Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoCsp/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123240882
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123240882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany

Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanému: E. F.-C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX F., zastúpený: Centrum správnej pomoci Košice, so sídlom
Tomášikova 3, 040 01 Košice - Sever, IČO: 51847124, o zaplatenie 15.607,61 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6Csp/7/2024-148 zo dňa 03. júna 2024,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 7 odsek 1, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 39 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
02.04.2019 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX, ktorou sa žalobca zaviazal
poskytnúť dlžníkovi medziúver vo výške 15.300 Eur, ktorý sa pri dodržaní zmluvných podmienok
zmení na stavebný úver vo výške cca 9.081,83 Eur. Predmetná zmluva o úvere bola vzhľadom na
povahu účastníkov zmluvného vzťahu, t.j. dodávateľ a spotrebiteľ, zmluvou spotrebiteľskou. Súd prvej
inštancie v prvom rade skúmal, či veriteľ podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržal svoju zákonnú povinnosť, s odbornou

starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver. Vzhľadom
na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 odsek 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovaným. Žalobcana preukázanie skúmania bonity predložil potvrdenie o príjme zamestnancov, z ktorého plynie, že
žalobca mal mať čistý príjem za posledných 12 mesiacov vo výške 229.902 Kč a dve výplatné pásky
za mesiace december 2018 a január 2019. Zároveň z výpisu z úverového registra je zrejmé, že

žalovaný mal ďalší úver u žalobcu od 03.01.2017 vo výške 16.600 Eur, pričom je zrejmé z tohto
výpisu, že opakovane mal problém so splácaním uvedeného dlhu, kedy uhrádzal dlh po splatnosti
splátok a opakovane mal nesplatené splátky. Aj z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 5Csp/26/2023 s rovnakým okruhom strán sporu bolo zrejmé, že žalobca poskytol uvedený úver
so splátkami vo výške 121,07 Eur ešte pred úverom v tejto veci (6Csp/7/2024), aj napriek tomu, že

žalovanému bola v predchádzajúcom období roku 2015 odmietnutá žiadosť o úver, v roku 2016 odvolaný
spotrebný úver a úver ním samým poskytnutý v roku 2017 nebol schopný riadne splácať, splácal ho
pravidelne s omeškaním. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ v rámci žiadosti o
spotrebiteľský úver síce zisťoval osobné údaje dlžníka, bydlisko, rodinný stav, počet nezaopatrených
detí, vzdelanie, jeho príjem, ktorý overoval potvrdením zamestnávateľa o príjme. Žalobca zisťoval
úverovú zaťaženosť žalovaného v úverovom registri, avšak nedôsledne, bez odbornej starostlivosti.

Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nebolo podľa súdu prvej
inštancie dostatočné, pretože záväzky klienta nemuseli vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o
súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno
zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem
výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný

úver. Veriteľ dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb,
pričom ak v zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má,
rovnako tak žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním
nehnuteľnosti a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec
neskúmal. Zároveň vzhľadom na vzdialenosť pracoviska od bydliska (T.) mal žalovaný nepochybne

zvýšené náklady aj na prepravu do zamestnania. Keďže veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
pri plnení svojej zákonnej povinnosti skúmať schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, v
zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 prvá veta citovaného zákona to malo za následok, že veriteľ
nebol oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom
k uvedenému žalobcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru ku dňu 27.05.2021 bola absolútne

neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil svoju
povinnosť podľa § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže absolútne nedôsledne skúmal
schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže vôbec nebral do úvahy socioekonomickú
situáciu žalovaného, ktorý už jeho prvý úver (konanie vedené pred Okresným súdom Bardejov pod
sp. zn. 5Csp/26/2023) nebol schopný pred poskytnutím tohto druhého úveru (6Csp/7/2024) splácať

