Rozsudok – Ostatné – Neplatnosť skončenia… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120207957
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4120207957.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.

Denisy Šaligovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. X, D., v zastúpení: Advokátska kancelária Krutek & Kuruczová, JUDr. Michal Krutek, s.r.o.,
so sídlom Hlavná 11, Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanej: Základná umelecká škola E. F., so
sídlom Vajanského 1, Nitra, IČO: 31 827 268, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o žalobe
na vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19.
októbra 2023, č. k. 18C/66/2020-715 v znení opravného uznesenia zo dňa 13. novembra 2023. č. k.
18C/66/2020-755, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok,ďalejlen„CSP“)rozsudkomzodňa19.októbra2023,č.k.18C/66/2020-715vzneníopravného
uznesenia zo dňa 13. novembra 2023. č. k. 18C/66/2020-755 žalobu o určenie, že výpoveď z nájmu bytu

zo dňa 29.06.2020 je neplatná, zamietol (výrok I.) a žalobkyni uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť,
služobný dvojizbový byt na ulici C. X C. D., súpisné č. XXXX, nehnuteľnosť vybudovaná na parcele
č. 2174, na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností registra „C“ vedenom Okresným úradom D.,
katastrálny odbor, LV č. XXXX, okres D., obec D., pre k. ú. D. do 90 dní od zabezpečenia náhradného
bytu (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal (v konaní o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu bytu, o žalobe o vypratanie bytu) nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo
výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 37 ods. 1, § 126 ods.
1, § 685 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. b/, ods. 2, 6, § 712a ods. 1, § 712c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov
súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 17.07.2020 prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd určil, že výpoveď,
ktorá bola daná žalovanou žalobkyni zo dňa 29.06.2020 z nájmu bytu, je neplatná. Žalovaná podala
žalobu voči žalobkyni o vypratanie bytu, konanie sa viedlo pod sp. zn. 16C/89/2020. Súd prvej inštancierozhodol o spojení daných konaní. V dôsledku spojenia sú prejednané v súdnom konaní vedenom pod
spisovou značkou 18C/66/2020.

4. Súd prvej inštancie následne vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa pracovala
najprv na Základnej škole Vajanského a následne u žalovanej. Žalovaná sa stala správcom budovy na
C. X C. D., budovy vo vlastníctve Mesta D., ktoré je zriaďovateľom žalovanej, tak prebrala aj nájomníkov.
Dňa 30.09.2008 A. B. požiadala písomnou žiadosťou o prenájom služobného bytu od 01.10.2008 na
dobu neurčitú, v ktorej uviedla, že je v pracovnom pomere s prenajímateľom, t. j. so ZUŠ E. F. v D.

ako kurič. Dňa 01.10.2008 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená Zmluva o nájme služobného
bytu č. 1/2008, predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania služobného bytu č. 1, č. domu 1, súp. č.
XXXX, na parcele č. 2174, vedenej na LV č. XXXX a to od 01.10.2008, pričom v zmluve je uvedené, že
má uzatvorený pracovný pomer žalobkyňa na pozíciu kurič. Je nesporné, že žalobkyňa v čase podpisu
nájomnej zmluvy bola nezamestnaná, avšak súd nemal pochybnosti o platnej nájomnej zmluve, ktorá
sa viazala na pracovný pomer, na pozíciu kurič. Nájomná zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami,

jej platnosť nebola až do podania žaloby namietaná. Žalobkyňa nastúpila na pracovnú pozíciu kurič
odo dňa 13.02.2009, pričom žalobkyňa potvrdila, že podpis na č.l. 276 (pracovná zmluva uzatvorená
medzi stranami sporu na pozíciu kurič) patrí jej, je to jej podpis. Zároveň G. H. v čestnom prehlásení
potvrdila, že pred ňou osobne podpísali pracovné zmluvy aj pani B., aj jej manžel E. B.. Uvedené bolo
potvrdené i pani I. I. a pani J. C., bývalou riaditeľkou žalovanej, počas ktorej vedenia boli nájomné a

pracovné zmluvy s manželmi B. podpisované. Súd mal za to, že nájomná zmluva bola platná dňom
01.10.2008 a účinná od 16.02.2009, keďže žalobkyňa absolvovala kuričský kurz a od 16.02.2009 začala
vykonávať prácu kuriča. Na základe vykonania záverečnej skúšky bol žalobkyni dňa 21.01.2009 vydaný
kuričský preukaz. Dňa 13.02.2009 uzatvorili strany sporu pracovnú zmluvu, pričom žalobkyňa dňom
16.02.2009 bola prijatá do pracovného pomeru na pozíciu kurič. Dňa 13.02.2009 podpísala žalobkyňa so

žalovanou aj druhú pracovnú zmluvu, a to na pracovnú pozíciu upratovačky s nástupom do zamestnania
opäť odo dňa 16.02.2009. Takže žalobkyňa mala so žalovanou uzatvorené dve pracovné zmluvy na
dve pracovné pozície. Súd pri rozhodovaní prihliadol na predložené prevádzkové denníky kotolne od
16.02.2009, ktoré boli podpisované i žalobkyňou ako pracovníkom zodpovedným za prevádzku kotolne.
S poukazom na dokazovanie je nesporné, že žalobkyňa vykonávala pracovnú pozíciu kurič, na ktorú

bol nájom služobného bytu viazaný. Zo strany žalobkyne bol predložený znalecký posudok č. 2/2020
znalkyne Ing. Eleny Blahovej, ktorý bol vypracovaný pre účely veci vedenej na OR PZ Nitra ORP-1189/2-
VYS-NR-2021 na porovnanie sporných pracovných zmlúv, avšak z predmetného znaleckého posudku
jednoznačne nevyplýva, či žalobkyňa pracovné zmluvy podpísala/nepodpísala. Súd preto na predložený
dôkaz neprihliadol.

5. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzaný konkludentný vznik nájomnej zmluvy od 01.02.2016, súd prvej
inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/144/2007, podľa ktorého prejav
vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné
osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne, faktickým správaním) za predpokladu,

že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. 1
OZ). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a §
40 ods. 1 OZ); nájomná zmluva môže vzniknúť aj ústne, prípadne mlčky. V takom prípade ale prejavy
vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chceli účastníci prejaviť (§ 35 ods. 1 OZ). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným

spôsobomtedanutnepredpokladá,žetuboldanýkonkludentnýprejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy
o nájme bytu tak na strane prenajímateľa ako aj na strane nájomcu. Súd poukázal i na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/266/2007. Súd uviedol, že v danom spore strany sporu neurobili
žiadenanilenkonkludentnýprejavvôle,ktorýbypriamosmerovalkuzavretiunájomnejzmluvy.Zostrany
žalovanej boli dávané výpovede z nájmu bytu niekoľkokrát, čo svedčí, že zo strany žalovanej nebola ani

žiadna vôľa uzatvoriť so žalobkyňou nájomný vzťah. Žalobkyňa uviedla, že pravidelne uhrádza nájomné
za predmetnú nehnuteľnosť, uhrádza všetky poplatky spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti.
Uvedené nie je sporné. Skutočnosť, že žalovaná akceptovala uvedené platby realizované žalobkyňou
súvisiace s užívaním bytu, nie je prejavom vzniku a existencie nájomného vzťahu, ale len dôsledkom
plnenia si povinností žalobkyňou, ktorá byt užívala bez toho, že by žalobkyňu na to oprávňovala určitá

právna skutočnosť (právny titul). Po opätovnom vyhodnotení dôkaznej situácie, súd mal za to, že
ku konkludentnému nájomnému vzťahu medzi stranami sporu neprišlo, ani nemohlo prísť, a to ani
ukončením pracovného pomeru tak ako tvrdila žalobkyňa, pretože podľa súdu nájomný vzťah sa viazal
k služobnému bytu, ktorý sa viaže výlučne k pracovnému pomeru, ktorý v danom prípade zanikol ku dňu31.01.2016 z dôvodu odchodu žalobkyne do dôchodku. S poukazom na uvedené bolo preukázané, že
došlo k platnej výpovedi z nájmu bytu, a preto súd prvej inštancie žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu zamietol.

