skôr, ako došlo
k predaju družstevného bytu žalobkyňou, pričom nie je ani žalobkyňou preukázané, resp. aspoň
osvedčené, že by žalobkyňa svoje finančné prostriedky z predaja družstevného bytu aleboz predchádzajúceho manželstva reálne použila, resp. vložila do rodinného domu
súp. č. XXX žalovaného. To, že žalobkyňa a žalovaný mali spoločné úvery až z roku 2005, 2011, 2017
a 2018, vylučujú, že boli použité na nadobudnutie, t.j. kúpu rodinného domu súp. č. XXX /rodinný dom bol

zakúpený v roku 1996/ a zároveň nie je aspoň osvedčené, že aj reálne prostriedky z úverov boli použité
na prestavbu, prístavbu rodinného domu, pretože prestavba, prístavba bola skolaudovaná a užívania
schopná, t.j. ukončená už koncom roku 2007. Navyše, len samotné poskytnutie peňažných prostriedkov
žalobkyňou žalovanému za účelom kúpy rodinného domu s pozemkami nepreukazuje bez ďalšieho ich
nadobudnutie do podielového spoluvlastníctva, pričom žalovaný poukázal na právnu úpravu obsiahnutú

v ustanoveniach
§ 46 ods. 1, § 132 ods. 2 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň tu neexistovala žiadna
písomnádohodaonadobudnutírodinnéhodomusúp.č.XXXdopodielovéhospoluvlastníctvažalobkyne
a žalovaného, každý v rozsahu 1 a vklad takejto dohody do katastra nehnuteľností, ktorým by vzniklo
vlastnícke právo žalobkyne a kde z týchto dôvodov s poukazom aj na
ust. § 46 ods.1, § 132 ods. 2 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže existovať ani podielové

spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rodinnému domu súp. č. XXX. Vlastnícke právo žalovaného
k nebytovým priestorom zapísané na liste vlastníctva č. XXXX N. XXXX, všetky pre k.ú. G. H. bolo
vložené do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia Okresného úradu Ilava – odbor katastra pod
C. XXXX/XXXX dňa 05.12.2002, teda pred uzavretím manželstva, pričom sa jedná o už jestvujúce
nehnuteľnosti riadne vtedy už zapísané v katastri nehnuteľností /nejde teda o vytvorenie novej veci/, a

kde pre nadobudnutie vlastníckeho práva, resp. podielového spoluvlastníctva žalobkyňou preto platia
ust. § 46 ods. 1, § 132 ods. 2
a § 133 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň tu neexistovala žiadna písomná dohoda medzi
žalobkyňou a žalovaným, resp. predávajúcim a žalobkyňou, žalovanou ako kupujúcimi
o nadobudnutí nebytových priestorov do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, každý

v rozsahu 1 a vklad takejto dohody do katastra nehnuteľností, ktorým by vzniklo vlastnícke právo
žalobkyne. Z týchto dôvodov je teda vylúčené, aby žalobkyňa nadobudla nebytové priestory do
bezpodielového spoluvlastníctva, resp. aj do podielového spoluvlastníctva. Okrem toho, len samotné
poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyňou žalovanému za účelom kúpy rodinného domu s
pozemkami nepreukazuje bez ďalšieho ich nadobudnutie do podielového spoluvlastníctva.

2.3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a všetky skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou sa javí,
že žalobkyňa má v prípade unesenia dôkazného bremena a preukázania rozhodujúcich skutkových
tvrdenívočižalovanémumaximálnenároknafinančnévysporiadanievloženýchinvestíciinaindividuálny
výlučný majetok žalovaného, ktoré vložila počas ich najskôr partnerského spolužitia a neskôr

manželského spolužitia /v takomto prípade až po zrušení BSM a jeho následnom vysporiadaní/. Pritom
je potrebné zvážiť aj časový okamih prípadne „vložených investícii“ žalobkyňou do výlučného majetku
žalovaného počas partnerského spolužitia, kedy nárok na ich vysporiadanie podlieha aj premlčacej
lehote, ktorá v prípade, ak nie je dohodnuté inak, začína plynúť prvým dňom, od kedy si mohla žalobkyňa
nárok prvýkrát uplatniť, t. j. v danom prípade od ich vynaloženia.

