Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314202615
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1314202615.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: V. Z., I.. XX.X.XXXX, M. XXXX/X,
Z., zastúpeného advokátkou JUDr. Natáliou Kubáňovou, Zsigmonda Móricza 5707/8, Dunajská Streda,
proti žalovanej: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpenej
MGA IURIS s. r. o., Cukrová 14, Bratislava, IČO: 47 233 028, o zaplatenie 15.695,13 eura
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III
č. k. 19C/46/2014-612, zo dňa 15.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietol(výrokI.),žalovanejpriznalvočižalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.) a svedkovi L. Š., I. XX.X.XXXX, priznal nárok
na svedočné voči žalobcovi v plnom rozsahu (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou
súdu dňa 3.2.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 15.695,13 eura s ročným zákonným úrokom
z omeškania zo sumy 15.695,13 eura od podania žaloby do zaplatenia.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom rodinného domu, súpisné č. 2568,
nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX /., v katastrálnom území Q., zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX. Dňa 19.10.2010 uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení
predmetného rodinného domu, so začiatkom poistenia od 20.10.2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné poistné podmienky VPP 07/2008 pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu (ďalej
len „VPP 07/2008“) a DOMOS KOMPAKT - Zmluvné dojednania pre poistenie stavieb, domácnosti a
zodpovednosti (ďalej len „Zmluvné dojednania“). Uviedol, že dňa 16.6.2013 došlo ku vzniku škodovej

udalosti na poistenej nehnuteľnosti, ktorej príčinou bola záplava územia, kde sa poistená stavba
nachádza, pričom poistnú udalosť ohlásil žalovanej a uplatnil si nárok na poistné plnenie z uzavretej
poistnej zmluvy, na základe čoho žalovaná začala poistnú udalosť riešiť prostredníctvom svojho
likvidátora. Dodal, že po škodovej udalosti urobil neodkladné opatrenia, aby sa škoda nezvyšovala a
dal si vyhotoviť odbornú prehliadku a skúšku elektrorozvodov a vyhotoviť si dal aj rozpočet nákladov na
opravu nehnuteľnosti, ktoré boli stanovené na 14.870,93 eura (suma vrátane DPH). V tejto súvislosti
požiadal žalovanú listom zo dňa 26.7.2013 o poskytnutie primeranej zálohy na poistné plnenie, aby

mohol uhradiť náklady na opravu zaplaveného domu, avšak žalovaná listom zo dňa 7.8.2013 oznámila,
že ukončila šetrenie a likvidáciu škodovej udalosti a žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie,
nakoľko nehnuteľnosť je postavená v záplavovom území, keď poukázala na článok 3, bod 3 Zmluvných
dojednaní, ktoré sú prílohou poistnej zmluvy. Nakoľko si nebol vedomý toho, že by došlo k naplneniuuvedenej výluky z poistenia, listom zo dňa 30.8.2018 požiadal likvidátora o prehodnotenie ukončenia
šetrenia, žalovaná však reagovala listom zo dňa 24.9.2013, ktorým zotrvala na svojom vyjadrení.

3. Žalobca argumentoval, že disponoval ústne potvrdenými informáciami indikujúcimi nesprávnosť
záverov žalovanej a listom zo dňa 4.10.2013 vyzval žalovanú na vyjadrenie. Žalovaná sa obrátila aj
na obec Gabčíkovo a Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. so žiadosťou o informácie týkajúce sa
argumentov žalovanej. Prednostka obce však v liste zo dňa 16.10.2013 uviedla, že obec a ani prednosta
záplavy so žalovanou nekonzultovali. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. potvrdil, že parcela

č. XXXX/XX v katastrálnom území Q., teda miesto, kde sa poistená nehnuteľnosť nachádza, nie je v
záplavovom území. Žalovaná v liste zo dňa 29.10.2013 uviedla, že opätovne vykoná nové šetrenie. Dňa
27.12.2013 vykonala obhliadku nehnuteľnosti a listom zo dňa 2.1.2014 si vyžiadala faktúry za vykonané
práce a doklady o ich úhrade, ktoré dodal dňa 12.1.2014, avšak žalovaná do podania žaloby nepristúpila
k poistnému plneniu. Žalobca si preto ako poistený uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške 15.728,32
eura, predstavujúce náklady materiálu a prác potrebných na opravu zaplavenej nehnuteľnosti v zmysle

daňových dokladov vystavených zhotoviteľom prác, z ktorej sumy odpočítal spoluúčasť podľa poistnej
zmluvy vo výške 33,19 eura, preto si uplatnil sumu 15.695,13 eura spolu s úrokmi z omeškania odo dňa
podania návrhu až do zaplatenia.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo

vzťahu k skutkovým zisteniam uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva
č. XXXX, pre katastrálne územie Q., obec Q., okres X. M., vyhotoveného ku dňu 3.2.2014 zistil, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností: pozemkov parcely registra „. parcela č. XXXX/XX o
výmere 224 m2 - orná pôda a parcely
č. XXXX/XX o výmere 41 m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu súpisné č. 2568,

postaveného na parcele č. XXXX/XX.

5. Z poistky č. 8501180821 vystavenej žalovanou dňa 2.11.2010 vyplynulo, že žalovaná ako poisťovateľ
uzatvorila so žalobcom ako poistníkom dňa 19.10.2010 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie
nehnuteľnosti - poistná čiastka 51.049,59 eura, spoluúčasť 33,19 eura, splátky poistného 40,09 eura, so

začiatkom poistenia dňa 20.10.2010 a celkovým ročným poistným 40,09 eura. Podľa poistnej zmluvy č.
8501180821, zo dňa 19.10.2010, uzatvorenej medzi žalovanou a žalobcom ako poistníkom/poisteným,
predmetom zmluvy bolo poistenie nehnuteľnosti evidovanej na parcele č. XXXX/XX, katastrálne územie
Q., s dátumom začiatku poistenia dňa 20.10.2010. Ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 40,09
eura a malo byť platené z účtu peňažného ústavu. Poistenie sa dojednalo na dobu neurčitú s tým,

že poistné podľa § 796 Občianskeho zákonníka je bežné a ročné poistné je splatné prvého dňa
začiatkupoistnéhoobdobia.Vzmluvebolakrížikomoznačenáoblasťakoneriziková.VčastiPrehlásenia
poisteného, k prehláseniu či bolo miesto poistenia uvedené v poistnej zmluve za posledných 10 rokov
postihnuté povodňou alebo záplavou, bola krížikom označená možnosť NIE. Poistený prehlásil, že bol
oboznámený s obsahom poistnej zmluvy a s obsahom jej neoddeliteľných súčastí: Zmluvných dojednaní

a všeobecných poistných podmienok (VPP 07/2008), s rozsahom nárokov z nej vyplývajúcich a súhlasí s
jej uzavretím, pričom všetky údaje vrátane osobných údajov a odpovedí na písomné otázky poisťovateľa
uvedené v poistnej zmluve, týkajúce sa poistenia, sú pravdivé a úplné a je si vedomý následkov,
ktoré môžu mať nepravdivé alebo neúplné odpovede na povinnosť poisťovateľa plniť. Zo záznamu o
sprostredkovaní poistenia vyplynulo, že podľa zistenia potrieb si klient vybral poistný produkt: Domos

kompakt, s výškou a splatnosťou poistného 40,09 eura ročne.

6. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky, všeobecná časť, VPP 07/2008. Podľa
článku 1, bod 1 VPP 07/2008, poistenie sa dojednáva na obdobie dvanásť mesiacov, ak nie je v poistnej
zmluve dohodnuté inak. Poistenie vzniká odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy, ak nie zmluvne

dohodnuté inak. Podľa článku 5, bod 1 VPP 07/2008 poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie
v prípade vzniku náhodnej udalosti v zmluve bližšie označenej, ku ktorej došlo počas trvania poistenia
a následkom ktorej vznikla poistenému škoda. Podľa článku 5, bod 6 VPP 07/2008 poistné plnenie
je splatné do 15 dní, len čo poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa plniť. Ak nemôže byť vyšetrenie vykonané bez zbytočného odkladu, najneskôr však do

jedného mesiaca potom, kedy sa poisťovateľ o poistnej udalosti dozvedel, je povinný informovať
o tejto skutočnosti poisteného a poskytnúť mu na písomné požiadanie primeraný preddavok; pri
poistnom plnení poisťovateľ odpočíta dlžné poistenie. Podľa článku 10, bod 50 VPP 07/2008 povodeň je
prechodné výrazné zvýšenie hladiny vody v toku charakterizované zaplavením menších alebo väčšíchplôch (územných celkov) vodou, ktorá sa vyliala z vodného toku alebo vodných nádrží alebo ich brehy
alebo hrádze pretrhla.

7. Ďalšou súčasťou poistnej zmluvy boli aj Zmluvné dojednania - Domos kompakt. Podľa časti A
Poistenie stavby, článok 3 Rozsah poistenia, bod 1 poistenie budovy a stavby sa dojednáva pre
poškodenie alebo zničenie poistenej veci: e) záplavou, f) povodňou. Podľa časti A, článku 3, bod
3 poistenie sa nevzťahuje na riziko povodne a záplavy v povodňových oblastiach a na miestach
poistenia, ktoré boli za posledných 10 rokov pred dátumom uzavretia poistenia postihnuté povodňou

alebo záplavou. Podľa časti A, článku 3, bod 4 poistenie voči riziku povodne a záplavy nadobúda
účinnosť až mesiac od dátum uzavretia poistnej zmluvy. Táto podmienka neplatí v prípade, ak bola
nehnuteľnosť uvedená v poistnej zmluve poistená u iného poisťovateľa voči riziku povodne a záplavy
do dňa predchádzajúceho deň uzavretia tohto poistenia. Podľa časti A, článku 3, bod 6 okrem prípadov
uvedených vo VPP 07/2008 sa poistenie nevzťahuje aj na škody vzniknuté: e) prenikaním podzemnej
vody a/alebo vystúpením kvapalín z kanalizačného a odpadového potrubia okrem prípadov, keď škoda

vznikla v príčinnej súvislosti so záplavou alebo povodňou. Podľa časti A, článku 5, bod 1 poisťovateľ
poskytne poistné plnenie za škody na budovách a stavbách: a) v novej hodnote v prípade čiastkových
škôd. Podľa časti A, článku 5, bod 2 poisťovateľ poskytne poistné plnenie za škody na poistených
veciach takto: a) stavebný materiál a stavebné súčasti do výšky novej hodnoty, b) drobné mechanizmy
do výšky časovej hodnoty. Podľa časti A, článku 5, bod 6 poistený sa podieľa na poistnom plnení formou

