Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: B2-3T/53/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210010237
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2025:1210010237.70

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Mgr.

Petra Buzáša a JUDr.Mgr. Miloslava Hrádeka v trestnej veci proti obžal. P. P. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13. mája 2025 pomerom hlasom 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku súd obžalovaného

P. P., nar. XX.XX.XXXX v P. B., trvale bytom Bratislava, O. T. XXXX/X,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. 2Pv 35/19/1102, zo dňa 19.03.2010 pre trestný
čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorého sa dopustil
tak,

ž e

-obžalovaný zneužijúc vyšší vek a bezbrannosť poškodeného L. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvoril dňa
02.11.2006 bez jeho súhlasu a v jeho mene ako predávajúci kúpnu zmluvu s kupujúcim C. J., ktorej
predmetom bol byt č. X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
a na pozemku, ktorý sa nachádzal na X. H. bytového domu č. XXXX/XX na W.B. K. Č.. XX v T., zapísaný
na LV - č. XXXX vedenom v Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu pre k.ú. Bratislava - Nivy za
sumu 350.000Sk (11.617,87 eur), hoci ho poškodený L. B. na tento úkon splnomocnil až dňa 06.11.2006
po jeho prísľube zabezpečiť mu vhodný domov dôchodcov v súlade s čl. VI. ods. 1 kúpnej zmluvy,
pričom Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v konaní vedenom pod číslom R.-XXXXX/

XX dňa 15.11.2006 povolila vklad, následkom čoho poškodenému zaniklo vlastnícke právo k bytu, a
poškodenému kúpnu cenu nevyplatil, a ani nezabezpečil domov dôchodcov, čím poškodenému L. B.
spôsobil škodu vo výške trhovej hodnoty bytu 1.300.000,-Sk (43.152,10eur),

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného L. B. v zastúpení opatrovníčky T.. I. A. C.

odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Bratislava I v predmetnej veci po zrušení pôvodného rozsudku v novom zložení
senátu vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie od jeho začiatku prečítaním pôvodných nárokov
zástupcov poškodeného na náhradu škody, výsluchom obžalovaného P. P., výsluchom svedkov D.. I. T.,R. P., A. E., C. P., R. P., D. H., prečítaním výpovedí svedkov D. B., E. E., R. Š., D. P., C. T., D..E. S.,
W. W., E.. A. H., L. B., protokolu o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným, prečítaním obsahov
znaleckých posudkov H.. C. J., H.., kriminalistického ústavu, C..O.. H. E., B.., listinnými dôkazmi.

Pôvodní zástupcovia poškodeného sa pripojili k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody a to
D.. E. S. vo výške 1.300.000,-Sk a D.. W. vo výške 43.152,10 Eur.
Obžalovaný P. P. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania
žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby a k veci uviedol, v čase skutku prerábali byty v okolí bytu
pána B., ktorý za ním prišiel s prosbou o drobné opravy v jeho byte. Oni mu opravili vodu, elektrinu. Na

základe jeho prosby potom jeho situáciu riešil tak, že mu pomohol umiestniť ho v domove dôchodcov.
Poškodený ho žiadal o pomoc s predajom jeho bytu. Tento byt však bol v dezolátnom stave a pred
jeho predajom musela prebehnúť jeho rekonštrukcia. Vymieňali sa parkety, voda, elektrika, záchod.
Na tieto rekonštrukcie si on požičal peniaze od pána J.. Počas rekonštrukcie bytu býval poškodený v
správcovskom byte. Všetky náklady s bývaním poškodeného a s rekonštrukciou jeho bytu hradil on sám.
Po vykonaní rekonštrukcie sa tento byt predal a poškodený sa umiestnil v domove dôchodcov. Peniaze,

ktoré získal za predaj bytu sa použili na úhradu jeho pobytu v domove dôchodcov. Okrem toho on
musel za poškodeného zaplatiť dlžoby a nedoplatky v sume asi 300.000,-Sk, aby mohol byť poškodený
vlastníkom bytu. Tieto dlhy sa platili z pôžičky, ktorú mal od pána J. ešte pred rekonštrukciou bytu.
Neviečikprevodubytudošloužpočasjehorekonštrukcie,aleboponej.Zmluvuopredajibytuzabezpečil
on s pánom B.. Návrh na vklad podával on s pánom B.. Pán B. bol s ním pri každom úkone, nič nerobil

za jeho chrbtom. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, bola to trhová cena. Poškodenému bola vyplatená suma za
predaj bytu, ale nevie v akej výške.
S poškodeným mal v súvislosti s touto vecou uzavreté tri splnomocnenia. Pôžičku 400.000,-Sk vrátil
pánovi J. z peňazí, ktoré dostal z predaja bytu po dohode s pánom B.. B. potom dostal to, čo z predaja
bytu zostalo. Keď prišiel pán B. vypovedať na políciu ukazoval im igelitky v ktorých mal niekoľko sto tisíc

korún a tvrdil, že sú to peniaze, ktoré dostal z predaja bytu.
Spočiatku poskytoval pomoc pánovi B. nezištne, ale nakoniec mal z toho finančný prospech, lebo pán
B. mu dal odmenu za pomoc pri predaji jeho bytu.

