Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Cpr/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124348889
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124348889.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci
žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E. F., zast. Mgr. Michal Gubric,
Dolná 861/18, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 50652249 proti žalovanému: Slovenské banské múzeum,
Kammerhofská 178/2, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 35998652, zast. JUDr. Ivana Kochanská,
Advokátska kancelária, Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 42428343, o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e ,že skončenie pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného výpoveďou č. 6/2024/4
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 23. 04. 2024 zo strany žalovaného je neplatné.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 07. 2024 domáhala určenia, že skončenie jej
pracovného pomeru výpoveďou, ktorá jej bola daná žalovaným v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce zo dňa 23. 04. 2024 je neplatné.
2. Zároveň sa domáhala od žalovaného náhrady mzdy vo výške jej priemerného zárobku odo dňa 01.
07. 2024 až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo do času, kým súd právoplatne
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

3. V tejto časti vzala podaním dourčeným súdu pred prvým pojednávaním žalobu späť. Súd v zmysle
ustanovenia § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
4. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že výpoveď daná žalobkyni je platná,
nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.
5. Súd vykonal dokazovanie žalobou, písomnými vyjadreniami strán, ich korešpondenciou, vyjadrením
právnych zástupcov na pojednávaní, pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi stranami dňa 14. 04.
2021, dohodami o zmene pracovnej zmluvy, výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 23. 04. 2024,

organizačným poriadkom č. 112/2024/4 vydaným žalovaným dňa 26. 04. 2024 s účinnosťou dňa 01.
04. 2024, organizačným poriadkom č. 112/2024/4 vydaným dňa 26. 03. 2024 s účinnosťou od 01. 05.
2024, organizačnou štruktúrou – 70 povolených miest, organizačnou štruktúrou účinnou od 01. 01.
2025, e-mailom zaslaným dňa 24. 04. 2024 a 22. 04. 2024, ktorého prílohou bol organizačný poriadok
a organizačná štruktúra účinná od 01. 05.2024, ponukou práce uverejnenou na stránke G. 05. 04. 2024,
listom Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 16. 02. 2024 a zistil tento skutkový stav:

6. Podľa tvrdenia žalobkyne táto uzatvorila pracovný pomer so žalovaným na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 14. 04. 2021 s dojednaným druhom práce „lektor“ a miestom výkonu práce – priestory
Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do14.04.2022,pričomnazákladedohodyozmenepracovnejzmluvysazmenilnadobuneurčitúazmenilo
sa aj jej pracovné zaradenie s účinnosťou od 01. 01. 2023 na funkciu – projektová koordinátorka.
7. Dňa 23. 04. 2024 jej bola daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce z dôvodu, že jej pracovné miesto bolo zrušené na základe nového organizačného poriadku
účinného od 01. 05. 2024. Listom zo dňa 05. 06. 2024 oznámila žalovanému, že trvá na zamestnávaní
a považuje danú výpoveď za neplatnú.
8. Poprela tvrdenie žalovaného, že ju nemal možnosť v čase dania výpovede zamestnávať a to ani na
kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu jej práce. Ako dôkaz doložila

ponuku práce inzerovanú na internetovej stránke žalovaného dňa 05. 04. 2024 do pracovného zaradenia
lektor, ktorý druh práce už v minulosti aj vykonávala, ako aj ponuku práce „pracovník údržby.“
9. Okrem porušenia ponukovej povinnosti namietala zmätočnosť a zjavné machinácie žalovaného
spojené s vydaním a účinnosťou organizačnej zmeny, v spojitosti s ktorou jej bola daná výpoveď.
Pripojenými dôkazmi preukazovala, že boli prijaté dva rovnaké organizačné poriadky s rovnakým číslom
a rovným znením a prílohami, ale rôznymi dátumami prijatia a účinnosti.