a vôbec nezohľadnil jeho zvýšené výdavky na cestovanie, ubytovanie a ďalšie náklady. Uvedené
malo za následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 odsek 2 druhá veta
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dokazovania vyplynulo, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bolo
dojednané, že vo fáze medziúveru, t.j. v období od poskytnutia medziúveru v roku 2019 do 31.10.2031
je dlžník povinný platiť iba úroky z medziúveru, nie istinu medziúveru. Keďže súd prvej inštancie dospel

k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, dlžníkovi nevznikla povinnosť platiť vo
vyššie uvedenom období medziúveru úroky, teda ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkovi žiaden
dlh na úrokoch a istine medziúveru. A keďže zároveň dospel k záveru o neplatnosti mimoriadneho
zosplatnenia stavebného úveru, ku dňu rozhodovania súdu nevznikol dlžníkovi ani žiaden dlh na úroku a
istine stavebného úveru, ktorí mal dlžník platiť od 2.4.2019 do 31.10.2031, keďže splatnosť dojednaných

splátok istiny a úrokov nastane až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Okresnýsúdzaložilsvojerozhodnutienatom,žežalobcanepreukázal,žepriuzatváraníúverovejzmluvy

konal pri zisťovaní príjmu a výdavkov žalovaného s odbornou starostlivosťou. Záver okresného súdu
je však v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, kedy Okresný súd na základe dokazovania
v odôvodnení Rozsudku konštatoval, že žalobca ako veriteľ zisťoval rodinný stav žalovaného, jeho
sociálne pomery, vzdelanie, príjmy, a zo žiadosti o úver je preukázané, že zisťoval aj výdavky
žalovaného. Rozsudok Okresného súdu je tak zmätočný a v tejto veci aj nepreskúmateľný, a to aj vo

vzťahu ku konštatovaniu, že zákonodarca mal veriteľovi uložiť povinnosť skúmať sociálnoekonomickú
situáciuspotrebiteľa.Okresnýsúdsícepoukazujenaustanovenie§7odsek1Zákonaospotrebiteľských
úveroch, avšak táto konkrétna povinnosť žalobcovi z tohto ustanovenia nevyplýva. Žalobca si svoje
povinnosti splnil v súlade s ich zákonným vymedzením. Žalobca predložil v konaní dôkazy preukazujúcesplnenie jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, a to Žiadosť o úver, Potvrdenie o príjme,
ako aj Výpisy zo Spoločného registra bankových informácií ohľadom žalovaného. Žalobca vychádzal
pri posudzovaní bonity žalovaného z vyššie uvedených dokumentov, pričom dôležitým faktom, na ktorý,

okrem iného, prihliadal, je to, že v čase schvaľovania žiadosti o úver nemal žalovaný v Spoločnom
registri bankových informácií (ďalej aj len „SRBI“) evidované žiadne upomienky, Žalobca na tomto mieste
zdôrazňujeajskutočnosť,žežalovanývčaseposkytnutiaúverubolslobodnýanemalžiadnuvyživovaciu
povinnosť. Rovnako výška príjmu uvedená v Žiadosti o úver zodpovedala potvrdeniu o príjme od
zamestnávateľa žalovaného. Bonita žalovaného teda bola podľa žalobcu preverená dostatočne, pričom

sa nespoliehal len na informácie tvrdené žalovaným v postavení žiadateľa o úver, ale poskytnuté
informácie o výške príjmov si žalobca preveril prostredníctvom potvrdenia o príjme od zamestnávateľa
žalovanéhoakoajlustrácioužalobcuvdostupnýchdatabázach.Žalobcanemážiadnezákonnémožnosti
na preverovanie majetkových a sociálnoekonomických pomerov žalovaného ako tie, ktoré mu zveruje
zákon. Žalobca nie je osobitne zákonom oprávnený na to, aby mohol od jednotlivých inštitúcií vyžadovať
súčinnosť a žiadať tak informácie o výdavkoch na domácnosť, o celkových majetkových pomeroch