2.4. Žalovaný ďalej poukázal na podmienky vyplývajúce zo zákona, za ktorých súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie s tým, že aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných
zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia
nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť

zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Súdna prax totiž vyžaduje i naplnenie
podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych
vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že
ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá
strana. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej

ujmy na jej právach a právom chránených záujmoch, ktorá by
v danom prípade odôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami nariadením
neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom znení. Potreba úpravy právnych pomerov medzi
sporovými stranami musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Účelom neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce si okamžitý

zásah súdu, u ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil
ujmu niektorej z dotknutých strán. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán vzhľadom na neúnosnosť situácie existujúcejv čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenie musí navrhovateľ osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov nielen tvrdením
konkrétnych skutočností, ale aj predložením konkrétnych dôkazov, že obava

z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna. Chýbajúce
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán nemožno ničím
nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

2.5. Podľa názoru žalovaného však žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nepreukázala potrebu okamžitého zásahu súdu, nepredložila jediný relevantný dôkaz na vydanie
neodkladného opatrenia a neosvedčila danosť práva. Návrh žalobkyne vzbudzuje vážne pochybnosti
o potrebe predbežnej úpravy v tejto veci v znení výroku napadnutého uznesenia I., II. a III., ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie, nakoľko nie je osvedčená danosť práva, t.j. aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku (vlastníckeho práva) žalobkyne, ktorému sa má priznať ochrana. Taktiež

čo sa týka úmyslu žalovaného nehnuteľnosti scudziť, predať, darovať, prenajať, vložiť do obchodnej
spoločnosti, družstva a brániť žalobkyni rodinný dom súp. č. XXX užívať, tieto skutkové tvrdenia
žalobkyne nie sú absolútne žiadnym relevantným dôkazom, zakladajúcim potrebu dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi preukázané a dôkazmi podložené. Ohrozenie nároku, či už objektívne alebo
subjektívne, musí byť konkrétne

a oprávnený účastník ho musí ešte navyše aj osvedčiť. V danom prípade sa nič také nestalo, takže
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Žalovaný preto navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.

3.1. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že odvolanie žalovaného je len dôkazom
o správnosti postupu súdu prvej inštancie, ktorý nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce
v zákaze scudzenia nehnuteľností, ktoré nadobúdali spoločne, ale na LV je vedený výlučne žalovaný a
v povinnosti znášať užívanie rodinného domu v D. ňou ako manželkou žalovaného. Správne súd prvej

inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby
(RD D. s pozemkami – LV č. XXX, k.ú. D. a nebytové priestory v G. H. – LV č. XXXX, K. XXXX, k.ú. G. H.),
nariadené neodkladné opatrenie žalovaného nijakým spôsobom neobmedzuje – žalovaný v rodinnom
dome v D. nebýva, odsťahoval sa a žalovaný výlučne poberá nájmy od 3 nájomcov
z nebytových priestorov v G. H. cez novo založenú obchodnú spoločnosť

C. L., M., ktorá vznikla dňa 18.09.2024.

3.2. Ďalej uviedla, že pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní cituje skutkový dej z iných rozhodnutí
odvolacích súdov (KS Košice č. k. 3Co 369/2011, KS Nitra č. k. 7Co/936/2015,
KS Trenčín č. k. 6Co/54/2023, KS Trenčín č. k. 5Co/275/2014, KS Bratislava

č. k. 1Cob 160/2016), k týmto sa nemieni z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti vyjadrovať, nakoľko
nie sú jej zrejmé skutkové okolnosti jednotlivých prípadov, odlišných od danej veci, avšak namieta ich
použitie na danú vec. Tá totiž spadá pod ustanovenia CSP, nie O.s.p.
a zároveň ide o odlišné skutkové okolnosti, nemajúce vplyv na danú vec, najmä pokiaľ právo na
spravodlivý súdny proces zaručuje osobitné, individuálne posúdenie skutkových okolnosti prípadu, čo

súd prvej inštancie aplikoval v nariadenom neodkladnom opatrení tým, že mechanicky neodpísal právne
vety zo skutkovo obdobného prípadu, ale veľmi individuálne
a starostlivo posúdil a vyhodnotil každú zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia na
konkrétnu vec.

