Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224200593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224200593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, A., zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodinyBratislava,sosídlomVazovova7/A,Bratislava,dieťamatky:D.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
C. XXXX/X, A., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Ivana Igazová s.r.o, so
sídlom Mýtna 2882/11, Bratislava, IČO: 55 956 378, a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXXX/X, A., o návrhu matky na schválenie právneho úkonu za maloleté dieťa, o odvolaní matky proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 18. novembra 2024, č.k. 69P/26/2024-108, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh, ktorým sa matka domáhala
schválenia právneho úkonu – darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré boli
uzavreté za maloletého ako obdarovaného a zároveň povinného z vecného bremena a výrokom II.
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 8 ods. 1 a 2, § 9, § 28, § 30
Občianskeho zákonníka, § 119 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ako aj § 31 ods. 1
a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“).
Vecne dôvodil, že v konaniach o schválenie právneho úkonu za maloletých je záujem maloletého dieťaťa
potrebné vyhodnotiť komplexne. I keď matka uvádzala, že motív darovania nie je dôležitý a zákon ho pri
darovaní nehnuteľnosti ani nevyžaduje, darovanie za života má vplyv na dedenie, a táto skutočnosť je
korigovaná v rámci inštitútu započítania daru na dedičský podiel obdarovaného dediča, čím dochádza

faktickykzníženiujehodedičskéhopodielu.Vprípade,žejevšakprávnyúkonurobenýzamaloletédieťa,
je súd povinný skúmať aj širšie súvislosti a zaoberať sa aj motívmi darovania nehnuteľnosti, pričom súd
prvej inštancie poukázal na možnú odporovateľnosť právnych úkonov, možnosti napadnutia platnosti
darovacej zmluvy, a teda možné vystavenie maloletého budúcim súdnym sporom.

3. Súd prvej inštancie poukázal na obsah darovacej zmluvy, z ktorej vyplýva, že matka daruje dieťaťu
do výlučného vlastníctva byt č. XX nachádzajúci sa na 7. p. bytového domu súpisné číslo XXXX F. A.

G. H. C. X,X, F. C. X, postavený na pozemkoch - parcelách registra „C“-KN evidovaných na katastrálnej
mape s p. č. 4541 o výmere 430 m2 a k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach bytového domu a príslušenstve o veľkosti 8336/540753, ako aj spoluvlastnícky
podiel na pozemkoch - parcelách registra „C“-KN evidovaných na katastrálnej mape s parcelným číslom4541 o výmere 430 m2 - druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria; a s parcelným číslom 4542 o
výmere 438 m2 - druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 8336/540753, a zároveň daruje
maloletému dieťaťu spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8336/537376 k celku na nebytovom priestore č.

XXX na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, v A. G. H. C. X,X, F. F. C. X a k nemu prislúchajúci
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve bytového domu
a podiel na zastavanom pozemku o veľkosti 1699/540753 a nebytový priestor č. XXX na 1. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX, F. A. G. H. C. X,X, F. F. C. X a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, príslušenstve bytového domu a podiel na

zastavanom pozemku o veľkosti 1678/540753, všetko evidované na LV č. XXXX, pre okres Bratislava V,
obec A., katastrálne územie I., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Zároveň
sa zmluvou bezodplatne zriaďuje vecné bremeno, ktorého obsahom je právo oprávnenej z vecného
bremena neobmedzene, doživotne a bezodplatne v celom rozsahu užívať byt č. XX s tým, že do
nadobudnutia plnoletosti povinného z vecného bremena bude oprávnená z vecného bremena znášať
náklady na zachovanie a opravy predmetu prevodu, vrátane úhrady všetkých platieb spojených s

užívaním bytu. S darovaním nehnuteľnosti na maloleté dieťa prechádza už aj v minulosti zriadené vecné
bremeno, pričom oprávnenými z toho vecného bremena je stará matka maloletého dieťaťa a jeho strýko,
ktorí majú právo bezodplatného, doživotného bývania a užívania celého bytu č. XX.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že záujem maloletého dieťaťa nemožno vidieť len v tom, či sa stane

