Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Csp/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201391
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201391.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudcom JUDr. Karolom Krochtom, v spore žalobcu: Všeobecná úverová

banka, a. s.:, skrátený názov VÚB, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 00 Bratislava - Ružinov, IČO:
31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30,
036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX
XX D., v konaní o zaplatenie 619,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 408,40 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 408,40 eur od 2.3.2025 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,84 % s tým, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 619,52 eur s príslušenstvom
a náhrady trov konania, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovanou z uzatvorenej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.2.2020 medzi žalobcom a žalovanou.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 29.2.2020 zmluvu o pôžičke č.
21589352/29815616 (evidenčné číslo zmluvy/pridelený autorizačný kód), na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 828,40 eur na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve
(chladnička). Kúpna cena tovaru bola 828,40 eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu
vo výške 0,- eur a na zvyšok kúpnej ceny poskytol žalobca žalovanej pôžičku. Podľa zmluvy mala
žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 58 mesačných splátkach v sume 20,- eur, a to až do celkovej

sumy pôžičky vo výške 1.160,- eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila celkovo 420,- eur (bez
akontácie). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku,
resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom
zo dňa 24.2.2022 vo forme predžalobnej upomienky vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo
jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní, a zároveň žalovanú upozornil na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaná ani dodatočne dlžné splátky neuhradila, preto žalobca dňa
21.3.2022 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 23.3.2022 - „Oznámenie o

vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Jej celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje čiastku 619,52
eur. Žalobca zároveň požaduje aj zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho
po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu vo výške 103,17 eur uvedenú vprehľade splátok a úhrad si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala
žalovaná uhradiť sumu 1.039,52 eur, ktorá je tvorená súčtom predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu
a sumou po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. Ku dňu podania žaloby žalovaná

uhradila sumu 420,- eur, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo
výške 420,- eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalobca si teda v konaní
uplatňuje sumu, ktorá predstavuje celkovú dlžnú istinu v sume 1.039,52 eur, mínus prijaté úhrady vo
výške 420,- eur, t. j. sumu 619,52 eur.

3. Žalovaná sa k podanej žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 28.2.2025 spolu s prílohami a výzvou na
vyjadrenie a poučeniami o procesných právach a povinnostiach, nevyjadrila.

4. Keďže sa jedná o spor s ochranou slabšej strany (žalovanej), súd výzvou zo dňa 12.12.2024
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o skúmaní bonity žalovanej. Vo vyjadrení doručenom súdu
dňa 17.12.2024 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prejednávanom prípade

bol vykonaný prepočet schopnosti žalovanej splácať úver. V zmysle vyhodnotenia žiadosti žalovanej
bol akceptovaný príjem vo výške 816,60 eur, životné minimum bolo vo výške 210,20 eur, životné
minimum na nezaopatrené deti 0,- eur, mesačné splátky existujúcich úverov 336,- eur, finančná rezerva
vo výške 270,40 eur, po odrátaní mesačnej splátky schváleného úveru 20,- eur je finančná rezerva
vo výške 250,40 eur. Žalobca zároveň k príjmu žalovanej uviedol, že toho času doklad preukazujúci

príjem žalovanej nie je k dispozícii. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma
vyššia ako výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Spolu s vyjadrením žalobca predložil
výpis z registra klientskych informácií. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaná žiadnym
spôsobom neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by jej znemožnili riadne splácanie
poskytnutého úveru. Rovnako nebola zo strany žalovanej prednesená žiadosť o prípadné zníženie

mesačnesplátky,ktorúbyžalobcaposúdilasožalovanoudohodolnovépodmienkysplácania.Vovzťahu
k preukázaniu doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu žalovanej žalobca uviedol,
že toto bolo žalovanej zasielané len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanej
adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia
dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Ďalej uviedol, že žalovaná sa o zosplatnení mohla

dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Poukázal tiež na pasivitu žalovanej, ktorá doposiaľ
neuviedla žiadne skutočnosti a nepredložila dôkazy spochybňujúce žalobcov nárok, ako aj na ust. § 151
CSP a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/40/2020 zo dňa 21.10.2020,
z ktorého vyplýva, že súd ani v prípade spotrebiteľských sporov nie je oprávnený popierať skutkové
tvrdenia za spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe

vyhovel v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 619,52 eur, pričom ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaná nárok
nijako nerozporovala a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, pojednávanie nebolo

potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 15.4.2025 o 9.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu
dňa 9.4.2025.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh, ako aj ostatného spisového

materiálu a zistil tento skutkový stav. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 29.2.2020
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
na zakúpenie tovaru - chladnička LG. V zmluve boli uvedené tieto podmienky: kúpna cena 828,40
eur, počet splátok: 58, akontácia 0,- eur, výška splátky: 20,- eur, celková výška úveru: 828,40 eur,
RPMN: 15,86 %, fixná ročná úroková sadzba: 15,86 %, celkové náklady spotrebiteľa: 331,60 eur, doba

trvania zmluvy: 58 mesiacov, alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Prvá
splátka bola splatná 20.3.2020, ďalšie splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. V čl. X, v bode 10.2 zmluvy
si jej účastníci dohodli oprávnenie spoločnosti na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, ak je klient v
omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.

7. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 420,-
eur. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 24.2.2022 vyzval žalovanú na úhradu nedoplatku na
splátkach vo výške 60,- eur s tým, že ak do 16.3.2022 nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úverzosplatniť. Výzva bola žalovanému doručená dňa 4.3.2022. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo,
žalobca úver predčasne zosplatnil dňa 21.3.2022 a túto skutočnosť oznámil žalovanej listom zo dňa
23.3.2022. Doručenie oznámenia, resp. jeho odoslania žalovanej žalobca nepreukázal.

8. Z notárskej zápisnice, spísanej pod č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo
dňa 11.12.2017, notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou, vyplýva, že právnym nástupcom spoločnosti
Comsumer Finance Hodling a. s., sa z titulu zlúčenia stala spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s.,
skrátený názov VÚB a. s.

9. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

11. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“),
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.19. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia

a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

21. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

22. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

25. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

30. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

33. Žalobcom predloženú zmluvu súd posúdil v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že táto úverová zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej

zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnú zmluvu uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu, preto predmetný právny vzťah súd posúdil i podľa príslušných ustanoveníObčianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou
vystupovalažalovanáakospotrebiteľkaaprávnypredchodcažalobcumalpostaveniedodávateľa,keďže
pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má

uvedená zmluva spotrebiteľský charakter. V posudzovanom prípade ide zároveň o tzv. formulárovú
zmluvu,ktorábolauzatváranávoviacerýchprípadochaspotrebiteľobsahzmluvypodstatnýmspôsobom
ovplyvniť nemohol.

34. Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd považuje za preukázané, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu platnej zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere.
Na základe uzatvorenej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 828,40 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu
s dohodnutým úrokom.

35. Žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy neplnila svoj záväzok uhrádzať

pravidelné mesačné splátky riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu upomienkou zo dňa
24.2.2022 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok vo výške 60,- eur a upozornil ju,
že ak nedôjde k úhrade splátky do 16.3.2022 bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaná napriek
uvedenej písomnej výzve svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, žalobca v súlade
so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru.

36. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré

sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Súd tak nezistil žiadny dôvod pre prijatie záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Ministerstva finanční
Slovenskej republiky zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankamiapobočkamizahraničnýchbánkza1.štvrťrok2020,zmluvnásplatnosťod1do5rokovvrátane,
ostatné spotrebiteľské úvery, RPMN činilo 10,74 %. Z toho je zrejmé, že výška RPMN v danom prípade

nesmela prevýšiť 2 - násobok 10,74 % ročne s poukazom na § 1 ods. 4 Nariadenia, čiže výšku 21,48 %.
Súdkonštatuje,žedojednanávýškaodplatypritomtoúvere(15,86%)taknepresahovalatútomaximálne
prípustnú odplatu, preto je výška odplaty v súlade so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ).

37. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto

spotrebiteľského úveru žalovanej, a teda či riadne zisťoval a preveroval jej bonitu.

38. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.

39. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti
na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to

ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.
j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa
splácať úver nie sú považované informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Kľúčová je i povinnosť

veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom publikované údaje o životnom a
existenčnom minime, priemerných výdavkoch obyvateľstva a pod. a tieto porovnávať so známymi alebo
od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch.40. Zákon o spotrebiteľských úveroch je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len „Smernica č. 2008/48/ES“), ktorou sa v čl. 8 uložilo členským štátom zabezpečiť, aby

veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V zmysle ods. 4 preambuly uvedenej smernice by mali členské štáty prijať
vhodné opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc
do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie

informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/

ES zo 14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti (uznesenie

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10CoCsp/17/2024 zo dňa 27.6.2024).

41. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky
príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa

splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre

rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním
aj preukázaných a z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je

nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne
si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané

informácie riadne vyhodnotiť.

42. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa názoru súdu príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ

nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby právny predchodca žalobcu skúmal aj iné aspekty, nemohol
si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej, potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať
dlh zo zmluvy.

43. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk spolu s dôkazmi, ktoré súdu prvej
inštancie predložil žalobca, je možné konštatovať, že právny predchodca žalobcu sa pri poskytovaní
úveru žalovanej, posudzujúc jej úverovú schopnosť, uspokojil len s dopytom do Spoločného registra
bankových informácií (ďalej len „SRBI“), do Sociálnej poisťovne a s údajmi poskytnutými žalovanejuvedenými v zmluve. Právny predchodca žalobcu mal pritom, ako zo zákona o spotrebiteľských úveroch
vyplýva, pri posúdení schopnosti dlžníka splácať úver konať s odbornou starostlivosťou. Podľa názoru
súdu je odborná starostlivosť poskytovateľa úverov starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom

účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude
daný individuálnymi okolnosťami. Nie je odbornou vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia
kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným
zdrojom, ktoré sú neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené taktiež. Aj keď totiž zákon
ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať

úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a
následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a
požadovaťdokladykjehotvrdeniam.Veriteľbymalúverovúbonitudlžníkaaktívnezisťovaťapreverovať.

44. Z predloženej zmluvy vyplýva, že v čase jej uzatvorenia bola žalovaná zamestnaná na dobu neurčitú
a jej priemerný čistý príjem za posledné tri mesiace pred poskytnutím úveru bol 620,- eur, nemá

žiadnu vyživovaciu povinnosť, je vdova a býva vo vlastnom byte/dome. Údaj o zamestnávateľovi, ako
aj údaje o akýchkoľvek výdavkoch žalovanej, v zmluve absentujú. Právny predchodca žalobcu vôbec
neskúmal ďalšie reálne výdavky žalovanej, nezisťoval, aké ďalšie výdavky má spojené so stravovaním,
ubytovaním, ošatením, cestovným, platbami, napr. za mobilný telefón, internet, lieky a ďalšie. Podľa
názoru súdu konanie právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní bonity žalovanej bolo bez náležitej

odbornej starostlivosti, pričom vôbec nezohľadňovalo individuálne pomery žalovanej a jej výdavky, ktoré
právny predchodca vôbec neskúmal, keďže je zrejmé, že žalovaná musela mať v čase poskytovania
úveru aj výdavky. Zvlášť za situácie, keď žalovaná, ako to vyplýva z predloženého výpisu z registra
klientskych informácií, uhrádza aj iné mesačné splátky spolu vo výške 336,- eur, z ďalších ôsmych
poskytnutých úverov v zostávajúcej sume 16.902,- eur. Právny predchodca žalobcu sa uspokojil len

s týmito výdavkami a s výdavkami vo výške životného minima, t. j. 210,20 eur, pričom pri výpočte
finančnej rezervy vychádzal z akceptovaného príjmu žalovanej 816,60 eur zisteného dopytom do
Sociálnej poisťovne, ktorý pravdepodobne predstavuje hrubý príjem, nakoľko zo zmluvy vyplýva čistý
príjem620,-eur.Žiadnydokladpreukazujúcivýškupríjmužalovanejvšakžalobcanepredložil.Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, vychádzajúc z predložených listín, súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol

predložený žiadny dôkaz o tom ako, a či vôbec jeho právny predchodca overoval príjem žalovanej
a z akého pracovného pomeru uvádzaný príjem žalovaného vyplýva.

45. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
porušil svoje povinnosti overiť úverovú schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa, keďže jej poskytol úver

bez overenia údajov o jej ekonomickej situácii, avšak bez akéhokoľvek ďalšieho preverenia a aktívneho
zisťovania jej bonity so skúmaním jej výdavkov (na zabezpečenie bývania, energií, stravy, dopravy,
telekomunikačné služby, poistenie, výdavky osobnej spotreby, atď.).

