Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoEk/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6405208678
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6405208678.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci exekúcie
oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. D., E. E. F. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jakubom
Cvejkušom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 74/28, proti povinnému G. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. C., F. XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom

Pallerom, so sídlom exekútorského úradu v Žiari nad Hronom, Jesenského č. 61, pod sp. zn. EX
203/2005, o vymoženie pohľadávky dlžného výživného a bežného výživného a trov exekúcie, o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 11Er/1961/2005-79 zo dňa 10.04.2024, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie (prvý výrok) potvrdzuje.

Oprávnená je povinná nahradiť povinnému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (prvý výrok) a súdnemu exekútorovi
trovy exekúcie nepriznal (druhý výrok); v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie
uviedol, že zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici zistil, že povinný

počas obdobia výkonu trestu uhradil sumu 1.170,96 €, pričom predpis splátok za uvedené obdobie
predstavoval sumu 6.240,66 €; povinnému tak do prepustenia z výkonu testu odňatia slobody vznikol
dlh (na zameškanom výživnom) v sume 5.069,70 €; v konaní nebolo sporné, že povinný uhrádzal
oprávnenej sumu 100,- € mesačne, pričom na podklade uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 7C/226/2004 mal uhrádzať výživné v sume 66,39 € mesačne vopred k rukám matky oprávnenej,
vždy do 20. dňa v mesiaci vopred; z uvedeného súdu prvej inštancie vyplynulo, že povinný platil nad

rámec súdnym rozhodnutím uloženej vyživovacej povinnosti, a to konkrétne o sumu 33,61 € mesačne;
ohľadne spornej skutočnosti, kedy začal povinný splácať vyššiu sumu výživného, súd prvej inštancie
poukázal na povinným predložené poštové poukážky uložené v spise súdneho exekútora, z ktorých mal
preukázané, že povinný začal platiť výživné v sume 100,- € od mesiaca 03/2013; súd prvej inštancie
nemal za preukázané, že povinný plnil dlh aj za mesiac 02/2013, avšak započítal na tento mesiac časť zo
sumy 200,- €, ktorú žalovaný uhradil oprávnenej v mesiaci 07/2014; z obsahu rozpisu splátok, ktorý tvoril

súčasť exekučného spisu, súd prvej inštancie zistil, že povinný na výživnom od 01.04.2024 do mesiaca
01/2024 zaplatil celkovo sumu 17.000,90 €, pričom predpis splátok v zmysle vykonateľného rozhodnutia
predstavoval sumu 16.901,90 €, v dôsledku čoho zo zaplateného výživného vznikol preplatok v sume
99,- €, ktoré súdny exekútor započítal do trov exekúcie; k námietkam oprávnenej súd prvej inštancie
uviedol, že do dlhu je potrebné započítať aj plnenie, ktoré povinný uhrádzal nad rámec bežného
výživného; ak mala oprávnená, resp. jej zákonný zástupca za to, že nastali dôvody zmeny rozhodnutia

v časti bežného výživného, mohla sa návrhom na súd domáhať zvýšenia výživného; v zmysle zásady
vigilantibus iura scripta sunt nemožno nečinnosť, pasivitu, zo strany oprávnenej, resp. jej zákonnéhozástupcu, pričítať na vrub povinného; súd prvej inštancie dodal, že povinný splnil zameškané výživné a aj
celý dlh, ktorý mu vznikol, pričom dochádza k plneniu už len bežného výživného, a to riadne a včas; súd
prvej inštancie mal za to, že povinný si dlhodobo vyživovaciu povinnosť plní a v budúcnosti bude plniť

dobrovoľne a pravidelne, pričom bral do úvahy okolnosti na strane povinného, ako napr. jeho celkové
správanie, snahu o splatenie dlhu, súčinnosť poskytovanú v exekučnom konaní a tiež to, že si povinný
plní riadne aj ďalšie platobné povinnosti; s poukazom na uvedené súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod
zaťažovať povinného ďalším výkonom exekúcie; súd prvej inštancie preto dospel k záveru o dôvodnosti
návrhu povinného na zastavenie exekúcie, exekučné konanie preto v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalšíchzákonvzneníúčinnomdo31.03.2017(ďalejaj„Exekučnýporiadok“)zastavil;otrováchexekúcie
súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy nepriznal, pretože trovy už boli uhradené
v celom rozsahu.

2.1 Proti uznesenie súdu prvej inštancie podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu

včas odvolanie dňa 10.05.2024; odvolaním napadla výrok uznesenia o zastavení exekúcie, vyjadrila
názor, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§
365 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku, ďalej ajn „C.s.p.“), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.),