vlastníkom nehnuteľnosti, pretože treba prihliadnuť aj na to, aká je možnosť používať veci získané
darom a aké by boli prípadné náklady spojené s udržiavaním darovanej nehnuteľnosti. Mal za to, že z
darovacej zmluvy k nehnuteľnosti vyplýva, že maloleté dieťa z nej v čase svojej plnoletosti bude mať
viac povinností ako výhod, keďže bude vlastníkom nehnuteľnosti s právom doživotného bezodplatného
bývania a užívania celej nehnuteľnosti svojou matkou, starou matkou a strýkom. Jeho užívacie právo

bude teda obmedzené užívacím právom jeho troch rodinných príslušníkov, a napriek tomu bude povinný
po dovŕšení plnoletosti znášať všetky náklady súvisiace s nehnuteľnosťou v celom rozsahu. Uviedol,
že takto formulované vecné bremeno predstavuje riziká pre maloleté dieťa do budúcnosti, kedy mu v
zmysle zmluvy plynú v podstate len povinnosti, s obmedzením užívacieho práva a s ťažšou možnosťou
scudziteľnosti nehnuteľnosti so zriadenými vecnými bremenami. Súd pritom musí zvažovať záujem

dieťaťa pri nadobudnutí nehnuteľnosti nielen v čase dobrých rodinných vzťahov, ale musí rátať aj
s možnosťou ich komplikácie. Matka prezentovala dôvod zriadenia vecných bremien ako ochranu
maloletého dieťaťa pred jeho vlastným otcom, ktorý je bývalý liečený alkoholik, gambler, a u ktorého
hrozí enormné riziko zneužitia v neprospech maloletého. Uviedol, že aj keď je disponovanie s majetkom
vždy vo výlučnej dispozícii vlastníka, je ťažko pochopiteľné ak existuje tak veľké riziko zo strany otca,

prečo je pre dieťa výhodné a je v jeho záujme, aby mu už v čase maloletosti s dôsledkami pretrvávajúcimi
aj do obdobia po dovŕšení plnoletosti bola darovaná nehnuteľnosť.

5. Súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie návrhu matky na vypočutie svedkyne - starej matky
maloletého dieťaťa, ktorá sa vo svedeckej výpovedi mala vyjadriť k motívu prijatia práva z vecného

bremena tým, že považoval tento dôkaz za nadbytočný, ničím neovplyvňujúci výsledok dokazovania.
Uviedol, že motívy zriadenia vecného bremena objasnila súdu matka a sú priamo popísané aj zmluve
o zriadení vecného bremena. Dodal, že pre posúdenie záujmu maloletého dieťaťa na právnom úkone
je smerodajný obsah zmluvy a to, aké povinnosti, záväzky, prípadné riziká z nej pre dieťa môžu
vyplývať. Zamietnutie návrhu matky, ktorým žiadala aby súd zohľadnil názor dieťaťa, ktoré v čase

rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo vo veku 16 a 1 roka, kedy vie pochopiť význam právneho úkonu
a súd musí rešpektovať jeho vôľu, zdôvodnil súd prvej inštancie tým, že síce maloletý vie pochopiť
čo je predmetom konania (t. j. má mu byť darovaná nehnuteľnosť), ale nevie vyhodnocovať právne
následky a riziká takéhoto právneho úkonu. Mal za to, že ak by k tomu súd pristupoval len tak, že by
rešpektoval názor maloletého dieťaťa, nemusel by v konaní vôbec vykonávať žiadne dokazovanie a

oboznamovať sa s obsahom uskutočnených právnych úkonov. Názor maloletého dieťaťa nie je možné
vnímať absolútne a bez zohľadnenia ďalších relevantných okolností ho premietnuť do rozhodnutia
súdu. Súd prvej inštancie mal za to, že pri takto zadefinovaných skutkových okolnostiach je ťažko
možno prijať záver, že darovanie nehnuteľnosti má byť v záujme maloletého dieťaťa, keď podľa zmlúv o
zriadení vecných bremien túto nehnuteľnosť reálne nebude môcť užívať, právo zodpovedajúce vecnému