Obhajoba k podanej obžalobe a k výpovedi obžalovaného uviedla, že poškodený pred predajom bytu

bývalvmestskombyte,ktorýbolzdevastovaný,malnedoplatky,bolbezplynu,bezvody.Sámpoškodený
bol zanedbaný, zavšivavený. Keby mu on nepomohol, ostal by na ulici.

Poškodený v predsúdnom konaní svoje výpovede menil uvádzal, že podpisy na splnomocneniach nie
sú jeho, čo bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním.

Prvá plná moc od poškodeného je zo dňa 15.02.2006, na základe ktorej obžalovaný za poškodeného
chodil po úradoch, uhrádzal dlhy, ktoré tento mal na uvedenom byte. Po ich úhrade mesto súhlasilo
s prevodom bytu na pána B. a on tú zmluvu podpísal 04.10.2006. Obžalovaný teda vyplácal za
poškodeného dlhy v čase, kedy ešte nemal istotu, že mu budú jeho prostriedky vrátené z predaja bytu
poškodeného.

Obžalovaný za poškodeného uhradil dlh na nájomnom a energiách viac ako 200.000,-Sk. Uhradil cenu
za odkúpenie bytu 30.000,-Sk, nájomné 80.000,-Sk až 90.000,-Sk. Náklady na potraviny 5.000,- až
6.000,-Sk mesačne. Suma za rekonštrukciu bytu bola asi 400.000,-Sk. Obžalovaný pre poškodeného
zabezpečilubytovaniaahľadalprenehovhodnédomovydôchodcov.PánB.súhlasilstým,abyzpredaja
bytu boli uhrádzané tieto dlhy a náklady.

Druhá plná moc bola zo dňa 27.10.2006, ktorá išla aj s návrhom na vklad na kataster. Nakoľko kataster
upozornil, že táto druhá plná moc nespĺňa zákonné požiadavky, bola táto druhá plná moc doplnená a
to bola tretia plná moc.

Svedkyňa D.. I. T. uviedla, že v danej veci sa mal predávať byt do vlastníctva pána B., ktorý bol jeho

nájomcom. V konaní ho zastupoval pán P., ktorý predložil splnomocnenie od pána B. a uhrádzal aj za
pána B. dlh, ktorý mal tento na uvedenom byte.
Nakoľko pán B. bol starší človek, trvali na osobnom stretnutí s ním, za účelom zistenia, či je po psychickej
stránke v poriadku a či si je vedomí svojho konania. Takéto stretnutie sa aj uskutočnilo, pričom pán B.
bol čiperný starší pán, ktorý bol rád, že niekto za neho dlh zaplatí, lebo mu hrozila výpoveď a následné

vysťahovanie. Pán B. bol bystrý, reagoval na všetko, uvedomoval si všetko. Dozvedeli sa, že pán B.
predával svoj byt viacerým osobám. Podľa jej názoru nebol pán B. pánom P. v tomto konaní podvedený.
Byt bol pánovi B. predaný podľa zákona VZN, nebola to vysoká suma. Ak je na zmluve o prevode
vlastníctva bytu na pána B. podpis, určite tu musel on u nich podpisovať. Nestalo sa, že by zmluvupodpisoval niekto iný. Zo stretnutia s pánom B. a pánom P. mala dojem, že sa poznajú, normálne spolu
komunikovali.

Svedok R. P. uviedol, že s pánom P. v minulosti podnikal. O predmetnom skutku nemá vedomosť, vie
že pán P. spomínal, že sa stará o nejakého staršieho pána, ten pán k nim aj chodil, dal si čaj. Vie, že
pán P. tomu pánovi nakupoval, niečo navaril.

