Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 40C/29/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422202219

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Kubiš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1422202219.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 -
40C/29/2022

MestskýsúdBratislavaIVsudcomJUDr.MichalomKubišomvsporežalobcu:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Igorom Hunom, advokátom, so sídlom Štefana
Králika 8, 841 08 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou
Slovenskej Republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 166 448, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

- 12 -

40C/29/2022

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.066,36 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 8.066,36 eura od 11.10.2012 do zaplatenia a sumu 8.000 eur, a to všetko do 30
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,96%.

o d ô v o d n e n i e :

40C/29/2022

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších zmien (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) pozostávajúcej z náhrady trov právneho
zastúpenia vynaložených v trestnom konaní vo výške 9.779 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75% ročne od 11.10.2012 do zaplatenia a nemajetkovej ujmy vo výške 400.000 eur. Na odôvodnenie
žaloby uviedol, že uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja
proti korupcii Bratislava, ČVS: PPZ-42/BPK-B-2007 z 19.2.2007 bolo začaté trestné stíhanie vo veciza zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a uznesením Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Bratislava, ČVS: PPZ-42/BPK-
B-2007 z 20.3.2007 mu bolo vznesené obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.

2 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Uviedol,
že nesprávny a nezákonný úradný postup polície sa začal už dňom 14.2.2007, kedy svedok A. G.
podal na neho trestné oznámenie a odkedy orgány činné v trestnom konaní postupovali v rozpore s
platným Trestným zákonom a Trestným poriadkom, čo konštatovali aj súdy rozhodujúce o obžalobe
podanej na poškodeného. Preto podal dňa 10.4.2012 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, čiže na orgán konajúci v mene
Slovenskej republiky, a to podľa § 4 ods. 1, písm. a, bod 1/ zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázal na to, že
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ho písomným prípisom zo dňa 12.4.2012 vyrozumelo,
že nie je príslušné na prerokovanie žiadosti s tým, že žiadosť odstúpilo na predbežné prerokovanie na
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prerokovalo žiadosť
a písomným prípisom zo dňa 25.7.2012 ho vyrozumelo s tým, že uplatnenú žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú a nie je možné jej vyhovieť. Ďalej
poukázal na to, že aj keď prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky so sídlom v Pezinku uznesením z 12.4.2007 zamietol jeho sťažnosť proti vzneseniu obvinenia,
v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu sa za zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje
zastavenie konania alebo oslobodenie spod obžaloby. Uviedol, že Špecializovaným trestným súdom

Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom sp. zn. BB-4T/16/2009-1770 zo dňa 9.3.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3
To 7/2011 dňa 9.11.2011, bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku.
Uviedol, že si v konaní uplatňuje okrem skutočnej škody aj nemajetkovú ujmu, ktorá je odôvodnená
tým, že človek, ktorý celý svoj život obhajuje záujmy práva a právneho štátu (najprv ako občan a

potom ako poslanec, ktorý kandidoval za stranu Smer, z ktorej bol vylúčený z opísaných dôvodov
prípisom Okresnej organizácie SMER - sociálna demokracia Bratislava IV zo dňa 29.3.2007) sa ocitol
v situácii, kedy bolo proti nemu vznesené obvinenie pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
kde zákon stanovil trestnú sadzu odňatia slobody v rozpätí od päť rokov do dvanásť rokov, pričom

je presvedčený o svojej nevine a jeho nevina sa aj preukáže v súdnom konaní. Ďalej uviedol, že
nemajetková ujma je odôvodnená aj tým, že počas celého trestného konania od 20.3.2007 /vznesenie
nezákonného obvinenia/ do 9.11.2011 /Rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorým bol oslobodený spod
obžaloby/, stratil dôveru u spoluobčanov, ktorých zastupoval pri výkone ich práv, stratil dovtedy tvrdo
vybudovanú dôveru u spoluobčanov, kolegov v zastupiteľstve, priateľov, známych, susedov z miesta

bydliska a v neposlednom rade aj realitnú klientelu. Poukázal na to, že v čase trestného konania bol a
je aj v dnešnej dobe spoločníkom a zároveň jeden z konateľov spoločnosti ALFA SALUTO REAL, s.r.o.,
do ktorej portfólia patrí hlavne trh z realitami, pričom v dôsledku vedenia trestného konania voči jeho
osobe bolo zo strany Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska zo dňa 20.4.2007 pozastavené
členstvo jeho realitnej kancelárie, čo negatívne ovplyvnilo jeho život, hlavne čo do výšky zadováženia

finančných zdrojov tak, aby mohol uživiť rodinu. Poukázal na to, že ak sa klient alebo občan alebo osoba,
ktorá sa s ním stýkala pred vznesením obvinenia dozvie z médií, prečíta si správy uverejnené v dennej
tlači („Úplatok zobral aj poslanec B. C.“ a iné), stratí okamžite dôveru, ktorú neobnoví ani oslobodzujúci
rozsudok s odstupom času. Poukázal tiež na to, že z dôvodov jeho medializácie, hlavne negatívnych
informácií týkajúcich sa jeho osoby, zareagoval prípisom zo dňa 28.3.2007 a vzdal sa funkcie predsedu

