Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123212088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123212088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: EOS
KSISlovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,
zastúpený:RemediumLegal,s.r.o.,IČO:53255739,sosídlomPrievozská2,82109Bratislava-mestská
časť Ružinov, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, zastúpený: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXX, o zaplatenie 227,15 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 27Csp/73/2023-116 zo dňa 04. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie výrokom I. rozsudku s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 ods. 1, § 41, § 52 ods.
1-4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), c), § 17 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Výrokom II. priznal

žalovanému ako úspešnej strane v konaní proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej CSP).

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 15.12.2023 domáhal, aby súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 227,15 EUR spolu s úrokom z
omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel

so žalovaným dňa 18.02.2011 zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky.
Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného
výzvou zo dňa 01.12.2020 na úhradu dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru, zásielka bola žalovanému doručená dňa 07.12.2020. Nakoľko zo strany žalovaného
nedošlo k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 02.03.2021 vyhlásil právny predchodca žalobcu
mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia splatnosti istina úveru predstavovala sumu 177,28 EUR,
neuhradený riadny úrok vo výške 4,37 EUR a neuhradené splátky poistného vo výške 10,50 EUR,

neuhradené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 35 EUR, t. j. celkovo 227,15 EUR. Postupca
postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 21.06.2023. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu zdôvodu neplatného zosplatnenia úveru, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru považoval za absolútne
neplatný právny úkon.

1.3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením prehľadu pohybov na úverovom účte,
oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o vymáhaní, pokusu o zmier, zmluvy o postúpení
pohľadávok, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere, predžalobnej upomienky, doručenky, fotokópie obálky, sadzobníka poplatkov, výzvy na zaplatenie
dlžnej čiastky úveru.

1.4. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd prvej inštancie prednostne zameral
na skúmanie vecnej legitimácie strán sporu, predovšetkým či je žalobca aktívne vecne legitimovaný
domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe uzatvorenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Aktívnou vecnou
legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na
strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou
súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

1.5.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalzapreukázané,žeprávnypredchodcažalobcuCETELEM

SLOVENSKO a. s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 18.02.2011 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 4.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal
úver splácať v 108 mesačných splátkach vo výške 73,58 EUR, splatnosť splátky v 15. deň v mesiaci,
ročná úroková sadzba 15,99 %, RPMN: 17,22 %, celková čiastka k zaplateniu: 7.568,64 EUR. Prvá
splátka bola splatná k 15. dňu v mesiac nasledujúcom po poskytnutí úveru.

1.6. S účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM
SLOVENSKO a. s., IČO: 35 787 783 (zanikajúca spoločnosť) so spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísanou
v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 (nástupnícka spoločnosť). Na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu
ako postupcom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom: Boulevard Haussmann 1, 750 09
Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542
097 902, konajúca v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu

Bratislava III, so sídlom: Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47258713 a žalobcom ako postupníkom
bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.

1.7. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalovanému nárok vzniknutý zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Zmluva o
úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere súd prvej inštancie
aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Uzavretú zmluvu
zároveň podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter
zmluvného vzťahu žalobca v spore nespochybňoval. Žalobca si v konaní uplatnil nárok, ktorý na

neho prešiel titulom právneho nástupníctva po tom, čo právny predchodca žalobcu vykonal predčasné
zosplatnenie úveru. V predmetnom prípade súd prvej inštancie skúmal, či došlo k platnému
predčasnému zosplatneniu úveru, ktorý mohol byť následne postúpený na tretí subjekt.

1.8. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Tieto hmotnoprávne
podmienky pre platné a zákonné postúpenie pohľadávky v spojení s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch musia byť splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie poukázal na to, že § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka až po
trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je uvedené ustanovenie tzv. lex specialis k § 565 druhá veta

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky.
V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka po
uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom sa stali
zročnými aj ďalšie splátky.1.9. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného
plniť svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť listom zo

dňa 02.03.2021 ku dňu 15.11.2020, súd prvej inštancie prioritne skúmal, či v danom prípade boli
splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané zosplatnenie úveru. Totiž
k postúpeniu pohľadávky mohlo dôjsť iba v prípade splatnosti celého dlhu. Výzvou zo dňa 01.12.2020
právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby zaplatil nedoplatok na splátkach vo výške 227,15
EUR s upozornením, že ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok (nie je zrejmé

o akú splátku sa jedná), bude požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva.
Uvedenú výzvu právny predchodca žalobcu doručoval na ním známu adresu žalovaného. Následne,
nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade dlžných splátok, pristúpil právny predchodca žalobcu k
zosplatneniu úveru. Podľa listiny označenej ako predžalobná upomienka, výzva na úhradu dlhu zo dňa
02.03.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa stal
splatným v celom rozsahu dňa 15.11.2020 a vyzval ho, aby uhradil dlh vo výške 227,15 EUR.

