Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124453059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124453059.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice
Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v právnej veci
žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Brezno, 9. mája 2146/45, zastúpenej JUDr. Martinom
Dolinajom, advokátom, so sídlom Helenárska 412/7, Trnava, proti žalovanému C. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Brezno, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniuOkresnéhosúduBanskáBystrica,pracoviskoBreznoč.k.2C/82/2024–42zodňa16.01.2025,
v spojení s opravným uznesením č. k. 2C/82/2024–67 zo dňa 19. 02. 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku IV., ktorým okresný súd obmedzil trvanie nariadeného
neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom B., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne, odborom
kriminálnej polície pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024, z r u š u j e.

II. Vo výroku V., ktorým okresný súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobkyni sa
priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu uznesenie okresného súdu
m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým okresný súd rozhodne o ich výške.
III. Vo výroku I., II. a III. ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia, ktorým okresný súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovanému zákaz vstupovať do nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. B., obec Brezno, okres Brezno, ktoré sú evidované Okresným úradom
Brezno, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to do vchodu č. 45 bytového domu so súpisným
číslom XXXX, postaveného na pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX až pozemku C-KN parcela č.

XXXX/XX a taktiež do bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu (výrok I.). Ďalej
okresný súd uložil žalovanému zákaz vedomého priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na
procesných úkonoch orgánov verejnej moci v nevyhnutnom rozsahu (výrok II.). Vo zvyšku okresný súd
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.). Vo výroku IV. okresný súd
obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Brezno, ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v
Brezne, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024 (výrok IV.). O trovách konania
rozhodol okresný súd tak, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
plnom rozsahu (výrok V.). Opravným uznesením č. k. 2C/82/2024–67 zo dňa 19. 02. 2025 okresný súd
na základe návrhu žalobkyne na opravu uznesenia č. k. 2C/82/2024–42 zo dňa 16.01.2025, doručeného
okresnému súdu dňa 31. 01. 2025 opravil podľa ust. § 224 CSP výrok I. predmetného uznesenia

o nariadení neodkladného opatrenia tak, že „žalovanému ukladá zákaz vstupovať do nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. B., obec Brezno, okres Brezno, ktoré sú evidované Okresným úradom Brezno,katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to do vchodu č. 45 bytového domu so súpisným číslom XXXX,
postaveného na pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX až pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX a taktiež
do bytu č. 8 na 4. poschodí vo vchode č. 45 bytového domu; vo výrokoch I., II. a III. ostalo predmetné

uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia opravným uznesením nedotknuté.

1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa podaným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do
nehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.B.,obecB.,okresBrezno,ktorésúevidovanéOkresnýmúradom

Brezno, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, a to do vchodu č. XX bytového domu so súpisným č.
XXXX, postaveného na pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX až pozemku C-KN parcela č. XXXX/XX a
taktiež do bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. 45 bytového domu, ktorého je podľa výpisu z LV č. XXXX
zo dňa 28.11.2024 výlučnou vlastníčkou žalobkyňa. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa žalobkyňa tiež domáha, aby súd uložil žalovanému, aby sa vedome nepribližoval k
žalobkyninavzdialenosťmenšiuako50metrov.Návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniažalobkyňa

odôvodnila predovšetkým tým, že má 4 deti, medzi inými aj syna C. B. (žalovaného). Žalovaný pracoval
v zahraničí v Českej republike odkiaľ sa vrátil späť na Slovensko cca. v roku 2008, a to v zúboženom
stave, preto sa jej ho uľútostilo a prichýlila ho vo svojom byte na adrese B., X. XXXX XXXX/XX. Žalovaný
je komplikovanej povahy a počas doby kedy žil s ňou a s jej manželom C. (jeho otcom) v ich domácnosti
sa prejavoval agresívne a párkrát dokonca fyzicky napadol aj manžela žalobkyne. So žalovaným boli

prakticky počas celého obdobia ako býval u nich problémy z dôvodu, že je prchkej povahy, pričom doma
nadával žalobkyni a jej manželovi. Nevedel si nájsť prácu a mal problém s alkoholom. Manžel žalobkyne
dňa XX.XX.XXXX zomrel. Po jeho smrti jej syn často pod vplyvom alkoholu v denných, ale aj v nočných
hodinách, dva až trikrát do týždňa spôsoboval fyzické a psychické utrpenie, a to tak, že sa jej vyhrážal,
že ju zabije, že s ňou urobí poriadky, pričom jej vulgárne nadával. Často ju ponižoval a hovoril jej, že

