Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11C/59/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121465656
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6121465656.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Stanislavou Salajovou v právnej veci

žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. X, XXX XX G. G., štátny občan SR, práv.
zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 36 648 892, proti žalovanému: H. G. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX G.
G., štátny občan SR, práv. zast. JUDr. Alena Babišová, advokátka, so sídlom Pestovateľská 2682/18,
974 09 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej J. K. G. G., katastrálny odbor,
katastrálne územie G. G., obec G. G., okres G. G., zapísanej na LV XXXX a to bytu č. 4, L. M. 7, 2.

poschodie bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra C, parcela č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parcele reg. C, parcela č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 182 m2, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6169/73093, na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6169/73093,
k parcele reg. C, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parcele reg. C,
parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08. 09. 2021 domáhala proti žalovanému určenia, aby
súd určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej J. K. G. G., katastrálny odbor,
katastrálne územie G. G., obec G. G., okres G. G., zapísanej na LV XXXX a to bytu č. X, L. M. X, X.
poschodie bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra C, parcela č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parcele reg. C, parcela č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 182 m2, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6169/73093, na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6169/73093,
k parcele reg. C, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2 a parcele reg. C,
parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 182 m2.

2. V žalobe uviedla, že ako nadobúdateľ a rodičia žalobkyne ako prevodcovia a členovia Stavebného
bytového družstva Banská Bystrica uzatvorili dňa 25. 08. 1993 dohodu o prevode členských práv
a povinností, predmetom ktorej bol prevod členských práv a povinností v družstve. Dňa 10. 09.

1993 žalobkyňa ako nájomca a SBD Banská Bystrica ako prenajímateľ uzatvorili nájomnú zmluvu
o prenechaní družstevného bytu do užívania. Zmenu člena družstva v dôsledku prevodu členských
práv a povinností potvrdilo SBD listom zo dňa 10. 09. 1993. Žalobkyňa spolu so žalovaným uzatvorili
manželstvodňa07.10.1995,ktorébolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduBanskáBystrica,sp.zn.31P/21/2015zodňa12.08.2015.Ďalejuviedla,žedňa30.07.1997bolamedzižalobkyňouažalovaným
ako nadobúdateľmi a SBD Banská Bystrica ako prevádzajúcim uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu. Zmluva o prevode družstevného bytu bola so žalovaným uzatvorená v rozpore

so zákonom, z tohto dôvodu vo vzťahu k žalovanému nemohli na základe tejto zmluvy nikdy nastať
účinky prechodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Žalobkyňa nadobudla členstvo v SBD
Banská Bystrica a nájom bytu ešte pred uzatvorením manželstva so žalovaným, čím síce vzniklo právo
spoločného nájmu družstevného bytu, ale nevzniklo im spoločné členstvo v SBD Banská Bystrica.
Žalovaný sa teda nikdy nestal členom SBD Banská Bystrica, a preto mu neprináležalo právo na prevod

predmetného bytu do jeho vlastníctva. Poukázala na úpravu § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 183/1993 Z.z.“), ktorý je
špeciálny vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva podľa §
143 OZ. Uzatvorením manželstva vzniklo manželom právo spoločného nájmu družstevného bytu (§ 704
ods. 2 OZ), nevzniklo im však spoločné členstvo v družstve a členský podiel sa nestal spoločným. Ďalej
poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/172/2012 a rozhodnutie OS BB sp. zn. 15C/32/2018

zo dňa 01. 07. 2021, právoplatného v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12Co/213/2019 zo dňa 17. 06. 2021.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť s tým, že mal za to, že Stavebné bytové
družstvo Banská Bystrica previedlo predmetný byt zmluvou č. 088/04/97-PV zo dňa 30. 07. 1997

správne s poukazom na § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. V deň podpísania zmluvy boli žalobkyňa
a žalovaný spoločnými nájomcami bytu. Ďalej uviedol, že od roku 1997 spolu 24 rokov nakladal v zmysle
spoluvlastníctva s predmetným bytom ako so svojím majetkom. Do bytu ako aj do bytového domu
investoval na jeho rekonštrukciu a obnovu v rámci podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu,
preto považoval priznanie predmetného bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne za rozpor s dobrými

mravmi a za bezdôvodné obohatenie sa žalobkyne.

4. V replike žalobkyňa poukázala na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 591/2014
z 24. 09. 2014. Zároveň žalobkyňa odôvodnila naliehavý právny záujem na podanej žalobe tým, že
na liste vlastníctva je spolu s ňou ako vlastník sporného bytu zapísaný aj žalovaný, pričom výlučným

vlastníkom bytu je len žalobkyňa. Jedine autoritatívny výrok súdneho rozhodnutia je spôsobilým
v katastri nehnuteľností mať za následok zmenu súčasného stavu a odstránenie právnej neistoty, pričom
poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/165/2003. Žalobkyňa nemá inú možnosť domáhať sa
svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Predmetom konania vo veci sp. zn.
15C/32/2018 bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd právoplatne nevyriešil

otázku, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu. Uvedené rozhodnutie nie je spôsobilé
na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností v zmysle § 34 ods. 2 katastrálneho zákona z dôvodu,
že súd nerozhodol o platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, a záver, že vo vzťahu k žalovanému
nemohli nastať účinky prevodu vlastníckeho práva k spornému bytu, nie je obsiahnutý vo výrokovej časti
rozsudku ani neurčuje, že vlastníkom bytu je žalobkyňa.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii a uviedol, že požiadal o vykonanie znaleckého
posudku za účelom vyčíslenia ceny nehnuteľnosti pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii.