1.10. Súd prvej inštancie sa zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu
veriteľaadresovanúapreukázateľnedoručovanúdlžníkovi supozornenímnaaktuálnydlha
s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu

neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá,
tzn. musí z nej byť zrejmé pre nezaplatenie ktorej splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať zaplatenie celej pohľadávky. Podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Ustanovenie §

565 Občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predstavuje v spotrebiteľských
zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je
potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len po

uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie
celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto

práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím
právanazosplatnenie.Zosplatnostitejtosplátky,ktoránadväzujenasplátku,odsplatnostiktorejuplynuli
3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Pre platné zosplatnenie
celého úveru sa vyžaduje doručenie výzvy na úhradu omeškaných splátok a oznámenia o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiúveruakonásledoknezaplateniapohľadávkyajnapriekdoručenejvýzve.Pretože

až doručením predmetného oznámenia sa žalovaný mohol dozvedieť, že pohľadávka je splatná v celom
rozsahu a žalobca je oprávnený postupovať v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

1.11. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v Občianskom zákonníku ako aj
logického výkladu teda vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť pre

možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité.
Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a druhým úkonom je vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke
výzva a zosplatnenie smeruje. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že z výzvy zo dňa 01.12.2020 takáto
skutočnosť nevyplýva. Čo sa týka oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru toto je v celom

rozsahu nejasným, nezrozumiteľným a zmätočným, keď uvádza, že spotrebiteľský úver sa stal splatným
v celom rozsahu dňa 15.11.2020, t. j. ešte pred vyhotovením a doručovaním výzvy v zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zo dňa 01.12.2020, a toto bolo oznámené žalovanému až listom
zo 02.03.2021.

1.12. Súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle podmienky určitosti právneho úkonu (§ 37
Občianskeho zákonníka) z predmetnej výzvy ako aj z oznámenia o zosplatnení pohľadávky nevyplýva,
pre ktorú splátku, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, keď sa jedná o podmienku
pre následné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné,pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval a k akému dátumu. Z
predloženého oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti zmienené skutočnosti nevyplývajú a súd
prvej inštancie tak ustálil, že takýto právnym predchodcom žalobcu uskutočnený právny úkony je

neurčitý a nezrozumiteľný. Teda ustálil, že výzva a oznámenie o okamžitej splatnosti
úveru neboli uskutočnené v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka),
nedošlo teda k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a právny predchodca žalobcu tak
nemoholplatnepostúpiťpohľadávkuvyplývajúcuzúverovejzmluvy.Právnyúkon,ktorýniejedostatočne
určitý je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Postúpenie pohľadávky bez splnenia zákonných podmienok (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch) je
potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať
ex offo.

1.13. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs.
Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie uviedol, že predžalobná upomienka ako aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pre svoju určitosť musia jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu

splatnosť úveru, keď pokiaľ táto podstatná náležitosť chýba, jedná sa o nEURčité právne úkony v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené
pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, k
akému dátumu a v akej výške sa stal úver splatným.

1.14. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca v podanej žalobe ani len skutkovo netvrdil, pre
nezaplatenie ktorej splátky, a akému dátumu a v akej výške malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej
splatnostiúveru.Žalobcasivkonanínesplnilsvojupovinnosťskutkovýchtvrdení,keďrozhodnéskutkové
konania, ktoré majú vplyv na preukázanie uplatneného nároku tak, ako je uvedené vyššie v rozsudku,
v žalobe (ako aj v ostatných vyjadreniach žalobcu) absentujú. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ súd nie je

schopný z predložených dôkazných prostriedkov overiť, či došlo k splneniu zákonných podmienok pre
okamžitú splatnosť úveru (uplynutie 3-mesačnej lehoty, uskutočnenie výzvy v rámci 3-mesačnej lehoty,
uplynutie 15-dňovej výzvy na zaplatenie v rámci 3- mesačnej lehoty), o to viac je možné očakávať
nemožnosť overenia splnenia zákonných podmienok zo strany žalovaného.

