Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201414
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624201414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX, zast. MICHALOVČÍK, advokátska kancelária, s.r.o., Svidník, Makovická 768/20, IČO: 55 943 659
proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast.
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233
516, o primerané finančné zadosťučinenie 1.500 eur, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8Csp/59/2024 z 26. septembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) výrokom I. napadnutého
rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 300 eur, výrokom II. zamietol žalobu
v prevyšujúcej časti a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

2. Súd uviedol o.i., že sa podanou žalobou domáhal zaplatenia primeraného zadosťučinenia vo výške

1.500 eur dôvodiac skutkovo tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp. zn. 13Csp/2/2020 o ochranu spotrebiteľských práv v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere
č. 8500076744 z 26.8.2014 súd rozsudkom sp. zn. 13Csp/2/2020 zo 4.5.2021, právoplatný čo do
výroku II. dňom 22.6.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9CoCsp/75/2021
z 22.2.2023, právoplatným 31.3.2023 rozhodol o určení neprijateľných zmluvných podmienok
týkajúcich sa zmluvnej pokuty (výrok I.), a odplaty za služby (výrok II.), ale tiež aj o povinnosti
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 1.707,44 eura s prísl., z dôvodu bezúročnosti a

bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Keďže sa v predmetnom konaní ako spotrebiteľ voči žalovanej ako
dodávateľovi úspešne domáhal svojich spotrebiteľských práv, vzniklo mu právo na primerané finančné
zadosťučinenie, ktoré žiadal priznať vo výške 1.500 eur poukážuc pri tom najmä na to, že sa žalovaná
sa na jeho úkor žalobcu aj reálne obohatila, a to o sumu minimálne 1.707,44 eura, pričom tá vznikla aj
zneužitím neplatných/neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere.
Žalovaná namietla, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia, žalovaný nárok
mala preto za nedôvodný, neprimeraný a neoprávnený, nestotožnila sa s existenciou okolností

preukazujúcich primeranosť žalovanej sumy.
Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval § 52 ods. 1 – 4 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), § 53 ods. 3 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „ZoOS“).
Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniamalzapreukázanésplneniepodmienokpredpokladaných§3ods.

5 posledná veta ZoOS na priznanie primeraného zadosťučinenia žalobcovi ako spotrebiteľovi, ktorý si v
konanísp.zn.13Csp/2/2020 vedenomnaOkresnomsúdeSpišskáNováVesúspešneuplatnilporušenie
práva resp. povinnosti ustanovenej zákonom a to vzal za preukázané a nesporné, že strany sporu
uzavreli 26.8.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500076744, ktorou bol žalobcovi ako dlžníkovi
poskytnutý úver 1.500 eur za odplatu pričom si žalovaná na ťarchu úveru zaúčtovala poplatok za

poskytnutie úveru 50 eur a celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť bola 1.967 eur. Zamestnávateľ
žalobcu potvrdil, že od novembra 2015 do októbra 2018 vykonal zrážky z jeho mzdy 3.157,44 eura.
V predmetnom konaní sp. zn. 13Csp/2/2020 súd rozsudkom určil, že zmluvná podmienka Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500076744 z 26.8.2014 uvedená v bode 8. ods. 8.1. je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, predmetnú zmluvu vyhlásil za bezúročnú a bez poplatkov a teda žalobca tak bol povinný
uhradiť žalovanej len poskytnutú sumu úveru, t.z. nesporne na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné

obohatenie 1.707,44 eura.
Podľa názoru súdu, z § 3 ods. 5 posledná veta ZoOS nevyplýva, že spotrebiteľ musí preukázať
spôsobenie ujmy. Keďže si žalobca v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 13Csp/2/2020 uplatnil
porušenie svojich práv, keď si uplatnil právo na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydanie
bezdôvodného obohatenia, v ktorom bol úspešný, a rozhodnutie je právoplatné, splnil tak podmienky

pre úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie na súde. Pri úvahe o výške
priznaného finančného zadosťučinenia súd vychádzal z intenzity porušenia spotrebiteľských práv s tým,
že k porušeniu spotrebiteľských práv došlo v dôsledku neuvedenia náležitostí úverovej zmluvy, ako aj
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Súd prvej inštancie sa však s uplatnenou výškou primeraného finančného zadosťučinenia 1.500 eur