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.);
v podrobnostiach oprávnená argumentovala, že:
(1) súd prvej inštancie porušil jej právo na spravodlivý proces; súd prvej inštancie oprávnenej opakovane

znemožnil uplatňovať prostriedky procesnej obrany tým, že jej nedoručil prílohy návrhu povinného na
zastavenie exekúcie a nedoručil jej ani vyjadrenie povinného zo dňa 11.03.2024 k jej vyjadreniu k návrhu
na zastavenie exekúcie;
(2) z hľadiska nesprávne zisteného skutkového stavu oprávnená namietala, že v konaní nebolo
preukázané, že povinný mesačne sumou 33,61 € plnil svoj dlh zo zameškaného výživného; uviedla, že

v roku 2014 bola uzavretá ústna dohoda o úprave výšky výživného zo sumy 66,39 € určenej súdom
v roku 2005 na sumu 100,- € mesačne; tomu dosvedčuje aj skutočnosť, že povinný začal od mesiaca
09/2014 uhrádzať sumu 100,- € mesačne v prospech oprávnenej; poprela, že by medzi povinným a ňou,
resp. súdnym exekútorom, bola dohoda o splátkach dlžného výživného za obdobie výkonu trestu odňatia
slobody povinného; povinný nikdy pri úhrade neuviedol, napr. v poznámke takúto skutočnosť, neinicioval

uzavretie dohody o splátkach, nepreukázal, že v časti sumy 33,61 € plnil dlh za obdobie, kedy bol vo
výkone trestu; súd prvej inštancie tak nesprávne vyhodnotil (ne)existenciu (ústnej) dohody o zvýšenom
výživnom medzi oprávnenou (zastúpenou zákonnou zástupkyňou) a povinným;
(3) nadviazala, že pokiaľ by aj bol prípustný záver o tom, že povinný plnil na zameškaný dlh, s čím
nesúhlasí, tak nie je možné dospieť k záveru, že uhradil celý dlh na zameškanom výživnom; povinný

uhrádzal výživné v sume 100,- € mesačne počas 90 mesiacov, čo predstavuje sumu 3.024,90 €;
z celkového dlhu tak zostala neuhradená čiastka 2.103,10 € (t.j. 5.128,- € mínus 2.103,10 €);
(4) zistený skutkový stav neobstojí, pretože oprávnená po doručení napadnutého uznesenia
kontaktovala súdneho exekútora a na základe telefonickej komunikácie s pracovníčkou exekútorského
úradu zistila, že exekútorský úrad nesprávne identifikoval úhrady povinného, kedy evidoval úhrady sumy

100,- € aj za obdobie, kedy boli reálne uhrádzané iba sumy v sume 67,- € (obdobie 7 mesiacov);
oprávnená k odvolaniu pripojila listinný dôkaz s názvom „výpis z bankového účtu za obdobie 04/2022
až 10/2022“;
(5) namietala, že súd prvej inštancie prísne formalisticky vyhodnotil tvrdenie oprávnenej, že malo
dôjsť k dohode o zvýšení výživného za nepostačujúce, resp. nesprávne, a to s poukazom na zásadu

vigilantibus iura scripta sunt a s argumentom že „si mala podať návrh na úpravu vyživovacej povinnosti“;
oprávnená sa necítila byť v súdnom spore s protistranou, nebola zastúpená; súd prvej inštancie mal
v záujme ochrany práv oprávnenej, v tom čase maloletej, podrobnejšie skúmať platenie zvýšeného
výživného zo strany povinného a nielen formálne úhrady započítať na existujúci dlh;
(6)napadnutéuznesenievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,pretože súdprvejinštancie

nesprávne považoval úhrady povinného nad rámec súdom uloženej vyživovacej povinnosti za úhrady
smerujúce k plneniu exekučného dlhu;
(7) na základe uvedeného oprávnená navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom
rozsahu.2.2 Povinný vo vyjadrení zo dňa 27.05.2024 k odvolaniu oprávnenej v podstate uviedol, že:
(1) pohľadávku považuje za uhradenú v plnom rozsahu; uviedol, že zameškané výživné splatil a naďalej

si riadne plní vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej;
(2) uviedol, že súdnemu exekútorovi predložil doklady súvisiace s úhradami výživného; tam uvedené
údaje sú v súlade s dôkazmi predloženými oprávnenou; oprávnenej a jej zákonnej zástupkyni boli tieto
skutočnosti známe, mohli si ich overiť z internet bankingu, výpisov, prípadne žiadosťou na banku;
(3) ďalej uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6Pc/7/2022 zo

dňa 25.10.2022, ktorým mu bola zvýšená vyživovacia povinnosť voči oprávnenej na sumu 160,- €
mesačne, doplatil sumu 560,- € ako zameškané výživné za obdobie mesiacov 05/2022 až 10/2022, a to
na účet oprávnenej; o tom doložil dôkaz súdu, ako aj súdnemu exekútorovi;
(4) poprel tvrdenie oprávnenej, že pri úhradách, ktoré posielal, mal uvádzať v poznámke, resp.
zátvorke, že ide o splátky dlhu; úhrady nad rámec výšky vyživovacej povinnosti považoval za splátku
zameškaného výživného; poprel tiež tvrdenie oprávnenej, že sumu 100,- € začal uhrádzať až od roku

2014, ním predložené dôkazy preukazujú, že v tejto sume uhrádzal už od 03/2013; poprel tiež existenciu
akejkoľvek dohody medzi ním a oprávnenou, resp. jej zákonnou zástupkyňou, súvisiacej so zvýšením
výšky výživného nad rámec vyživovacej povinnosti uloženej mu súdom;
(5) povinný k vyjadreniu pripojil listinu s názvom „prehľad splátok výživného od roku 2013“ a „príjmový
pokladničný doklad zo dňa 16.01.2023“.

