Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201687
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8717201687.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci žalobkyne: A. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., P. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom
Poprad, Štefánikova 8, proti žalovanému: Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Š. XXX/XX, právne
zastúpenému JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 44, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 20C/8/2017-262 zo dňa 17.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok s výnimkou výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok tak, že

z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rekreačnej chate súp. č. XXXX,
postavenejnapozemkuC-KNparc.č.XXXakpozemkuC-KNparc.č.XXX,zastavanéplochyanádvoria
o výmere 310 m2, to všetko zapísané na LV č. XXX, k.ú. V.Č..

P r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., P. XXX/
XX, r. č. XXXXXX/XXXX, rekreačnú chatu súp. č. XXXX, postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXX

a pozemok C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, to všetko zapísané v
katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k.ú. V..

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom primeranej náhrady za zrušené spoluvlastníctvo
sumu 21.933,34 eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v
rozsahu 50 % pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k rekreačnej
chate, súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. C-KN XXX a k parc. C-KN XXX, zapísaným
na LV č. XXX, k. ú. V., prikázal tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu jej podielového nadobudnutia nehnuteľnosti 53.266,66 eur do
60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňu

zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 1.249,50 eur. Rozsudok
odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam, žiadala, aby tieto boli prikázané do jej výlučného vlastníctva. Súd
zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností, podiel žalovanéhoje X/XX, podiel žalobkyne XX/XX. Súd zistil, že hodnota predmetu sporu je 75.200 eur. Z výpisu
účtu žalobkyne súd zistil, že táto disponuje dostatkom finančných prostriedkov na vyplatenie podielu
žalovaného. Žalovaný deklaroval svoj nehnuteľný majetok výpismi z listov vlastníctva, ktoré by mohol v

prípade potreby predať a získať tak dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalobkyne.
Súd uviedol, že stavba rekreačnej chaty nie je reálne deliteľná, navyše konflikty spoluvlastníkov by
gradovali a znemožňovali jej využitie, a preto zrušil podielové spoluvlastníctvo strán konania a prikázal
ju do výlučného vlastníctva žalovaného. Uviedol, že veľkosť podielov a účelné využitie veci nie sú
jedinými hľadiskami, na ktoré súd musí prihliadnuť. Súd má prihliadnuť aj na ďalšie skutočnosti, a to

skutočnosť,žespoluvlastníksasprávalnásilnevočiostatnýmspoluvlastníkom.Poukázalnarozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1Cdo/33/2010, podľa ktorého pri rozhodnutí súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie
je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré
sú v danej veci relevantné. Súd preto prikázal nehnuteľnosť do vlastníctva žalovaného s prihliadnutím
na to, že účelné využitie preukazuje výlučne žalovaný. Je zrejmé, že žalobkyňa a jej rodina sa snažili
skontrolovať stav predmetu sporu výhradne v čase, kedy žalovaný organizoval oslavy či stretnutia, a

to pomerne direktívne, čo mohlo vyprovokovať prítomných k hrubým či vulgárnym výrazom. Násilné
správanie sa podielového spoluvlastníka, ktoré bolo oznámené žalobkyňou a jej rodinnými príslušníkmi
na polícii, nebolo preukázané. Súd teda prihliadol aj na to, že nehnuteľnosť výlučne využíva a stará sa
o ňu žalovaný, a preto mu ju prikázal do výlučného vlastníctva. O trovách konania súd rozhodol podľa §
257 CSP, kedy prihliadol na skutočnosť, že žalovaný spor nevyvolal a na druhej strane spor bol vyvolaný

potrebami žalobkyne bez pričinenia žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala
na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou a v
konaní bolo preukázané, že s touto nehnuteľnosťou nemôže hospodáriť vzhľadom na správanie sa

žalovaného, ktorý ju obmedzoval v tejto možnosti. Je pravda, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť
v súčasnosti užíva, nie však z dôvodu, že by žalobkyňa o nehnuteľnosť nemala záujem, ale z
dôvodu, že žalovaný jej to znemožňuje. Nie je pravda, že sa nespolupodieľala na financovaní služieb
spojených s prevádzkou rekreačnej chaty, ale potom, čo sa spotreba elektriny značne zvýšila užívaním
chaty zo strany žalovaného a tretích osôb, prestala elektrickú energiu uhrádzať. Súdu preukázala,