nestotožnil. Mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný, avšak iba čiastočne a ustálil výšku priznaného
primeraného finančného zadosťučinenia pre žalobcu sumou 300 eur, s prihliadnutím na skutkové
okolnosti prípadu (žalobcovi bolo v konaní sp. zn. 13Csp/2/2020 priznané vydanie bezdôvodného
obohatenia1.707,44eura)akoajnasamotnýúčelfinančnéhozadosťučinenia(odškodneniespotrebiteľa
za diskomfort spôsobený samotným uplatnením ochrany proti porušeniu práva zo strany žalovanej a

zároveň odradenie dodávateľa od ďalšieho porušovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov).
Súd vzal do úvahy nepriaznivý dopad vykonávaných zrážok zo mzdy žalobcu nielen vo finančnej sfére
žalobcu, ale aj v jeho súkromnom živote, prihliadol aj na dobu trvania protiprávneho stavu, v danom
prípadeišloodobu3rokov, počas ktorej bolivykonávanézrážkyzomzdy,pričom dopozornostidalajtú
skutočnosť, že sa žalobca žiadnym spôsobom vykonávaniu zrážok zo mzdy, napríklad podaním návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, nebránil. K iniciovaniu súdneho konania pristúpil až v čase, keď
pôvodný záväzok neexistoval, zanikol splnením. Súd tiež zohľadnil skutočnosť, že žalobca bol nútený
opätovne uplatniť svoj nárok na súde, zobral na zreteľ, že žalovaná je spoločnosťou, ktorá dlhodobo
ponúka spotrebiteľské úvery svojim zákazníkom a preto by mala poznať právnu úpravu vzťahujúcu sa
na toto odvetvie.

S poukazom na uvedené súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 300 eur (čo
zodpovedá sume 150 eur za jednotlivé porušenie spotrebiteľského práva žalovanou a to v podobe
bezúročnosti úverovej zmluvy a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktoré boli vyslovené v konaní
vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13Csp/2/2020) a v prevyšujúcej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Pre porovnanie poukázal na to, že sumu 150 eur za každé jedno porušenie

považovali za primeranú súdy aj v iných, skutkovo obdobných prípadoch (napr. rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11Csp/204/2021 z 28.4.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5CoCsp/59/2022 z 15.6.2023 alebo rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn.
16Csp/38/2022 zo 7.9.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoCsp/8/2023
z 31.5.2024).

O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči
žalovanej s tým, že v súdenej veci otázka výšky nároku závisela od posúdenia a úvahy súdu, t. z.
súd preto neaplikoval § 255 ods. 1 CSP o pomere úspechu a neúspechu vo veci, z dôvodu nemožnosti
zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za (ne)predvídanie výsledku na základe úvahy súdu.

3. Proti výrokom I. a III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov
podľa§365ods.1písm.b/,f/ah/CSP.Navrhla,abyodvolacísúdzmenilrozsudokvnapadnutejčastitak,
že žalobu zamietne a prizná jej nárok na náhradu trov konania. Žalovaná mala žalobcovi napadnutým
rozsudkom priznanú suma 300 eur za neprimeranú a nezodpovedajúcu skutočnostiam, ktoré v priebehukonania vyšli najavo. Rozsudok v tejto časti označila za všeobecný, neurčitý a nepreskúmateľný
z dôvodu, že súd neuviedol spôsob, akým dospel k tejto sume a ako určil sumu 150 eur. Poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2020, 5Obdo/14/2020, 4Cdo/171/2005, ktoré

vpodstatnomuzatvárajú,žeposúdenievýškyfinančnéhozadosťučinenianiejemožnénazákladevoľnej
úvahy súdu, musí sa opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Podľa žalovanej výrok o trovách je
nesprávny, pretože súd neurčil náhradu trov z prisúdenej sumy.

4. Proti zamietavému výroku II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie čo do výroku II. zrušil a podľa povahy vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, eventuálne napadnuté rozhodnutie vo výroku II. zmenil a vo veci sám rozhodol. Stotožnil
sa s dôvodmi, na základe ktorých mu súd priznal primerané finančné zadosťučinenie, nestotožnil sa ale
s názorom súdu, ktorým súd negatívne vnímal to, že sa žiadnym spôsobom proti vykonávaniu zrážok
zo mzdy nebránil, napríklad podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (mal za to, že

vytýkať mu, že sa nebránil a preto mu krátiť nárok, nemá logické opodstatnenie, je to neodôvodnené
a arbitrárne). Suma, ktorú mu súd priznal vo výške 150 eur za každé porušenie spotrebiteľského
práva žalovanou sa mu javila neprimeranou, mal za to, že ide o nesprávne kritérium. Zastal názor, že
jediným objektívnym kritériom je výška škodlivého následku vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ
spotrebiteľovi spôsobil alebo mienil spôsobiť porušením spotrebiteľského práva. Poukázal na trend

