Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/233/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716208813
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7716208813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX
C. D. XX, zastúpená advokátom Mgr. Michal Gargulák, so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce,
proti žalovanému: B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. D. XX, zastúpený advokátom JUDr.
Radoslav Soták, Nám. slobody 7, 071 01 Michalovce, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28. júna 2023 č.k.
7C/193/2016-945

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tak, že:

I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
- kuchynský stôl v zostatkovej hodnote 50,00 €
- čierno - biela komoda a komoda čierno - biela / tri kusy / a polička,
spolu v zostatkovej hodnote 350,00 €
- dve skrinky gaštanovej farby v zostatkovej hodnote 50,00 €
- komoda v kombinácii čiernej a hnedej v zostatkovej hodnote 400,00 €

II. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- práčka zn. Zanussi v zostatkovej hodnote 120,00 €
- sušička prádla zn. Whirlpool v zostatkovej hodnote 190,00 €
- televízor zn. Samsung, uhlopriečka 107 cm v zostatkovej hodnote 300,00 €
- televízor zn. Samsung z obývačky v zostatkovej hodnote 600,00 €
- kultivátor v zostatkovej hodnote 230,00 €
- strieška na drevo v zostatkovej hodnote 200,00 €

- drevo do kozuba v zostatkovej hodnote 600,00 €
- záhradný domček v zostatkovej hodnote 500,00 €
- voliéra pre psa v zostatkovej hodnote 150,00 €
- klietka pre zajace v zostatkovej hodnote 150,00 €
- terasový nábytok v zostatkovej hodnote 275,00 €
- zariadenie do posilňovne v zostatkovej hodnote 275,00 €
- vysávač zn. ETA / modrý / v zostatkovej hodnote 30,00 €

gaučová sedačka hnedo - biela koža v zostatkovej hodnote 400,00 €
rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parcele reg. C-KN č. 195/2 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 584 m2, zapísaný na LV č. XXXX, okres B., obec C. D., katastrálne územie
C. D. s výškou podielu 1/1 z celku pri všeobecnej cene 85.000,00 €.

III. Žalovaný je povinný na vyrovnanie podielov uhradiť žalobkyni sumu 31.105,06 € do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

IV. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniknuté rozvodom ich
manželstva tak, že žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva kuchynský stôl v zostatkovej hodnote

50 eur, čierno-bielu komodu a komodu čierno-bielu 3ks s poličkou v zostatkovej hodnote 350 eur,
gaučovú sedačku v zostatkovej hodnote 400 eur, 2 skrinky gaštanovej farby v zostatkovej hodnote 50
eur, komodu v kombinácii čiernej a hnedej v zostatkovej hodnote 400 eur. Do výlučného vlastníctva
žalovaného prikázal hnuteľné veci práčku zn. Zanussi v zostatkovej hodnote 120 eur, sušičku zn.
sušička prádla zn. Whirlpool v zostatkovej hodnote 190 eur, televízor zn. Samsung, uhlopriečka 107
cm v zostatkovej hodnote 300 eur, televízor zn. Samsung z obývačky v zostatkovej hodnote 600 eur,

kultivátor v zostatkovej hodnote 230 eur, strieška na drevo v zostatkovej hodnote 200 eur, drevo do
kozuba v zostatkovej hodnote 600 eur, záhradný domček v zostatkovej hodnote 500 eur, voliéra pre
psa v zostatkovej hodnote 150 eur, klietka pre zajace v zostatkovej hodnote 150 eur, terasový nábytok
v zostatkovej hodnote 275 eur, zariadenie do posilňovne v zostatkovej hodnote 275 eur, vysávač zn.
Eta (modrý) v zostatkovej hodnote 30 eur. Žalovanému tiež prikázal do vlastníctva nehnuteľnosť rodinný

dom, súp. č. 92 na parcele reg. C-KN č. 195/2-zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXXX,
kat. úz. C. D., okres B., vo všeobecnej hodnote 85 000 eur. Na vyrovnanie podielov uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni 30.705,06 eur v lehote do 75 dní od právoplatnosti rozsudku. Stranám sporu
náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa 14.9.2002, zaniklo
právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Michalovce o rozvode sp.zn. 23P/149/2015 ku dňu
30.11.2015.ZmanželstvapochádzasynB.nar.XX.X.XXXX,ktorýbolporozvodemanželstvanazáklade
dohody rodičov zverený matke. Počas manželstva strany sporu nadobudli nehnuteľnosť-rodinný dom
súp. č. XX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. C. D., súbor hnuteľných vecí, ktoré sa stali predmetom

vyporiadania a vznikol im záväzok zo zmluvy o úvere č. 000077/IU/07/011 zo dňa 3.5.2007 voči
veriteľovi UniCredit Bank, a.s. vo výške 26.555,14 eur, ktorý bol splatený v priebehu konania. Do majetku
v bezpodielovom spoluvlastníctve strán súd zahrnul aj finančné prostriedky na účtoch žalovaného vo
výške 13.666 eur a na účtoch žalobkyne vo výške 70.135 eur.

3. Súd vo veci rozhodoval opätovne potom, čo jeho v poradí prvý rozsudok zo dňa 16.12.2020
č.k. 7C/193/2016-751 bol zrušený pre nedostatočné vysporiadanie sa s okruhom hnuteľných vecí
a rozsahom finančných prostriedkov, ktoré mali byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva
a podmienkami, za ktorých veci pripadnú niektorému z bývalých manželov, ako i s procesnou obranou
sporových strán týkajúcej vnosu výlučného majetku do majetku spoločného i toho, čo zo spoločného

majetku bolo vynaložené na výlučný majetok niektorého z bývalých manželov.

4. V konaní súd aplikoval § 143, § 149, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ) upravujúcich rozsah a
podmienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Po citácii právnej teórie
a súdnej praxe o predpokladoch disparitného vyporiadania BSM nepovažoval za dané dôvody na

odklon od zásady rovnosti podielov bývalých manželov na vyporiadavanom majetku, ako sa toho
dovolávala žalobkyňa. Poukázal na argumentáciu žalobkyne, že sa rozhodujúcou mierou pričinila o
nadobudnutie majetku BSM, lebo žalovaný bol invalidný dôchodca, prevažne nepracoval, zatiaľ čo
ona z príjmu živnostníčky-kaderníčky sa výrazne pričinila o financovanie výstavby rodinného domu
i chod spoločnej domácnosti, a vzal do úvahy výpoveď žalovaného, že pracoval primerane svojim

zdravotným obmedzeniam a práve on, fyzickou prácou svojou i svojich príbuzných, zabezpečil výstavbu
rodinného domu. Pri vyporiadaní hnuteľných vecí súd vychádzal zo zhodných tvrdení sporových strán
o hodnote veci a tom, že do výlučného vlastníctva žalobkyne má byť prikázaný kuchynský stôl sklenený,
stoličky hnedej farby, čierno-biela komoda a komoda čierno-biela 3ks s poličkou ako set, 2 skrinky
gaštanovej farby, komody v kombinácii čiernej a hnedej s tým, že do výlučného vlastníctva žalovaného

mala byť prikázaná práčka zn. E.. Výpoveďou brata žalovaného F. B. považoval súd za preukázané,
že kosačka na trávu, píla na rezanie dreva, vzduchovka, sú vlastníctvom brata žalovaného, preto
nepatria do BSM. Naopak, z výpovede tohto svedka súdu nevyplynulo, aby kultivátor, materiál na
striešku na drevo, záhradný domček, voliéra pre psa, klietky pre zajace a drevo do kozuba, boli darom
od brata žalovaného, preto ich vyporiadal ako hnuteľné veci patriace do BSM v ocenení uvedenom

žalobkyňou. Do majetku BSM zahrnul aj nožnice na strihanie živého plota, keď z výpovede otcažalovaného A. B. nezistil, aby tieto boli jeho vlastníctvom, ako to tvrdil žalovaný. Pri zaradení kultivátora
do predmetu BSM v hodnote 230,- eur vzal do úvahy výpoveď svedkyne G. H. susedy sporových
strán, že žalovaný sa jej chválil a pýtal sa jej, či kúpil dobrý kultivátor, čo mal potvrdiť aj svedok

A. I. s tým, že pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením, že tento patrí jeho bratovi F. B., z vykonaného
dokazovania vyplývalo, že tento mal vlastný kultivátor, ktorý požičal žalovanému v čase, keď ten v jeho
vlastníctve bol pokazený. V prípade hnuteľných vecí televízor zn. Samsung z obývačky, vysávač zn.
Eta modrý, terasový nábytok, zariadenie do posilňovne, u ktorých strany sporu nerozporovali zaradenie
do BSM, ale nedohodli sa na zostatkovej cene vychádzal súd z hodnoty určenej priemerom z údajov

o cene uvedenej žalobkyňou a žalovaným, ktoré prikázal do vlastníctva tej ktorej sporovej strany podľa
vlastného uváženia, gaučovú sedačku hnedobielej kože u ktorej sa strany dohodli na hodnote, no žiadny
z nich nemal o ňu záujem, prikázal do vlastníctva žalobkyne, lebo ju užívala ako súčasť zariadenia
domu.Pristanoveníhodnotyhnuteľnýchvecínadobúdanýchstranamisporuvzaldoúvahy,žežalobkyňa
disponovala v čase zániku BSM tabletom zn. Samsung v zostatkovej cene 120,- eur a žalovaný bicyklom
zn. Olpran v zostatkovej cene 100,- eur, ktoré veci už v čase vyporiadania neexistovali, preto ich hodnotu

pričítal na účet tej strany sporu, ktorá so spoločným majetkom naposledy disponovala. Predmetom
vyporiadania sa nestal vysávač zn. Eta červený a bicykel červeno-čierny, lebo nebola preukázaná
existencia a disponovanie s vecou v čase zániku BSM.