že žalovaný prenajíma spoločnú nehnuteľnosť bez jej súhlasu a vedomia tretím stranám, z čoho
profitoval výlučne žalovaný. Aj keď žalovaný sa o nehnuteľnosť niekoľko rokov stará, práce boli
vykonané svojpomocne, neodborne, s množstvom závad, čo hodnotu nehnuteľnosti skôr znížilo. Súd
prvej inštancie nezobral do úvahy pri rozhodovaní veľkosť spoluvlastníckych podielov, kde žalobkyňa je
väčšinovým spoluvlastníkom a tiež neprihliadal na násilné správanie sa žalovaného, či hrubé urážanie

žalobkyne a členov jej rodiny zo strany žalovaného. Poukázala tiež na to, že ona má zabezpečený
dostatok finančných prostriedkov na okamžité vyplatenie žalovaného a žalovaný podľa nej nikdy nemal v
úmysle predmetnú nehnuteľnosť kúpiť do svojho výlučného vlastníctva, pretože nemal a pravdepodobne
ani nemá finančné prostriedky na vyplatenie jej podielu. Do dnešného dňa nepracuje a nemá žiaden
príjem. Nehnuteľnosť, ktorej predajom chce žalovaný uspokojiť jej nárok na vyplatenie spoluvlastnícke

podielu, žalovaný nadobudol za záhadných okolností darom až v decembri 2017. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a prikázal nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva alebo
aby tento rozsudok zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove o odvolaní žalovaného prvý krát rozhodol rozsudkom sp. zn. 23Co/48/2019
z 18.12.2019 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a nehnuteľnosť prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne.

5. Na dovolenie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27.4.2022 rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23 Co48/2019 z 18.12.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol že rozhodnutie odvolacieho súdu je považované za preskúmateľné, ak obsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade vo vzťahu k
určeniu, komu bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva, odvolací súd len skonštatoval

že „súd mal prihliadnuť na vyšší podiel žalobkyne na spoločnej nehnuteľnosti a nemal zohľadniť to
že nehnuteľnosť výlučne užíva a stará sa o ňu žalovaný. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
vo vzťahu k skutočnosti, že okrem žalovaného žiaden z dedičov nejavil záujem o predmet sporu,
neobsahuje žiadne odôvodnenie.6. Dovolací súd poukázal aj na bod 35 rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého „v rámci
posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti

rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre
rozhodnutie súdu komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani
účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť mnohých situácií a preto ponecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu
bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.“ Dovolací súd uviedol, že odvolací súd k tomuto

záveru nezaujal žiadne stanovisko. Odvolací súd sa v svojom rozhodnutí nevysporiadal ani s tvrdením
žalovaného, že žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť odpredať, a teda nie je zrejmé, akými úvahami sa
odvolací súd riadil, keď nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne napriek tomu, že túto
užíva výlučne žalovaný a má záujem o jej prikázanie do svojho vlastníctva.

7. Následne odvolací súd rozsudkom sp. zn. 23 Co6/2022 z 8.12.2022 opätovne vo veci rozhodol a

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.

8. Na dovolenie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 30.10.2024 rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23 Co 6/2022 z 8.12.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že „Po preskúmaní dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd dospel

k záveru, že toto rozhodnutie nespĺňa kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2
CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP a preto ho nemožno považovať za preskúmateľné. Z dôvodov
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva jednoznačný záver, že odvolací súd pri riešení otázky, ktorému zo
spoluvlastníkov má byť nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva (po tom ako obaja súhlasili so
zrušením podielového spoluvlastníctva) za rozhodujúce kritérium považoval veľkosť spoluvlastníckeho

podielu. Súčasne však z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v skutočnosti
žalobkyňanehnuteľnosti,ktorésúpredmetomvyporiadanianeužíva,aletietonehnuteľnostiužívalvčase
vyhlásenia napadnutého rozhodnutia žalovaný. Dovolací súd nespochybňuje, že otázka, ktorému zo
spoluvlastníkov bude vec prikázaná za náhradu závisí od úvahy súdu. Predmetná úvaha však musí byť
preskúmateľná tak, aby bolo z nej zrejmé, podľa akých kritérií súd postupoval a akými sa riadil. V danom