spoluúčasti, ktorá je dojednaná v poistnej zmluve a odpočíta sa od poistného plnenia. Podľa časti A,
článku 6, bod 5 v prípade, ak poistná udalosť vznikla dôsledku pôvodne alebo záplavy, poisťovateľ
poskytne poistné plnenie najviac do výšky 66.387,84 eura v jednom poistnom období. Podľa časti A,
článku 10, bod 1 okrem povinností stanovených Občianskym zákonníkom a VPP 07/2008 má poistený
ďalej tieto povinnosti: c) vznik poistnej udalosti písomne oznámiť poisťovateľovi najneskôr do 15 dní

na predpísanom formulári a uviesť popis, nadobúdaciu cenu a vek všetkých poškodených, zničených,
odcudzených alebo stratených veci, d) predložiť poisťovateľovi dôkazy o vzniku poistnej udalosti a
rozsahu jej následkov. Podľa časti B Poistenie domácnosti, článku 3, bod 3 okrem prípadov uvedených
vo VPP 07/2008 sa poistenie nevzťahuje aj na škody vzniknuté: e) prenikaním podzemnej vody a/
alebo vystúpením kvapalín z kanalizačného a odpadového potrubia okrem prípadov, keď voda vznikla v

príčinnej súvislosti so záplavu alebo povodňou. Podľa časti B, článku 3, bod 4 poistenie sa nevzťahuje
na riziko povodne a záplavy v povodňových oblastiach a na miestach poistenia, ktoré boli za posledných
10 rokov pred dátumom uzavretia poistenia postihnuté povodňou alebo záplavou. Podľa časti B, článku
3, bod 5 poistenie voči riziku povodne a záplavy nadobúda účinnosť až mesiac od dátumu uzavretia
poistnej zmluvy. Táto podmienka neplatí v prípade, ak bola domácnosť uvedená v poistnej zmluve

poistená u iného poisťovateľa voči riziku povodne a záplavy do dňa predchádzajúceho deň uzavretia
tohto poistenia. Podľa časti B, článku 13, bod 13 povodňová oblasť je pre účely tohto poistenia oblasť,
kde nehnuteľnosť, v ktorej sa poistená domácnosť nachádza, je umiestnená do 200 metrov od brehu
rieky a jej prevýšenie nie je väčšie ako 3 m od brehu rieky. Za rieky pre účely tohto poistenia považujeme
tieto toky: Dunaj, Morava, Uh, Latorica, atď.

8. Žiadosťou zo dňa 26.7.2013 ku škode povodňou č. 1306170035 žalobca žiadal o poskytnutie
primeranej zálohy (minimálne však 5.000 eur) na náklady na opravu rodinného domu po povodni
nachádzajúceho sa na adrese Y. T. X O. Q.. V prílohe zaslal rozpočet predpokladaných nákladov na
opravu, aj kópiu správy o odbornej prehliadke a skúške elektrorozvodov. Podľa krycieho listu rozpočtu

stavby: stavebné práce HSV a PSV 5-6-2013, názov objektu: oprava RD po povodní Y. K., zo dňa
26.7.2013, boli celkové náklady vyčíslené na 14.870,93 eura s DPH. V zmysle správy o odbornej
prehliadke a skúške vykonanej v dňoch 22. až 25.7.2013 v objekte žalobcu (prípojka, elektroinštalácia),
elektrické zariadenie nebolo schopné bezpečnej prevádzky.

9. Oznámením o ukončení šetrenia a likvidácie škodovej udalosti č. 2137013756, zo dňa 7.8.2013
žalovaná informovala, že bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti, ktorú likvidovala na základe poistnej
zmluvy. Poukázala na Zmluvné dojednania časť A, článok 3, bod 3 s tým, že územie, na ktorom
je postavená nehnuteľnosť, patrí do záplavovej oblasti vodnej stavby Gabčíkovo a v rokoch 2002 a
2009 bolo toto územie zaplavené, preto nemohla pristúpiť k vyplateniu poistného plnenia podľa tohto

článku. Šetrením škodovej udalosti zistila, že na základe uvedenej skutočnosti žalobcovi nevznikol nárok
na poistné plnenie, nakoľko nehnuteľnosť je postavená v záplavovom území. Žalobca listom zo dňa
30.8.2013 požiadal o prehodnotenie ukončenia šetrenia likvidácie škodovej udalosti dôvodiac, že v čase
uzatvárania poistnej zmluvy žalovaná musela vedieť, že územie kde sa jeho rodinný dom nachádza,je v záplavovej oblasti, avšak nebol na to upozornený a uzavreli s ním poistnú zmluvu. Z rovnakého
dôvodu považoval obhliadku jeho rodinného domu zo strany poisťovne za nadbytočnú a nekorektnú, keď
pracovník pri osobnom kontakte a obhliadke musel vedieť o povodňových mapách. Dodal, že následne

pristúpil k vypracovaniu položkových rozpočtov nákladov na opravu ako aj elektrorevízie, ktorých kópiu
poisťovni zaslal.

10. Žalovaná v stanovisku zo dňa 24.9.2013 uviedla, že „...pri likvidácii škodovej udalosti vychádzala z
viacerých zdrojov: obec Gabčíkovo spadá do záplavovej oblasti Vodnej stavby Gabčíkovo, vybudovanej

ajnaúčelochranyúzemiapredpovodňami.TátocitáciasanachádzavúzemnompláneobceGabčíkovo,
ktorá je verejne dostupná“. Uviedla tiež popis povodní: „Vybreženie vody z koryta ako následok
intenzívneho dažďa a oteplenia v Alpách v marci 2002, vybreženie vody z koryta ako následok
intenzívneho dažďa na celom úseku Dunaja v auguste 2002, vybreženie vody z koryta ako následok
intenzívneho dažďa v júni 2009. Tieto údaje sú verejne dostupné na stránke Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky“. Žalovaná dodala, že záplavu v miestach poisteného rodinného domu

konzultovala s prednostom obce Gabčíkovo, ktorý tieto informácie potvrdil. Zároveň oznámila žalobcovi,
že škodovú udalosť vybavila bez nároku na poistné plnenie. Žalobca v pokuse o mimosúdne vyriešenie
zo dňa 4.10.2013 uviedol, že disponuje informáciami, podľa ktorých sa lokalita, kde sa nachádza
nehnuteľnosť poškodená škodovou udalosťou, nenachádza v záplavovom pásme.

11. Z odpovede obce Gabčíkovo na žiadosť žalobcu zo dňa 16.10.2013 vyplynulo, že obci nie je známe,
že by prebehla konzultácia s ČSOB Poisťovňou a.s., týkajúca sa záplavy v miestach rodinného domu
žalobcu v júni 2013. Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. v liste zo dňa 16.10.2013 uviedol, že
parcela č. XXXX/XX v katastrálnom území Q., kde sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu, sa nachádza
v lokalite mimo inundáciu Dunaja, v chránenom území obce Gabčíkovo s tým, že záplavové územie -

inundácia Dunaja je územie medzi ľavostrannou - veľkodunajskou hrádzou Dunaja - a korytom Dunaja,
k čomu pripojil aj mapové podklady. Žalovaná v stanovisku zo dňa 29.10.2013 oznámila žalobcovi, že
na základe nesúhlasu žalobcu s ukončením vyšetrovania opätovne vykoná nové vyšetrovanie škodovej
udalosti vo vzťahu k nároku na poistné plnenie s tým, že o ukončení vyšetrovania bude bezodkladne
informovať.

12. Podľa zápisu o škode na veciach hnuteľných a nehnuteľných zo dňa 21.6.2013, v lokalite
nehnuteľnosti žalobcu sa v období 8.6. až 16.6.2013 vyskytla záplava, preto bola vykonaná obhliadka
zástupcom žalovanej za prítomnosti žalobcu v objekte poškodenia. Podľa vyjadrenia poisteného
(žalobcu) voda z Dunaja zaplavila celé územie rodinného domu a okolie do výšky cca 50 až 60 cm

a všetky miestnosti do výšky cca 25 cm, zachytený bol aj rozsah poškodenia. Dňa 27.12.2013 sa
uskutočnila „doobhliadka“ škody na veciach hnuteľných a nehnuteľných, zo zápisu o ktorej vyplynulo,
že sa uskutočnila za prítomnosti zástupcu poisťovne a žalobcu za účelom zdokumentovania rozsahu
opráv podľa klienta, všetky práce robila spoločnosť ARK Team, Trnava. Žiadosťou zo dňa 17.12.2013
sa žalobca obrátil na predsedu predstavenstva žalovanej o prehodnotenie stanoviska poisťovne s

upozornením, že inak podá sťažnosť na národnú banku a prípad bude medializovať. Žalovaná následne
listom zo dňa 2.1.2014 vyzvala žalobcu na predloženie dokladov na likvidáciu poistnej udalosti, a to
faktúry za vykonané stavebné práce s rozpisom prác a materiálu a dokladu o úhrade faktúry, pričom
listom zo dňa 23.1.2014 potvrdila, že dňa 15.1.2014 obdržala faktúry (4 ks) v hodnote 15.728,32 eura
s DPH za opravu nehnuteľnosti žalobcu a uviedla, že na základe predložených dokladov pristúpi k

posúdeniu nároku na poistné plnenie a po ukončení šetrenia škody zašle vyrozumenie.

13. Z vyjadrenia Okresného úradu Dunajská Streda, odbor krízového riadenia, adresovaného žalovanej,
zo dňa 24.1.2014, vyplynulo, že podľa filmových archívov z roku 2002 vytvorených pri povodni v
katastrálnom území Q. - K., oblasť I. W., bola oblasť zaplavená vodou vo výške cca 30 až 50 cm podľa

reliéfu terénu. Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia, v liste zo dňa 23.9.2014 na
žiadosť žalobcu uviedol, že neeviduje záznamy o presnom rozsahu zaplaveného územia žalobcom
uvádzaných parciel a záležitosť zaplavenosti územia nespadá do pôsobnosti úradu. Odporučil obrátiť sa
na obec Gabčíkovo alebo Slovenský vodohospodársky podnik. Následne súd prvej inštancie žiadosťou
zo dňa 26.9.2014 vyzval Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia na oznámenie, či

v rokoch 2000 až 2010 došlo k záplavám na pozemku žalobcu, na ktorú dožiadaný úrad v stanovisku
zo dňa 7.10.2014 oznámil, že v roku 2002 pri záplavách spôsobených vodným tokom Dunaja bolo
zaplavené aj územie I. W. F. K. O. N. Ú. Q., ale o presnom rozsahu záplav podľa uvádzaných parciel a
majiteľov úrad neevidoval záznamy, ani neevidoval majiteľov zaplavených nehnuteľností a zaplavenýchparciel podľa čísiel, pretože predmetná záležitosť nespadala do pôsobnosti úradu. Ďalej uviedol, že
v roku 2002 z dôvodu veľkých záplav v strednej Európe (1000 ročná voda) bolo zaplavené rozsiahle
územie v okolí vodného toku Dunaja od Bratislavy až po Komárno, kde sa nachádza aj Vodné dielo

Gabčíkovo s priľahlým územím, do ktorého spadalo aj územie uvedené v žiadosti súdu, k čomu zaslal
ako prílohu DVD - povodeň 2002. Z oznámenia obce Gabčíkovo zo dňa 10.10.2014 vyplynulo, že obec
nevedie evidenciu zaplavených, resp. nezaplavených pozemkov v katastrálnom území Gabčíkovo.