Miestnej organizácie Matice slovenskej /MOMS/. Uviedol, že počas celého trestného konania, ktoré
trvalo štyri roky a osem mesiacov musel nepretržite znášať tlaky na jeho osobu, čo sa prejavilo aj na
jeho zdravotnom stave, pričom bol dňa 18.6.2007 vyšetrený na psychiatrickej ambulancii z dôvodu,
že myslel na sui /sebevražedné/ myšlienky aj s konkretizáciou - železnice. Ďalej uviedol, že útrapy,
ktoré prežíval, môže popísať nielen on sám, ale aj jeho blízke osoby, hlavne rodina - manželka, dcéra,

syn, matka, otec zomrel počas vedenia trestného konania dňa 14.11.2008, sestra, švagrovci, svokor a
svokra, priatelia, susedia, bývalí kolegovia - poslanci, pričom všetky tieto osoby ho videli v tom čase
ako osobu strhanú, vyčerpanú a psychicky zlomenú. Napriek tomu to boli práve oni, kto mu pomohli
sa cez túto situáciu dostať, aj keď následky si on aj blízke osoby nesú dodnes. Ďalej poukázal na to,
že v súvislosti so vznesením obvinenia na základe plnomocenstva zo dňa 27.3.2007 splnomocni] na

zastupovanie advokáta JUDr. Miroslava Bogdalíka, advokátska kancelária Bajzova 8, 821 08 Bratislava,
ktorý ho zastupoval počas celého trestného konania, vrátane prípravného konania, v dôsledku čoho mu
vznikli trovy právneho zastupovania, ktoré si splnomocnený advokát uplatnil v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení aktoré boli z jeho strany advokátovi zaplatené vo výške 8.748,50 eura. Ďalej vynaložil trovy - konzultácia
s advokátskou kanceláriou Jančo, Mularčík a partneri, s.r.o. zo dňa 10.7.2007 vo výške 197,50 eura
a konzultácia s advokátskou kanceláriou JUDr. Mularčík a partneri, s.r.o. zo dňa 7.9.2010 vo výške

833,00 eur, spolu zaplatené trovy právneho zastúpenia vo výške 9.779,00 eur. Poukázal na to, že výška
uplatňovanej škody spočívajúca v náhrade trov konania vo výške 9.779,00 eur sa nemení ani v prípade,
že po prepočítaní podľa tarify by suma bola vyššia, a to z dôvodu, že podľa doložených príjmových
pokladničných dokladov zaplatil práve uplatňovanú sumu a o túto sumu sa mu znížil jeho majetok.
Uviedol, že túto škodu si uplatňuje v zmysle ustanovenia § 18 zákona č. 514/2003 Z.z.. Napokon uviedol,

že nakoľko žalovaný neplnil, dostal sa od nasledujúceho dňa t.j. 11.10.2012, čiže po uplynutí 6 mesiacov
od podania žiadosti na predbežné prerokovanie nároku do omeškania so splnením peňažného záväzku,
a preto je povinný zaplatiť úrok z omeškania, a to z nezaplatenej sumy 9.779,00 eur, ktorá predstavuje
uplatňovanú výšku skutočnej škody.

2. Žalovaný (za ktorého v tom čase v konaní ako zástupca vystupovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal svoju príslušnosť konať vo veci a za orgán
príslušný na konanie považoval Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že
na vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. sú potrebné a) nezákonné
rozhodnutie, b) škoda, c) príčinná súvislosť. Uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo
príslušným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti, a preto ho nemožno považovať za nezákonné

rozhodnutie podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.. Namietal tiež nepreukázanie splnenia podmienok pre
priznanie nemajetkovej ujmy podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. ako aj nárok na úrok z omeškania
uplatnený z majetkovej škody.

3. Žalobca opätovne poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu, v zmysle ktorej sa za zrušenie

rozhodnutia o vznesení obvinenia považuje aj zastavenie konania alebo oslobodenie spod obžaloby.
K príčinnej súvislosti uviedol, že ak by nebolo vydané vyšetrovateľom nezákonné uznesenie o vznesení
obvinenia,nemuselbypožiadaťoprávnupomocadvokátaprizastupovanívjehotrestnejvecianásledne
by nemusel za poskytovanie týchto právnych služieb zaplatiť advokátovi odmenu podľa tarify v zmysle
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

vo výške 9.779,00 eur. Uviedol, že náklady vynaložené na úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s
uznesenímovzneseníobvineniaanáslednéhooslobodeniaspodobžalobyabolinímvyvolané.Knároku
na nemajetkovú ujmu poukázal na dôvody uvedené v žalobe.

4. Žalovaný zotrval na tom, že orgánom procesne spôsobilým konať v mene Slovenskej republiky v tejto

veci je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Poukázal tiež na to, že žalobcom požadovaná
výška nemajetkovej ujmy prekračuje výšku náhrady škody poskytovanej osobám poškodeným násilnými
trestnými činmi podľa zákona č. 215/2006 Z.z. v znená zákona č. 79/2008 Z.z..

5.NáslednesazažalovanéhovyjadrilaGenerálnaprokuratúraSlovenskejrepubliky,ktoránamietlasvoje

oprávnenie konať za štát s poukazom na absenciu predpokladov podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona
č. 514/2003 Z.z., pričom mala za to, že konať za štát by malo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky. Poukázala tiež na to, že žalobca konal spoločensky neakceptovateľným spôsobom a aj keď
súdnevidelvjehokonanítrestnúčinnosť,trestnéstíhaniesizavinilsám.Malatiežzato,žeaniuznesenie
o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu,

že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych
dôvodov nepotvrdila. Poukázala na to, že v danom prípade až rozsiahle súdne konanie ustálilo skutkový
a právny stav veci, pričom je nesporné, že skutok sa stal. Základ nároku na náhradu škody nie je preto
nielenže daný, ale aj uplatňovaná nemajetková ujma nie je dostatočne špecifikovaná a preukázaná.