žalovaného, či o rodinnom stave žalovaného, o jeho súkromných záväzkoch a pod. Žalobca je preto
v tomto smere plne odkázaný na informácie, ktoré mu žalovaný v Žiadosti o úver uvedie, a ktoré
mohol preverovať len v zákonnom rozsahu a v rámci zákonných možností. Vo vzťahu ku konaniu s
odbornou starostlivosťou a v nadväznosti na ustanovenie § 7 odsek 17 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, je evidentné, že Okresný súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Ak Okresný súd

napriek v konaní preukázaným skutočnostiam dospel k záveru, že došlo k porušeniu tejto povinnosti,
a teda že žalobca konal v rozpore s povinnosťou v zmysle ustanovenia § 7 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, jeho konanie určite nedosahovalo intenzitu hrubého porušenia povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol
ako nedôvodné, alternatívne aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Žalovaný zotrval v
plnom rozsahu na svojich predošlých vyjadreniach a má za to, že nedošlo k platnému zosplatneniu
predmetného úveru a to z dôvodu nedostatočného skúmaniu bonity žalovaného žalobcom, kedy
neprihliadol na údaje z úverového registra, v zmysle ktorého výška mesačných splátok žalovaného

bola 339 Eur a do Žiadosti o úver uviedol splátky úveru len vo výške 121 Eur. Z toho dôvodu
vyšiel skreslený zostatok, ktorý mal žalovanému zostať v dispozičnej sfére. Žalovaný žiadosť o úver
nevypisoval, údaje do nej vpisovala pracovníčka žalobcu, na základe ním predloženého potvrdenia
o príjme od zamestnávateľa a zvyšné údaje nevie, na základe čoho vpísala, pretože výšku jeho
reálnych pravidelných mesačných výdavkov a úverových záväzkov vôbec nezisťovala. Napriek tomu,

že z potvrdenia o príjme je preukázateľné, že žalovaný bol zamestnaný a pracoval v T., teda v meste
viac ako 650 km vzdialeného od miesta jeho bydliska, do jeho výdavkov žalobca započítal len sumu
životného minima.

6. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Žalovaný pri podaní žiadosti o úver nezdokladoval

výdavky na ubytovanie, stravovanie a cestovanie v európskom veľkomeste, na ktoré poukazuje ako
na nedostatok pri skúmaní bonity zo strany žalobcu, čo však nemôže byť na ťarchu žalobcu, a to
aj s ohľadom na tú skutočnosť, že vo väčšine prípadov je takáto forma práce v zahraničí dočasným
prostriedkomzabezpečeniasivyššiehopríjmunežakobydokázalzabezpečiťžalovanývmiestetrvalého
pobytu a ide o prácu, ktorá minimalizuje náklady za účelom získania čo najvyššieho príjmu. Žalovaný

v tejto súvislosti tiež nepreukázal periodicitu cestovania, či iné reálne náklady s odkazom na ktoré by
chcel účelovo benefitovať.

7. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Žalovaný má zato, že žalobca nepoprel ani nijakým
spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalovaného, že pri posudzovaní bonity žalovaného neprihliadol na údaje

zo Spoločného registra bankových informácií (SRBI), keďže zo SRBI je preukázateľné, že žalovaný
mal v čase žiadosti o predmetný úver celkovo tri existujúce úverové zmluvy pri výške mesačnej splátky
339 Eur, pričom žalobca počítal zo záväzkami žalovaného vo výške iba 121,07 Eur, na zvyšné vôbec
neprihliadol a teda porušil svoju zákonnú povinnosť, čo má za následok jeho sankcionovanie v zmysle
ustanovení § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané
odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 02.04.2019 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej len „Zmluva o úvere“), z
ktorej vyplýva, že na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy
a poskytnutie stavebného úveru, poskytne veriteľ dlžníkovi medziúver pod číslom XXXXXXX X XX vo

výške 15.300 Eur, pričom pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok
sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia, čím sa
medziúver zmení na stavebný úver pod číslom XXXXXXX X XX. vo výške cca 9.081,83 Eur. Zo Zmluvy
o úvere ďalej vyplýva, že výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru mala byť 71,28 Eur mesačne,
pričom celkový počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy bol 151. Z Dodatku č.