2.3 Oprávnená v odvolacej replike zo dňa 17.06.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zopakovala argumenty uvedené v odvolaní, resp. exekučnom konaní, zotrvala na podanom odvolaní
a nad rámec toho v podstate uviedla, že povinný v listine „prehľad splátok výživného od roku 2013“,
ktorú pripojil k vyjadreniu k odvolaniu, nesprávne započítal niektoré úhrady na dlžné výživné; dôvodila,

že sumu 560,- €, ktorú mal povinný uhradiť, nemožno započítať na úhrady dlžného výživného, pretože
išlo o splátku bežného pravidelného výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 6Pc/7/2022; sumu 1.000,- € z 10/2023, ktorú povinný uhradil, nemožno započítať do dlžného
výživného, nakoľko išlo o mimoriadny dar; tomu nasvedčujú všetky okolnosti; s poukazom na uvedené,
ak by aj konajúci súd vyhodnotil, že uhradená suma 1.000,- € nebola darom, ale splátkou dlžného

výživného, zostáva dlh v sume 472,55 €; oprávnená pripojila listinu (tabuľku), ktorá vychádza z tvrdení
povinného o vykonaných úhradách a reflektuje tvrdené úhrady v sume 33,61 € ako tvrdené splátky
dlžného výživného.

2.4 Povinný v odvolacej duplike zo dňa 08.07.2024 okrem iného uviedol, že nad rámec preukázaných

platieb hradil aj iné výdavky oprávnenej, ako napr. lekárov; zopakoval, že zameškané výživné riadne
zaplatil, bežné výživné platí a bude platiť.

2.5 Oprávnená vo vyjadrení zo dňa 02.09.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného
poprela tvrdenia povinného z odvolacej repliky; označila ich za nepreukázané; zotrvala na podanom

odvolaní a predchádzajúcich vyjadreniach.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
oprávnenej podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávnenej podľa § 380 ods. 1

C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávnenej, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a udáva, že odvolanie oprávnenej nie je
spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami

oprávnenej uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).4.2 Účelom exekučného konania je nútená realizácia povinnosti uloženej exekučným titulom
vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok
apredpokladovvymedzenýchprocesnýmipredpismi,scieľomuspokojiťpohľadávkuoprávneného,ktorá

mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Exekučné konanie sa môže
vykonať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, za podmienok a spôsobom, ktoré určuje
zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného a výlučne z majetku povinného.
Zastavením exekúcie treba rozumieť procesný úkon smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania
exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných

hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností, zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne
však aj pred jeho vydaním. Účinky zastavenia exekúcie spočívajú v tom, že sa prestanú vykonávať
úkony na jej uskutočnenie.

4.3 Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo
mzdy (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno

predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne.

4.4 Ustanovenie § 80 Exekučného poriadku predstavuje osobitný dôvod zastavenia exekúcie, ktorý
umožňuje zastavenie exekúcie na základe iniciatívy povinného, hoci ešte pohľadávka oprávneného
nebola celá uspokojená, a existuje preto zákonný podklad na ďalšie pokračovanie v exekúcii; zastavenie

exekúcie podľa § 80 Exekučného poriadku prichádza do úvahy iba za kumulatívneho splnenia
zákonných podmienok, ktorými sú, že (1) exekúcia zrážkou zo mzdy sa vedie iba v prospech pohľadávky
bežného výživného a teda nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené, (2) povinný podá
na súd návrh na zastavenie exekúcie, pričom nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie nebráni
tomu, aby súd návrhu povinného vyhovel a (3) existuje predpoklad, že povinný bude bežné výživné

ďalej plniť dobrovoľne; pod dobrovoľným plnením výživného treba rozumieť povinnosť plniť riadne a
včas, t.j. plniť výživné jednak v súdom stanovenej výške a jednak v lehote jeho splatnosti; pri zisťovaní
predpokladu, že povinný bude bežné výživné ďalej plniť dobrovoľne je potrebné brať do úvahy celkové
správanie povinného, jeho prístup k plneniu si ostatných platobných povinností a podobne; rozhodnutie
o zastavení exekúcie je vecou voľnej úvahy súdu a na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je právny

nárok.

4.5 V preskúmavanej exekučnej veci poveril Okresný súd Žiar nad Hronom poverením zo dňa
20.10.2005 súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť
zameškané výživné, platiť bežné výživné a trovy exekúcie; exekučný titul predstavuje vykonateľné

súdne rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom pod sp. zn. 7C/226/2004 zo dňa 10.03.2005;
dňa 29.01.2024 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie; povinný
návrh odôvodnil tým, že výživné uhrádza pravidelne a včas na účet oprávnenej; vymáhaný nárok
predstavoval sumu 17.200,50 €, uhradil sumu 17.410,97 Eur spolu s trovami exekúcie, o čom predložil
poštové poukážky a výpisy z účtu; súdny exekútor k návrhu na zastavenie exekúcie konštatoval, že

trovy exekúcie boli uhradené v plnej výške; oprávnená sa k návrhu vyjadrila tak, že podľa jej názoru
nedošlo k úhrade dlhu v sume 5.128,- € za obdobie počas výkonu trestu povinného od 01.04.2005 do
04.02.2013; po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody mal povinný uhradiť len 1.179,- €; oprávnená
dodala, že povinný rok a pol po prepustení z výkonu trestu začal uhrádzať sumu 100,- € mesačne,
čo podľa nej malo predstavovať zvýšené výživné a nie úhradu zameškaného výživného; k vyjadreniu

oprávnenej sa vyjadril povinný, ktorý uviedol, že do roku 2022 pravidelne uhrádzal výživné v sume 100,-
€ mesačne, pričom so zákonnou zástupkyňou oprávnenej sa mal dohodnúť na splátkach dlhu, ktorý mu
vznikol počas výkon trestu odňatia slobody.