6. Napokon sa za žalovaného vyjadrilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré namietlo
svoju príslušnosť konať vo veci z dôvodu, že vo veciach náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
začatím a vedením trestného konania neprichádza do úvahy aplikácia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. a orgánmi príslušnými na konanie môžu byť len Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo
GenerálnaprokuratúraSlovenskejrepubliky.Malotiežzato,ževdanejveciniesúsplnenépodmienkyna

vzniknárokunanáhraduškody,keďniejepreukázanývznikškody,resp.priamapríčinnásúvislosťmedzi
deklarovanou škodou a nezákonným rozhodnutím. K nemajetkovej ujmy uviedlo, že ide o nepreukázané
tvrdenia žalobcu, pričom jej výška je v rozpore s § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázalo
tiež na to, že trestné stíhanie žalobcu bolo začaté a vedené v súlade s príslušnými ustanoveniamiTrestného poriadku, pričom uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom
(dozorujúcim prokurátorom) v konaní o sťažnosti zrušené, ani nahradené iným, preto žaloba o náhradu
škody spôsobenej uznesením vznesenia obvinenia zo dňa 20.03.2007 je nedôvodná, keďže priznaniu

náhrady bráni neexistencia nezákonného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, v dôsledku
ktorého mala byť škoda spôsobená. Poukázalo tiež na to, že podľa rozsudku Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 09.03.2011, č. k. BB-4T 16/2009-1770,
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.11.2011, č. k. 3To 7/2011, časť skutku, pre ktorý
bolo proti žalobcovi spolu s ďalším spoluobžalovaným vedené trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný

ako zločin prijímania úplatku spolupáchateľstvom, sa preukázateľne stala, a Najvyšší súd Slovenskej
republiky prejednávajúci vec v odvolacom konaní považoval túto skutočnosť za natoľko preukázanú a
závažnú, že odôvodňuje zmenu dôvodu, pre ktorý bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Pôvodne
uplatnený dôvod podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, teda že nebolo dokázané, že sa skutok stal,
odvolací súd zmenil na dôvod podľa § 285 písm. b) trestného poriadku, podľa ktorého tento skutok
nie je možné posúdiť ako trestný čin. Malo za to, že pokiaľ mala byť dobrá povesť žalobcu narušená

podozrením z prijímania úplatku, nie je tento následok v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného
stíhania. ale so samotným skutkom, ktorý sa sčasti stal, a pre ktorý bolo trestné stíhanie začaté a
vedené. Vo vzťahu k medializácii trestného stíhania a spájaniu mena žalobcu s týmto stíhaním uviedlo,
že zodpovednosť za ujmu spôsobenú medializáciou prípadu by bola daná len v prípade, ak by boli
informácie poskytované médiám prostredníctvom zamestnancov žalovaného (štátu), a títo by pritom

nepostupovalisnevyhnutnouzdržanlivosťouatak,abybolarešpektovanáprezumpcianevinyPoukázalo
na to, že nemôže niesť zodpovednosť za spôsob, akým médiá podávajú informácie, a pokiaľ má žalobca
za to, že spôsobom, akým médiá o jeho osobe informovali, bolo zasiahnuté do jeho práva na ochranu
osobnosti, nároky z toho vyplývajúce si musí uplatniť vo vzťahu ku konkrétnym pôvodcom tohto zásahu.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 261/2012-315 zo dňa 25.06.2015 súd konanie
v časti o zaplatenie majetkovej škody v sume 1.030,50 eura a v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy v sume 381.000 eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti ako reakcie na
argumentáciu žalovaného.

8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 261/2012-337 zo dňa 24.11.2015 súd
uložil žalovanému zastúpenému Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 8.748,50 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.748,50
eura od 11.10.2012 do zaplatenia a sumu 8.000 eur nemajetkovej ujmy.

9. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/33/2017-375 zo dňa 04.09.2018 krajský súd ako
odvolací súd na odvolanie žalovaného vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/87/2019 zo dňa 28.09.2020
Najvyšší súd na dovolanie žalovaného predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku.

11. Následne rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/167/2020-438 zo dňa 26.02.2021 krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie opäť potvrdil.

12. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/87/2019 zo dňa 28.09.2020
Najvyšší súd na dovolanie žalovaného predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako aj
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení
konštatoval, že konajúce súdy otázku identifikácie orgánu oprávneného konať v mene pasívne vecne
legitimovanej Slovenskej republiky neposúdili správne, naviac odvolací súd sa opätovne ani po

zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR nevysporiadal s existujúcou judikatúrou dovolacieho súdu,
na ktorú bol upozornený a svoj odklon od nej vôbec argumentačne nevysvetlil. Poukázal na to, že v
rozhodnutí 6Cdo/87/2017 zo dňa 24.06.2020 Najvyšší súd SR rozhodol, že ak fyzická alebo právnická
osoba, ktorá sa domáha na súde náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, označí v žalobe ako žalovaného štát (t. j. Slovenskú