6. Dňa 18.11.2020 bola podaná žaloba žalobkyne Základnej umeleckej školy E. F., so sídlom C. X,
D. proti žalovanej A. B. o vypratanie nehnuteľnosti a vydanie nehnuteľnosti. Konanie sa viedlo pod
sp. zn.16C/89/2020. Predmetom vypratania bol služobný byt na ulici C. X C. D., súpisné č. XXXX,
nehnuteľnosť vybudovaná na parc. č. 2174, na pozemku zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom

Okresným úradom D., katastrálny odbor, LV č. XXXX, okres D., obec D., pre k. ú. D.. Žaloba bola
zdôvodnená tak, že dňa 13.02.2009 bola podpísaná pracovná zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou,
ktorá bola prijatá na pracovnú pozíciu upratovačka, a ako vedľajší druh pracovnej činnosti kurička, s
dňom nástupu do zamestnania dňa 16.02.2009. Dňa 30.09.2008, teda ešte pred samotným podpísaním
pracovnejzmluvy,žalovanápodalaŽiadosťoprenájomslužobnéhobytu,ktorúzdôvodňovalapracovným
pomerom medzi ňou a žalobkyňou. Dňa 01.10.2008 bola podpísaná Zmluva o nájme služobného bytu č.

1/2008 medzi žalobkyňou a žalovanou. Predmetná zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 189/1992
Zb. v znení neskorších predpisov, teda jednoznačne a nespochybniteľne ide o služobný byt, čo sa aj
slovne uvádza v predmetnej zmluve. Ďalej sa v tejto predmetnej zmluve uvádza, že sa dáva do užívania
žalovanej od 01.10.2008 na dobu neurčitú ako aj jej rodinným príslušníkom, a to menovite manželovi
E. B., nar. XX.XX.XXXX, t. č. zosnulý, synovi I. B. a dcére B. B., dnes K.. Na základe Dodatku č. 1 zo

dňa 15.05.2013 k predmetnej zmluve sa povolil prechodný, nie trvalý pobyt aj jej dcére L. M., F. B. so
synom I.. Žalovaná podala Výpoveď z pracovného pomeru, a teda pracovný pomer žalovanej skončil
ku dňu 31.01.2016. Dňa 26.01.2016 žalobkyňa podala žalovanej Výpoveď Zmluvy o nájme služobného
bytu č. 1/2008 zo dňa 01.10.2008, následne na to Mesto D. listom zo dňa 01.06.2017 zavolalo žalovanú
na Mestský úrad v D. vo veci doriešenia bytovej náhrady a konštruktívneho riešenia bytovej situácie.

Žalovaná ponuku na bytovú náhradu odmietla, a to bezdôvodne. Žalobkyňa poslala žalovanej dňa
30.09.2019 list - Vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady a výzvu na vysťahovanie sa z bytu, v
ktorom bola žalovaná tretí krát vyzývaná, aby vypratala predmetný služobný byt, a to do 02.01.2020.
Žalobkyňa samostatne pod svojím menom ako ZUŠ E. F. poslala žalobkyni po viac ako pol roku, a to dňa
29.06.2020 Výpoveď nájomnej zmluvy a Výzvu na vypratanie služobného bytu, ktorú žalovaná prevzala

dňa 01.07.2020. Na LV č. XXXX pre parc. č. 2174, okres D., obec D., k. ú. D., na ktorej stojí služobný byt
so súpisným č. XXXX a orientačným č. 1 ako stavba s popisom A. N. X je uvedený titul nadobudnutia,
ktorým je Dodatok č. 1 zo dňa 06.11.2007 ku zmluve o odovzdaní a prevzatí (služobného bytu) do správy
(Mestom D.) č. 1200/07/OM. V tomto dodatku sa uvádza, že hmotný aj nehmotný majetok týkajúci sa
budovy so súpisným č. XXXX a orientačným č. 1 na ulici C. X C. D., t. j. Základnej školy na C. X C. D.,

neskôr ZUŠ E. F. C. D., odovzdaný do správy Mesta D. bol nadobudnutý z vlastných zdrojov obce. Tento
dodatok bol podpísaný vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, primátorom I. D. E. O. a správcom tejto
nehnuteľnosti, vtedajšou riaditeľkou školy J. C., a to dňa 06.10.2008 a 08.10.2008.
7. Súd prvej inštancie v danom spore mal za preukázané s poukazom na výpis LV číslo XXXX pre
parc. číslo 2174 okres Nitra, obec D., že na predmetnej parcele stojí stavba s popisom Základná škola

umelecká škola E. F., pričom titul nadobudnutia je uvedený ako Dodatok číslo 1 ku Zmluve o odovzdaní a
prevzatí do správy číslo 1200/07/OM zo dňa 06.11.2007. Dňa 08.10.2008 bol uzatvorený Dodatok číslo 1
k Zmluve o odovzdaní a prevzatí do správy tak, že hmotný a nehmotný majetok o odovzdávaní a prevzatí
do správy bol nadobudnutý z vlastných zdrojov obce. Dodatok bol podpísaný vlastníkom primátorom
mesta D. v tom čase podpísal dodatok E. O. a v tom čase riaditeľkou školy J. C. ako správcom. S

poukazom na vyššie vykonané dokazovanie súd vyhodnotil a mal za nesporné, že sa jedná o služobný
byt, pričom služobný byt nie je, ani nemôže byť v osobnom vlastníctve. Skutočnosť, že ide o služobný byt
musel byť známy aj žalobkyni, čo bolo preukázané predloženými dokladmi a to Rozhodnutím Mestského
národného výboru v D. o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 02.10.1989, Oznámením Školskej
správy v D. zo dňa 22.01.1991, ako aj Zápisom Okresného národného výboru v D., odbor školstva,

o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 03.07.1991, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o
služobný byt a s ktorými bola A. B. oboznámená. Taktiež z prehlásenia E. B. zo dňa 19.11.2008 vyplýva,
že E. B. nesúhlasil s návrhom nájomnej zmluvy z dôvodu, že školský služobný byt dostal výmenou
za štátny byt, ktorý bol písaný na manželkine meno. Súd poukazuje na uzatvorenú Zmluvu o nájme
služobného bytu, ktorá bola uzatvorená dňa 01.10.2008 medzi stranami sporu. Tiež je nesporné, že

zo strany A. B. došlo k ukončeniu pracovného pomeru k 31.01.2006, dôvodom ukončenia pracovného
pomeru bol odchod do starobného dôchodku. Súd pri rozhodovaní prihliadal na predložené vyhlásenie
manžela A. B., E. B., ktorý potvrdil, že školský služobný byt dostal výmenou za štátny byt, ktorý bol
písaný na manželkino meno. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo nesporné, že A. B. býva vpredmetnom služobnom byte bez právneho dôvodu, zo strany A. B. došlo ku skončeniu pracovného
pomeru z dôvodu odchodu do dôchodku, a preto zanikol súčasne i nájom služobného bytu, ktorý bol
účelovo viazaný na trvanie pracovného pomeru žalovanej u žalobkyne. Súd prvej inštancie preto žalobe

o vypratanie daného bytu vyhovel.

8. Prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní zaoberal otázkou, či vypratanie bez práva na bytovú náhradu
nie je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to je uvedené v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. Pri vyprataní
bytu mal súd za to, že v danom spore má žalobkyňa nárok na bytovú náhradu, a preto viazal vypratanie

bytu zabezpečením bytovej náhrady formou náhradného bytu, keď pri rozhodovaní mal za preukázané
závažné dôvody na strane žalobkyne, ktorá má byt vypratať, keď prihliadol na dôvody rodinné a sociálne.
Žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, súd preto prihliadol na jej zdravotný stav, ktorý bol preukázaný
predloženými lekárskymi správami. Pod zabezpečením bytovej náhrady sa rozumie prenajatie bytu
žalobcom ale predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné
ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať (§ 5

ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s nebytovými náhradami).
Viazanie vypratania bytu na zabezpečenie bytovej náhrady preto podľa názoru súdu prvej inštancie
je v súlade s princípom proporcionality a neprimeranou mierou nezaťaží žalovanú. Predstavuje tiež
spravodlivé riešenie dlhoročných sporných vzťahov. Vypratanie žalobkyne bez bytovej náhrady, pokiaľ
nemá vyriešenú bytovú otázku, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto aplikujúc ustanovenie § 3

ods. 1 OZ, vypratanie bytu podmienil zabezpečením bytovej náhrady, aby tak bolo zabezpečené právo
žalobkyne na bývanie.

