Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202630
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720202630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu O. Y., nar. XX. decembra
XXXX, Z. H., XX. novembra XXX/X, zastúpeného JUDr. Gáborom Szarazom, advokátom so sídlom v
Starej Ľubovni, Garbiarska 20, proti žalovanému Správcovská a konzultačná, k.s. Košice, Garbiarska
5, IČO: 53 089 570, správca majetku úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, Stará
Ľubovňa, Popradská 17/670, IČO: 36 477 494, zastúpenému Advokátska kancelária Palčík & Partners,
s.r.o., Košice, Žriedlová 3, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11Cpr 14/2020-254 zo dňa 09.03.2022,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Nepriznáva stranám náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

2.OkresnýsúdPopradakosúdprvejinštanciežalobevyhovelaurčil,žeokamžitéskončeniepracovného
pomeru dané žalovaný žalobcovi listom zo dňa 08.07.2020 je neplatné. Žalobcovi priznal súd voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Súd mal preukázané, že žaloba je dôvodná. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016
žalobca vykonával funkciu riaditeľa. List o okamžitom skončení pracovného pomeru mu nebol doručený,

neboli preukázané dôvody skončenia pracovného pomeru a v konečnom dôsledku list o skončení
pracovného pomeru bol podpísaný osobami, ktoré neboli oprávnené na daný právny úkon, pretože
neboli štatutárnymi zástupcami žalovaného v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru,
čo vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Cob/38/2021.

4. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na skutkových tvrdeniach, že žalobca v čase uzatvárania
pracovnej zmluvy, ani ďalšia zmluvu podpisujúca osoba, neboli v danom čase platne zvolenými členmi

predstavenstva. Žalovaný spochybňuje platnosť uzatvorenia pracovnej zmluvy aj z dôvodu, že u žalobcu
ako člena štatutárneho orgánu mali byť dohodnuté podmienky v pracovnej zmluve podľa § 43 ods. 1
Zákonníka práce členskou schôdzou v súlade s ust. § 7 ods.3 Zákonníka práce, čo sa nestalo, a pretoje pracovná zmluva neplatná. Žalovaný zotrval tiež na splnení hmotnoprávnych podmienok porušenia
povinností žalobcom vykázaním neospravedlnených absencií v danom období.

5. Otázku platnosti uzavretia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného a jeho trvanie do dňa
vyhotovenia listu o skončení pracovného pomeru žalovaným súd skúmal ako otázku prejudiciálnu.

6. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca bol vedený ako štatutárny orgán-predseda
predstavenstva spoločnosti aj v období od 29.11.2004 do 21.06.2017 a ako člen predstavenstva bol

vedený aj Ing. A. R. v období od 28.05.2015 do 21.06.2017. Obchodný register je verejný zoznam, do
ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje týkajúce sa podnikateľov, prípadne iných osôb, o ktorých
to ustanovuje osobitný zákon. Tento zápis v obchodnom registri nebol zmenený, spochybnený v inom
súdnom konaní, a preto súd z neho vychádzal. Obranu žalovaného súd v tomto vyhodnotil ako účelovú
a protirečivú. Ak pracovnú zmluvu dané osoby za zamestnávateľa podpísali, konali ako štatutárni
zástupcovia spoločnosti s právnou záväznosťou právneho úkonu. Platnosť voľby žalobcu žalovaný

spochybnil poukazom na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/3/2020 o
nariadení neodkladného opatrenia, no daný súd o určení, že žalovaný nie je predsedom a členom
predstavenstva, právoplatne vo veci samej nerozhodol. Zastavením konania došlo zároveň k zrušeniu
rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

7. Žalobca so žalovaným dňa 07.04.2016 uzavrel zmluvu o výkone funkcie predsedu predstavenstva
s odkazom na ust. § 66 ods. 3, § 261 ods.3 Obchodného zákonníka. Z čl. IV bod 1 zmluvy je zrejmé,
že predseda predstavenstva vykonáva funkciu riaditeľa, ktorá je bližšie špecifikovaná vo Vnútornom
predpise Organizačný poriadok a pracovnej zmluve. Následne pracovnú zmluvu strany uzavreli dňa
30.12.2016. Je teda nepochybné, že funkciu predsedu predstavenstva a funkciu riaditeľa žalovaný zveril

jednej osobe, žalobcovi, čo však neznamená, že sa jednalo o funkcie čo do obsahu totožné. Skutočnosť,
že fyzická osoba bola zvolená za člena predstavenstva a predsedu predstavenstva spoločnosti sama
o sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovnoprávnych predpisov na
funkciu riaditeľa. Takáto zmluva však nesmie viesť k vzniku pracovného pomeru, ktorého náplňou by bol
výkonfunkcieštatutárnehoorgánuspoločnostisručenímobmedzeným.(zrozhodnutiaNajvyššiehosúdu

SR sp. zn. 5MCdo/92/97. Náplň práce predsedu predstavenstva a súčasne zamestnanca spoločnosti
sa nesmú zamieňať a navzájom si konkurovať.