1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX. uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom dňa 02.03.2021 vyplýva, že nakoľko dlžník nepoukázal v zmysle Zmluvy
o úvere všetky vklady na účet stavebného sporenia riadne a včas, sú na účte stavebného sporenia
č. XXXXXXX X XX ku dňu 02.03.2021 evidované neuhradené vklady vo výške 418,15 Eur. Sumu
neuhradených vkladov bol dlžník v zmysle uvedeného Dodatku povinný uhradiť do 01.11.2040. Z tohto

dôvodu sa zároveň predlžila celková doba splatnosti úveru, pričom počet splátok úrokov z medziúveru
do pridelenia cieľovej sumy už bol 166.

11. Z listu zo dňa 15.04.2021 označeného ako „Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“
vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému, že dňa 30.04.2021 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru,

nakoľko napriek zaslaným výzvam neeviduje úhradu vkladu na účte stavebného sporenia, resp.
omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac apríl 2021 spolu vo výške
644,82 Eur. Ďalej oznámil, že ak nedôjde k úhrade v stanovenej lehote do 30.04.2021, bude mu
zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Z listu zo dňa 27.05.2021 označeného
ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ vyplýva, že žalobca žalovanému oznámil,

že vzhľadom k tomu, že porušil dohodnuté povinnosti, nakoľko je v omeškaní s platením úrokov z
medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, boli naplnené skutočnosti v zmysle Zmluvy o úvere, resp.
Všeobecných podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej žalobca oznámil, že ku dňu
27.05.2021 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných
podmienok. Na základe tejto skutočnosti žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá k

27.05.2021 predstavuje 15.320,74 Eur.

12. V zmysle ustanovenia § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa odseku 2, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom.

14. Podľa ustanovenia § 11 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

15. K odvolacej námietke týkajúcej sa odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti splácania

spotrebiteľského úveru odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zodpovedal všetky otázky, ktoré
považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych
zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

16. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalobca nepostupoval dôsledne
podľa ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v ustanovení § 220 odsek 2 C.s.p.. Nie je možné
konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k

porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie
práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje
rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

17. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským podľa ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo
k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa príslušných ustanoví Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

18. Vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo (pozri čl. 8 odsek 1 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, rozsudok Súdneho dvora z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais C-565/12,
obdobne rozsudok C - 449/13) a s poukazom na ustanovenie § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta

žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej
inštancie vyhodnocoval správne, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky,
ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento
preukázal, že bonita žalovaného bola náležite skúmaná, že došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej z

ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Veriteľ je v zmysle ustanovení § 7 a § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak
i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou

pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovaniado budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože
nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú

schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie
pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme
ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa

takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu

žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje.

20. Aj z dôvodovej správy k Zákonu o spotrebiteľských úveroch vyplýva povinnosť veriteľa spočívajúca
v posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, a to na

základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade
banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov
správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu
návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.
Zákon tiež ustanovuje určité dôsledky porušenia povinností ustanovených týmto zákonom. Ustanovenie

§ 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany -
spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných
a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú
finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť
celý poskytnutý úver.

21. Žalobca bol výzvou súdu prvej inštancie zo dňa 20.03.2024 vyzvaný k tomu, aby uviedol, či trvá na
podanej žalobe vzhľadom na jej predčasnosť (podľa predbežného názoru súdu v zmysle ustanovenia §
138 C.s.p. vzhľadom na predložené dôkazy ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti a nedostatočného
skúmania bonity pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi). K uvedenej výzve sa žalobca vyjadril tak, že sa

nestotožňujesnázoromsúdu,podľaktoréhobolažalobapodanápredčasne.Žalobcavpriebehukonania
predložil Žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 27.02.2019, z ktorej vyplýval rodinný stav žalovaného
(slobodný) a počet nezaopatrených detí (0). V bode 3. Žiadosti s názvom Bonita bol uvedený údaj
o čistom mesačnom príjme (747 Eur), ktorý mal byť preukázaný Potvrdením o príjme podpísaným
zamestnávateľom žalovaného zo dňa 01.02.2019 a výplatnými páskami za mesiac november 2018 a

december 2018. V uvedenom bode Žiadosti bol uvedený údaj s pomenovaním „Náklady na plnoletú
osobu“ (205,07 Eur), „Požadovaná rezerva NBS“ (108,39 Eur), „Doterajšie záväzky v PSS, a.s.“ (121,07
Eur) a „Budúca splátka v PSS, a.s.“ (114,06 Eur).

