Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206011
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8817206011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G. E. - H., proti žalovanému: B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E.

XXX/XX XXX XX F. G. E. - H., zastúpený JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, so sídlom M.R. Štefánika
873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 42239176, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov,oodvolanížalobkynevočirozsudkuOkresnéhosúduVranovnadTopľou,č.k.5Pc/2/2017-510
z 30.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti o splatnosti vyporiadania.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
rozhodol, cit.:

„Súd v y p o r i a d a v a zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B. a B. A. tak, že z vecí,

ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
I. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne:
1. rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XX a pozemky - parcela reg. „C“ č. XX/X,
Orná pôda o výmere 2226 m2, - parcela reg. „C“ č. XX, Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 734 m2,
všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. H., okres F. G. E. v hodnote
.............................................................................................................................61.200,- eur

2.nočné stolíky 2 ks zakúpené v roku 2012 .......................................................40,-.....
eur 3.písací stôl nachádzajúci sa v chlapčenskej detskej izbe zakúpený v roku
2012 ..........................................................................................20,-.................................
eur 4.konferenčný stolík v chlapčenskej detskej izbe zakúpený v roku
2012 ............................................................................................20,-............................
eur 5.dvojmiestna sedačka v chlapčenskej detskej izbe zakúpená v roku

2012 ......................................................................................100,- eur..............................
6.skriňa v chlapčenskej detskej izbe zakúpená v roku 2012 ...................................... 80,- eur
7.luster v chlapčenskej detskej izbe zakúpený v roku 2012 ........................................ 80,- eur
8.polička 2 kusy v chlapčenskej detskej izbe zakúpené v roku 2012 .......................... 10,- eur
9.posteľ v detskej izbe maloletej G. zakúpená v roku 2012 ................................ 90,- eur
10.písací stôl, skriňa, knihovnica v detskej izbe maloletej G. zakúpená v roku

2012 ..................................................................................180,-..eur.....................................
11.komoda v detskej izbe maloletej G. zakúpená v roku 2007.......................... 140,- eur 12.jedálenskýstôl a 6 ks stoličiek zakúpený v roku 2014 ......................................... 300,- eur 13.Televízor značky LG
zakúpený v roku 2010 ........................................................ 150,- eur
14. zostatok na konte sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. č.

XXXXXXXXXX.................................................................................................................vsume1.686,29
eur

S p o l u :
..........................................................................................................................64.096,29 eur

II. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného:
1.chladnička LG ........................................................................................................ 50,- eur
2.práčka LG ............................................................................................................... 50,- eur
3. osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia, EVČ: F. ...................... 100,- eur

S p o l u : .................................................................................................................. 200,- eur

Žalobkyňa je povinná vydať žalovanému chladničku LG, práčku LG, osobné motorové vozidlo značky
Škoda Felícia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
ŽalobkyňajepovinnávyplatiťdlhvočiPrvejstavebnejsporiteľni,a.s.zozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXX

a medziúvere č. XXXXXXXXXX v sume 26.369,94 eur.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie hodnoty jeho podielu sumu 21.043,67 eur, a
to všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 148; § 149 ods. 1, 3; § 150; § 143; § 145 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 185; § 186
ods. 2; § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pod pojmom vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva má Občiansky zákonníka na mysli likvidáciu bezpodielového spoluvlastníctva, teda
usporiadanie všetkých majetkových vzťahov medzi manželmi ku všetkým veciam, ktoré boli predmetom
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ide nielen o rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí
patriacich manželom, ale aj o vzájomné vyporiadanie pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tejto formy

spoluvlastníctva a to všetko podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Výsledkom vyporiadania
je definitívne určenie, ktoré konkrétne veci zostávajú vo výlučnom vlastníctve každého manžela, teda k
veciam, ktoré zostávajú vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, stráca druhý manžel vlastnícke
právo. Účinky vyporiadania nastanú až dňom, keď sa stane právny úkon o vyporiadaní platný, resp.
keď nadobudne rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva právoplatnosť. Súd

