Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. február 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122341795
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122341795.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu:
A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, B. XXXX/X, XXX XX D., zast. KOVAL & spol., advokátska kancelária,
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36648892 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s.,
Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31383408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, IČO: 36853186, o zaplatenie 2 590,62 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 590,62 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 23. 01. 2020 až do zaplatenia, všetko v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žalobca m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný
uhradiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10. 06. 2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy

2 590,62 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne počnúc dňom 23. 01. 2022 až do zaplatenia ako náhrady
škody, ktorá mu vznikla dopravnou nehodou s poistencom žalovaného.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán, ich výpoveďou, korešpondenciou strán, záznamom
o dopravnej nehode, faktúrou č. 02211254 zo dňa 05. 11. 2021, fotodokumentáciou motorových vozidiel,
ktoré sa zúčastnili na dopravnej nehode, odborným vyjadrením č. 2/2023 znalca A. E. A., F., z odboru

dopravná cestná, odvetvie – nehody v cestnej doprave, jeho písomným vyjadrením v konaní a zistil tento
skutkový stav:
4. Podľa tvrdenia žalobcu tento je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Hyudai Santa Fe,
evidenčnéčíslo:D..Dňa27.08.2021došlokpoistnejudalosti,keďzavinenímvodičamotorovéhovozidla
Opel, ŠPZ: G. došlo k poškodeniu jeho osobného motorového vozidla. Jeho osobné motorové vozidlo
boloopravenéspoločnosťouPortas,ktorámuvystavilafaktúrusplatnúdňa12.11.2021nasumu3137,--
Eur.

5. Žalovaný mu dňa 25. 11. 2021 oznámil, že jeho nárok na náhradu škody považuje za neoprávnený
z dôvodu, že zadná časť jeho motorového vozidla bola už v predchádzajúcom stave poškodená. Dňa 07.
01. 2022 mu uhradil sumu 546,38 Eur, keď mu nepriznal náhradu za opravu zadnej kapoty a vrchnej časti
nárazníka. Neuviedol mu žiaden kvalifikovaný a relevantný právny dôvod pre krátenie poistného plnenia.
Dňa 04. 03. 2022 mu oznámil, že priznané poistné plnenie predstavuje náhradu za spojler nárazníka,
strednú časť nárazníka, klipy a práce na čítanie závad, nárazník - výmena, radar – nastavenie, DJM.

6. Žalovaný v zápise o poškodení jeho motorového vozidla zo dňa 22. 09. 2021 na základe obhliadky
uviedol, že zadný nárazník a zadná kapota sú určené na výmenu. Pokiaľ aj došlo k poškodeniu
motorového vozidla v tejto časti pred dopravnou nehodou, nebolo v takom rozsahu, aby bola potrebnáoprava. Jej nutnosť vznikla až poistnou udalosťou. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe vyhovieť
a priznať mu aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy.
7. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Uviedol, že jeho likvidátori

zistili absenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a poškodením vrchnej časti zadného
nárazníka a zadnej kapoty z dôvodu výškovej a geometrickej nekompatibility poškodení vozidiel. Preto
považoval nárok žalobcu za bezdôvodný. Mal za to, že žalobca náležite nepreukázal vecnú a časovú
súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako
následkom takto vzniknutej škody v súvislosti so znením ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) a § 5 ods. 1

písm. h) ZoPZP a § 442 ods.1 OZ.
8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že na bočnej ceste popod Ostrú Lúku musel zastať, lebo nastala
zápcha. Vodič vozidla Opel za ním neubrzdil a narazil do zadnej časti jeho motorového vozidla. Spísali
o tom záznam a urobili fotodokumentáciu. Ohliadka vozidla bola asi 2 týždne po dopravnej nehode s tým,
že medzi tým mu vznikla ešte ďalšia preliačenina na ľavej strane kufra ale v hornej časti. Toto aj uviedol
ohliadateľovi. Tento objavil ďalší malý škrabanec na pravej strane. Ohliadateľ skonštatoval, že kufor