4.6 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie

a napadnuté rozhodnutie o zastavení exekúcie je vecne správne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ ide
o konkrétne odvolacie námietky oprávnenej (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd udáva, že:
(1) odvolací súd z obsahu predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie nedoručil oprávnenej
spoločne s návrhom na zastavenie exekúcie aj prílohy návrhu; tie predstavovali kópie poštových
poukážok a výpisov účtu, ktorými povinný preukazoval, že splnil dlh na zameškanom výživnom, t.j.

rozhodujúce skutočnosti; uvedené doklady boli súčasťou exekučného spisu, ktorý bol predložený súdu
prvej inštancie; súd prvej inštancie doručil oprávnenej návrh povinného na zastavenie exekúcie; zároveň
ju vyzval, aby oznámila, či došlo k úhrade zameškaného výživného a či povinný uhrádza zameškané
výživné (č.l. 70 spisu); oprávnenej tak bolo umožnené vyjadriť sa k návrhu povinného na zastavenieexekúcie a oboznámiť sa s jeho obsahom; z obsahu návrhu povinného podľa odvolacieho súdu vyplýva,
o aké konkrétne dôkazy opieral povinný svoje tvrdenia, resp. čo mienil danými dôkazmi preukázať, t.j.
úhrady dlhu na zameškanom výživnom; oprávnená správne argumentuje, že uvedené prílohy jej mali byť

doručené, avšak odvolaciemu súdu nie je ani z odvolania oprávnenej zrejmé, v čom vidí nesprávnosť,
neúplnosť, či iný nedostatok dôkazov predložených povinným; oprávnená ani v odvolacom konaní
dostatočne nekonkretizovala tieto skutočnosti, napriek tomu, že jej boli prílohy návrhu na zastavenie
exekúcie v priebehu konania dodatočne doručené; v kontexte uvedeného je kľúčové zdôrazniť, že na
predmetné odvolacie konanie sa nevzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce

koncentráciu konania, ako ani prostriedky procesnej obrany (§ 9a Exekučného poriadku); to znamená,
že oprávnená mohla uplatniť prostriedky procesnej obrany aj v priebehu odvolacieho konania; odvolací
súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., v zmysle ktorého odvolací
dôvod (námietku) porušenia práva na spravodlivý proces napĺňa taký (nesprávny) procesný postup súdu
prvej inštancie, ktorým súd strane sporu (účastníkovi konania) znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že možno konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces; keďže

oprávnená mohla porušené práva uplatniť aj v odvolacom konaní, odvolacie konanie a prvoinštančné
konanie tvoria celok, tak namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie síce mohol
predstavovať porušenie procesných predpisov, ale nekoncipuje porušenie práva na spravodlivý proces;
oprávnená totiž nebola obmedzená v možnosti uplatňovať svoje procesné práva v takej miere, aby bolo
možné konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces;

(2) odvolací súd ďalej zistil, že vyjadrenie povinného k vyjadreniu oprávnenej súd prvej inštancie
doručil oprávnenej až po tom, čo podala odvolanie; o podstatnom obsahu uvedeného podania sa
však oprávnená dozvedela z odôvodnenia napadnutého uznesenia; odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie nepostupoval správne, mal jednoznačne za účelom zachovania práva na spravodlivý proces
oprávnenej dané podanie povinného doručiť, keďže obsahuje rozhodujúce skutkové tvrdenia; je však

potrebné opätovne zdôrazniť, že v exekučnom konaní, ako aj v predmetnom odvolacom konaní sa
neuplatňujú ustanovenia Civilného sporového poriadku o koncentrácii konania a procesnej obrany;
oprávnená mala možnosť a túto aj využila, reagovať na vyjadrenie povinného zo dňa 04.03.2024 v
odvolaní,keďuviedla,že:„Povinnýmalvpredmetnomvyjadreníuvádzať,žesvojuvyživovaciupovinnosť
do roku 2022 (...) plnil vo výške 100 EUR mesačne. Uvedené tvrdenie povinného však nie je pravdivé,

nakoľko povinný neuhrádzal pravidelne sumu 100 EUR mesačne tak ako to vyplýva z odôvodnenia
Uznesenia, ale v určitom období plnil len sumu vo výške 66 €, resp. 67 €.“; nedostatky pri uplatňovaní
niektorých záruk spravodlivého súdneho konania zo strany súdu prvej inštancie môžu byť napravené
v odvolacom konaní (ÚS SR sp. zn. I. ÚS 1/2013); v kontexte uvedeného preto možno konštatovať,
že súd prvej inštancie síce pochybil, porušil procesné predpisy, odvolacia argumentácia oprávnenej

je dôvodná, avšak nie sú dané podmienky pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.; oprávnená
mala možnosť oboznámiť sa s podstatným obsahom predmetného vyjadrenia povinného z napadnutého
uznesenia a tiež v priebehu odvolacieho konania, mala možnosť a aj uplatnila prostriedky procesnej
obrany v odvolacom konaní, odvolacie konanie a prvoinštančné konanie v danom prípade tvoria celok;
odvolací súd má povinnosť reagovať na relevantné námietky oprávnenej podľa § 387 ods. 3 C.s.p.;