5. Pri vyporiadaní spoločnej nehnuteľnosti – rodinného domu, o prikázanie ktorého mali záujem obe

strany sporu súd vzal do úvahy, že žalobkyňa aj pôvodne navrhovala, aby bola nehnuteľnosť prikázaná
do vlastníctva žalovanému a svoj názor zmenila až v priebehu konania vychádzajúc z ocenenia
nehnuteľnosti, u ktorej pôvodne predpokladala vyššiu hodnotu, prihliadol na to, že rodinný stojí na
pozemku par.č. 195/2 vo vlastníctve brata žalovaného a žalobkyňa môže rodinný dom užívať len titulom
vecného bremena -práva prechodu cez pozemok č. 195/1 k rodinnému domu, zriadeného rozsudkom

Okresného súdu Michalovce 19C/83/2016 zo dňa 17.7.2017, právoplatného 9.7.2018 v spojení s
potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach 9Co/376/17. Ďalej vzal na zreteľ, že žalobkyňa
v januári 2015 predala byt, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, a v ktorom mohla uspokojovať potrebu
bývania, zohľadnil zistenia zo znaleckého posudku č. 3/2017 PhDr. Litvákovej, v konaní 16C/8/2017
o zrušenie zákazu vstupu žalovaného do nehnuteľnosti, že medzi stranami existoval dlhodobo neriešený

konfliktný vzťah, ktorý bol emocionálne zaťažujúci aj pre v tom čase maloletého syna sporových strán,
no nebola zistená existencia príznakov týranej osoby u žalobkyne a maloletého, ako sa toho dovolávala
žalobkyňa. Súd poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný sa podieľal na výstavbe nehnuteľnosti za
pomoci rodiny, ktorá nehnuteľnosť je v susedstve jeho rodiny, čo potvrdzuje väzbu k nehnuteľnosti
v ktorej nežije pre nezmieriteľné konflikty medzi sporovými stranami. Nehnuteľnosť vyporiadal v hodnote

ustálenej stranami sporu v sume 85.000 eur. Zo zhodných vyjadrení súd vychádzal tiež pri určení sumy
175,94 eur, ktorá na vyrovnanie pripadla žalovanému po úhrade spoločného záväzku z úveru č. 000077/
IU/07/011 v J. A. G. v priebehu sporu.

6. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že do rodinného domu investoval z výlučných finančných prostriedkov 20.000

eur titulom daru od svojho otca Blažeja Medzibridského súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, ktorý záver vyvodil z rozporných vyjadrení o pôvode sumy i
spôsobe tvrdeného darovania. Uviedol, že na jednej strane bolo uvádzané darovanie peňažnej hotovosti
20.000 eur, následne financovanie stavebného materiálu a uvedenou sumou tiež malo byť dokonca
realizované vyplatenie brata žalovaného z rodinného domu, keď súd nemal preukázané, medzi kým a

v akom období malo vlastne k tvrdenému darovaniu dôjsť. Ako predmet daru nehodnotil ani práce na
domevykonanérodinoučipriateľmižalovanéhonarodinnomdome.Vovzťahuktvrdeniamžalovanéhoo
potrebe zohľadnenia sumy 14.569,14 eur ako sumy finančných prostriedkov, spoločne investovaných do
výlučného majetku žalobkyne, a to bytu č. X na B. J. D. B., ako i finančných prostriedkov investovaných
do garáže vo vlastníctve žalovanej na K. J. D. B., súd uviedol, že rozsah investícií sa žalovanému v

konaní nepodarilo preukázať. V tomto kontexte konštatoval, že žalovaný predložil znalecké posudky Ing.
Posypanku č. 001/2002 z 12.8.2002 a č. 20/2007 z 27.3.2007 o všeobecnej hodnote bytu žalobkyne,
ktorý cenový rozdiel 14.569,14 eur v ohodnotení bytu v roku 2002 v pôvodnom stave a v roku 2007
po rekonštrukcii, mal podľa žalovaného preukazovať rozsah investícií. Súd uviedol, že takto stanovená
suma nepreukazuje rozsah investícií do nehnuteľnosti žalobkyne, a nevyplývala ani so žalovaným

predkladaných dodacích listov, pokladničných blokov, lebo nebolo zrejmé podľa obsahu dokladov o aké
investícieišloadoakejnehnuteľnostimalismerovať.Súdpoukázaltiežnato,žedokladybolivniektorých
prípadoch vystavené aj na meno otca žalovaného, čo nepotvrdzuje vyjadrenia žalovaného o investíciách
zo spoločného majetku.7. Do masy BSM súd pojal finančné prostriedky na vkladnej knižke žalovaného v Tatra banke a.s č.
2139565689 v rozsahu 688,23 eur majúc za zistené, že v tomto rozsahu z pôvodnej sumy 1.767,69 eur

neslúžili na náklady spojené so zabezpečovaním a udržiavaním spoločného majetku, či chod spoločnej
domácnosti, ale pre osobné potreby žalovaného. Zhodne tak zahrnul do majetku BSM úspory na účte
žalovaného č. 3016632292 v celkovej výške 12.977,77 eur. Pokiaľ žalovaný dňa 24.6.2013 vybral sumu
6.097,20 eur z iného účtu a dňa 9.9.2013 vložil na účet č. 3016632292 čiastku 12.915 eur, súd hodnotil
akopravdivéjehotvrdenia,žesumavkladu12.915,-eurzahrňovalaužpredtýmvybranúčiastku6.097,20

eur, s ktorou pôvodne mienil nejako naložiť, no napokon ju vrátil späť na účet, keď nebolo preukázané,
aby v medziobdobí došlo k spotrebovaniu tejto sumy 6.097,20 eur žalovaným, alebo aby mal iné zdroje,
s ktorých by mu plynul príjem dosahujúci 12.000 eur.

8. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, že pred uzavretím manželstva disponovala peňažnou hotovosťou
276.403,- Sk čo dokladovala výpisom z terminovaného vkladu č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol

zrušený pred uzavretím manželstva 11.12.2001, súd konštatoval, že neoznačila ani nepredložila žiaden
dôkaz o tom, aby sa akákoľvek čiastka z uvedenej finančnej sumy prejavila v majetku, ktorý je
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Do masy BSM súd zahrnul z finančnej
hotovosti 50.000 eur na účte žalobkyne č. XXXXXXXXXX v spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s.
peňažnú čiastku 45.605 eur majúc za preukázané, že v zostatku išlo o plnenie na účet žalobkyne zo

strany žalovaného titulom splnenia záväzku žalovaného, ďalej do BSM pojal sumu 17.530 eur a sumu
7.000 eur, vybraných z účtu, u ktorých nebolo preukázané použitie finančných prostriedkov na spoločný
majetok či chod spoločnej domácnosti, ako to tvrdila žalobkyňa, súčasťou sumy 17.530 eur bolo aj
peňažné plnenie 4.400,61 eur, ktoré žalovaná obdržala 7.8.2015 zo stavebného sporenia. Súd neuveril
obrane žalobkyne, že finančné prostriedky na jej účte v rozsahu 50.000 eur patrili jej rodičom ako

výsledok celoživotných úspor, lebo o tom nesvedčili potvrdenia zo Sociálnej poisťovne. Súd poukázal
na to, že aj keď išlo pôvodne o finančné prostriedky vedené na účte na meno rodičov žalobkyne, nebola
preukázaná história nadobudnutia finančných prostriedkov, nakoľko sa jednalo o jednorazové vklady
vyššej finančnej hotovosti a následne už len prevody medzi účtami, kde právnou nástupkyňou z účtov
sa v konečnom dôsledku stala žalobkyňa, teda v skutočnosti to nasvedčovalo záveru o tom, že finančné

prostriedky sú jej vlastníctvom. Pri hodnotení toho, či a v akom rozsahu finančné prostriedky môžu
spadať do predmetu BSM vzal do úvahy, že k prvotným vkladom došlo 1.7.2013 bez predošlej finančnej
histórie, aj keď malo ísť o celoživotné úspory rodičov, pričom otec žalobkyne bol v pracovnom pomere
od 1.1.1993 do 16.7.1998 následne bol nezamestnaný až do 20.5.2004, opäť sa zamestnal od 1. 4.
2005 do 20. 4. 2005, t. j. po dobu necelého mesiaca. Potom bol nezamestnaný od 21. 4. 2005 do 11.

4. 2007, potom bol zase krátko zamestnaný od 12. 4. 2007 do 31. 5. 2007. Následne bol nezamestnaný
od 1. 6. 2007 do 4. 5. 2008. Potom bol zamestnaný od 5. 5. 2008 do 14. 10. 2008. Ako zamestnanec
dohodár mal vystupovať podľa oznamu Sociálnej poisťovne od 15. 11. 2007 do 18. 4. 2008, od 7. 4.
2008 do 15. 4. 2008 na základe pracovnej zmluvy so Štefan Olah OL-MONT, s I. F. od 17. 7. 2000 do 30.
9. 2000. Zároveň Sociálna poisťovňa oznámila vymeriavacie základy pre odvod poiistného príspevku

u menovaného B. K. za obdobie od roku 2004 s tým, že za rok 2004 to bola suma 6 210,- SK ročne,
za rok 2005 suma 4 024,- SK ročne, za rok 2006 nebol uvedený vymeriavací základ, za rok 2007
suma 12 800,- SK ročne, za rok 2008 suma 22 901,- SK ročne, za roky 2009 - 2012 neboli uvedené
vymeriavacie základy, za rok 2013 suma 50,- EUR ročne, za rok 2014 suma 50,- EUR ročne, za rok
2015 suma 50,- EUR ročne, za rok 2016 suma 190,- EUR ročne, za rok 2017 suma 190,- EUR, za

rok 2018 suma 190,- EUR ročne a za rok 2019 suma 190,- EUR ročne. U G. K. Sociálna poisťovňa
uviedla, že táto v období od 1. 1. 2004 do 31. 3. 2014 bola ako zamestnanec v pracovnom pomere
od 3. 10. 2006 do 8. 4. 2015. Zároveň ako zamestnanec dohodár bola od 1. 4. 2005 do 25. 9. 2005,
od 1. 12. 2005 do 31. 3. 2006 a od 24. 4. 2006 do 2. 10. 2006. U menovanej bol vymeriavací základ
za rok 2005 - 12 020,- SK, za rok 2006 - 19 500,- SK, za rok 2007 - 52 985,- SK, za rok 2008 - 50