je hlúpa a stará. Ďalej uviedla, že ju viackrát fyzicky napadol, pričom jej dal buď facku alebo ju zhodil
na zem, na brucho a prikľakol ju, pričom jej vravel, že je ,,vražedkyňa“. Búchal jej na dvere spálne,
kde sa pred ním zo strachu zamykala a nadával jej pri tom. Taktiež si od nej pýtal peniaze na alkohol,
bála sa chodiť von z bytu zo strachu, že čo bude, keď sa vráti. V súčasnej dobe podľa jej informácií
žalovaný podstupuje liečbu v zariadení D. - E., F., G. XXX, IČO: 35 980 788. Po všetkom, čo jej syn

spôsobil, sa cíti veľmi zle a začala to riešiť aj so psychologičkou pani F. H. v Brezne. Žalovaný jej v
minulosti spôsobil aj fyzické poranenia, ktoré si síce nevyžiadali ošetrenie lekára, ale má ich odfotené
a aspoň pre ,,ilustráciu“ ich predložila súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalovaného správanie voči nej (žalobkyni) je v súčasnosti riešené aj v trestnom konaní, a to na OR PZ
Brezno, ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024, pričom v súčasnej dobe má žalovaný vznesené obvinenie za

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, a to uznesením vyšetrovateľa zo dňa 20.08.2024. Okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené
ako aj s ohľadom na konanie žalovaného zasahujúce do psychickej a aj fyzickej integrity žalobkyne a
taktiež s ohľadom na strach žalobkyne zo žalovaného sa žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha, aby jej súd poskytol nariadením neodkladného opatrenia ochranu

pred ďalším konaním žalovaného, a to v podobe uloženia zákazu priblíženia v zmysle § 325 ods. 2 písm.
h) CSP a zákazu vstupu do obydlia (bytu) v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.,
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia odcitoval ustanovenie § 324 ods. 1, §

325 ods. 1 a ods. 2 písm. f), h), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1, 2 CSP a uviedol, že neodkladné
opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi
stranami sporu. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené,
že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že toto právo je porušované alebo
ohrozené a na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie

neodkladnéhoopatreniatedaje,abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostiumožňujúcesúduprijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež to, aby bolo osvedčené
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. aby bolo osvedčené, že bez okamžitej úpravy
pomerov strán by bolo právo strany navrhujúcej nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené.

1.3 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol,
že z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené (mohol považovať so zreteľom navšetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné) všetky predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava
pomerov. Súd sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými

okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z na daný prípad vzťahujúceho sa hmotného práva, čo súvisí
aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov v
prípade stavu, ktorý neznesie odklad. Pri jeho nariaďovaní prevláda požiadavka rýchlosti a jeho
účelom je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pred nariadením

neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP postačuje ak je osvedčené
dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity osoby, ktorá
podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia
alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie rozhodujúce skutočnosti, pričom postačuje, že
osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné

podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci
proti osobe alebo proti určitej skupine osôb, ktoré má za následok poranenie, prípadne má vysokú
pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a pod. Násilím je spravidla označovaný fyzický

atak, resp. postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí
o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu
alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Násilie nemusí obsahovať fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážanie a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu

iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení
uznesenia, ktorého výrok IV. napadla žalobkyňa odvolaním uviedol, že z predloženého uznesenia OR
PZ v Brezne, odbor kriminálnej polície je zrejmé, že pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024 vyšetrovateľ
uznesením zo dňa 20.08.2024 začal voči žalovanému trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1

Trestného poriadku vzniesol voči žalovanému obvinenie za zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
3 písm. d) Trestného poriadku, a to za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona. Žalobkyňa svoju požiadavku na neodkladnú úpravu
pomerov odvodila z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia voči nej žalovaným, pričom má ísť o

dlhotrvajúci stav.

1.4 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia
uviedol, že dospel k záveru, že žalobkyňa v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia,

pričom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a
dôvodnosti uplatneného nároku. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje podľa okresného súdu
neprimeraný a bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej
úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Vo vzťahu k uloženému zákazu priblíženia považoval
okresný súd za primeranú vzdialenosť 10 metrov a nie vzdialenosť 50 metrov, tak ako sa domáhala

žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že vzdialenosť 10 metrov je podľa
jehonázoruprimeranáadostatočneochraňujúcavzdialenosť.Zároveňuviedol,žeuvedenéobmedzenie
sa nevzťahuje na situácie popísané vo výrokovej časti uznesenia, keď v dôsledku úkonov napr. v
trestnom konaní sa môžu žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej
moci. Pokiaľ žalobkyňa navrhovala uložiť žalovanému povinnosť nepribližovania sa k nej na vzdialenosť

50 metrov, okresný súd vo zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietol.