(3) navyše nakoľko odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o potrebe zastavenia
exekúcie, bolo by nehospodárne, v rozpore s princípom procesnej ekonómie zakotveným v článku
17 základných princípov C.s.p. a úplne zbytočné zrušiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
za účelom vytvorenia možnosti oprávnenej uplatniť dodatočne prostriedky procesnej obrany, keď tie
oprávnená mohla efektívne a účelne uplatniť aj v odvolacím konaní;

(4) z hľadiska skutkového stavu veci v konaní nebolo sporné, že povinný v období od nástupu do výkonu
trestu odňatia slobody do 04.02.2013, t.j. v období kedy vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody,
uhradil na výživné sumu 1.170,96 €; preukázateľne to vyplýva aj zo správy Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody v Banskej Bystrici; celkový predpis výživného za uvedené obdobie predstavuje sumu
6.307,05 €; povinnému tak za uvedené obdobie na zameškanom výživnom vznikol dlh v sume 5.136,09

€ (t.j. 6.307,05 € mínus 1.170,96 €); v súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie nesprávne vychádzal z okolnosti, že dlh na zameškanom výživnom k prepusteniu povinného
z výkonu trestu odňatia slobody predstavoval sumu 5.069,70 €; podľa názoru odvolacieho súdu súd
prvej inštancie pri výpočte dlhu na zameškanom výživnom nesprávne vychádzal z premisy, že povinný
mal výživné za obdobie výkonu trestu plniť po 94 mesiacov (správne 95 mesiacov), v dôsledku čoho

súd prvej inštancie nezapočítal výživné za jeden mesiac; ide o zjavnú chybu, ktorú implicitne namietala
(tvrdila) v odvolaní aj oprávnená; v konaní ďalej nebolo sporné, že povinný uhrádzal oprávnenej, resp.
jej zákonnej zástupkyni, sumu 100,- € mesačne, z toho sumu 66,39 € mesačne ako bežné výživné
a sumu 33,31 € mesačne nad rámec sumy bežného výživného; oprávnená v odvolaní uviedla, žepovinný uvedenú sumu začal uhrádzať až v priebehu roku 2014, pričom tiež namietala, že uvedenú
sumu neuhrádzal v priebehu mesiacov 04/2022 až 10/2022; odvolací súd sa stotožnil so skutkovým
záverom súdu prvej inštancie, že povinný začal uhrádzať oprávnenej, resp. jej zákonnej zástupkyni,

plnenie v sume 100,- € od mesiaca 03/2013, avšak nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že išlo
o spornú skutočnosť; v tomto smere bolo podľa názoru odvolacieho súdu nutné vychádzať zo zhodných
skutkových tvrdení oprávnenej a povinného uvedených v priebehu exekučného konania; odvolací súd
poukazuje jednak na vyjadrenie povinného, ktorý uviedol, že tak zameškané, ako i bežné výživné
uhrádzal riadne od mesiaca 03/2013 (č.l. 101 spisu); oprávnená vo vyjadrení zo dňa 08.03.2022 (č.l.

49 spisu) uviedla, že: „áno, po prepustení z výkonu (povinný - pozn. odvolacieho súdu) pravidelne platí
sumu 100,- € mesačne aj keď súdom mu bolo nariadené len 66,39 € (...)“; uvedenú skutočnosť tak
považujeodvolacísúdzanespornúaargumentáciuoprávnenejodporujúcutvrdeniupovinného,žesumu
100,- € začal uhrádzať od 03/2013 považuje za účelové a neúčinné popretie nesporných skutočností,
keďže oprávnená odklon od pôvodných skutkových tvrdení, uvedených v exekučnom konaní ako celku
nevysvetlila ani neodôvodnila; nie je preto ani podstatné, že povinný nepreukázal úhradu sumy 100,-

€ za mesiac 04/2013, nakoľko išlo o nespornú skutočnosť, ktorú nebolo nutné preukazovať; dôležité je
tiež poukázať na skutočnosť, že z dôkazov predložených povinným jednoznačne vyplýva, že začal plniť
od 03/2013, a to s výnimkou mesiaca 04/2013; za opodstatnenú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu
oprávnenej, ktorá tvrdila a preukázala v zhode s povinným, že ten v období mesiacov 04/2022 až 9/2022
uhrádzal na výživné mesačne výlučne sumu 67,- €; uvedená odvolacia argumentácia oprávnenej je síce

dôvodná, ale nie je spôsobilá spôsobiť zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia;
(5) povinný podľa názoru odvolacieho súdu bez dôvodných pochybností preukázal, že čiastkami
nad sumu bežného výživného (33,61 €), ktoré poukazoval oprávnenej od 3/2013, resp. jej
zákonnej zástupkyni, mienil (úmysel, vôľa) uhrádzať zameškaný dlh; povinný uvedenú skutočnosť
tvrdil opakovane v priebehu exekučného konania, existencia právneho titulu je zrejmá, keďže ide