priznávať výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške bezdôvodného obohatenia sa
dodávateľa alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť.
V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/274/201 z 23.10.20199 bolo priznané primerané
finančné zadosťučinenie vo výške rozdielu medzi reálnou ujmou, ktorú na úhradu úveru spotrebiteľ
zaplatil a vyčerpanou výškou úveru. Súd zároveň judikoval, že inštitút primeraného finančného

zadosťučinenia má plniť satisfakčnú a odstrašujúcu funkciu, čo sa podľa žalobcu nedá docieliť priznanej
symbolickej čiastky 150 eur (za každé porušenie bez ohľadu na charakter porušenia spotrebiteľovho
práva), príp. čiastky 1 euro, alebo dokonca zamietnutím žaloby. Podľa žalobcu, zvyšovanie priznaných
finančných zadosťučinení súdmi ovplyvní správanie sa dodávateľov „nebankových úverov“. Žalobca
poukázal na rozhodnutia, ktorými bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.194,98

eura, čo predstavuje 25-násobok poplatku, ktorý bol určený za neprijateľný (rozsudok Okresného
súdu Žilina sp. zn. 14C/295/2014 z 24.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn.
11Co/471/2015 z 28.6.2016 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/127/2017 z 30.1.2019). Mal za to, že nie je správny názor, ktorým sa tvrdí, že primerané finančné
zadosťučinenie nemôže slúžiť na finančné obohacovanie sa žalobcu, pretože inštitút primeraného

finančného zadosťučinenia nepozná žiadnu alternatívu k peňažnej forme primeraného finančného
zadosťučinenia, a tak sa úspešnou žalobou spotrebiteľ musí obohatiť len majetkovo, nepôjde tak
o bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru žalobcu, tiež nemožno stotožňovať nárok na primerané
finančné zadosťučinenie s nárokom nemajetkovej povahy. On - žalobca si úspešne uplatnil viacnásobné
porušenie svojich spotrebiteľských práv a svoj nárok vyčíslil vo výške sumy, o ktorú sa žalovaná na

jeho úkor aj skutočne bezdôvodne obohatila, reálne inkasovala plnenia, na ktoré nemala právo –
išlo o sumu minimálne 1.707,44 eura, pričom mala v úmysle inkasovať omnoho vyššiu sumu. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, pokiaľ ide o
rozsah finančného zadosťučinenia, rozsudok neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.

Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
30.6.2010, sp. zn. 3Obo/96/2009 žalobca výšku primeraného finančného zadosťučinenia nedokazuje.
Žalovaná opakovane používa zmluvné podmienky v zmluvách, ktoré už súdy judikovali ako neprijateľné
zmluvne podmienky, čo je v nesúlade s § 53a Občianskeho zákonníka. Podľa rozsudku Krajského

súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/321/2012 z 10.9.2013, z § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa
povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil
za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia. Žalobca
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Csp/46/2017 z 10.5.2017, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/468/2017 z 10.4.2018, ktorými už boli takéto zmluvné

podmienky (ako v základnom konaní, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.
5Csp/188/2018) vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.5. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovanej sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil, sumu
priznanú súdom vo výroku I. mal do výšky 300 eur za dôvodnú avšak ako celkovú výšku priznaného
finančného zadosťučinenia za neobhájiteľnú. Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolaniu žalovanej

nevyhovel a v rozsahu ňou napadnutých výrokov rozhodnutie potvrdil.

6. Žalovaná vo vyjadrení na odvolanie žalobcu označila žalobcom podané odvolanie za nedôvodné,
pretože namietal, že žalobca nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali požiadavku
na zaplatenie neprimeranej a neadekvátnej sumy 1.500 eur. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní v

bode 6. tvrdil, že pri určení finančného zadosťučinenia je jediným kritériom škodový následok, mala
argument žalobcu za nedôvodný a nesprávny, pretože žalobca zamieňa škodový nárok a nárok na
primerané finančné zadosťučinenie. Ide o zásadne odlišné nároky. Opätovne poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/91/2020 a 4Cdo/171/2005, ktoré v podstatnom uzatvárajú, že
posúdenievýškyfinančnéhozadosťučinenianiejemožnénazákladevoľnejúvahysúdu,musísaopierať
o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Zotrvala na svojom odvolacom petite.

7. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe odvolaní žalobcu a žalovanej, ktoré boli podané
včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a žalovanou (§
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) preskúmal odvolaniami napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a
dospel k záveru, že ani odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovanej nie sú dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. apríla 2025 o 10.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žalovaná uplatnila

odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany

sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany
sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Pri tomto odvolacom
dôvode musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného
postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na

závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne hovyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok žalobcu a žalovanej (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP)
odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a vecne správne. Odvolací súd nezistil, že by skutkové
zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom,

príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, že by
bol opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu)
nesprávne interpretoval, príp. právnu normu na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy

iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a
nasl. CSP, v súlade so zákonom a správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na
rozhodujúceskutkovétvrdeniaarelevantnéargumentysporovýchstrán,adospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok tiež správne právne kvalifikoval a
právne predpisy a relevantné zák. ustanovenia aj správne interpretoval a zo zisteného skutkového stavu

vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

15. Odvolací súd nezistil pochybenia ani v procesnom postupe súdu, ktorými by bolo došlo porušeniu
procesných práv strán sporu, resp. že by bolo porušené právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce
stranám sporu možnosť konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie. Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku vo vzťahu k skutkovým zisteniam a riešeným právnym otázkam (záverom) v prejednávanej
veci, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam a zároveň v súlade s cit. § 387 ods. 2 CSP konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku i jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

16. Žalobca a žalovaná v podstatnom namietali súdom priznanú/nepriznanú výšku primeraného
finančného zadosťučinenia. Žalovaná v odvolaní zároveň namietala, že súd neurčil náhradu trov konania
z prisúdenej sumy. K týmto námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Podľa § 53 ods. 3 zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, konania o porušení povinností

v oblasti ochrany spotrebiteľa začaté a neukončené pred 1. júlom 2024 sa dokončia podľa právnych
predpisov účinných do 30. júna 2024.

18. V súvislosti s otázkami vzniku nároku spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie a určenia
jeho výšky poukazuje odvolací súd na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/127/2017 z 30.1.2019, v zmysle ktorých má § 3 ods. 5 ZoOS plniť jednak funkciu satisfakčnú
a jednak funkciu sankčnú. Cieľom inštitútu primeraného finančného zabezpečenia podľa § 3 ods.
5 ZoOS je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno
ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich
práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom

finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v
spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia je potrebné

rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,
napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku
určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t.j. ani
podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená

konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú
situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno
na strane spotrebiteľa omnoho ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody,
ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výškyutrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje
žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je
primeranosťfinančnéhozadosťučinenia.Jepretovecouúvahysúdu,abysozreteľomnavšetkyokolnosti

každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

19. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej

obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Žalobca preukázal porušenie svojho práva spotrebiteľa
v konaní 13Csp/2/2020 (dozvedel sa o protiprávnosti), čím mu vznikol nárok na primerané finančné
zadosťučinenie, keďže žalobca splnil zákonnú podmienku úspešného uplatnenia porušenia práva na
súde a má právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré si uplatnil v tomto samostatnom konaní.

20. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, ZoOS nestanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo

potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť, s výnimkou, že toto musí byť primerané. Súdna
prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z kritérií, akými sú
rozsah, v akom dodávateľ svoje povinnosti porušil, aké majetkové plnenie dodávateľ získal na úkor
spotrebiteľavdôsledkuporušeniasvojichpovinností,hocinanehonemalnárok,zohľadňujedobutrvania
protiprávneho stavu, nevyhnutnosť domáhania sa práv spotrebiteľom v súdnom konaní, vzniknutú,

prípadne hroziacu ujmu spotrebiteľovi. Súd prvej inštancie pri určení výšky primeraného finančného
zadosťučinenia prihliadol na skutkové okolnosti konkrétneho sporu vychádzajúc pri tom z toho, že
účelom finančného zadosťučinenia je odškodnenie spotrebiteľa za diskomfort spôsobený samotným
uplatnením ochrany proti porušeniu práva zo strany žalovanej a zároveň odradenie dodávateľa -
žalovanej od ďalšieho porušovania právnych predpisov na ochranu spotrebiteľov; ďalej súd vzal do