8. Činnosť predstavenstva a predsedu predstavenstva spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v
ustanovení § 243 a nasl.. Predseda koná za predstavenstvo navonok, organizuje a riadi rokovania

predstavenstva, môže riadiť aj bežnú činnosť družstva. Táto činnosť nie je a ani nemôže byť
výkonom závislej práce. Výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je druhom práce podľa pracovnej
zmluvy. Nemožno však vylúčiť, aby medzi členom štatutárneho orgánu a zamestnávateľom bol založený
pracovný pomer, pri ktorom druhom práce bude iná pracovná činnosť, než je výkon funkcie člena
štatutárnehoorgánu.Týmtospôsobomvznikajúdvaodsebazásadnenezávisléprávnevzťahy,zktorých

jeden sa spravuje napríklad mandátnou zmluvou podľa Obchodného zákonníka a i. a druhý pracovnou
zmluvou podľa Zákonníka práce. Smerodajným je charakter vykonávanej práce.

9. Je možné prisvedčiť žalobcovi, že od roku 2017 vykonával činnosti, ktoré nezodpovedali iba výkonu
funkcie predsedu predstavenstva. Praktický výkon práce žalobcu presahoval dané funkčné povinnosti.

Ako riaditeľ pracoval so zamestnancami, prijímal ich do pracovného pomeru, kontroloval ich, zadával
im úlohy, riešil dovolenky a pri výkone funkcie predsedu predstavenstva pracoval s iným tímom ľudí, a
to členmi predstavenstva, ktorí neboli zamestnancami, no rovnako svoje funkcie vykonávali na základe
zmlúv o výkone funkcie. Žalovaný viedol žalobcu ako zamestnanca spoločnosti, uhrádzal za neho
poistné, a to až do 12.06.2020.

10. Prácu podľa pracovnej zmluvy žalobca začal vykonávať a neprerušene ju vykonával až do
roku 2020, a to aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu zo dňa 28.01.2020 o nariadení
neodkladnéhorozhodnutia,ktorýmmubolauloženápovinnosťzdržaťsakonaniaaúkonovakopredseda
predstavenstva a člen predstavenstva. Je teda zrejmá rozdielnosť funkcií predsedu predstavenstva

a riaditeľa. S výkonom funkcie riaditeľa ako vedúceho pracovníka stanovy prijaté členskou schôdzou
počítali v rozsahu schváleného organizačného poriadku, na ktorý sa odvoláva tak pracovná zmluva,
stanovy, ako aj zmluva o výkone funkcie predsedu predstavenstva. Ak štatutárny orgán žalovaného ako
oprávnená osoba uzavrela pracovný pomer so žalobcom v rozsahu rámca odsúhlaseného členskouschôdzou v prijatých stanovách s platným organizačným poriadkom, je možné uzavrieť, že pracovný
pomer bol uzavretý platne. Samotná členská schôdza pracovný pomer s pracovníkom neuzatvára.

11. Pre platné skončenie pracovného pomeru organizáciou podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce musí organizácia splniť tak formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené zákonom. Medzi
formálne podmienky patrí vyhotovenie okamžitého skončenia v písomnej forme a jeho doručenie
zamestnancovi do vlastných rúk. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon,
ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi, bez ohľadu na jeho vôľu, a to doručením

do vlastných rúk. Riadne doručenie okamžitého skončenia má význam z hľadiska zachovania lehôt
podľa ust. § 69 ods. 3, § 77 Zákonníka práce, no hlavne pre samotnú platnosť, ktorou nastávajú jeho
právne účinky.

12. Ak nie je možné priame doručenie písomnosti zamestnávateľa na pracovisku, zamestnávateľ
je povinný písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku, nie prostredníctvom kuriérskej

služby. Vo vzťahu k poštovému podniku je povinný zabezpečiť si taký druh služby, aby mohol
do plnosti zrealizovať svoje povinnosti podľa § 38 Zákonníka práce. Doručenkou poštový podnik
uskutoční potvrdenie prevzatia zásielky zo strany adresáta a potvrdenú doručenku poštový podnik vráti
odosielateľovi. Ak písomnosť nie je možné doručiť, pretože jej adresát nebol zastihnutý na doručovacej
adrese, v takom prípade sa postupuje podľa poštových podmienok a poštový doručovateľ zanechá

písomné oznámenie o uložení zásielky na pošte. Do odbernej lehoty sa nezapočítava deň oznámenia
uloženia písomnosti na pošte. Deň, v ktorý pošta vrátila zamestnávateľovi písomnosť ako nedoručiteľnú
sa považuje za deň doručenia (fikcia). Pri doručovaní listiny poštovým podnikom je povinnosť doručiť
písomnosť splnená ak
- zamestnanec písomnosť prevezme,

- ak písomnosť poštový podnik vrátil ako nedoručiteľnú,
- doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca,
- zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