o vykonateľné a v exekúcii vykonávané súdne rozhodnutie, a povinný svoje tvrdenia preukázal v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie súdu; oprávnená, pokiaľ chcela účinne poprieť tvrdenia povinného, mala
uviesť vlastné hodnoverné tvrdenia a preukázať ich; oprávnená poukázala na ústnu dohodu o zvýšení
výživného zo septembra 2014; odvolací súd zastal názor, že oprávnená nepreukázala existenciu takejto
dohody; oprávnená nepredložila akýkoľvek dôkaz, ktorý by jej tvrdenie preukázal; o absencii takejto

dohody svedčí aj vyjadrenie oprávnenej zo dňa 08.03.2022, v ktorom uviedla, že: „(...) myslela som
si že keďže si je sám vedomý tých 8 rokov bez jeho finančnej pomoci či starostlivosti a sám vie
čo obnáša bežný život, že neberie čiastku 33,61 € ako splátku svojho dlhu voči mne, ale ako jeho
dobrovoľné rozhodnutie platiť mi viac (...)“; z právneho hľadiska odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ by aj
v priebehu roku 2014 došlo k takejto dohode, podliehala by rozhodnutiu (schváleniu) súdu; neformálna

ústna dohoda medzi povinným a oprávnenou nezakladá právny titul, dôvod, pre zmenu súdom uloženej
vyživovacej povinnosti; takáto ústna dohoda by povinného k plateniu výživného nad rámec súdom
uloženejvyživovacejpovinnostinezaväzovala;súdprvejinštanciesprávneuviedol,žepokiaľoprávnená,
resp. jej zákonná zástupkyňa, mala za to, že sú splnené podmienky pre zvýšenie súdom uloženej
vyživovacej povinnosti, mohla podať (a podala) návrh na zmenu vyživovacej povinnosti na súd; nešlo

o prílišne formalistický a neopodstatnený postoj, resp. názor súdu prvej inštancie, pretože súd prvej
inštancie len poukázal na zákonom prezumovaný postup a skonštatoval právo oprávnenej žiadať o
zmenu vyživovacej povinnosti; ak oprávnená argumentovala, že nedošlo k žiadnej dohode medzi ňou,
resp.jejzákonnouzástupkyňou,aleboexekútorom,apovinným,oplnenízameškanéhodlhuvsplátkach,
uvedené je nepodstatné, pretože povinný má právo a povinnosť plniť dlh z vykonateľného súdneho

rozhodnutia,vykonávanéhovexekučnomkonaní;spoukazomnauvedenépotomodvolacísúdpovažuje
za preukázané tvrdenie povinného, že ten vykonával úhrady nad rámec súdom uloženej vyživovacej
povinnosti za účelom (s úmyslom, vôľou) úhrady dlhu na zameškanom výživnom, oprávnená uvedené
tvrdenie povinného účinne nepoprela; na tom nič nemení ani skutočnosť, že povinný neoznačil, resp.
neuviedol do napr. poznámky pri úhrade, že čiastky nad rámec vyživovacej povinnosti predstavujú

splátky zameškaného výživného; v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie oprávnenej, že suma
1.000,- €, ktorú povinný oprávnenej uhradil v mesiaci 10/2023, predstavovala „mimoriadny dar“; na
preukázanie tohto tvrdenia oprávnená nepredložila akýkoľvek dôkaz, pričom povinný úhradu uvedenej
sumy preukázal a tvrdil, že išlo o splátku výživného, resp. zameškaného výživného; oprávnená ani toto
tvrdenie povinného účinne nepoprela;

(6) v súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 6Pc/7/2022 zo dňa 25.10.2022; z napadnutého uznesenia nevyplýva, či súd prvej inštancie mal
vedomosť a prihliadol na toto rozhodnutie, ktorým okresný súd s účinnosťou od 05/2022 zmenil výšku
vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenej; uvedeného rozhodnutie jednoznačne malo vplyvna danú vec, keďže ním došlo k zmene bežného výživného; uvedeným rozhodnutím bola povinnému
zvýšená vyživovacia povinnosť voči oprávnenej na sumu 160,- € mesačne počnúc mesiacom máj
2022; zároveň týmto rozhodnutím bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné v

sume 560,- € za obdobie mesiacov 05/2022 až 10/2022; je preto správna argumentácia oprávnenej, že
sumu 560,- €, ktorú povinný uhradil v priebehu roku mesiaca 10/2022, nemožno považovať za úhradu
exekučného dlhu;
(7) dôvodnou nie je odvolacia argumentácia oprávnenej, ktorá namietala, že súd prvej inštancie
nemal iné čiastky povinným pravidelne uhrádzané nad rámec vyživovacej povinnosti započítať na

exekučný dlh; okrem sumy 560,- €, ktorú povinný uhradil na zameškané výživné oprávnenej v zmysle
rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6Pc/7/2022 zo dňa 25.10.2022 za obdobie
05/2022 až 10/2022, súd prvej inštancie správne zvyšné úhrady, ktoré povinný mesačne hradil nad
rámec vyživovacej povinnosti započítal na exekučný dlh, keďže nebol preukázaný odlišný právny dôvod,
titul, pre tieto plnenia zo strany povinného v prospech oprávnenej;
(8)vkontexteuvedenéhouznalodvolacísúdzavhodnépristúpiťkukontrolnémuprepočtuzameškaného