republiku), ale uvedie názov štátneho orgánu, do ktorého pôsobnosti uplatnený nárok nepatrí (prípadne
neuvedie ďalší taký orgán), je vecou súdu, aby si urobil záver o tom, ktorý orgán má v mene štátu konať
v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z.. Ďalej poukázal na to, že v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. f/
zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa§ 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom
konaní. Judikatúra Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 8Cdo/289/2014 zo dňa 14.10.2015 publikovaným

pod R 6/2016 stanovila, že ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením
obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom
konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

zákona č. 412/2012 Z. z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú
zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti. Uviedol
tiež,žeuvedenérozhodnutiedovolaciehosúdujevaplikačnejpraxivšeobecnerešpektovanéajvďalších
skutkovo obdobných prípadoch: 6Cdo/206/2019 zo dňa 22.04.2020, 7Cdo/39/2019 zo dňa 25.09.2019
a závery z neho sú aplikovateľné aj pre toto konanie. Napokon uviedol, že súd prvej inštancie tak v
ďalšom konaní bude na strane žalovanej Slovenskej republiky konať s Generálnou prokuratúrou SR,

ako s orgánom oprávneným konať v mene pasívne vecne legitimovanej Slovenskej republiky.

13. Vzhľadom na uvedený záväzný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prvoinštančný
súd ďalej konal s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ako s orgánom oprávneným konať v
mene žalovaného – Slovenskej republiky.

14. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v následných vyjadreniach poukázala na to, že z tvrdení
žalobcu, z ním predložených listinných dôkazov (najmä články z masmédií), ako aj z vykonaných
svedeckých výpovedí je zrejmé, že zásah do dobrej povesti žalobcu spočíval v tom, že žalobca bol
na základe vedeného trestného stíhania označovaný za osobu prijímajúcu úplatky. V tejto súvislosti

poukázalanato,žečasťskutku,prektorébolovočižalobcovi(spolusďalšímspoluobžalovaným)vedené
trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., sa preukázateľne stala, a Najvyšší súd SR prejednávajúci
trestnú vec v druhostupňovom konaní považoval túto skutočnosť za natoľko preukázanú a závažnú,
že odôvodňuje zmenu dôvodu, pre ktorý bol žalobca spod obžaloby oslobodený - pôvodne uplatnený

dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. (nebolo dokázané, že sa stal skutok),
bol rozhodnutím druhostupňového súdu zmenený na dôvod podľa § 285 písm. b) Tr. por. (skutok sa
stal, no nie je trestným činom). Je pritom potrebné rozlišovať trestnoprávnu zodpovednosť za skutok
(konanie), v zmysle ktorej súdy konštatovali, že žalobca je nevinný, a bol spod obžaloby v plnom rozsahu
oslobodený, a reakcie blízkeho i širšieho okolia na konanie osoby, ktoré síce nie je možné postihnúť

trestnoprávne, čo má za následok oslobodenie spod obžaloby, ale ktorého všeobecné spoločenské
vnímanie je negatívne. Uviedla, že pokiaľ mala byt' dobrá povesť žalobcu narušená podozrením z
prijímania úplatku, nie je tento následok v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania,
ale so samotným skutkom, ktorý sa sčasti stal, a pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a následne
vedené trestné stíhanie proti žalobcovi. Takýto následok nie je možné posúdiť ako ujmu, ktorá by bola

spôsobená nedôvodným trestným stíhaním. Ďalej poukázala na to, že do zásahu do dobrej povesti
žalobcu (a z toho vyplývajúcich negatívnych následkov v jeho živote) sa významnou mierou podieľala i
medializáciatrestnéhostíhaniamasovokomunikačnýmiprostriedkami,zaktorúmedializáciuazaspôsob
podávania informácií o osobe žalobcu zo strany médií žalovaný nemôže niesť zodpovednosť. Ďalej
namietla aj výšku uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 8.748,50 eura, ktorý má predstavovať

trovy právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní, konkrétne namietla nasledovné úkony, resp.
ich výšku, uplatnenú v rozpore s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.: porady s klientom, ktoré sa
mali uskutočniť v dňoch 03.04.2007, 05.04.2004, 09.04.2007, 30.04.2007, 03.05.2007, 04.05.2004,
10.05.2007, 15.05.2007, 17.05.2007, 03.06.2007, 06.09.2007, 05.12.207, 27.02.2008, 27.03.2008,
03.04.2008, 29.04.2008, 07.05.2008, 15.05.2008, 19.05.2008, 20.05.2008, 18.06.2009, 23.06.2009,

25.06.2009, 22.10.2009, 28.10.2009. Uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa
tieto úkony právnej služby vôbec uskutočnili, o týchto poradách nepredložil žiadny listinný doklad, a ani
v pripojenom súdnom spise zo Špecializovaného trestného súdu nie sú o takýchto poradách žiadne
zmienky. Okrem toho uviedol, že náhradu škody nemožno priznať za porady s klientom, ktoré sa mali
uskutočniť v dňoch 23.06.2009, 25.06.2009, 22.10.2009, 28.10.2009, aj z dôvodu rozporu s § 14 ods.