vozidla je poškodený a je ho treba vymeniť, lebo sa to nedá opraviť. Aj v servise mu povedali, že hoci
poškodenie nie je veľké, jedná sa o falec kufra, do ktorého by mohlo tiecť a zhrdzavelo by to, takže ho
treba vymeniť.
9. Žalovaný predložil odborné vyjadrenie A. E. A., F., znalca z odboru cestná doprava zo dňa
15.01.2023. Podľa žalovaného z neho vyplýva absencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou

zo dňa 27. 08. 2021 a poškodením vrchnej časti zadného nárazníka a zadnej kapoty vozidla Hyundai .
10. Žalobca poukázal na str. 18 odborného vyjadrenia, kde znalec uviedol, že toto poškodenie vzniklo
v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Zadné dvere vozidla bolo potrebné vymeniť v dôsledku
zatlačenia spodnej hrany zadaných výklopných dverí. Ostatné drobné poškodenia, ktoré mali podľa
znalca vzniknúť pred alebo po poistnej udalosti, sú bezpredmetné a nemajú vplyv na to, či poškodené

diely bolo potrebné vymeniť.
11. Z obsahu odborného vyjadrenia A. E. A., F. bolo zistené, že znalec mal k dispozícii fotografie,
ktoré boli urobené stranami na mieste samom po dopravnej nehode a vychádzal z nich.. Polícia nebola
účastníkmi nehody privolaná a miesto nehody nebolo možné znalcom jednoznačne identifikovať. Znalec
jednoznačne vylúčil poškodenia označené červenými šípkami a červenou kružnicou ako poškodenia

vzniknuté v súvislosti s dopravnou nehodou (obrázok č. 25 odborného vyjadrenia).
12. Poškodenia označené červenými šípkami v ľavej časti zadnej kapoty mohli vzniknúť mechanizmom
zvisle orientovaného prelomenia ako typický kontakt so stĺpom, pilierom, múrikom, pričom k nemu došlo
po dopravnej nehode. U poškodenia označeného červeným krúžkom v pravej časti zadnej kapoty na
obrázku č. 25 nie je jednoznačne možné povedať, kedy vzniklo. Nesúvisí však s poistnou udalosťou.

Podľa znalca všetky ostatné poškodenia zadnej časti vozidla Hyundai sú z technického hľadiska
prijateľné a mohli vzniknúť pri predmetnej dopravnej nehode, pričom ohybové zatlačenie spodnej hrany
zadných výklopných dverí na vozidle Hyundai bolo objektívne a tiež dostatočne presne vytvorené tlakom
hrany masky vozidla Opel pri dopravnej nehode (str. 18, obrázok č. 15 – 17 odborného vyjadrenia).
13. Žalobca navrhol na objasnenie záverov tohto vyjadrenia aj na vysvetlenie určitých nezrovnalostí

v jeho obsahu výsluch znalca. Súd postupom podľa § 196 ods. 3 CSP uložil znalcovi, aby zodpovedal
otázky žalobcu týkajúce sa jeho odborného vyjadrenia.
14. Tento na otázky žalobcu odpovedal podaním zo dňa 18. 08. 2023 nasledovne: Na otázku, či môžu
výtlky a iné nerovnosti mať vplyv na geometrickú korešpondenciu poškodení vozidiel uviedol, že vo
všeobecnosti môžu, ak je geometrická korešpondencia vykonaná nesprávne. .Na druhú otázku, či

pri zameraní výškového usporiadania oboch vozidiel bolo prihliadnuté na nerovnosti vozovky, ktorej
povrch je zachytený aj na obrázkoch znaleckého posudku, znalec poukázal na svoj postup pri analýze
poškodení zdokumentovaný aj v jeho odbornom vyjadrení s tým, že spôsobom, akým bola vykonaná
geometrická korešpondencia poškodených vozidiel, došlo k eliminácii vplyvu výtlkov, jám a iných
nerovností. K tretej otázke uviedol, že ak aj došlo k stretu vozidiel na nerovnom povrchu, je vo

všeobecnosti dostatočné pre vykonanie geometrickej korešpondencie poškodení vykonávať výškové
zamerania poškodení na rovnom povrchu a následne postupovať, ako je popísané v odbornom vyjadrení
15. Predmetom sporu bolo plnenie z titulu vzniknutej škody na osobnom motorovom vozidle žalobcu
v dôsledku dopravnej nehody zo zákonného poistenia poistenca žalovaného v zmysle zákona č.
381/2001 Z. z.