048,- SK a za rok 2009 - 2 575,35 EUR, za rok 2010 - 2 305,40 EUR, za rok 2011 - 2 336,33 EUR, za
rok 2012 - 2 289,16 EUR, za rok 2013 - 2 319,71 EUR, za rok 2014 - 2 297,21 EUR a za rok 2015 -
664,59 EUR. Menovaná vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že od roku 2005 do roku 2015 zarábala
v chránenej dielni pred odchodom do dôchodku 300,- EUR mesačne. Zároveň uviedla, že jej dôchodok
je vo výške cez 300,- EUR. Z výpovede B. K. zistil, že na starobnom dôchodku je už 11 rokov a jeho

dôchodok predstavuje výšku 335,- EUR. Potvrdením Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že G. K.
poberala v roku 2004 invalidný dôchodok v rozmedzí od 3 011,- SK do 3 167,- SK, v roku 2005 invalidný
dôchodok od 3 167,- SK do 3 191,- SK, v roku 2006 invalidný dôchodok v rozmedzí od 3 491,- SK do
3 699,- SK, v roku 2007 od 3 699,- SK do 3 931,- SK, v roku 2008 od 3 931,- SK do 4 128,- SK, v roku2009 od 147,70 EUR mesačne, v roku 2010 od 151,20 EUR mesačne, v roku 2011 sumu 154,- EUR
mesačne, v roku 2012 sumu 159,10 EUR mesačne, v roku 2013 sumu 165,- EUR mesačne, v roku 2014
invalidný dôchodok v mesiaci január a február v sume po 169,50 EUR, marec 73,45 EUR a následne od

apríla 2014 starobný dôchodok v mesiaci apríl 430,06 EUR a v mesiacoch máj až december starobný
dôchodok 274,50 EUR mesačne, v roku 2015 starobný dôchodok od 280,70 EUR do 297,20 EUR, v
roku 2016 297,20 EUR mesačne a rovnako takú sumu aj v roku 2017, v roku 2018 starobný dôchodok
290,60 EUR mesačne, v roku 2019 starobný dôchodok 308,30 EUR. Otec žalobkyne B. K. poberal v roku
2011 starobný dôchodok 272,50 EUR mesačne, v roku 2008 predčasný starobný dôchodok v mesiacoch

október až december vo výške 7 310,- SK mesačne, v roku 2013 poberal starobný dôchodok 292,70
EUR mesačne, v roku 2010 starobný dôchodok 267,60 EUR mesačne, v roku 2012 v sume 281,50 EUR
starobný dôchodok mesačne, v roku 2014 starobný dôchodok v sume 301,50 EUR mesačne, v roku
2009predčasnýstarobnýdôchodok259,60EUR,vroku2015starobnýdôchodok306,70EURmesačne,
v roku 2019 starobný dôchodok 334,40 EUR mesačne, v roku 2018 starobný dôchodok 325,70 EUR
mesačne,vroku2016starobnýdôchodok308,70EURmesačne,vroku2017starobnýdôchodok317,10

EUR mesačne. Z vyššie uvedeného prehľadu o výške príjmu, vymeriavacieho základu u otca žalobkyne
5rokovbezpracovnéhopomeru,triroky50,-EURročne,4roky190,-EURročne+vymeriavaciezáklady
matky žalobkyne cca 400,- EUR ročne až 2 575,36 EUR ročne, dohody otca, invalidného dôchodku
matky a starobných dôchodkoch oboch rodičov uzavrel, že preukazujú minimálny príjem z pracovnej
činnosti a minimálny príjem z dávok dôchodkového zabezpečenia. Zohľadňujúc výšku dosahovaných

príjmov, obdobie zamestnanosti, prihliadajúc na nevyhnutné životné výdavky, ktoré nepochybne museli
rodičia žalobkyne mať na bývanie a stravu uzavrel, že objektívne nemohli nadobudnúť úspory v rozsahu
50.000,- eur. Poukázal tiež na to, že pokiaľ aj boli pôvodne účty založené na meno rodičov žalobkyne,
boli z nich obratom robené prevody na iné účty a napokon sa majiteľkou účtu stala žalobkyňa. Uvedené
zistil zo správy Prima banky a.s. zo dňa 28. 6. 2018, že žalobkyňa mala od 30. 11. 2013 do 30. 11. 2015

v sieti pobočiek Prima banky a.s vedené účty : osobný účet č. H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX /
vedený od 1. 7. 2013 do 23. 9. 2015 /, dňa 27. 7. 2015 zmena adresáta na G. K., terminovaný vklad č.
H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX / vedený od 3. 7. 2013 do 3. 7. 2015 /, sporenie č. H. XX XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX / vedený od 1. 7. 2013 do 1. 7. 2015 /, sporenie č. H. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX / vedený od 1. 7. 2013 do 1. 7. 2015 /, sporenie č. H. XX XXXX XXXX XXX XXXX XXXX /

vedený od 1. 7. 2013 do 1. 7. 2015 /. Výpismi z osobného účtu mal preukázané, že žalobkyňa dňa 1. 7.
2013 / na č. l. 248 / vložila sumu 8 645,- EUR a následne otec žalobkyne dňa 3. 7. 2013 vložil na tento
účet vklad v hotovosti a to sumu 33 400,- EUR. Toho istého dňa 3. 7. 2013 žalobkyňa previedla sumu
41 000,- EUR na termínový vklad č. XXXXXXXXXX. Aj rodičia potvrdili, že na účet vkladala finančné
prostriedky samotná žalobkyňa. Táto postupne od 27. 10. 2013 do 31. 12. 2013 vložila sumu 2 600,-

EUR, od 1. 1. 2014 do 31. 10. 2014 sumu 19 213,- EUR, od 1. 11. 2014 do 1. 7. 2015 sumu 19 539,03
EUR, spolu to predstavuje čiastku 40 753,03 EUR. Dňa 1. 7. 2015 urobila prevod z troch sporiacich
účtov na účet č. XXXXXXXXXX, 3 x po 2 498,- EUR / č. l. 191 spisu / a dňa 3. 7. 2015 previedla
sumu 42 726,92 EUR z termínovaného účtu č. XXXXXXXXXX na účet č. XXXXXXXXXX a následne
dňa 8. 7. 2015 previedla 50 000,- EUR zo skôr uvedeného účtu č. XXXXXXXXXX na termínovaný vklad

č. 4308649605. Dňa 27. 7. 2015 osobný účet previedla na matku G. K.. Následne po tomto prevode
na tento účet bola prijatá úhrada od žalobkyne dňa 7. 8. 2015 v sume 4 440,61 EUR zo stavebného
sporenia. Dátumy prevodov z účtu jednotlivých súm korešpondovali s časom podania návrhu na rozvod
manželstva (júl 2015) a jednotlivé prevody a vklady zo strany rodičov a prevody z účtov vzhľadom na
ich početnosť, časovú nadväznosť súd hodnotil ako snahu o zakrytie pôvodu finančných prostriedkov,

ktoré mali patriť do BSM.

9. Vychádzajúc z hodnoty aktív pripadajúcich do vlastníctva žalobkyne (hnuteľné veci v úhrnnej sume
1.370 eur, plnenie zo zmluvy o úvere 175,94 eur, úspory na účtoch v sume 70.135 eur), zohľadňujúc
hodnotu nadobúdanú zo spoločného majetku na strane žalovaného (hnuteľné veci v sume 3.720 eur,

hodnota nehnuteľnosti 85.000 eur, úspory na účtoch vo výške 13.666 eur) na účely vyrovnania podielov
zo spoločného majetku uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni 30.705,06 eur (aktíva žalobcu
102.386,- eur – aktíva žalovanej 71.680,94 eur). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 CSP
majúc za to, že v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže vyporiadanie spoločného
majetku, na ktorom sa strany sporu nedohodli cestou súdu bolo v ich obojstrannom záujme, a každá zo

strán sporu sa v rovnakej miere podieľala na existencii súdneho konania.

10. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov vyplývajúcich z § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, e/,
h/, CSP. Navrhovala, aby do jej výlučného vlastníctva pripadla sušička prádla zn. Whirpool, kuchynskýstôl, čierno biela komoda s poličkou, 2 skrinky gaštanovej farby, komoda v kombinácii v čiernej a hnedej
ako aj nehnuteľnosť – rodinný dom s pozemkom zapísané na LV č. XXXX k.ú. C. D. K. B. s tým, že
ostatné hnuteľné veci pripadnú do vlastníctva žalovaného a ona bude mu povinná vyplatiť sumu 30.000,-

eur na vyrovnanie podielov z BSM.

