Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205851
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124205851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom
XXX XX C. XXX, zastúpeného JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28, 091 01
Stropkov, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/102/2024-68 zo dňa 20.12.2024,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi sumu 400 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej
časti rozsudok vo výroku II. potvrdzuje.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:

,,I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 400,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci si žalobca
uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.400,- eur v súlade s ustanovením § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia § 3 ods. 5
tohto zákona, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 8Csp/99/2023-68 zo dňa 19.12.2023 určil neprijateľnosť osem

zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie tak mal splnený základný predpoklad na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia preukázaný tým, že žalovaná ako predávajúca používaním
neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve porušila svoju povinnosť podľa ustanovenia § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnépodmienky. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo
žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie konštatoval, že pre určenie

výšky nároku musí žalobca objektívne, vzhľadom na povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia
nepriaznivého následku preukázať, ako ho pociťoval a prežíval. Pri stanovení výšky treba vychádzať zo
závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovanej, okolností,
za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno
striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného

finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu
majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany,
ale primeraný. Súd prvej inštancie mal za to, že pre žalobcu bude primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 400,- eur, čo prestavuje 50,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca nepredložil
žiadne dôkazy odôvodňujúce výšku primeraného zadosťučinenia, preto pri výške súd prvej inštancie
vychádzal zo skutočnosti, že žalobca musel svoj nárok na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

uplatniť na súde. Súd prvej inštancie zohľadnil aj časové hľadisko, keď žalobca si svoj nárok v
základnom konaní uplatnil až po viac ako 12 rokov od uzavretia zmluvy a taktiež, že zmluvné podmienky
neboli voči žalobcovi aplikované. Súd prvej inštancie preto s prihliadnutím na intenzitu zásahu ustálil
ako dôvodnú, primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti výšku primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 400,- eur. Touto sumou budú naplnené všetky funkcie primeraného

finančného zadosťučinenia, a preto v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Žalobca bol v konaní úspešný v časti základu nároku v rozsahu
100 %, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto súd prvej inštancie

priznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,pričomprivyčíslenísabudevychádzať
z priznanej sumy.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Žalobca sa nestotožnil so závermi prvoinštančného súdu a tieto považuje za nesprávne. Aj

s ohľadom na charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, opakované porušenia povinnosti veriteľa, o
čommážalovanázobdobnýchsúdnychkonanískúsenosťavedomosť,mázato,žepriznané primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 50 eur za jednu neprijateľnú zmluvnú podmienku, nenaplní jednotlivé
ciele a funkcie inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia. Použitím terminológie trestného práva
žalovaná porušuje práva spotrebiteľov špeciálnou recidívou. Zároveň uplatňovaním legitímneho nároku

žalobcu v súdnom konaní bol narušený nielen jeho bežný život, keďže sa musel zaktivizovať a vyhľadať
právnu pomoc advokáta. Ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to
možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu
funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenie priznané v
symbolickej výške nemôže spĺňať.

V tejto súvislosti je podľa žalobcu evidentné, že primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur
nemôže mať vo vzťahu k dodávateľovi, ktorému paradoxne v krízovom období vzrástol za rok 2022 čistý
zisk na 141 mil. eur a pre rok 2023 predstavuje 264 mil., pri rekordných tržbách za rok 2023 až 1,07
miliardy eur (údaje z portálu finstat.sk), žiadnu z funkcií deklarovaných súdom prvej inštancie.
Čo sa týka sankčnej funkcie, tá musí byť podľa žalobcu účinná a odrádzajúca a tieto dva ukazovatele

predurčujú aj pojem primeranosti PFZ. Práve zo strany žalovanej sa jedná o mimoriadne závažné
porušenie spotrebiteľských práv a povinností. Porušenie zo strany žalovanej malo bezpochyby nielen
majetkový charakter.
Žalobca považoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- eur za neprimerané aj s ohľadom
na výšku sankcií (pokút až do výšky 50.000,- eur), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole

vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný
trhomjeoprávnenádodávateľoviuložiťSlovenskáobchodnáinšpekciaaleboNárodnábankaSlovenska.
Žalobca príkladom poukázal na niektoré najnovšie právoplatné rozhodnutia vo veciach primeraného
finančného zadosťučinenia, ktoré má k dispozícii, ktorými neboli priznané sumy iba v symbolickej výške.
Napríklad rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 05.11.2024 bola