prípade odvolací súd uviedol, že pri svojom rozhodovaní nezohľadňoval len veľkosť spoluvlastníckych
podielov, ale skúmal i ďalšie relevantné aspekty, neuviedol však presvedčivým spôsobom ako ich
vyhodnotil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že za relevantné považoval veľkosť podielu,
pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne je väčší, ako spoluvlastnícky podiel žalovaného; relevantné
je aj účelné využitie veci - v tomto smere je postavenie oboch spoluvlastníkov rovnaké, pretože obaja

majú možnosť nehnuteľnosť účelne využívať a relevantná je aj skutočnosť, že okrem žalovaného
žiaden z dedičov nejavil záujem o predmet sporu a to, že podľa tvrdenia žalovaného žalobkyňa mala
záujem nehnuteľnosť odpredať. Odvolací súd k týmto skutočnostiam uviedol, že zo spisu aj z vyjadrenia
žalobkyne vyplýva, že v rámci snahy o uzavretie dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
bola žalobkyňa ochotná nehnuteľnosť predať, k predaju však nedošlo a teraz už žalobkyňa nemá záujem

o predaj nehnuteľnosti, ale chce sa stať jej výlučnou vlastníčkou. Odvolací súd bol názoru, že relevantné
by boli aj tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa účelovo zvýšila svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnej
nehnuteľnosti, že nemá reálny záujem o užívanie nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť v jej správe chátra,
avšak tieto tvrdenia nemal preukázané. Relevantná by bola aj skutočnosť, že žalovaný chce v tejto
chate bývať, avšak z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že svoju bytovú potrebu má vyriešenú nájmom.

Odvolací súd zohľadnil vyššie uvedený komplex skutočností a dospel k záveru, že nehnuteľnosť je
potrebné prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Uviedol, že obaja spoluvlastníci majú záujem o
prikázanie nehnuteľnosti do ich vlastníctva, obaja majú k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie
podielu druhého spoluvlastníka, obaja môžu nehnuteľnosť účelne využiť, tieto kritériá nie sú v prospech
ani žalobkyne ani žalovaného. Z ostatných kritérií je v prospech žalobkyne jej vyšší podiel na spoločnej

nehnuteľnosti, pričom v prospech žalovaného nesvedčí žiadne ďalšie kritérium. Dovolací súd má za
to, že odvolací súd na námietky žalovaného, ktoré predostieral v priebehu celého konania riadne
nereagoval. Ide pritom všetko o skutočnosti (veľkosť podielov, účelné využitie veci, čo je predmetom
vyporiadania a ďalšie), na ktoré poukazoval žalovaný už počas celého sporu (nielen v odvolacom
konaní). Odvolací súd nereagoval na námietky žalovaného riadne, dostatočne nevysvetlil, prečo nevzal

pri svojom rozhodovaní do úvahy aj ním uvádzané argumenty. Len veľmi stroho uviedol, že skúmal i
ďalšie relevantné aspekty, ktoré však dostatočným spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd sa vo svojom
rozhodnutí nezaoberal aspektom, že predmetnú nehnuteľnosť od začiatku užíva žalovaný, zabezpečuje
jejprevádzkuistarostlivosťoňu,odzačiatkuprejavujezáujemojejvlastníctvoamáidostatokfinančnýchprostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyni. Odvolací súd taktiež dostatočnou
úvahou nevysvetlil, akým spôsobom má žalovaný vyriešenú bytovú otázku, keď podnájom bytu nie je
možné považovať za trvalé vyriešenie bytovej otázky. V neposlednom rade odvolací súd nevysvetlil, na

základe akých úvah vychádzal pri určení primeranej náhrady za podiel na spoločnej nehnuteľnosti zo
znaleckého posudku vypracovaného XX. N. XXXX, keď vyhlásil rozsudok 8. decembra 2022, teda štyri
rokypovypracovaníznaleckéhoposudku.Napokonsaodvolacísúdvosvojomrozhodnutínevysporiadal
ani s tvrdením žalovaného, že žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť odpredať a teda nie je zrejmé,
akými úvahami sa odvolací súd riadil, keď nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne

napriek tomu, že túto užíva výlučne žalovaný a má záujem o jej prikázanie do svojho vlastníctva.
V dôsledku absencie riadneho vyporiadania sa so všetkými relevantnými námietkami sa stala úvaha
odvolacieho súdu, na základe ktorej určil ktorému zo spoluvlastníkov pripadne vec do podielového
spoluvlastníctva nepreskúmateľnou.“ Dovolací súd dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že žalovaný v
priebehu dovolacieho konania predložil súdu žiadosť o začatie konania o odstránenie predmetnej chaty,
ktorú podala žalobkyňa.

9. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a
zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolací súd vychádzajúc zo súdom prvej inštancie správne
zisteného skutkového stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa § 388 CSP.
Správne boli skutkové zistenia súdu prvej inštancie a aj právny záver o tom, že nehnuteľnosť, o ktorú sa

v spore jedná, je nedeliteľná, a preto súd prvej inštancie správne zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
konania, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa nechce v tomto podielovom spoluvlastníctve
zotrvať.

10. Pri rozhodovaní o tom, komu nehnuteľnosť prikázať do výlučného vlastníctva, je potrebné zohľadniť

najmä veľkosť podielov a prihliadnuť na účelné využitie veci (§ 142 ods. 1 OZ) a ako vyplýva z
rozhodnutia dovolacieho súdu, je potrebné zohľadniť aj iné skutočností, ktoré sú danej veci relevantné.

11. Za relevantné odvolací súd považuje veľkosť podielu, účelné využitie veci, skutočnosť, že pred
podaním žaloby okrem žalovaného žiaden z dedičov nejavil záujem o predmet sporu, že žalobkyňa mala

záujem nehnuteľnosť odpredať a skutočnosť, že žalovaný chce v tejto chate bývať, že nehnuteľnosť od
začiatku užíva žalovaný, zabezpečuje jej prevádzku i starostlivosť o ňu.

12. Relevantné by boli aj tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa účelovo zvýšila svoj spoluvlastnícky podiel
na spoločnej nehnuteľnosti, že nemá reálny záujem o užívanie nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť v jej

správe chátra, avšak tieto tvrdenia neboli preukázané.

13. Žalobkyňa po právoplatnosti pôvodného rozsudku odvolacieho súdu vyplatila žalovanému jeho
podiel.

14. Podľa uznesenia NS SR 1 Cdo 33/2010 zo dňa 28.09.2011 „Z povahy podielového spoluvlastníctva
ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k
dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho
vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval
v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci

dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie
veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. V rámci posudzovania účelného
využitiavecimožnookremveľkostipodielovzohľadniťviaceréskutočnostirozhodujúceprerozhodnutieo
tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť
prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn

skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii,
a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe
súdu. Dovolací súd by úvahy súdov mohol spochybniť len v prípade, že by boli zjavne neprimerané. Súd
preto musí riadne odôvodniť, z akého dôvodu je kritérium, ktoré použil v danom prípade, rozhodujúce.“

15. Odvolací súd zohľadnil vyššie uvedený komplex skutočností a dospel k záveru, že nehnuteľnosť je
potrebné prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne. Obaja spoluvlastníci majú záujem o prikázanie
nehnuteľnosti do ich vlastníctva, obaja majú k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie podielu
druhého spoluvlastníka, obaja môžu nehnuteľnosť účelne využiť. V konaní nebolo preukázané, že lenžalovaný dokáže túto nehnuteľnosť využiť - jedná sa o rekreačnú chatu, jej účel (šport a rekreačné
účely) môže byť naplnený tak u žalobkyne ako aj u žalovaného. Odvolací súd pri zohľadnení všetkých
vyššie uvedených kritérií považuje za zákonné a spravodlivé za výlučného vlastníka určiť žalobkyňu.