11. Nesúhlasila s tým, že súd prikázal do jej vlastníctva gaučovú sedačku, o ktorú neprejavila
záujem, považovala za nesprávny záver súdu prvej inštancie, aby krovinorez, kosačka na trávu, píla
na rezanie dreva nemohli patriť do BSM považujúc hodnotenie vykonaného dokazovania výpovede

brata žalovaného F. B. za nesprávne. Nebolo jej zrejmé, prečo jej prikázal do výlučného vlastníctva
tablet zn. Samsung, ak podľa jej názoru ním disponuje žalovaný. Naopak žiadala prikázať do svojho
vlastníctva sušičku zn.Whirpool a namietala vyporiadanie bicyklov tvrdiac, že bicykel Olpran nebol
zohľadnený na strane žalovaného, nebol mu prikázaný a rovnako tak ani bicykel červeno-čierny.
Podľa jej názoru boli dané dôvody na uplatnenie disparity podielov sporových strán, lebo bolo
preukázané, že žalovaný sa k nej a v tom čase maloletému synovi správal spôsobom, ktorý bolo

možné považovať za psychické či fyzické týranie, preto pokiaľ sa aj žalovaný vyjadril, že nie je pre
budúcnosť problém s tým, aby v nehnuteľnosti býval spolu s ním aj syn, vzhľadom na narušené vzťahy
je tento záver nesprávny a spoločné bývanie vylúčené. Zdôraznila, že okolnosti svedčiace v neprospech
žalovaného o negatívnom správaní sa k nej a maloletému B. napokon potvrdzuje aj konanie o zákaz
vstupu žalovaného do nehnuteľnosti vo veci 11C/5/2017, pričom pri prikázaní veci-rodinného domu

do výlučného vlastníctva majú byť zohľadnené potreby a záujmy detí, skutočnosť, ktorý z manželov
potrebuje naliehavejší pre účely bývania, či bude slúžiť viacerým členom rodiny, odkázanosť toho
ktorého z manželov na nehnuteľnosť, i kto sa o nehnuteľnosť stará a kto ju užíva. Navrhovala pôvodne
nehnuteľnosť prikázať do vlastníctva žalovaného v čase, keď tam neexistovalo právo vstupu ako vecné
bremeno zriadené v jej prospech v konaní Okresného súdu Michalovce 19C/83/2016 rozsudkom zo dňa

17.7.2017. Aj z uvedeného konania je zrejmé, že žalovaný dlhodobo neužíva nehnuteľnosť od augusta
2015,neodkladným opatrením mal nariadený zákaz vstupu do rodinného domu aj zákaz priblížiť sa
k žalobkyni a maloletému synovi na vzdialenosť menšiu ako 10 m, čo bolo potvrdené tiež rozhodnutím
Krajského súdu v Košiciach vo veci 9Co/102/2017 v jeho uznesení zo dňa 10.3.2017. Tvrdila, že rodinný
dom je jej domovom a obydlím ako aj ich maloletého dieťaťa, ktoré tam má vytvorené podmienky pre

svoje bývanie, na ktorú nehnuteľnosť je tiež odkázaná v otázke bývania. Žalovaný sa o rodinný dom
nestaral, tento zdevastoval, keď poškodil vstupné dvere v januári 2017, toto agresívne správanie bráni
tomu aby mu bola vec prikázaná do vlastníctva. Nesúhlasila s konštatovaním, aby žalovaný opustil
rodinný dom v dôsledku nezmieriteľných konfliktov majúc za to, že dôvodom bola jeho mimomanželská
známosť. Zopakovala stanovisko z konania pred súdom prvej inštancie, že žalovaný ani jeho rodina

sa nepričinili o výstavbu rodinného domu, žalovaný nemal stabilné zamestnanie, sám sa prezentoval
ako invalidný dôchodca, pričom ale tvrdí, že on postavil rodinný dom aj sa o neho staral, čo sú dosť
protichodné tvrdenia.. Uviedla, že plnoletý syn sporových strán je do 31.8.2023 riadnym študentom
prvého roku študijného programu právo na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ide o teda
nezaopatrené dieťa, vzhľadom na dennú formu štúdia, i dochádzanie do vzdialeného mesta, nepracuje,

nie je zamestnaný, je plne odkázaný na starostlivosť svojej matky. Za nepodstatnú považovala užšiu
väzbu spornej nehnuteľnosti k susediacim nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve rodiny žalovaného.
Uviedla, že žalovaný aktuálne obýva 4 izbový byt so svojou priateľkou.. Pokiaľ je spôsobilá vyplatiť
žalovanému na vyrovnanie sumu 30.000 eur to samo o sebe neznamená, že táto finančná čiastka,
ktorú by získala titulom vyrovnania od žalovaného, by akokoľvek postačila na zaobstaranie bývania, za

ktorú sumu nie je možné kúpiť ani garsónku. Rozhodnutie súdu preto v časti a prikázanie nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného hodnotila aj ako nepreskúmateľné, pre absentujúce zdôvodnenie
skutočností smerujúcich k určeniu toho z manželov za vlastníka, ktorému vo vyššej miere svedčí
právo z hľadiska starostlivosti o nehnuteľnosť, zabezpečenie potreby bývania, či starostlivosť o deti
pochádzajúce z manželstva. Namietala tiež uloženú lehotu na plnenie pre prípad určenia nehnuteľnosti

do vlastníctva žalovaného až v rozsahu 75 dní, pričom ona by sa mala z nehnuteľnosti odsťahovať
v podstate po právoplatnosti rozsudku.

12. Pokiaľ súd zaradil do predmetu BSM aj finančné prostriedky na jej účtoch tento záver súdu prvej
inštancie považovala za odporujúci skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, keď

naopak zastávala názor, že predložené listinné dôkazy osvedčujú existenciu výkonu pracovnej činnosti
rodičov do tej miery, že boli spôsobilí nasporiť si finančnú čiastku 50.000 eur. Dňa 1.7.2013 jej otec
uzatvoril s Prima bankou Slovensko a.s. zmluvu o zriadení osobného účtu č. XXXXXXXXXX, na ktorý
účet vložil 33.400 eur a ona tam vložila 8.645 eur teda minimálne čiastka 33.400 eur bola vloženápriamo rodičmi a je ich vlastníctvom. Nie je možné zistiť z rozhodnutia ako súd dospel k záveru, že
tieto finančné prostriedky by mali patriť do BSM a odkiaľ ich mala získať žalobkyňa, keď financovala
výstavbu rodinného domu a použila aj všetky úspory spred manželstva. Aj dispozícia s ostatnými

finančnými prostriedkami sa týkala účtov otca žalobkyne nie účtov žalobkyne. Následne 14.10.2013 bola
uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky a prevzatí dlhu zo zmluvy o účte medzi žalobkyňou a jej otcom,
keď otec na ňu postúpil všetky pohľadávky, záväzky z tohto účtu ako aj z ďalších peňažných účtov
a termínovaného vkladu čo sa udialo z dôvodu veku rodičov, že o dané bankové produkty je potrebné
sa starať, chodiť do banky, pričom otec žalobkyne vzhľadom na svoj vek už tak nemohol postupovať,

nebol v tomto smere dostatočne fundovaný čo nebolo v konaní zohľadnené a v podstate vyhodnotené
v jeho neprospech. Zriadené účty predstavovali účty termínované, resp. viazané vklady s dobou
viazanosti 24 mesiacov a následne na základe pokynov svojich rodičov žalobkyňa 8.7.2015 po pripísaní
všetkých finančných prostriedkov, ktoré boli výsledkami termínovaných vkladov, ktoré prvotne uzavrel
otecžalobkyneuzatvorilasPrimabankouSlovenskoa.s.ďalšiuzmluvuotermínovanomvkladesvýškou
vkladu 50.000 eur, ktoré boli následne prevedené na účet č. XXXXXXXXXX. Následne z objektívnych

dôvodov ako aj z dôvodov manželskej krízy sa jej rodičia rozhodli, aby finančné prostriedky previedla
spätne na nich, preto dňa 23.7.2015 uzatvorila so svojou matkou Alžbetou Oláhovou zmluvu o postúpení
pohľadávky a prevzatí dlhu a finančné prostriedky patriace rodičom previedla späť na svojich rodičov
čo je zrejmé aj z potvrdenia Prima banky a.s. zo dňa 14.12.2018 o tom, že išlo o prevod na G. K..
Prevody teda neboli realizované bezdôvodne, ale na základe pokynov rodičov v snahe správne naložiť

s finančnými prostriedkami, ktoré si počas života nasporili. Konštatovala, že rodinný dom, ktorému
bolo pridelené súpisné číslo až v roku 2010 bol užívaný už predtým, zariaďoval sa podstatne dlhšie,
dokupovali sa interiérové veci, preto by nemala odkiaľ nasporiť takú vysokú sumu za necelé 3 roky,
keď živila maloletého syna, invalidného manžela a stavala rodinný dom. Je tak nepochybné, že rodičia
žalobkyne museli mať svoje úspory, ktoré by žalobkyňa nebola spôsobilá nadobudnúť za tak krátku

dobu 3 rokov. Otec žalobkyne pracoval celý život a to aj v zahraničí, mal aj vyšší príjem, žalovaný prácu
v zahraničí nezvládol a ak súd neuveril, že rodičia žalobkyne boli spôsobilí nasporiť finančné prostriedky,
na druhej strane konštatuje, že tieto patria do BSM, aj keď nie je zrejmé, z akých zdrojov by si za taký
krátkyčastietofinančnéprostriedkyusporilažalobkyňa.Zanesprávnepovažovalaajzaradeniefinančnej
čiastky 4.400,60 eur zo stavebného sporenia do predmetu BSM, keď sama nežiadala, aby predmetom

vyporiadania boli finančné prostriedky vyplatené žalovanému zo stavebného sporenia. Uviedla, že dňa
24.2.2015 stavebná sporiteľňa poukázala žalovanému 8.790,48 eur s poznámkou B. a B. B. z ktorej
sumyjej žalovanýuhradilpolovicu,zdokladutiežvyplýva,žeimal.B.maluzatvorenéstavebnésporenie
a z výpisu z účtu za august 2015 vyplynulo, že stavebná sporiteľňa poukázala z jej zmluvy na jej
účet sumu 4.440,16 eur, keď za finančné prostriedky patriace do BSM, u ktorého vznikalo právo na

podiel považovala len finančné prostriedky poukázané žalovanému, keďže zmluva sa mala týkať aj
ich syna a žalovaného, teda všetci traja museli dostať finančné prostriedky zo sporenia. K finančným
prostriedkom – vkladu žalovaného na jeho účet v celkovej výške 12.977,77 eur, ktorá suma podľa názoru
súduzahŕňalaajčiastku6.097,20eurvybranúžalovanýmzinéhoúčtu,hodnotilaakonepodloženýzáver,
zdôrazňujúc, že aj suma vo výške 6.097,20 eur musí patriť do BSM a žalovaný nijako nepreukázal opak