nie je viazaný návrhmi účastníkov pokiaľ sa týka hodnoty (ceny) vyporiadavaných vecí, ako aj toho
ako ma vyporiadať spoluvlastníctvo manželov, teda ktorému z manželov konkrétne veci prikáže. V
prejednávanom prípade súd ustálil predmet vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
medzi stranami sporu na základe ich písomných vyjadrení ako aj vyjadrení ich právnych zástupcov
v priebehu pojednávania. Do vyporiadania môže zahrnúť len tie veci (majetkové práva a záväzky),

ktoré účastníci urobili predmetom vyporiadania; to platí aj pre zápočty toho, čo bolo vynaložené zo
spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak. Dôkazné bremeno v konaní o vyporiadanie
bezpodielového vlastníctva manželov zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že vec nadobudnutá počas
trvania manželstva nepatrí do BSM, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva, že peňažné
sumy preukázateľne vynakladané za trvania manželstva na svoj oddelený majetok, boli výlučne jeho

prostriedky a pod. Ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva peňažné prostriedky z účtu, ktoré
boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno v tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho
zákonníka (napríklad na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržovaním majetku
v BSM, porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/122/2006). Ak jeden z bývalých manželov nakladal s
vecou v rozpore so zákonom, nemožno k jeho protiprávnemu úkonu prihliadnuť a vec je treba zahrnúť

do vyporiadania a prikázať mu ju. Ak došlo k jej zničeniu jeho podiel treba znížiť o hodnotu tejto veci.
Pre určenie, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon
neustanovuje nijaké hľadiská. V praxi sa uplatňuje aj zásada, aby pokiaľ možno boli veci prikázané tomu
účastníkovi, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Určujúcim by malobyť účelné využitie vecí tak, aby nebolo potrebné vyrovnanie podielov finančnou sumou. Nemožno však
vylúčiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom by boli všetky veci prikázané
do vlastníctva jedného z manželov, ktorému by bolo uložené vyrovnať celý podiel druhého manžela v

peniazoch. Ďalej je dôležité, ktorý z manželov sa pričinil o nadobudnutie veci, ktorý je na vec väčšmi
odkázaný a napokon je dôležitá aj solventnosť účastníka v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu
druhému účastníkovi.

4. Pri určení, čo patrí do bezpodielového vlastníctva manželov (kvantitatívny aspekt vyporiadania) ako

aj ktoré konkrétne veci zostanú vo vlastníctva toho ktorého bývalého manžela (kvalitatívny aspekt
vyporiadania), súd vychádzal v prvom rade zo zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného respektíve z
ich zhodných návrhov. Ďalej súd prihliadal na to, ktorý z manželov mal naposledy v držaní jednotlivé veci
a u ktorého došlo k ich amortizácii. Pokiaľ ide o ocenenie hnuteľných vecí, po vykonanom výsluchu strán
sporu ohľadne jednotlivých hnuteľných veci, súd dotazoval strany sporu, či v tejto súvislosti navrhujú
dokazovanie ocenením hnuteľných vecí. Strany sporu však výslovne uviedli, že v tejto súvislosti nemajú

návrhyaponechávajúuvedenénaúvaheaposúdenísúdu.46.Súdvychádzalvkonkrétnychprípadochz
prvotných vyjadrení manželov, kedy medzi nimi došlo k zhode v určitých otázkach vyporiadania, nakoľko
neskoršie návrhy je možné hodnotiť aj ako snahu privodiť si vzhľadom na vývoj konania zvýhodnenie a
lepšie postavenie v rámci konečného vyporiadania. Zároveň pokiaľ ide o samotný predmet vyporiadania,
čo vyporiadané má byť, jednotlivé zápočty a návrhy, súd vychádzal najmä z posledných vyjadrení resp.

záverečných návrhov, čo odzrkadľuje ustálenie predmetu konania na základe vykonaného dokazovania.

5. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov v ďalšom texte odôvodnenia súd podrobne odôvodnil ako
a z akých dôvodov rozhodol o vyporiadaní jednotlivých súčastí masy BSM, ako sú uvedené vo výrokovej
časti rozsudku, pričom odvolací súd nepovažuje za dôležité ich na tomto mieste znova uvádzať, keďže

ani samotné sporové strany nevzniesli voči tomuto vyporiadaniu námietky. Žalobkyni súd prikázal do
jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, hnuteľné veci a majetkové hodnoty v zostatkovej hodnote
64.096,29 eur. K uvedenému súd prirátal hodnotu motorového vozidla Kia Sportage scudzeného
žalobkyňou vo výške 4.561,- eur. Cena takto nadobudnutého majetku u žalobkyne tak predstavuje
68.657,29 eur. Žalovanému súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva hnuteľné veci v sume 200,-

eur. Cena takto nadobudnutého majetku u žalovaného tak predstavuje 200,- eur. Celková masa BSM
strán sporu má v danom prípade hodnotu 68.857,29 eur. Od tejto sumy súd musel odrátať spoločný
dlh bývalých manželov v sume 26.369,94 eur, pričom výsledná hodnota predstavuje 42.487,35 eur. Pri
rovnosti podielov by na každého z bývalých manželov pripadla suma 21.243,68 eur. Na vyrovnanie
podielu ohľadne masy nadobudnutého majetku zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán

sporu je tak žalobkyňa povinná uhradiť žalovanému sumu 21.043,67 eur (68.657,29 eur - 26.369,94
eur - 21.243,68 eur). K uvedenej sume bolo možné dospieť aj tak, že z celkovej masy BSM v hodnote
68.857,29 eur, pripadá na jedného z bývalých manželov 34.428,65 eur, žalobkyňa by tak na vyrovnanie
žalovanému mala uhradiť 34.228,64 eur (žalobkyňou nadobudnutá hodnota 68.657,29 eur - 34428,65
eur). Od takto určeného vyrovnacieho podielu by však ešte bolo potrebné odrátať polovicu spoločného

dlhu bývalých manželov v sume 13.184,97 eur (26.369,94 eur : 2 = 13.184,97 eur) a výsledná hodnota
vyrovnacieho podielu predstavuje 21.043,67 eur (68.657,29 - 34428,65 -13.184,97 = 21.043,67 eur).

6.Vdanomprípadevzhľadomnaznačnúvýškuvyrovnaciehopodielu,ktorýjepovinnážalobkyňauhradiť
žalovanému, súd v tomto prípade určil žalobkyni dlhšiu lehotu na plnenie uvedenej sumy žalovanému,

a to lehotu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Súd musí vždy posúdiť okolnosti prípadu a vyrovnať
sa s tým, aby jeho rozhodnutie nezaložilo stav nespravodlivej rovnováhy medzi záujmami strán sporu.
V danom prípade primeraným predĺžením lehoty na plnenie nebude žalovaný neprimerane ukrátený na
svojich právach a zároveň sa žalobkyni vytvorí dostatočný časový priestor na zabezpečenie značnej
finančnej čiastky, ktorú je povinný uhradiť žalovanému. Pre záver o opodstatnenosti povoliť uhradiť

žalobkyni uvedenú sumu v splátkach žalobkyňa dostatočne nepreukázala svoje majetkové pomery,
svoju žiadosť žalobkyňa ani dostatočne neodôvodnila takými okolnosťami, ktorých dôvodnosťou by sa
súd mohol zaoberať a prípadne vyhodnocovať ako spôsobilé povoliť splácať žalobkyni vyrovnací podiel
v splátkach až do troch rokov od právoplatnosti. Sama žalobkyňa pritom v žalobe navrhuje lehotu na
plnenie vyrovnacieho podielu iba 30 dní, pričom sám žalovaný v záverečnom návrhu 60 dní.

7. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že hnuteľné veci,
ktoré žalovaný zanechal v rodinnom dome sú už v značne opotrebovanom stave a samotný rodinný dom
je starý, vlhký a potrebuje nákladnú opravu. V ďalšom texte uviedla svoje príjmy pozostávajúce zo mzdy,prídavkov na deti a výživného a svoje výdavky na splátky úveru, nájomné, poistenie, telefón, veci dennej
spotreby, výdavky spojené so starostlivosťou o deti a i. Uviedla odkedy pracuje v zahraničí a vytkla
žalovanému nezáujem o deti, spomenula peňažné prostriedky žalovaného, ktoré získal na chránenú