10. Vykonávala svoju prácu aj po účinnosti prijatej zmeny v zmysle organizačného poriadku účinného
od 01. 04. 2024. Mala za to, že skončenie pracovného pomeru s ňou nepredstavuje reálny následok
objektívneho stavu nadbytočnosti vzhľadom na nevyhnutné organizačné zmeny, ale sa jedná o zámerné
vyvolanie organizačných zmien upravovaných tak, aby bol skončený pracovný pomer s vybranými
zamestnancami. Bežnou praxou u žalovaného bolo zverejnenie aktuálne platného organizačného

poriadku na internetovej stránke. Tento však v čase podania žaloby nebol dostupný.
11. Žalovaný uviedol, že ku schváleniu organizačného poriadku č. 112/2024/1 a organizačnej štruktúry
účinnej od 01. 05. 2024 došlo z dôvodu potreby zníženia výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2024
v rozsahu 5 %, ktorú potrebu im oznámilo Ministerstvo životného prostredia listom zo dňa 16. 02.
2024 (str.67 spisu). Pripojil ku spisu e-mailovú komunikáciu so zamestnancami, v zmysle ktorej boli

oboznámení dňa 22. 04. s organizačným poriadkom účinným od 01. 05. 2024 z dôvodu, že sa nestihlo
v súvislosti s novým organizačným poriadkom všetko zadministrovať.
12. Ku schváleniu nového organizačného poriadku došlo samotným Ministerstvom životného prostredia.
Zo zápisnice o prerokovaní organizačnej zmeny zo dňa 23. 04. 2024 vyplýva, že so žalobkyňou
prerokoval organizačnú zmenu a oznámil jej, že nedisponuje žiadnym voľným pracovným miestom.

Z týchto dôvodov sa stala nadbytočnou a potvrdila ukončenie pracovného pomeru výpoveďou uplynutím
2-mesačnej výpovednej doby 30. 06. 2024.
13. Výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 23. 04. 2024 a obsahovala právne
a skutkovo jednoznačne zadefinovaný dôvod. Ich postup bol v súlade so Zákonníkom práce, a preto
žiadal žalobu zamietnuť.

14. Na pojednávaní zástupca žalovaného v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby poukázal na
znenie ustanovenia § 79 Zákonníka práce, pričom toto podanie žalobkyne považoval podľa obsahu za
vyjadrenie jej vôle, že netrvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Poukázal na tú skutočnosť,
že žalobný petit neobsahuje u návrh, aby súd rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne trvá.
15. Vo vzťahu k inzerovaným voľným pracovným miestam, tieto sa týkali iného oddelenia než toho, do

ktorého bola žalobkyňa predtým zaradená.
16. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou.
17. Podľa ustanovenia § 61 ods.1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer
zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.

Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
18. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď ,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov

s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.
(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti

zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo o výpoveď podľa odseku 1 písm. f), iba vtedy, aka) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.
19. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
20. Podľa § 77, veta prvá Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj

zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.
21. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.
22. Z ustanovenia § 61 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže dať výpoveď len z taxatívne
uvedených dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Podmienkou jej
platnosti je písomná forma a doručenie druhej strane. Výpovedný dôvod musí byť vymedzený tak, aby

skutkovéokolnostivnejuvedené,vosvojomsúhrnetvorilivýpovednýdôvod,ktorýjemožnosubsumovať
pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v citovanom ustanovení. Jedná sa o všeobecnú
podmienku určitosti právnych úkonov.
23. Jeden z možných výpovedných dôvodov zo strany zamestnávateľa je aj výpovedný dôvod v zmysle
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, na základe ktorého bola daná výpoveď z pracovného

pomeru žalovaným žalobkyni. Tento výpovedný dôvod je založený na kumulatívnom spojení
predpokladov: existencii rozhodnutia zamestnávateľa o zmene úloh, technického vybavenia, znížení
počtu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo iných organizačných zmenách, ďalej
nadbytočnosti zamestnanca a v príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej
zmene a nadbytočnosťou zamestnanca. Výpoveď z tohto dôvodu však môže dať zamestnávateľ

platne len v prípade, ak sú zároveň splnené ďalšie hmotnoprávne podmienky a to, že nemá možnosť
zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce, prípadne zamestnanec nie je ochotný prejsť na takúto pre neho vhodnú prácu.
Dôkazné bremeno preukázať splnenie uvedených podmienok platnosti výpovede bolo na žalovanom.
24. Žalovaný argumentoval vo vzťahu k prvej podmienke – existencii organizačnej zmeny listom