3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého „ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom
alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej
služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.“. K uvedeným poradám
pritom došlo bez toho, aby bol medzi nimi iný úkon právnej služby, v dôsledku čoho nepatrí advokátoviodmena za takúto „ďalšiu“ poradu, a v tomto súdnom konaní nemožno za takéto „ďalšie porady“ priznať
náhradu škody. Ďalej poukázal na to, že za úkon zo dňa 25.03.2008 (bod 42/ vyčíslenia - účasť na
trestnom oznámení G. H.) nemožno rovnako priznať náhradu škody, nakoľko žalobca nepreukázal, že

by sa tento procesný úkon (trestné oznámenie G. H.) vôbec uskutočnil, keď žalobca o tom nepredložil
žiadny listinný doklad, a ani v pripojenom súdnom spise zo Špecializovaného trestného súdu nie je
o takomto procesnom úkone žiadna zmienka. Tiež nie je zrejmé, či sa tento procesný úkon (trestné
oznámenie G. H.) vôbec týka a či bol vôbec vykonaný v tej trestnej veci, v ktorej bol žalobca (p. Zukal)
trestne stíhaný a následne oslobodený. Ďalej uviedol, že náhradu škody za úkon zo dňa 26.05.2008

(bod 56/ vyčíslenia - spracovanie sťažnosti proti uzneseniu), možno priznať len vo výške jednej polovice
základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže ide o sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení sa z vykonávania
úkonov trestného konania s poukazom na § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z..
Napokon požiadala, aby pre prípad vyhovenia žalobe súd určil lehotu na plnenie v rozsahu 30 dní,
keďže žalovaný nie je objektívne schopný v trojdňovej lehote zabezpečiť vyplatenie peňažného plnenia
v prospech žalobcu z dôvodu administratívno-technickej náročnosti daného procesu.

15. Žalobca poukázal na to, že všetky úkony označené ako porady s klientom boli v priebehu celého
trestného konania zrealizované, pričom vo vzťahu k žalovaným namietaným poradám predložil záznamy
z vykonaných porád. Čo sa týka uskutočnených porád v dňoch 23.06.2009, 25.06.2009, 22.10.2009,
28.10.2009, stotožnil sa argumentáciou žalovaného, že náhradu škody nemožno priznať za ne z dôvodu

rozporu s § 14 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Rovnako sa stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že za úkon zo dňa 26.05.2008 (bod 56/ vyčíslenia - spracovanie sťažnosti proti uzneseniu),
možno priznať len sumu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Poukázal na to,
že v jeho trestnej veci išlo o závažné obvinenie, ktorému musel čeliť po celú dobu trestného konania,
musel spoločne so svojim obhajcom JUDr. Miroslavom Bogdalíkom vynaložiť maximálne úsilie na

obhajobu, vrátane predkladania dôkazov ako aj navrhovať vykonanie dôkazov, musel sa dôkladne
pripraviť so svojim obhajcom na každý jeden procesný úkon, čomu zodpovedali aj realizácie jednotlivých
porád, spravidla pred procesnými úkonmi, preto išlo jednoznačne o účelne vynaložené náklady, nakoľko
každá jedna porada splnila svoj význam a účel. Mal za to, že po skutkovej stránke bola predmetná
právna vec posúdená v konaní pred prvoinštančným súdom v zodpovedajúcom rozsahu a takým

spôsob, aby mu bolo vyhovené, v kontexte odstránenia nedostatkov spočívajúcich v ustálení štátneho
orgánu konajúceho za Slovenskú republiku, ktorým je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a po
zohľadnení procesného vývoja a uznania súm, ktoré boli žalovaným namietané. Navrhol teda, aby mu
súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000 eur a náhradu majetkovej škody po zohľadnení
námietok žalovaného.

16. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

16.1. Uznesením Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii
Bratislava, ČVS: PPZ-42/BPK-B-2007 zo dňa 19.02.2007 bolo začaté trestné stíhanie za zločin

prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože v presne nezistenom
čase začiatkom roka 2006 v kaviarni Vienna cafe, Bratislava, Staré mesto, Nám. SNP 15 dvaja
dosiaľ nestotožnení poslanci miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves
požadovali od A. G. zálohu 2.000.000,- Sk ako peňažný úplatok za zariadenie odpredaja pozemku parc.
č. 2292/195 – orná pôda o výmere 20.978 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. – I. J. K.,

zapísaného na LV XXXX, vlastníkom ktorého je Hlavné mesto SR Bratislava a za vlastné hlasovanie
a ovplyvňovanie ďalších poslancov pri hlasovaní, zároveň za vykonanie technicko-administratívnych,
ako aj ďalších úkonov potrebných pre zmenu využiteľnosti tohto pozemku, pričom dňa 13.02.2007 asi
o 8:00 hod. pred vchodom VÚB, a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, od menovaného prevzali požadovanú
sumu 2.000.000,- Sk a zároveň ho žiadali o doplatok 600.000,- Sk v súvislosti s uvedeným konaním.