Za rozhodujúce kritérium považuje odvolací súd jej vyšší spoluvlastnícky podiel. Zákon toto kritérium
výslovne uvádza a toto kritérium je aj ekonomicky opodstatnené (väčšinový spoluvlastník má väčšiu
váhu pri rozhodovaní o spoločnej veci) a aj z citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že určité kritérium
môže byť pre rozhodnutie veci rozhodujúce. V konaní neboli preukázané dôvody, pre ktoré by toto
zákonné kritérium nemalo byť zohľadnené a takýmto dôvodom nie sú ani tvrdenia žalovaného, ktoré

počas konania uvádzal, ku ktorým sa odvolací súd vyjadril v tomto rozsudku.

16. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa mala záujem nehnuteľnosť odpredať odvolací súd uvádza,
že pre rozhodnutie sú dôležitejšie postoje spoluvlastníkov prezentované v súdnom konaní, nie postoje
prezentované pri snahe o uzavretie dohody o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zo zápisnice o
pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred odvolacím súdom dňa 08.12.2022 ako aj z obsahu spisu vyplýva,

že žalobkyňa mala záujem odpredať nehnuteľnosť ešte pred začatím konania, keď okrem strán sporu
bola spoluvlastníkom ďalšia osoba. Z dôvodu zmeny postoja žalovaného k predaju nedošlo, a preto
žalobkyňa zmenila postoj a už nemala záujem nehnuteľnosť predať. Žalobkyňa teda skutočne mala
záujem o uzavretie dohody a bola ochotná nehnuteľnosť predať. Ak však dohoda uzavretá nebola,
nie je možné takýto postoj považovať za dôvod na prikázanie veci žalovanému. Spoluvlastníci môžu z

rôznych dôvodov zmeniť svoj postoj k tomu ako má byť vyporiadané podielové spoluvlastníctvo. Preto
odvolací súd zohľadňuje postoj oboch spoluvlastníkov v čase rozhodovania, pričom v tom čase obaja
spoluvlastníci mali záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Zároveň úvodný postoj
žalobkyne a žalovaného nie je argumentom pre prikázanie veci do vlastníctva žalovaného, pretože ak
by mal reálny záujem, bol by uzavrel dohodu a vyplatil podiel žalobkyne.

17. Je pravda, že žalovaný istú dobu od podania žaloby výlučne predmetnú nehnuteľnosť užíval a
zabezpečoval jej prevádzku i starostlivosť o ňu (sám uviedol, že do podania žaloby bola nehnuteľnosť
užívaná spoločne - č.l. 454), toto výlučné užívanie súviselo so snahou o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva predajom nehnuteľnosti, nejednalo sa o trvalú dohodu o tom, že výlučne žalovaný bude

nehnuteľnosť užívať. Aj z rozsudku súdu prvej inštancie vplýva, že žalovaný týmto užívaním v podstate
popieral vlastnícke a užívacie práva žalovanej. Pokiaľ teda žalovaný užíval výlučne nehnuteľnosť nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu len na základe predpokladanej dohody o vyporiadaní, ku ktorej
následne nedošlo, nefavorizuje to jeho postavenie v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva.

18. Odvolací súd vyriešenie bytovej otázky žalovaného nepovažuje za dôvod, pre určenie žalovaného
za výlučného vlastníka chaty. Rekreačná chata nie stavebne určená na trvalé bývanie Z LV na č.l. X
spisu vyplýva, že sa jedná o budovu pre šport a rekreačné účely. Chata by ani pri zmene účelu bytovú
potrebu žalovaného ani v tomto čase nemohla vyriešiť, pretože obe strany zhodne uvádzali, že chata
vyžaduje rekonštrukciu. Potreba bývania nemusí byť zabezpečená len vlastníctvom stavby na bývanie,

môže byť zabezpečená aj nájmom.

19. Odvolací súd vychádzal pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel zo znaleckého
posudku, ktorý bol vypracovaný 10. 05. 2018. Zo zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo
dňa 08.12.2022 vyplýva, že na otázku súdu obe strany uviedli, že aj keď od vypracovania pôvodného

znaleckého posudku ubehol už dlhší čas, nerozporujú cenu nehnuteľnosti stanovenú týmto znaleckým
posudkom. Odvolací súd dodáva, že konanie o zrušenie podielového spoluvlastníctva je sporové
konanie, kde súd má reagovať na procesnú aktivitu účastníkov konania. Pokiaľ účastníci konania
nenavrhujú vypracovanie znaleckého posudku, odvolací súd nemal dôvod uvažovať nad tým, že by
na základe vlastného rozhodnutia takýto posudok dal vypracovať. Odvolaciemu súdu nebol po zrušení

ostatného rozsudku doručený návrh na vypracovanie nového znaleckého posudku (pričom obe strany
sú zastúpené advokátom).