1.15. V súvislosti s uvedenými skutočnosťami poukázal na § 525 Občianskeho zákonníka, ktorý
jednoznačne definuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť, pričom postúpenie určitých
pohľadávok môže byť zakázané špeciálnymi predpismi - napr. § 17 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určitých
podmienok. Najvyšší súd SR v konaní, sp. zn. 1Cdo/147/2017, v ktorom posudzoval platnosť/neplatnosť

právneho úkonu postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka konštatoval, že osobitné
predpisy môžu upravovať postúpenie pohľadávok v špecifických prípadoch odlišne, resp.
môžu upravovať osobitné podmienky, ktorých splnenie je na platné postúpenie potrebné. V predmetnom
konaní zároveň konštatoval, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa § 525
Občianskeho zákonníka alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej

zmluvy pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), pričom na absolútnu neplatnosť
postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu
pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť
nie je možné zhojiť. Zároveň v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS SR zo dňa
24.04.2018, sp. zn.1Cso/147/2017 (R 60/2016), kde Najvyšší súd konštatoval, že "je preto logické, že

ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a
riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi".

1.16. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že podmienky pre postúpenie pohľadávky bez súhlasu
žalovaného na tretiu osobu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 565 Občianskeho zákonníka, §

17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch neboli splnené, keď vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo
dňa 02.03.2021 je potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
a keďže došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon, keďže
v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverochsa postúpila pohľadávka, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo
pohľadávka, ktorá sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Uvedené malo za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne jeho tvrdenej aktívnej

legitimácie v tomto súdnom konaní. Uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonom
požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, vo veci nemohlo dôjsť k
platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá
je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a postupca
(právnypredchodcažalobcu)zostalveriteľomsvojejpohľadávky,ktoránažalobcupreneplatnosťzmluvy

neprešla, na základe čoho bolo nutné konštatovať, že v konaní nebola preukázaná
aktívna vecná legitimácia žalobcu, a preto súd nemohol inak, ako žalobu žalobcu zamietnuť. Vzhľadom
na uvedené sa podrobnejšie nezaoberal argumentáciou ohľadom premlčania nároku žalobcu.

2.1. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. h), f) a b) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie,

resp. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je vo výzve
podľa § 53 ods. 9 OZ ako aj v oznámení o uplatnení práva podľa § 565 OZ potrebné špecifikovať, s
ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Súd

prvej inštancie vec právne posúdil v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Postupca využil svoje právo zosplatniť pohľadávku, podaním zo dňa 01.12.2020 upozornil
žalovaného,žeakneuhradíomeškanésplátky,vyhlásimimoriadnusplatnosťúveru.Zároveňžalovaného
predmetným podaním vyzval k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t. j.
upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní

pred zosplatnením v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Následne postupca toto svoje právo využil a podaním zo
dňa 02.03.2021, a to pre nesplnenie splátky, ktorá predchádzala zosplatneniu po dobu troch mesiacov
(t. j. pre nesplnenie splátky splatnej dňa 15.11.2020). Na základe vyššie uvedeného má žalobca za
preukázané, že prišlo k účinnému zosplatneniu úveru zo strany postupcu, v dôsledku
ktorého sa všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými. Zdôraznil, že § 53 ods. 9 OZ

určuje ako obsahovú náležitosť výzvy upozornenie spotrebiteľa na možné uplatnenie práva podľa § 565
OZ a určuje, že medzi upozornením o možnom uplatnení si práva a samotným uplatnením
práva podľa § 565 OZ musí uplynúť lehota nie kratšia ako 15 dní, ktorou je spotrebiteľovi poskytnutý čas
na dobrovoľné splnenie záväzku bez toho, aby veriteľ úver zosplatnil. Uvedené zákonné ustanovenie
však v žiadnom prípade neudáva postupcovi povinnosť špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou sa

žalovaný omeškal (s ktorou splátkou je žalovaný v omeškaní). Takáto povinnosť veriteľa nielenže zo
žiadneho zákona nevyplýva, ale je aj absurdná, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý uzatvoril zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, čerpal poskytnuté finančné prostriedky a svoje záväzky sa zaviazal splácať,
objektívne musí mať vedomosť o tom, koľko a kedy na poskytnutý úver uhradil, a teda ktorá splátka je
tá, s ktorou sa omeškal. Dodal, že so záverom, ktorý prezentuje súd prvej inštancie (v zmysle ktorého

má žalobca, resp. postupca vo výzve a v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti označiť, s ktorou
splátkou je žalovaný v omeškaní) nie je možné sa stotožniť, nakoľko zastáva názor, že žalobca sa
snažil vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzať, a to postupom, ktorý mu ustanovuje zákon v §
53 ods. 9 OZ, nakoľko žalobca splnil všetky povinnosti vychádzajúce mu z predmetného ustanovenia,
a pred samotným zosplatnením pohľadávky žalovaného vopred na možnosť zosplatnenia upozornil a