13. Ak sa zamestnanec presťahuje, mal by oznámiť zamestnávateľovi novú adresu. V takomto prípade

nie je možné nedoručenie zásielky pričítať na ťarchu zamestnávateľa Či išlo o marenie doručenia
písomnosti sa posudzuje vždy podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Súd mal za preukázané, že list
o okamžitom skončení pracovného pomeru bol doručovaný žalovaným žalobcovi prostredníctvom
právneho zástupcu žalovaného a kuriérskej firmy. Žalovaný nepreukázal, aby žalobca zásielku odmietol
prevziať. Ním predložené listinné dôkazy sú rozporné najmä v tom, že podľa emailovej komunikácie

odosielateľa s kuriérskou službou mal žalobca odmietnuť prijatie zásielky, podľa ďalšieho predloženého
listinného dôkazu, a to sledovanie zásielky, táto mala byť dňa 17.08.2020 úspešne doručená. Súd
nevylučuje,želistookamžitomskončenípracovnéhopomerumoholbyťdoručený kuriérskouslužbouna
základe splnomocnenia na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek by bol zastihnutý, pokiaľ by zásielku
adresát, teda zamestnanec riadne prevzal. V danom prípade však zásielka adresátovi do vlastných

rúk takto doručená nebola. Túto skutočnosť žalovaný nepreukázal. Ustanovenie § 38 Zákonníka práce
upravuje otázku doručovania zásielok zasielaných zamestnancovi do vlastných rúk osobne, alebo
poštovým podnikom, pričom pri poštovom doručovaní sa zásielka pokladá za doručenú aj dňom jej
vrátenia odosielateľovi, ak tento nebol na adrese trvalého bydliska zastihnutý. Pretože zásielka nebola
doručovaná poštovým podnikom, súd sa nezaoberal zákonnými podmienkami doručovania listiny týmto

spôsobom.

14. Súd sa zaoberal otázkou, či doručenie písomnosti nebolo zmarené konaním alebo opomenutím
žalobcu, prípadne zamestnanec prijatie písomnosti odmietol. Z mailovej komunikácie predloženej
žalovaným o doručovaní zásielky pod. č. XXXXXXXXX spoločnosťou Customer service O. Y. nie je

vôbec zrejmé, aká zásielka mu bola doručovaná a rovnako nie je zrejmé, v akom konaní spočívalo
odmietnutie zásielky príjemcom a kedy. Ak žalovaný predložil ďalšie písomnosti o doručovaní zásielky
pod iným číslom XXXXXXXXX, táto bola doručovaná až v mesiaci august a adresátovi bola úspešne
doručená. Rovnako nie je zrejmé, o akú písomnosť išlo. V danom prípade bola zásielka žalobcovi
doručovaná na adresu XX. D. XXX/X, Z.. Odhliadnuc od tvrdenia žalobcu, že v čase doručovania od.

14.07 do 17.07. 2020 sa zdržiaval v zahraničí, čo v konaní nepreukázal, ak sa aj žalobca fakticky
zdržiaval v čase doručovania kuriérom na inej adrese /napr. v obci Veľká Lomnica/ a túto skutočnosť
zamestnávateľovi neoznámil, pričom ako adresu trvalého pobytu mal stále vedenú adresu XX D. XXX/
X, Z. H., nie je možné konštatovať, že doručenie písomnosti kuriérom bolo zmarené konaním aleboopomenutím zamestnanca, ak ho kuriér na danej adrese trvalého bydliska nezastihol. Pri doručovaní
písomnostipoštovýmpodnikomnaposlednúadresu,ktorájezamestnávateľoviznáma,bybolanaplnená
fikcia doručenia v súlade s ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce, aj keď by zamestnanec nebol na danej

adrese zastihnutý, resp. zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Zákonník práce fikciu doručenia
s doručovaním zásielky kuriérskou službou neupravuje. Žalovaný sám nevysvetlil, z akého dôvodu
bol žalobca odhlásený zo zdravotnej a sociálnej poisťovne dňom 21.07.2020 z dôvodu ukončenia
pracovného pomeru, keď pracovný pomer v danom prípade mal skončiť dňom doručenia zrušovacieho
prejavuzamestnancovi.Sámaninešpecifikoval,kedymalbyťžalobcovizrušovacíprejavdoručený,resp.

kedymalodmietnuťprevzatiepísomnosti.Zuvedenéhodôvodujepretookamžitéskončeniepracovného
pomeru neplatným pre nesplnenie zákonnej podmienky doručenia okamžitého skončenia do vlastných
rúk zamestnanca.

15. Žalobca spochybnil tiež naplnenie materiálnych podmienok pre ukončenie pracovného pomeru, a
to porušenia pracovných povinností vykazovaním absencie v mesiaci jún a júl 2020. Tvrdil, že v danom

čase zamestnanci spoločnosti mali nariadenú prácu home office a v takomto režime prácu vykonával
aj sám. Toto jeho skutkové tvrdenie nebolo žalovaným vyvrátené. Na žalovanom je v súdnom konaní
dôkazné bremeno preukázať porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Žalovaný poprel, aby
žalobcovi platne vznikol pracovný pomer vo funkcii riaditeľ a rovnako poprel, aby bol platne zvolený
do funkcie člena a predsedu predstavenstva. Zároveň predložil rozhodnutie súdu o tom, že žalobcovi

bola uložená povinnosť v rozhodnej dobe zdržať sa konania a úkonov v danej funkcii. Nie je preto
vôbec zrejmé, z akého dôvodu sa mal dostaviť na pracovisko, na aké miesto výkonu práce a akú
prácu mal vôbec vykonávať. Ak sa žalovaný v liste o okamžitom skončení pracovného pomeru odvoláva
na pracovnú zmluvu a prácu podľa pracovnej zmluvy, je daný dôvod porušenia pracovnej disciplíny
v kontexte s procesnou obranou žalovaného v súdnom konaní spochybnený samotným žalovaným a

nepreukázaný. Ukončenie pracovného pomeru aj z uvedeného dôvodu je preto neplatné.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako
úspešnej strane priznal náhradu v rozsahu 100 %.

17. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
otázku platnosti uzavretia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Podľa názoru odvolateľa je
nepochybné, že v čase podpisu pracovnej zmluvy nebola ani jedna z osôb konajúcich za žalovaného
platne členom, a to s poukazom na rozpor ustanovení stanov družstva so zákonom. Z tohto dôvodu je
pracovná zmluva neplatná, pričom konajúci súd žalovaným predkladané dôkazy a uvádzané skutočnosti

nevyhodnotil. Odvolateľ ďalej namieta, že so žalobcom neboli dohodnuté pracovné podmienky podľa
§ 43 ods. 1 Zákonníka práce tak ako to vyžaduje § 7 ods. 3 Zákonníka práce, čo súd prvej
inštancie sám v napadnutom rozsudku aj uviedol, no napriek tomu súd označil pracovnú zmluvu
za platnú. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolateľ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
za vzájomne si odporujúce. Žalovaný napáda aj nesprávne posúdenie otázky doručovania zo strany

súdu prvej inštancie, ktorý vo svojom odôvodnení uvádza, že zamestnávateľ je povinný písomnosť
doručiť prostredníctvom poštového podniku, nie kuriérskej služby a vo vzťahu k poštovému podniku je
povinný zabezpečiť si taký druh služby, aby mohol realizovať svoje povinnosti podľa § 38 Zákonníka
práce. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný doručiť písomnosť poštovým
podnikom a kuriérska spoločnosť, ktorá predmetnú písomnosť doručovala, je poštovým podnikom s

platnou poštovou licenciou, preto bola oprávnená na doručovanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Žalovaný má teda za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručované riadne a
v súlade so zákonom, inak navrhne dôkazy na preukázane, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a priznanie trov vo výške 100%.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu trvá na doterajších písomných
a ústnych prednesoch a má za to, že napadnuté rozhodnutie je správne v celom rozsahu. Plne
sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie z dôvodu, že neboli naplnené formálne ani
materiálne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to z dôvodu absencie doručenia

písomnosti do vlastných rúk zamestnanca a z dôvodu nepreukázania porušenia pracovnej disciplíny
závažným spôsobom. K uzavretiu pracovnej zmluvy uvádza, že o jej platnosti zmluvy svedčia aj
skutočnosti o vyplácaní mzdy a odvádzaní odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne zo strany
zamestnávateľa. Tvrdenia žalovaného o neplatnej funkcii podpisujúcich členov predstavenstva považujeza vykonštruované a podložené neoveriteľnými podkladmi. Pracovnú zmluvu vyhotovil sám žalovaný,
preto absencia pracovných podmienok s poukazom na § 7 ods. 3 a § 43 ods. 1 Zákonníka práce nemôže
byť na ťarchu žalobcu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.

19. O takto podanom odvolaní zo strany žalovaného už Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol
rozsudkom z 26.09.2023 č.k. 2CoPr 2/2022 - 460, tak, že rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je zmätočné, keďže rozhodnutie bolo vydané po vyhlásení konkurzu, pričom nebol
dodržaný postup podľa zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že nesporne ide
o spor o skončenie pracovného pomeru a žalobca sa označuje za zamestnanca už úpadcu. Mal za
to, že vzhľadom na uvedené odvolací súd mal povinnosť pokračovať so správcom majetku úpadcu,

ktorý koná vo všetkých veciach. Podľa jeho názoru, akékoľvek rozhodnutia o platnosti, resp. neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, majú vplyv aj na majetok podliehajúci konkurzu a to s poukazom na
nároky spojené s neplatným skončením pracovného pomeru, ktoré sa následne osobitným postupom
uplatňujú - prihlasujú v konkurznom konaní a tieto nároky posudzuje správca, preto odvolací súd mal
pred vydaním napadnutého rozhodnutia minimálne prerušiť odvolacie konanie alebo mal so správcom

priamo konať.

21. O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 26.03.2025 č.k. 9CdoPr 2/2024-511.
Týmto uznesením dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26.09.2023 sp. zn. 2CoPr
2/2022 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

29.04.2025.