priznanásuma1.862,23eur(kdebezdôvodnéobohatenievtzv.Základnomkonaníbolovovýške962,23
eur.) Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/2/2024-150 zo dňa 27.06.2024, ktorým bola
priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia 2.000,- eur (bezdôvodné obohatenie v tzv.
Základnom konaní bolo 3.417,- eur). Žalobca poukázal aj na aktuálne rozhodnutia čo do priznanejvýšky za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku, v ktorých súdy priznali 300,- eur za každú
NZP. Ide o rozsudok Mestského súdu Košice sp.zn. 24Csp/101/2023 zo dňa 22.02.2024 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 9CoCsp/22/2024-140 zo dňa 07.08.2024

a rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. SK-2Csp/26/2023-102 zo dňa 30.01.2024 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 05.11.2024.
V zmysle uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej
inštancie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, resp. primerane finančné zadosťučinenie zvýšil,
alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná. Stotožnila sa s rozsudkom súdu prvej inštancie a uviedla,
že suma určeného primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 400,- eur už bola žalobcovi aj
uhradená.Zodvolaniažalobcuvôbecniejezrejmé,akýmspôsobommalsúdznemožniťžalujúcejstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ; rovnako nie je zrejmé ako žalobca došiel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z akého dôvodu by rozhodnutie súdu
prvej inštancie malo vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vo svojom odvolaní
neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie, alebo
ktoré by inak spochybňovali žalovaný nárok.
Žalovaná poukázala na skutkové okolnosti tohto prípadu, že sa jedná o konanie na základe Zmluvy

o poskytnutí bezúčelovej pôžičky z 13.01.2011, pričom táto bola ukončená predčasným splatením
žalobcu ešte dňa 19.01.2012. Zmluvné podmienky, ktoré žiadal žalobca vyhlásiť za neprijateľné vo
vzťahu k žalobcovi uplatnené neboli. Taktiež žalobou o vyhlásenie neprijateľnosti zmluvných podmienok
žalobca nedosiahol pre seba žiadnu ochranu, resp. nezabránil žiadnemu porušeniu spotrebiteľského
práva zo strany žalovanej, nakoľko zmluva bola ukončená ešte v r. 2012. Žalovaná v zmysle Zmluvy

poskytla žalobcovi možnosť predčasne splatiť úver, čo žalobca aj využil a namiesto dohodnutých 3.312,-
eur tak uhradil len 2.528,70 eur, t.j. na úrokoch uhradil žalobca v r. 2012 o cca 783,30 eur menej. V
pôvodnom konaní, rovnako ako v tomto konaní, nebola zo strany žalobcu preukázaná akákoľvek ujma
na jeho strane, preto nárok, ktorý žalobca uplatňuje, je svojou podstatou šikanózny.
Podľa žalovanej žalobca síce uviedol súdne rozhodnutia na podporu svojich tvrdení, avšak neuviedol,

či sa jednalo o podobné skutkové okolnosti ako v tomto prípade, resp. či sa jednalo o prípady,
kde bol zmluvný vzťah so spotrebiteľom ukončený už pred cca 13 rokmi. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 11CoCsp/16/2021, zo dňa 20.04.2022,
podľa ktorého pokiaľ žalovaný nemá možnosť realizovať práva vyplývajúce z neplatných zmluvných
podmienok a uplatňovať nároky voči žalobcovi na ich základe a ani ich voči žalobcovi reálne

neuplatňuje (žalobca to v konaní ani netvrdil), podaná žaloba o určenie neplatnosti týchto zmluvných
podmienok nepredstavuje vhodný prostriedok ochrany práv žalobcu ako spotrebiteľa (jeho ochrany pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a prípadným protiprávnym konaním dodávateľa),
neplní svoj účel a slúži len k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov, a z týchto dôvodov podľa
názoru odvolacieho súdu ju bolo potrebné zamietnuť.

Na záver žalovaná uviedla, že podľa jej názoru hlavným zmyslom týchto žalôb je len získanie trov
právneho zastúpenia; žalobca v podstate pre seba nič nezískal – napriek tomu, že ako sa uvádza v
odvolaní „uplatňovaním legitímneho nároku žalobcu v súdnom konaní bol narušený nielen jeho bežný
život, keďže sa musel zaktivizovať a vyhľadať právnu pomoc advokáta.“ V pôvodnom konaní, však
rovnako ako v tomto konaní, nebola zo strany žalobcu preukázaná akákoľvek skutočná ujma na jeho

strane,resp.žebyktorákoľvekztýchtozmluvnýchpodmienokbolavočižalobcoviajskutočneuplatnená,
pričom v čase podpisu, resp. ukončenia Zmluvy neboli neprijateľné podmienky de iure v našom právnom
poriadku ani riadne definované.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti , ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci
výrok III. o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo žalobe vyhovené v časti o zaplatenie 400 eur
žalovaná odvolaním nenapadla, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký
nadobudol právoplatnosť.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a námietok
žalobcu, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné
právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2024 (ďalej ako „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“), upravujúci práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak
na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za porušenie zodpovedá v spojení
s prechodným ustanovením § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zmene
a doplnení zákonov účinným od 01.07.2024.

11. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v celkovej výške 2.400
eura titulom úspešného uplatnenia svojich spotrebiteľských práv v spore vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 8Csp/99/2023, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané splnenie

všetkých zákonných podmienok pre preukázanie základu nároku v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona
o ochrane spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.01.2019). Tvrdenie žalobcu o úspechu v základnom konaní bolo preukázané rozsudkom Okresného
súdu Prešov č.k. 8Csp/99/2023-68 zo dňa 19.12.2023, ktorým okresný súd určil 8 neprijateľných
zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v Zmluve o poskytnutí bezúčelovej pôžičky zo dňa 13.01.2011

a vo Všeobecných obchodných podmienkach k tejto zmluve. Z vlastnej úradnej činnosti odvolací súd
zistil, že voči tomuto rozsudku v jeho výroku VII. podala odvolanie žalovaná, ktoré však vzala späť
a preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné než uznesením sp.zn. 11CoCsp/8/2024 zo dňa 14.03.2024
zastaviť odvolacie konanie.

13. Za stavu, keď právoplatným rozsudkom Okresného sudu Prešov č.k. 8Csp/99/2023-68 zo dňa
19.12.2023 došlo k vyhoveniu žalobe spotrebiteľa voči dodávateľovi v dôsledku prijatých záverov
oneprijateľnostizmluvnýchpodmienok,saodvolacísúdstotožnilsosúdomprvejinštancie,ževtejtoveci
základnárokujedaný.Bolnaplnenýpredpokladúspešnéhouplatneniaporušeniaprávaalebopovinnosti
umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovanej právo na primerané finančné zadosťučinenie.

14. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu
výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

15. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto
má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od
získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov,
neprijateľnostizmluvnýchpodmienok,alebonedodržaniazákonnýchnáležitostízmlúvospotrebiteľskom
úvere a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne

ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných
spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu,
sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.16. Základom pre určenie sumy peňažného zadosťučinenia je primeranosť a súd túto sumu
určí na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy a zohľadňuje
všetky skutočnosti, ktoré viedli spotrebiteľa k podaniu žaloby o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia

17. V tejto veci súd prvej inštancie vo výroku I. rozsudku priznal primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 400,- eur, t.j. 50,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

18. Pri posúdení dôvodnosti nároku žalobcu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vzal
odvolací súd do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (v tomto prípade ich
bolo až 8), neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť
do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadnil aj
postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi
rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac

pri tom na to, že vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere
so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Je na
mieste, aby spotrebitelia poukazovali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

19. Vzhľadom na porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zo strany žalovanej, sa priznanie finančného

zadosťučinenia javí ako dôvodné. Nie však v plnej výške ako si žalobca uplatnil 300,- eur za každú
určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku (2.400,- eur). Žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol len
čiastočne, preto odvolací súd pri určení výšky uplatneného nároku zohľadnil skutočnosť podania
žaloby, priebeh samotného súdneho konania a dospel k záveru, že primeraná povahe a rozsahu
mnohonásobného porušenia práv žalobcu (predloženie spotrebiteľskej zmluvy s 8 neprijateľnými

zmluvnými podmienkami) je suma 100,- eur za každú určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j.
celkovo 800,- eur. Súdom prvej inštancie priznanú suma 50,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú
podmienku odvolací súd nepovažuje za dostatočnú vo vzťahu reálnemu a efektívne odradzujúcemu
účinku pre dodávateľa na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv. Zároveň podľa názoru
odvolacieho súdu takáto suma vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené

a neprimerané obohacovanie sa. Suma vo výške 800,- eur poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi
dostatočnú satisfakciu a kompenzáciu nekomfortnej situácie vedenia spotrebiteľského sporu voči
žalovanej ako dodávateľovi. Odvolací súd poznamenáva, že časový aspekt na uplatnenie a výšku
žalobcom uplatneného nároku nemá relevanciu.

20. Keďže žalobcovi v danom prípade už bola právoplatne priznaná titulom primeraného finančného
zadosťučinenia suma 400,- eur, odvolací súd poukazujúc na všetky vyššie uvádzané dôvody postupom
podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tak, že uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú sumu 400,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v prevyšujúcej časti rozsudok vo výroku II. potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

21. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V rámci celého konania bol úspešný žalobca, nakoľko bolo vyhovené
žalobe o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pričom výška jeho priznania závisela od
úvahy súdu, a preto nemožno na účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania žalobcu

považovať za čiastočne neúspešného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).