9. Súd ďalej uviedol, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu nebolo hospodárne vykonanie ďalších
dôkazov navrhnutých v písomných podaniach strán sporu.

10. Lehota na splnenie povinnosti vypratať byt bola určená podľa § 232 ods. 3 CSP, pričom súd pri určení
dlhšej lehoty mal za to, že takto určená lehota rešpektuje osobitý charakter tohto konania, a preto súd
určil lehotu na vypratanie 90 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

11. Vzhľadom k úspechu žalovanej v konaní o určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu, o žalobe
o vypratanie bytu, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na
ustanovenie § 257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci neboli. O výške trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

(§ 262 ods. 2 CSP).

12. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II. podala odvolanie žalovaná navrhujúc odvolaciemu súdu,
aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobkyňa A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X C. D., je povinná vypratať nehnuteľnosť – školský služobný

dvojizbový byt na ulici C. XXXX/X C. D., nehnuteľnosť vybudovaná na parcele č. 2174, na pozemku
zapísanom v katastri nehnuteľností registra C vedenom Okresným úradom D., katastrálny odbor, LV č.
XXXX, okres D., obec D., pre k. ú. D. a odovzdať túto nehnuteľnosť žalovanej ZUŠ E. F. v D. v lehote
do tridsiatich (30) dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu, a to bez akejkoľvek bytovej náhrady.
V podanom odvolaní žalovaná poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1

písm. h/ CSP.

13. Žalovaná namietala, že konajúci okresný súd išiel nad rámec zákona, keď žalovanú stranu, ktorá
bola podľa konajúceho súdu úspešná v plnej miere, zaviazal, aby žalobkyni, ktorá je povinná vypratať
školský služobný byt, aby jej bol zabezpečený náhradný byt. Uviedla, že súd je v zmysle § 216 ods. 1

CSP viazaný žalobným návrhom a súd nemôže priznať viac než navrhovateľ žiadal vo svojom žalobnom
návrhu/petite. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Týmto osobitným
predpisom je v tomto prípade zákon o služobných bytoch, t. j. zákon č. 189/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, ktorý zakazuje, resp. neumožňuje mať platnú nájomnú zmluvu bez pracovného pomeru (§ 1

ods. 4 zákona o služobných bytoch) a taktiež neumožňuje žiadnu bytovú náhradu, najmä nie tomu, kto
nemá platnú pracovnú zmluvu (analogicky § 4 zákona o služobných bytoch). Postupom bol porušený
aj princíp právnej istoty.14. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že nájomný pomer skončil z dôvodov
podľa ust. § 711 ods. 1 písm. a/, e/ alebo f/ alebo z dôvodu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. b/ OZ
nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, z dôvodu na

strane zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa osobitných predpisov.
Nájomníčka skončila pracovný pomer zo svojej vôle na svoj vlastný podnet, keď podala výpoveď s
odôvodnením nástupu na starobný dôchodok. Uvedené žalovaná považuje za omyl konajúceho súdu, a
teda za nespravodlivé, že prisúdil žalobkyni náhradný byt, keď táto žalobkyňa skončila pracovný pomer
z jej strany, a to odchodom na starobný dôchodok. Podľa ust. § 712a ods. 1 OZ patrí zamestnancovi

náhradnýbytažvtedy,keďnájomnýpomerskončilzostranyzamestnávateľa.Žalovanárovnakonamieta
aj tvrdenie súdu prvej inštancie, aby žalobkyni zabezpečila náhradný byt primeranou veľkosťou obytnej
plochy, t. j. 60,56 m2, hoci už žije sama, už nejde o päť člennú rodinu, ktorá v predmetnom služobnom
byte pôvodne bývala, s primeraným umiestnením, t. j. v centre mesta D., čiže nie tam, kde mesto D.
by vôbec malo voľné ubytovacie kapacity, s primeranou výškou nájomného, t. j. 68,41 eura mesačne,
čo je nereálne, aby dnes, t. j. po 15 rokoch od kedy jej bola vymeraná pôvodná výška nájomného,

ktoré jej zostalo nezmenené od roku 2008, aby mohol niekto získať nájom za takúto sumu aj v roku
2023, s primeraným vybavením, pričom má nárok na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so
sťahovaním. Neúspešnej žalobkyni z jej nájomných ani pracovných zmlúv nevyplýva, že by mala právo
na náhradné bývanie, a už vôbec nie, že by mala právo na náhradný byt. Právo na bývanie, aj podľa
Ústavy SR patrí tomu, kto mal k nejakému bytu nárok na bývanie, ako napr. existujúce vlastnícke právo

k bytu a iné práva. Ústava SR, ale aj iné právne predpisy SR bránia právo na bývanie tomu, komu také
právo najprv vzniklo. Ak niekto takéto právo ani reálne nemal, teda nevzniklo mu právo k určitému bytu,
nemožno mu ho prisúdiť (podľa ust. § 3 ods. 1 OZ). Tým nie je dotknuté právo žalobkyne na bývanie
v zmysle Ústav SR, no určite jej nevzniklo tým, aby neboli porušené dobré mravy podľa ust. § 3 ods.
1 OZ ako odôvodňuje konajúci súd. Žalovaná má za to, že nemožno prisudzovať právo na bývanie

tomu, kto sám protizákonne užíva služobný byt 7 rokov a 9 mesiacov. Žalovaná nesúhlasí ani s tvrdením
súdu, že žalobkyni patrí náhradný byt, a to z jej zdravotného stavu, ktorý bol predložený lekárskymi
správami. Žalobkyňa sa sťažuje na údajnú adaptačnú poruchu, ktorú nijako nedokázala, súd žalobkyňu
ani nevypočul ani nepredvolal príslušnú lekárku. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že nikto nemôže
trpieť adaptačnou poruchou, subjektívnym strachom, že si nezvykne na nové prostredie, v ktorom má

bývať, keď sa do nového prostredia ešte ani nepresťahoval.

15. K žalovanou podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu, uvádzajúc, že nájomná zmluva zo dňa 01.08.2008 medzi žalobkyňou a žalovanou nikdy
nevznikla v jej písomnej podobe, a to z dôvodu, že táto obsahovala vyhlásenie o tom, že žalobkyňa

už v čase jej podpisu je v pracovnom pomere so žalovanou a že pracuje na pozícii kurič, čo bolo v
tomto konaní vyvrátené a dokonca ani samotná žalovaná nikdy netvrdila, že by ku dňu 01.10.2008
bola so žalobkyňou v akomkoľvek pracovnoprávnom vzťahu. Má za to, že najneskôr vznikol žalobkyni
konkludentný nájom po tom, ako v 31.01.2016 ukončila svoj pracovný pomer so žalovanou dohodou a
zostala bývať v predmetnom byte, pričom žalovaná ju len formálne vyzývala k vyprataniu bez toho, aby

podnikla reálne kroky k jej vyprataniu, pričom aj naďalej prijímala od žalobkyne dohodnuté nájomné.
Žalovaná ani neuviedla, že by bola žalobkyňa v omeškaní, alebo že by žalovaná požadovala vyššie
nájomné a žalobkyňa by nesúhlasila. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom žalovanej, že by súd prvej
inštancie nebol oprávneným na priznanie bytovej náhrady žalobkyni v podobe náhradného bytu a to bez
toho, že by to ktorákoľvek zo sporových strán namietala. K uvedenému poukázala na Uznesenie ÚS

SR pod sp. zn. III. ÚS 388/2018 zo dňa 16.10.2018. V prípade žalobkyne išlo o špecifický prípad, ktorý
zákonodarca nemohol vopred predvídať, a preto súd prvej inštancie napriek zamietnutiu žaloby vo veci
určenia neplatnosti výpovede priznal žalobkyni právo na náhradný byt. V prípade žalobkyne totiž existujú
aj iné skutočnosti sociálnej a finančnej povahy. Uviedla, že ide o špecifické podmienky, ktoré je potrebné
v každom prípade posudzovať samostatne je možné priznať bytovú náhradu aj v takom prípade, kedy

právo na ňu výslovne nevyplýva zo zákonného ustanovenia, ale jej nepriznanie by bolo v rozpore s
dobrýmimravmi.Akbytotižzákonodarcapredvídaltakextrémnyprípadakojetomuvprípadežalobkyne,
nepochybne by pre uvedený prípad prijal potrebnú právnu úpravu. Keďže ale tak extrémny prípad
nepredvídal, nastupuje súd, aby predmetný nedostatok preklenul svojím rozhodnutím. Poukázala na
skutočnosť, že žalobkyňa aj k dnešnému dňu pravidelne uhrádza nájomné za predmetnú nehnuteľnosť,

čo preukázala aj výpisom z účtu žalobkyne. Okrem nájomného žalobkyňa taktiež uhrádza všetky
poplatky spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti. Na základe všetkého doposiaľ uvedeného, je
toho názoru, že vypratanie z uvedeného bytu, osobitne v prípade nepriznania bytovej náhrady v podobe
náhradného bytu by bolo vo vzťahu k žalobkyni v rozpore s dobrými mravmi a § 3 ods. 1 OZ. Záverompoukázala na výpis z evidencie vedenej Sociálnou poisťovňou, ktoré skutočnosti spochybňujú tvrdenia
žalovanej o vzniku, existencii a zániku pracovného pomeru so žalovanou na pracovnú pozíciu kurič.