16. Podľa § 427 ods. 1 O. z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
17. Ods.2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj
prevádzateľ lietadla.18. Podľa § 428 O. z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Podľa § 442 ods. 1 O. z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
20. Realizácia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
predpokladá existenciu dvoch druhov právnych vzťahov a to základného zodpovednostného právneho
vzťahu, ktorého obsahom je povinnosť škodcu v rámci novovzniknutého záväzkového právneho vzťahu
zodpovednosti za škodu nahradiť škodu, ktorú spôsobil prevádzkou motorového vozidla poškodenému,

zaktorúobjektívnezodpovedáapoistnoprávnehovzťahu,ktoréhoobsahomjeprávopoistenéhoškodcu,
aby poisťovňa za neho nahradila škodu, za ktorú zodpovedá. Zároveň vzniká právo poškodeného
uplatniť si právo na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.).
21. Dôkazné bremeno preukázať existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle
citovaného ustanovenia § 427 O. z. a to, že došlo k udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku (k dopravnej nehode), že došlo ku vzniku škody v jeho majetkovej sfére

v dôsledku vzniku nákladov na uvedenie jeho motorového vozidla do pôvodného stavu, a že existuje
príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a škodovou udalosťou bolo na strane žalobcu..
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27. 08. 2021 došlo k dopravnej nehode,
ktorú zavinil vodič osobného motorového vozidla Opel Astra, ktorého vlastníkom bola F. G.. Táto mala
uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou

motorového vozidla so žalovaným. Priebeh nehody bol popísaný jej účastníkmi nasledovne : motorové
vozidlo Opel nestihlo zabrzdiť, keď motorové vozidlo Hyundai zastavilo a vrazilo do zadnej časti vozidla
žalobcu.
23. Po uplatnení si nároku na náhradu škody žalobcom žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca
H. E. vykonal dňa 22. 09. 2021 ohliadku motorového vozidla žalobcu a spísal s ním zápis o poškodení

(str. 16 spisu). V tomto je uvedené v rubrike „diely na výmenu“ aj zadná kapota a nárazník HZ. Následne
došlo k oprave motorového vozidla, za ktorú bola žalobcovi vyfakturovaná faktúrou č. 02211254 dňa
05. 11. 2021 suma 3 137,-- Eur
24. Žalovaný oznámil žalobcovi stanovisko ku škodovej udalosti prípisom zo dňa 25. 11. 2021. V tomto
uviedol, že vzhľadom k tomu, že zadaná časť bola už v predchádzajúcom stave poškodená, považuje

uplatnený nárok na náhradu škody za neoprávnený. Po reklamácii v oznámení zo dňa 07. 01. 2022
oznámil úhradu časti nákladov na opravu v sume 546,38 Eur. Ako nepriznané položky uviedol zadnú
kapotu a vrchnú časť nárazníka poškodené pred a po vzniku poistnej udalosti v sume 2 590,62 Eur.
25. V konaní bola sporná otázka príčinnej súvislosti vzniku poškodenia zadnej kapoty a zadného
nárazníka vozidla žalobcu s nehodovou udalosťou. Žalovaný predložil ako dôkaz odborné vyjadrenie