22.Dovolacísúddospelkzáveru,ževdanomprípadeodvolacísúd,hocimožnouviesť,žeistranysporu,
obe zastúpené právnymi zástupcami, nepostupovali prinajlepšom eticky, keď o skutočnosti vyhlásenia
konkurzu na žalovaného po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd neinformovali, tak potom tento

mal z vlastnej úradnej povinnosti preveriť si údaje o žalovanom z dostupných registrov a na uvedenú
skutočnosťmalodvolacísúdreagovať.Malodôvodniťsvojpostup,keďkonallensúpadcomžalovaného,
ak odvolací súd takto nepostupoval a svoje konanie neodôvodnil, v tomto smere ničím, hoci mal, zaťažil
svoje konanie vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd mal za to, že došlo k porušeniu
procesných práv dovolateľa zo strany odvolacieho súdu, dovolanie vyhodnotil ako procesne prípustné

a dôvodné, preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

23.PodoručeníuzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.9CdoPr2/2024sastranysporukvecinevyjadrili.

24. Pokiaľ ide o spoločnosť žalovaného, v priebehu konania bolo zistené, že vo vzťahu k nemu bol

s účinnosťou od 14.09.2022 vyhlásený konkurz s tým, že za správcu konkurznej podstaty úpadcu
(NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze) bola určená Správcovská a konzultačná, k.s., so sídlom
Zdravotnícka 2, Poprad.

25.Podľa§14anasl.zákonač.7/2005Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,konanieovyhláseniekonkurzu

je zásadne konaním, ktoré môže začať iba na základe návrhu. Výnimkou je konanie podľa § 107a.
Konanie do vyhlásenia konkurzu sa delí na dve fázy. V prvej fáze ide o konanie o začatí konania,
ktoré končí rozhodnutím súdu o začatí konkurzného konania alebo rozhodnutím o odmietnutí návrhu.
Konkurzné konanie sa teda nezačína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale až zverejnením
uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku.

26. Cieľom konkurzného konania je kolektívne usporiadať majetkové pomery dlžníka tak, aby nedošlo
k vzájomnému súpereniu veriteľov medzi sebou s cieľom individuálne dosiahnuť pre seba čo najväčší
podiel z dlžníkovho majetku.

27. Preto už v dôsledku samotného začatia konkurzného konania nastupujú prvé účinky obmedzujúce
veriteľov vo vymáhaní pohľadávok, ktorých cieľom je zabrániť spomínaným negatívnym javom. Priamo
zo zákona tak nie je možné začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok
patriaci dlžníkovi, pričom už začaté konania sa ex lege prerušujú, teda nastupuje tzv. exekučná ochranadlžníkovho majetku. Všetky konania smerujúce k nútenému presadeniu majetkového práva veriteľa voči
dlžníkovisaprerušujúbezohľadunato,čiorgán,ktorýtietokonaniavedie,ozačatíkonkurznéhokonania
reálne vie.

28. V dôsledku začatia konkurzného konania nastupuje tiež účinok obmedzujúci dlžníka, a to povinnosť
dlžníka obmedziť výkon svojej činnosti, teda podnikateľskej, ale aj inej činnosti len na bežné právne
úkony. Ako už bolo spomínané účinky spojené so začatím konkurzného konania nastupujú momentom
zverejnenia príslušného uznesenia v Obchodnom vestníku priamo zo zákona, a teda nie v dôsledku

ďalších individuálnych rozhodnutí.

29. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu
prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

30. V zmysle § 47 citovaného zákona v dôsledku vyhlásenia konkurzu nastupuje zo zákona prerušenie
konaní, ktoré sa dotýkajú konkurznej podstaty v časti, v ktorej je vytvorená úpadcovým majetkom. Ide
tak o súdne konania, ako aj o konania vedené inými orgánmi, napr. rozhodcovským súdom, katastrom
nehnuteľností, živnostenským úradom a podobne.

31.Konaním,ktorésatýkakonkurznejpodstaty,sarozumiekonanie,ktoréovplyvňujerozsahkonkurznej
podstaty, prerušenie takýchto konaní nastupuje zo zákona, a teda nie je potrebné o tom procesne
rozhodovať, ale postačuje o tom účastníkov konania iba písomne upovedomiť.

32. Ak ide o tzv. pasívny spor, v ktorom vystupuje úpadca ako žalovaný, pretože veriteľ uplatňuje

voči nemu ako dlžníkovi svoju pohľadávku, vyhlásením konkurzu sa takéto konanie prerušuje a súd
má možnosť postupovať podobne ako v prípade aktívneho sporu, čiže v rámci vedenia konania
správcu vyzve s určením primeranej lehoty na vyjadrenie sa, či navrhuje v tomto konaní pokračovať.
Takéto pasívne spory majú v dôsledku prihlásenia pohľadávky veriteľom tendenciu v prípade popretia
pohľadávky, začať nanovo ako spory incidenčné (§ 32 a nasl.).