Svedkyňa A. E. uviedla, že pozná obžalovaného, poškodeného nepozná. Vie, že pán P. chodieval na

W. za nejakým známym. V predsúdnom konaní uviedla, že poškodený L. B. býval v susednom byte a P.
prerábal jeho byt. B. hovoril, že P. mu dával peniaze za byt do ruky, ale on ich nechcel a nakoniec mu ich
dal do vačku. Ako B. dostal od P. peniaze chodil domov každý deň s nákupmi. B. hovoril, že byt odovzdal
P. na čo mu dal plnomocenstvo a P. mu vybaví domov dôchodcov. B. aj hovoril, že mu P. vybavil domov
dôchodcov, ale on odtiaľ odišiel, lebo tam nechcel bývať s nejakým spolubývajúcim. P. vozil B. autom,
keď chodili spolu vybavovať domov dôchodcov. B. sa chválil, že P. dal splnomocnenie, že ak mu P. nájde

domov dôchodcov, tak môže disponovať s jeho bytom ako chce. Vie o tom, že P. nosieval B. aj jedlo,
obedy aj oblečenie. B. bol inak problémový človek, mal susedské spory. Príbuzní za pánom B. nechodili.
SvedokC.P.(predtýmC.J.)nahlavnompojednávaníodmietolvypovedať.Vpredsúdnomkonanísvedok
uviedol, že P. pozná, lebo mu ho niekto predstavil ako osobu, ktorá prerába byty. K predmetnému bytu
mu P. hovoril, že tam má nejakého staršieho pána, ktorého musí umiestniť do domova dôchodcov, že

ten pán potrebuje pomôcť, že ho chcú deložovať na ulicu pre vysoké nedoplatky a že za to mu ten pán
byt nechá. On neskôr potreboval riešiť svoju bytovú situáciu a ten byt kúpil. Na cene sa dohodli s P..
Výška ceny bola 350.000,-Sk byt bol v dezolátnom stave. Zmluva bola podpísaná 2.11.2006. Kúpna
cena bola vyplatená dňom podpisu zmluvy. Tiež okrem toho odovzdal P. 250.000,-Sk na náklady dovtedy
jemu vzniknuté, a sumu 650.000,-SK na náklady s presťahovaním B. do domu dôchodcov. P. mal pri

podpisovaní zmluvy plnomocenstvo od L. B.. P. z vyššie uvedených peňazí platil B. aj nákupy, chodil s
ním po lekároch, zaplatil za B. nedoplatky na byte. Náhradné ubytovanie pre B. zabezpečoval P.. Podľa
neho B. opustil svoj byt dobrovoľne, lebo nevyzeral nejako nespokojný, na nič sa nesťažoval. On sám
chcel v byte po B. ostať bývať, ale nakoľko boli potrebné ďalšie financie na riešenie umiestnenia L. B. do
domu dôchodcov, tak bol nútený byt predať. P. mu hovoril, že s umiestnením B. do domova dôchodcov

sú problémy, spomínal aj nejaký rodinný dom z jeho rodiny, kde má voľnú izbu a kde by mohol B. dožiť
a bolo by o neho postarané, mal by opraté a navarené.
Svedkyňa R. P. uviedla, že obžalovaný u nej zisťoval možnosť doopatrovať u nej v dome jedného pána.

Svedkyňa D. H. uviedla, že ani obžalovaného, ani poškodeného nepozná.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných
svedkov.
D. B. v predsúdnom konaní uviedol, že jeho brat L. B. mu povedal, že nejaký muž ho presťahoval do
iného bytu a ten jeho byt zrekonštruoval, hoci on za to neplatil. Jeho brat v minulosti uvažoval u tom,

že byt v ktorom býval odkúpi. Byt však bol zanedbaný a nakoniec brat povedal, že ho nebude kupovať.
Jemu to tak vyhovovalo. Brat tam v byte nemal plyn. On hovoril bratovi aby sa so žiadnym P. nebavil
a mal ísť na miestny úrad.

E. E. uviedla, že potom, ako pán B. kúpil byt, dostali správu z katastra, že bol podaný návrh na vklad na

byt L. B.. V decembri 2006 prišiel k nim L. B. v sprievode iného muža a vypýtali si od nich potvrdenie pre
kataster, že pán B. má všetko uhradené. Ten muž ešte do pokladne zaplatil dlh, ktorý tam pán B. mal
a následne bol vystavený doklad, že pán B. nemá žiadne podlžnosti. Neskôr sa vlastníkom toho bytu
stal pán C. J. a následne bol byt prevedený na D.. A. D..

R. Š. uviedol, že v ich spoločnosti sa pán P. informoval na výšku nedoplatku vy byte poškodeného s
cieľom uhradiť tento nedoplatok. Následne prišiel pán P. s pánom B. 15.2.2006 uhradiť tento nedoplatok
tento bol s úrokom z omeškania vo výške 126.469,60 Sk. Túto sumu v hotovosti uhradil pán P.. Po
uhradení exekučných trov bolo vydané potvrdenie o vysporiadaní úhrad voči ich spoločnosti. P. uhradil
za B. aj zálohové predpisy za február 2006 v sume 1.758,-Sk.