14. Faktúrou č. 2013132, vystavenou dodávateľom HV centrum s. r. o., Hlavná 2, Trnava, zo dňa

7.10.2013, dodávateľ fakturoval žalobcovi práce spolu v sume 4.993,60 eura s DPH, ktorú žalobca
uhradil dňa 18.10.2013. Faktúrou č. 2013137, zo dňa 12.10.2013, rovnaký dodávateľ fakturoval
žalobcovi práce v sume 4.996,26 eura s DPH, ktoré žalobca uhradil dňa 26.10.2013. Ďalšie práce
fakturoval rovnaký dodávateľ žalobcovi aj faktúrou
č. 2013141, zo dňa 5.11.2013 a to v sume 4.265,36 eura s DPH (uhradenej žalobcom dňa 10.11.2013)
a faktúrou č. 2013144, zo dňa 10.11.2013, v sume 1.473,10 eura s DPH (uhradenej žalobcom dňa

22.11.2013). Žalovaná listom zo dňa 3.2.2014, ktorý je súčasťou spisového materiálu poistnej udalosti
(č. l. 378 spisu) žiadala žalobcu o vysvetlenie fakturovanej sumy 566,343 eura vo faktúre č. 2013132
za špecifikované stolárske konštrukcie a sumy 3.573,45 eura vo faktúre č. 2013137 za konkretizované
kovové doplnky z dôvodu, že pri obhliadke dňa 27.12.2013 boli tieto poškodenia zdokumentované ako
neopravené.

15. Z prehlásenia V.. O. M. vyplynulo, že nehnuteľnosť súpisné
č. XXXX na parcele č. XXXX/XX, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/XX zapísaná
na liste vlastníctva č. XXXX a parcela č. XXXX/XX zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré v roku
2002 vlastnil, neboli v roku 2002 zaplavené a v danom roku nevznikli žiadne škody spôsobené vodou.

Zároveň prehlásil, že počas doby vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti a pozemkov nebol zaplavený a
neuplatňoval si žiadne poistné plnenie. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v zmysle informatívnej kópie
z mapy parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX susedí so žalobcovou parcelou č. XXXX/XX.

16. Podľa zmluvy uzatvorenej dňa 21.11.2005 medzi žalovanou a L. N. (susedom žalobcu - parcela č.

XXXX/XX F. Č.. XXXX/XX), bola predmetom poistenia „K.“ bez uvedenia parcely, listu vlastníctva, resp.
súpisného čísla, pričom pri kolónke kolaudačné rozhodnutie bola krížikom vyznačená možnosť „nie“. V
zmysle článku 2, bod 2 Zmluvných dojednaní účinných od 1.9.2004, ktoré boli súčasťou tejto zmluvy (č.
l. 112 spisu), na rozdiel od ZVL (živelné poistenie) v prípade, že je poistená vec umiestnená v oblasti
s hrozbou rizika záplavy a povodne, poistenie na riziko „záplava a povodeň“ sa nevzťahuje. Zaradenie

do oblasti určuje poisťovateľ. Z oznámenia zo dňa 11.7.2013 adresovaného L. N. vyplynulo, že bolo
ukončené šetrenie poistnej udalosti, ktorú žalovaná likvidovala na základe poistnej zmluvy a ďalších
podkladov, s celkovou výškou poistného plnenia v sume 2.341,26 eura.

17. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že uznesením č. k. 19C/46/2014-218, zo dňa 11.6.2015,

konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 21C/378/2015. V odôvodnení uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 5.6.2015 žalobca žiadal
prerušiť konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 21C/378/2015 dôvodiac, že ako
dôkaz predložil poistnú zmluvu č. 8501180821, ktorú uzavrel so žalovanou, ako aj poistnú zmluvu č.
8501009519,ktorúuzavrelažalovanásvlastníkomsusediacehopozemku.Napriektomu,žeobepoistné

zmluvy uzavrela žalovaná, obe poisťujú fyzické osoby a týkajú sa rovnakých pozemkov bezprostredne
susediacich, je v poistnej zmluve č. 8501180821 stanovená výluka v článku 3, ktorá poistné plnenie v
prospech žalobcu neumožňuje, avšak táto výluka nie je uvedená v poistnej zmluve č. 8501009519. Z
uvedeného dôvodu mal za to, že výluka v poistnej zmluve č. 8501180821 bola doplnená dodatočne,
je účelová a znevýhodňujúca početnú skupinu spotrebiteľov. Nahliadnutím do predmetného spisu súd

prvej inštancie zistil, že žalobca sa voči žalovanej návrhom podaným dňa 28.5.2015 domáhal určenia
neplatnosti zmluvnej podmienky a neplatnosti výluky z poistnej zmluvy, pričom predmetné konanie
nebolo právoplatne skončené. Uznesením č. k. 19C/46/2014-141, zo dňa 24.11.2017, právoplatným dňa
4.12.2017, rozhodol súd prvej inštancie o pokračovaní v prerušenom konaní, z dôvodu právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 21C/378/2015, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby.

18. Zo záznamu zo stretnutia likvidátora Š. so susedom žalobcu, V. N., zo dňa 21.4.2015 vyplynulo, že V.
N. bol vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX/XX. Pôvodným
majiteľom nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX bol V. W.. V roku 2002 bola postavená hrubá stavba naparcele č. XXXX/XX. V. N. mal v 8/2002 v chate výšku vody 18 centimetrov, na teréne bolo 30 cm vody.
V. W. mal v 8/2002 na pozemku vodu po prvý schod nehnuteľnosti. Záznam podpísali Š. F. V. N.. V
zmysle geodetického zamerania nadmorských výšok v katastrálnom území Q., vyhotoveného R.. V. O.,

autorizovaným geodetom a kartografom ku dňu 22.4.2015, bod č. 1 bol určený na elektrickej skrinke
pred pozemkom parcela č. XXXX/X, bod č. 2 bol určený pri vjazde na pozemok
č. 6062/12 (pozn. súdu prvej inštancie: pozemok žalobcu). Nadmorská výška bodu 1 bola 116,02 m n.m.,
nadmorská výška bodu 2 bola 115,69 m n.m. Výškový rozdiel medzi bodmi 1-2 bol 0,33 m, pričom bod
č. 1 (elektrická skrinka) bol položený vyššie.

19. Podľa uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, zo dňa 30. 4.
2016, ČVS: ORP-159/2-VYS-DS-2014, vo veci pokusu podľa §14 ods. 1 Trestného zákona k zločinu
poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1, ods. 3, písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
podklade, že dňa 17.6.2013 v Q., na U. Y. K. X, T. X. M., podozrivý telefonicky oznámil spoločnosti ČSOB
Poisťovňa, a.s. poistnú udalosť, zaplavenie rodinného domu na parcele č. XXXX/XX v katastrálnom

území Q., ku ktorej malo dôjsť v období od 8.6. do 16.6.2013 a v úmysle vylákať poistné plnenie
uvedením iného do omylu si uplatnil nárok na poistné plnenie na základe poistnej zmluvy č. 8501180821
Domoskompaktvcelkovejvýške15.728,36eurapredloženímfaktúrč.2013132,č.2013137,č.2013141
a č. 2013144, ktorými deklaroval vykonanie rekonštrukčných prác v súvislosti so zaplavením rodinného
domu v hodnote 15.728,36 eura, ktoré v skutočnosti realizované neboli, pričom ohliadkou likvidátora

spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s. bolo zistené, že rozsah skutočne realizovaných rekonštrukčných
prác na poškodenej nehnuteľnosti nezodpovedá rozsahu prác deklarovaných v predložených faktúrach,
v dôsledku čoho bolo poistné plnenie zamietnuté, pričom v prípade vyplatenia poistného plnenia by
spoločnosti ČSOB Poisťovňa, a.s. vznikla škoda v celkovej výške 13.325,44 eura, bolo trestné stíhanie
zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V odôvodnení

uznesenia bolo konštatované, že náležitosti predkladané ako nepravdivé, neboli objektívne spôsobilé
na oklamanie poisťovne, od ktorej bolo plnenie žiadané, nárok na poistné plnenie bol odmietnutý a
nevyplatený, teda žiadna škoda spôsobená nebola a zo strany žiadneho účastníka vzťahu nebol získaný
neoprávnený prospech.

20. Svedok V. N. vypovedal, že pozná žalobcu, ktorý má chatu v blízkosti obce Q., on chatu kúpil v roku
1995; od kedy chatu vlastní, daná oblasť bola zaplavená dvakrát. Posledná záplava bola v roku 2012
alebo 2013 a predtým asi v roku 2007, ale nebola to vyplavená voda z Dunaja, ale spodná voda. Záplavy
tam nikdy neboli, prístupová cesta je vyššie ako ich pozemky, tým robí hrádzu spodnej vode a tým, že
odvodňovací kanál zasypali, nemá ako voda odtiecť. Je tam odčerpávacia stanica za cestou a voda

tam nezatečie. Na informatívnej kópii mapy nevedel uviesť, ktorá je jeho nehnuteľnosť. Poprel, že by
ho niekedy navštívil zamestnanec poisťovne. Potvrdil, že podpis na zázname zamestnanca poisťovne
je jeho, ale nevedel, ako sa tam dostal; nesúhlasil však s obsahom, pretože nič také nepovedal; ako sa
podpis na záznam dostal uviesť nevedel. Voda v roku 2002 bola podľa výpovede svedka nižšia ako v
rokoch 2012 alebo 2013. Dodal, že svedka L. Š. nepozná a nikdy ho nevidel, so stavbou nehnuteľnosti

W. nepomáhal. Následne potvrdil, že v 8/2002 mal v chate 18 cm vody a na teréne 30 cm vody s tým,
že aj W. mal vodu vo svojej chate v 8/2002 a to vo výške po prvý schod.