Ministerstva životného prostredia zo dňa 16. 02. 2024. Tento obsahoval žiadosť v nadväznosti na
zníženie výdavkov kapitol štátneho rozpočtu na roku 2024 v rozsahu 5 % realizovať úsporu výdavkov
žalovaného podľa vlastného uváženia v rámci výdavkových titulov ekonomickej klasifikácie a najmä
prehodnotiť verejné obstarávania v procese prípravy, záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmluvných
vzťahov, požiadavky na uzatvorenie nových zmluvných vzťahov a plnenie v súlade so zákonom

o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
25. Výsledkom mal byť nový organizačný poriadok, ktorý bol doložený do spisu v dvoch verziách.
Odlišovali sa dátumom prijatia a účinnosťou.
26. Zákonník práce ani súdna prax nepožaduje ako podmienku platnosti výpovede z organizačných
dôvodov doručenie nadbytočnému zamestnancovi rozhodnutie o organizačnej zmene, ani jeho písomnú

formu. Zamestnávateľ je povinný len preukázať, že takéto rozhodnutie existovalo v čase dania výpovede
a bolo v priamej príčinnej súvislosti s daním výpovede konkrétnemu zamestnancovi.
27. Súd sa stotožnil s argumentáciou zástupcu žalobkyne, že postup žalovaného pri prijatí tejto
organizačnej zmeny bol zmätočný a nie je z neho zrejmé, kedy k tejto organizačnej zmene došlo, či
26. 04. 2024, ako je uvedené u organizačného poriadku, ktorý mal byť účinný od 01. 04. 2024, t. j.

spätne, alebo 26. 03. 2024 u organizačného poriadku účinného od 01. 05. 2024. Ani z pripojenej e-
mailovej komunikácie so zamestnancami nie je zrejmé, aký bol obsah pripojenej prílohy. Jedná sa pritom
o kľúčový dokument preukazujúci nadbytočnosť toho konkrétneho zamestnanca (keďže iné rozhodnutie
o organizačnej zmene nebolo doložené ani tvrdené).28. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobkyne, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti
výpovede v zmysle citovaného ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko jej nebolo ponúknuté
iné vhodné pracovné miesto, ktoré v čase dania výpovede existovalo a mohlo byť ponúknuté v mieste

jej dojednaného výkonu práce.
29. Žalovaný nespochybnil, že inzeroval inzerciou zverejnenou na jeho internetovej stránke dňa 05. 04.
2024, t. j. pred daním výpovede, voľné pracovné miesto lektora a pracovníka údržby, pričom minimálne
funkcia lektora bola vyslovene vhodná pre žalobkyňu, ktorá túto funkciu pred posledným pracovným
zaradením vykonávala. Toto pracovné miesto navyše bolo inzerované v mieste, ktoré bolo dojednané

akomiestovýkonuprácežalobkyne,t.j.vpriestorochSlovenskéhobanskéhomúzeavBanskejŠtiavnici.
Či sa jednalo o pracovné zaradenie v (novej) organizačnej štruktúre vedené v inom oddelení, nie je
v danom prípade relevantné.
30. Z uvedených dôvodov súd potom považoval v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 a § 63 ods. 2
Zákonníka práce skončenie pracovného pomeru žalobkyne výpoveďou za neplatné a žalobe vyhovel.
31. K argumentácii zástupcu žalovaného, že žalobkyňa súhlasila pri prevzatí výpovede so skončením

jej pracovného pomeru, súd uvádza, že výpoveď je jednostranný právny úkon.. Žalobkyňa následne po
doručení výpovede písomne žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby ju zamestnával a potom, čo jej
to neumožnil, podala žalobu na súd, čím túto vôľu potvrdila.
32. Žalobný petit, ktorým by sa mala domáhať určenia, že jej pracovný pomer trvá, by súd považoval
vzhľadom ku zneniu ustanovenia §79 ods. 1 Zákonníka práce za nadbytočný.

33. Ani čiastočné späťvzatie žaloby vo vzťahu k mzdovým nárokom nadväzujúcim na konanie o určenie
neplatnosti výpovede neznamená, že by tým prejavila vôľu nenastúpiť do práce u žalovaného. Jej
zástupca odôvodnil takýto postup tým, že takúto žalobu mieni podať po prípadnom úspešnom skončení
sporu, o základe tohto nároku. Jedná sa pri tom o bežnú prax v obdobných sporoch.
34. Z uvedených dôvodov súd o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu

v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).