bremenu v podobe doživotného bývania a užívania budú mať tri ďalšie osoby bez povinnosti uhrádzania
akýchkoľveknákladov,pričommaloletédieťabudenútenépodovŕšeníplnoletostihradiťvšetkysúvisiace
náklady s nehnuteľnosťou a podľa matky hrozí enormné riziko zneužitia maloletého dieťaťa zo strany
otca maloletého dieťaťa. Má za to, že zriadenie vecných bremien nemožno považovať za úkon, ktorýeliminuje všetky riziká spojené s možným zneužitím maloletého dieťaťa tak, aby sa predišlo nevýhodným
zásahom do jeho majetkovej sféry zo strany otca, ktorý je matkou popisovaný ako bývalý liečený
alkoholik, gambler, ktorý jej aj pri rozvode zanechal nie malé dlhy. Vzhľadom na všetky uvedené

skutočnosti považoval súd prvej inštancie predmetný právny úkon za úkon rizikový, ktorý nie je v záujme
maloletého dieťaťa a návrh na schválenie právneho úkonu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa podľa § 365
ods. 1 písm. e), f), h) CSP a § 62 CMP. Poukázala na to, že súd prvej inštancie ako jeden z dôvodov
zamietnutia návrhu uviedol, že motív matky darovať synovi byt nebol dostatočne objasnený. Súhlasí
s tvrdením súdu, že je právom súdu pri schvaľovaní právneho úkonu maloletého skúmať aj širšie
súvislosti, avšak má za to, že tieto súvislosti musí skúmať a interpretovať v súlade so zákonom a v jeho
medziach. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že motív darovania nehnuteľnosti nebol dostatočne objasnený,

je v rozpore s vykonaným dokazovaním a súd prvej inštancie šiel nad rámec zákona. Poukázala na
zápisnice a na zvukové záznamy z pojednávaní, kde vysvetľovala motív darovania bytu synovi, keď má
zatožeterazprišlavhodnádobaarozhodlasariešiťsvojmajetokprevodompreprípad,žebysajejniečo
stalo. Dcére D. plánuje kúpiť byt a sama je vlastníčkou rodinného domu v Maďarsku, kde v súčasnosti
býva, teda disponuje ešte aj ďalším majetkom. Uviedla, že podľa § 628 Občianskeho zákonníka úkon

darovania pozostáva len z vôle darcu obdarovať a vôle obdarovaného dar prijať. Má za to, že ak súd
konštatuje, že matka svoje motívy dostatočne neprezentovala, opiera rozsudok o požiadavku idúcu nad
rámec zákona a požaduje niečo, čoho rozsah nemožno bližšie konkretizovať, teda ani splniť. Má za to,
že argumentácia súdu prvej inštancie v bode 19., keď mal za problematické a v nezáujme maloletého aj
to, že maloletý má súrodencov, z čoho by mohli v budúcnosti prameniť spory, neobstojí. Uviedla, že rodič

nie je počas života limitovaný zákonom v nakladaní so svojim vlastníctvom a je oprávnený darovať vec
len jednému z detí bez súčasného obdarovania ostatných. Ak by sa pripustilo, že darovanie len jednému
súrodencovi môže ústiť do možných budúcich konfliktov medzi súrodencami, nebolo by možné schváliť
žiadny úkon za maloletého, u ktorého nedochádza súčasne k rovnocennému obdarovaniu aj zvyšných
súrodencov. Uvedené nemá oporu v praxi súdov a bolo by aj neprípustným popretím zákonnej voľnosti

v nakladaní s majetkom. Má za to, že možnosti mal. A. vec užívať boli riadne preukázané výpoveďou
navrhovateľky, mal. A. a k uvedenému mala vypovedať aj stará mama maloletého. Táto ako oprávnená
z vecného bremena mala svedčiť o okolnostiach a účele zriadenia vecného bremena na byte v jej
prospech, ako aj o svojich osobných a majetkových pomeroch za účelom zistenia pravdepodobnosti jeho
využívania a mala objasniť aj osobné a majetkové pomery jej syna – strýka maloletého. Konštatovanie