16. Žalovaná v rámci odvolacej repliky uviedla, že žalobkyňa skončila svoj pracovný pomer nástupom
na starobný dôchodok, a preto odo dňa 01.02.2016 je nelegálnym užívateľom školského služobného
bytu, čo uznal aj konajúci súd vo svojom rozsudku. Skončila ako pracovný pomer na pozíciu kuričky, tak
aj pracovný pomer na pozíciu upratovačky. Keďže žalobkyňa už nepracuje pre žalovanú školu ani ako
kurička ani ako upratovačka, pričom nájom služobného bytu je zo zákona č. 189/1992 Zb. v platnom

znení viazaný na výkon práce kuričky, z tohto dôvodu jej skončil nájom služobného bytu a z tohto dôvodu
musí tento školský služobný byt vypratať. Z tohto dôvodu nemohol ani nájom služobného bytu vzniknúť
konkludentne, o čom sa snaží žalobkyňa vo svojom odvolaní písať, lebo to zákon o služobných bytoch,
ani žiadny iný, neumožňuje. Uviedla, že súd sa správne zameral primárne na otázku, či žalobkyňa
bola alebo nebola kurička a počas trojročného vedenia súdneho sporu sa dokázalo bez akýchkoľvek
pochybností, že žalobkyňa kuričkou bola. Je pritom irelevantné, kedy žalobkyňa skončila vykonávanie

pracovnej pozície kuričky, čím žalovaná naráža na žalobkyňou spomínané nejasné, nekonkrétne a
hlavne ničím doložené náznaky evidencie dvoch pracovných pomerov na Sociálnej poisťovni, no odo
dňa, kedy ju skončila vykonávať, prestala tým vykonávať prácu, na ktorú je viazaný služobný byt, a
preto ho musí vypratať. Navyše tým, že žalobkyňa uvádza, že v evidencii Sociálnej poisťovne sú dva
záznamy dvoch pracovných zmlúv, samotná žalobkyňa tým dokazuje, že mala dve pracovné zmluvy

(kuričkaaupratovačka),lebovieoevidenciisvojichdvochpracovnýchzmlúv,čodovyneseniaodvolaním
napadnutého rozsudku popierala. Takže už aj podľa samotnej žalobkyne bola kurička. Ďalej uviedla,
že služobný byt ani iný náhradný byt sa v tomto súdnom spore neprisudzuje podľa zdravotného stavu
tej či onej strany sporu, ale výlučne podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o služobných bytoch,
subsidiárne podľa Občianskeho zákonníka, pričom ani jeden z týchto zákonov to žalobkyni neumožňuje.

V ďalšom žalovaná zotrvala na svojich doterajších podaniach.

17. Proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. októbra 2023, č. k. 18C/66/2020-715 podala
odvolanie aj žalobkyňa v celom rozsahu navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že určí, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 29.06.2020 adresovaná žalovanej žalobkyni je

neplatná, žalobu o vypratanie bytu na ulici C. P. X C. D., súpisné číslo XXXX na parc. č. 2174 zapísaného
v katastri nehnuteľností na LV číslo XXXX, okres D., obec D., pre k. ú. zamietne a žalobkyni prizná
náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania voči žalovanej vo výške 100 %. V podanom
odvolaní žalobkyňa poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ a h/
CSP.

18. Namietala tvrdenia súdu, že nájomná zmluva bola platná dňom 01.10.2008 a účinná od 16.02.2009,
pretože žalobkyňa absolvovala kuričský kurz a od 16.02.2009 začala vykonávať prácu kuriča. Sama
žalovaná v konaní o vypratanie vedenom pôvodne pod sp. zn. 16C/66/2020, konkrétne v Replike zo dňa
11.03.2021 uviedla, že: „Nájomná zmluva služobného bytu medzi obomi sporovými stranami uzavretá

bola, a to dňa 01.10.2008. Nájomná zmluva je platná a účinná od 01.10.2008,“. Z uvedeného je vidieť, že
žalovaná nikdy netvrdila, že by nájomná zmluva bola platná dňom 01.10.2008 a účinná od 16.02.2009.
Súd tak išiel nad rámec nielen obsahu nájomnej zmluvy ale aj vôle zmluvných strán, keď uviedol, že
nájomná zmluva bola účinnou až od 16.02.2009, čo ale žiadna zo strán sporu nikdy netvrdila, nevyplýva
to ani zo žiadnej listiny, a preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný. Žalovaná neuviedla a ani

netvrdila, že by žalobkyni vznikol akýkoľvek nedoplatok na nájomnom a ani nespochybňovala, že v
predmetnom byte bývala aj s jej rodinou už od r. 1989. Žalobkyňa je toho názoru, že daná nájomná
zmluva nemohla platne vzniknúť (neobsahovala ani odkladaciu podmienku a ani nebola naplnená
podmienka existencie pracovného pomeru). Predmetná vôľa strán sporu ako zmluvných strán na vzniku
a trvaní nájomného vzťahu od 01.10.2008 tak mala za následok len vznik konkludentnej nájomnej

zmluvy. Žalobkyňa totiž pokračovala v užívaní predmetného bytu bez toho, aby mala uzatvorenú
akúkoľvek pracovnú zmluvu so žalovanou a žalovaná ani nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by
ku dňu 01.10.2008 bol daný akýkoľvek prísľub budúceho zamestnania žalobkyne, a to osobitne na
pozíciu kurič. Ak akákoľvek zmluva vychádza z existencie skutočnosti, ktorá v čase jej uzatvorenia
neexistuje a zároveň nie je možné jej existenciu v budúcnosti predpokladať, tak takáto zmluva nemôže

byť považovaná za platnú.

19. Žalobkyňa v ďalšom namietala záver prijatý súdom prvej inštancie o vzniku a existencii 2 pracovných
pomerov medzi žalobkyňou a žalovanou na základe pracovných zmlúv zo dňa 13.02.2009 s nástupomod 16.02.2009, pričom ho považuje za nesprávny. Pracovnú zmluvu na pozíciu upratovačka predložila
žalobkyňa ako prílohu k Žalobe o neplatnosť výpovede a pracovnú zmluvu na pozíciu kurič predložila
žalovaná ako prílohu k Žalobe o vypratanie. Ak si tieto 2 zmluvy položíme vedľa seba, tak je vidieť, že

sú úplne rovnaké, a to aj čo sa týka podpisov. Jediný rozdiel je v ods. 2, kde je uvedený druh práce buď
kurič, alebo upratovačka. Podľa evidencie Sociálnej poisťovne mala mať žalobkyňa u žalovanej síce dva
pracovné pomery, ale jeden z nich mal trvať od 16.02.2009 do 30.04.2015 a druhý od 01.08.2009 do
01.02.2016. Žalobkyňa opätovne poukázala na podpisové časti oboch uvedených pracovných zmlúv,
pričom žalobkyňa nedisponuje žiadnou pracovnou zmluvou na pozíciu kurič. Uviedla, že v tomto prípade