stanovil im lehotu na dobrovoľné splatenie. Požiadavka súdu prvej inštancie na „určenie“ splátky zo
strany veriteľa pod sankciou neplatnosti úkonu je o to absurdnejšia, že súd musí mať zo svojej činnosti
vedomosť aj o tom, že ani samotné súdy neboli v riešení otázky, pre ktorú splátku sa v spotrebiteľských
sporoch vyhlasuje mimoriadna splatnosť jednotné a posudzovali ju rôzne (niektoré súdy posudzovali túto
právnu otázku tak, že rozhodnou splátkou je prvá omeškaná splátka, iné súdy zase tak, že rozhodnou

splátkou je tá, ktorá o rovné 3 mesiace predchádza uplatneniu práva podľa § 565 OZ a iné súdy zase,
že rozhodnou splátkou je splátka, ktorá bezprostredne predchádza uplatneniu práva podľa § 565 OZ),
čo bolo odstránené až aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie
NS SR, sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022) a teda, ak by si aj veriteľ „vybral“ jeden
z takýchto súdnych výkladov a začal by podľa neho „určovať“ v zosplatnení, ktorá splátka podľa jeho

právneho názoru je tou rozhodnou, zákonite by nepokryl všetky súdne výklady tejto právnej otázky, čím
by v prípade akceptovania právneho názoru o potrebe uvedenia tejto splátky pod sankciou neplatnosti
právneho úkonu bol v prípade právnych názorov niektorých sudcov úkon platný a v prípade právnych
názorov iných sudcov neplatný, nakoľko by mali za to, že iná splátka je tou „rozhodnou“, ktorá vyvolalazosplatnenie,čojevprávnomštátezaabsolútneneprijateľné.Niejemožnévytváraťnáležitostiprávneho
úkonu súdnou mocou (ak ich nevyžaduje zákonodarca) a už vôbec nie v otázke, v ktorej nie sú jednotné
samotné súdy. V súvislosti s uvedením označenia konkrétnej splátky, pre ktorú si veriteľ

uplatnil právo podľa § 565 OZ (v predžalobnej upomienke, výzva na úhradu dlhu zo dňa 02.03.2021)
žalobca uviedol, že rovnako ani v tomto prípade zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by bolo pre
platné uplatnenia práva podľa § 565 OZ v tejto výzve potrebné špecifikovať pre nesplnenie ktorej splátky
si veriteľ toto právo uplatňuje. Pre úplnosť dodal, že žalovaný bol s úhradou splátok v
omeškaní viac ako tri mesiace, čo bolo v konaní preukázané. Vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy zo

dňa 01.12.2020 bol žalovaný upozornený na omeškanie so splácaním pohľadávky postupcu, pričom
dlžná suma k 01.12.2020 činila 227,15 EUR. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný bol zároveň v
súlade s § 53 ods. 9 OZ upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ v prípade, ak sa
jeho platobná disciplína neobnoví. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý ustálil, že splátka, pre ktorú nastáva zosplatnenie môže byť
výlučne tá splátka, ktorá predchádza zosplatneniu po dobu troch mesiacov, a preto je úplne irelevantné,

že žalobca túto informáciu do predmetných listín nezahrnul. Žalobca poukázal na uznesenie NS
SR sp.zn.5Cdo/224/2021z30.11.2022,uznesenieNSSRsp.zn.4Cdo/132/2021z15.12.2022,
uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, uznesenie NS SR sp.
zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024.

2.3. Ďalej uviedol, že určenie, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky nastalo zosplatnenie dlhu, je
právnym posúdením, t. j. výhradne na posúdení súdu a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať,
ale len skutkovo vymedziť, čo aj urobil. Závery súdu prvej inštancie sú tak v priamom rozpore s
procesným kódexom a aj vykonaným dokazovaním v konaní. Veriteľ nie je povinný vedieť správne
právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9