súdu prvej inštancie, že z darovanej nehnuteľnosti bude mať maloletý viac povinností ako výhod je v
rozpore s tým, čo vyplynulo z dokazovania. Maloletý má bezodplatne nadobudnúť darom vec značnej
hodnoty v pomere k rizikám, plynúcim z vecných bremien, ktorých ochranný účel bol v konaní všetkými
účastníkmi zhodne potvrdený. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov nezobral do úvahy skutočnosť,
že byt sa prenajíma, ako ani preukázanú finančnú zabezpečenosť a nepotrebu využívať oprávnenie z

vecných bremien všetkými oprávnenými. Súdom prezentovaný záver, že maloletý nadobudne darom len
povinnosti a žiadne benefity nie je podložený, keď výnos z prenájmu môže maloletému pokryť nielen
náklady, ale zabezpečí mu naviac príjem. Oprávnení sa vyjadrili, že o využívanie vecného bremena
nemajú záujem a ich zriadenie bolo formálne za účelom ochrany, a nie za účelom ich skutočného
využívania. Má za to, že súd prvej inštancie hodnotil dôkazy selektívne, v rozpore s § 191 CSP. Výsluchy

účastníkov a predložené dôkazy nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Selektívne sa v odôvodnení
zameral len na existenciu vecných bremien a nevysporiadal sa s tým, že z dokazovania vyplynulo,
že tieto sú na byte len formálne, v záujme ochrany maloletého, a nikto z oprávnených z vecného
bremena nemá záujem ich vykonávať, ani využívať. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti nepovažoval za
relevantné v pomere k veci a aj výsluch navrhovanej svedkyne odmietol vykonať. Má za to, že uvedené

zakladá neúplne zistený skutočný stav veci, nesprávne skutkové zistenia súdu, ku ktorým dospel na
základe vykonaných dôkazov, čo sú odvolacie dôvody podľa § 62 CMP, § 365 ods. 1 písm. e) CSP, ako
aj odvolací dôvod podľa písm. f). Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aplikáciu
ustanovení § 119 CMP, § 9 OZ , § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 38 CMP a § 116 CMP na daný skutkový
stav. Mal. A. mal v čase jeho vypočutia v konaní 16,5 roka, do plnoletosti mu chýbal jeden a pol roka.

Počas výsluchu uviedol, že veľmi dobre chápe následky darovania, ale vzhľadom na vynikajúce rodinné
vzťahy by možnosť domáhania sa užívania bytu oprávnenými mohla vzniknúť len teoreticky. I s týmito
ťarchami, ktorých si je plne vedomý, má záujem nehnuteľnosť nadobudnúť. Uviedla, že súd podľa § 38
ods. 1 CMP musí prihliadnuť na názor maloletého dieťaťa, ak je účastníkom konania a ak ho je schopnés ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť. V prípade, že nebude vyhovené názoru, či prianiu
dieťaťa, musí byť postup, či rozhodnutie vo veci dieťaťa presvedčivo odôvodnené. Súd prvej inštancie
neprihliadol v dostatočnej miere a bez bližšieho odôvodnenia na názor, želanie a vôľu maloletého. Má

za to, že ak by súd prvej inštancie vykonal dokazovanie riadne, zistil dôsledne skutočný stav a ak by
dôkazy bol hodnotil vo vzájomných súvislostiach, dospel by k záveru, že vzhľadom na vykonané a
ďalšie dokazovanie, ktoré však nepripustil, potom benefity darovania prevyšujú riziká, a že obmedzenia
viaznuce na byte, sú v tomto prípade skutočne len na ochranu a v záujme maloletého. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu navrhovateľky vyhovie a

schváli úkon, ktorého sa navrhovateľka dožaduje.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka použila zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil (§ 67
CMP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým zamietol návrh matky domáhajúcej sa schválenia právneho úkonu za maloletého
spočívajúceho v uzavretí darovacej zmluvy k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré
boli uzavreté za maloletého ako obdarovaného a zároveň povinného z vecného bremena.