33. Nie je sporné, že v tomto konaní sa žalobca domáhal proti pôvodne žalovanému ako jeho
zamestnávateľovi určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré mu bolo dané
podaním z 08.07.2020. Je zrejmé tiež to, že v súvislosti s takto podanou žalobou si žalobca voči
žalovanému neuplatnil náhradu mzdy z dôvodu tvrdeného neplatného skončenia jeho pracovného

pomeru a o takomto nároku ani súd prvej inštancie nerozhodoval. Odvolací súd tak konštatuje, že
pokiaľ došlo v štádiu odvolacieho konania k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné v
spore ďalej konať vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si neuplatnil náhradu mzdy z dôvodu neplatného
skončenia pracovného pomeru, ani iný majetkový nárok, v dôsledku čoho v tomto konaní nemôže dôjsť
k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu. Za tejto situácie odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod

konanieprerušiť,takakotourčujeužspomínanéust.§47ods.1zákonač.7/2005Zb.vzneníneskorších
predpisov a nie je nutné vyzvať správcu úpadcu (žalovaného ), aby sa vyjadril k pokračovaniu v konaní
v zmysle predpokladov § 47 ods. 4 citovaného právneho predpisu.

34. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle predpokladov § 379 a nasl. zákona

č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP za
splnenia podmienok uvedených v § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

35. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa
30.12.2016 vykonával u žalovaného závislú prácu s pracovnou činnosťou riaditeľa družstva. Listom zo
dňa 08.07.2020 mu malo byť oznámené, že žalovaný so žalobcom okamžite končí pracovný pomer
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca platnosť skončenia pracovného pomeru rozporuje,
a to z dôvodu nesplnenia zákonných hmotnoprávnych a formálnych predpokladov. Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
ťažiskovo založil súd na absencii doručenia daného úkonu žalobcovi, v dôsledku čoho nemohli nastať
účinky okamžitým skončením pracovného pomeru sledované.36. Žalovaný sa podaným odvolaním domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej
inštancie. V odvolacom konaní pritom z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v
medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu a z dôvodov, z ktorých je odvolací súd oprávnený

a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379, § 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd posúdil
relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov najmä v kontexte s namietaným porušením práva na
spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

37. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie

predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací
súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne

normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z
najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje

aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný
postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať
návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné
na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v

ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

38. Odvolací súd v úvode poznamenáva, že žaloba smeruje voči neplatnosti okamžitého skončenia
pracovnéhopomeruzodňa08.07.2020.Vymedzenímpredmetukonaniapritomžalobcavymedzilrozsah

prieskumnej činnosti súdu, obmedzujúcu sa na posúdenie všetkých relevantných okolností, ktoré majú
priamy vplyv na výsledok konania. Mysliac na to, aj odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti
napadnutého rozsudku upriamil svoju pozornosť len na skutočnosti, riešiace spornosť v predmetnom
prípade, nie aj na širšie súvislosti chodu a organizácie žalovaného, ktoré nie je oprávnený skúmať a
meritórne ich v tomto konaní posudzovať. V odvolacom konaní bolo totižto predložených množstvo

listinných dôkazov, týkajúcich sa chodu a organizácie družstva v období nasledujúcom po okamžitom
skončení pracovného pomeru, ktoré sú bez vplyvu na predmet súdneho konania.

39. Odvolací súd však upriamil pozornosť na námietku žalobcu o podaní odvolania neoprávnenou
osobou. Zo spisu vyplýva, že žalovaný dňa 03.05.2022 splnomocnil na zastupovanie v konaní

advokátsku kanceláriu AK Peter Čabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach, pritom v mene žalovaného konali O.
S. ako predseda predstavenstva a Ing. H. G., člen predstavenstva. Rozsudkom Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 5Cb/5/2020 zo dňa 05.05.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5Cob/38/2021 zo dňa 17.02.2022 bolo pritom určené, že uznesenia prijaté na náhradnej členskej
schôdzi žalovaného, konanej dňa 21.12.2019 sú neplatné, vrátane uznesenia o zvolení O. S. a Ing H.

G. za predsedu a člena predstavenstva. V nadväznosti na to žalobca odvolal AK A. T., s.r.o, so sídlom
v G. plnomocenstvo , majú zároveň za to, že plnomocenstvo nebolo nikdy ani platne udelené.

40. Odvolací súd pre účely posúdenia § 359 CSP zistil, že podľa výpisu z Obchodného registra je
O. S. predseda predstavenstva a Ing. H. G. členom predstavenstva s účinnosťou od 17.12.2021. Z

toho vyplýva, že uvedené osoby boli opätovne zvolené do svojich funkcií uznesením členskej schôdze
žalovaného zo dňa 17.12.2021, pritom v konaní nebola preukázaná neplatnosť tohto uznesenia,
vyslovená meritórnym rozhodnutím súdu. Vychádzajúc preto zo správnosti zápisu v Obchodnom registri,
žalovaný platne udelil plnomocenstvo AK Peter Čabák, s.r.o, so sídlom v Košiciach dňa 03.05.2022,pritom žalobca nebol oprávnený konať v mene žalovaného pri následnom odvolaní plnomocenstva.
Odvolanie teda bolo podané oprávnenou osobou.