muselo dôjsť k sfalšovaniu, a to buď technickým skopírovaním celej podpisovej časti z jednej pracovnej
zmluvy na druhú, alebo technickým skopírovaním celej druhej strany pracovnej zmluvy, keďže tieto sú
rovnaké aj po obsahovej stránke. Je pritom vylúčené, aby sa nielen žalobkyňa, ale aj zástupca žalovanej
podpísali na 2 rôzne dokumenty absolútne rovnakým spôsobom a ešte aj svoje podpisy umiestnili na
absolútne rovnaké miesto v rámci podpisového miesta. Žalobkyni nie je známa žiadna prekážka, ktorá
by bránila žalovanej v predložení ňou tvrdenej pracovnej zmluvy na pozíciu kurič aj v jej origináli či už

do súdneho spisu, ale len k nahliadnutiu na pojednávaní. Je názoru, že žalovaná uvedeným spôsobom
nekonala preto, že po jej predložení by bolo vidieť to, že ide o fotokópiu vytvorenú technickým falšovaním
a nie o originál. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani v časti. Žalovaná
neuviedla a ani nepredložila dôkazy, ktoré by ustálili, od akého dátumu by mala žalobkyňa podľa názoru
žalovanej vykonávať prácu kuriča. Namietala, že súd prvej inštancie v rámci svojho právneho posúdenia

počas konania neuviedol, že by z predmetného ZP č. 02/2020 jednoznačne nevyplývalo, či žalobkyňa
predmetné pracovné zmluvy podpísala/nepodpísala.

20. Žalovanou predkladané dôkazy ako aj uplatňovaná procesná obrana/procesný útok, ktoré boli
realizované po prvom meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie, resp. po vrátení veci odvolacím

súdom boli vykonané v rozpore s § 153 CSP a súd mal tieto posúdiť ako oneskorene podané a nemal
na ne prihliadať. V tejto súvislosti žalobkyňa opätovne namietala prevádzkové denníky kotolne z dôvodu
koncentrácie konania. Žalobkyňa si robila kuričský kurz len preto, že jej to povedala predchádzajúca
riaditeľka p. C.. Napriek tomu ale žalobkyňa fyzicky nemohla kúriť od 10/2008, pretože sa budova ZUŠ
prerábala a menilo sa kúrenie z tuhého na plyn. K tvrdeniu súdu, že zo strany žalovanej boli dané

výpovede z nájmu, a preto zo strany žalovanej nebola ani vôľa uzavrieť so žalobkyňou nájomný vzťah
žalobkyňa uviedla, že žalovaná síce zasielala žalobkyni výpovede z nájmu, ale uvedené boli zasielané
len tzv. „pro forma“ bez toho, aby žalovaná podnikla akékoľvek kroky k reálnemu vyprataniu bytu, resp.
bez toho, že by podala príslušnú žalobu. Práve naopak, žalovaná akceptovala užívanie bytu žalobkyňou
a akceptovala aj uhrádzanie nájmu a jeho výšku. Pokiaľ ide o dobré mravy žalobkyňa uviedla, že v

prípade, ak ide o špecifické podmienky, ktoré je potrebné v každom prípade posudzovať samostatne a
ide o rozpor s dobrými mravmi, je možné zamietnuť žalobu na vypratanie nehnuteľnosti s odkazom na
ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Poukázala na rozsiahlu súdnu prax v tejto rovine. Súd prvej inštancie sa
k námietke žalobkyne ako aj k ňou uvedenej judikatúre nevyjadril a s touto sa nevysporiadal.

21. Uviedla, že v prípade žalobkyne súdom prvej inštancie uvedená bytová náhrada nie je absolútne
riešením nepriaznivej sociálnej a zdravotnej situácie žalobkyne. V rozsudku súdu prvej inštancie, resp.
v rámci výroku o zabezpečení bytovej náhrady absentuje požiadavka o tom, aby prípadný náhradný byt
bol veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý by
sa mal vypratať. Absencia predmetnej požiadavky na primeranosť o. i. aj čo výmery a výšky nájomného

vypratávanému bytu by mohla mať za následok nebezpečenstvo, že žalovaná ponúkne žalobkyni nielen
primeranýbyt,alejejponúkneakýkoľvekbyt,atočiužvýraznemenší,aleboneprimeranýjejmajetkovým
pomerom. Priznanie náhradného bytu by tak absolútne nesplnilo účel, ktorý § 712 ods. 2 OZ má chrániť
a ani účel, ku ktorému smeruje § 3 OZ, resp. ochranu žalobkyne.

22. K žalobkyňou podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná uvádzajúc, že žalobkyňa dostala
výpoveď z nájmu školského služobného bytu štyrikrát, naposledy dňa 29.06.2020, v ktorej žalobkyňa
bola okrem iného poučená aj o tom, aby riešila svoju bytovú otázku zodpovedne, aby si teda začala
hľadať nové bývanie podľa svojich predstáv, keďže až dvakrát (2017, 2019) bezdôvodne odmietla
ponuku na bytovú náhradu od Mesta D.. Daný súdny spor je o určenie neplatnosti výpovede z nájmu

bytu, a o vypratanie služobného bytu, nie o náhradnom byte. Žalobkyňa nesprávne vo svojom odvolaní
tvrdí, že údajne boli porušené dobré mravy tým, že nedostala náhradný byt od žalovanej, na ktorý
nemá žiadny nárok. Ani právny ani morálny. Je absolútne nelogické, aby žalobkyňa, ktorá súdny spor
prehrala, namietala proti takejto podmienke konajúceho súdu, keďže je v jej prospech (že má dostaťnáhradný byt). Z toho je evidentné, že žalobkyňa v skutočnosti ani nepodáva odvolanie proti rozsudku
konajúceho okresného súdu, ale proti odvolaniu žalovanej strany, čo je neprípustné. Žalobkyňa sa mylne
domnieva, že keby jej nebol prisúdený náhradný byt, mohli by byť porušené dobré mravy, pričom uvádza

viaceré rozhodnutia súdov, ktoré sú však pre tento súdny spor irelevantné, keďže tento súdny spor je
špecifický v tom, že sa spravuje osobitným zákonom o služobných bytoch. Nemožno namietať niečo,
na čo niet právneho nároku, nemožno namietať údajné porušenie práv, keď danej osobe (žalobkyni)
takéto právo ani neprislúcha, ani nikdy neprislúchalo. Uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 01.10.2008
vyriešil konajúci okresný súd vo svojom rozsudku. Nájomná zmluva bola platná od 01.10.2008 a účinná

od 16.02.2009, ktorá skončila dobrovoľným odchodom žalobkyne na starobný dôchodok. Od 01.02.2016
žalobkyňa býva v predmetnom školskom služobnom byte protizákonne. V čase od 01.10.2008 do
15.02.2009 vrátane žalobkyňa nebývala v predmetnom služobnom byte protizákonne, lebo tam bývala
nazákladenájomnejzmluvy,ktorúuzatvorilažalovanáZUŠE.F.vD.sjejmanželom,ktorýbolškolníkom
v tejto škole, a to od 01.10.2008, kedy nastúpil do zamestnania k žalovanej. Na základe jeho nájomnej
zmluvy, keďže obaja manželia mali každý svoju nájomnú zmluvu na ich výslovnú žiadosť, tak na základe

jeho nájomnej zmluvy mohla žalobkyňa legálne bývať v predmetnom služobnom byte, čím je vykrytý čas
od 01.10.2008 do 15.02.2009.

23. Pracovný pomer na pracovnú pozíciu kuričky vznikol žalobkyni na základe ňou podpísanej pracovnej
zmluvy zo dňa 13.02.2009, s nástupom do zamestnania dňa 16.02.2009. Ďalej podpísaním žalobkyňou

náplne práce na pozíciu kurička, ďalej podpísaním žalobkyňou opisom pracovnej činnosti kuričky, čo sú
tri povinné dokumenty podľa Zákonníka práce, pričom žalobkyňa až trikrát podala trestné oznámenie
na údajné sfalšovanie jej podpisu na pracovnej zmluve, čo OČTK nepotvrdili. Ďalej o tom, že bola
kurička svedčí predložený Prevádzkový denník kotolne, ktorý môžu podpisovať iba oprávnené osoby,
ktorou bola aj žalobkyňa, ktorá si práve z tohto dôvodu obnovila platnosť kuričského preukazu, aby

mohla vykonávať túto pracovnú pozíciu, lebo na ňu bol viazaný, a teda podmienený nájom školského
služobného bytu. Znalecký posudok predložený žalobkyňou má vážne a neopomenuteľné právne vady,
ku ktorým sa žalovaná vyjadrila počas súdneho konania a rovnako aj žalobkyňa, preto v zmysle CSP nie
je možné sa ďalej venovať tomuto dokumentu. Žalovaná ďalej uviedla, že zlý zdravotný stav žalobkyne
je pre tento súdny spor irelevantný.