D.P.uviedla,žeobžalovanýknimrazpriviedolstaršiehopána,ktorýbolšpinavýazarastenýapotreboval
ho umyť, oholiť, kúpiť mu oblečenie, lebo v domove dôchodcov trvali na tom, že musí byť čistý a musí
mať čisté oblečenie so sebou. O predaji predmetného bytu ona nič nevie.C. T. uviedla, že bola na obhliadke bytu na W. ulici s obžalovaným. Dvere bytu im otvoril dedo. V byte bol
neporiadok a smrad. Komunikácia bola v tom smere, že byt ide predať dedo a tento bol pri tom prítomný,

nič nehovoril. Po odchode z bytu obžalovaný k bytu ukazoval nejaké papiere a hovoril, že deda dá do
domova dôchodcov a ukázal aj nejaké papiere aby ho prijali. Byt sa nakoniec nekúpil.

D..E. S. uviedol, zastupoval poškodeného L. B., Ten s ním však nekomunikoval.

W.W.uviedla,žepoznáajobžalovanéhoajpoškodeného.Poškodenýsanaňunakontaktovalsprosbou,
aby mu pomohla vybaviť penzión, lebo podmienky v ktorých žil na W. boli katastrofálne. Snažila sa
mu vybaviť penzión na H., ale žiadosť zamietli. S obžalovaným sa zoznámila náhodou, ten prerábal
byty v okolí bytu pána B.. Má dojem, že pán B. oslovil obžalovaného aby mu prerobil jeho byt. Vzťah
obžalovaného s poškodeným bol pozitívny.

E.. A. H. uviedla, že pracovala ako vkladár na katastri, nevie sa vyjadriť k oprave dátumov pri podpisoch
zmluvy. Vklad bol povolený 15.11.2006.

L. B. uviedol, že byt číslo X na W. ulici on nekúpil, podpis na zmluve nie je jeho. Potom pripustil, že to
môže byť pravda. Pripustil, že aj podpis je jeho, čmáral, lebo bol vzrušený od radosti, že má byt a že

ho môže predať. Uviedol, že nevie nič o tom, že by obžalovanému podpísal nejaké papiera aby mohol
ten byt predať. Musel to urobiť za jeho chrbtom. K plnomocenstvu zo dňa 06.11.2006 uviedol že to vidí
prvý krát, podpis nie je jeho. Potom ako sa vrátil z nemocnice obžalovaný jeho byt prerábal a hovoril
mu, že mu vybaví domov dôchodcov. On mu ale povedal, že chce bývať sám, s nikým bývať nebude.
Obžalovaný mu povedal, že to bude drahé a že to vybaví. S obžalovaným boli v domove dôchodcov,

kde zistili, že to je drahé a tak obžalovaný hovoril, že zoženie nejakú garsónku alebo jednoizbový byt.
Potom sa ho pýtal, či nechce ísť bývať do nejakej chaty. On zo svojho pôvodné bytu chcel odísť, lebo
hore boli deti a do bytu mu každý nakúkal. Počas prerábky jeho pôvodného bytu býval v inom byte. P.
mu nedal žiadne peniaze, nepovedal mu, že jeho byt predal a dostal za to peniaze. On nepovedal P., že
ho tento podviedol, ale mu hovoril, aby mu dal byt, garsónku, alebo niečo urobil. Chodil s obžalovaným

po nejakých úradoch, on sa o to nestaral, sadol si a obžalovaný niečo vybavoval.
Na otázku obhajcu uviedol, že si pamätá, že kúpil byt od mesta. S obžalovaným sa o predaji bytu
nebavili. Obžalovaný mu robil nákupy, kupoval mu jedlo, obžalovaný mu to dal dobrosrdečne, vodil ho
k holičovi, do čajovne. On na obžalovaného nepodal trestné oznámenie. On byt nechcel predať, chcel
ho vymeniť za garsónku. S obžalovaným chodil aj po domovoch dôchodcov, pýtali tam nekresťanské

ceny. S obžalovaným tam chodil preto, lebo obžalovaný mu chcel pomôcť a on mu je za to povďačný.
On žiadal obžalovaného, aby išli domov dôchodcov hľadať, lebo v starom byte nemal pokoja s deckami.
Poľa neho mu chcel obžalovaný pomôcť.