41. Vo vzťahu k meritu veci žalovaný v priebehu konania argumentuje nedôvodnosťou žaloby, a to s
ohľadom na to, že pracovná zmluva zo dňa 30.12.2016 nebola uzavretá platne, keďže žalobca ani
ďalšia osoba konajúca v mene žalovaného neboli vo svojich funkciách riadne zvolení. V tejto súvislosti
sa odvolací súd stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z vykonaného
dokazovania ani ďalšieho obsahu preskúmavaného spisu nie je zrejmé, aby súd platnosť výkonu

funkcie predsedu a členov predstavenstva meritórne posudzoval ku dňu uzavretia pracovnej zmluvy.
Z výpisu z obchodného registra pritom vyplýva, že žalobca bol vedený ako štatutárny orgán-predseda
predstavenstva spoločnosti aj v období od 29.11.2004 do 21.06.2017 a ako člen predstavenstva bol
vedenýajIng.A.R.vobdobíod28.05.2015do21.06.2017.UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.
7Cob/3/2020 o nariadení neodkladného opatrenia bolo síce žalobcovi uložené zdržať sa akéhokoľvek
konania ako predseda a člen predstavenstva žalovaného, súčasne však navrhovateľom bola uložená

povinnosťpodaťžalobuvovecisamejourčenie,žežalovaný(vtomtokonanížalobca,pozn.odvolacieho
súdu) nie je predsedom a členom predstavenstva. Z uvedeného je nutné vyvodzovať, že až meritórne
rozhodnutie by bolo spôsobilé vyvrátiť materiálnu publicitu zápisu v Obchodnom registri, konania vo veci
samej však bolo zastavené. Zastavením konania došlo zároveň k zrušeniu rozhodnutia o neodkladnom
opatrení. Za daného stavu preto odvolací súd považuje pracovnú zmluvu zo dňa 30.12.2016 za uzavretú

platne.

42. Podľa § 68 ods.1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

43. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

44. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo

pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

45. Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 08.07.2020, písomnosti doručované

poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako
doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

46. Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu 08.07.2020, povinnosť zamestnávateľa
alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť

prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako
nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca
alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne.

47. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre oboch účastníkov v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch. Pri zohľadnení ustálenej judikatúry súdov by bolo možné konštatovať, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je akceptovateľné v situáciách (porovnaj rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 21Cdo 1483/2006, sp. zn. 21Cdo 84/2006, sp. zn. 21Cdo 1153/2003), keď nie je
spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával
počas výpovednej doby. Na rozdiel od výpovede ako jednostranného adresovaného právneho úkonu,
k okamžitému skončeniu pracovného pomeru dochádza dňom doručenia bez výpovednej doby. Aj vprípade, že by v okamžitom skončení pracovného pomeru bol uvedený iný deň skončenia pracovného
pomeru, skončil by sa tiež dňom doručenia. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom
na okamžité skončenie pracovného pomeru. Právna kvalifikácia závažného porušenia pracovnej

disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. Naplnenie tejto skutkovej podstaty bude najčastejšie
súvisieť so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca
formulovaných v § 81 Zákonníka práce. Závažné porušenie pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ
preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň z nedbanlivosti.

48. Zákonník práce ďalej kogentným spôsobom upravuje, ktoré druhy písomností je nevyhnutné
doručovať zamestnancovi do vlastných rúk. Ide o taxatívny výpočet prípadov, v ktorých Zákonník práce
vyžaduje spôsob doručovania písomnosti nielen pre oblasť pracovného pomeru, ale aj pre oblasť
pracovnoprávnych vzťahov založených dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zákonník práce upravuje len spôsob doručovania písomností týkajúcich sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru zamestnanca. Písomnosti, ktoré sú vymenované v prvom odseku § 38 Zákonníka

práce, musia byť doručené do vlastných rúk. Len za predpokladu, že takýto spôsob doručenia „do
vlastných rúk“ nie je možný, možno príslušnú písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku
ako doporučenú zásielku. Pritom Zákonník práce vychádza z prednosti priameho doručovania, teda
na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek je zamestnanec zastihnutý v pracovnom čase, ale aj mimo
pracovného času.

49. Ako už bolo spomínané, v prvom rade Zákonník práce uprednostňuje osobné, priame doručenie.
Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku do vlastných rúk. Ak
zamestnávateľ nedoručí zamestnancovi písomnosť, ktorá by mala byť podľa Zákonníka práce doručená
do vlastných rúk, písomnosť sa považuje za nedoručenú.

50. V súlade s ust. § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom
zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá mu je známa ako doporučenú zásielku
s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Zákonník práce explicitne prikazuje zamestnávateľovi,
aby si k doporučenej zásielke vyžiadal od poštového podniku aj dve konkrétne doplnkové služby:

doručenku a doručenie do vlastných rúk. Prostredníctvom doručenky zabezpečí poštový podnik
potvrdenie prevzatia zásielky adresátom (zamestnancom). Potvrdenú doručenku potom poštový podnik
vráti (doručí) odosielateľovi, pričom ak boli splnené všetky poštové podmienky, má takáto doručenka
povahu verejnej listiny (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 507/2012).

51. Právne dôsledky doručenia podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce v spojení s § 70 Zákonníka práce
vo vzťahu k zamestnancovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti (t.j. do vlastných
rúk) zamestnancom, a to bez ohľadu na uskutočnený spôsob doručovania (realizovaný osobne
zamestnávateľom alebo prostredníctvom poštového podniku, do pozornosti rozhodnutie vydané vo veci
3Cdo 218/2007).