22. Žalobca ďalej predložil výpis zo Spoločného registra bankových informácií, a Výpis z registra

klientskych informácií, z ktorých vyplýva, že u žalovaného figurovali minimálne 3 existujúce kreditné
karty a stavebné úvery a zároveň 1 odmietnutý osobný úver a 1 odvolaný spotrebný úver.

23. Napriek tvrdeniu žalobcu ohľadom skúmania výdavkov žalovaného, ktoré overoval v registri SRBI
(ktorý ani nevyužívajú všetky finančné spoločnosti pôsobiace na našom trhu) ako aj v registri klientskych

informácií, žalobca mal tieto zistenia vyhodnotiť z hľadiska posúdenia bonity žalovaného ako dlžníka.
Treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že z listinných dôkazov predložených žalobcom
jednoznačne vyplýva, že žalovaného nebolo možné považovať za spotrebiteľa so schopnosťou splácať
ďalší, žalobcom poskytovaný úver. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani pokiaľ ide o skúmanie ďalších výdavkov žalovaného
pred uzatvorením Zmluvy o úvere. Len všeobecný údaj v žiadosti označený ako „Náklady na plnoletú
osobu“ (vo výške 205,07 Eur), či „Požadovaná rezerva NBS“ (vo výške 108,39 Eur) nepreukazuje

skutočné výdavky žalovaného. Pri získavaní relevantných informácií veriteľ musí vychádzať nielen
z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z
informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov tak, aby získal objektívny obraz o finančnej
situácií spotrebiteľa. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa žalobca vôbec dopytoval žalovaného ako
potenciálneho klienta na jeho pravidelné výdavky, ktoré by mohli ovplyvniť jeho schopnosť splácať úver.

Žalobca nezískal hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie, ubytovanie, stravu,
náklady na energie a pod. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť
záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

24. Pri overovaní bonity žalovaného nemal žalobca k dispozícii dostatočné údaje predovšetkým o
výdavkoch žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní Žiadosti o úver nemal k dispozícii všetky

relevantné údaje. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie
si povinnosti uloženej mu v ustanovení § 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre účely
posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ustanovení 7 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských
úveroch nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom

podceneniabonityjeneposkytnutieochranyveriteľovi,ktorýporušípovinnosťsodbornoustarostlivosťou
posudzovať bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd dodáva, že nestačí len zhromaždiť si údaje o niektorých
výdavkoch klienta (v tomto prípade výpis z registra SRBI), ale zhromaždené údaje aj s odbornou
starostlivosťou posúdiť z hľadiska schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

25. Za danej situácie sa aj odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že
žalobca si náležite nesplnil povinnosti preňho plynúce z citovaného ustanovenia § 7 odsek 1 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, v tejto súvislosti hrubo zanedbal svoju povinnosť odpornej starostlivosti,
čo má za následok konštatovanie, že poskytnutý úver je potrebné v zmysle ustanovenia § 11 odsek 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch hodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobca zároveň

nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vzhľadom
na absenciu odvolacích námietok v tomto smere, súd prvej inštancie ustálil, že až do pridelenia cieľovej
sumyžalovanýnebolpovinnýuhrádzaťsplátkyúrokovapoplatkov,ktorétvorilicelúsplátkuposkytnutého
medziúveru, ktorý bol predmetom tohto súdneho konania.

26. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 387 odsek 1 a 2 C.s.p. potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení

s § 255 odsek 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.s.p.).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek

2 C.s.p.).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).