a súd nemôže vychádzať z toho či uveril alebo neuveril žalovanému, že táto suma nepatrí do BSM.
Zopakovala názor, že podľa nej existujú dôvody na stanovenie disparity podielov, pretože žalovaný ako
invalidný dôchodca nedosahoval príjem, aby bolo možné zabezpečiť také finančné prostriedky, ktoré
boli predmetom vyporiadania BSM, keď disparita prichádza do úvahy v prípade negatívnych okolností
v manželstve, pri zohľadnení princípu zásluhovosti a negatívnymi okolnosťami sú, že jeden z manželov

nepracuje, či práci sa vyhýba, nevera manželov, skúma sa príčina rozvratu manželstva i domáce
násilie, ktoré negatívne okolnosti svedčiace pre disparitu boli preukázané v konaní rozhodnutiami vo
veci o vylúčení žalovaného z nehnuteľnosti. Ak podľa názoru súdu žalobkyňa mohla získať finančné
prostriedky v rozsahu 75.135 eur mala by teda mať aj vyšší podiel na majetku z BSM, o ktorý sa zjavne
pričinila vo vyššej miere. Žalovaný z jej pohľadu si užíval ťažko zarobené peniaze, nepracoval, bol

neverný, kedy aj zákaz vstupu žalovaného do rodinného domu a priblíženia sa k maloletému boli vydané
na základe preukázaných dôkazov - fotografií poškodených dverí, a súd nemôže vychádzať len z toho,
že toto rozhodnutie bola napokon zrušené, nič sa predtým nestalo, lebo je fakt, že žalovaný sa správal
tak, že na ňu a maloletého psychicky, fyzicky útočil. Pokiaľ ide o ňou nasporené finančné prostriedky
pred uzavretím manželstva 276.403 Sk počas celého konania tvrdila, že rodinný dom bol postavený

z týchto finančných prostriedkov, o ktorých nadobudnutie sa pričinila sama, keďže mala úspory, iné
finančné prostriedky strany nemali a nie je zrejmé z čoho by inak bola financovaná výstavba rodinného
domu a ako by žili. Súd správne konštatuje, že bločky a faktúry nepreukazujú financovanie, teda je úplne
zbytočné takéto dôkazy vôbec predkladať. Nie je ani zrejmé, kde by sa vlastne tieto finančné prostriedky276.403 Sk mali nachádzať, ak neboli použité na kúpu bytu, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva
darovaním. Žalovaný vstupoval do manželstva s dlhom zo zmluvy o úverovom účte zo strany Wüstenrot
stavebná sporiteľňa, a.s., pričom tento bol splatený 22.2.2008, ktorý uhradila ona, má preto právo na

úhradu toho, čo zo svojho vynaložila na ostatný majetok.

13. Žalovaný rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhoval ako vecne správne potvrdiť, odvolanie
žalovanej hodnotil ako účelové, v časti vyporiadania hnuteľných vecí absolútne nereagujúce na dôvody,
pre ktoré boli tieto hnuteľné veci prikázané do vlastníctva tej ktorej strane sporu. Za správne a riadne

odôvodnené považoval rozhodnutie súdu o prikázaní spoločnej nehnuteľnosti do jeho výlučného
vlastníctva zdôrazňujúc, že v súdnych konaniach, ktoré sa dotýkali jeho vykázania zo spoločného
obydlia boli tieto pôvodne vyhovujúce rozhodnutia v neskoršom konaní zrušené, keď sa nepreukázalo
akékoľvek žalobkyňou tvrdené psychické, či fyzické týranie. V tomto odkázal aj na hodnotenie jej osoby
znalcom v konaní o umožnenie vstupu do nehnuteľnosti, že žalobkyňa je extrovertnou osobnosťou so
snahou o presadenie, dominanciou, s prvkami egocentrizmu, nesebakritická a nepripúšťajúca si vlastné

pochybenia so sklonom prežité udalosti subjektívne skresľovať v súlade s jej predstavami a želaniami.
Poukázal na to, že ich spoločný syn B. už nie je maloletým dieťaťom, dosiahol už vek 20 rokov, takže
akékoľvek hodnotenie maloletosti dieťaťa neprichádza v tomto smere do úvahy, a niet sporu, že syn
má právo nehnuteľnosť užívať. Považoval za preukázané, že sa podieľal na výstavbe nehnuteľnosti
za pomoci rodiny, ani finančné prostriedky z úveru zo stavebného sporenia nepostačovali na výstavbu

domu, preto aj tvrdil, že mu rodina poskytla ďalších 20.000 eur. Nehnuteľnosť opustil len v dôsledku
nezmieriteľných konfliktov, v záujme zachovania nehnuteľnosti, plnil tiež záväzky z úveru v banke za
žalobkyňu v rozsahu 3.555,47 eur týkajúce sa podielu žalobkyne, ktorá suma bola splatná k 8.9.2019
a žalobkyňa túto svoju časť dlhu neuhradila. Uviedol, že k rozvratu manželstva nedošlo z dôvodov
údajnej mimomanželskej známosti, ale pre pretrvávajúce rozpory medzi stranami sporu.

14. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na argumentoch uvádzaných vo svojom odvolaní zopakujúc,
že pokiaľ aj nebolo preukázané, aby sa žalovaný dopustil trestného činu neznamená, že jeho konanie
nebolo psychickým nátlakom, či konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré malo za následok tiež
narušenie vzťahu medzi otcom a synom. Ak je rodičovský vzťah narušený, je ťažko predstaviteľné, aby

spolu bývali v jednej nehnuteľnosti. Žalovaný má zabezpečené bývanie u priateľky, nie je odkázaný na
bývanie v rodinnom dome, ktorý užíva ona s plnoletým synom. Poukázala na to, že konanie, v ktorom
bol uložený zákaz vstupu do nehnuteľnosti súvisel s jeho počínaním, keď dňa 2.1.2017 poškodil dvere
v rodinnom dome, resp. zvesil dvere z pántov, aby sa nedali zamknúť, poničil i ďalšie zariadenia.
Žalovaný sa len snaží bagatelizovať následky svojho konania a to i za cenu vykreslenia protistrany

v negatívnom svetle. Žalovaný z nehnuteľnosti odišiel z dôvodu vypočítavosti, čomu nasvedčoval hneď
ďalší krok, keď pozemok pod nehnuteľnosťou, ktorý bol pôvodne v jeho vlastníctve previedol na svojho
otca, aby tento obmedzoval žalobkyňu a jej syna v užívaní rodinného domu. Pokiaľ išlo o úhradu úveru
zdôraznila, že aj ona platila počas trvania manželstva úver za žalovaného, keďže bol bez príjmu, na
účely rozsahu úhrady bolo predložené aj spoločné vyjadrenie k uhradeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere

č. 000077/IU/07/011 zo dňa 3.5.2007 voči veriteľovi UniCredit Bank, a.s., ktoré odsúhlasil aj právny
zástupca žalovaného. Svoj byt predala 19.1.2015 v čase pred podaním návrhu žalovaným na rozvod
manželstva júli 2015, nevedela o manželovej nevere, to zistila až v máji 2015. Zopakovala, že rodinný
dom bol postavený z jej peňazí, ktoré nepatria do BSM, ktoré mala jednak za slobodna a ktoré zarobila
počas manželstva, keďže už v čase výstavby pracovala vo svojom vlastnom kaderníctve na rozdiel od

žalovaného, ktorý nemal žiadne stabilné zamestnanie. V časti finančných prostriedkov zo stavebného
sporenia zopakovala, že podľa dohody nemali byť predmetom vyporiadania BSM.

15. Žalovaný v odvolacej duplike odkázal na svoju doterajšiu obranu, že v konaní bolo preukázané, že
jeho konanie pre ktoré bol neodkladným opatrením vylúčený z užívania nehnuteľnosti nenaplnilo znaky

trestného činu ani priestupku, poukázal na rozhodntia, ktorým bolo toto neodkladné opatrenie zrušené
a rozhodnuté o jeho práve užívať nehnuteľnosť, keď v konaní 16C/81/2017 v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu 5Co/361/2019 sa súdy stotožnili s tým, že nebolo preukázané žiadne tvrdené
násilné správanie, konania voči žalovanému boli ukončené bez vyvodenia zodpovednosti a znalecké
posudky potvrdili, že ani žalobkyňa ani vtedy maloletý syn nevykazujú znaky týranej osoby, a negatívne

emocionálne prežívanie súvisí s partnerskými nezhodami. Uviedol, že žalobkyňa mu znepríjemňovala
život, poslala inšpektorát práce k jeho zamestnávateľovi, zasielala výhražné sms, podala podnet na
odobratie vodičského preukazu. Vo vzťahu ku starostlivosti o vtedy mal. syna uviedol, že s ním bol na
materskej dovolenke, vytvorili si veľmi pekný vzťah, shodieval s ním na krúžky, vozil ho do školy, neskôrbolo maloleté dieťa pod silným vplyvom žalovanej a jej rodičov. Nehnuteľnosť, opustil len z dôvodu
rodinných konfliktov, nemyslel si, že v nej nebude bývať 8 rokov, že sa bude viesť trestné stíhanie voči
jeho osobe, no nikdy nemal záujem vzdať sa nehnuteľnosti, ktorú postavil aj za pomoci svojej rodiny,

ktorá býva vo vedľajšom dome, nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, a žalobkyňa o nehnuteľnosť prejavila
záujem až po ustálení jej hodnoty, ktorá jej vyhovovala, a potom čo si našla priateľa s ktorým v dome
býva, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia vo veci 16C/81/2017 o zrušení zákazu žalovaného
užívať nehnuteľnosť.

16. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok

konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.
Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia, odvolaním napadnutý
rozsudok zmenil v súlade s § 388 CSP tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. apríla 2025 v pojednávacej

miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219
ods. 3 CSP .
19. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20. Preskúmaním rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie v rozsahu vymedzenom odvolacími
námietkami a právnymi argumentmi uvedenými v odvolaní odvolací súd dospel k záveru, že dôvody
odvolania boli naplnené len v časti právneho posúdenia toho, komu prikázať do vlastníctva hnuteľnú vec
–gaučovú súpravu, a v časti určenia lehoty žalovanému na plnenie.