Z protokolu o konfrontácii medzi poškodeným a obžalovaným zo dňa 25.04.2008 vyplýva, že obžalovaný

trval na tom, že ho poškodený splnomocnil na predaj bytu č. X a udelil mu na to plnomocenstvo.
Poškodený trval na tom, že podpis na plnomocenstve nie je jeho, nežiadal obžalovaného aby predal
jeho byt.
Následne poškodený uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný za neho vyplatil nedoplatky,
ktoré mal na byte. Poškodený potvrdil, že s obžalovaným boli v domovoch dôchodcov na J., S. a

H.. Obžalovaný k tomu uviedol, že boli v štyroch domovoch dôchodcov. Poškodený uviedol, že mu
obžalovaný nosil ovocie, že boli v dobrom kontakte, že mu dá peniaze, nemusí mu vrátiť byt, váži si ho.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsahy znaleckých posudkov.
H.. C. J., H.. v svojom posudku uviedol, že hoci správanie poškodeného pôsobilo na prvý dojem
zmätočne, nejavilo známky duševnej choroby, v zmysle psychózy, ani výraznejšieho úbytku kognitívnych

funkcií v zmysle demencie či mentálnej deteriorácie. Podľa znalca má svedok dostatočnú kognitívnu a
mentálnu kapacitu, aby chápal zmysel výsluchu a trestného konania. Vedomie, pozornosť a vnímanie
sú u svedka v medziach jeho populačnej normy, bez výraznej patológie. Intelekt, pamäť a myslenie sú
výraznejšie ovplyvňované osobnostnou štruktúrou, emočne sýtenými obsahmi, stresovou situáciou, než
procesmi deteriorácie. Je to skôr samotár, introvert, s paradoxným zmyslom pre poctivosť a korektnosť,

nekonformný egocentrik, má zmysel pre predvádzanie sa, má rád pocit výnimočnosti. Nebol zistený
abnormálny sklon k skresľovaniu výpovedí. Neistota a z toho vyplývajúca protichodnosť v niektorých
častiach výpovede bola ovplyvnená stresom a nezvyklosťou situácie do ktorej sa dostal. Znalec určil,
že psychiatrické vyšetrenie nie je potrebné.Z posudku Kriminalistického ústavu PZ Bratislava odvetvia písmoznalectva, vyplýva, že skúmané
podpisy na zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 04.10.2006, na doručenke,
plnomocenstve zo dňa 06.11.2006, plnomocenstve zo dňa 27.10.2006, knihe osvedčovania podpisov

podpísal poškodený. Jedine pri podpise v knihe osvedčovania pravosti podpisov NÚ D.. D..P. pod
poradovým číslom O XXXXXX/XXXX nemožno jednoznačne potvrdiť, ako možného pisateľa podpisu
L. B..
Z posudku C..O.. H. E., B.., zo dňa 20.04.2008 vyplýva, že všeobecná hodnota bytu č. X s pozemkom
ku dňu 20.04.2008 je 1.300.000,-Sk.

Z listinných dôkazov súd na hlavnom pojednávaní oboznámil
-listiny predložené D.. T. z ktorých vyplýva, že na miestny úrad S. bola 20.02.2006 podaná žiadosť o
prevod vlastníctva bytu č. X na ZÁ. K. XX , ktorý užíval L. B. od roku 1990, pričom súčasťou žiadosti
je aj potvrdenie o vysporiadaní úhrad voči H. S. J. zo dňa 17.1.2006, zrušenie exekučného príkazu
potvrdenie o vyrovnaní dlhu bytovému podniku. Dňa 18.10.2006 bol katastru doručený návrh na vklad
vlastníckeho práva k predmetnému bytu na nadobúdateľa L. B.. Súčasťou je aj čestné prehlásenie L.

B. s overením jeho podpisu,
-listiny predložené R. Š. z ktorých vyplýva, 18.10.2006 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra na byt č. X L. B..
-listiny predložené E. E. z ktorých vyplýva, že boli uhradené platby za predmetný byt a neskôr došlo k
zmene vlastníka bytu z osoby C. J. na osobu D..A. D. k zmene došlo 1.1.2007.čo vyplýva aj z LV č. XXXX

-zmluvu o pôžičke medzi D. P. a spol. P. J..S..Z.. o pôžičke 200.000,-Sk,
-zápisnicu o vydaní veci, ktorou kataster bol vyzvaný na vydanie listinných dôkazov,
-zo spisov katastra vyplýva, že v spise XXXXX/XX sa nachádzajú písomnosti týkajúce sa prevodu
vlastníckeho práva k predmetnému bytu na L. B. od 27.10.2006.
V spise XXXXX/XX sa nachádzajú písomnosti týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k predmetnému

bytu z osoby L. B. (v konaní zastúpený P. P.) na osobu C. J.. Návrh na vklad bol podaný 8.11.2006.
Súčasťou je kúpna zmluva zo dňa 02.11.2006 podpísaná P. P. a C. J. podľa ktorej predmetný byt kupuje
C. J. za 350.000,-Sk. Súčasťou je aj plnomocenstvo L. B. pre P. P. zo dňa 06.11.2006.