52. V preskúmavanej veci nie je sporné, že písomnosť, ktorá obsahuje okamžité skončenie pracovného
pomeru, spadá pod dikciu ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce. Pri doručovaní písomnosti žalovaný
zvolil jej doručenie prostredníctvom poštového podniku, pritom ustanovenie § 38 ods. 2 Zákonníka
práce vyžaduje písomnosť doručovať ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných

rúk. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že relevancia písomnosti, týkajúcich sa zániku pracovného
pomeru, je podmienená ich významnými právnymi dôsledkami v živote zamestnanca. Zákonodarca si
bol zrejme tejto skutočnosti vedomý, preto pre ich platnosť stanovil prísne hmotnoprávne a formálne
predpoklady.

53. Osobitným predpokladom platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je jeho riadne
doručenie zamestnancovi. Dôkazné bremeno v tomto prípade nesie zamestnávateľ, teda žalovaný,
ktorý na preukázanie tvrdenej skutočnosti predložil súdu objednávku Advokátskej kancelárie AK
Záhorská s.r.o., ktorú splnomocnil na doručovanie písomnosti žalobcovi (č. l. 235 spisu). Podľa
objednávky č. XXXXXXXXX zo dňa 14.08.2020 mala byť žalobcovi doručená poštová zásielka s bližšie

neidentifikovaným obsahom, resp. predmetom písomnosti.

54. Riadne doručenie zásielky preukazuje žalovaný prehľadom sledovania zásielky (č. l. 236 spisu), z
ktorého vyplýva, že zásielka mala byť dňa 17.08.2020 úspešne doručená žalobcovi. Na druhej strane,žalovaný obsahom mailovej komunikácie Advokátskej kancelárie AK Záhorská s.r.o. so zákazníckym
servisom spoločnosti TNT Expres zo dňa 06.08.2020 mieni preukázať, že zásielka č. XXXXXXXXX,
adresovaná žalobcovi, bola príjemcom odmietnutá a vrátená späť odosielateľovi (č. l. 135 spisu).

55. Po oboznámení sa s predloženými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne hodnotil vykonané dôkazy, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalovaný celkom
zrejme nepreukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo účinne doručené žalobcovi.
Ním predložené listinné dôkazy sú vo vzájomnom vecnom aj časovom rozpore. In concreto, kým

prehľad o sledovaní zásielky vypovedá o skutočnosti, že zásielka bola úspešne doručená žalobcovi
dňa 17.08.2020, mailová komunikácia zo dňa 06.08.2020 vypovedá o odmietnutí zásielky. Oba spôsoby
doručenia sú nepochybne simultánne vylúčené, pričom žalovaný nastolenú relevantnú pochybnosť
ďalšími dôkazmi nevyvrátil. V ostatnom rozsahu nemožno prehliadať, že potvrdenie kuriérskej
spoločnosti TNT Expres o odmietnutí zásielky je datované dňom 06.08.2020, pritom podľa ďalších
predložených listinných dôkazov je samotná objednávka na doručovanie datovaná dňom 14.08.2020,

pritom daná časová následnosť je vylúčená.

56. Nad rámec toho, podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce je žalovaný povinný doručovať písomnosť
o okamžitom skončení pracovného pomeru ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do
vlastnýchrúk". Anijedenzpredloženýchlistinnýchdôkazov,týkajúcichsadoručovania,neuvádzaúdaje,

ktoré sú inak obsiahnuté v doručenke, a teda najmä predmet doručovanej písomnosti a poznámku „do
vlastných rúk“.

57. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani v
tejto súvislosti však odvolací súd dôvodnosť odvolacej námietky nezistil.

58. Ako už bolo uvedené, riadne doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru do vlastných rúk
zamestnancovijeformálnympredpokladomjehoplatnosti.Žalovanývkonanínepreukázal,abyokamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.07.2020 bolo v súlade s relevantnými ustanoveniami § 38 ods.
1, 2, 4, § 70 Zákonníka práce riadne doručené žalobcovi, čo vo svojich dôsledkoch vedie k záveru o

neplatnosti skončenia pracovného pomeru, bez potreby vykonania ďalšieho dokazovania. Právny záver
súdu prvej inštancie je preto správny.

59. S poukazom na všetky uvádzané skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na
náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, keď o výške náhrady
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

61. Odvolací súd zároveň rozhodol aj o trovách dovolacieho konania podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalovaný síce bol úspešný v rámci dovolacieho konania, keď
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu, avšak v tomto smere bolo potrebné zohľadniť dôvody

hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP spočívajúce v tom, že na strane žalovaného ide o subjekt
zodpovedný v konečnom dôsledku za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo
vyhodnotené ako nedôvodné, žalobca je vo výsledku celého konania úspešnou stranou sporu a bolo by
tak v rozpore s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi účastníkmi pokiaľ by žalovanému
bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov

pred dovolacím súdom.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).