9. Podľa § 119 CMP právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to

v záujme maloletého.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom, odvolacou argumentáciou odvolateľky
i obsahom celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia dôvodnosti podaného

návrhu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2
CSP), a ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom

k odvolacím námietkam sa žiada doplniť iba nasledovné:

12. V zmysle čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré
sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je maloleté dieťa spôsobilé, ho zastupujú rodičia (§ 26, § 27 ods. 1
Občianskehozákonníkaa§31ods.1Zákonaorodine).Priprávnychúkonoch,priktorýchbymohlodôjsť
k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým

istým rodičom navzájom, nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa žiadny z rodičov a súd obligatórne
ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone
zastupovať (kolízny opatrovník). Zákonný zástupca maloletého môže bez súhlasu súdu za maloletého
robiť právne úkony týkajúce sa jeho majetku (aj keď sa nimi jeho majetková podstata zväčšuje), lenv bežných veciach. Inou než bežnou vecou sa rozumie aj prijatie daru v takej hodnote, s ktorou nie
je maloletý spôsobilý nakladať sám. Predmetom dokazovania v takom konaní je potom zistenie, či je
právny úkon maloletého, ktorý za neho urobil jeho zástupca, v záujme maloletého, alebo nie. Záujem

maloletého dieťaťa pritom, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, nemožno vidieť len v tom, či
sa maloletý stane vlastníkom nehnuteľnosti, pretože treba prihliadnuť aj na to, aká je možnosť používať
veci získané darom, a aké by boli prípadné náklady spojené s ich udržiavaním (viď R 59/1966). Súd
teda skúma to, či vykonaním takéhoto právneho úkonu nehrozí potencionálna možnosť, že maloletému
z tohto právneho úkonu vzniknú povinnosti, ktoré by nebol schopný splniť. Ani prijatie daru teda nie je

za každých okolností možné chápať len ako záujem maloletého. Súd môže právny úkon urobený za
maloletého schváliť len vtedy, ak pozitíva tohto právneho úkonu prevažujú potencionálne riziká, ktoré
by z právneho úkonu mohli pre dieťa vyplynúť.

15.Odvolacísúdzobsahudarovacejzmluvyzistil,žetoutozmluvoumatkadarujemaloletémudieťaťudo
výlučnéhovlastníctvabyt,pričomzároveňzriaďujevecnébremenovprospechdarcu-právodoživotného

bývania a užívania bytu č. XX, ako aj prislúchajúcich spoločných častí a zariadení, ktoré vecné bremeno
sa zriaďuje bezodplatne. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že na predmete zmluvy je v súčasnosti
zriadené ďalšie vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti
v prospech starej matky a strýka maloletého, ktoré bolo zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena
dňa 24.04.2023.

16. Darovaním nehnuteľnosti sa tak maloleté dieťa stáva nie len beneficientom v podobe vlastníckeho
práva, ale zároveň aj nositeľom povinností znášať náklady na jej údržbu. I keď darovacia zmluva
poskytuje maloletému finančný prospech, keď nadobudne majetok značnej hodnoty, existenciou
vecných bremien in personam v prospech troch ďalších osôb sa benefity súvisiace s vlastníctvom

nehnuteľnosti dostávajú do značnej nerovnováhy s povinnosťami. Zároveň je ako výlučný vlastník danej
nehnuteľnosti povinný znášať náklady na jej údržbu. Z darovacej zmluvy vyplýva, že do nadobudnutia
plnoletosti maloletého bude znášať všetky náklady na zachovanie a opravy nehnuteľnosti, vrátane
úhrad všetkých platieb spojených s užívaním bytu matka maloletého. Avšak po nadobudnutí plnoletosti
povinnosť matky uhrádzať náklady na údržbu nehnuteľnosti zaniká, a v prípade, že matka tieto náklady

nebude chcieť uhrádzať dobrovoľne, bude ich musieť mal. A. znášať sám, pričom právo užívať danú
nehnuteľnosť v zmysle vecného bremena bude mať matka, stará matka, ako aj strýko mal. A., ktorí
nebudú mať žiadnu povinnosť podieľať sa na nákladoch na údržbu nehnuteľnosti.