21. Z výsluchu svedka L. Š., vykonávajúceho funkciu likvidátora poistných udalostí v období od 10/2012
do12/2017vyplynulo,žeakolikvidátorriešilpoistnúudalosťžalobcu,kolegaE.Z.riešilprvotnúobhliadku

nielen u žalobcu, ale aj asi o tri domy naľavo, pričom v druhom prípade to bolo dôvodné, nehnuteľnosť
bola zaplavená a vyplatili plnenie cca 8.000 eur. Dôvodom bola skutočnosť, že daný majiteľ mal staršiu
verziu poistnej zmluvy, kde klauzula o záplavách 10 rokov pred poistnou udalosťou nebola, čo bol jediný
dôvod zamietnutia žiadosti žalobcu o poistné plnenie. K záznamu zamestnanca poisťovne (č. l. 150
spisu) uviedol, že si vytlačil mapu z katastra tejto oblasti, zistil vlastníkov, cez internet našiel ich meno a

adresu, telefónne číslo a dohodol si stretnutie. Pán N. mu hovoril, že problém s vodou je tam preto, že
sú zasypané odvodňovacie kanály a voda tam neprepúšťa. Záznam spísal u neho v obývačke, pričom
pán N. mal možnosť si ho pred podpisom prečítať, avšak nič nenamietal. Na ohliadku nehnuteľnosti
žalobcu ho poslal prvýkrát riaditeľ na základe cenovej ponuky, ktorú poslal žalobca a preveroval tam
rozsah poškodenia v spojení s predloženou cenovou ponukou, potom tam bol aj druhýkrát, keď žalobca

predložil faktúru a pri tejto obhliadke sa zistil rozdiel medzi vyfakturovanými a vykonanými prácami, preto
ich oddelenie podalo trestné oznámenie. Dodal, že sa skontaktoval s pánom z civilnej obrany, ktorý mu
dal video, aby mohol posúdiť výšku vody. Ozrejmil, že oblasť je rozdelená na dve oblasti, ohraničené z
každej strany cestou a video bolo práve z druhej cesty, kde sa však nehnuteľnosť žalobcu nenachádza.Na videu vidieť elektrickú skrinku, od ktorej sa potom odvíjal stĺpec vody v celej oblasti, pričom podľa
ich meraní vychádzalo, že u žalobcu bolo 30 cm vody.

22. Súd prvej inštancie konštatoval, že výsluch navrhnutého svedka V.. O. M. nevykonal z dôvodu, že
prítomnosťsvedkasanepodarilozabezpečiť,nakoľkopodanímdoručenýmsúdudňa25.6.2018oznámil,
že pojednávania sa nemôže zúčastniť a žalobca následne upustil od výsluchu daného svedka. Doplnil,
že požiadal Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia, o oznámenie, či v lokalite, v ktorej
sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu, na objekte rodinného domu Y. K., parcela č. XXXX/XX a parcela

č. XXXX/XX, katastrálne územie Q., list vlastníctva č. XXXX, bola záplava v roku 2002, evidovaná ako
povodeň a či v roku 2002 bola v tejto lokalite povodeň. Okresný úrad Dunajská Streda podaním zo
dňa 13.7.2018 oznámil, že lokalita K. obce Q., v ktorej sa nachádza aj nehnuteľnosť žalobcu, bola
zaplavená vodou až do výšky cca 70 cm. Záplavová voda v oblasti vyvierala priesakmi zo starého
koryta vodného toku Dunaja a spôsobila povodeň na viacerých ohrozených územiach, medzi inými aj v
lokalite K., teda nešlo o vzostup spodných, resp. podzemných vôd, ktoré spôsobili povodeň, ale táto bola

jednoznačne zapríčinená vodami vodného toku Dunaj. Povodňovú situáciu riešila Okresná povodňová
komisia Okresného úradu v Dunajskej Strede. Na základe stavu ohrozenia, ktorý predstavovala vysoká
hladina rieky Dunaj a vyhláseného III. stupňa povodňovej aktivity ústrednou povodňovou komisiou dňa
14.8.2002 o 06:00 hod. na celom úseku rieky Dunaj v Slovenskej republike, prednosta Okresného úradu
v Dunajskej Strede vyhlásil mimoriadnu situáciu dňa 15.8.2002, v čase od 10:00 hod., na území okresu

Dunajská Streda, pre katastrálne územia obcí Dobrohošť, Vojka nad Dunajom, Bodíky, Gabčíkovo,
Ňárad, Sap, Medveďov a Kľúčovec. Počas vyhlásenej mimoriadnej situácie sa v lokalitách postihnutých
povodňou vykonávali povodňové záchranné práce, medzi nimi i sanácia vzniknutých výverov z rieky
Dunaj. Záverom potvrdil, že v auguste 2002 bola dotknutá mimoriadna udalosť evidovaná a riešená
ako povodeň, ktorou bola postihnutá aj lokalita Hodrácka, v ktorej sa nachádzal objekt rodinného domu

žalobcu.

23. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že na žiadosť žalovanej a so súhlasom strán sporu, z dôvodu
hospodárnosti konania a zohľadňujúc zdravotný stav navrhnutého svedka W. M., v zmysle § 196 ods.
3 C. s. p. vykonal výsluch daného svedka písomne. Svedok uviedol, že v roku 2002 vlastnil aj užíval

nehnuteľnosť v Q., v lokalite K., pričom v 8/2002 v tejto lokalite prišlo k záplave spodnou vodou. Vo svojej
nehnuteľnosti vodu nemal, ale v prednej časti lokality K., od hlavnej cesty, mali v nehnuteľnostiach vodu,
avšak k rozsahu vytopenia a škôd spôsobených vodou sa vyjadriť nevedel.

24. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 036/2019, vypracovaného R.. T. M., znalcom

z odboru stavebníctvo, odvetvia: pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty
nehnuteľností, ktorého predmetom bol odhad výšky škody na rodinnom dome súpisné č. XXXX s
príslušenstvom na pozemkoch parcela KN č. XXXX/XX,
č. XXXX/XX F. Č.. XXXX/XX, katastrálne územie Q., s ohodnotením ku dňu 10.6.2013, vyplynul stav
poškodenia, pričom znalec stanovil aj technologický postup opravy objektu, vypracoval aj ponukový

položkový rozpočet s nákladmi vrátane DPH celkovo 24.506,84 eura. V zmysle správy z obhliadky
objektu K.Á. X, Q., zo dňa 5.7.2019, vyhotovenej R.. Z. O., H.., autorizovaným stavebným inžinierom,
dom bol pri pôvodnom stave na Dunaji v roku 2013 zaplavený do výšky 30 cm a ani jedna trhlina
na objekte nemá súvislosť so sadaním objektu. Podľa expertnej správy č. 01/07/2019, vypracovanej
spoločnosťou EXPERTA, s. r. o., zo dňa 19.7.2019, fotodokumentácia žalovanej zo dňa 14.1.2015

bola vyhotovená cca 1,5 roka po zaplavení domu, avšak nepreukázala žiadne poškodenie domu z
titulu sadania podložia domu, ktoré by sa prejavilo trhlinami v nosnom systéme stavby. Zároveň správa
nepotvrdila rozsah poškodenia v špecifikovaných položkách rozpočtu a výšku škody na nehnuteľnosti
z vypracovaného znaleckého rozpočtu v znaleckom posudku č. 036/2019 stanovila na 4.460,18 eura
vrátane DPH. Zo znaleckého posudku

č. 17/2015, vypracovaného R.. W. E., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie: odhad hodnoty
nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác a pozemné stavby, ktorý bol vypracovaný v trestnom
konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dunajskej Strede, ČVS: ORP-159/2-
VYS-DS-2014, zo dňa 2.1.2015 vyplynulo, že cena skutočne vykonaných prác na rodinnom dome
predstavovala 5.100,11 eura a cena prác, ktoré bolo nevyhnutné pre daný účel vykonať predstavovala

5.443,72 eura.

25. Žalobca pri výsluchu vypovedal, že škoda na jeho nehnuteľnosti vznikla dňa 16.6.2013. Vzhľadom
na rozpor ohľadom poistného plnenia žalovaná nebola ochotná na jeho výzvy vykonať obhliadku namieste samom, táto bola vykonaná až dňa 27.12.2013 a bol o nej vyhotovený aj záznam. Škodu vo
výške 15.695,13 eura si uplatnil „za opravu domu“, konkretizovať to s odstupom času nevedel.

26. V znaleckom posudku č. 165/2020, vypracovanom súdom prvej inštancie ustanoveným znalcom
R.. W. R., B.., znalcom z odboru stavebníctvo - pozemné stavby, statika stavieb, odhad hodnoty
nehnuteľností, zo dňa 18.9.2020, s ohodnotením nehnuteľnosti k dátumu 16.6.2013 sa znalec vyjadril
k posúdeniu porúch nehnuteľnosti žalobcu a ich príčin. Celkový stupeň poškodenia stavby znalec určil
na 5,09 %. Z faktúr, ktoré boli predložené, boli podľa záverov znalca na stavbe zrealizované práce vo

výške 2.516,18 eura s DPH, čo predstavuje z celkovej fakturovanej sumy (15.728,33 eura)
16 %. Celkové náklady na opravu stanovil na 4.530 eur, pričom z predloženého rozpočtu boli na stavbe
opodstatnenéprácevovýške3.434,67eurasDPH,resp.4.121,61eurasDPH,čopredstavujezcelkovej
rozpočtovanej sumy (24.506,84 eura s DPH) 16,82 %. Skutočnú výšku škody stanovil na 3.070 eur s
DPH a výšku škody uvedením do pôvodného stavu na 4.390 eur s DPH.

27. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi stranami
sporu došlo k uzavretiu poistnej zmluvy dňa 19.10.2010, predmetom ktorej bolo poistenie nehnuteľnosti
žalobcu - rodinného domu postaveného na pozemku parcela
č. XXXX/XX, katastrálne územie Q., ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky VPP 07/2008
a Zmluvné dojednania Domos Kompakt. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.6.2013, počas

doby poistenia, došlo v dôsledku záplavy k poškodeniu predmetu poistenia - nehnuteľnosti žalobcu.
Sporným v konaní bolo, či išlo o poistnú udalosť, na základe ktorej malo byť žalobcovi poskytnuté poistné
plnenie alebo sa poistenie na poškodenie predmetu poistenia, ktoré v dôsledku poistnej udalosti vzniklo,
nevzťahovalo s poukazom na článok 3, bod 3 Zmluvných dojednaní, keď pre rozhodnutie vo veci bolo
potrebnévysporiadaťsasargumentácioužalobcu,podľaktoréhozmluvnúpodmienkutýkajúcusavýluky

z poistného plnenia možno považovať za neprijateľnú.

28. V danej súvislosti za potrebné považoval uviesť, že poistná zmluva vrátane všeobecných poistných
podmienok a zmluvných dojednaní, od ktorých sa odvíja nárok žalobcu, je zmluvou spotrebiteľskou,
na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná je dodávateľom,

ktorá pri uzatváraní a plnení predmetných zmlúv konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, žalobca má nepochybne postavenie spotrebiteľa, teda osoby, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy potom v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy platí, že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j.
neprijateľné podmienky. Pri posudzovaní uvedenej zmluvy a práv a povinností z nej vyplývajúcich, je
preto potrebné prihliadať aj na normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľov.