6. Vzájomnú žalobu o zaplatenie 19884,90 Eur podanú žalovaným dňa 03. 10. 2023 pred prvým

termínom pojednávania určeným v danej veci, súd vylúčil na samostatné konanie uznesením sp. zn.
11C/59/2021 zo dňa 27. 10. 2022.

7. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do

vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie
je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

8. Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z.z. nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa

osobitného predpisu.9. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť.

10. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s LV č. XXXX, katastrálne územie G. G., rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15C/32/2018 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
12Co/213/2019 a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to dohoda o prevode členských práv
a povinností zo dňa 25. 08. 1993, nájomná zmluva zo dňa 10. 09. 1993, list SBD Banská Bystrica zo

dňa 10. 09. 1993, sobášny list, zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 30. 07. 1997,
potvrdenie SBD BB zo dňa 06. 02. 2019.

11. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 25. 08. 1993 bola uzatvorená dohoda o prevode
členských práv a povinností v bytovom družstve medzi žalobkyňou a jej rodičmi, a že žalobkyňa ako
nájomca uzatvorila dňa 10. 09. 1993 nájomnú zmluvu s SBD BB ako prenajímateľom predmetnej

nehnuteľnosti. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili manželstvo dňa 07. 10. 1995. Dňa 30. 07. 1997 bola
uzatvorená medzi žalobkyňou, žalovaným a SBD BB zmluva o prevode vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti.

12. Medzi stranami bolo sporné, či žalobkyňa nadobudla byt do výlučného vlastníctva, či investície

žalovaného do nehnuteľnosti v rámci rekonštrukcie a obnovy majú vplyv na vlastnícke právo žalobkyne,
resp. je vo veci daný rozpor s dobrými mravmi.

13. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, súd sa stotožnil s argumentáciou
žalobkyne. V danej veci je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení v zmysle

§ 137 písm. c) CSP, keďže žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne
územie G. G. ako vlastník popri žalobkyni. Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá
nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný,
odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti
a pod. (rozsudok NS SR, sp. zn. 2Cdo/163/2005). Zároveň naliehavý právny záujem žalobkyne na

určovacej žalobe je daný spôsobilosťou takéhoto rozhodnutia súdu byť podkladom pre zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Rozhodnutie súdu sp. zn. 15C/32/2018 o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom súd nezaradil predmetné nehnuteľnosti do masy
BSM, nie je zapísateľné do katastra nehnuteľností, keďže jeho predmetom bolo vyporiadanie BSM.

14. Ustanovenie § 16 ods. 1 a § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. je špeciálnou úpravou vo vzťahu
k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva upravenej v § 143 OZ. Toto
ustanovenie zakotvuje prevod bytu iba do vlastníctva toho z manželov, ktorý je členom družstva.

15. Vzťah právnej úpravy v oboch predpisoch, ako aj jej účel a zmysel vyložil najvyšší súd už v rozsudku

sp. zn. 3 Cdo 291/2006 z 28. februára 2008, v ktorom okrem iného uviedol: „Podľa názoru dovolacieho
súdu je ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. treba považovať za úpravu špeciálnu vo vzťahu
k všeobecnej úprave nadobúdania majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 O.z. Uvedené
ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je
členom družstva. Prednosť tejto zvláštnej úpravy nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom, podľa

ktorého by v tomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Nedošlo preto k pochybeniu zo strany bytového družstva, keď sporný byt previedlo do vlastníctva
navrhovateľky, ktorá bola výlučnou členkou družstva...

Z uvedeného vyplýva, že zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na

pridelenie družstevného bytu a uzavrel nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu pred uzavretím
manželstva; členský podiel pokiaľ má majetkovú hodnotu, tak možno považovať za jeho majetok. Ak
nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom byt, ktorý nadobudol do vlastníctva
podľa§16zákonač.182/1993Z.z.tenzmanželov,ktorýsastalčlenomdružstva,niejevbezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. ...