A. E. A. č. 02/2023 ako dôkaz absencie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou zo dňa 27. 08.
2021 a poškodením vrchnej časti zadného nárazníka a zadnej kapoty vozidla žalobcu z dôvodu výškovej
a geometrickej nekompatibility s poškodeniami motorového vozidla jeho poistenca.
26. Takýto záver z tohto odborného vyjadrenia podľa názoru súdu nevyplýva. Znalec v závere
svojho odborného vyjadrenia síce vylúčil príčinnú súvislosť poškodení označených červenými šípkami

a červenou kružnicou, nachádzajúce sa na zadnej kapote vozidla Hyundai s dopravnou nehodou, ale
u všetkých ostatných poškodení zadnej časti vozidla Hyundai vrátane ohybového zatlačenia spodnej
hrany zadných výklopných dverí z technického hľadiska považoval za prijateľné , že vznikli v súvislosti
s predmetnou dopravnou nehodou.
27. Z uvedeného vyplýva, že žalobca preukázal, že poškodenie spodnej hrany zadných výklopných

dverí na jeho motorovom vozidle bolo spôsobené predmetnou poistnou udalosťou, pričom na základe
ohliadky motorového vozidla samotný zamestnanec žalovaného charakter tohto poškodenia posúdil ako
dôvod pre výmenu celej zadnej kapoty. Žalobca na základe tohto doporučenia aj jej výmenu realizoval.
Škoda vzniknutá v dôsledku tejto výmeny potom vznikla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
28. V odmietnutí plnenia v stanovisku po skončení šetrení škodovej udalosti zo dňa 25. 11. 2021, ani

v priebehu konania žalovaný nevysvetlil, prečo poškodenie spodnej hrany zadných výklopných dverí
nepovažoval za poškodenie vzniknuté v súvislosti s dopravnou nehodou, tak ako to vyplýva z odborného
vyjadrenie vypracovaného na základe jeho objednávky.
29. Žalovaný zároveň nijakým spôsobom nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že poškodenie zadnej kapoty
jeho motorového vozidla v dôsledku dopravnej nehody ohybovým zatlačením spodnej hrany zadných

výklopných dverí v strednej časti motorového vozidla malo vplyv na funkčnosť motorového vozidla
a z týchto dôvodov bolo potrebné celý diel vymeniť, na rozdiel od poškodenia, ktoré mohlo vzniknúť
aj pred dopravnou nehodou, označené červeným krúžkom v pravej časti zadnej kapoty, ktoré
predstavovalo skôr len estetickú vadu a nie funkčnú.30. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu žalovaného v zmysle citovaného ustanovenia § 427 O. z. a to, že došlo k udalosti vyvolanej
osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (k dopravnej nehode), že došlo ku vzniku škody

v majetkovej sfére žalobcu v dôsledku vzniku nákladov na uvedenie jeho motorového vozidla do
pôvodného stavu /pričom preukázal aj jej výšku/ a existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou
škodou a škodovou (poistnou) udalosťou. Z týchto dôvodov žalobe v časti požadovanej istiny vyhovel
v plnom rozsahu.
31. Medzi stranami bola ďalej sporná otázka počiatku vzniku nároku na úrok z omeškania, keď žalobca

požadoval jeho zaplatenie od 23. 01. 2022 v súvislosti so znením ustanovenia § 517 ods. 2 O. z. a §
797 ods. 3 O. z.
32. Žalovaný mal za to, že bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov od oznámenia vzniku poistnej udalosti
dňa 25. 11. 2021 oznámil žalobcovi svoje stanovisko ku škodovej udalosti. Tým si splnil svoju povinnosť
podľa § 11 ods. 6 psím. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení a vylúčil tým uplatnenie sankcie

v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona. Nárok na úrok z omeškania by mohol vzniknúť žalobcovi podľa
jeho názoru až vtedy, ak by neuhradil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 citovaného zákona.
33. Podľa § 517 ods. 1 O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 797 ods.3 O. z. plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného

odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
35. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
(7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného
na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na
poskytnutie poistného plnenia.
(8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z
omeškania podľa osobitného predpisu.
(9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti

likvidačnému zástupcovi (§ 15a).
36. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 1Cdo/225/2021 zo dňa 27. 04. 2022 odkazujúce
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pri zohľadnení systematickej
a telelogickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovňa bola
žalovaná priamo poškodeným, tak sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa

ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj
priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch
mesiacov potrebných na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na jej výplatu.
37. Podľa nálezu Ústavného súdu II. ÚS 263/2022 ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje vznik nároku
poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady
škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia nárok na úrok z
omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje len omeškanie poisťovateľa s plnenímjeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne
poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej
povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody.