a zaplateného výživného, ako aj prípadného zvyšného exekučného dlhu povinného; odvolací súd
vychádzal zo skutočnosti, že povinnému vznikol dlh na zameškanom výživnom za obdobie od nástupu
do výkonu trestu odňatia slobody do 02/2013 v sume 5.136,09 €; predpis výživného povinného na
oprávnenú za obdobie výkonu trestu odňatia slobody až do jeho prepustenia (02/2013), predstavoval
sumu 6.307,05 €; za toto obdobie uhradil povinný na výživnom dokopy sumu 1.170,96 €; odvolací súd

ďalej vychádzal z nespornej skutočnosti, že povinný od mesiaca 03/2013 do mesiaca 03/2022 uhrádzal
na mesačne účet oprávnenej, resp. jej zákonnej zástupkyni, na výživné, resp. exekučný dlh, (najmenej)
sumu 100,- €; následne v období od 04/2022 do 10/2022 uhrádzal povinný oprávnenej mesačne na
výživné sumu 67,- €; vychádzajúc z nesporných skutočností a dôkazov predložených povinným odvolací
súd konštatuje, že: a) povinný v mesiaci 6/2014 uhradil na bežné výživné a nad jeho rámec dokopy sumu

200,- €, v mesiaci 6/2020 sumu 199,- €, b) povinný preukázal tiež skutočnosť, že v mesiaci 10/2022 splnil
povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6Pc/7/2022 a uhradil
zameškané výživné v sume 560,- €, c) povinný preukázal, že od mesiaca 11/2022 do podania návrhu
na zastavenie exekúcie (01/2024) uhrádzal bežné výživné v sume 160,- € mesačne, d) okrem toho tiež
povinný preukázal, že v mesiaci 10/2023 uhradil sumu nad rámec bežnej vyživovacej povinnosti v sume

1.000,- € a v mesiaci 1/2024 dokopy na bežné výživné a na dlh sumu 332,20 €; odvolací súd zo záznamu
o zložení zo dňa 16.01.2024 (exekučný spis č.l. 150) zistil, že povinný vykonal úhradu v sume 229,74 €
do rúk súdneho exekútora a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.01.2023 vydaného súdnym
exekútorom vyplýva (č.l. 106 spisu), že povinný uhradil na exekúciu sumu 410,97 €; súdny exekútor
deklaroval, že k 16.12.2021 vznikli trovy exekúcie v sume 509,73 € (exekučný spis č.l. 130) a neskôr na

výzvu súdu prvej inštancie uviedol, že exekučné trovy boli povinným zaplatené;
(9) odvolací súd dospel k záveru, že povinný exekučný dlh na zameškanom výživnom uhradil v celom
rozsahu, uhradil i trovy exekúcie; z hľadiska konkrétnych výpočtov odvolací súd poukazuje na nižšie
uvedené tabuľku, v ktorej sú bližšie konkretizované skutočnosti, z ktorých odvolací súd vychádzal
pri ustálení záveru o splnení exekučného dlhu povinným; súd prvej inštancie správne s poukazom

na ustanovenie § 80 Exekučného poriadku uviedol, že z celkových okolností na strane povinného je
zrejmé, že existuje predpoklad toho, že si povinný bude naďalej vyživovaciu povinnosť plniť riadne
a včas; povinný poskytoval v priebehu exekučného konania súčinnosť, mal snahu splatiť zameškaný
dlh, zameškaný dlh aj splnil, a riadne a včas plní bežné výživné či iné záväzky; keďže v súčasnosti už iba
dochádza k plateniu bežného výživného, tak s poukazom na celkové pomery na strane povinného nie je

dôvodzaťažovaťhoďalšímvýkonomexekúcie;suvedenýmsaodvolacísúdstotožnil;súdprvejinštancie
síce v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že exekúciu, resp. exekučné konania, zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, ale z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že
aplikoval ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného priadku v spojení s § 80 Exekučného poriadku; odvolací
súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 80 Exekučného poriadku; napadnuté
uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto odvolací súd napadnuté uznesenie
v tomto rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Rok