V spise XXXXX/XX sa nachádzajú písomnosti týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva k predmetnému

bytu z osoby C. J.P. na osobu D.. A. D. a D.. D. D.. Návrh na vklad bol podaný 15.12.2006.
-z prepisov telekomunikačne prevádzky vyplýva, že C. J. hovoril obžalovanému, že má pre poškodeného
k dispozícii ubytovanie v chatke s elektrikou, vodou a toaletou ale neskôr, na čo obžalovaný uvádzal, že
to potrebuje súrne. Obžalovaný v ďalšom hovore s R. P. uvádza, že sa chce postarať o poškodeného,
aby sa tento mohol zotaviť, byť, fungovať, existovať, žiť. Musí ho umiestniť niekde do teplúčka, lebo v

T. mu robia zle, vyhrážajú sa mu. Dá im 200-300 tisíc aby sa o neho starali. V ďalšom hovore medzi
Slezákom a obžalovaným obžalovaný hovorí, že je u poškodeného, ide sa s ním naraňajkovať, urobiť
mu nákup jedla.
-z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má v registri trestov jeden
záznam, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, v registri priestupkov nemá záznam.

- z plných mocí vydaných poškodeným pre obžalovaného vyplýva, že prvú generálnu plnú moc vystavil
poškodený pre obžalovaného dňa 15.2.2006 na jeho zastupovanie vo všetkých veciach súvisiacich s
odkúpením bytu do osobného vlastníctva na W. K..XX a ku všetkým úkonom potrebným k prevodu
vlastníctva na tretiu osobu, pričom podpis poškodeného je overený notárom. Druhú plnú moc vystavil
poškodený pre obžalovaného dňa 27.10.2006 na konanie súvisiace s prípravami a prevodom bytu č.

X na W.U. K.. na podpis kúpnopredajnej zmluvy, podávanie návrhov a prijímanie plnení, pričom podpis
poškodenéhojeoverenýnotárom.Tretiuplnúmocvystavilpoškodenýpreobžalovanéhodňa06.11.2006
na všetky úkony spojené s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti, pričom podpis poškodeného je
overený notárom.
-z vyjadrenia na č.l. 638 vyplýva, že poškodený nesúhlasil s umiestnením v domove dôchodcov na H.

K., nakoľko sú to malé priestory a nemá si kde uložiť svoje veci a má nízky dôchodok.

V predmetnej trestnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými
dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne.

Podanú obžalobu na súde zastupuje prokurátor a ten je povinný preukázať to, čo v obžalobe tvrdí. Po
vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní súd konštatuje, že prokurátorovi sa nepodarilo obhájiť
svoje obžalobné tvrdenia voči obžalovanému.Obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku. Uviedol, že situáciu s bývaním poškodeného riešil
na základ jeho želania ešte pred tým, ako byt nadobudol do vlastníctva sám poškodený. Pomohol mu
uhradiť dlhy ktoré poškodený mal na tomto byte, pričom poškodený ho riadne splnomocnil na všetky

úkony v súvislosti s predmetným bytom, aj na prevod vlastníctva na tretie osoby už dňa 15.2.2006. Byt
poškodeného bol v dezolátnom stave a začal ho rekonštruovať. Na toto si požičal peniaze od pána
J., ktorému neskôr byt poškodený predal. Peniaze za predaj bytu boli použité na jeho rekonštrukciu
a hradené boli náklady spojené s hľadaním umiestnenia poškodeného a časť peňazí bola vyplatená
poškodenému. Poškodený bol s ním prítomný pri všetkých úkonoch, na všetko mal od poškodeného

plnomocenstvo. Poškodený mu v súvislosti s predmetným bytom vystavil tri plné moci.
Svedkyňa D.. I. T. potvrdila, že obžalovaný za poškodeného uhradil všetky dlhy a v konaní obžalovaný
zastupoval poškodeného na základe plnomocenstva. Poškodený bol čiperný, bol si vedomý svojho
konania, všetko si uvedomoval a podľa nej nebol podvedený.
Svedok R. P., svedkyňa A. E. potvrdili, že sa obžalovaný o poškodeného staral, nakupoval mu.
Poškodenýhovorilsvedkyni,žemuobžalovanývybavildomovdôchodcov,aleonodtiaľodišiel.Potvrdila,

že poškodený dal obžalovanému plnú moc na nakladanie s bytom.
Svedok C. P. (J.) potvrdil, že obžalovaný za poškodeného uhrádzal dlhy, snažil sa mu pomôcť neskôr
on kúpil predmetný byt ktorý bol v dezolátnom stave. Potvrdil, že obžalovaný pre poškodeného hľadal
vhodné ubytovanie, čo potvrdila aj svedkyňa R. P., D. P., C. T., W. W..
Svedkovia E. E., R. Š. potvrdili uhradenie dlhov obžalovaným za poškodeného, ktoré tento mal na

uvedenom byte.
V prospech tvrdení obžalovaného svedčia aj listinné dôkazy a to potvrdenia o úhrade dlhov,
plnomocenstvá a vkladové konania na katastri, prepisy hovorov, ktoré potvrdzujú snahu obžalovaného
zabezpečiť poškodenému vhodné ubytovanie, ktoré bolo zmarené vzatím obžalovaného do väzby a
následným úmrtím poškodeného.

