Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123451251
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123451251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov

JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: M. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX R., zastúpený: Advokát JUDr. Vladimír Novák s.r.o., so sídlom
Štúrova 8, 040 01 Košice-mestská časť Juh, IČO 56 701 535, proti žalovanej: U. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. Z. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpená: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 529/34,
091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 5C/7/2024-58 zo dňa 14. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.000,- eur od 01.09.2023 do zaplatenia,
všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca poskytol žalovanej v marci 2022 pôžičku vo výške 6.000,- eur.
Žalobcaprostredníctvomadvokátapísomnevyzvalžalovanúnavráteniepôžičkyvlehotedo31.08.2023.
Z čestného vyhlásenia O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX zo dňa 20.11.2023 vyplýva,
že táto čestne vyhlásila, že má vedomosť o tom a potvrdzuje, že jej manžel M. A., bytom XXX XX Z.
XXX, nar. XX.XX.XXXX požičal v marci 2022 peniaze v sume 6.000,- eur U. N., trvale bytom V. Z. XX,
XXX XX N., nar. XX.XX.XXXX a do dnešného dňa dlžnú sumu nevrátila. Toto vyhlásenie urobila za
účelom vymáhania dlžnej sumy v súdnom konaní. Listom označeným ako „Výzva na vrátenie pôžičky“ zo

dňa 22.08.2023 vyzval žalobca zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Novákom žalovanú na vrátenie
pôžičky, ktorú jej poskytol v marci 2022 vo výške 6.000,- eur. Pôžičku žiadal vrátiť do 31.08.2023 alebo
ho mala kontaktovať za účelom dohody o splátkach. Žalovaná pôžičku nevrátila.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v zmysle § 151 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu v podanej žalobe,
o poskytnutí pôžičky, a to v hotovosti a vo výške 6.000,- eur, a že pôžičku v zmysle výzvy žalobcu

nevrátila. Žalovaná v odpore namietala, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
že neuviedol presný dátum, kedy mal údajne poskytnúť pôžičku a že nepreukázal doručenie výzvy
na vrátenie pôžičky, teda v zásade namietala neunesenie bremena dôkazu žalobcom. Žalovaná však
v priebehu celého súdneho konania neuviedla vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by účinné poprelapodstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu, že jej poskytol pôžičku vo výške 6.000,- eur a že
túto pôžičku žalobcovi nevrátila.

4. Nakoľko žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprela, súd prvej inštancie považoval
skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za nesporné.

5. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu právne posúdil vzťah medzi žalobcom
a žalovanou ako vzťah veriteľa a dlžníka v zmysle zmluvy o pôžičke upravenej v § 657 a § 658

Občianskeho zákonníka. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 6.000,-
eur z titulu nevrátenej peňažnej pôžičky, pričom zo zisteného skutkového stavu bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca žalovanej v marci 2022 pôžičku v uvedenej výške v hotovosti poskytol a
žalovaná uvedené finančné prostriedky žalobcovi nevrátila a to ani do 31.08.2023 v zmysle písomnej
výzvy žalobcu na jej vrátenie. Svoju povinnosť žalovaná do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie
nesplnila, a to ani čiastočne, preto jej súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur. Z prisúdenej istiny súd postupom podľa § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. priznal aj úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na jej vrátenie, t.j. vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.000,- eur
od 01.09.2023 do zaplatenia.

6. Na pojednávaní konanom dňa 14.05.2024 súd zamietol ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie
dokazovania, či už výsluchom strán sporu, výsluchom svedka, oboznámením ďalších listinných dôkazov
predložených až na samotnom pojednávaní, keďže vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav, ktorý
považovalzanesporný,doplneniedokazovanianepovažovalnapotrebnéapretospoukazomnazásadu
hospodárnosti a účelnosti tieto dôkazy nevykonal.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. l CSP.