dielňu. V texte odvolania uviedla, že je ochotná žalovaného vyplatiť. Na výzvu súdu doplnila odvolanie
a uviedla, že je matkou 3 detí, z ktorých dve študujú a výdavky na školu sa zvýšili, jej z príjmu cca
1.800,- eur nezostáva na živobytie takmer nič. Z týchto dôvodov nie je schopná uhradiť vyrovnací podiel
v súdom určenej lehote 6 mesiacov a navrhuje, aby jej súd umožnil splácať tento záväzok 200,- eur
mesačne. V ďalšom podaní uviedla, že mesačná splátka úveru sa jej od 1.1.2025 zvýšila z pôvodnej

sumy 140,72 eur na 160,71 eur a aj celkové náklady na život od januára stúpli a navrhla, aby to súd
vzal do úvahy pri rozhodovaní.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že toto podanie neobsahuje predpísanú náležitosť. Podľa §
363 a § 365 CSP má byť okrem iného uvedené, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne.
Toto podanie neobsahuje odvolacie dôvody ani odvolací návrh. Súd prvej inštancie uznesením z

23.1.2024 vyzval žalobkyňu na doplnenie tohto podania a náležitým spôsobom ju poučil ako má zistené
nedostatky odstrániť. Toto rozhodnutie súdu bolo doručené dňa 29.1.2024. Súdom určená 10 dňová
lehota na odstránenie vád podania z 9.11.2024 začala plynúť dňom 30.1.2024 a tá márne uplynula dňom
8.2.2024. Žalobkyňa doplnené odvolanie podala na pošte F. dňa 13.2.2024, čo je zrejmé z pripojenej
obálky a poštovej pečiatky. V ňom opäť neuviedla, či podanie z 13.11.2023 považuje za odvolanie

alebo iné podanie, ani nešpecifikovala odvolací dôvod, v čom súd prvej inštancie pochybil. Návrh na
vyporiadanie BSM v roku 2017 podala žalobkyňa a počas 6-ročného prvostupňového súdneho konania
bolo zrejmé, že nehnuteľnosť bude prikázaná do jej výlučného vlastníctva. Mala dostatočný časový
priestor na prípravu finančného zabezpečenia výplaty jeho vyrovnávacieho podielu. Navyše súd prvej
inštancie rozhodol, že tak má urobiť v 6-mesačnej lehote od právoplatnosti tohto rozsudku. Táto lehota je

podľa jeho názoru primeraná k objemu jej peňažného záväzku a dostatočná aj na rokovanie s úverovými
inštitúciami príp. pôžičkou od fyzických osôb (rodiny). Jej návrh na splácanie súdom určenej sumy
21.043,67 eur po 200,- eur, t. j. 105 mesiacov (8,5 roka) je nemysliteľný. Súdna judikatúra v tejto otázke
pozná aj pri vyšších sumách oveľa kratšie lehoty na plnenie výplaty podielu. V neposlednom rade
poukazuje aj na to, že proti znaleckému oceneniu stavby a zhodnými vyjadreniami k cene i existencii

hnuteľných vecí žalobkyňa nemala žiadne výhrady, niekoľkých pojednávaní sa žalobkyňa nezúčastnila
aleboboliodročenézdôvodovnajejstrane,nebolaprocesneaktívna,súdombolveľkorysodanýpriestor
na uzavretie mimosúdneho zmieru, a to aspoň čiastočného ohľadom hnuteľných vecí, o ktorých sa na
súdedohodliaktorémudodnesnevrátilaaninevydala,čobymalovplyvnavýškusúdnehopoplatku,ako
aj na to, že bola plnohodnotne právne zastúpená zo svojich peňažných prostriedkov, teda musela si byť

vedomá a poučená o nevyhnutnom závere celého vyporiadania. Podaním odvolania síce získava čas,
ale základ vyporiadania (teda, že ho má vyplatiť) nijako nerieši. Nijako ju nezaujíma, v akej nepriaznivej
dlhodobej sociálnej a ekonomickej situácii je on s 369,40 eur čiastočným invalidným dôchodkom, z
čoho jej uhrádza výživné 100,- eur. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby Okresný súd Vranov
nad Topľou odmietol podanie žalobkyne z 13.11.2023 ako oneskorene podané. V prípade, že súd prvej