38. Ústavný súd zaujal obdobné stanovisko aj v nálezoch č. k. III. ÚS 309/2020 a č. k. III. ÚS 214/2020,
z ktorých vyplýva, že ak poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, na priznanie úroku z omeškania
sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom,
ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody, s tým rozdielom oproti všeobecnej
úprave, že na úrok z omeškania nemá poškodený nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej

udalosti a 15 dní na výplatu. Tým však nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie
nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre
plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby
jeho omeškanie s plnením peňažného záväzku a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na
výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie

škody ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší
súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie prešetrenia poistnej
udalosti a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona má svoje opodstatnenie v
záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia
príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) .Právna úprava

v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS
(štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho
parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie).
V bode 41. táto smernica (citované v 12 bode tohto nálezu) jednoznačne ukladá povinnosť zaviesť takú
úpravu, ktorá bude zahŕňať aj úroky z omeškania s plnením (peňažnej) náhrady škody.
39. Všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie a sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal). Povinnosť vnútroštátneho súdu ako

reprezentanta členského štátu vykladať a aplikovať právo Európskej únie tak, aby smeroval k
efektívnemu dosiahnutiu zamýšľaných účinkov 4. smernice o poistení motorových vozidiel (ktoré z bodu
41 jej kodifikovaného znenia jednoznačne vyplývajú) má svoj právny základ okrem judikatúry ESD v čl.
288, tretia veta, Zmluvy o fungovaní EÚ.
40. Na záver súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZoPZP má poškodený právo

uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi. Tomuto právu zodpovedá právna
povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému. Uvedená právna
povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody poškodenému, ktorá vyplýva najmä
z ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona, je základnou a najpodstatnejšou právnou povinnosťou
poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva. Teda poisťovateľ nie je v zmysle §

11 ods. 6 písm. a) a b) zákona povinný len začať prešetrovanie poistnej udalosti, skončiť ho v lehote
3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale poisťovateľ je predovšetkým povinný
poškodenému jeho oprávnené a preukázané nároky reálne plniť, a to v rozsahu, v akom mu patria.
41. Náhrada škody musí byť zaplatená riadne a včas, ako to ukladá ustanovenie § 559 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý sa subsidiárne aplikuje na základe ust.§ 1 ods. 2 zákona. Pokiaľ

poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady
škody, ktorá mu reálne patrí riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
do omeškania.
42. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade škody nie
je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať

poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti
poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú relatívne samostatné právne povinnosti. Splnením
povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení,
resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa poškodenému plniť náhradu škody, ktorá
mu oprávnene patrí riadne a včas. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok poškodeného na úrok

z omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a oznamovacej) povinností
poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá
dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť náhradu
škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľaplniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 ani iným ustanovením tohto zákona.
Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti
plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať

všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z
omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému
včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením
náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok

na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
43. Opačný výklad predstavuje neprípustne formalistickú interpretáciu právnej normy bez zohľadnenia
všetkých okolností prípadu a právnych súvislostí, nezohľadňuje korektív materiálnej spravodlivosti
a jedná sa o výklad nezodpovedajúci požiadavke eurokonformného výkladu smernice.
44. Z uvedených dôvodov sú priznal žalobcovi aj požadované úroky z omeškania vo výške požadovanej
v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa 23. 01. 2022 až do zaplatenia.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore, keď úspešnému žalobcovi súd
priznal voči žalovanému nárok v rozsahu 100 % náhrady v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).