OZ, jeho úlohou je len sledovať splnenie týchto podmienok a ak toto právo uplatní po splnení týchto
podmienok, je tento úkon platný, a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie
ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov a je
šikanózne, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie je už výhradne
vecou súdu. Ak by aj veriteľ „určil“ v podaní, ktorým si právo na vyhlásenie splatnosti splátok uplatňuje,

nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo podľa jeho názoru uplatňuje a toto jeho právne posúdenie by
sa nezhodovalo s posúdením tejto právnej otázky súdom, nespôsobovalo by to automaticky neplatnosť
uvedeného právneho úkonu, a preto je absurdné, aby súd za tohto stavu „vytvoril“ takúto náležitosť
uvedeného právneho úkonu, navyše za situácie, kedy zákonodarca takúto náležitosť nevyžaduje.
Poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 5Cdo/196/2009 z 22.09.2010. Žiadny vplyv na posudzovanie

platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemá uvedenie zo strany veriteľa, pre ktorú splátku podľa
jeho právneho názoru k vyhláseniu splatnosti má prísť alebo došlo, nakoľko platí zásada iura novit curia,
podľa ktorej súd pozná právo a len súd je splnomocnený vykladať a aplikovať právne predpisy v civilnom
konaní (na rozdiel od žalobcu). Inak povedané (nesprávne) skutkové tvrdenie veriteľa je bez právneho
významu, ak zákon výslovne uvádza opak.

2.4. Žalobca zhrnul, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve
pred zosplatnením ani vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu
splatnosť vyvolala, priam naopak, dovolací súd o predmetnej otázke už rozhodol, a to tak, že špecifikácia
splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia

dlhu. V tomto smere poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024. Žiadnu
takúto povinnosť zákon veriteľovi neukladá. Uvedené sa nedá ani len vyvodiť jazykovým a gramatickým
výkladom. Žalobcovi preto vôbec nie je zrejmé, že z akých zákonných ustanovení si vo veci konajúci
súd túto „domnelú povinnosť“ vytvoril s tým, že výklad predmetných ustanovení poňal extenzívne, resp.
ich prakticky novelizoval, čo však do jeho právomoci nepatrí.

2.5. K bodu 7.10. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetné podanie zo dňa
02.03.2021 vykonával postupca a nie žalobca, žalobca sa tak k obsahu tohto podania, a to konkrétne
k vete ohľadom zosplatnenia úveru dňa 15.11.2020 nevie bližšie vyjadriť, môže sa maximálne len
domnievať, že by mohlo ísť o chybu v písaní, prípadne veriteľ mienil touto vetou vyjadriť práve to, pre

nezaplatenie ktorej splátky toto právo uplatňuje.

2.6. Uzavrel, že právny predchodca žalobcu platne zosplatnil úver, pohľadávka bola na žalobcu
postúpená v súlade so zákonom a žalobca je tak v konaní aktívne vecne legitimovaný, a ak súd prvejinštancie svojim výkladom dospel k odlišnému záveru, tak vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zotrval, na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach. Mal za to, že zosplatnenie úveru právnym predchodcom je absolútne
neplatným právnym úkonom, a preto nebol právny predchodca žalobcu oprávnený postúpiť pohľadávku
na žalobcu. Poprel všetky vyjadrenia žalobcu v jeho odvolaní a navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok potvrdil.

4. V odvolacej replike žalobca zotrval na svojom odvolaní a predchádzajúcich podaniach. Ďalšie
vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) pričom
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

7. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá

odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Odvolací súd skúmal procesný
postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby
uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie
nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil

procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8.Podstataodvolaciehodôvoduvyplývajúceho§365ods.1písm.f)CSPspočíva vnesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Žalobcom uplatnené odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súdu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd
rovnako pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel
napadnuté rozhodnutie zrušiť. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní boli v zásade totožné s tvrdeniami,

ktoré uplatnil pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúco
vysporiadal a nemohli tak privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Ani v odvolacom konaní neboli
tvrdené a preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok
odlišné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedené si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje v zmysle § 387

ods. 2 CSP bez opätovného opakovania tých istých skutkových a právnych záverov už vyjadrených
v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Pričom na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd
uvádza nasledovné:11. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného sporového
konania je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, je aktívne vecne legitimovaný
a účastník na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne

legitimovaný. V prejednávanej veci zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023
právny predchodca žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA konajúca prostredníctvom svojej
organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO:
47 258 713 postúpila na žalobcu pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní. Preto bolo povinnosťou súdu
prvej inštancie skúmať, či boli splnené zákonné podmienky postúpenia, a teda či v tomto konaní má

žalobca aktívnu vecnú legitimáciu.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Citované ustanovenie umožňuje veriteľovi uplatňovať si voči dlžníkovi celú pohľadávku, resp. jej
nezaplatený zvyšok, ak sa dlžník dostal do omeškania s plnením dohodnutých splátok. Ak veriteľ takto
dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pokračuje sa v
plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom.
Strata výhody splátok tak nenastáva priamo zo zákona.