21. V ostatnom rozsahu súd prvej inštancie reflektoval na všetky podstatné námietky sporových
strán osobitne uvedené aj v odvolacej argumentácii žalobkyne, ktorá predstavuje len polemiku so
spôsobom hodnotenia dôkazov súdom bez relevancie pre spochybnenie správnosti záverov odvolaním
napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o dôvody pre disparitu podielov či vylúčenie finančných prostriedkov

z majetku v BSM, alebo investície výlučných finančných prostriedkov do majetku, ktorý je predmetom
vyporiadania. Pri riešení uvedených otázok odvolací súd nezistil, aby skutkové zistenia súdu prvej
inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo aby súd pri svojom
rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp.
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo strán sporu nevyplynuli alebo v konaní

nevyšli najavo. Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia, a to po
skutkovej ako aj právnej stránke, jasne a výstižne opísal podstatné skutkové tvrdenia strán a zistené
rozhodujúce skutočnosti, na ktorých svoje rozhodnutie založil, urobil výklad právnych noriem, ktoré
na vec aplikoval a právne závery, ktoré prijal primerane, logicky a zrozumiteľne vysvetlil, neopomenul
vyhodnotiť rozpory v tvrdeniach strán a vykonaných dôkazoch správne vyhodnocujúc dôkazné bremeno

v spore, v rozhodnutí odkázal tiež na ustálenú rozhodovaciu prax a rozhodnutie odôvodnil v súlade so
zákonnými požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.

22. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa dotýka takých právnych vzťahov, u
ktorých určitý spôsob vyporiadania vyplýva zo zákonnej úpravy (§ 150 OZ). Výroková časť rozhodnutia

o vyporiadaní BSM zahrňuje viacero výrokov, pričom napadnutím jedného z nich sú dotknuté aj všetky
ostatné výroky, žiaden z nich nenadobúda oddelene právoplatnosť, (§ 379 písm. c/ CSP). Odvolací súd
nahradzuje v tomto prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie ako celok, preto aj keď sa stotožnil sosprávnosťou vyporiadania veci v BSM, až na jednu položku, jeho rozhodnutie má povahu zmeňujúceho
rozhodnutia.

23. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec

vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

25. V § 150 OZ sú iba príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť;
uvedené ustanovenie svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť podľa okolností

konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri
výklade tohto ustanovenia súd musí vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby rozhodnutím,
ktorým sa vyporiadava BSM, upravil v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy medzi manželmi
čo najúčelnejšie. Pri vyporiadaní sa vychádza zo zásady rovnosti podielov bývalých manželov. V
rámci vyporiadania BSM musí súd aj bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku

vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, ak v prebiehajúcom
konaní o vyporiadanie BSM jeden z bývalých manželov uplatní požiadavku na náhradu finančných
prostriedkov, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom a vynaložil ich na spoločný majetok alebo na úhradu
spoločných dlhov manželov, musí sa súd zaoberať aj takým návrhom a vyporiadať hodnotu takto
vynaložených prostriedkov jedným z manželov. V rámci vyporiadania BSM však nemožno vykonať

vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov, preto pri vyporiadaní sa nemožno
domáhať napr. náhrady nákladov vynaložených na nákup vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe iba jedného
z manželov alebo na úhradu jeho bežných povinností, príp. na úhradu povinností, ktoré vyplývajú zo
zákona (napr. plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom), vynaložených na potreby rodiny, nákladov
spojených s užívaním alebo udržiavaním spoločného majetku. Nemožno prihliadať na sumy, ktoré boli

za trvania manželstva spotrebované, pokiaľ nešlo o prostriedky vynaložené na osobný majetok jedného
z manželov alebo o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s § 145 ods.1 OZ.

26. Pokiaľ je nárok na náhradu nákladov vynaložených na individuálny majetok jedného z manželov
opodstatnený, do hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa zahrnie to, čo má

každý z bezpodielových spoluvlastníkov nahradiť do spoločného majetku. Ak ide o nárok na refundáciu
nákladov v prospech samostatných majetkov manželov, prejaví sa v rozhodnutí súdu spravidla tak,
že manželovi povinnému k takejto náhrade je uložená povinnosť zaplatiť druhému polovicu čiastky,
ktorá bola takto vynaložená, pričom stačí, ak sa zistené vzájomné nároky manželov započítajú.
Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania bezpodielového

spoluvlastníctva skutočne vynaložené. Ak má vnos z oddeleného majetku podobu finančného plnenia,
pri stanovení náhrady sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej sumy. V prípade vnosu, ktorý
nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia (napr. pri zabudovaní vecí vo výlučnom
vlastníctve jedného z manželov do veci v bezpodielovom spoluvlastníctve), nie je rozhodujúcou cena
vnosu v čase, kedy sa manžel stal jeho výlučným vlastníkom, ale jeho hodnota v okamihu vynaloženia

na spoločnú vec (ku ktorému môže často dôjsť aj zo značným časovým odstupom).pre posúdenie
otázky či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v zmysle § 143 OZ
rozhodujúce, či bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým bola nadobudnutá,
z akých prostriedkov.

27. V sporovom konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, keď je zásadne vecou sporových strán
tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Pretože v sporovom
konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá zo sporovýchstrán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe
ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Strana
sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé

následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho, kto síce navrhol dôkazy
o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo k záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení.

28. Zákon vymedzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Cieľom dôkazného bremena je
umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v
zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov
neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola
nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany

sporu, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

29. Hodnotenie významu dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je výlučne
v právomoci konajúceho súdu, ktorý rozhoduje o tom, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné. Súd v konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán (§ 185 ods. 1 CSP) a súčasne pri

hodnotenívykonávanýchdôkazovsariadizásadouvoľnéhohodnotenia,keďžiadnydôkaznýprostriedok
nemá preferenciu. Aj znalecký dôkaz je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré súd hodnotí podľa
zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z § 191 CSP, teda jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
s ostatnými dôkazmi, podľa svojej úvahy, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri
hodnotení dôkazného prostriedku – znaleckého dôkazu, súd berie do úvahy predovšetkým jeho logickú

stavbu, z čoho vyplýva jeho presvedčivosť, úplnosť. Súd berie do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť
odpovedí, vzťah posudku k sporným a pre rozhodnutie významným otázkam, rešpektujúc zásady
formálno-logického uvažovania.

30. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rešpektoval svoje zákonné obmedzenia, keď hodnotenie
dôkazov logickým spôsobom odôvodnil, nie sú založené na svojvôli a riadne sa vysporiadal s rozsahom
skutočností, ktoré boli významné pre rozhodnutie vo veci, a preukázanie ktorých zaťažovalo žalobkyňu.

31. Ak jeden z bývalých manželov uplatní požiadavku na náhradu finančných prostriedkov, ktoré mali byť

jeho výlučným vlastníctvom, mali sa vynaložiť na spoločný majetok, či úhradu spoločných dlhov, musí sa
súd zaoberať takým návrhom a vyporiadať hodnotu takto vynaložených prostriedkov jedným z manželov,
ktorého však zaťažuje dôkazná povinnosť o preukázaní takýchto investícií z výlučných prostriedkov do
majetku spoločného. Pokiaľ aj žalobkyňa takéto okolnosti tvrdila, v konaní svoje tvrdenia nepreukázala,
rovnako ako žalovaný nepreukázal svoje investície tvrdiac, že išlo o výlučné finančné prostriedky jeho

či jeho rodinných príslušníkov. Nebolo preukázané, aby finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte
č. XXXXXXXXXX D. I. A. G. v rozsahu 45.605,00 eur nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva, a
mali byť vlastníctvom rodičov žalobkyne. Súd v bodoch 74. – 76. odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku sa dôsledne zaoberal skutkovými zisteniami, z ktorých ustálil, že vychádzajúc z obdobia,
po ktoré boli rodičia žalobkyne zamestnaní (otec žalobkyne prevažne nezamestnaný - od 17.7.1998

do 20.5.2004 nezamestnaný, potom pracoval mesiac, následne bol opäť nezamestnaný od 21.6.2004
do 30.5.2005, ktorá situácia nezamestnanosti sa s krátkym jednomesačným obdobím zamestnanosti
opakovala, naposledy bol otec žalobkyne zamestnaný 14.10.2008, od roku 2008 do roku 2013 nemal
žiaden príjem, v tom čase mal vymeriavací základ 50 eur ročne a od roku 2016 do roku 2019 mal
vymeriavací základ 190 eur ročne), s nízkym príjmom (odvíjajúc od zisteného vymeriavacieho základu

rodičov 50 eur ročne až 2575 eur ročne), poberaného dôchodku na úrovni 300 eur mesačne, berúc
do úvahy obvyklé výdavky na bývanie a stravu, považoval za objektívne nemožné, aby išlo o ich
finančné prostriedky, aj keď boli otcom žalobkyne vložené na ním novo zriadený účet, z ktorého boli
následne prevedené na účet žalobkyne. Rovnako tak nebolo zrejmé, z akých finančných zdrojov
mala pochádzať finančná čiastka vo výške 276.403,00 Sk, s ktorou žalobkyňa disponovala odo

dňa 11.12.2001, kedy malo dôjsť k zrušeniu termínovaného vkladu č. XXXXXXXXXX/XXXX, teda
pred uzavretím manželstva (manželstvo uzavreté 14.09.2002), keď neboli zistené žiadne dôkazy
smerujúce k potvrdeniu pravdivosti jej vyjadrení, že táto hodnota sa nejakým spôsobom prejavila
v majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorý je predmetom vyporiadania, a nedošlo spotrebovaniupeňažnej čiastky v rámci bežného hospodárenia, alebo kúpou vecí, ktoré už zanikli, alebo k použitiu
týchto finančných prostriedkov čerpaných pred vznikom BSM akýmkoľvek iným spôsobom pre potreby
žalobkyne, jej rodiny, či kohokoľvek iného. Pokiaľ ide o nakladanie s finančnými prostriedkami či