So zreteľom na špecifický charakter práva spoločného nájmu podľa § 704 ods. 2 O. z., pokiaľ člen
družstva, ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva,
pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena družstva, nedochádza ktransformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými nájomcami bytu) ale iba k
transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva (ide o majetok
nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva tohto manžela). To

znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani rozmnoženie
doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci
ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.“So zreteľom na špecifický charakter práva spoločného nájmu podľa §
704 ods. 2 O. z., pokiaľ člen družstva, ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva

pred uzavretím manželstva, pri prevode vlastníctva družstevného bytu do výlučného vlastníctva člena
družstva, nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov (aj keď sú spoločnými
nájomcami bytu) ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom
družstva (ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov za majetok patriaci do výlučného vlastníctva
tohto manžela). To znamená, že v takomto prípade nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani
rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na

povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva. Preto v tomto prípade nedochádza ani k vzniku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“

16. Na základe vykonaného dokazovania dohodou o prevode členských práv a povinností spojených
s členstvom v SBD Banská Bystrica zo dňa 25. 08. 1993 a nájomnou zmluvou zo dňa 10. 09. 1993 mal

súd preukázané, že na žalobkyňu prešli členské práva a povinnosti spojené s užívaním predmetného
bytu dňa 25. 08. 1993 a následne došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného
bytu do jej užívania. Uzatvorením manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 07.10.1995 vzniklo
obom manželom právo spoločného nájmu družstevného bytu. V danom prípade však spoločné členstvo
manželov v bytovom družstve nevzniklo. Keďže spoločné členstvo manželov v bytovom družstve

nevzniklo, potom byt mohol nadobudnúť do vlastníctva len ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva,
teda žalobkyňa. Keďže žalovaný sa nikdy nestal členom družstva, bola zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu uzatvorená s ním v rozpore so zákonom § 16 ods. 1 a § 28 zákona č. 182/1993
Z.z.. Na základe uvedeného je preto zmluva o prevode vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti
vo vzťahu k žalovanému neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho

zákonníka a účinky prevodu vlastníckeho práva k družstevnému bytu voči nemu nenastali. Najvyšší
súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/172/2012 vyslovil názor, že § 16 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z.z. treba považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave nadobúdania
majetku za trvania manželstva obsiahnutej v § 143 Občianskeho zákonníka, že uvedené ustanovenie
§ 16 jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom

družstva,ažeaknevzniklomanželomspoločnéčlenstvovbytovomdružstve,potombyt,ktorýnadobudol
do vlastníctva podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. ten z manželov, ktorý sa stal členom družstva, nie je
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Zároveň súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 591/2014-13 zo dňa 24. 09. 2014, ktorým bola sťažnosť proti rozhodnutiu
NS SR sp. zn. 3Cdo/172/2012 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

17. Žalovaný na pojednávaní rozšíril svoju obranu o argumentáciu, že zmluvu o prevode vlastníckeho
práva uzatvárali žalobkyňa a žalovaný zhodným prejavom vôle, dohoda o zúžení BSM medzi nimi
neexistovala, preto sa stali vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a nadobudli ju do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Následne ako ďalší titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov uviedol žalovaný vydržanie s tým, že sú splnené všetky
atribúty vyžadované § 134 OZ, a to spôsobilý subjekt držby, viac ako 10 rokov držby a dobromyseľnosť.
Ďalej argumentoval tým, že nikto toto vlastníctvo nenamietal a žalobkyňa chcela byt vysporiadať v rámci
žaloby o vysporiadanie BSM.

18. Žalobkyňa a žalovaný nemohli nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva vydržaním, pretože vzhľadom na kogentnú úpravu prevodu vlastníckeho práva
k družstevnému bytu vrátane zákonnej úpravy nadobúdania členských podielov v bytovom družstve
je to vylúčené. Rovnako nemohli žalobkyňa a žalovaný nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do
bezpodielového spoluvlastníctva zmluvou o prevode vlastníckeho práva dňa 30. 07. 1997 ako zhodným

prejavom vôle, pretože je to tiež v rozpore s kogentnou úpravou prevodu vlastníckeho práva
k družstevnému bytu na člena družstva. Tak ako uviedol NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 291/2006,
prednosť špeciálnej úpravy § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. nemožno preklenúť žiadnym právnymvýkladom, podľa ktorého by v takomto prípade nadobudli byt obaja manželia do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

19. Rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobkyne nie je v rozpore s dobrými mravmi
z dôvodu, že žalovaný mal investovať do rekonštrukcie a obnovy nehnuteľnosti. Právo vlastniť
majetok vyplýva z čl. 20 Ústavy SR, ktorá vymedzuje že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu a majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva.Rozhodnutiesúduourčenívlastníckehoprávažalobkyneniejeanibezdôvodnýmobohatením

žalobkyne. Podľa § 451 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Nárok na zaplatenie 19 884,90
Eur, ktorý si žalovaný uplatnil voči žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia vzájomnou žalobou po
podaní dupliky, súd vylúčil na samostatné konanie, keďže takýto nárok s otázkou vlastníckeho práva
nesúvisí a jeho prejednávanie po tom, ako boli v konaní vykonané všetky úkony v zmysle § 167 CSP

a vytýčený termín pojednávania, bolo nehospodárne. Z uvedeného dôvodu súd nevykonal v tomto
konaní dokazovanie súkromným znaleckým posudkom za účelom určenia hodnoty nehnuteľnosti pred
a po rekonštrukcii a emailovou komunikáciou žalovaného so znalcom, keďže takéto dokazovanie nijako
nesúviselo s predmetom konania o určenie vlastníckeho práva.

20. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu a určil, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností uvedených vo výroku tohto rozsudku.

21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa
pomeru úspechu. V spore bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto má nárok na náhradu trov

konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je

potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.