Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-14C/779/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7592899619
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7592899619.5

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom
C. XXX, XXX XX D., 2. A. D., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 3. E. D., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D., 4. F. G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XX I. J., K., D. X L., C., UK, všetci zast.
JUDr. Helena Knopová, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovaným: 1. Poľnohospodárske
družstvo Čaňa - Gyňov, Čaňa 044 14, IČO: 00 193 593, 1. oddlžovacia k.s., správca žalovaného v 1.

rade, Hlavná 50, Prešov 080 01, 2. Poľnohospodárske družstvo v Seni, Seňa 044 58, IČO: 00 005 851,
JUDr. Adriana Krajníková, správca žalovaného v 2. rade, B. XX, B., o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie voči žalobkyni v 1. rade z a s t a v u j e.

II. Súd konanie z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou na súd domáhal náhrady škody voči žalovaným.

2. Tunajší súd dňa 21.5.2024 rozhodol uznesením sp. zn. K3-14C/779/1992 tak, že konanie zastavil
a žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Voči predmetnému uzneseniu podali

žalobcovia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 6Co/165/2024 tak,
že zrušil uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 21.5.2024, sp. zn. K3-14C/779/1992 a vec vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať
sa skutočnosťami podľa záverov odvolacieho súdu a posúdiť splnenie podmienok na pokračovanie v
konaní, teda postupovať tak, aby bol odstránený vyššie uvedený nedostatok procesnej podmienky a
následne opätovne posúdiť splnenie podmienok pre zastavenie konania a v novom rozhodnutí aj o

náhrade trov konania.

3.Súdnazákladeuvedenýchzáverovodvolaciehosúdupreskúmaluvedenískutočnostipopreštudovaní
spisu a splnenia procesných podmienok pre zastavenie konania voči žalobkyni v 1. rade, keďže táto
zomrela dňa XX.XX.XXXX, resp. v priebehu konania. Zároveň súd svojou činnosťou zistil, že v zmysle
§ 63 je právny nástupcom po neb. žalobkyni v 1. rade I. B.

nar.7.3.1946,bytomC.XXX,ktorývosvojejodpovedisúduuviedol,ženesúhlasísovstupomdokonania.

4. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len "Občiansky
zákonník") spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká smrťou.

5. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva

a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.6. Podľa § 62 Civilného sporového poriadku, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže
pokračovať.

8. Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o
majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých

podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa
skončí konanie o dedičstve.

9. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).

10. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

11. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd konanie voči žalobkyni v 1. rade zastavil z dôvodu

existencie neodstrániteľnej procesnej prekážky konania a to, že žalobkyňa v 1. rade zomrela dňa
XX.XX.XXXX v priebehu konania, avšak právny nástupca po neb. žalobkyni v 1. rade I. B., nar.
X.X.XXXX, bytom C. XXX súdu uviedol, že nesúhlasí so vstupom do konania. Na základe uvedeného
dospel súd k záveru, že ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a preto
súd konanie voči žalobkyni v 1. rade zastavil s poukazom na vyššie citované ustanovenia.

12. Vo zvyšnej časti konania súd opätovne preskúmal predmetný spis a opätovne dospel k záveru, že
uznesením sp. zn. 5K/87/00 zo dňa 11.10.2000 bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz
a uznesením 7K/79/05 bol na majetok žalovaného v 2. rade taktiež vyhlásený konkurz.

13. Podľa platného a účinného zákona v čase vyhlásenia konkurzu na žalovaného podľa § 14 písm. d)
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „Zákon o konkurze a vyrovnaní“) sa prerušujú
súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, a ak sa týkajú
majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené. Z
uvedeného dôvodu bolo konanie v predmetnej veci prerušené do skončenia konania o konkurze.