inštancie vyhodnotí procesnoprávnu a hmotnoprávnu stránku oboch podaní inak, navrhuje, aby Krajský
súd v Prešove zamietol odvolanie žalobkyne a napadnutý rozsudok potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), postupom podľa § 219 ods. 3 CSP, keď miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Predmetom sporu vedeného na súde prvej inštancie bolo vyporiadanie BSM strán sporu po ich
rozvode. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli 27.5.2000 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom Okresného

súdu Vranov/Topľou sp. zn. 8P/104/2016 z 22.9.2016, právoplatným dňa 19.11.2016, rozvedené.
Rozvodom manželstva strán sporu zo zákona podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo aj ich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý podľa odvolateľky nezohľadnil jej finančnú a majetkovúsituáciu, starostlivosť o nezaopatrené deti a iné nevyhnutné výdavky v súvislosti s jej návrhom uhradiť
žalovanému vyrovnávací podiel v splátkach.

11. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (vrátane toho, čo sa z
BSM prikazuje jednej zo strán sporu, o tom, či a čo má jedna strana plniť druhej na ich úplné vyrovnanie).
Na toto rozhodnutie treba hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Nakoľko žalobkyňa podala odvolanie len proti
výroku o splatnosti jej povinnosti uhradiť vyrovnávací podiel v lehote 6 mesiacov, odvolací súd nemusel

vec preskúmať v celom rozsahu a o nej aj v celom rozsahu rozhodnúť ale v odvolacom konaní skúmal
výlučne to či žalobkyni učená paričná lehota zohľadňuje majetkové a iné pomery strán v prejednávanej
veci.

12. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z
manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

13. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto
spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci ostanú vo
výlučnom vlastníctve jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) druhého vlastníka,
príp. ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. Vyporiadanie znamená
nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

14. Základnou zásadou pre vyporiadanie BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka je, že podiely
oboch manželov sú rovnaké, avšak z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely

určiť aj iným pomerom, a to na návrh niektorej zo strán sporu, v prípade ak na základe vykonaného
dokazovania predovšetkým navrhnutým stranami, je skutkový stav zistený tak, že je jednoznačné možné
z neho vyvodiť odôvodnenosť tejto nerovnosti. V zásade však súd vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Uvedené platí rovnako aj pre vyporiadanie záväzkov a dlhov. Civilné sporové
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva začína len na návrh, súd však nie je viazaný

návrhmi strán v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať. Súd môže do vyporiadania zahrnúť len tie
veci (majetkové práva a záväzky), ktoré strany sporu urobili predmetom vyporiadania; to platí aj pre
zápočty toho, čo bolo vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak.

15. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom

na zistenie skutočností rozhodujúcich pre ustálenie masy BSM, ktorú strany urobili predmetom
vyporiadania, ako aj pre samotné vyporiadanie podľa zákonom stanovených zásad a v rozsahu
dôkazných návrhov strán; zhodnotením výsledkov vykonaných dôkazov v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Vec posúdil správne po právnej
stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj

správne vyložil, na základe čoho správne ustálil, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali určenie podielov strán iným pomerom. Závery súdu prvej inštancie, čo do zadefinovania
tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a napokon
určenia výšky vyrovnávacieho podielu, obsiahnuté v napadnutom rozsudku treba považovať za súladné
so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len

konštatovať správnosť dôvodov použitých na podporu takýchto záverov.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti rozhodnutia vo veci samej vzťahujúcej
sa k lehote na plnenie žalovanému prisúdenej sumy 21.043,67 eur v rozsahu odvolacích námietok
žalobkyne vytýkajúcich nesprávne skutkové a právne posúdenie veci, dospel k záveru, že z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Preskúmavané rozhodnutie
a závery súdu prvej inštancie sú podložené zistením a správnym vyhodnotením všetkých potrebných
(rozhodujúcich) skutočností, súd rozhodol podľa správnej právnej normy (ust. § 232 ods. 3 CSP), ktorú aj
správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav, pokiaľ nepovolil žalobkyni plnenie v splátkach,aleurčiljejnasplneniedlhudlhšiulehotuvtrvaní6mesiacovodprávoplatnostirozsudkusozohľadnením
sociálnych pomerov na jej strane, jej platobnej schopnosti a konkrétnych okolností posudzovaného
prípadu.

17. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade
povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t. j. je možná i bez návrhu dlžníka,
spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v lehote

dlhšej než tri dni od právoplatnosti rozsudku, príp. v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania
dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka i v
konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade
nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v danom prípade nebude pre
žalovaného (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé (porov. R V/1968). Stanovenie dlhšej lehoty

na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je oprávnený
sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť
plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu. Výška splátok teda musí
odrážať nielen osobné pomery žalobkyne, ale musí zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby
k uspokojeniu veriteľa došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti

záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv, či k možnému
vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch veriteľa (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo 116/2012 z 18.3.2013).

18. Súd prvej inštancie postupujúc v súlade s § 232 ods. 3 CSP a v zmysle vyššie uvedených právnou

praxou akceptovaných zásad a hľadísk, správne určil žalobkyni lehotu na splnenie dlhu dlhšiu než
zákonnú (trojdňovú) lehotu, a to v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorú odvolací súd
považuje za primeranú, zohľadňujúcu sociálnu situáciu žalobkyne, jej platobné schopnosti i okolnosti na
strane žalovaného a konkrétneho posudzovaného prípadu. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi
skutkovými a právnymi závermi vyvodenými súdom prvej inštancie a v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP

konštatuje aj správnosť dôvodov rozsudku vo vzťahu k napadnutému výroku, ktorým súd určil žalobkyni
na splnenie dlhu dlhšiu než zákonnú lehotu v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP. Dôvody preskúmavaného
rozsudkuazáverysúduprvejinštanciesúúplnéasprávne,zrozumiteľne,výstižneapresvedčivopodané
s poukazom na všetky zistené rozhodujúce skutočnosti a § 232 CSP, ktoré súd na posudzovanú vec
správne aplikoval, preto na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku odvolací súd v celom rozsahu

odkazuje.

19. Skutočnosti a argumentácia žalobkyne uvedené v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku v napadnutej časti z hľadiska skutkového základu alebo právneho posúdenia
otázky paričnej lehoty, či právnych záverov vzťahujúcich sa na rozhodnutie o zročnosti prisúdeného

plnenia, neumožňujú prijať iné závery ani rozhodnutie o povolení splácania dlhu žalobkyne v splátkach.
Žalobkyňou navrhované splátky 200,- eur mesačne nezodpovedajú výške prisúdeného plnenia
a znamenali by neprimerané oddialenie splatenia dlhu žalovanému (na obdobie cca. 8 rokov).
V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd poukazuje aj na to, že od vyhlásenia
rozsudku sp. zn. 5Pc/2/2017/171/2014 z 30.10.2023, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť

žalovanému peňažné vyrovnanie v sume 21.043,67 eur a napadla rozsudok podaným odvolaním iba
v časti tohto výroku o lehote na plnenie, do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynul už dlhší čas (cca. 18
mesiacov), počas ktorého žalobkyňa si bola vedomá svojho záväzku a mohla si zabezpečiť finančné
prostriedky na tento účel v lehote určenej napadnutým rozsudkom.

20. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako celok, považujúc
ho za vo výroku vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v jeho napadnutej časti splatnosti
vyporiadania potvrdil, a to aj spolu s výrokom o trovách konania.

21. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 257 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nebola priznaná voči
neúspešnej žalovanej náhrada trov konania. Úlohou súdu nie je mechanicky rozhodovať o náhrade

trov konania podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu existujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce
podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Podľa názoru
odvolacieho súdu v predmetnej veci sú predpoklady pre aplikáciu § 257 CSP. Odvolací súd vo vzťahu
k rozhodovaniu o trovách odvolacieho konania v danej veci, vzhľadom na to, že predmetom odvolania
nebolo rozhodnutie vo veci samej ale len splatnosť vyporiadania, špecifický charakter predmetného

konania a blízky vzťah strán sporu vyhodnotil tieto okolnosti ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní nepriznal náhradu jeho trov.

23. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do veci samej s
použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).