46. K posudzovaniu schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver pristúpil právny predchodca

žalobcu len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej a jeho postup
nenaplnil účel predpokladaný ustanovením § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre posúdenie
splnenia povinnosti v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je
smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ (právny predchodca žalobcu) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa.

Podľa dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu, by toto ustanovenie malo zabezpečiť záujem
veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu
návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov.

47. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalovaná ho nijako neinformovala o zmene

finančných pomerov a ani nežiadala o prípadné zníženie mesačných splátok. Táto skutočnosť však
veriteľa nezbavuje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť a v prípade spornosti riadne preukázať. Dôkazné bremeno
ohľadom preukázania splnenia týchto povinnosti zaťažuje veriteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 - M. M. N. G. proti O. E. a i., v ktorom súd
uviedol, že zásada efektivity by bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností veriteľa
zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať,
že veriteľ neoveril jeho úverovú bonitu. Žalobca podľa názoru súdu nepredložil žiadne relevantnédôkazy, ktorými by preukázal, že pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver postupoval s
odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na informácie, ktoré veriteľ zistil, bolo minimálne potrebné, aby
veriteľ overil aspoň výšku príjmu žalovanej, ako aj jej základné výdavky, a to, či už v súčinnosti so

žalovanou, alebo iným spôsobom. Navyše žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by dopytoval
žalovanú – spotrebiteľa ohľadom jeho finančnej situácie. Rovnako nepredložil žiadny dôkaz týkajúci
sa príjmových pomerov žalovanej, t. j. doklad preukazujúci príjem žalovanej, ktorý mal byť zisťovaný
dopytom v Sociálnej poisťovni, a to z dôvodu, že tento doklad toho času nie je k dispozícii.

48. Žalobca nepreukázal, že by ho skutočne zaujímala bonita žalovanej, keď ho v konečnom dôsledku
dostatočne nezaujímali ani jej výdavky, ich výška a stabilita. Pokiaľ ide o určitú mieru ľahkomyseľnosti
žalovanej, súd prvej inštancie považuje aj ľahkomyseľnosť dlžníka za kvalifikačné kritérium, ktoré je
spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ žalobca využil takúto ľahkomyseľnosť, musí
niesť dôsledky, a to aj pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 zo dňa 11.10.2011).

49. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že veriteľ hrubo porušil
svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovanej ako spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods.
2vetadruházákonaospotrebiteľskýchúveroch.Žalobcaneuniesoldôkaznébremeno,žebyjehoprávny
predchodca zisťoval a vyhodnotil dostatočným spôsobom príjem žalovanej pred uzavretím zmluvy o

úvere. Žalobca podobne neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o skúmanie výdavkov žalovanej pred
uzavretím tejto zmluvy. Navyše skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových
registrov nie je ani dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa
jednať aj o pôžičky súkromné. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi
tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový

objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný
úver. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou
poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

50. Na základe uvedeného je dostatočne odôvodnený záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

poskytnutého úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že výška úveru predstavovala sumu 828,40 eur, pričom
žalovanázaplatilasumu420,-eur,súdzaviazalžalovanúnazaplateniesumy408,40euravprevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

51. Súd ďalej s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter zmluvy preskúmal platnosť vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru, teda či zosplatnenie dlhu bolo vykonané v súlade so zákonom a či má
právne účinky predpokladané zákonom.

52. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565

Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho
zánikzáväzkov.Žalobcaoprávnenievyplývajúcemuzustanovenia§565Občianskehozákonníkavyužil,
čím spôsobil zánik povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

53. Pre posúdenie platnosti jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu je potrebné zohľadniť

špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k ust. § 565 Občianskeho zákonníka obsiahnutú v ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

54. Podľa § 53 ods. 9 OZ sa pre účinné zosplatnenie vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so
splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru

v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi.

55. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pritom dlžníkovi poskytuje ochranu, aby mu reálne bola poskytnutá
možnosť vyhnúť sa zosplatneniu úveru tým, že na základe doručenej upozorňujúcej výzvy veriteľa v
poskytnutej lehote nie kratšej ako 15 dní, uhradí dlžnú časť záväzku.