V prospech obžalovaného svedčí aj znalecký posudok kriminalistického ústavu, z ktorého vyplýva,
že na skúmaných písomnostiach sú podpisy poškodeného. Z posudku H.. C. J. nevplýva nič, čo by
odôvodňovalo záver, že poškodený bol v danom konaní zneužitý, že by nevedel čo v konaní robí, o čo
sa jedná.

Pokiaľ sa týka znaleckého posudku C..O..H. E. tu súd poukazuje na to, že znalec ohodnotil
cenu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 1.300.000,-Sk ku dňu 20.4.2008. Znalec neohodnocoval
nehnuteľnosť ku dňu spáchania skutku, teda ku dňu 02.11.2006 a už vôbec nie jeho technický stav
ku dňu skutku, pričom z výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkov vyplýva, že byt v tom čase
bol v dezolátnom stave, takmer neobývateľný. Preto nie je hodnota uvedenej nehnuteľnosti v konaní

obžalobou preukázaná a teda nie je ani preukázaná skutočná výška spôsobenej škody.

Poškodený L. B. bol v predmetnej veci vypočutý v predsúdnom konaní, pričom vypovedal zmätočne
nejasne. Na jednej strane tvrdil, že predmetný byt od mesta on nekupoval, na druhej strane uvádzal,
že byt kúpil a bol z toho rozrušený. Tvrdil, že žiadne plnomocenstvá pre obžalovaného nespisoval,

pričom toto jeho tvrdenie je vyvrátené znaleckým posudkom a sám poškodený neskôr potvrdil, že s
obžalovaným chodil po úradoch.
Sám poškodený uviedol, že z uvedeného bytu chcel odísť, že mu obžalovaný hľadal vhodné ubytovanie,
staral sa o neho, kupoval mu jedlo, obžalovaný mu chcel pomôcť a on na neho žiadne trestné oznámenie
aninepodával,jemuzajehopomocpovďačný.Hocitvrdil,žeobžalovanýmunedalzapredajbytužiadne

peniaze, zo spisu vyplýva, že pri výsluchu mal poškodený v igelitovej taške značné množstvo peňazí,
ku ktorým nemohol inak prísť ako ich odovzdaním od obžalovaného.

Obžaloba kladie obžalovanému za vinu to, že obžalovaný zneužil vek a bezbrannosť poškodeného. To
je jednoznačne vyvrátené znaleckým posudkom H..J. a výpoveďami svedkov J., T..

Obžaloba kladie obžalovanému za vinu že bez súhlasu poškodeného uzavrel s C. J. kúpnu zmluvu
k bytu č. X na W. K. dňa 02.11.2006 hoci ho na to splnomocnil poškodený až dňa 06.11.2006. To je
jednoznačne vyvrátené výsluchom poškodeného, svedkov, listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že poškodený splnomocnil obžalovaného na všetky úkonu v súvisiace s uvedeným bytom už
dňa 15.2.2006. Prvú plnú moc v súvislosti s predajom bytu J.P. vystavil poškodený pre obžalovaného

dňa 27.10.2006 a len pre nedostatky tejto plnej moci bola táto opravená dňa 06.11.2006.
Obžaloba uvádza, že prísľub domova dôchodcov od obžalovaného dostal poškodený 6.11.2006, čo
nie je pravda, lebo obžalovaný ako vyplýva z listinných dôkazov, výsluchov svedkov sa snažil domovdôchodcov pre poškodeného zabezpečiť už skôr, intenzívne mu hľadal vhodné ubytovanie a sám
poškodený sa tým chválil a bol s takým postupom stotožnený.

Obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že spôsobil poškodenému škodu vo výške 1.300.000,-Sk, čo
nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Z posudku C..O..H. E. vyplýva len to, že znalec ohodnotil
cenu predmetnej nehnuteľnosti na sumu 1.300.000,-Sk ku dňu 20.4.2008. Znalec neohodnocoval
nehnuteľnosť ku dňu spáchania skutku, teda ku dňu 02.11.2006 a už vôbec nie jeho technický stav
ku dňu skutku, pričom z výpovedí obžalovaného, poškodeného a svedkov vyplýva, že byt v tom čase

bol v dezolátnom stave, takmer neobývateľný. Preto nie je hodnota uvedenej nehnuteľnosti v konaní
obžalobou preukázaná a teda nie je ani preukázaná skutočná výška spôsobenej škody.