3.3 Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa danej veci, žalovaný len namieta, že nepreukázala
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, príp. obavu z ohrozenia exekúcie, s čím sa súd prvej inštancie
veľmi podrobne a vecne vysporiadal v nariadenom neodkladnom opatrení. Preto žalobkyňa túto
námietku žalovaného označila za ničím nepodloženú, ide len
o odpísanie zákonnej podmienky bez vyvrátenia správnosti záverov súdu prvej inštancie. Uviedla, že

žalovaný má kedykoľvek prístup do rodinného domu v D., aj tam kedykoľvek chodí pre svoje veci, pričom
sa jej opakovane slovne vyhrážal, že ju zničía nedostane nič, že ho má vyplatiť. Má z neho strach a nariadené neodkladné opatrenie vytvorilo stabilitu
vo vzniknutom majetkovom spore. Len vďaka správnemu postupu súdu prvej inštancie – nariadením
neodkladného opatrenia, nie je každý deň na polícii zo strachu pred žalovaným.

3.4. Čo sa týka nebytových priestorov v G. H., uviedla, že preukázala obavu
z prevodu týchto nehnuteľností tým, že žalovaný bez jej vedomia vypovedal zmluvu s ich tzv. rodinnou
obchodnou spoločnosťou B., M., kde sú spoločníci ona, žalovaný a ich spoločná dcéra a sám má novú
obchodnú spoločnosť, ktorá vznikla len 18.09.2024 a tieto nebytové priestory prenajíma len vo svoj

prospech. Keďže obchodná spoločnosť B., M. získavala príjem z nájmu z nebytových priestorov, nebol
dôvod mať inú písomnú zmluvu so žalovaným na ochranu spoločného majetku.

3.5. K námietke žalovaného, že nepreukázala vloženie kúpnej cenu z predaja jej
3-izbového bytu v L. do rodinného domu v D., žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej tvrdenie nevyvrátil tým,
že by preukázal, že on zo svojich výlučných finančných prostriedkov uhradil kúpnu cenu za B. D. a že by

zo svojich výlučných prostriedkov financoval rekonštrukciu B. D., príp. že by úvery z rokov 2005, 2011,
2017 a 2018 boli použité inak ako na rekonštrukciu B. D. a úhradu kúpnej ceny za nebytové priestory v
G. H.. Pritom žalovaný dobre vie, že ona nevlastní nič, lebo všetky svoje peniaze dala do ich spoločného
bývania v rodinnom dome v D., na ich spoločné podnikanie za účelom rozmnoženia ich majetku. Len
ako príklad uviedla, že časť kúpnej ceny vo výške 354.000 SKK za nebytové priestory v G. H., mala byť

vyplatená do 15 mesiacov, pričom
v 12/2002 si brala na svoje meno úver v M. vo výške 300.000 SKK na úhradu uvedenej časti kúpnej
ceny, čo preukázala súdu v podanej žalobe. Preto je prekvapená a šokovaná postojom žalovaného,
ktorý jej odníma vlastnícke právo k ich nehnuteľnostiam.

3.6. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že má nárok len na investície vložené do rodinného domu v D.
a nebytových priestorov v G. H., nie na vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam, ktoré nadobúdali spoločne. Namietla tiež tvrdenie žalovaného o premlčaní jej
prípadného nároku na investície, pretože jednak medzi manželmi premlčanie nezačína, ani neplynie
podľa § 114 OZ, a okrem toho, plynutie premlčacej lehoty nezačína od vynaloženia investícií, ale začína

plynúť dňom zániku BSM alebo dňom zrušenia podielového spoluvlastníctva, nakoľko investície sa
zhodnocujú. Opačný záver by bol v rozpore s dobrými mravmi a spravodlivosťou.