zásluhovosť na vytváraní finančných hodnôt, nemožno prehliadnuť fakt, že žalobkyňa, aj keď tvrdila,
že dlhodobo tvrdo pracovala vo svojom vlastnom kaderníckom salóne od roku 1998, ňou deklarovaný
príjem predstavoval len 350,00 eur mesačne (podľa rozsudku OS Michalovce o zvýšenie výživného na
syna strán sporu 15P/245/2018 z 25. 10. 2019), čo si pri obvyklých výdavkoch na chod domácnosti,
splácanie úverov, starostlivosti o maloleté dieťa, navyše i ňou tvrdené hradenie výstavby nehnuteľnosti

možno len ťažko predstaviť ako sumu postačujúcu. Je pravdepodobné, že tak na strane žalobkyne, ako
ižalovanéhoaprípadnerodičovžalobkyneexistovalineoficiálne,nezdanenépríjmy.Kto,vakomrozsahu
však takýmito príjmami disponoval, či pochádzali zo zdrojov rodičov alebo žalobkyne alebo žalovaného,
nebolo možné v konaní zistiť. V situácii, ak ktorákoľvek zo strán sporu sa na účel vyhýbania či už výške
odvodov alebo daňovej povinnosti, snažila oficiálne vykazovať nižšie príjmy než aké mala v skutočnosti,
v konaní pred súdom o vyporiadanie majetkových hodnôt sa automaticky dostáva do dôkaznej núdze

znemožňujúcej určiť, kto, v akom rozsahu prispel na nadobudnutie tej-ktorej veci, resp. komu, v akom
rozsahu patrili, či mohli patriť finančné prostriedky, ak oficiálne preukazovaný zdroj príjmu, ktorý slúži
ako dôkazný prostriedok, osvedčuje dlhodobo nedostatočnosť na tvorbu finančných rezerv. Pokiaľ
žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky patrili jej rodičom, pričom jej boli zverené na nakladanie s nimi,
lebo z dôvodu veku neboli spôsobilí navštevovať banku, reagovať na všetky potrebné úradné záležitosti,

uvedená situácia je ťažko pochopiteľná, ak finančné prostriedky mali byť takto vložené na účet až v roku
2013, a k ich zhodnocovaniu nedošlo priebežne už v skoršom období, a súčasne priebežne pri nakladaní
s týmito účtami dochádzalo k prevádzaniu finančných prostriedkov z rodičov na žalobkyňu, zo žalobkyne
na rodičov, čo len nasvedčuje správnosti záverov súdu prvej inštancie, že išlo o účelové konanie v snahe
žalobkyne vylúčiť tieto finančné prostriedky z vyporiadania BSM. Pokiaľ sa tam v nejakom rozsahu

aj nachádzali finančné prostriedky tretej osoby, žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať, v akom
rozsahu by tieto mali patriť práve jej rodičom, ak výška tvrdenej usporenej sumy 50.000 eur v pomere
k zisteným príjmom rodičov, nezodpovedala ich reálnym možnostiam takúto finančnú čiastku nasporiť pri
zohľadnení potreby úhrady nákladov bývania, stravy, hygieny. Nedôvodné je tiež nesúhlasné stanovisko
žalobkyne so zaradením výplaty zo stavebného sporenia poukázaného jej vo výške 4.440,16 eur do

masy BSM, keďže uvedená finančná čiastka bola vytvorená počas trvania manželstva, teda zo zdrojov
BSM a každému z manželov patrí rovným dielom. To sa týka aj sumy zo zmluvy o stavebnom sporení
uzavretej žalovaným, ktorá bola poukázaná žalovanému v rozsahu 8.790,43 eur, pričom táto bola
v polovici už ním vyplatená žalobkyni, z ktorých dôvodov sa strany sporu dohodli, že táto suma už nie je
predmetom sporu. Pokiaľ súd nezohľadnil sumu 7.000,00 eur, prevedených z účtu žalobkyne 29.4.2014

na neznámy účet ako platbu za maľbu v rodinnom dome, vychádzal len z dôkaznej situácie v spore, keď
na toto žalovaným popierané tvrdenie, žalobkyňa nenavrhla ani nepredložila žiadny dôkaz o vykonaní
takých prác na spoločnej veci, ktorá dôkazná situácia sa nezmenila. V odvolaní žalobkyňa namieta len
jednostrannosť posudzovania vyhlásení strán v jej neprospech, čo je však založené na jej subjektívnom
úsudku, je totiž nepochybné, že súd neuznal aj žalovanému vnos z výlučného majetku do spoločného,

či tvrdené investície zo spoločného majetku do majetku žalobkyne alebo majetku v BSM, vychádzajúc
výhradne z vyhodnotenia dôkaznej situácie v spore.

32. Neboli dané ani dôvody pre odklon od zásady zhodných podielov manželov na majetku v BSM pri
vyporiadaní, založenej na rešpektovaní rovnosti manželských partnerov. Len v prípade, ak požiadavka

rovnakej zásluhovosti na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku nie je naplnená, pripúšťa sa
prikázanie v odlišnom rozsahu, ktorá nerovnakosť môže byť vyjadrená percentom, zlomkom alebo aj
prikázaním veci len jednému z manželov. To, či nastala takáto situácia je vždy závislé od konkrétnych
okolností prípadu týkajúcich sa chodu spoločnej domácnosti, starostlivosti o rodinu, zásluhovosti na
nadobudnutí a udržaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve. V prejednávanej veci žalobkyňa

tvrdila, že to bola práve ona, ktorá sa zásadnou až výlučnou mierou pričinila o výstavbu rodinného domu
absolútne popierajúc, aby sa na uvedenom podieľal tiež žalovaný, či jeho rodina. Ňou tvrdené okolnosti
v konaní neboli preukázané. Nie je podstatné, čím a v akej miere prispela zo svojho oddeleného majetku
na nadobudnutie spoločného majetku, nakoľko uvedenú situáciu rieši právna úprava zohľadnením
preukázanejvýšky„vnosu“tjzohľadnenímčiastky,ktorámábyťnahradenázospoločnéhomajetku,čosa

premietne v konečnom vyúčtovaní medzi manželmi. Žalobkyňa však neuniesla dôkazné bremeno o tom,
aby v nejakom rozsahu zo svojich výlučných finančných prostriedkov prispela na obstaranie spoločnej
veci, ktorá je predmetom vyporiadania. Opakovane žalobkyňou zdôrazňovaná vyššia miera zásluhovosti
na získaní spoločného majetku z dôvodu výkonu jej práce živnostníčky-kaderníčky, z čoho mala stabilnýpríjem,zatiaľčožalovanýakoinvalidnýdôchodcabolprevažnenezamestnanýatedabezpríjmu, niejev
okolnostiach konkrétneho prípadu relevantným dôvodom pre určenie disparity podielov. V zmysle zásad
§18, §19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach

a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Uvedené zásady
preberá ako jedny z kritérií vyporiadania aj § 150 OZ, čo v prípade sporových strán znamená, že tak

žalobkyňa i žalovaný adekvátne zásade rovnosti manželov, svojim možnostiam a schopnostiam sa
podieľali na vytváraní spoločnej domácnosti a nadobudnutí spoločného majetku, keď niet sporu, že
práve osobným prispením žalovaného, jeho fyzickou prácou bola vybudovaná aj spoločná nehnuteľnosť,
na udržiavaní a zveľaďovaní ktorej sa podieľal, zabezpečoval aj starostlivosť o maloletého syna počas
výkonu práce žalobkyne. Nebolo zistené, aby sa žalovaný práci zámerne vyhýbal a tak úmyselne
sťažoval spoločné hospodárenie, alebo zjavne nehospodárne nakladal so spoločným majetkom. Pritom

sama žalobkyňa hodnotí možnosti žalovaného prispievať na chod spoločnej domácnosti, či výživu rodiny
vzávislostiodtoho,akotovyhovujejejsituácii,keďvprípadekonaniaozvýšenievýživnéhonavtedymal.
Marcela(rozsudokOkresnéhosúduMichalovce15P/245/2018z25.10.2019)tvrdila,žežalovanýnapriek
nedeklarovaným príjmom pracoval pre firmu brata žalovaného – stavebnú firmu, od ktorej mal príjem,
čo by len potvrdzovalo vyjadrenia žalovaného uvádzané aj v tomto konaní, že na výstavbe rodinného

domu sa podieľali jeho príbuzní aj on sám vlastnou prácou či dodaním materiálu, aj keď nemožno ustáliť
v akom rozsahu.

33. V konaní neboli preukázané ani tvrdenia o fyzickom, či psychickom násilí žalovaného, naopak
na základe návrhu žalobkyne nariadené neodkladné opatrenie o zákaze vstupu žalovaného do

spoločnej nehnuteľnosti pre tvrdené násilné správanie, bolo v konaní vo veci samej Okresného súdu
Michalovce sp.zn. 16C/81/2017 zrušené, s ktorým rozhodnutím sa stotožnil aj odvolací súd v konaní
5Co/361/2019 a rozsudkom zo dňa 3.6.2021 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o umožnení
užívania rodinného domu žalovanému a zrušení zákazu vstupu a priblíženia k žalobkyni. V konaní
16C/81/2017 súd poukázal na ukončené trestné i priestupkové konanie voči žalovanému bez vyvodenia

zodpovednosti voči jeho osobe, keď zo znaleckého posudku o osobe žalobkyne a vtedy mal. syna B.
vyplývalo, že nevykazujú znaky týranej osoby, ich existujúce negatívne emocionálne prežívanie súvisí s
partnerskými nezhodami, ktoré ale nie sú založené na dôvodnej obave o život a zdravie pre ohrozenie
zo strany žalovaného. Uvedené skutočnosti s prihliadnutím aj na osobnostnú charakteristiku žalobkyne
v znaleckom posudku ako osoby so snahou o dominanciu, tiež odôvodňujú záver, že za existenciu

partnerských konfliktov nesú zodpovednosť obe strany sporu v rovnakej miere.