V predmetnej veci bolo teda vykonaným dokazovaním preukázané, že po náhodnom stretnutí
obžalovaného s poškodeným sa obžalovaný snažil poškodenému pomôcť. So súhlasom poškodeného
za neho uhradil dlhy, ktoré mal na byte, zabezpečil odkúpenie predmetného bytu od mesta do vlastníctva

poškodeného. Sám zabezpečil začatie rekonštrukcie bytu poškodeného a s jeho súhlasom ho ubytoval
v druhom už zrekonštruovanom byte do momentu, kedy pre poškodeného nenájde iné ubytovanie
v domove dôchodcov, alebo inde. Dokonca aj našiel ubytovania v domove dôchodcov na H. K., ale
poškodený toto odmietol. Okrem toho obžalovaný poškodenému pomáhal aj s nákupom jedla, očistou,
odevami. Sám poškodený bol s konaním obžalovaného spokojným na konanie súvisiace s predmetným

bytom obžalovanému vystavil tri plnomocenstvá, chodil s ním po úradoch. Je za to obžalovanému
povďačný, nepodával na neho trestné oznámenie. Podľa poškodeného mu chcel obžalovaný pomôcť.
Po predaji bytu poškodeného svedkovi J. a odrátaní nákladov, ktoré obžalovaný mal, zvyšok kúpnej ceny
odovzdal poškodenému, ktorý mal tieto peniaze v igelitovej taške. Tu súd konštatuje, že kúpna cena
350.000,-Sk za uvedený byt zodpovedala technickému stavu uvedeného bytu v čase jeho predaja, teda

stavu,kedybolbytneobývateľnýanezodpovedalaceneuvedenejznalcombezzisteniajehotechnického
stavu a po dvoch rokoch od skutku.

Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. (teraz § 2 ods. 12) musí súd vykonať tak, že uváži všetky
okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok

prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom
v prípade odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Pri hodnotení oboch výpovedí poškodenej je nevyhnutné porovnať ich obsah a vzájomné rozpory v
tvrdeniach poškodenej, ako aj rozpory jej tvrdení s výpoveďami iných svedkov a s inými oboznámenými
dôkazmi. Výpoveď poškodenej je plná vnútorných rozporom a odporuje ostatným vykonaným dôkazom.

Jednou zo základných zásad nášho právneho poriadku je zásada „in dubio pro reo“, ktorá vychádza
z princípu prezumpcie neviny. V praxi to znamená, že záver o vine páchateľa musí byť postavený na
skutkovom stave, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti. Akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o
sebe nestačí k tomu, aby mohol tvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci výrok súdu. Preto je postup

súdu prvého stupňa správny, keď vzniknuté pochybnosti vyložil v prospech obžalovaného. V danom
prípade len vysoký stupeň podozrenia totiž sám osebe nemôže vytvoriť spoľahlivý a zákonný podklad
pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.

Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por.,

(teraz § 2 ods. 12), t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky
odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám
na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
takom prípade totiž nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu.

Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. (teraz § 2 ods. 12) musí súd vykonať tak, že uváži všetky
okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok
prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom
v prípade odchýliek musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené

a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z
variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných
dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých
pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta

skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho
svedka je pochybná (č. 14/1964).

Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne mimo rozumnú pochybnosť dokázané, že skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný, ktorý je určované miestom a časom jeho spáchania, spôsobom jeho

spáchania, osobou páchateľa a spôsobeným následkom je trestným činom.
Pravdivosť a objektívnosť výpovede poškodeného sa v konaní pred súdom nedala verifikovať ostatnými
vo veci vykonanými dôkazmi, pričom súd poukazuje na rozpory v tvrdeniach poškodeného.

Základné zásady trestného konania vyžadujú, aby súd oprel rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené fakty. Len vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže totiž vytvoriť spoľahlivý a zákonný

podklad pre odsudzujúci výrok súdu, ktorý musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnuteľnej istoty.

Súd teda musí jednoznačne konštatovať, že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že skutok, pre
ktorý je obžalovaný stíhaný je trestným činom a preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného
poriadku spod obžaloby oslobodil. Akýkoľvek iný, ako oslobodzujúci rozsudok v danej veci je podľa

odôvodneného právneho názoru prvostupňového súdu v rozpore so zákonom.

Nakoľko súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, zo zákona odkázal poškodeného zastúpeného
opatrovníčkou s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Mestského súdu Bratislava I, na Krajský súd v
Bratislave.