14. Súd opakovane zistil, že výzvou tunajšieho súdu, ktorá bola doručená správcovi konkurznej podstaty
žalovaného v 1. rade dňa 23.2.2024 a úpadcovi dňa 10.3.2024, boli správca konkurznej podstaty úpadcu
a úpadca (žalovaný v 1. rade) vyzvaní na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Zároveň boli
poučení, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. Úpadca

(žalovaný v 1. rade) ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali v lehote
30 dní od doručenia výzvy. Zároveň bol vyzvaný žalovaný v 2. rade a to výzvou tunajšieho súdu,
ktorá bola doručená správcovi konkurznej podstaty žalovaného v 2. rade dňa 26.2.2024 a úpadcovi
(žalovanému v 2. rade) dňa 10.3.2024, boli správca konkurznej podstaty úpadcu a úpadca (žalovaný
v 2. rade) vyzvaní na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Zároveň boli rovnako poučení, že

nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní bude mať účinky späťvzatia žaloby. Úpadca (žalovaný v
2. rade) ani správca konkurznej podstaty návrh na pokračovanie v konaní nepodali v lehote 30 dní od
doručenia výzvy.

15. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne
a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto
konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania,
ktorívystupujúnastraneúpadcu,prerušeniekonaniapôsobí,lenakideonerozlučnéspoločenstvoalebo
o intervenciu.

16. Podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v konaniach prerušených podľa odseku
1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva
účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvejschôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka
na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v
konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne

dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v
určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

17. Podľa § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii konania začaté a právoplatne neskončené pred
1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods.

4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

18. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok
žalovaného v 1. rade a rovnako aj v prípade žalovaného v 2. rade podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní,
ktorý bol zrušený Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou
aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01. 01. 2020.

19. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 01. 2020
je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej
úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu

udelenia súhlasu s pokračovaním zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje
pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil
súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne

konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020.

20. Konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa Zákona o konkurze a
vyrovnaní je doba ich prerušenia ešte dlhšia ako pri konaniach začatých podľa Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii. Postup (podľa § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii) je v súlade aj

so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké
veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 druhej až
štvrtej vety účinný od 01. 01. 2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
nasledovná: „Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených

podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020.“ Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu „podľa
tohto zákona“ neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s
§ 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii aj na konania prerušené podľa prv platného Zákona o
konkurze a vyrovnaní a v konečnom dôsledku je možné ho posúdiť aj ako novelizáciu § 206 ods. 2
Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov

a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže
javiť ako jednoznačný a určitý, alebo predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS
351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri
výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Za predpokladu dosiahnutia
želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o

konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a
vyrovnaní. Účelom zmeny právnej úpravy Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01. 01. 2020
je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy

je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia
súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany úpadcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania
v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje
pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil
súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j

Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedeným spôsobom účinným od 01. 01. 2020 riešiť tie súdne
konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01. 01. 2020. Pri použití
výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 CSP nie je daný
žiadenrozumnýdôvodnato,abysauvedenáprávnaúpravaobsiahnutáv§47ods.4Zákonaokonkurzea reštrukturalizácii pri súbežnom použití § 206j Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nepoužila aj
na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného Zákona
o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa Zákona o

konkurze a reštrukturalizácii, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred
dátumom 01. 01. 2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí
odvolaciemu súdu za nevyhnutné riešiť aj oveľa staršie súdne konania za primerané a spravodlivé. Tento
záver nepovažuje odvolací súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je
možné ust. § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 206j Zákona o konkurze

a reštrukturalizácii aplikovať aj na prejednávanú vec (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22.7.2020).

21. Nazákladevyššiecitovanýchustanoveníaskutočnostísúdpredmetnékonaniezastavilzdôvodu,že
vzákonomstanovenejlehotenávrhnapokračovanievkonanízostranysprávcovaúpadcov(žalovaného
1. a 2. rade) podané neboli.

22. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

25. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy od 01. 01. 2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby
žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri takomto zastavení súdneho konania
možné ustáliť záver, kto toto zastavenie zavinil. V tomto prípade sa totiž jedná o okolnosť, ktorá
nastala bez toho, aby niektorá zo sporových strán vyvinula takú procesnú aktivitu, ktorá by zastavenie

konania spôsobila. Súd preto túto situáciu posúdil nárok na náhradu trov konania vrátane náhrady trov
odvolacieho konania v zmysle § 257 CSP a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko zastavenie v konečnom dôsledku vyvolala zmena právnej normy, ktorú žiadna zo sporových
strán nemohla ovplyvniť (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43Cob/10/2020 zo
dňa 12.5.2020).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).