Mesiac
Výživné
Zaplatil
Rozdiel2013
3
66,39

-100
-33,61

4
66,39

-100
-33,61

5
66,39
-100

-33,61

6
66,39
-100

-33,61

7
66,39
-100

-33,61

8
66,39
-100

-33,61

9
66,39
-100

-33,61

10
66,39
-100

-33,61

11
66,39
-100

-33,61

12
66,39
-100

-33,61
Spolu

663,9
-1000

-336,12014

1
66,39
-100
-33,61

2
66,39
-100
-33,61

3

66,39
-100
-33,61

4

66,39
-100
-33,61

5

66,39
-100
-33,61

6

66,39
-200
-133,61

7

66,39
-100
-33,61

8

66,39
-100
-33,61

9

66,39
-100
-33,61

10

66,39
-100
-33,61

11

66,39
-100
-33,6112
66,39
-100

-33,61
Spolu

796,68
-1300

-503,32

2015
1
66,39
-100
-33,61

2
66,39
-100
-33,61

3
66,39
-100
-33,61

4
66,39
-100
-33,61

5
66,39
-100
-33,61

6
66,39
-100
-33,61

7
66,39
-100
-33,61

8
66,39
-100
-33,61

9
66,39
-100-33,61

10

66,39
-100
-33,61

11

66,39
-100
-33,61

12
66,39

-100
-33,61
Spolu

796,68

-1200
-403,32

2016
1
66,39

-100
-33,61

2
66,39

-100
-33,61

3
66,39

-100
-33,61

4
66,39

-100
-33,61

5
66,39

-100
-33,61

6
66,39

-100
-33,61

766,39
-100
-33,61

8
66,39
-100
-33,61

9
66,39
-100
-33,61

10
66,39
-100
-33,61

11
66,39
-100
-33,61

12
66,39
-100
-33,61
Spolu

796,68
-1200
-403,32

2017

1
66,39
-100
-33,61

2
66,39
-100
-33,61

3
66,39
-100
-33,61

4
66,39
-100
-33,615
66,39

-100
-33,61

6
66,39

-100
-33,61

7
66,39
-100

-33,61

8
66,39
-100

-33,61

9
66,39
-100

-33,61

10
66,39
-100

-33,61

11
66,39
-100

-33,61

12
66,39
-100

-33,61
Spolu

796,68
-1200

-403,32

2018
1
66,39
-100

-33,61

2
66,39-100
-33,61

3
66,39
-100
-33,61

4
66,39
-100
-33,61

5

66,39
-100
-33,61

6

66,39
-100
-33,61

7

66,39
-100
-33,61

8

66,39
-100
-33,61

9

66,39
-100
-33,61

10

66,39
-100
-33,61

11

66,39
-100
-33,61

12

66,39
-100
-33,61
Spolu

796,68
-1200
-403,322019
1
66,39
-100

-33,61

2
66,39
-100
-33,61

3
66,39
-100
-33,61

4
66,39
-100
-33,61

5
66,39
-100
-33,61

6
66,39
-100
-33,61

7
66,39
-100
-33,61

8
66,39
-100
-33,61

9
66,39
-100
-33,61

10
66,39
-100
-33,61

11
66,39
-100-33,61

12

66,39
-100
-33,61
Spolu

796,68
-1200
-403,32

2020
1
66,39

-100
-33,61

2
66,39

-100
-33,61

3
66,39

-100
-33,61

4
66,39

-100
-33,61

5
66,39

-100
-33,61

6
66,39

-199
-132,61

7
66,39

-100
-33,61

8
66,39

-100
-33,61

966,39
-100
-33,61

10
66,39
-100
-33,61

11
66,39
-100
-33,61

12
66,39
-100
-33,61
Spolu

796,68
-1299
-502,32

2021

1
66,39
-100
-33,61

2
66,39
-100
-33,61

3
66,39
-100
-33,61

4
66,39
-100
-33,61

5
66,39
-100
-33,61

6
66,39
-100
-33,617
66,39

-100
-33,61

8
66,39

-100
-33,61

9
66,39
-100

-33,61

10
66,39
-100

-33,61

11
66,39
-100

-33,61

12
66,39
-100

-33,61
Spolu

796,68
-1200

-403,32

2022
1
66,39
-100

-33,61

2
66,39
-100

-33,61

3
66,39
-100

-33,61

4
66,39-67
-0,61

5
160
-67
93

6
160
-67
93

7

160
-67
93

8

160
-67
93

9

160
-67
93

10

160
-627
-467

11

160
-160
0

12

160
-160
0
Spolu

1545,56
-1649
-103,44

2023
1

160
-160
02
160
-160

0

3
160
-160

0

4
160
-160
0

5
160
-160
0

6
160
-160
0

7
160
-160
0

8
160
-160
0

9
160
-160
0

10
160
-1160
-1000

11
160
-160
0

12
160
-160
0

Spolu

1920
-2920-1000

2024
1

160
-332,2
-172,2
Spolu

160

-332,2
-172,2
Výpočty
Rok
Výživné

Uhradil

2013
6970,95
2170,96

2014
7767,63
3470,96

2015
8564,31
4670,96

2016
9360,99
5870,96

2017
10157,67
7070,96

2018
10954,35
8270,96

2019
11751,03
9470,96

2020
12547,7110769,96

2021
13344,39
11969,96

2022
14889,95
13618,96

2023

16809,95
16538,96

do 01/2024

16969,95
16871,16

Rok

Dlh

2013
4799,99

t. j. 5.136,09 - 336,1

2014
4296,67

2015
3893,35

2016
3490,032017
3086,71

2018
2683,39

2019
2280,07

2020

1777,75

2021
1374,43

2022
1270,99

2023
270,9901/2024
98,79

Celkovo: 98,79 + 509,73 (trovy exekúcie) – 229,74 (č. l. 150 exekučný spis) – 410,97 (č. l. 101
prvoinštančný spis) = -32,19 Eur

5.1 O nároku účastníkov konania na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
9a od. 1, § 200 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že povinnému priznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%, pretože v odvolacom konaní bola oprávnená neúspešná v celom rozsahu.

5.2 O výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho (exekučného) konania rozhodne v zmysle § 9a ods.
1, § 200 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto

dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C.s.p. od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.