34. Pri hodnotení podmienok určujúcich komu z bývalých partnerov bude spoločná vec – rodinný
dom určená do vlastníctva, súd primerane vychádzal z návrhov sporových strán, prihliadajúc na to,
že ani jeden z bývalých manželov nemá trvalo vyriešenú otázku bývania, že žalobkyňa sa krátko

pred podaním návrhu na rozvod sa zbavila vlastnej nehnuteľnosti určenej na bývanie, že pozemok,
na ktorej nehnuteľnosť stojí a susediace nehnuteľnosti sú vo vlastníctve rodiny žalovaného (brata
a rodičov žalovaného), pričom žalobkyňa má právo vstupu na nehnuteľnosť len titulom vecného
bremena in personam zriadeného súdom, že žalobkyňa svoj návrh na prikázanie nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva upravila až po ustálení ceny – všeobecnej hodnoty dotknutej nehnuteľnosti

na účely vyporiadania majetku. Pokiaľ aj žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, z jej užívania
bol vylúčený neodkladným opatrením rozhodnutím Okresného súdu Michalovce 11C/5/2017 zo dňa
16.2.2017 z dôvodu konfliktov medzi stranami sporu, keď v tom čase bolo preukázané, že poškodil
vstupné dvere do nehnuteľnosti, poškodzoval aj iné veci na nehnuteľnosti v snahe zabrániť užívaniu
nehnuteľnosti žalobkyňou. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené v konaní vo veci samej Okresného súdu

Michalovce 16C/81/2017, v ktorom bolo rozhodnuté, že žalovaný je oprávnený rodinný dom užívať, lebo
sa nepreukázalo žalobkyňou tvrdené psychické či fyzické násilie alebo týranie zverenej osoby, v ktorom
konaní tiež na základe diagnostických kritérií v znaleckom posudku bolo k osobe žalobkyne uvedené, že
sa jedná o osobu so snahou o presadenie, dominanciu, nepripúšťajúcu si vlastné pochybenie, majúcu
sklonykuskresľovaniusituácievovlastnýprospech.Pokiaľajuvedenénezmierňujenevhodnésprávanie

sa žalovaného, ktorý sa neadekvátnym spôsobom snažil domôcť výlučného užívania rodinného domu,
súčasne to potvrdzuje, že podstatou problémov medzistranami sporu nebolo žalobkyňou tvrdené týranie
zo strany žalovaného, ale osobnostné črty oboch partnerov, ktoré podmieňovali vznik konfliktných
situácií, ktoré nevyhnutne zasiahli aj vtedy maloletého B.. V súčasnosti je spoločný syn sporových stránB. plnoletou osobou, podľa vlastných vyjadrení žalobkyne študujúci v inom meste, ktorého právo na
bývanie v rodinnom dome nie je rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM nijako dotknuté a za prirodzené
toto právo syna nehnuteľnosť užívať, ho považuje aj žalovaný. Nebolo preukázané výrazné pričinenie

sa žalobkyne o nadobudnutie nehnuteľnosti, ani také okolnosti, či správanie na strane žalovaného,
ktoré by ho vylučovali z nadobudnutia nehnuteľnosti. Aj keď žalovaný rodinný dom neužíva, stalo
sa tak pre existujúce problémy v spolužití so žalobkyňou, nehnuteľnosť neopustil dobrovoľne, žije
v podnájme alebo prebýva u rodičov, rovnako ako žalobkyňa nemá vyriešenú otázku vlastného bývania.
V okolnostiach sporu, kedy sa žalobkyňa prezentuje ako osoba s dostatočným finančným zázemím po

celý čas trvania sporu, ktorá sa zbavila nehnuteľnosti, kde mala možnosť uspokojovať svoje potreby
bývania, keď každá zo strán sporu sa podľa svojich možnosti a schopností podieľala na udržiavaní
nehnuteľnosti, splácaní úverov, a neboli zistené žiadne dôvody pre odklon od zásady rovnosti podielov
manželov na majetku v BSM, správne súd prvej inštancie pri rozhodnutí o tom, komu z bývalých
manželov túto nehnuteľnosť prisúdi do vlastníctva prihliadol na fakt, že nehnuteľnosť sa nachádza
na pozemku rodinných príslušníkov žalovaného, ktorá situácia vyvolávala dlhodobé konflikty medzi

žalobkyňou, žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi. Racionálnemu usporiadaniu pomerov týkajúcich
sa nehnuteľnosti, ako i vo vzájomnom pomere medzi stranami sporu, preto zodpovedá jej určenie do
vlastníctva žalovanému s povinnosťou výplaty polovice hodnoty nehnuteľnosti žalobkyni.

35. V časti prikázania hnuteľných vecí do vlastníctva toho-ktorého z bývalých manželov, súd pochybil,

keď v situácii, ak prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného, gaučovú sedaciu súpravu
ako súčasť zariadenia domu o ktorú vec žiadna zo sporových strán nemala záujem, určil do vlastníctva
žalobkyne. Logickým sa javí, že táto hnuteľná vec ako súčasť zariadenie domu, bude ponechaná vo
vlastníctve žalovaného, ktorý nadobúda dom do vlastníctva. Možno považovať za správne prikázanie
sušičky do vlastníctva žalovanému, ku ktorej prináleží aj práčka ním užívaná, s prikázaním ktorej do

vlastníctvažalovanéhosúhlasilažalobkyňa.Nedôvodnésúnámietkyžalobkynetýkajúcesazohľadnenia
hodnoty tabletu zn. Samsung na jej účet, lebo sporové strany podľa ich výpovedí (č.l. 113 spisu) potvrdili
jehoexistenciu,zhodlisanajehohodnote,ažalobkyňanepoprelavyjadreniažalovaného,žetoutovecou
disponuje. Obdobne súd prihliadol na obsah vyjadrení strán pri vyporiadaní hodnoty bicykla Olpran,
ktorú zohľadnil na strane žalovaného, ktorý rovnako nepoprel dispozíciu s uvedenou vecou. Pokiaľ išlo

o bicykel červeno-čierny súd konštatoval, že nebola preukázaná existencia tejto veci, preto ju nemohol
vyporiadať. Dôkazy preukazujúce iné skutočnosti žalobkyňa neoznačila. Nesprávne sú úvahy žalobkyne
v odvolaní, aby súd uveril žalovanému, že do BSM nepatrí suma 6.097,00 Sk, ktorá mala byť súčasťou
finančnej čiastky 12.915,00 eur vloženej žalovaným na jeho účet. Naopak súd ju ako predmet BSM
zohľadnil a aj vyporiadal, čo je zrejmé z jeho odôvodnenia v bode 72. odvolaním napadnutého rozsudku.

Žiadnym spôsobom žalobkyňa v odvolacom konaní nespochybnila ani správnosť záverov súdu, že
krovinorez, kosačka na trávu, píla na rezanie dreva, vzduchovka nepatria do BSM, keď súd vychádzal
z výpovede brata žalovaného, ku ktorým dôkazným prostriedkom žalobkyňa neposkytla ani neoznačila
žiadne dôkazy na vyvrátenie týchto tvrdení. Súd hodnotil výpovede svedkov (otca, brata žalovaného)
komplexne prihliadajúc na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, nemožno mu vytknúť jednostrannosť pri

posudzovaní dôkaznej situácie, keď u vecí kultivátor, strieška na drevo, záhradný domček, voliéra pre
psa a zajace, u ktorých žalovaný rovnako tvrdil, že nepatria do BSM, ich učinil predmetom vyporiadania
podľa návrhu žalobkyne, lebo výpovede nepotvrdili ich vyradenie z masy BSM.

36. Vzhľadom na zmenu rozsahu hnuteľných vecí nadobúdaných stranami sporu v časti gaučovej

súpravy (prislúchajúci podiel strán na jej zostatkovej hodnote 400 eur je rovnaký) vznikla žalovanému
povinnosť na vyrovnanie podielov žalobkyne v celkovej výške 31.105,06 eur (aktívum žalovaného
102.586 eur - aktívum žalovanej 71.480,94 eur). Súd považoval za odôvodnenú námietku žalobkyne,
že určenie lehoty 75 dní na splnenie výplatnej povinnosti žalovanému je neprimerané dobe trvania
sporu. Podľa § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu (3). Procesná
úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný
subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej
úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú výhodu povinného, ktorá
však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv oprávneného. Pokiaľ žalovaný
od počiatku mal záujem o získanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, ktorý je vecou s najvyššou
vyporiadavanou hodnotou, musel si byť vedomý svojej povinnosti na vyrovnanie podielov, pričommal dostatok priestoru na tvorbu finančnej rezervy na vyplatenie žalobkyne v primeranej časovej
lehote, ktorá podľa názoru súdu nemôže presiahnuť obdobie 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Pre stanovenie dlhšej paričnej lehoty neboli zistené žiadne dôvody, keďže sa nejedná o situáciu

nepredvídanú, a žalovaný deklaroval spôsobilosť i pripravenosť na vyrovnanie sa so žalobkyňou.

37. Pretože odvolací súd menil rozhodnutie súdu prvej inštancie, v súlade s § 396 ods. 2 CSP
rozhodol tiež o nároku na náhradu trov celého konania podľa § 257 CSP. Vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva súdom pokiaľ sa sporové strany nedohodnú, je v majetkovom a právnom záujme oboch
bývalýchmanželov.Vpredmetnomprípadeprocesnúzodpovednosťzavedeniesúdnehokonanianesúv
rovnakej miere obe sporové strany vzhľadom na ich nezmieriteľný postoj a z toho plynúcu nespôsobilosť
racionálneho riešenia vzájomných vzťahov. Ani jeden z bývalých manželov neprejavoval aktívnu snahu
o uzavretie dohody a predkladané návrhy z jednej, či druhej strany boli vzhľadom na charakter veci pre
protistranuneakceptovateľné.Nepriznanienáhradytrovkonaniasporovýmstranámzodpovedárovnakej

miery ich (ne)úspešnosti v spore, ako aj zásade spravodlivého usporiadania ich vzájomných pomerov.

38. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).