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

15. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemá pochybnosti o tom, že
právnyvzťahmedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanýmjevzťahomspotrebiteľským.Atedapre
posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne
ustanovenie k § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce

osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh.

16. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa zosplatniť dlh a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so
zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne doručenie oboch prejavov vôle

veriteľa dlžníkovi. Ak Občiansky zákonník hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorou
je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné
posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľom. Preto z upozornenia na možnosť zosplatnenia musí byť zrejmé, pre omeškanie

ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver predčasne zosplatnený. Tento údaj musí byť jednoznačne
konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť obsahom predmetného
upozornenia na možnosť zosplatnenia, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok,
ktoré musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím

3 mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí
byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa
musí vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto
informáciou nemal disponovať aj dlžník. Ak právny úkon neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú
sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom,

či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto
práva veriteľa. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého právny úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť
neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak má ísť o
riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nestačí
spotrebiteľaibavšeobecneupozorniťnato,žejevomeškanísozaplatenímviacerýchsplátok(uvedením

výšky omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre
ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie
vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne
vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru. Výzvou zodňa 01.12.2020 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby zaplatil nedoplatok na splátkach vo
výške 227,15 EUR s upozornením, že ak nedôjde k okamžitej úhrade omeškaných mesačných splátok,
budepožadovaťsplateniecelejnesplatenejčastiúveruvrátanepríslušenstva.Zvýzvyvšakniejezrejmé,

o ktorú konkrétnu omeškanú mesačnú splátku ide.

17. V tomto smere k otázke, či určenie konkrétnej splátky, pre ktorú hrozí zosplatnenie, je nevyhnutnou
náležitosťou upozornenia podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, dáva odvolací súd
do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.

júna 2024, v ktorom najvyšší súd v bodoch 12.2. a 12.3. uviedol: „V súvislosti s úpravou režimu straty
výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v
postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za
podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky, a že upozornil dlžníka
(v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením

tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné. Z ustanovenia § 565 veta druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o
jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky
(§ 53 ods. 9 OZ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,

a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácieprvéhodňaplynutiapremlčacej
doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru

(porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v
situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj
dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“

18. Dovolací súd judikoval záver o nevyhnutnosti konkretizácie nezaplatenej splátky už v upozornení
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tiež v rozhodnutiach 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024,
5Cdo/2/2023 zo dňa 25. januára 2024, 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.
septembra 2024. Pokiaľ žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. januára 2024, k tomu sa žiada uviesť, že
za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nemožno považovať ojedinelé rozhodnutie
najvyššieho súdu, pričom pre posúdenie, či ide o otázku už vyriešenú ustálene treba potom aplikovať
výklad najvyššieho súdu o ustálenej praxi dovolacieho súdu. Podľa najvyššieho súdu „ustálená
rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach

najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo
viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne

na ne nadviazali.“(rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Cdo/6/2017,
3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017).

19. S poukazom na uvedené v danom prípade zo samotných listín predložených do konania žalobcom
vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. že právnym predchodcom žalobcu
nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre neurčitosť tohto právneho úkonu v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa
právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver. Pohľadávka sa nestala splatnou pred postúpením
v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, čo znamená neplatné postúpenie

pohľadávky podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu, a v konečnom dôsledku zamietnutie žaloby.20. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že určenie konkrétnej omeškanej splátky, pre ktorú
sa právny predchodca žalobcu rozhodol zosplatniť úver je právnym posúdením súdu v zmysle zásady
iura novit curia a žalobca nemá povinnosť kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť, k uvedenému sa

žiada uviesť, že konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, je
skutkovým tvrdením a nie právnym posúdením. Nastolená otázka odvolateľom má skutkovú (nie právnu)
povahu. Riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním skutkových
poznatkovsúduvprocesedokazovania.Prijejriešenísasúdzameriavanaskutkovéokolnostivýznamné
napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný,

či a aké okolnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo
obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel od toho riešenie právnej
otázky prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme,
zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje
a na podklade svojich skutkových zistení prijíma závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre
aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod

sp. zn. 4Cdo/7/2018, 7Cdo/99/2018).

21. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
náhradetrovkonania,oktorýchrozhodolzaaplikácie§255ods.1CSPvychádzajúczozásadyúspechu.

22.Odvolacísúdtaknazákladevyššieuvedenéhopodľa§387ods.1CSProzsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému voči žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).