24. Žalobkyňa v rámci odvolacej repliky uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava ňou podaného
odvolania ako aj vyjadrenia k odvolaniu žalovanej zo dňa 06.12.2023, na ktoré týmto zároveň odkazuje
a nepokladá za nevyhnutné opätovne prezentovať rovnaké argumenty. Žalobkyňa zároveň predložila
ako nový dôkaz Uznesenie Okresnej prokuratúry v D. zo dňa 29.11.2023, ktoré jej bolo doručené až

dňa 19.12.2023 a z uvedeného dôvodu nemohlo byť predložené už skôr. Predmetom daného trestného
konania je predloženie pracovnej zmluvy na pozíciu kurič zo strany žalovanej v súdnom konaní a s tým
spojené podozrenie zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti. Uvedené považuje za podstatné práve
z toho dôvodu, že súd prvej inštancie vyhodnotil pracovnú zmluvu na pozíciu upratovačky ako platný
právny úkon a zároveň aj žalovaná vo vyjadrení argumentuje tým, že ani OČTK nepotvrdili sfalšovanie

jej podpisu na pracovnej zmluve. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že dozorujúca prokuratúra uznala,
že skutočne tu existujú minimálne také pochybnosti o tom, že žalobkyňa podpísala danú pracovnú
zmluvu na pozíciu kurič, že to odôvodňuje pribratie do konania až 2 znalcov z príslušných odvetví.
Na tomto mieste pripomína, že počas konania opakovane vyzývali žalovanú na predloženie originálu
predmetnej pracovnej zmluvy, pričom táto ju nepredložila ani len k nahliadnutiu, pretože je vylúčené,

aby sa 2 osoby na dvoch rôznych dokumentoch podpísali absolútne rovnako. Na základe uvedeného je
žalobkyňa názoru, že predmetné znalecké dokazovanie je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť
závery dokazovania aj v tomto konaní. Na základe uvedeného preto žalobkyňa navrhuje, aby súd
toto konanie prerušil až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na ORPZ v D.
pod ČVS:ORP-357/2-VYS-NR-2021, alebo do vypracovania predmetných znaleckých posudkov, ktoré

navrhuje do tohto konania zabezpečiť a oboznámiť ich obsah.

25. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava všetkých predložených
dôkazov a vyjadrení, na ktoré týmto zároveň odkazuje. Ďalej uviedla, že výpis zo Sociálnej poisťovne je
o povinnosti platiť odvody za zamestnanca, nie dokladom o pracovnoprávnych vzťahoch na pracovisku.

Žalobkyňa nepredložila žiadnu listinu uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovanou ako zamestnankyňou
a zamestnávateľom o tom, že by niektorý jej pracovný pomer, či už na pozíciu kurička alebo na
pozíciu upratovačka skončil jeho ukončením. Uhrádzanie odvodov do Sociálnej poisťovne neznamená
skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa do dnešného dňa nepredložila ani jeden dôkaz, že by kuričkanebola, iba to verbálne spochybňuje. Žalobkyni bol výkon práce kuričky pozastavený, a to v čase, keď
nebola vykurovacia sezóna, čo však nie je skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa pred konajúcim
súdom dňa 28.06.2023 uviedla, že spoznala svoj podpis na pracovnej zmluve na pozíciu kuričky.

26. Žalobkyňa v priebehu odvolacieho konania doručila dňa 29.05.2024 odvolaciemu súdu podanie
označené ako: „Doplnenie dokazovania v odvolacom konaní“. V danom podaní žalobkyňa poukázala na
skutočnosť, že Policajný zbor v rámci trestného konania uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť originál
pracovnej zmluvy uzavretej so A. B. na pracovnú pozíciu kurička zo dňa 13.2.2009. Žalobkyňa sa v rámci

daného trestného konania dopytovala, či predmetný originál pracovnej zmluvy bol v konaní žalovanou
predložený. V spise sa nachádza odpoveď Mesta D. a aj žalovanej na dožiadanie vo veci predloženia
originálov pracovnej zmluvy. Z dôvodu, že predmetné odpovede Mesta D. a žalovanej boli žalobkyni
predložené až dňa 23.05.2024, tieto nebolo možné predložiť do skončenia dokazovania na súde prvej
inštancie. Na základe uvedeného nejde o neprípustné novoty v odvolacom konaní a žiada, aby sa s
ich znením odvolací súd oboznámil, tieto vykonal a zaslal ich pred rozhodnutím vo veci aj žalovanej.

Vyššie uvedené listiny boli prílohou podania žalobkyne. Žalovaná vo svojej odpovedi tvrdí, že originálny
dokumentov vždy zasielala Mestu D. ako zriaďovateľovi, a urobila tak aj v prípade OČTK vyžiadaných
originálov pracovných zmlúv so žalobkyňou na pozíciu upratovačka a kurička zo dňa 13.02.2009. Z
uvedeného dôvodu tak žalovaná údajne originálmi vyžiadaných pracovných zmlúv nedisponuje. Mesto
D. vo svojej odpovedi uviedlo, že danými zmluvami nedisponuje a ani sa v minulosti nenachádzali

v agende personálneho referátu MsÚ. Na základe uvedeného má žalobkyňa za to, že je vyvrátená
existencia pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou na pozíciu kurič zo dňa 13.02.2009 a na
ňu nadviazané právne úkony žalovanej.

27. K vyššie uvedenému podaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala a zhrnula priebeh

trestného konania, na ktoré poukázala žalobkyňa. Ďalej uviedla všetky ňou doteraz tvrdené skutočnosti.

28. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázala na ňou všetky realizované podania vo veci
a na skutočnosti v nich uvádzané.

29. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanou
a žalobkyňou ako oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a
že obe odvolania spĺňajú náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalovanej a žalobkyne
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď v zmysle § 219 ods. 3 za

použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a v
celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Odvolací súd návrh žalobkyne na
prerušenie konania zamietol.

30. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

31. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

32. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj
právnej stránke. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie
všaknemôžebyťvrozporesozávermisúduprvejinštancie,môžehoibadopĺňaťvtomzmysle,žezávery
odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na
podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie
dôvody.33.Súdprvejinštancieprvýkrátvovecirozhodolrozsudkomzodňa13.júna2021,č.k.18C/66/2020-156
tak, že určil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 29.06.2020 adresovaná žalovanej žalobkyni je neplatná.
Súd žalobu o vypratanie bytu na ulici C. P. X C. D., súpisné číslo XXXX na parc. č. 2174 zapísaného v

katastri nehnuteľností na LV číslo XXXX, okres D., obec D., pre k. ú. D. zamietol. Súd priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalovanej odvolací
súd uznesením zo dňa 9. novembra 2022, č. k. 5Co/98/2021-214 napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom
tohto odvolacieho prieskumu.

34. Odvolací súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, pretože rozhodujúcou okolnosťou
tohto prípadu pre úspech žalobkyne bola existencia titulu oprávňujúceho užívať predmetné priestory

služobného bytu, čo v prípade neplatnosti zmlúv, či už pracovnej alebo nájomnej by úspech
žalobkyne konštatovaný byť nemohol. Je tomu tak aj z toho dôvodu, že tvrdený sfalšovaný podpis na
pracovnej zmluve smeroval len k jednej z dvoch pracovných služobných činností, preto prípadný záver
o neexistencii (neplatnosti pracovnej zmluvy) jedného pracovnému pomeru by nespôsoboval neplatnosť
druhého pracovného pomeru. Navyše odvolací súd, ako uvedie ďalej, považuje skutkové zistenia súdu

prvej inštancie a aj tejto skutočnosti za správne riadne zistené. V prípade neplatnosti oboch pracovných
zmlúv a neplatnosti nájomnej zmluvy za súčasného správneho zistenia (konštatovania) súdu prvej
inštancie o nesplnení podmienok konkludentne vzniknutého nájmu, by sa o úspechu žalobkyne v konaní
hovoriť nedalo.