29. Súd prvej inštancie konštatoval, že procesná obrana žalovanej bola založená na tom, že boli

dané dôvody na odmietnutie poskytnutia poistného plnenia s poukazom na znenie článku 3, bod 3
Zmluvných dojednaní, teda dôvody výluky z poistenia, kedy sa poistenie nevzťahuje na riziko povodne
a záplavy v povodňových oblastiach a na miestach poistenia, ktoré boli za posledných 10 rokov pred
dátumom uzavretia poistenia postihnuté povodňou alebo záplavou. S poukazom na uvedené žalovaná
neuznala žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu keď namietala, že v mieste poistenia bola v roku

2002 záplava alebo povodeň a tak nebola splnená základná podmienka poskytnutia poistného plnenia.
V poistnej zmluve žalobca svojím podpisom prehlásil, že miesto poistenia nebolo za posledných 10
rokov postihnuté záplavou alebo povodňou. Po vykonanom dokazovaní však bolo preukázané, že v
auguste 2002 lokalita K. T. Q., v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť žalobcu, bola postihnutá povodňou,
konkrétne aj parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XX, patriace žalobcovi. Uvedené bolo jednoznačne

potvrdené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor krízového riadenia, ktorý v stanovisku zo dňa
13.7.2018 (na žiadosť súdu prvej inštancie - pozn. odvolacieho súdu) oznámil, že záplavová voda
vyvierala priesakmi zo starého koryta vodného toku Dunaja a spôsobila povodeň aj v lokalite „K.“,
pričom jednoznačne potvrdil, že nešlo o vzostup spodných vôd, ale táto povodeň bola zapríčinená
vodami vodného toku Dunaja. Súd prvej inštancie zdôraznil, že práve kvôli protichodným vyjadreniam

Slovenského vodohospodárskeho podniku, že predmetná lokalita sa nachádza mimo inundácie Dunaja
(č. l. 34 spisu) a okresného úradu, že v mieste, kde dom stojí, bola v r. 2002 záplava (č. l. 68 spisu),
žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie urobil predmetný dopyt na krízový štáb pri okresnom úrade,ktorý povodeň jednoznačne potvrdil a priložil aj DVD, ktoré už žiadna zo strán nenavrhla vykonať, preto
uvedený dôkaz ako nadbytočný nevykonal.

30. Skutočnosť, že k povodni v roku 2002 došlo aj v mieste poistenia mal súd prvej inštancie za zrejmú
okrem uvedeného aj z odpovede Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 24.1.2014, ktorý uviedol, že
lokalita K. bola zaplavená vodou vo výške cca 30 až 50 cm, ďalej písomnou svedeckou výpoveďou W. M.
zo dňa 16.1.2019, ktorý uviedol, že jeho nehnuteľnosť nebola zaplavená, ale smerom od hlavnej cesty
nehnuteľnosti boli zaplavené (pričom nehnuteľnosť žalobcu sa nachádza medzi nehnuteľnosťou svedka

a cestou), ale aj ďalšími listinnými dôkazmi: geodetickým zameraním nadmorských výšok katastrálne
územie Q. zo dňa 22.4.2015, či výpoveďou svedka V. N., ktorý vypovedal, že predmetná oblasť bola
zaplavená. Súd prvej inštancie dodal, že hoci svedok uviedol, že nešlo o vodu z Dunaja, ale spodnú
vodu, mal za to, že išlo o subjektívny názor svedka, ktorý ako bežný človek nie je spôsobilý vyhodnotiť,
či išlo o záplavu, povodeň alebo spodnú vodu. Za podstatné označil jeho tvrdenie, že v 8/2002 mal v
chate 18 cm vody a na teréne 30 cm vody s tým, že aj sused W. (predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti

žalobcu) mal v 8/2020 v dome vodu vo výške po prvý schod. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť
o pravosti spísaného záznamu zo stretnutia likvidátora žalovanej a svedka V. N., suseda žalobcu a
tvrdenie svedka, že likvidátora L. Š. nikdy nevidel považoval za účelové, keďže sa jednoznačne vyjadril,
že podpis na zázname je jeho. Obsah záznamu si svedok mohol prečítať, preto jeho tvrdenie, že s
obsahom záznamu nesúhlasí, vyhodnotil ako irelevantné. K čestnému vyhláseniu V.. O. M. (č. l. 107

spisu) súd prvej inštancie uviedol, že naň neprihliadol z dôvodu, že ho považoval za nedôveryhodné a
v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože skutočnosť, že nehnuteľnosť žalobcu bola zaplavená aj
v roku 2002, bola potvrdená svedeckou výpoveďou V. N., ale aj odpoveďou Okresného úradu Dunajská
Streda, ktoré tak jednoznačne spochybnili obsah tohto čestného prehlásenia, čo sa týka zaplaveného
územia.

31. Ozrejmil, že poistná zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká
zmluvné poistenie. Toto poistenie predstavuje zo všeobecného hľadiska určitý spôsob zabezpečenia
proti následkom vyvolaným skutočnosťou predpokladanou poistným nebezpečenstvom alebo poistným
rizikom. Rozsah poistenia je vždy potrebné vymedziť v poistnej zmluve, resp. vo všeobecných poistných

podmienkach, ktoré sú jej súčasťou a ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti účastníkov tohto
záväzkovo-právneho vzťahu. Všetky podmienky výluky z poistenia musia byť naplnené bez akýchkoľvek
pochybností, pričom povinnosťou súdu je zaujať výklad, ktorý je v prospech poisteného a interpretáciu
poisťovne aplikujúcu výluku z postenia je možné akceptovať len ak neexistuje iný výklad.

32. K otázke žalobcom tvrdenej neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných
dojednaniach Domos Kompakt, oddiel A Poistenie stavby, článok 3, časť I. bod 3 uviedol, že dojednanie,
podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na riziko povodne a záplavy v povodňových oblastiach a na
miestach poistenia, ktoré boli za posledných 10 rokov pred dátumom uzavretia poistenia postihnuté
povodňou alebo záplavou, nemožno považovať ani za neprijateľné, ani za netransparentné, a teda ani

za neplatné. Ustanovenie ako také je zaradené v Zmluvných dojednaniach, je prehľadné a jasné, nie
je písané oproti iným podmienkam menším písmom a z jeho obsahu je možné zreteľne pochopiť jeho
následky. Aj keď nejde o individuálne dojednané ustanovenie, ktorého obsah mal možnosť žalobca
ovplyvniť, minimálne mal však možnosť sa s obsahom poistnej zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí, teda
so zmluvnými dojednaniami a všeobecnými poistnými podmienkami oboznámiť, napokon to aj svojím

podpisom na poistnej zmluve potvrdil a súhlasil s ňou bez výhrad. Poznamenal, že pokiaľ sa žalobcovi
podmienky výluky zdali nevýhodné, takto koncipovanú zmluvu nemal podpísať. Za potrebné považoval
uviesť, že od priemerne rozumného človeka možno očakávať, že pred podpisom zmluvy si túto aspoň
prečíta, a to minimálne v rozsahu, ktorý sa týka možnej výluky z poistenia. Zároveň možno očakávať,
že pred kúpou nehnuteľnosti si bude zisťovať nielen právny stav nehnuteľnosti, ale aj prostredie v danej

lokalite. To, že žalobca tak pravdepodobne neučinil, resp. sa spoliehal, že nehnuteľnosť nie je v rizikovej
oblasti, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvod na vyhlásenie výluky z poistenia za neprijateľné a
neplatnédojednanie,nakoľkoideoštandardnúpodmienkuaobdobnévýlukymalialebomajúvzmluvách
spoločnosti poskytujúce poistenie.

33. Argumentoval tiež, že výluka z poistenia je podmienkou hlavného predmetu plnenia, preto sa v
zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS, zo dňa 5.4.1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách kontroluje len jej transparentnosť, ktorú podmienku podľa názoru súdu prvej inštancie
daná výluka splnila. Dal do pozornosti, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorávyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu, nevzhliadol však
žiaden dôvod, pre ktorý by predmetný článok zmluvných dojednaní spôsoboval hrubú nerovnováhu v
neprospech žalobcu. Dodal, že argumentácia žalobcu spočívajúca v tvrdení, že daná podmienka je

neurčitá, keď nie je zrejmé, či podmienka platí ku dňu podpisu zmluvy alebo ku dňu vzniku poistnej
udalosti neobstojí, keďže táto podmienka jasne určuje, že poistenie sa nevzťahuje na riziko povodne
a záplavy v povodňových oblastiach a na miestach, ktoré boli za posledných 10 rokov pred dátumom
uzavretia poistenia postihnuté povodňou alebo záplavou. Z uvedeného vyvodil, že ak v auguste 2002
na mieste poistenia bola povodeň a zmluva bola uzatvorená dňa 19.10.2010, bolo zrejmé, že v období

10 rokov pred dátumom uzavretia zmluvy bola na mieste poistenia povodeň. Doplnil, že ustanovenia
Zmluvných dojednaní upravujúce na čo sa poistenie vzťahuje a na čo nie, vrátane výluk, systematicky
na seba nadväzujú (sú upravené za sebou), navzájom sa nevylučujú, práve naopak sa dopĺňajú, čo
nemôže spôsobovať ani ich nezrozumiteľnosť. Stotožnil sa aj s argumentáciou žalovanej, že skutočnosť,
či za posledných 10 rokov bolo miesto poistenia postihnuté záplavou alebo povodňou výrazne zvyšuje
rizikovosť, že k takejto udalosti príde znova a nie je pochybné či táto udalosť nastane, ale kedy sa tak

stane.

34. Skúmal tiež námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú
a môže trvať niekoľko rokov a nie je fér, ak by mala byť táto podmienka stále platná, pričom nezistil
obsah alebo účel danej poistnej zmluvy priečiaci sa dobrým mravom. Poukázal na to, že účelom

uzavretej poistnej zmluvy bolo okrem iného aj poistenie pre prípad živelnej udalosti - záplavou/povodňou
a výslovne bolo v Zmluvných dojednaniach zahrnuté vylúčenie vzniku poistnej udalosti na mieste
poistenia, ktoré bolo za posledných 10 rokov pred dátumom uzavretia poistenia postihnuté povodňou/
záplavou. Bol názoru, že bolo v plnej kompetencii strán dohodnúť si obsah zmluvných podmienok k
spokojnosti zmluvných strán a v prípade neuspokojivého obsahu navrhovanej zmluvy túto neuzavrieť,

prípadne zvoliť inú zmluvnú stranu. V obsahu poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienkach,
či Zmluvných dojednaniach Domos Kompakt nevzhliadol ustanovenia týkajúce sa poistnej udalosti
vzniknutej povodňou priečiace sa základným, všeobecne uznávaným a v spoločnosti uplatňovaným
morálnym zásadám, ktoré by mali za následok neplatnosť zmluvnej podmienky v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