1.5 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobkyni
neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože nariadením
neodkladného opatrenia sa dosiahla trvalá úprava pomerov medzi stranami. Podľa názoru okresného

súdunariadenéneodkladnéopatreniepostačujenaposkytnutieplnohodnotnejsúdnejochranyvrozsahu
vymedzenom samotným účelom neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu.
Okresný súd však časovo ohraničil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia tak, že toto bude trvať
do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C. B., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvomPolicajného zboru v Brezne, odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024, kedy
bude podľa okresného súdu jednoznačne preukázané, či sa žalovaný dopustil skutkov voči žalobkyni,
pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie a ktorým žalobkyňa okrem iného odôvodňuje obavu z ohrozenia

jej telesnej a duševnej integrity.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa žalobkyňa odvolala a v odvolaní uviedla, že
akceptuje uznesenie súdu prvej inštancie aj zúženie navrhovaného ochranného perimetra. Nesúhlasí
však s časovým obmedzením vydaného uznesenia. Odvolaním preto napáda IV. výrok uznesenia súdu

prvej inštancie. Prípustnosť odvolania odvodzuje z ustanovenia § 355 ods. 2 CSP v spojení s ust.
§ 357 písm. d) CSP. Žalobkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že nie je potrebné viazať časové trvanie
zákazov uložených žalovanému na predmetné trestné konanie. Ako poškodená v trestnom konaní
nemá vplyv na uloženie primeraných povinností a obmedzení v trestnom konaní, a teda môže sa stať,
že trestné konanie nemusí skončiť právoplatným odsúdením žalovaného, alebo môže sa stať aj to,
že žalovaný bude odsúdený, ale podmienečne a bez uloženia primeraných povinností a obmedzení.

Ak by tieto obmedzenia boli uložené v trestnom konaní, trvali by len počas skúšobnej doby. Časové
obmedzenie žalovanému uložených zákazov nemusí vo vyššie naznačených situáciách priniesť súdom
predpokladaný efekt. Poukázala na to, že súd prvej inštancie mal za osvedčenú potrebu chrániť duševnú
a telesnú integritu žalobkyne, avšak táto ochrana pominie už len samotnou právoplatnosťou skončenia
trestného konania, ktoré sa môže skončiť tak, že žalobkyňa sa ocitne bez akejkoľvek právnej ochrany.

„Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nie je preto úplne správne, nakoľko to, či sa neodkladné
opatrenie nariadi alebo nie, sa zakladá na osvedčovaní relevantných skutkových okolností ku dňu
nariadenia neodkladného opatrenia a nemalo by sa teda viazať na ich preukazovanie v inom súdnom
konaní“. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa v odvolaní na to, že aj tak je v značnej miere
vystavená právnej neistote. Nevie ako dopadne trestné konanie a ak by dopadlo aj odsúdením, tak

nevie, či to bude mať pozitívny dopad na ochranu jej základných práv (právo na ochranu jej života
a zdravia). Nevie, či budú žalovanému uložené primerané povinnosti a obmedzenia podľa Trestného
poriadku a ak aj áno, tak tieto by platili len počas skúšobnej doby a tá by bola tiež časovo obmedzená.
Uložením zákazov žalovanému bez časového obmedzenia by nijako disproporčne nebolo zasiahnuté do
základných práv a slobôd žalovaného, pretože a) byt, ktorý predstavuje obydlie žalobkyne (vymedzený

vo výroku I. uznesenia) je v jej vlastníctve a žalovaný k nemu nemá žiadne vlastnícke ani užívacie
právo, b) žalovaný nemá žiadny právny nárok na to, aby sa k žalobkyni približoval, žalobkyňa si to
neželá, nakoľko sa žalovaného bojí a nechce byť v jeho prítomnosti pre všetky tie veci, ktoré opísala v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V závere odvolania žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhla, aby odvolací súd vydal nasledovné rozhodnutie: I. Výrok IV. uznesenia

Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 2C/82/2024-42 zo dňa 16.01.2025 sa zrušuje.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej
žalobkyňa uviedla, že pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s jej právnym názorom o možnosti zrušenia
výroku IV. uznesenia, z dôvodu právnej istoty navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že: I. Uznesenie
Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č. k. 2C/82/2024-42 zo dňa 16.01.2025 sa mení

tak,žejehovýrokIV.savypúšťa(zrušuje)ajehodoterajšívýrokV.saoznačujeakovýrokIV.II.Žalobkyňa
má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario)

a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku IV. ktorým okresný súd obmedzil trvanie
nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia trestnej veci žalovaného C. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom B., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne,
odborom kriminálnej polície pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024 podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP
zrušil; vo výroku V., ktorým okresný súd rozhodol o trovách prvoinštančného konania tak, že žalobkyni

sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, odvolací súd uznesenie
okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým okresný súd rozhodne o ich
výške; vo výrokoch I., II. a III. ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1, 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa ust. § 330 ods. 1 a 2, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať po určený čas. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom
vo veci samej.