20. Skutočnosť, že žalovaný v priebehu dovolacieho konania predložil súdu žiadosť o začatie konania o
odstránenie stavby, ktorú podala žalobkyňa, nemení nič na rozhodnutí vo veci. Žalobkyňa, ktorá bola v

tom čase výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti (rozsudok bol právoplatný a ani dovolací súd neodložil jeho
vykonateľnosť), takúto žiadosť mala právo podať a táto nemala žiadny vplyv na prebiehajúce konanie
(odvolaciemu súd nie je známe, čo je dôvodom tejto žiadosti, týmto môže byť aj zlý stav nehnuteľnosti,
na čo zhodne obe strany poukazovali vo svojich vyjadreniach). Na prebiehajúce konanie by malo vplyvto, keby bola stavba odstránená a rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva k tejto stavby
by ešte nebolo vydané. Odvolací súd však opätovne poukazuje na to, že v situácii sporového konania
je dôvodné očakávať aktivitu od účastníkov konania, ktorí sú obaja zastúpení advokátmi, aby oznámili

odvolaciemu súdu takéto skutočnosti právne významné pre rozhodnutie vo veci. Keďže žiadne takéto
oznámenie odvolaciemu súdu doručené nebolo, samotná žiadosť o začatie konania o odstránení stavby
na právnom posúdení veci nič nemení.

21. Žalovaný uviedol, že predal svoj byt aby mohol vyplatiť podiel žalobkyne. Odvolací súd nepovažoval

za dôvod pre prikázanie nehnuteľnosti žalovanému skutočnosť, že žalovaný predal byt aby získal
finančnéprostriedkynavyplateniežalobkyne.Žalovanýtakurobilažpočaskonania,pričomoddoručenia
návrhu mu bolo zrejmé, že žalobkyňa po neúspešnej snahe o zrušenie spoluvlastníctva dohodou žiada
nehnuteľnosť prikázať do svojho vlastníctva.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd za výlučného vlastníka spoločnej nehnuteľnosti určil žalobkyňu

a prikázal žalobkyni vyplatiť žalovanému náhradu za jeho podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je vo
výške21.933,34eur(akoX/XXzosumy75.200eur,ktorúsúdprvejinštanciezistilakohodnotuspoločnej
nehnuteľnosti). Vzhľadom na pripravenosť žalobkyne zaplatiť cenu okamžite, súd určil lehotu plnenia
10 dní od právoplatnosti rozsudku.

23. Výrok o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok odvolaním nebol napadnutý, a preto odvolací
súd vychádza z toho, že výška súdneho poplatku v danom prípade činila 1.249,50 eur.

24. Odvolací súd rozhodoval o trovách celého konania podľa § 396 ods. 2 CSP, keďže menil rozsudok
súdu prvej inštancie. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a §

257 CSP. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že sa jednalo o konanie,
ktoré mohlo začať na návrh ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov, a teda nie je možné hovoriť
o úspechu alebo neúspechu strán. Sporom sa riešil právny status oboch strán sporu k spoločnej
nehnuteľnosti. Je spravodlivé, aby iba nevyhnutné náklady tohto konania (súdny poplatok) znášali
rovným dielom obaja podieloví spoluvlastníci, a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný je povinný

nahradiť žalobkyni polovicu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku.

25. O trovách dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný síce bol v dovolacom konaní úspešný, avšak len z procesných dôvodov,
ktoré v konečnom dôsledku neviedli k zmene rozhodnutia odvolacieho súdu v prospech žalovaného.

Naviac, jeho úspech v konaní je potrebné hodnotiť z hľadiska celkového výsledku konania. V konaní vo
veci samej žalovaný úspešný nebol. Z uvedených dôvodov mu odvolací súd nepriznal trovy dovolacieho
konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.