Uznesením Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava,
ČVS: PPZ-42/BPK-B-2007 zo dňa 20.03.2007 bolo vznesené žalobcovi obvinenie za zločin prijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona, pretože v presne nezistenom čase začiatkom roku 2006 v kaviarni Vienna
Cafe, Bratislava, Staré mesto, Nám. SNP 15, ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti

Bratislava – Devínska Nová spolu s G. H. po vzájomnej dohode požadovali od A. G. zálohu 2.000.000,-
Sk ako peňažný úplatok za zariadenie odpredaja pozemku parc. č. 2292/195 – orná pôda o výmere
20.978 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. – I. J. K., zapísaného na LV XXXX, vlastníkom
ktorého je Hlavné mesto SR Bratislava, za vlastné hlasovanie a ovplyvňovanie ďalších poslancov prihlasovaní a za následné vykonanie technicko-administratívnych, ako aj ďalších úkonov potrebných pre
zmenu využiteľnosti tohto pozemku, pričom dňa 13.02.2007 asi o 8:00 hod. pred vchodom VÚB, a. s.,
Mlynské Nivy 1, Bratislava, od menovaného prevzali požadovanú sumu 2.000.000,- Sk a zároveň ho

žiadali o doplatok 600.000,- Sk v súvislosti s uvedeným konaním, pričom G. H. dňa 08.03.2007 v čase
približne o 09:45 hod. v F. J. L. B. M. N., 7 v predajni potravín od B. O.. vystupujúceho ako zástupca
spoločnosti Heritage Private Banking Ltd prevzal časť požadovaného úplatku v sume 300.000,- Sk. Proti
uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca dňa 27.03.2007 a 06.04.2007 sťažnosť,
ktorá bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, so sídlom

v Pezinku sp. zn. VII/1Gv25/07-43 zo dňa 12.04.2007 zamietnutá ako nedôvodná.

16.2. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.
BB-4T/16/2009-1770 zo dňa 09.03.2011 bol žalobca spolu s G. H. podľa § 285 písm. a) Trestného
poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry
SR sp. zn. VII/1Gv25/07-114 zo dňa 04.06.2009, ktorá tvrdila, že v presne nezistenom čase začiatkom

roka 2006 v Bratislave, v kaviarni Vienna Cafe, Nám. SNP 15 ako poslanci Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava – Devínska Nová Ves požadovali od A. G. zálohu 2.000.000,- Sk (66 387,84
eura) ako peňažný úplatok za zariadenie odpredaja pozemku parc. č. 2292/195 – orná pôda o výmere
20.978 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území F. – I. J. K., zapísaného na LV XXXX, vlastníkom
ktorého je Hlavné mesto SR Bratislava a za vlastné hlasovanie a ovplyvňovanie ďalších poslancov pri

hlasovaní, zároveň za vykonanie technicko-administratívnych, ako aj ďalších úkonov potrebných pre
zmenu využiteľnosti tohto pozemku, pričom dňa 07. 03. 2007 v čase od 15:51 hod. do 16:15 hod.
v reštáurácii Rolando nachádzajúcej sa v Bratislave, Na Hriadkach 51, pri stretnutí s B. O. vystupujúcim
ako zástupca spoločnosti Heritage Private Banking Ltd., tohto požiadali za opätovné vybavenie predaja
uvedenéhopozemkuaovplyvňovanieposlancovúplatokvovýške500.000,-Sk(16.596,96eura),pričom

následne G. H. dňa 08.03.2007 v čase približne o 9:45 hod. v Bratislave na ulici B. M. X v predajni
potravín od B. O. prevzal časť z požadovaného úplatku vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 eura), čo bolo
právnekvalifikovanéakozločinprijímaniaúplatkupodľa§329ods.1,ods.2Trestnéhozákonaspáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

16.3. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To 7/2011 zo dňa 09.11.2011 na
odvolanie prokurátora bol podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok Špecializovaného
trestného súdu sp. zn. BB-4T/16/2009-1770 zo dňa 09.03.2011 zrušený a na základe § 322 ods. 3 Tr.
por. boli obžalovaní G. H. a žalobca podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR zo dňa 04.06.2009, sp. zn. VII/1Gv25/07, teda
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

16.4. Dňa 10.04.2012 podal žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom sa domáhal náhrady

majetkovej škody v sume 9.779 eur a nemajetkovej ujmy v sume 400.000 eur na rovnakom skutkovom
základe ako podanou žalobou v predmetnej veci.

16.5. Listom zo dňa 25.07.2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, po postúpení žiadosti žalobcu
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky, oznámilo žalobcovi, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú a nie je jej možné vyhovieť.

16.6. Z vyčíslenia trov právneho zastúpenia (č.l. 102-108 spisu) súd zistil, že advokát JUDr. Miroslav
Bogdalik,Bajzova8,Bratislava,zastupujúcižalobcuvtrestnomkonanívyčísliltrovyprávnehozastúpenia

žalobcu za jednotlivé úkony právnej služby vykonané v trestnej veci žalobcu v roku 2007 až 2010 na
sumu 8.748,50 eura.

16.7. Z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 109-113 spisu) súd zistil, že žalobca uhradil JUDr.
Miroslavovi Bogdalikovi za poskytnuté právne služby sumu 8.748,50 eura.

16.8. Z uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Devínska Nová Ves zo dňa
19.12.2002 súd zistil, že žalobca bol zvolený za poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti
Bratislava Devínska Nová Ves.16.9. Z mediálnych článkov (č.l. 79-94 spisu) súd zistil, že trestné stíhanie žalobcu bolo predmetom
rozsiahleho mediálneho záujmu a kritiky.

16.10. Z listu zo dňa 29.03.2007 (č.l. 95 spisu) súd zistil, že Okresná organizácia SMER – sociálna
demokracia Bratislava IV oznámila žalobcovi, že nakoľko bol obvinený z trestného činu brania úplatku,
čo je nezlučiteľné s členstvom v strane SMER-SD, hrubo to poškodzuje jej meno a je tiež v príkrom
rozpore s programovými cieľmi a stanovami strany, bol jednomyseľne vylúčený zo strany SMER-SD.