12. Po prejednaní odvolania žalobkyne proti výroku IV. uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd
uvádza, že odvolanie žalobkyne považuje z nižšie uvedených za dôvodov za podané dôvodne.

13. Zobsahuodôvodneniaodvolanímnapadnutéhouzneseniasúduprvejinštancievyplýva,žesúdprvej
inštancienariadilneodkladnéopatrenie,ktorémávzmysleust.§330ods.2CSPcharaktertrvalejúpravy

pomerov medzi stranami. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na odbornú spisbu – článok
s názvom „Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia aj bez uloženia povinnosti navrhovateľa
podať žalobu“, uverejnený v časopise Súkromné právo č. 6/2024, autora JUDr. Jozefa Zámožníka,
PhD., kde sa uvádza: pri rekodifikácii civilného práva procesného v slovenskom právnom poriadku
sa zákonodarca odklonil od doterajšej terminológie, ktorá poznala inštitút „predbežných opatrení“

a nahradil ho novými výrazmi “neodkladné opatrenie“ a „zabezpečovacie opatrenie“. Nešlo však len
o terminologickú zmenu. Podľa dôvodovej správy tak inštitút neodkladných, zabezpečovacích a iných
opatrení súdu opúšťa doterajší charakter predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení
navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Táto zmena právnej
úpravy sa prejavila inter alia v možnosti súdu nariadiť také neodkladné opatrenie, po ktorom nemá

navrhovateľ neodkladného opatrenia povinnosť podať žalobu na ochranu svojho nároku a nemusí
sa začať konanie vo veci samej. Právnym základom pre tieto neodkladné opatrenia je § 336 ods.
1 CSP, podľa ktorého platí, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd
túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť

trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Právna úprava tak vytvorila dva druhy neodkladných opatrení,
ktoré súd môže nariadiť pred začatím konania – neodkladné opatrenia, ktorými sa navrhovateľovi uloží
povinnosť podať žalobu a neodkladné opatrenia bez uloženia povinnosti podať žalobu. Neodkladné
opatrenia bez povinnosti podať žalobu, možno označovať výrazom trvalé neodkladné opatrenia, pričom
tento výraz odzrkadľuje primárny cieľ tohto neodkladného opatrenia, ktorý sleduje právna úprava,

a to trvalá úprava pomerov medzi stranami, čo nevylučuje možnosť podať v zmysle ust. § 334 CSP
návrh na zrušenie takéhoto neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu (vzhľadom na tzv. trvalý
charakternariadenéhoneodkladnéhoopatrenia)možnoobmedzenietrvanianariadenéhoneodkladného
opatrenia nadobudnutím právoplatnosti trestnej veci žalovaného C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytomB., ktorá je vedená Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Brezne, odborom kriminálnej polície
pod ČVS: ORP-198/1-VYS-BR-2024 považovať za kontraproduktívne a rozporné s trvalým charakterom
nariadeného neodkladného opatrenia, preto odvolací súd, tak ako je vyššie uvedené, uznesenie súdu

prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV. podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. Vo
výroku V. o trovách prvoinštančného konania odvolací súd uznesenie okresného súdu z čisto formálnych
dôvodov (len kvôli neúplnej formulácii výroku o trovách prvoinštančného konania okresným súdom)
podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože v zmysle ustálenej
judikatúry je z dôvodu vykonateľnosti výroku o trovách konania potrebné, aby súd rozhodol o uložení

povinnosti neúspešnej strane sporu zaplatiť úspešnej strane sporu náhradu trov konania. V uvedenej
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017, kde
najvyšší súd uviedol, že „rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné
(§ 232 ods. 1 CSP), pretože podľa výslovného znenia § 262 ods. 2 CSP rozhoduje súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník už len o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2

CSP, vydanom vyšším súdnym úradníkom okresného súdu nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti
neúspešnej strane sporu zaplatiť úspešnej strane sporu náhradu trov konania. O povinnosti zaplatiť
náhradu trov konania musí preto rozhodnúť súd, rozhodujúci podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na
náhradu trov konania. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku, t. j. musí v ňom
byť uvedené kto, v akej lehote a komu má zaplatiť náhradu trov konania, pričom iba o výške tejto

náhrady rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie (konkrétne vyšší súdny úradník súdu
prvej inštancie) samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné“.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
rozhodne o ich výške.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.