3.7.Žalobkyňaoznačilazaabsurdnúnámietkužalovaného,ženeexistuježiadnapísomnádohodamedzi
nimi, na základe ktorej by mala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Uviedla, že od roku 1994 tvorí

so žalovaným spoločnú domácnosť ako partnerka a neskôr ako manželka, spoločne podnikajú a mala
za to, že tomuto človeku môže dôverovať popri starostlivosti o ich spoločnú dcéru, ako aj ďalšie deti
z ich predchádzajúcich manželstiev a už aj vnukov. Nikdy by ju nenapadlo, že s mužom, s ktorým
žije 30 rokov, musí mať všetko písomne, že mu nemôže veriť a už vôbec by ju nenapadlo obávať sa
o spoločne nadobúdaný majetok, najmä pokiaľ ide o rodinný dom v D., v ktorom býva. Pokiaľ ide o

nebytové priestory v G. H., tieto prenajímali ako rodina. Ona, žalovaný a ich spoločná dcéra majú
od 19.05.2000 obchodnú spoločnosť B., M., a prostredníctvom tejto rodinnej spoločnosti prenajímajú
nebytové priestory. To znamená, že príjem z nich poberá ich rodina, lebo rodine aj patria, nie len
žalovanému. Nepotrebovala teda žiadnu inú zmluvu na to, aby mala vlastnícke právo
k týmto nebytovým priestorom. Preto trvá na tom, že má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam: B. D.

a nebytové priestory v G. H., ktoré financovali spoločne, či už vo forme BSM alebo podielového
spoluvlastníctva v rozsahu 1-ice k celku. Uviedla, že ona žalovanému ako manželovi nevyčíta, že
si našiel priateľku o 30 rokov mladšiu, ale nemôže akceptovať, že sa musí o majetok, ktorý s ním
nadobúdala, domáhať súdnou cestou. Nepridáva jej to ani na psychike a ani na zdraví. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobkyne opätovne poukázal na právnu úpravu
neodkladného opatrenia v zmysle príslušných ustanovení CSP. Zotrval na dôvodoch podaného
odvolania a zdôraznil, že žalobkyňa vôbec nijako neosvedčila, t.j. absolútne žiadnym dôkazom
nepreukázala existenciu všetkých predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia,

teda, že on, žalovaný by mienil, resp. že chce nehnuteľnosti chce predať, alebo že by akokoľvek
bránil žalobkyni v užívaní rodinného domu a tak ju vystavoval stresu a napätiu. Žalobkyňa v
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov
(nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) alebo obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia) budeohrozený. V posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia a súd prvej inštancie vydal neodkladné opatrenie len na základe subjektívneho
a ničím nepodloženého tvrdenia žalobkyne. To, že nehnuteľnosti – nebytové priestory, ktoré sú vo

výlučnom vlastníctve žalovaného, žalovaný dal do prenájmu inej svojej obchodnej spoločnosti a ukončil
nájomný vzťah s obchodnou spoločnosťou, ktorá ako spoločníčke patrí aj žalobkyni, nie je osvedčením
potreby dočasnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným. Žiadal preto, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.

5. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

6. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti zmeniť podľa
§ 388 CSP a vo zvyšnej časti potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladných opatrení možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať
náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné

opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, alebo existuje obava,
že exekúcia (výkon rozhodnutia) bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia
musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním
a protistranou, že tento vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu a musí osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd

na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv
nad nevyhnutnú mieru.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera
dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej

miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy,
že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

15. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená

vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov účastníka, voči ktorému návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku, ktorých sa navrhovateľ, ktorý podáva návrh
na neodkladného opatrenia, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy
na jeho strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne len na navrhovateľovineodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

16. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou je zrejmé, že strany sporu sú manželmi. Manželstvo
uzatvorili dňa 18.06.2004. Z tvrdení žalobkyne, ktoré žalovaný nespochybnil vyplýva, že predtým, od
roku 1994 žili v partnerskom vzťahu . Žalovaný je vedený ako výlučný vlastník pozemkov a rodinného
domu zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. D., okres:
J., Žalovaný je tiež výlučným vlastníkom nebytových priestorov X a X vo vchode č. X, obytného domu

súp.č. XX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie a obec G. H., okres: J. a prislúchajúceho
pozemku parc. č. XXX zapísaného na LV č. XXXX pre kat. územie a obec G. H., okres: J. vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 205/3587. Z výzvy žalobkyne zo dňa 21.10.2024 a následnej odpovede
žalovaného na túto výzvu zo dňa 29.10.2024 vyplýva, že žalovaný ako vlastník predmetných nebytových
priestorov tieto prenajímal obchodnej spoločnosti B., M., ktorá ich následne v podnájomnom vzťahu
poskytovala do užívania tretím osobám. Podľa zápisu v obchodnom registri spoločníkmi spoločnosti

B., M. sú žalobkyňa, žalovaný a ich spoločná dcéra. Žalovaný jednostranne ukončil nájomný vzťah so
spoločnosťou B., M. výpoveďou. Dňa 18.09.2024 bola do Obchodného registra SR zapísaná spoločnosť
C. L. M., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom je žalovaný.

17. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že vo veci samej sa na súde prvej inštancie vedie spor o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe žaloby, v ktorej sa žalobkyňa proti žalovanému
domáha určenia, že vyššie označené nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX k. ú D. a na LV č. XXXX k. ú. G. H. sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalobcu v rozsahu podielu 1/1, alebo v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/2 pre každého z nich.
Žalobkyňa v žalobe dôvodí tým, že hoci ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností je v katastri

nehnuteľnostízapísanýlenžalovaný,naichnadobudnutí sapodieľaliobaja.Popisujespôsobzískavania
peňažných prostriedkov za účelom spoločného nadobúdania nehnuteľností , splácania spoločných
úverov, podnikania v rámci obchodnej spoločnosti B. M., v ktorej sú spoločníkmi žalobkyňa, žalovaný
a ich spoločná dcéra,
a tiež popisuje udalosti odchodu žalovaného dňa 01.07.2024 zo spoločnej domácnosti - z rodinného

domu v D. kvôli novej známosti, zásahu žalovaného smerujúceho k utlmeniu podnikateľskej činnosti
spoločnosti B. M. a začatie jeho aktivít v rámci novozaloženej obchodnej spoločnosti C. L. M., v ktorej
je žalovaný jediným spoločníkom a konateľom. Súčasťou žaloby je i návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia,
v ktorom žalobkyňa dôvodí existenciou obavy, že prípadným nakladaním s nehnuteľnosťami zo strany

žalovaného by sa zhoršilo jej právne postavenie pri určovaní vlastníckeho práva k nim, a tiež obavou
z ohrozenia jej bytovej otázky, keď aj s dcérou žije v rodinnom dome, avšak nie je zapísaná ako jeho
vlastník alebo spoluvlastník, hoci by mala byť, pričom tieto svoje obavy vyvodzuje práve zo správania
sa žalovaného v súvislosti s činnosťou ich tzv.“ rodinnej“ firmy B. M. a aktivitami žalovaného v rámci
novovzniknutej spoločnosti

C. L. M..

18. Za týchto okolností v danej veci odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zastáva názor, že je
dôvodnéposkytnúťžalobkynisúdnuochranunariadenímneodkladnéhoopatrenia,atodoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva. Žalobkyňa osvedčila nielen existenciu

právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, ale aj odôvodnenú obavu z možného ohrozenia jej právneho
postavenia v predmetnom právnom vzťahu, a to práve konaním žalovaného evidovaného ako výlučného
vlastníka nehnuteľnosti
- nebytových priestorov v súvislosti s vyššie popísanou činnosťou obchodných spoločností B. M. N. C.
L. M., keď žalovaný v mesiaci september 2024 začal predmetné nehnuteľnosti prenajímať tretím

osobám prostredníctvom spoločnosti C. L., M. vzniknutej 18.09.2024, v ktorej je jediným spoločníkom
i konateľom. Tomu predchádzal odchod žalovaného dňa 01.07.2024 zo spoločnej domácnosti,
z rodinného domu, ktorý je v katastri nehnuteľností taktiež vedený ako výlučné vlastníctvo žalovaného,
pričom žalobkyňa má obavu (prameniacu z informácii o úmysle žalovaného dom predať), že ak by
žalovaný rodinný dom skutočne predal, nastal by nezvratný stav a ona by prišla o bývanie.