8.Protitomutorozsudkupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanázdôvodunesprávnych
skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Rozsudok

súdu prvej inštancie je arbitrárny a formalistický, žalobca nedisponuje žiadnymi dôkazmi a žalovaná
nemôže preukázať negatívnu skutočnosť, ktorá sa jednoducho nestala. V takom prípade nemožno
vyžadovať od žalovanej, aby uvádzala, okrem popretia, vlastné skutkové tvrdenia, ak skutkové tvrdenia
nemožno produkovať, lebo žiadny skutok v danom prípade neexistuje. Žalovaná generálne poprela
celý uplatňovaný nárok žalobcu a považuje ho za účelové konanie, ktoré je iba pomstou syna žalobcu

tak, ako to uviedla v konaní pred súdom prvej inštancie. Nemožno preukázať ani reálnosť kontraktu
medzi žalovanou a žalobcom, za také dôkazy nemožno považovať ani čestné prehlásenia vyberané a
predkladané na pojednávaní podľa vývoja veci. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovanej nie je opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

12. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,

opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade nepostačuje
generálne popretie skutkových tvrdení žalobcu. Aby došlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení
žalobcu je potrebné uvedenie vlastných skutočností a tvrdení vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu
na zaplatenie 6000,- eur z titulu zmluvy o pôžičke. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť

výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, že žaloba je úplne nedôvodná. Za výslovné popretie
skutkového tvrdenia protistrany Civilný sporový poriadok vyžaduje predloženie iného skutkového
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie
uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania a predmet

svojho vnímania. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového
tvrdenia protistrany neúčinné.

17. Žalovaná v podanom odpore namietala neunesenie dôkazného bremena, avšak k samotnému

nároku vlastné tvrdenia neuviedla. Namietala aktívnu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu, ako aj použitie
nekalej obchodnej praktiky v rozpore s dobrými mravmi, tieto svoje tvrdenia však nevysvetlila ani
nepreukázala. Vo vzťahu k samotnému nároku zaplatenia sumy 6000,- eur s príslušenstvom vlastné
skutkové tvrdenia, ktorými by účinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu a významné pre rozhodnutie
vo veci neuviedla.

18. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

19. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 CSP. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

20. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásadavoľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz

svojho opaku.

21. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania

dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

22. V niektorých prípadoch strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k
dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore. Právna teória aj súdna
prax v obdobných prípadoch používa na vystihnutie tejto procesnej situácie pojem „informačný deficit“
strany zaťaženej dôkazným bremenom, negatíva ktorého pre túto stranu môžu byť preklenuté tzv.

vysvetľovacou povinnosťou strany nezaťaženej dôkazným bremenom (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 2/2016). Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť
nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.

23. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým

splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá

nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára
2024, sp. zn. 1Cdo/93/2022 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 3/2024 ako R 32/2024).

24. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež
tvrdí. V súvislostiach prejednávanej veci žalobca skutkové tvrdenia doložil listinnými dôkazmi a návrhmi
na výsluch svedkov. Žalovaná v podanom odpore ako aj odvolaní generálne poprela celý uplatňovaný
nárok, avšak svoje tvrdenia ničím právne významným nepreukázala. Počas celého konania neuviedla

logicky akceptovateľné vlastné skutkové tvrdenia, ktorými by účinne poprela podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia žalobcu, že jej v marci 2022 poskytol pôžičku vo výške 6 000,- eur, tieto finančné
prostriedky mali byť použité na kúpu motorového vozidla značky D., a túto pôžičku na auto nevrátila.
Zákonnýmdôsledkomneúčinnéhopopretiaskutkovýchtvrdenížalobcujeneúspechžalovanéhovspore.

25. ,,Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovaťskutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna.2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).

26. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná vzhľadom na neúspech v odvolacom konaní nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva. Dôvodom takého rozhodnutia

je skutočnosť, že v odvolacom konaní žalobcovi žiadne trovy preukázateľne nevznikli a z obsahu spisu
nevyplývajú.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C SP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (6 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).