35. V súvislosti s námietkou žalobcu, že ak by aj predmetná podmienka bola v čase podpisu zmluvy
právne v poriadku, stratila by po 10 rokoch platnosť z dôvodu, že zmluva bola už viackrát obnovená,
keďže bola uzatvorená v roku 2010, 2011, 2012 a 2013 po zaplatení poisteného každým rokom súd
prvej inštancie konštatoval, že predmetná námietka nemôže obstáť, keďže zmluva bola uzatvorená

dňa 19.10.2010 na dobu neurčitú a obnovovanie zmluvy každým rokom nemá oporu v zákone. Hoci
žalobca videl rozpor v tom, že predmetný článok Zmluvných dojednaní nebol zmenený a stále platí,
ani tento argument nemohol ovplyvniť záver, že nejde o „nekorektnú“ podmienku. Súd prvej inštancie
dôvodil, že žalobca ani len netvrdil, že žiadal, prípadne navrhol zmenu poistnej zmluvy, resp. Zmluvných
dojednaní, preto nebol dôvod, aby žalovaná menila svoje zmluvné podmienky. Na druhej strane dal do

pozornosti, že poisťovňa môže meniť a aj mení svoje všeobecné zmluvné podmienky, resp. zmluvné
dojednania, čo je úplne bežný postup poisťovní, bánk a iných spoločností. Vo vzťahu k poukazu žalobcu
napoistnúzmluvuL.N.,kdevýlukazpoisteniauvedenánebolauviedol,žezmenazmluvnýchpodmienok
poisťovňou je bežným spôsobom postupu poisťovní, ide o tzv. aktualizáciu zmluvných podmienok.
Zmluva L. N. bola uzatvorená v roku 2005, zmluva so žalobcom v roku 2010, preto nepovažoval

za výnimočné, že sa zmenili zmluvné podmienky, medzi ktorými bola aj predmetná výluka. Dal do
pozornosti, že v Zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve L. N. bola tiež výluka z poistenia, keď
zaradeniedooblastirizikapovodneurčovalpoisťovateľ.Poukázalnato,ževprípadezmluvyuzatvorenej
so žalobcom bola v článku 13, bod 13 definovaná povodňová oblasť, teda žalovaná určila rizikovú oblasť
a žalobca svojím podpisom prehlásil, že miesto poistenia nebolo za posledných 10 rokov postihnuté

záplavou alebo povodňou s tým, že si mal byť vedomý následkov, ktoré mohli mať nepravdivé odpovede,
keď sa žalovaná na túto okolnosť v poistnej zmluve výslovne pýtala.

36. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené podmienky na použitie výluky
z poistenia a podmienky na to, aby žalovaná poskytla žalobcovi poistné plnenie dané neboli, žalobu za

použitia § 470 ods. 1, ods. 2, C. s. p., § 39,
§52ods.1ažods.4,§53ods.1ažods.3,ods.5aods.9,§54ods.1,§788ods.1ažods.4,§790písm.
a), § 791 ods. 1, § 795 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2 a § 806 Občianskeho zákonníka v celom rozsahu
ako neopodstatnenú zamietol, a to vrátane akcesorického nároku na úroky z omeškania, do ktoréhosa žalovaná s neexistujúcim záväzkom nemohla dostať. Dodal, že považoval za nadbytočné bližšie
sa zaoberať posúdením výšky poistného plnenia a výšky škody, ku ktorej došlo v dôsledku škodovej
udalosti, pretože na škodovú udalosť sa vzťahuje vyššie uvedená výluka z poistenia (článok 3, bod 3).

37. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a žalovanej priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, keďže mala plný úspech v spore, s tým, že o
výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Nakoľko si svedok L. Š. po svojom výsluchu uplatnil nárok na náhradu svedočného v

zmysle § 258 C. s. p., súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 262 C. s. p. musel o tomto nároku rozhodnúť
až v konečnom rozhodnutí, pričom aj pre tento nárok platí § 255 ods. 1 C. s. p. analogicky, teda nárok
na náhradu trov spojených so svedeckou výpoveďou (svedočné) sa priznáva priamo voči neúspešnej
strane, preto svedkovi priznal nárok na náhradu svedočného voči žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný
s tým, že o výške svedočného rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

38. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že v ňom namietal, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnymskutkovýmzisteniamažerozsudoksúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci.

39. S poukazom na § 295 C. s. p. namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil

skutočnosť, že je spotrebiteľom v prejednávanej veci, preto sa nemôže spoliehať v plnej miere na
splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu ako spotrebiteľa, ale mohol, resp. mal prevziať dôkaznú iniciatívu.
Dôvodil, že týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko pre
rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné vykonať aj ďalšie dôkazy, avšak súd prvej inštancie v konaní žiadne

ďalšie dôkazy nenavrhol a nevykonal. Ďalej oponoval záveru súdu prvej inštancie o tom, že zmluvná
podmienka uvedená v článku 3, bod 3 Zmluvných dojednaní nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Zdôraznil,ženemalmožnosťuvedenéustanovenieovplyvniťanapriektomu,žemalmožnosťoboznámiť
sa s podmienkami uvedenými v poistnej zmluve nič to nemení na skutočnosti, že v zmysle § 70
ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2015 o poisťovníctve mala pred uzatvorením uvedenej poistnej zmluvy

žalovaná konať s odbornou starostlivosťou. Bol názoru, že pri posudzovaní rizikovosti lokality, v ktorej sa
nachádza predmetná nehnuteľnosť, bolo primárnou povinnosťou žalovanej overiť na základe vlastných
povodňových máp, alebo na základe povodňových máp Slovenského hydrometeorologického ústavu, či
daná lokalita patrí do povodňovej oblasti. Zároveň s ohľadom na formuláciu predmetného ustanovenia o
výluke z poistenia bolo povinnosťou žalovanej zistiť, či daná lokalita nebola za posledných 10 rokov pred

dátumom uzavretia poistenia postihnutá povodňou alebo záplavou, pričom išlo o informácie, ktoré by
mali podstatný vplyv na skutočnosť, či dôjde k uzatvoreniu danej poistnej zmluvy, resp. či sa bude rozsah
poistenia vzťahovať aj na prípad poškodenia alebo zničenia nehnuteľnosti povodňou alebo záplavou.
Súdu prvej inštancie vytkol, že sa ani nezaoberal danou povinnosťou žalovanej a všetku zodpovednosť
preniesol na žalobcu, keď mal za zrejmé, že práve v dôsledku opomenutia danej zákonom uloženej

povinnosti žalovanou došlo k podstatnému zásahu do práv žalobcu ako spotrebiteľa.

40. Mal za to, že takýto postup žalovanej nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, pričom dané konanie
žalovanej považoval aj za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko takýmto postupom si žalovaná pre seba zabezpečila na úkor klienta výhodu spočívajúcu vo

vylúčení poskytnutia poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti zakladajúcej jeho nárok na
zaplatenie poistného plnenia. Napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné z dôvodu záveru
súdu prvej inštancie, že nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by predmetný článok Zmluvných dojednaní
spôsoboval hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu, nakoľko z tohto nemožno odvodiť, na základe
akých skutkových a právnych dôvodov dospel súd prvej inštancie k danému záveru, pričom sa ani

nevysporiadal s otázkou značnej nerovnováhy tohto ustanovenia o výluke z poistenia, ktoré je v
neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že pod značnou nerovnováhou treba rozumieť také právne
postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými
sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy. Vzhľadom k tomu, že predmetné ustanovenie mu znemožnilodomáhať sa od žalovanej poistného plnenia, pričom riadne platil poistné, predstavuje tak podmienku,
ktorá vyvoláva na strane žalobcu značnú nerovnováhu. Namietal tiež, že súd prvej inštancie neuviedol,
na základe akých dôkazov dospel k skutkovému záveru, že si neoveroval pred kúpou nehnuteľnosti

prostredie v danej lokalite.

41.Poukázalna§793ods.1,ods.2 a§798Občianskehozákonníkaauviedol,žekporušeniupovinnosti
uviesť pravdivé informácie, či sa nehnuteľnosť nachádza v povodňovej oblasti a/alebo že v období za
posledných 10 rokov od uzavretia poistenia došlo v danej lokalite k povodni/záplave nedošlo z jeho

strany vedome, nakoľko vlastnil predmetnú nehnuteľnosť pomerne krátky čas, počas ktorého nedošlo
v danej lokalite k povodni alebo záplave. Naopak mal za to, že žalovaná musela mať pri vynaložení
odbornej starostlivosti k dispozícii mapy a zoznamy povodňových oblastí, pričom na túto skutočnosť pri
uzatváranípoistnejzmluvyneupozornila.Podotkol,žeakbyajnepravdivoodpovedalnaurčitéotázky(čo
kategoricky odmietol), žalovanej vzniklo v prípade vedome nepravdivej odpovede právo poistné plnenie
znížiť, ale nie ho úplne vylúčiť, a to aj za predpokladu, že by bolo na základe takej odpovede určené

nižšie poistné. S poukazom na uvedené mal za to, že takéto konanie súdu prvej inštancie je potrebné
považovať za inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

42. Dal do pozornosti, že z koncepcie ustanovenia o výluke z poistenia vyplýva, že poistenie sa
nevzťahovalo na riziko povodne a záplavy (i) v povodňových oblastiach a (ii) na miestach poistenia, ktoré

boli za posledných 10 rokov pred dátumom uzavretia poistenia postihnuté povodňou alebo záplavou. V
danej súvislosti namietal, že súd prvej inštancie sa primárne zaoberal len otázkou, či lokalita, v ktorej
sa nachádza predmetná nehnuteľnosť, bola za posledných 10 rokov pred dátumom uzavretia poistenia
postihnutá povodňou alebo záplavou, ale opomenul posúdiť skutočnosť, či je daná lokalita zaradená do
kategórie povodňových oblastí, k čomu dal do pozornosti stanovisko Slovenského vodohospodárskeho

podniku,š.p.zodňa16.10.2013,vzmyslektoréhopredmetnánehnuteľnosťstojacanapozemkuparcela
č. XXXX/XX, katastrálne územie Q., sa nachádza mimo inundáciu Dunaja, a teda je v chránenom území,
čím nie je splnená podmienka pre uplatnenie výluky z poistenia, pričom súd prvej inštancie na uvedenú
skutočnosť vôbec neprihliadal. Dal do pozornosti vyjadrenia Okresného úradu Dunajská streda zo dňa
24.1.2014,23.9.2014,7.10.2014a13.7.2018aargumentoval,žehocisaOkresnýúradDunajskáStreda,

odbor krízového riadenia viackrát vyjadroval vo vzťahu k povodniam, resp. záplavám v Gabčíkove v
roku 2002, ani raz nepotvrdil, že by bol v roku 2002 daný pozemok parcela č. XXXX/XX v katastrálnom
území Q. postihnutý povodňou a/alebo záplavou.

43. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym postupom pri hodnotení výsledkov dokazovania zobral

do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a zároveň neprihliadol na skutočnosti,
ktoré boli preukázané. S poukazom na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 332/09-70 považoval
za nesporné, že súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov pristúpil k výberu dôkazov, ktoré smerovali
k jednostrannému záveru, že v roku 2002 bolo miesto poistenia postihnuté povodňou, napriek vyššie
uvedeným skutočnostiam. Poukázal na skutočnosť, že za účelom kúpy predmetnej nehnuteľnosti si

zobral úver v Československej obchodnej banke, a.s., pričom podmienkou pre poskytnutie úveru bolo aj
poistenie nehnuteľnosti a vinkulácia poistného plnenia v prospech banky. Účel poistenia nehnuteľnosti
teda spočíval vtom, že v prípade vzniku poistnej udalosti bude žalovanou uhradené poistné plnenie,
čím mala byť chránená aj samotná banka. Poznamenal, že ak žalovaná mala vedomosť o tom, že sa
uvedená lokalita nachádza v povodňovej oblasti, resp. že v období posledných 10 rokov pred uzavretím

poistenia bola v danej lokalite povodeň a/alebo záplava, týmto konaním uviedla nielen jeho, ale aj banku
do omylu, nakoľko v dôsledku uvedených skutočností si mohla a mala byť vedomá, že k poskytnutiu
poistnéhoplneniapodľauzatvorenejpoistnejzmluvynikdynedôjde.Spoukazomnauvedenébolnázoru,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

44.Sodvolanímsana§54ods.2,§53ods.4písm.d)apísm.h)Občianskehozákonníkaďalejnamietal,
že súd prvej inštancie neuplatnil v konaní výklad podmienky uvedenej v článku 3, bod 3 Zmluvných
dojednaní v prospech žalobcu ako spotrebiteľa. Argumentoval, že pokiaľ po uzatvorení poistnej zmluvy
v roku 2010 došlo k jej ďalšiemu predlžovaniu v roku 2011, 2012 a 2013, pričom k poslednej povodňovej,
resp. záplavovej udalosti v predmetnom území malo dôjsť v roku 2002, zohľadnenie dátumu pôvodného

uzatvorenia poistnej zmluvy v roku 2010 ako jedinej relevantnej skutočnosti pre uplatnenie alebo
neuplatnenie predmetnej výluky je nesprávnym právnym posúdením veci, keď ide o záver neprimerane
zhoršujúci postavenie žalobcu ako spotrebiteľa v postavení poisteného, analogickým neprijateľnej
zmluvnej podmienke podľa § 53 ods. 4 písm. d) a písm. h) Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, žežalovaná bez ďalšieho predmetnú poistnú zmluvu v roku 2010 uzatvorila, pravidelne platené poistné
riadne inkasovala, pričom splnenie alebo nesplnenie fundamentálnej podmienky možnosti vzniku nároku
na poistné plnenie skúmala až v súvislosti s uplatnením nároku na poistné plnenie. Bol názoru, že inštitút

poisteniapredstavujesynalagmatickývzťah,pričomžalovanáakododávateľvdanomprípadevpodstate
uzatvorila zmluvu, z ktorej mala byť od počiatku oprávnená na plnenie iba sama a žalobca nikdy nemal
nárok na akúkoľvek protihodnotu.

45. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s podaným odvolaním nesúhlasí, považuje

ho za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie mala za vecne správne, pričom súd prvej inštancie vykonal
potrebné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec posúdil správne aj po právnej
stránke a ani konanie, ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla mať za následok
nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasila s námietkou žalobcu, že súd prvej
inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, keď dala do pozornosti, že žalobca vytkol súdu
prvej inštancie, že nevykonal dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol. Danú argumentáciu označila za formálnu

a všeobecnú, bez zodpovedajúceho odôvodnenia, keď žalobca ani v odvolaní nešpecifikoval, aké
dôkazy mal súd prvej inštancie vykonať a aké skutočnosti mali byť nimi preukázané. Dôvodila, že aj
v prípade spotrebiteľského sporu je dôkazná iniciatíva súdu limitovaná a táto nemá nahradiť prioritnú
dôkaznú iniciatívu spotrebiteľa (už aj s poukazom na dispozičný princíp, princíp rovnosti sporových
strán, prejednací princíp a princíp kontradiktórnosti), keď je potrebné chápať ju iba ako doplnok dôkaznej

iniciatívy spotrebiteľa, v záujme vyvažovania prirodzene nerovnovážneho postavenia procesných strán.
Poukázala na to, že žalobca je prakticky od počiatku v konaní zastúpený advokátom, a preto mu
nič nebránilo, aby zodpovedajúco pripravil a realizoval ochranu práv, ktorej sa domáhal v konaní.
Dodala, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie ku všetkým sporným skutočnostiam a to aj z hľadiska
posúdeniaspotrebiteľskéhocharakterusporuatoho,čipoistnázmluvaneobsahujeneprijateľnézmluvné

podmienky a to nielen na návrh žalobcu, ale aj z jej iniciatívy.

46. Odmietla argumentáciu žalobcu, že nekonala s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní zmluvy,
konkrétne pri zisťovaní, či miesto poistenia nebolo postihnuté v predchádzajúcich 10 rokoch povodňou
alebo záplavou, keď žalobca zrejme prehliadol, že uvedenú informáciu zisťovala priamo u žalobcu,

ktorý v poistnej zmluve (časť „prehlásenia“) výslovne uviedol, že miesto poistenia v posledných 10
rokoch postihnuté záplavou alebo povodňou nebolo. Dodala, že žalobca bol pritom v čase poistnej
zmluvy vlastníkom miesta poistenia, kedy možno rozumne predpokladať, že práve vlastník veci má
najlepšie vedomosti o predmete svojho vlastníctva a že ak tieto informácie nemá, tak za stavu, keď
postihnutie miesta poistenia povodňou, alebo záplavou v období 10 rokov pred uzatvorením poistnej

zmluvy je dôvodom výluky z poistenia a žalovaná sa na to osobitne dopytuje, si pred svojou odpoveďou
potrebné skutočnosti zistí. Iba takýmto postupom totiž zachová primeranú obozretnosť (a splní si
prevenčnú povinnosť). Zdôraznila, že poisťovateľ ako účastník občianskoprávnych vzťahov (ktoré sú
založené na zásade rovnosti, autonómie vôle a zmluvnej slobody) pritom nemá vo vzťahu k poistníkovi
a ani poistenému nadradené postavenie a nemá ani žiadne osobitné vyšetrovacie, resp. preverovacie

kompetencie, ktoré by mu umožňovali zisťovať stav miesta poistenia (na ktorom je predmet poistenia
postavený) inak ako poistníkovi, resp. poistenému. Ako poisťovateľ pritom nemala dôvod pochybovať o
úplnosti, správnosti a pravdivosti vyhlásení, ktoré uviedol žalobca v poistnej zmluve a z tohto hľadiska
bola dobromyseľná.

47. Oponovala aj námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď mala za to, že súd
prvej inštancie sa s tým, prečo článok 3, bod 3 Zmluvných dojednaní nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou zodpovedajúco vysporiadal, keď okrem iného poukázal aj na skutočnosť, že podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to ale

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výluka z poistenia sa týka vymedzenia
poistných udalostí a teda rozsahu poistenia, čo predstavuje podľa § 788 a nasl. Občianskeho hlavný
predmet plnenia pri každej poistnej zmluve. Vymedzenie poistnej udalosti, teda udalosti, s ktorou je

spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť plnenie, je pritom podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy
a týka sa základnej povinnosti poisťovateľa z poistného vzťahu. Táto je pritom vyjadrená jasne,
zrozumiteľne a určito do tej miery, že nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom odôvodnenie
záveru, že predmetná výluka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zo strany súdu prvej inštancievyhodnotil ako vnútorne konzistentné, obsahujúce vysvetlenie a presvedčivé dôvody, ktoré súd prvej
inštancie k jeho záveru viedli.

48. Vo vzťahu k námietke o nesprávnom skutkovom zistení, že v roku 2002 došlo k záplave predmetu
poistenia, založenej na tvrdení, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov uviedla, že daný skutkový záver súdu prvej inštancie je nespochybniteľný a
jednoznačne vyplýva z vykonaných dôkazov vyhodnotených podľa pravidiel logiky, samostatne, ale aj
vo vzájomnej súvislosti. Do pozornosti dala dôkazy svedčiace danému záveru a to: listy Okresného

úradu Dunajská Streda, odbor krízového riadenia zo dňa 13.7.2018 a 24.1.2014, videozáznam, ktorý
bol prílohou listu Okresného úradu Dunajská Streda, odbor krízového riadenia zo dňa 7.10.2014, list
W. M. zo dňa 22.1.2019, výpoveď svedka N. a zápis zo stretnutia L. Š. F. V. N. zo dňa 21.4.2015 a
zhrnula, že jediným rozumným záverom, ku ktorému možno na základe uvedených dôkazov dospieť je,
že v auguste roku 2002 v dôsledku vytrvalého dažďa došlo k výraznému zvýšeniu vody Dunaja v území
obce Gabčíkovo, keď v dôsledku priesakov zo starého koryta Dunaja vyvierala voda aj v lokalite, kde

sa nachádza predmet poistenia, čím došlo okrem iného k zaplaveniu aj miesta poistenia. Táto situácia
bola nepochybne záplavou tak, ako ju definuje článok 10 bod 83 Všeobecných poistných podmienok.
Za tohto stavu je potom skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že v mieste poistenia bola v roku
2002 záplava správny a odvolanie je aj v tejto časti nedôvodné.

49. Dodala, že žalobca sa snažil o zjavnú dezinterpretáciu článku 3, bodu 3 Zmluvných dojednaní, keď
sa snažil navodiť dojem, že daná výluka z poistenia sa mala týkať výlučne tých nehnuteľností, ktoré sa
nachádzajú v záplavovom území, ktoré boli (zároveň) v predchádzajúcich 10 rokoch pred uzatvorením
poistnej zmluvy postihnuté záplavou, resp. povodňou, s čím sa nestotožnila. Zdôraznila, že predmetné
ustanovenie celkom určito a zrozumiteľne rozlišuje dve samostatné prípady výluk z poistenia a to (i)

prípad, keď sa miesto poistenia nachádza v povodňovej oblasti a (ii) prípad, keď miesto poistenia bolo v
predchádzajúcich 10 rokoch pred uzatvorením poistenia povodňou alebo záplavou skutočne postihnuté
(a to bez ohľadu v akej oblasti sa nachádza). Z uvedeného dôvodu z hľadiska naplnenia podmienok
výluky nebolo potrebné zisťovať, či sa predmet poistenia nachádza v povodňovej oblasti, keďže ako
vyplynulo z dokazovania, v roku 2002 bol postihnutý záplavou.

50. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že nikdy netvrdil, že v konaní mal súd prvej inštancie nahradiť
jeho dôkaznú iniciatívu. Z dikcie § 295 C. s. p. v spojitosti s princípom ochrany slabšej strany však
vyplýva, že jeho nesporným účelom je súdom obstarať a zabezpečiť dôkazy, ak je to potrebné pre
rozhodnutie vo veci, pričom súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akých dôvodov

sa rozhodol túto zákonnú možnosť nevyužiť. V súvislosti s argumentáciou žalovanej o zisťovaní, či
miesto poistenia nebolo v posledných 10 rokoch postihnuté povodňou alebo záplavou uviedol, že
nespochybňoval skutočnosť, že si uvedené informácie u neho žalovaná zisťovala. S ohľadom však na
zákonnú povinnosť žalovanej konať s odbornou starostlivosťou mal však za to, že nemožno považovať
takéto overenie vyššie uvedených informácií za dostatočné a žalovaná si mala uvedené informácie

overovať aj z iných zdrojov. Nestotožnil sa s tvrdením, že žalovaná nemá vo vzťahu k poistníkovi
a/alebo k poistenému nadradené postavenie a ani žiadne osobitné vyšetrovacie, resp. preverovacie
kompetencie, ktoré by umožňovali zisťovať stav miesta. Mal za to, že tak ako žalovaná preveruje všetky
skutočnosti v prípade vzniku poistnej udalosti a uplatnenia nároku na poistné plnenie, tak aj v čase
pred uzatvorením poistnej zmluvy je povinná overovať všetky skutočnosti, ktoré majú rozhodujúci vplyv

na to, či reálne dôjde alebo nedôjde k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Za nesporné považoval, že ak by
žalovaná konala s odbornou starostlivosťou a overila by si vyššie uvedené informácie o mieste poistenia
a nespoliehala by sa len na jeho informácie, s najväčšou pravdepodobnosťou by nedošlo k uzatvoreniu
predmetnej poistnej zmluvy.

51. Rozporoval tiež tvrdenie žalovanej, že v auguste 2002 došlo k zaplaveniu miesta poistenia a
zopakoval, že ku skutočnosti, či v danej lokalite bola/nebola v roku 2002 povodeň/záplava sa síce
niekoľkokrát vyjadril Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia, avšak ani v jednom z
vyjadrení nepotvrdil skutočnosť, že by v roku 2002 bol pozemok parcela č. XXXX/XX, v katastrálnom
území Q., na ktorom je postavená predmetná nehnuteľnosť, postihnutý povodňou a/alebo záplavou. Bol

preto názoru, že z vykonaných dôkazov nevyplynuli skutočnosti potvrdzujúce fakt, že by v roku 2002 v
danej lokalite došlo k zaplaveniu aj miesta poistenia a tak neboli splnené podmienky pre aplikáciu výluky
z poistenia podľa článku 3 bodu 3 Zmluvných dojednaní, pričom vo zvyšku sa pridržal dovtedajších
písomných vyjadrení a ústnych prednesov v konaní.52. Žalovaná sa k odvolacej replike žalobcu nevyjadrila.

53. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.

s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.4.2025
(§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

54. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

55. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu o povinnosti
žalovanej postupovať s odbornou starostlivosťou, neprijateľnosti označenej zmluvnej podmienky, ako

aj o nesprávnych skutkových zisteniach odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
zamietnutiužaloby. V preskúmavanejvecivykonalsúdprvejinštancienáležitédokazovaniepotrebnéna
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť
tvrdení strán konania. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p.

súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny
záver o nedôvodnosti podanej žaloby.

56. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal
priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky

vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z
ktorých vyvodil právne závery; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani
taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Zároveň jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za nedôvodnú;
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa
požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Hodno uviesť, že za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46
ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv odvolateľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/165/2011).

57. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam o tom, že v roku 2002 bola v oblasti, kde sa nachádzala aj poistená nehnuteľnosť žalobcu,
záplava, resp. povodeň, odvolací súd pripomína, že riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom
konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania.

58. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu
nezávislosti súdov (Čl. 46 Ústavy SR), čo znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných
dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného
presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je
teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré

z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto skutočností vytvára zistený skutkový stav.
Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné „hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie,
pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem tej procesnej situácie, kedy súdom prvej
inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom
rozpore s obsahom spisu.

59. Odvolací súd preto iba posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak
pre rozhodnutie zásadne významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického
myslenia, a to vo väzbe na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznomprostriedku sú rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú
množinu dôkazných prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného
hodnotenia) iný dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.

60. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že žiadne
takéto pochybenie v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu
nezaznamenal.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiazrozumiteľneajednoznačne
uviedol, že k záveru o dôvodnosti aplikácie predmetnej výluky z poistenia v zmysle článku 3, bod

3 Zmluvných dojednaní dospel na základe jednoznačného vyjadrenia sa Okresného úradu Dunajská
Streda, odbor krízového riadenia zo dňa 13.7.2018, ktorý výslovne uviedol, že povodňou v auguste
2002 bola postihnutá aj lokalita K., v ktorej sa nachádzal objekt rodinného domu žalobcu podľa listu
vlastníctva č. XXXX na parcele č. XXXX/XX v katastrálnom území Q., ako aj z ďalších dôkazov, a to
z odpovede Okresného úradu Dunajská Streda zo dňa 24.1.2014, z písomnej svedeckej výpovede W.
M. zo dňa 16.1.2019, z geodetického zamerania nadmorských výšok zo dňa 22.4.2015, zo záznamu

zo stretnutia likvidátora žalovanej a suseda žalobcu V. N. a z výpovede svedka V. N. a vysporiadal
sa aj s čestným vyhlásením V.. O. M. (odsek 98 napadnutého rozhodnutia). Predmetné dôkazy súd
prvej inštancie komplexne a v súlade s pravidlami logického myslenia vyhodnotil a svoje úvahy a závery
zrozumiteľne uviedol v napadnutom rozhodnutí.

61. Hoci možno prisvedčiť žalobcovi, že Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia vo
svojich vyjadreniach zo dňa 23.9.2014 a 7.10.2014 uvádzal, že nevedie evidenciu zaplavených parciel,
vo vyjadreniach zo dňa 24.1.2014, 7.10.2014 a 13.7.2018 uviedol, že zaplavená bola aj lokalita, v ktorej
sa nachádza predmetná nehnuteľnosť žalobcu, pričom najmä vyjadrenie zo dňa 13.7.2018, v spojitosti
s vyššie uvedenými dôkazmi zakladá dôvodný záver súdu prvej inštancie o tom, že v roku 2002 bola

daná nehnuteľnosť žalobcu postihnutá povodňou.

62. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorý namietol nedostatok dôkaznej iniciatívy zo
strany súdu prvej inštancie v predmetnom spotrebiteľskom spore, čím malo byť porušené jeho právo na
spravodlivý proces je potrebné uviesť, že v zmysle § 295

C. s. p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Uvedené ale nemožno vykladať tak, že súd je povinný aktívne vyhľadávať dôkazy až dovtedy,
kým sa mu nepodarí preukázať dôvodnosť obrany slabšej strany, resp. jej žaloby pokiaľ je v postavení
žalujúceho subjektu a rozhodnúť v jej prospech, alebo aby slabšia strana v spore celkom rezignovala
vo svojej dôkaznej povinnosti a vedenie všetkého dokazovania vo svoj prospech ponechala na súd.

63.Ajprizdôraznenípostaveniaspotrebiteľaakoslabšejstranyvsporetrebamaťnazreteli,žesúdvyvíja
zvýšenú aktivitu súvisiacu s obstarávaním dôkazných prostriedkov až v prípade, keď je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci samej (pričom rozhodnutie vo veci samej zároveň neznamená aj rozhodnutie
v prospech slabšej strany). Odvolací súd zároveň akcentuje, že žalobca v podanom odvolaní sám

nešpecifikoval, aké iné dôkazy mal súd prvej inštancie ešte vykonať a aké skutočnosti, nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci samej by mali byť týmito dôkazmi preukázané, keďže v konaní súd prvej inštancie
vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy vrátane dožiadaní na Okresný úrad Dunajská Streda, odbor
krízového riadenia. Z uvedených dôvodov odvolací súd túto časť argumentácie žalobcu vyhodnotil ako
nedôvodnú.

64. Vo vzťahu k námietke žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v článku 3, bod 3
Zmluvných dojednaní odvolací súd dáva do pozornosti, že v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zákaz uvádzania neprijateľných podmienok (t. j. ustanovení, spôsobujúcich značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) v spotrebiteľských zmluvách sa

nevzťahuje na zmluvné podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia, ak sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

65. V zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že dotknutá zmluvná
podmienka (výluka poistenia) sa týkala hlavného predmetu plnenia, bola dostatočne zreteľná, určitá a

transparentná, preto nemožno konštatovať jej neprijateľnosť a z dôvodu, že význam uvedenej výluky
nedáva priestor na pochybnosti, v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebol ani dôvod uplatniť
výklad priaznivejší pre žalobcu ako spotrebiteľa.66. Neobstojí tiež námietka žalobcu, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovanou došlo k značnej
nerovnováhevneprospechžalobcuzdôvodu,žeodpočiatkumalazpredmetnejzmluvyprávonaplnenie
mať len žalovaná, hoci žalobca riadne platil poistné. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že poistná

zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená ako komplexné poistenie a vzťahovala sa na
viacero rizík taxatívne uvedených v článku 3, bod 1 Zmluvných dojednaní, pričom záplava a povodeň
boli len malou časťou z nich, takže pri splnení podmienok v zmysle dotknutej zmluvy právo žalobcu na
plnenie z iných poistných rizík nebolo dotknuté.

67. Zároveň odvolací súd dodáva, že výluka z poistenia v zmysle článku 3, bod 3 Zmluvných dojednaní
sa vzťahovala na dva samostatné prípady a to: (i) na prípad, keď sa miesto poistenia nachádza v
povodňovej oblasti a (ii) na prípad, keď miesto poistenia bolo v predchádzajúcich 10 rokoch pred
dátumom uzavretia poistenia postihnuté povodňou alebo záplavou. Nakoľko v konaní bolo preukázané,
že v roku 2002, teda v období 10 rokov pred uzatvorením poistnej zmluvy (uzatvorenej dňa 19.10.2010)
bolo miesto poistenia postihnuté povodňou, skutočnosť, či sa dom žalobcu nachádza v záplavovom

území bola pre právne posúdenie veci irelevantná.

68. Nakoľko žalobca v odvolaní namietal, že postup žalovanej pri uzatváraní poistnej zmluvy bol v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď žalovaná si mala sama zabezpečiť informácie, či v
predmetnej oblasti boli záplavy, resp. povodne v relevantnom období, v dôsledku čoho bol aj v rozpore

s dobrými mravmi a tiež, že žalovaná mohla poistné plnenie s poukazom na § 793 ods. 1, ods. 2 a
§ 798 Občianskeho zákonníka len krátiť, nie však úplne vylúčiť odvolací súd uvádza, že predmetnú
argumentáciu žalobca uplatnil až v podanom odvolaní, pričom neuviedol žiaden dôvod napĺňajúci
podmienky jej zohľadnenia v odvolacom konaní v zmysle § 366 C. s. p., preto ju odvolací súd vyhodnotil
ako neprípustnú novotu a ďalej sa ňou nezaoberal.

69. Pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal
vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo
výroku vecne správny potvrdil.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní
plný úspech, priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).