35. Podľa § 711 písm. b/ zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, prenajímateľ môže vypovedať
nájom bytu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

36. Podľa § 1, 2 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami, služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je

nájom služobného bytu viazaný. Služobným bytom je byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo
verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie zamestnanca povereného strážením, údržbou,
obsluhoualeboinouobdobnoučinnosťouprevádzkovéhocharakteru,bezktorejniejeprevádzkamožná,
najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia
sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave.

37. Odvolací súd v súlade so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi stranami
sporu existoval nájomný vzťah k služobnému bytu založený zmluvou o nájme služobného bytu zo
dňa 01.10.2008. Služobný byt bol naviazaný na služobnú činnosť, ktorú žalobkyňa vykonávala pre
žalovaného. Uzavretím zmluvy sa táto stala platnou, a teda zmluva vznikla. Obe strany mali vedomosť

o tom, že nájomná zmluva bola viazaná na pracovnú činnosť žalobkyne pre žalovanú. Podstatne
široká zmluvná autonómia účastníkov zmluvy vo všeobecnosti a výklad zmluvných ustanovení nemohla
pre strany uzatvárajúce túto predmetnú nájomnú zmluvy znamenať iné ako to, že účinok oprávnenia
užívať služobný byt žalobkyňou napĺňal cieľ zmluvy v čase, kedy pre žalovaného vykonávala služobnú
činnosť, čo sa aj potvrdilo, či už na základe pracovného pomeru kuričky, alebo upratovačky. Preferencia

zachovania platnosti právneho úkonu a realizácia práv a povinností účastníkmi právneho úkonu a strán
tohto konania z nájomnej zmluvy vyplývajúcich, nespochybnila platnosť nájomnej zmluvy uzavretej dňa
01.10.2008. Uvedené závery správne vyplývali zo skutkových zistení súdu prvej inštancie.

38. Pokiaľ išlo o argumenty žalovanej ohľadne neplatnosti jednej zo zmlúv, ktorá sa týkala tvrdeného

sfalšovania podpisu na pracovnej zmluve, odvolací súd konštatuje, že tieto tvrdenia samo osebe
nemohli mať vplyv na výsledok tohto sporu, pretože v konaní boli správne zistené aj iné okolnosti
tohto prípadu, ktoré bez ohľadu na takýto (nepreukázaný) záver nemali potenciál spochybniť správnosť
záveru súdu prvej inštancie o neexistencii titulu oprávňujúceho žalobkyňu užívať nehnuteľnosti. Tými
skutočnosťami boli skutočnosti týkajúce sa existencie ďalšieho iného pracovnoprávneho vzťahu, ktoré

umožnili konštatovanie, že existoval pracovný pomer naviazaný na nájomnú zmluvu. Odvolací súd
nemal pochybnosti o tom, že žalobkyňa vykonávala pre žalobcu činnosti v súvislosti s prevádzkou školy
a potreby jej upratovania, respektíve kúrenia. Z pohľadu hospodárnosti sa ani dodatočné argumenty
o možnom falšovaní podpisu na pracovnej zmluve nepotvrdili, naopak z vykonaného dokazovania(výpovede pracovníčok žalovanej, čestných prehlásení) nevyplynuli pochybnosti o tom, že uzatvárala
dva pracovné pomery (resp. dve zmluvy, pričom išlo fakticky o náplne práce jedného vzťahu medzi
stranami sporu, čo už nebolo predmetom zisťovania). Žalobkyňa dala výpoveď z pracovnej, služobnej

činnosti ku dňu 31.01.2016 s tým, že strany sporu uzavreli dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku
dňu 31.01.2016, čím zanikol predpoklad pre užívanie nehnuteľnosti na základe nájomnej zmluvy. Podľa
správnych zistení súdu prvej inštancie žalovaná (nesprávne uvedené žalobkyňa) dňa 26.01.2016 podala
výpoveď zo zmluvy o nájme služobného bytu, pričom už ďalšia výpoveď z nájmu zo dňa 29.06.2020 bola
užlen(možnopovedaťnadbytočnou)reakciounaskutočnosť,žežalobkyňanaďalejužívalaslužobnýbyt

aj po tom, čo jej bola zo strany mesta ponúknutá bytová náhrada, ktorú odmietla, po skončení služobnej
činnosti a po výpovedi z nájmu. Neskoršia výpoveď z roku 2020 tak bola platnou, ale z hľadiska účinkov
bola výpoveďou obsolentnou nespôsobujúcou žiadny účinok.

39. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie o neexistencii okolností, ktoré by
založili konkludentne iný druh nájomného vzťahu alebo iného vzťahu oprávňujúceho žalobkyňu bývať v

služobnom byte po dni 31.01.2016, resp. po uplynutí výpovednej doby vypovedaného nájmu žalovanou.
Hlavným dôvodom boli skutočnosti ohľadne aktivít žalovanej po skončení služobnej pracovnej činnosti,
ktoré spočívali vo výpovedi žalovanej z nájmu z roku 2016 a výzvach smerujúcich k vyprataniu
predmetného služobného bytu (napr. zo dňa 24.11.2016), alebo vyhláseniu o zabezpečení bytovej
náhrady žalovanou. Pri hodnotení dobrej viery žalobkyne nemohla byť táto v presvedčení, že žalovaná

akceptuje ďalšie trvanie iného nájomného alebo obdobného vzťahu oprávňujúceho užívanie služobného
bytu. Uvedenému nevadí ani skutočnosť neskoršieho uhrádzania „nájomného“, pretože hoci nemožno
konštatovať, že išlo o platenie nájomného v zmysle právneho posúdenia odplaty za existujúci nájomný
vzťah, bolo možné konštatovať, že žalobkyňa platila za to, že byt užívala (ak by neplatila, bezdôvodne
by sa obohacovala).

40. V tomto prípade bolo preukázané a súdom prvej inštancie správne skutkovo zistené, že žalobkyňa
(nájomníčka) pôvodne dala výpoveď z pracovnoprávneho vzťahu (napokon pracovný pomer skončený
dohodou), čím prestala spĺňať postavenie zamestnanca vykonávajúceho služobné činnosti. Následne
prišlo k výpovedi z nájomnej zmluvy zo strany žalovanej a od toho času podľa názoru odvolacieho súdu

žalobkyňa stratila oprávnenie užívať predmetný služobný byt a mala povinnosť sa vysťahovať a byt
vypratať.

41. Podľa § 712 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, bytovými náhradami sú náhradný
byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením

zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

42. Podľa § 712c cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať
sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční
nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

43. Podľa § 713 cit. zákona, ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú
ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie
je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného
ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.

44. Podľa § 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami, pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú
náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez
zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia

a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu.

45. Podľa § 5 cit. zák., bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.
Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby,
ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo

podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt.

46. Pokiaľ išlo o odvolací dôvod spočívajúci v rozhodnutí súdu ultra petitum, tento názor nebol správny.
V tomto spore išlo o žalobu žalobkyne o neplatnosť právneho úkonu - výpovede, kde prirodzeneneuvádzala žiadne súvislosti prípadného podmieneného vypratania, pričom žalovaná zase podala
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti s tým, že nenavrhla bytovú náhradu, pretože mala za to, že žalobkyni
neprináleží. Obe konania boli spojené do jedného konania. Bolo v kompetencii súdu a v zmysle zákona

podmienene rozhodnúť o vyprataní s bytovou náhradou.