19. Námietky žalovaného uplatnené v odvolaní vo vzťahu k dôvodnosti žaloby o určenie vlastníckeho
práva presahujú rámec dokazovania potrebného pre rozhodnutie o takom procesnom inštitúte, akým je
neodkladné opatrenie. Tieto námietky a tvrdenia žalovanéhoo tom, akým spôsobom boli sporné nehnuteľnosti nadobúdané, budú predmetom posudzovania vo
veci samej až na základe riadne vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na
rozhodovaciu činnosť iných odvolacích súdov a uvádzal konkrétne spisové značky súdnych rozhodnutí

(KS v Košiciach sp. zn. 3Co 369/2011, KS v Nitre
sp. zn. 7Co 936/2015, KS v Trenčíne sp. zn. 6Co/54/2023, KS v Trenčíne sp. zn. 5Co/275/2014, KS
v Bratislave sp. zn. 1Cob 160/2016), je potrebné uviesť, že až na jednu výnimku (uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/369/2011 zo dňa 12.12.2011, ktoré vychádzalo z odlišného skutkového
stavu než v prejednávanej veci), vo všetkých ostatných prípadoch ide o rozhodnutia (rozsudky) vo veci

samej, ktorých vydaniu predchádzalo vykonané dokazovanie.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu
posudzovať opodstatnenosť nároku žalobkyne vo veci samej a zisťovať konkrétne skutkové okolnosti
a sporné veci; jeho úlohou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, čo v danom prípade bolo osvedčené.

Záver súdu prvej inštancie o potrebe okamžitej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pokým nebude
rozhodnutéožalobeourčenievlastníckehoprávažalobkynekpredmetnýmnehnuteľnostiam,jesprávny,
pretože prípadným ich scudzením alebo zaťažením by došlo k zmareniu samotného predmetu sporu.
Nariadené neodkladné opatrenie má pritom len dočasný charakter, trvať má len do rozhodnutia súdu vo
veci samej a jeho realizáciou nedôjde ani k vytvoreniu nenávratného stavu, pretože v doterajšom stave

sa bude pokračovať. Opodstatnene súd prvej inštancie pri posudzovaní možných následkov zásahu do
práv strán sporu vyvolaných nariadením neodkladného opatrenia dôvodil tým, že ak žalovaný nemá
úmysel predmetné nehnuteľnosti scudziť, nariadené neodkladné opatrenie ho v zásade podstatným
spôsobom neobmedzí a naproti tomu, ak taký úmysel má, je daná bezprostredná hrozba ujmy na
právach žalobkyne, a v takom prípade aj dôvod na vydanie neodkladného opatrenia.

21. Čo sa týka rozsahu nariadenia neodkladného opatrenia, platí, že návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia je súd viazaný (§ 216 CSP). V danom prípade sa žalobkyňa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu zákazu akéhokoľvek spôsobu nakladania s predmetnými
nehnuteľnosťami, pričom demonštratívne uviedla niektoré právne úkony, ktorých by sa mal žalovaný

zdržať. Odvolací súd však stáva názor, že takto formulovaný petit nezodpovedá zásade primeranosti,
pretože by neprimerane obmedzoval žalovaného
aj v akýchkoľvek iných úkonoch týkajúcich sa nakladania s nehnuteľnosťami nesúvisiacich s ich
scudzovaním a zaťažovaním, napríklad v bežnej údržbe nehnuteľnosti
a v úkonoch s tým súvisiacich. Preto, vychádzajúc zo zákonných hľadísk osvedčenia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej
v prevode predmetných nehnuteľností, ich zaťaženia v prospech tretích osôb alebo zriadenia vecného
bremena, osvedčenia potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, podľa § 388 CSP zmenil
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti vo výrokoch I. a III. a rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti, teda vo výroku II. napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne, pričom v podrobnostiach vo vzťahu k tomuto výroku odkazuje na jeho
odôvodnenie, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude

rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 262ods. 1 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivituc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).