16.11. Z listu zo dňa 20.04.2007 (č.l. 96 spisu) súd zistil, že Národná asociácia realitných kancelárii
Slovenska (NARKS) oznámila spoločnosti ALFA SALUTO REAL, s.r.o., Saratovská 26/A, 841 02
Bratislava, že na základe podnetu člena a informácii z médií Predsedníctvo pozastavilo členstvo
uvedenej realitnej kancelárií pre obvinenie konateľa (žalobcu – pozn. súdu) z brania úplatku.

16.12. Z listu zo dňa 28.03.2007 (č.l. 100 spisu) súd zistil, že žalobca oznámil MOMS (Miestna
organizácia Matice Slovenskej – pozn. súdu) Devínska Nová Ves, že na základe medializovaných
negatívnych informácií týkajúcich sa jeho osoby (ktoré sa nezakladajú na pravde), v záujme zachovania
dobrého mena MOMS v Devínskej Novej Vsi, sa vzdáva funkcie predsedu MOMS v Devínskej Novej Vsi.

16.13. Z lekárskej správy PROVITA BRATISLAVA, s.r.o., Psychiatrická ambulancia, ZS – Sch.
Trnavského 8, 841 01 Bratislava, zo dňa 27.02.2012 (č.l. 97-99 spisu) súd zistil, že žalobca bol dňa
18.06.2007 vyšetrený v psychiatrickej ambulancii, pričom prišiel v rámci prvej pomoci – manželka
avizovala sui-ideácie. Na vyšetrení uvádzal, že „mu bolo vznesené obvinenie z korupcie, ktorého sa
nedopustil, je v štádiu vyšetrovania, v tejto súvislosti sa „zložil“, má pocit strateného renomé, ako sa na

neho budú pozerať, znamenal aj v Devínskej Novej Vsi niečo a teraz, takto. Včera kríza - myslel na sui /
sebevražedné/ myšlienky aj s konkretizáciou – železnice. Má skleslú náladu, stále na to myslí, zmenil
sa je vážnejší, vtiahnutý do seba, strata humoru.“.

16.14. Výsluchom žalobcu súd zistil, že dňa 20.03.2007 mu bolo doručené obvinenie z korupcie a tým sa

všetko celé na neho zosypalo. Začala mediálna vlna, hlavne na TA3, pol roka nevyšiel z domu, pretože
ľudia na neho vykrikovali, že je úplatkár a pod. Túto situáciu veľmi ťažko znášal, zle spával, dokonca
musel vyhľadať pomoc psychiatričky, pretože sa nevedel vysporiadať so situáciou, ktorá doľahla nielen
na neho, ale aj na celú rodinu. Celá vec mala dopad na to, že bol vylúčený zo strany, stratil dôveru aj
Maticeslovenskej,kdebolpredsedomčlenskejorganizácie,jehorodinnáfirmabolavylúčenázAsociácie

národných realitných kancelárií, klienti stratili voči nemu dôveru, bol sledovaný políciou a sústavne
volaný na výsluchy. V podstate doteraz sa ho niektorí ľudia pýtajú ako dopadol, či sedel.

16.15. Výsluchom svedka O. M. súd zistil, že žalobcu pozná už dlhšiu dobu, v kontakte boli cez futbalový
klub v Devínskej Novej Vsi, ktorého bol svedok predsedom a žalobca robil manažéra. Žalobcu poznal

ako čestného, priameho človeka, ktorý urobil veľa pre futbal a boli v častom kontakte až do roku 2007,
kedy sa z ničoho nič odmlčal. Po tom, čo ho telefonicky kontaktoval, mu povedal, aké má problémy.
Žalobca situáciu ťažko znášal, bál sa chodiť medzi ľudí. Aj keď mal futbal rád a prišiel na futbal, bol
radšej sám ako s ľuďmi, čo bolo u neho neobvyklé. V novinách sa o ňom začalo písať a ľudia na neho
pokrikovali. Takýto stav trval asi 1 rok, potom sa žalobca začal zapájať do činnosti klubu na svedkovo

prehováranie, pretože žalobca bol z tej veci deprimovaný.

16.16. Výsluchom svedkyne C. F. súd zistil, že je žalobcova suseda, pozná ho asi 11 rokov. Potom
došlo k tej udalosti, ktorá bola mediálne zverejnená, aj v Devínsko-novoveskej televízii. Devínska Nová
Ves je veľká dedina, každý každého pozná, ľudia vedeli, o koho sa jedná a žalobca mal hneď nálepku

kriminálnika. Zmenil sa, nechcel vychádzať z domu. V lete 2007 ju manželka žalobcu požiadala, aby
jej pomohla žalobcu nájsť, že vraj chce spáchať samovraždu. Preto ho išli hľadať k trati a našli ho
prechádzať sa po koľajniciach. H. ho prehovoriť, aby to nechal tak a išiel domov. Zo žalobcu sa stal
zlomený človek, ktorý veľmi trpel, ale týmto trpela celá rodina, a preto ju potešilo, keď sa dozvedela, že
žalobca bol oslobodený. Pri rozhovore na koľajniciach jej žalobca povedal, že už nevládze žiť, cítil veľkú

krivdu, ktorá sa mu stala a chcel to ukončiť.