úvahy nepriaznivý dopad vykonávaných zrážok zo mzdy nielen vo finančnej sfére žalobcu, ale aj na
jeho súkromný život; súd prihliadol aj na dobu trvania protiprávneho stavu, pričom v tomto prípade
išlo o dobu, počas ktorej boli vykonávané zrážky zo mzdy a to po dobu 3 rokov; súd zohľadnil aj
skutočnosť, že žalobca bol nútený opätovne uplatniť svoj nárok na súde; a nakoniec súd tiež zobral
na zreteľ, že žalovaná je obchodnou spoločnosťou dlhodobo ponúkajúcou spotrebiteľské úvery svojim

zákazníkom a preto by mala poznať právnu úpravu vzťahujúcu sa na odvetvie svojho podnikania. Súd
zároveň zohľadnil, že žalobcovi v konaní sp. zn. 13Csp/2/2020 konajúci súd už priznal právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.707,44 eura, zohľadnil aj, že žalobca sa žiadnym spôsobom
nebránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, napríklad podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a nakoniec, že k iniciovaniu tohto súdneho konania pristúpil až v čase, keď pôvodný záväzok už

neexistoval, zanikol splnením.

21. Zohľadniac všetky vyššie uvedené kritériá a opätovne ich prehodnotiac, odvolací súd dospel
k záveru, že odvolacie námietky tak žalobcu ako i žalovanej sú nedôvodné. Súdom prvej inštancie
žalobcovi ako spotrebiteľovi priznané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur (zodpovedajúce podľa

úvah súdu prvej inštancie, sume 150 eur za každé jednotlivé porušenie spotrebiteľského práva
žalovanou a to po prvé - za porušenie, ktorého výsledkom bol záver o bezúročnosti úverovej
zmluvy a po druhé - vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v konaní vedenom na okresnom
súde pod sp. zn. 13Csp/2/2020) je primerané porušeniu spotrebiteľských práv žalobcu a povinností
žalovanej ak dodávateľky, ako boli tieto vyššieuvedené a takto priznané finančné zadosťučinenie

postačujúco plní tak funkciu satisfakčnú, ako aj sankčnú. Úvahy súdu prvej inštancie ohľadne výšky
finančného zadosťučinenia preto nevybočili ani z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ani z
judikovanej praxe všeobecných súdov v porovnateľných prípadoch a ani nemožno dospieť k záveru,
že v rozsahu, v akom bolo primerané finančné zadosťučinenie žalobcovi priznané, že by bolo došlo
k finančnému obohateniu sa žalobcu. Výška priznaného finančného zadosťučinenia, ktorá má plniť

funkciu účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany pre spotrebiteľa sa aj odvolaciemu súdu javí
ako primeraná vo vzťahu k porušeným právam a skutkovým okolnostiam prípadu. Priznaná výška je
primeraná okolnostiam prejednávanej veci a zodpovedá svojmu účelu. Odvolací súd preto nevzhliadol
dôvod na priznanie vyššej sumy, t.j sumy, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe, správne preto súd prvej
inštancie zamietol žalobu v časti o 1.200 eur. Súčasne odvolací súd ani nezistil žiaden dôvod na

nepriznanie žiadnej, resp. len symbolickej sumy primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi, ako
sa v procesnej obrane domáhala žalovaná.22. Nakoniec, je nedôvodná odvolacia námietka žalovanej, namietajúcej, že súd prvej inštancie neurčil
náhradu trov konania z prisúdenej sumy. Vychádzajúc z odôvodnenia výroku III. o trovách konania
v odseku 24. odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie, ak priznal žalobcovi náhradu trov

konania v rozsahu 100 % proti žalovanej a dôvodil, že otázka nároku závisela od úvah súdu, že nebola
možná aplikácia § 255 ods. 1 CSP, že žalobcu nie je možné zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvah súdu, a mal za potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov ustáliť
čo je základné (konštatovanie zásahu a vznik ujmy žalobcu) a čo je len sprevádzajúce (výška priznaného
zadosťučinenie závislá od úvahy súdu), potom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konanie proti

žalovanej v rozsahu 100 % a to z prisúdenej sumy 300 eur (aj keď to výslovne neuviedol). Tak súdna
prax ako i napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8.2.2017 ustálili, že aj keď už
Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP, ani nová právna úprava
nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní o nárokoch na náhradu trov v prípadoch,
keď výška plnenia závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade

zhodne ako podľa doterajšej úpravy. Súd prvej inštancie preto správne priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 % žalobcovi voči žalovanej a to s tým, že základom pre jej priznanie je konštatovanie
zásahu a vznik ujmy, t.z. prisúdená výška náhrady 300 eur.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny

potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca a žalovaná neboli v odvolacom konaní úspešní, preto súd nepriznal stranám
sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).