56. Súdna prax ustálila ohľadom jednostranných právnych úkonov (upozorňujúca výzva, oznámenie o
zosplatnení), že sa vyžaduje ich preukázateľné doručenie, resp. dôjdenie do dispozičnej sféry adresáta
v zmysle § 45 ods. 1 OZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020 uverejnené vZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021): „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných
strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž

zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu
nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky
aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti

(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom
vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát
mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za
účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si
však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať

odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi
zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“

57. Z obsahu súdneho spisu mal súd preukázané iba doručenie výzvy, na základe ktorej žalobca
upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný, doručenie samotného

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru žalovanej však žalobca nepreukázal. Z vyjadrenia žalobcu
vyplýva, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 23.3.2022 doručoval obyčajnou listovou
zásielkou. Vo vzťahu k predmetnému oznámeniu teda absentuje jednak jeho doručenie žalovanej
preukázané napr. doručenkou, a jednak akýkoľvek dôkaz preukazujúci jeho podanie na poštovú
prepravu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ani samotné preukázanie podania listiny

na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaná mala možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Na
preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry
žalovanej (najčastejšie doručenkou alebo fotokópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom
ani v odbernej lehote). Na základe uvedených skutočností možno dospieť k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že by sa predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa

23.3.2022 dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, preto podľa názoru súdu nie sú v tomto prípade
splnené podmienky okamžitého zosplatnenia podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Právny úkon žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je z uvedeného dôvodu
neplatným právnym úkonom, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka odporuje zákonu.

58. Súd napokon ex offo skúmal aj to, či uplatnená pohľadávka nie je, hoci len čiastočne, premlčaná.
Táto povinnosť mu vyplýva z § 54a Občianskeho zákonníka. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie§
151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,

ktorý o premlčaní vedel.

59. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky. Iná situácia je však v prípade straty výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, v ktorých premlčacia lehota začne plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová
lehota na upozornenie spotrebiteľa. Keďže vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru bolo neplatné, je

potrebné posudzovať premlčanie každej splátky samostatne. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že
žalovanázaplatilasplátkysplatnéod20.3.2020aposlednúsplátku,splatnúdňa20.11.2022,uhradiladňa
24.11.2021. Ďalšie splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.12.2021 žalovaná neuhradila. Žaloba bola
podanádňa25.11.2024,tedapreduplynutímpremlčacejdoby,pretovtomtoprípademožnokonštatovať,
že nárok bol uplatnený včas a pohľadávka nie je premlčaná ani čiastočne.

60. Keďže sa žalovaná s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, súd ju zaviazal
aj na zaplatenie úroku z omeškania, vyčísleného v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskehozákonníka (§ 517 ods. 2 OZ) v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5 %
ročne z priznanej sumy 408,40 eur.

61. Žalobca úver zosplatnil dňa 21.3.2022, pričom oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru
realizoval listom zo dňa 23.3.2022, ktoré mal zaslať žalovanej, avšak doručenie tohto oznámenia
nepreukázal. Vzhľadom na neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti, nie je možné žalobcovi priznať
úroky z omeškania od ním požadovaného dňa 29.3.2022. V takom prípade sa súd musel vysporiadať
s otázkou, kedy došlo u dlžníka k omeškaniu a od ktorého dňa prizná úroky z omeškania. V zmysle

ustanovenia § 563 OZ je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa pritom považuje aj žaloba, pričom za deň splatnosti pohľadávky
uplatnenej v žalobe sa považuje deň po doručení tejto žaloby žalovanej, ktorá bola žalovanej v
posudzovanom prípade doručená dňa 28.2.2025. Splatnosť tak nastala prvý deň po doručení žaloby
dlžníkovi - žalovanej, t. j. dňa 1.3.2025. Keďže žalovaná svoj dlh nesplnila ani v daný deň, nasledujúcim
dňom sa dostala s plnením svojho dlhu do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,40 eur od 2.3.2025 a v prevyšujúcej časti žalobu v
uplatnenom úroku z omeškania zamietol.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

66. Vzhľadom na skutočnosť, že súd v tomto prípade nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa
odôvodňujúci postup podľa § 257 CSP, rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobcov úspech v spore predstavuje 65,92 %, úspech
žalovanej 34,08 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 31,84 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania proti žalovanej v rozsahu 31,84 %.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok).