Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201057
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
XXX, korešpondenčná adresa: C. X, F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s. r. o.,
so sídlom Stankovany 549, 034 92 Stankovany, IČO: 55 962 165 a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. XXX/X, I., zastúpený: Kraková Brunová & Co., s.r.o., so sídlom Ivanská cesta 32B, 821 04
Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 55 793 606, v konaní o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 1P/35/2024-148 zo dňa 27.6.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/35/2024-148 zo dňa 27.6.2024 vo výroku 3., 4.
a II. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom 1. zmenil rozsudok
Okresného súdu Ružomberok č. k. 11P/75/2021-46 zo dňa 17.08.2021 v časti o výkone rodičovských
práv a povinností k maloletému A. tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca; 2. obidvom

rodičom ponechal oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach;
výrokom 3. uložil matke povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- Eur mesačne vždy
vopred do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, na ktorý sa výživné
poskytuje počnúc od 11.03.2024; výrokom 4. povolil matke splácať zameškané výživné za obdobie od
11.03.2024 do 30.06.2024 vo výške 452,22 Eur v splátkach po 80,- Eur mesačne počnúc od doručenia
rozsudku a ďalej spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len
jednej splátky riadne a včas; výrokom 5. styk s maloletým neurčil a výrokom II. rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 62 ods. 1 – 5 zákona o rodine, § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 75 ods. 1
zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1 zákona o rodine
mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh otca na zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti je v záujme maloletého, najmä s poukazom na jeho postoj odrážajúci blízku väzbu

k otcovi, taktiež v záujme stabilizácie rodinných pomerov, výchovného prostredia, rešpektujúc vývinové
potreby maloletého, hmotné zabezpečenie, primerané všestranné životné podmienky. Obom rodičom
ponechal okresný súd oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.Zároveň okresný súd konštatoval, že matka v žiadnom prípade nie je diskvalifikovaná z rodičovskej role,
o maloletého javí úprimný záujem, súčasne však rešpektuje jeho aktuálny postoj, neprieči sa mu.

3. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti matky k maloletému okresný súd prihliadol na odôvodnené
potreby maloletého, jeho vek, vzdelávanie, záujmové aktivity, zdravotný stav a taktiež na mieru osobnej
starostlivostiotcaimatkyasúčasneprihliadolnaaktuálnepríjmovépomerymatky.Konštatoval,žematka
žije v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou, ktorej mesačné výdavky matka ustálila na sume 150,-
Eur. Matka nie je zaťažená poplatkami za domácnosť, tieto v plnej miere aktuálne vo výške 520,- Eur

uhrádza otec jej maloletej dcéry. Z potvrdenia zamestnávateľa matky – J. K. L. B. M., J. N. O. vyplýva, že
bol čistý mesačný príjem matky za obdobie od marca 2023 do februára 2024, teda do obdobia čerpania
materskejvovýške1.055,65Eur,od20.01.2024bolmatkepriznanýnároknamaterskéznemocenského
poistenia v sume 33,5097 Eur za deň. Celkovo teda výška príjmu matky dosahuje sumu 1.005,25 Eur/30
dní v mesiaci a sumu 1.038,779/31 dní v mesiaci. Maloletý je aktuálne vo veku 16 rokov, vzdeláva sa
na strednej škole, má svoje záujmové aktivity, záľuby. Okresný súd mal za preukázané, že vyživovacia

povinnosť matky v sume 150,- Eur mesačne je primeraná jej možnostiam a schopnostiam, nakoľko
nedosahuje ani 20 % z aktuálneho príjmu matky. Okresný súd zdôraznil, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, a pokiaľ matka argumentovala splácaním viacerých úverov, táto skutočnosť
nemôže byť dôvodom pre krátenie vyživovacej povinnosti zvlášť, ak obidvaja rodičia sú v procese
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aktuálny model uhrádzania záväzkov je

údajne voľbou matky, ktorá mala prejaviť záujem o nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti. Okresný
súd považoval príjem matky, t. j. materskú, prídavky na dieťa a príspevok na úhradu zvýšených platieb
hypotekárneho úveru za dostatočný na uhrádzanie určeného výživného. Rovnako okresný súd podotkol,
že matka ustálila výšku nákladov na svoje najmladšie dieťa, ktoré je vo veku 4 mesiacov na sume 150,-
Eur mesačne, a preto sa akákoľvek nižšia suma určená v prospech maloletého javila okresnému súdu

neadekvátna, ba až v hrubom rozpore s rovnováhou pri úhrade potrieb maloletých detí matky. Okresný
súd zároveň určil dlžné výživné za obdobie od 11.03.2024 v celkovej výške 452,22 Eur a povolil matke
splácať dlžné výživné v splátkach po 80,- Eur mesačne. Vzhľadom k záujmu maloletého neurčovať styk
s matkou, ktorý matka v plnej miere akceptovala, okresný súd rozsah styku maloletého s matkou súdnym
rozhodnutím neupravil. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.

z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

4. Proti výroku 3. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku tak, že jej uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur
mesačne a o trovách konania rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
V odvolaní uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je preukázané, akú výšku nákladov
maloletého považoval za oprávnenú a rovnako v odôvodnení súdneho rozhodnutia okresný súd
neuvádza, akú výšku príjmov a nákladov mal ustálenú zo strany otca. Ako vyplýva z napadnutého

rozsudku, maloletý sa stravuje doma a nestravuje sa v školskej jedálni. Preto má za to, že ak celková
položkaotcanastravunadomácnosťvovýške150,-Eursavzťahujeajnamaloletého,stravavýlučnepre
maloletého nemôže predstavovať samostatnú položku 100,- Eur. Rovnako v konaní nebolo preukázané,
že by si maloletý mal brať z nejakej pokladničky každý deň 5,- Eur. Podľa matky vzhľadom na to, že
maloletý preferuje domácu stravu, je možné predpokladať, že si berie do školy desiatu a nemíňa každý

deň na desiatu 5,- Eur. Za neoprávnenú položku považuje rovnako alikvotnú časť nákladov na bývanie
vo výške 50 Eur, pretože maloletý ňou nemôže byť zaťažený. Podľa matky sú opodstatnené náklady
maloletého tak, ako ich uvádza otec v pôvodnom návrhu zo dňa 06.03.2024 vo výške 200,- Eur.

5. Pokiaľ ide o príjem otca, tento je vo výške 740,- Eur zo zamestnania a príjem z podnikateľskej činnosti

u otca predstavuje 600 - 700,- Eur, teda celkový príjem je vo výške 1.440,- Eur. V rámci konania neboli
preukázané náklady otca na naftu vo výške 100,- Eur a za servis auta 132,- Eur mesačne. Z poslednej
správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v domácnosti rodičov maloletého je preukázané, že
otecmánáklady135,-Eurpríspevokrodičomnaenergie,avšakvzhľadomnato,ženachodedomácnosti
a spoločnom hospodárení sa podieľa aj jeho družka, reálny náklad je 67,50 Eur; 50,- Eur mesačne

na zabezpečenie tuhého paliva na sezónne vykurovanie a vzhľadom k tomu, že na chode domácnosti
a spoločnom hospodárení sa podieľa družka otca, reálne náklady otca sú vo výške 25,- Eur. Rovnako
polovicu nákladov predstavuje aj otcom uvádzaný poplatok za 15,- Eur za televíziu, internet 12,- Eur
mesačne, 37,- Eur telefón, tento otec hradí sám a 150,- Eur strava v domácnosti, teda reálny nákladje polovica z tejto sumy 75,- Eur. Matka uviedla, že ak by sa aj v konaní pripustilo, že otcova družka
sa nepodieľa finančne na chode domácnosti, náklady otca za jeho osobu sú vo výške 324,- Eur a na
maloletého vo výške 200,- Eur. Okresný súd správne v odôvodnení súdneho rozhodnutia uviedol, že

plnoletádcérarodičovjesamaschopnázabezpečovaťsivlastnouprácouprostriedkynaživobytie,ateda
s ňou otec nemá žiadne výdavky, naopak, kým nedôjde k zrušeniu vyživovacej povinnosti, ona prispieva
sumou 100,- Eur. Zároveň otec disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, nakoľko v konaní
o vyporiadaní BSM predložil výpis z vlastného bankového účtu, na ktorom má sumu vo výške 20.000,-
Eur.

6. Matka ďalej v odvolaní uviedla, že zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom
na základe povinnosti určenej v § 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných
potrieb dieťaťa, ide o vyjadrenie tzv. spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje
výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na
uspokojovanie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Matka
uviedla, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preukazuje, že zovšeobecňovanie určenia

výšky výživného je len nejakým percentuálnym vyjadrením bez reálneho skúmania oprávnených
nákladov maloletého a bez skúmania príjmových pomerov oboch manželov je v rozpore so zmyslom
inštitútu výživného v zmysle zákona o rodine. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/9/2019 zo dňa 27.02.2019. Podľa matky Najvyšší súd Slovenskej republiky
odmieta, aby sa výživné určovalo nejakým percentuálnym vyjadrením výšky dosahovaného príjmu

alebo nejakými tabuľkami vypracovanými Ministerstvom práce Slovenskej republiky, nakoľko takéto
usmernenia môžu mať len odporúčací charakter a vždy závisí od posúdenia okolností konkrétneho
prípadu. Naviac súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí prihliadať aj na to, do akej
miery sú potreby maloletého hradené zo štátnych zdrojov. Uvedené bolo potvrdené aj v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 88/2017 zo dňa 19.03.2018. Pokiaľ sú celkové

oprávnené náklady na maloletého vo výške 200,- Eur, po odpočítaní rodinného prídavku vo výške 60,-
Eur sú oprávnené náklady maloletého vo výške 140,- Eur. Otec dosahuje príjem vo výške okolo 1.450,-
Eur, a teda má väčší príjem ako ona a zároveň disponuje sumou vo výške 20.000,- Eur. Považuje za
nesprávne, ak len jedinému rodičovi sa ukladá vyživovacia povinnosť vo výške, ktorou budú hradené
všetky oprávnené náklady maloletého bez toho, aby sa finančnou sumou podieľal na plnení vyživovacej

povinnosti aj druhý rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. V prípade určeného
výživného vo výške 150,- Eur bude ona pokrývať všetky náklady maloletého bez toho, aby sa na
plnení vyživovacej povinnosti podieľal aj otec. Otec pracuje ako vodič z povolania, a teda väčšiu časť
pracovného týždňa sa nachádza na cestách, prevažne v Českej republike a nezabezpečuje starostlivosť
o maloletého, nakoľko tento má 16 rokov a je sebestačný. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti

považuje matka za spravodlivé, aby jej bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100,- Eur mesačne.

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že na základe vykonaného dokazovania v konaní,
kde okresný súd zohľadňoval príjmy a výdavky obidvoch rodičov a odôvodnené potreby maloletého, sa
stotožňuje s určeným výživným, starostlivosť o maloletého v plnej miere zabezpečuje otec. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku, pretože ho považuje za vecne správny, zákonný a riadne
odôvodnený. Matka v odvolaní uvádza, že vo svojom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností uvádzal pravidelné mesačné výdavky maloletého vo výške 202,- Eur, pričom následne tieto
uvádzal vo zvýšenej sume 297,- Eur. Uviedol, že mesačné výdavky na maloletého vyčíslené v návrhu
neodzrkadľovali skutočný stav, a preto tieto korigoval svojím následným podaním. Do pôvodného
vyčíslenia opodstatnených výdavkov maloletého nezahrnul napr. výdavky spojené s bývaním, navýšený
mesačný mobilný paušál, zvýšené výdavky maloletého na cestovné po presťahovaní sa do domácnosti

k starým rodičom. Zároveň maloletému uhrádza výlety s kamarátmi, občasné posedenie s kamarátmi
v reštaurácii, návštevy kina, desiaty a pod., čo tvorí viac ako 20,- Eur mesačne, preto aj túto položku
navýšil na sumu 50,- Eur. V konaní rovnako bolo preukázané, že maloletý si berie každý deň sumu 5,-
Eur na zakúpenie desiaty. Maloletý v konaní potvrdil, že otec mu zakupuje každý mesiac permanentku
do fitnes centra v sume 24,- Eur. Rovnako maloletý užíva proteín v odporučených dávkach, ktorý stojí

40,- Eur mesačne. Pokiaľ matka rozporovala sumu stravy na maloletého, ktorá podľa nej nepredstavuje
sumu 100,- Eur mesačne, otec uviedol, že pri súčasných cenách potravín je vylúčené, aby domácnosť
so 4 členmi spotrebovala na kúpu potravín sumu len 150,- Eur mesačne. O účelovosti tohto skutkového
tvrdenia matky svedčí aj fakt, že ona vo svojom podaní nešpecifikovala náklady na stravu pre seba, aleniekoľkomesačné dieťa, ktorého prevažnú časť stravy tvorí materské mlieko, sumou 200,- Eur. Pokiaľ
ide o alikvotnú časť vo výške 50,- Eur na bývanie maloletého, matka vo svojom odvolaní uvádza, že
maloletý nemôže byť zaťažený touto položkou, pričom podľa otca je táto položka plne dôvodná. Matka

neuviedla, z akého dôvodu by sa táto položka nemala zohľadňovať pri určovaní výšky výživného na
maloletého. Je zrejmé, že maloletý niekde potrebuje bývať, vykonávať osobnú hygienu a uspokojovať
svojezákladnéživotnépotreby.Pokiaľmatkavosvojomodvolanídelíurčiténímvyčíslenénákladynajmä
spojené s bývaním na polovicu medzi neho a jeho partnerku, otec uviedol, že nie je dôvod deliť tieto
náklady v rozsahu polovice, keďže jeho partnerka nemá vyživovaciu povinnosť voči plnoletej H. ani

maloletému na rozdiel od matky. Výdavky na bývanie a stravu hradí v rozsahu 3, výdavky na televíziu
a internet hradí v plnom rozsahu, nakoľko tieto služby využíva najmä maloletý a plnoletá H.. Pokiaľ ide
o prostriedky na jeho bankovom účte vo výške 20.000,- Eur, na ktoré poukazovala matka, otec uviedol,
že tieto si dlhodobo šetril, aby matke v rámci vyporiadania BSM mohol vyplatiť adekvátny vyrovnávací
podiel za predpokladu, že budú prikázané nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, ktoré sú toho
času v BSM jeho a matky. Má zároveň za to, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zníženie

vyživovacej povinnosti matky voči maloletému.

9. Podľa otca matka v odvolaní opomína zásadnú skutočnosť, a síce, že osobnú starostlivosť
o maloletého dlhodobo zabezpečuje výlučne on a matka na nej dlhé mesiace vôbec neparticipuje.
Stretnutia matky s maloletým sa realizujú ešte v menšej intenzite, ako tomu bolo v minulosti. Matka

nevyvíja nijakú snahu, aby si opäť získala dôveru u maloletého, rovnako sa nesnaží o častejší kontakt
s maloletým. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky rovnako zdôraznil, že matka má dostatok
finančných prostriedkov na to, aby mesačne uhrádzala splátky dvoch hypotekárnych úverov spolu vo
výške 529,06 Eur mesačne a zálohu na elektrickú energiu v rodinnom dome a rozostavanej prístavbe
vo výške 59,- Eur mesačne.

10. Pokiaľ ide o matkou zvýrazňovanú potrebu pri určení výživného prihliadať aj na to, do akej miery
sú potreby maloletého hradené zo štátnych zdrojov, otec uviedol, že v roku 2023 si matka neoprávnene
uplatňovala daňový bonus na obe deti, teda aj na plnoletú H. aj maloletého a tieto finančné prostriedky
mu nezasielala na úhradu potrieb detí. Podotkol, že v spoločnej domácnosti s deťmi matka nežila už
približne 2 roky a matku deti navštevujú len sporadicky. Ako vyplýva z ods. 14. napadnutého rozsudku,

z potvrdení od jeho zamestnávateľa vyplýva, že v roku 2023 a 2024 nepoberal nemocenské dávky ani
daňový bonus na dieťa. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky zároveň uviedol, že rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 20Pc/27/2024-30 zo dňa 25.09.2024 bola zrušená vyživovacia
povinnosťmatkyvočiplnoletejH.,pretomatkeodpadlajednaztrochzákonnýchvyživovacíchpovinností.

11. Kolízny opatrovník k vyjadreniu otca k odvolaniu matky uviedol, že k nemu nemá výhrady.

12. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že toto vyjadrenie považuje za účelové a ničím nepodložené,
podaním odvolania chcela len zdôrazniť, že osoba, ktorej bola uložená vyživovacia povinnosť, nemôže
plnením tejto povinnosti výlučne zabezpečovať všetky náklady na maloletého bez toho, aby sa v určitom

rozsahu na plnení vyživovacej povinnosti podieľala aj druhá osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do výlučnej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe prebieha konanie o vyporiadanie BSM, a to je hlavný
dôvod neochoty maloletého stretávať s ňou, nakoľko ho otec oboznamuje s priebehom tohto konania.
S maloletým je v písomnom kontakte. Zopakovala, že otec poberá na maloletého rodinné prídavky vo
výške 60,- Eur a ak si neuplatňuje daňový bonus mesačne, tak si ho podľa matky uplatňuje raz ročne.

13. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku došlo k podstatnému
zvýšeniu matkinho mesačného príjmu. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bola matka na
materskej dovolenke s maloletou dcérou, pričom poberala materské vo výške cca 1.000,- Eur mesačne,
poberala prídavok na maloletú K. vo výške 60,- Eur mesačne a príspevok na zvýšenú splátku úveru

na bývanie 69,19 Eur. Celkový príjem matky v tomto období bol 1.129,16 Eur. V súčasnosti matka nie
je materskej dovolenke, riadne pracuje. Výška jej mesačnej mzdy je cca 850,- Eur netto a uplatňuje si
aj daňový bonus na maloletú vo výške 140,- Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 473,- Eur
mesačne. Matkin príjem tak predstavuje celkovo sumu 1.592,16 Eur.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto ho v napadnutom výroku
3., 4 a II. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti

predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku
ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním

sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie,
odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k niektorým odvolacím dôvodom
matky, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2
CSP).
17. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná

právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na
rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o
rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča,

zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností,
ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom
odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú

komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové
pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež

osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín
„prihliadasa",osobnústarostlivosťnepochybnekladienaroveňfinančnémuzabezpečeniuvýživy.Miera,
v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení
podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch

najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.
18. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1
zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta
druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,

spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujúobvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej

a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
19. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou argumentáciou matky, že z ustálenej judikatúry vyplýva,
že zovšeobecňovanie určenia výšky výživného len nejakým percentuálnym vyjadrením, bez reálneho
skúmania oprávnených nákladov maloletého a bez skúmania príjmových pomerov oboch rodičov je

v rozpore so zmyslom inštitútu výživného v zmysle zákona o rodine, dodávajúc ale, že okresný
súd v danom prípade k určeniu konkrétnej výšky výživného matkou naznačovaným spôsobom,
teda zovšeobecnením – percentuálnym určením bez skúmania a posúdenia vysoko individuálnych,
jedinečných skutkových okolnosti prejednávanej veci nepristúpil. Pokiaľ ide o neustálenie konkrétnej
sumy mesačných výdavkov (nákladov) maloletého okresným súdom, odvolací súd poukazuje na
ustálenú rozhodovaciu prax, keď sa dokazujú len mimoriadne, resp. zvláštne výdavky osoby odkázanej

na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov, nie bežné výdavky ako strava, ošatenie, hygienické potreby,
obuv, školské potreby, ktoré sú približne rovnaké u maloletých detí rovnakého veku, t.j. súdy vychádzajú
z paušalizácie bežných výdavkov, preto v danej veci nebolo potrebné detailné dokazovanie výdavkov
na maloleté dieťa. Okresný súd v napadnutom rozsudku zvýraznil to, že maloletý je dieťa vo veku 16
rokov, študuje na strednej škole, má svoje záujmové aktivity, záľuby (ods. 31 napadnutého rozsudku),

pričom výdavky maloletého sú špecifikované v ods. 1 napadnutého rozsudku - strava 100 Eur mesačne,
náklady spojené s návštevou školy 17 Eur mesačne, oblečenie/obuv 15 Eur mesačne, hygiena 5 Eur
mesačne, výlety 10 Eur mesačne, vreckové 20 Eur mesačne, ako aj ods. 6 napadnutého rozsudku –
výdavky na záujmové aktivity/fitnes centrum 24 Eur mesačne, proteín 40 Eur mesačne. Odvolací súd
poznamenáva, že výživné tak ako ho určil súd prvej inštancie zohľadňuje iba časť potrieb

oprávneného, preto tiež nie je pravdivý argument matky, že výška určeného výživného pokrýva všetky
oprávnené náklady maloletého. Je nepochybné, že otec dopĺňa okrem svojej osobnej starostlivosti aj
finančným plnením zdroj jeho výživy na hranicu nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Pri nákladoch na
dieťa je treba zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami
za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa dieťa malo podieľať rovnako, preto

odvolací súd nemohol dať za pravdu odvolacej námietke matky o neoprávnenom započítaní pomernej
časti nákladov na bývanie do oprávnených výdavkov maloletého. V ďalšom matka argumentovala vo
vzťahu k výdavkom maloletého, že v prípade, ak položka otca na stravu v jeho domácnosti predstavuje
sumu 150 Eur mesačne, položka na stravu maloletého nemôže predstavovať sumu 100 Eur mesačne,
avšak v odvolaní neuviedla, akú sumu považuje za adekvátnu vo vzťahu k nákladom maloletého na

stravu za kalendárny mesiac. Odvolací súd má za to, že otcom uvádzaná suma na stravu maloletého
v domácom prostredí 100 Eur mesačne, zvýrazňujúc fakt, že žiadna časť stravy nie je zabezpečovaná
v školskej jedálni, zohľadňuje potrebu zabezpečenia nutrične vyvážených jedál maloletého a nevybočuje
z bežných nákladov na stravu maloletého dieťaťa vo veku maloletého.
20. V nadväznosti na vyššie uvedené sa poukazuje, že v predmetnom konaní je to matka, ktorá

je povinnou osobou z platenia výživného na maloletého, ktorému poskytuje osobnú starostlivosť
výlučne otec. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd pri určení výšky
výživného zohľadnil mieru aj (ale nielen) osobnej starostlivosti otca o dieťa, ktorému tento poskytuje
osobnú starostlivosť. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej
starostlivosti otca a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by

zo strany matky pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne
napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky
výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému
zabezpečovaniu výživy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.11.2011, sp. zn.
IV.ÚS 489/2011).

21. K námietke matky o nezohľadnení poberania prídavku na dieťa, resp. daňového bonusu
uplatňovanéhootcomnamaloletého,jepotrenézostranyodvolaciehosúduprimárneuviesť,žeprídavok
na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi, či inej oprávnenej osobe na výchovu a
výživu nezaopatreného dieťaťa. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým
rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi

alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky
alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní
výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého
hradené z takýchto zdrojov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 88/2017).Na druhej strane daňový bonus je forma daňového zvýhodnenia rodičov vyživovaných nezaopatrených
detí, ktorí dosahujú aktívne príjmy. O daňový bonus sa znižuje daň. Aj tento príjem rodiča, ktorý si
uplatňuje daňový bonus môže slúžiť na čiastočné uhrádzanie odôvodnených potrieb maloletých detí.

Zároveň odvolací súd konštatuje, v zhode s ustálenou judikatúrou, že prídavok na dieťa aj daňový bonus
len sčasti hradia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nenahrádzajú/nesuplujú plnenie vyživovacej
povinnosti povinného rodiča.
22. Ani matkina odvolacia argumentácia zvýrazňujúca lepšiu finančnú situáciu otca, spočívajúcu vo
vyššom príjme a v disponovaní sumou 20.000 Eur, nie je opodstatnená, keď v konaní pred súdom

prvej inštancie tieto skutočnosti neboli vykonaným dokazovaním spochybnené, a otec ich nespochybnil
ani v rámci odvolacieho konania. Žiada sa dodať, že pri určovaní výšky výživného sú predovšetkým
rozhodujúce majetkové pomery osoby povinnej, voči ktorej je nárok uplatnený (v prejednávanej veci
matka maloletého dieťaťa) a výška životnej úrovne druhej povinnej osoby (v prejednávanej veci otec
maloletých detí) nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti matky v tom smere, že ak aj sú majetkové
pomery otca vyššie/lepšie ako majetkové pomery matky, primerane tomu by malo byť výživné matky pre

maloleté dieťa určené v nižšej výške.

23. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 11.3.2024 do 30.6.2024 v sume 452,22 Eur súd prvej
inštancie určil podľa odvolacieho súdu správne a správne umožnil matke jeho splatenie v splátkach po
80 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

24. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

26. Podľa odvolacieho súdu určená výška výživného pre maloletého súdom prvej inštancie zodpovedá
tak jeho odôvodneným potrebám a veku ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov,
ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté
dieťa. Odvolacie argumenty matky vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd
za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia

všetkých zisťovaných skutočnosti, vrátane tých, na ktoré matka vo svojom odvolaní poukazovala,
pričom v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o rozsahu výživného. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch 3., 4. a II. potvrdil ako vecne správne cez úpravu
v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia

rozhodnutí okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc
ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak
tento zákon neustanovuje inak.

28. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.