47. Správnym zistením súdu prvej inštancie bolo, že žalobkyňa mala v roku 1989 ešte vzťah k štátnemu
bytunaulici„Prikríži“,pričomtento„vymenila“zaslužobnýbyt(ktorýjepredmetomtohtovypratania)aod
roku 1991 ho užívala spolu s rodinou. Pôvodne bol tento služobný byt nájomným vzťahom „naviazaný“

na jej manžela, ktorý vykonával funkciu školníka. V konaní zaznelo, že pre istotu uvedenú nájomnú
zmluvu podpísali aj so samotnou žalobkyňou, pretože celkom zmluvným stranám nebolo jasné aké
dôsledky má pre žalobkyňu uzavretá zmluva o nájme len s jej manželom, resp. na žiadosť manžela
žalobkyne, ktorý poukazoval na to, že pôvodný štátny byt bol na meno žalobkyne. Z obsahu nájomnej
zmluvy manžela žalobkyne vyplývalo, že odvodené právo na bývanie majú aj členovia rodiny vrátane
žalobkyne. Odvolací súd len pre úplnosť pohľadov (bez priamej aplikácie) poukazuje na ustanovenie§

713 Občianskeho zákonníka, v ktorého zmysle bola odložená povinnosť manžela zomrelého nájomcu
sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nebol zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa
osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že
sama žalobkyňa bola v pracovnoprávnom a nájomnom vzťahu k služobnému bytu, preto nemožno
priamo aplikovať toto ustanovenie a navyše žalobné tvrdenia smerovali k skutočnostiam pracovného

a nájomného vzťahu k nej samotnej. Možno však konštatovať, že v tomto prípade nastala skutočnosť, že
v roku XXXX zomrel manžel žalobkyne, ktorý mal k služobnému bytu nájomný vzťah, pričom žalobkyňa
predmetný byt odvodene užívala. Vo vzťahu k uvedenému tak možno konštatovať, že v prípade, ak by
neexistovala žiadna pracovná zmluva, resp. nájomná zmluva priamo uzavretá so žalobkyňou, mala by
žalobkyňa podľa všetkého povinnosť sa vysťahovať zo služobného bytu (po skončení oprávnenia užívať

byt) až po tom, čo by jej bola poskytnutá bytová náhrada v podobe primeraného náhradného bytu (§ 713
OZ). Ďalej odvolací súd konštatuje, že v predmetnom byte žalobkyňa bývala fakticky od začiatku 90-tych
rokovataktiežvykonávalaosobnúpracovnúslužobnúčinnosťvprospechžalovaného.Služobnúčinnosť
vykonával aj jej nebohý manžel, teda dá sa povedať celá rodina v produktívnom veku. Z uvedených
skutočností podľa názoru odvolacieho súdu bez pochybností vyplýva, že bolo by v rozpore s dobrými

mravmi (§ 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka), aby žalobkyňa (hoci dnes titul na oprávnené
užívanie služobného bytu nemá) bola povinná sa vysťahovať a byt vypratať bez bytovej náhrady.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený záver podporuje aj konanie a postoj samotného žalovaného,
respektíve jeho zriaďovateľa Mesta D., ktorí v čase po zániku oprávnenia užívania služobného bytu
žalobkyňou jej poskytovali bytovú náhradu (dobrovoľne), nič na tom, že žalobkyňa v tom čase ponuky

odmietla. Jej odmietnutie mohlo spočívať v tom čase v predstave, že pôvodne mala štátny byt a
právne dôsledky existencie právneho vzťahu k štátnemu bytu mohli byť v jej predstave rovnaké.
Uvedené ale nebolo rozhodujúce. Vzhľadom na predtým uvedené aj s prihliadnutím na judikatórny
záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Rč. 59/2003 o možnosti aplikácie § 3 OZ, súd prvej
inštancie správne posúdil odôvodnenosť výnimočnej podmienenej ochrany pri vyprataní spočívajúcej v

poskytnutí bytovej náhrady. Odvolací súd dospel k záveru o správnom rozhodnutí súdu prvej inštancie
o potrebe pred vyprataním poskytnúť žalobkyni bytovú náhradu žalovanou v podobe náhradného
bytu. Uvedené opodstatňujú vyššie uvedené skutočnosti o dlhotrvajúcom užívaní služobného bytu
žalobkyňou, existencie nájomného vzťahu služobného bytu manžela žalobkyne a jeho smrti a právneho
dôsledku inak s tým spojeného (§ 713 OZ, čo by bol v prípade priamej aplikácie samostatný zákonom

predvídaný dôvod pre poskytnutie primeraného náhradného bytu), taktiež aj skutočnosť, že žalobkyňa v
podstate s celou rodinou, to znamená aj s jej manželom, vykonávala, dá sa povedať celoživotne, činnosť
v prospech školského zariadenia, v ktorom sa služobný byt nachádzal, a ktorý sa má vypratať. Bolo by v
rozpore s dobrými mravmi, aby za takejto situácie základná škola, respektíve nepriamo v súčinnosti so
zriaďovateľom (všetko verejné subjekty) Mesto D. si takúto povinnosť pred vyprataním osoby staršieho

veku a z uvedených dôvodov nesplnili. Aj podľa názoru odvolacieho súdu personálny aparát žalovanej
(resp. v súčinnosti s mestom) a kapacity verejného subjektu nebude neprimerane zaťažený a nemôže
tak v konečnom dôsledku rezignovať na sociálnu funkciu vo vzťahu k svojmu bývalému dlhoročnému
zamestnancovi (odvodene občanovi mesta).

48. Odvolací súd v závere poukazuje na niektoré aspekty bytových náhrad v podobe náhradného bytu.
Definícia pojmu „zabezpečenie bytovej náhrady“ vyplýva nie len z § 712c ods. 3 OZ, ale aj z § 5 ods. 4
zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami.
Zabezpečením bytovej náhrady je aj poskytnutie možnosti vypratávanému nájomcovi uzavrieť nájomnúzmluvu na príslušný druh bytovej náhrady. Takáto nájomná zmluva na bytovú náhradu musí byť
uzatvorená na dobu neurčitú. Z porovnania vymedzenia primeraného náhradného bytu (napr. § 713 OZ)
a náhradného bytu však vyplýva, že primeraným náhradným bytom nemôže byť byt s podstatne menšou

podlahovou plochou alebo s podstatne menším počtom obytných miestností, než má vypratávaný byt.
Ani tu však nemožno trvať na absolútnej porovnateľnosti výmery podlahovej plochy, počtu obytných
miestností, vybavenia a kvality.

49. Odvolací súd poukazuje na zákon, ktorý konštatuje, že náhradným bytom je byt, ktorý svojou

veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

50. Pojem „ľudsky dôstojné bývanie“ je potrebné vykladať v kontexte ústavnoprávnej požiadavky
primeranosti vzťahujúcej sa aj na bývanie. V zásade nie je vylúčené, aby náhradným bytom boli
priestory aj v objekte slúžiacom inému účelu než bývaniu, avšak náhradný byt musí vždy zodpovedať
bežnému štandardu bývania aj pokiaľ ide o hluk, hygienu a celkové prostredie, v ktorom sa náhradný

byt nachádza. Kritérium ľudsky dôstojné ubytovanie sa viaže k parametrom náhradného bytu (veľkosť,
vybavenie), nie k osobám prenajímateľov bytovej náhrady. Pri porovnaní s osobitne definovaným
primeraným náhradným bytom je zrejmé, že náhradným bytom nemusí byť vždy len byt, ktorý
je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného úplne primeraný bytu,
ktorý má byť vyprataný. Pri jeho posudzovaní je tiež potrebné vziať do úvahy životné a pracovné

potreby vypratávaného (KERECMAN, Peter. § 712 [Bytové náhrady - druhy]. In: ŠTEVČEK, Marek,
DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2743, marg. č. 5.)

51. Zo slovenskej rozhodovacej praxe ďalej vyplýva, že byt s jednou obytnou miestnosťou môže byť

aj náhradným bytom (§ 712 ods. 2 OZ); svojou veľkosťou a vybavením však musí zabezpečiť ľudsky
dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Z hľadiska výšky nájomného a úhrad za služby
nemusí ísť o výšku totožnú, nezodpovedá však zákonným požiadavkám, ak je nájomné alebo úhrady za
služby nepomerne vyššie než obvyklé nájomné, resp. neprimerané miestnym pomerom (KERECMAN,
Peter.§712[Bytovénáhrady-druhy].In:ŠTEVČEK,Marek,DULAK,Anton,BAJÁNKOVÁ,Jana,FEČÍK,

Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C.
H. Beck, 2019, s. 2744, marg. č. 5.).

52. Odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade má žalobkyňa povinnosť vypratať byt po zabezpečení
náhradného ubytovania vo forme náhradného bytu, ktorý zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie, pričom

je v prospech veci, aby obe zúčastnené strany spoločnou súčinnosťou dospeli k zhode o súvislostiach
vypratania a poskytnutej bytovej náhrady.

53. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie, vrátane výroku o trovách konania, v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle

§ 387 ods. 1, 2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, a pretože žiadna zo strán nemala v odvolacom konaní úplný úspech, žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).