17. Navyše je otázne, v akom rozsahu bude mať vôbec dieťa po dosiahnutí svojej plnoletosti možnosť

danú nehnuteľnosť reálne užívať. Matka maloletého argumentuje tým, že nehnuteľnosť nebude užívať
žiaden z oprávnených z vecného bremena, predmetné zriadenie vecného bremena je len formálne
a slúži výhradne na ochranu maloletého pred scudzením nehnuteľnosti v prospech jeho otca. Túto
skutočnosť mala výpoveďou osvedčiť aj svedkyňa – stará matka maloletého, ktorú súd nevypočul,
čo matka namietala. Odvolací súd v tomto kontexte v súlade so súdom prvej inštancie dodáva, že

takéto vyjadrenia nie sú relevantné pre rozhodnutie, keď verbálne záruky matky, či iných subjektov,
že všetci oprávnení z vecného bremena nebudú svoje oprávnenia využívať, nie je možné fakticky
overiť. I keď matka, stará matka, či strýko objektívne nechcú a nepotrebujú využívať nehnuteľnosť, to
neznamená, že v budúcnosti nenastane situácia, následkom ktorej niekto z oprávnených osôb svoje
právo využije a nehnuteľnosť začne užívať na účet maloletého. Z darovacej zmluvy vyplýva, že tieto

osoby sú oprávnené nehnuteľnosť užívať a prevzatie ich verbálneho prísľubu, že tak neučinia, by
predstavovalo neopodstatnenú slepú dôveru súdu v neprospech maloletého. Súd prvej inštancie tak
správne konštatoval, že musí zvažovať záujem dieťaťa pri nadobudnutí nehnuteľnosti nielen v čase
dobrých rodinných vzťahov, ale musí rátať aj s možnosťou ich komplikácie. Preto je otázne, či plnoletý
A. bude vôbec môcť takúto nehnuteľnosť užívať, či bude pre neho použiteľná, a či o takúto nehnuteľnosť

bude mať v dospelosti záujem. V tomto kontexte tak nie je možné priznať relevanciu ani argumentu
matky,žemaloletýbudemaťpríjemzprenájmunehnuteľnosti,keďvprípade,aksaniektozoprávnených
rozhodne nehnuteľnosť užívať, možnosť maloletého predmetnú nehnuteľnosť prenajať a zabezpečiť si
tak ďalší príjem bude takmer úplne eliminovaná.

18. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nie
je možné absolútne prevziať názor maloletého dieťaťa, keďže s poukazom na svoj vek sú jeho
schopnosti vyhodnocovať právne dôsledky limitované. I keď maloletý dokáže porozumieť benefitom
súvisiacim s vlastníctvom nehnuteľnosti, je nepravdepodobné, že dokáže rozpoznať rozmer povinnostíprislúchajúcim k vlastníckemu právu. K námietke matky tak odvolací súd dodáva, že súdy pri
rozhodovaní nemajú prihliadať na názor maloletých detí priamym prevzatím ich želaní do svojich
záverov, ale majú posúdiť celkový skutkový stav s prihliadnutím na ich priania. Skutočnosť, že súd

rozhodne v rozpore so želaním maloletého dieťaťa tak nezakladá nezákonnosť rozhodnutia. Odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal aj s názormi mal. A. a svoje závery i v tomto
smere riadne odôvodnil.

19. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že návrh matky

je dôvodné zamietnuť, keď predmetnou zmluvou, ktorou zmluvnou stranou mal byť mal. A., vznikne
maloletému nepomerne viac povinností ako práv k nehnuteľností. Zároveň zmluva maloletého do
budúcnosti zaväzuje v neprospech tretích osôb – keď iné osoby majú právo nehnuteľnosť užívať, avšak
náklady i napriek užívaniu nehnuteľnosti tretími stranami má uhrádzať maloletý. Z toho dôvodu dospel
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že vykonanie tohto právneho úkonu v mene
maloletého nie je v jeho prospech.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil.

21. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovení § 52, § 58 CMP a § 396 ods.

1 CSP.

22. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).