16.17. Výsluchom svedkyne P. C., manželky žalobcu, súd zistil, že keď sa to stalo, zasiahlo to celú
rodinu. TA3 celý deň informovala, že manžel zobral 2.000.000,- Sk, a to plným menom. Dcéra v tomčase bola žiačkou základnej školy, bola týmto veľmi zasiahnutá, pretože spolužiaci jej ukazovali noviny
a šikanovali ju tým, že jej otec bude zavretý, že všetko im zoberú. Dcéra nechcela chodiť do školy, museli
to riešiť, v podstate doposiaľ má zdravotné následky, ktoré boli spôsobené neprimeraným stresom, jedná

sa o doživotné následky. Takže okrem žalobcu mali problémy aj s dcérou, ktorá odpadávala a chodila
na herecký krúžok, toto musela nechať, aj keď chcela ísť na umeleckú školu. Dotklo sa to aj syna, ktorý
v tom čase hrával za 20-tku hokejistov a bol v Púchove. Stále sa ho spoluhráči, aj iní pýtali na 2 milióny
ktoré mali byť ukradnuté. Keďže nebol s nimi, celú tú situáciu znášal veľmi ťažko. Čo sa týka žalobcu,
prestal komunikovať, mal problémy so spánkom a tie má dodnes. Devínska Nová Ves je taká malá

dedina, každý každého pozná, takže nielen žalobca, ale ani ona nemohla chodiť von, pretože všetci sa
na nich dívali a aj hovorili, že zobrali 2 milióny. Žalobca z toho dôvodu asi pol roka odmietal vychádzať
z domu. Situáciu zhoršovalo to, že neustále zvonili u nich televízie, telefonovali k nim, často stávali pred
ich domom neznáme autá, prípadne sa stalo, že ju sledovali nejaké autá. Zasiahlo to aj jej pracovné
výsledky, keďže pracuje v rodinnej firme v realitách a tam je potrebná dôvera a dobré meno. Žalobca
sa nevedel zmieriť s tým, že nič nerobil a toto sa mu stalo. Raz jej povedal, že to už skončí a vybehol

z domu. Nebyť pani F., nevie si predstaviť, ako by celá vec skončila, pretože sama by ho asi z koľajníc
nedostala. Dlho ho museli presviedčať a dohovárať mu. Toto malo za následok, že žalobca navštívil
psychiatra, ktorý navrhol jeho hospitalizáciu.

16.18. Výsluchom svedkyne H. C., matky žalobcu, súd zistil, že žalobca obvinenie ťažko znášal, mal

depresie, bolo pošpinené jeho meno. Situáciu ťažko znášala aj ona a manžel, veľmi trpeli, v podstate
manžel túto situáciu nezvládol a zomrel. Keď sa dozvedeli, že ho budú vyšetrovať, ťažko to znášali.
Nevedela sa so situáciou zmieriť, preto musela vyhľadať pomoc psychiatra. Hanbila sa ľudí, keď sa jej
pýtali, čo je s jej synom, že či už je v base. Známi nechceli tomu uveriť, že sa niečo takéto stalo jej
synovi, všetci ho považovali za poctivého človeka.

16.19. Výsluchom svedka H. C., syna žalobcu, súd zistil, že neoprávnené obvinenie otca zasiahlo
celú rodinu, ale predovšetkým otca. Prestal chodiť na futbal, ktorý miluje, v podstate doposiaľ sa
nevysporiadal s tým, čo sa mu stalo, aj keď bol oslobodený a stále rozmýšľa nad tým, prečo sa mu
to stalo, nespáva. Táto vec zasiahla aj sestru, ktorá bola žiačkou základnej školy, ktorej sa spolužiaci

vysmievali a pýtali sa, či už má otca v base, resp. čo si kúpia z úplatkov. V tom čase mal reprezentačné
sústredenie v Púchove, reprezentoval v hokeji 20-tku, takže domov chodil raz, dvakrát za týždeň. Táto
situácia sa aj jeho veľmi dotkla, pretože sa tešil, že ho otec bude vidieť, ako reprezentuje, čo sa však
nestalo, pritom otec sa odmalička chodil na neho pozerať. Majstrovstvá sveta boli v Čechách a keď sa
otca pýtal, či príde, povedal mu, že on sa na to necíti. Devínska Nová Ves je malá dedina a nikto nevie

ako vec s otcom skončila, preto doposiaľ sa aj jeho ľudia pýtali, že ako to skončilo, ako dopadol otec
a niektorí aj položia otázku, či už je zavretý, čo spravili s tými peniazmi.

16.20. Výsluchom svedkyne Q. C., dcéry žalobcu, súd zistil, že v tom čase bola žiačkou základnej školy,
žiaci jej hovorili, že otec je zločinec, že ho zavrú, že im všetko zoberú, že budú bezdomovci. Ona túto

situáciu veľmi ťažko znášala, ako aj to, že otec bol označovaný za zločinca. Čo sa týka otca, tento bol
chodiaca troska, sedel doma na sedačke a nevedel, čo má robiť, bol neistý vo svojom správaní. Situácia
poznačila aj chod firmy, ľudia im neverili.

16.21. Výsluchom svedkyne R. H., sestry žalobcu, súd zistil, že žalobca vec veľmi zle znášal, keď

s ním chcela hovoriť telefonicky, nevedel s ňou rozprávať. Aj z osobných stretnutí videla, že je v zlom
psychickom stave, menil svoje nálady. O ničom inom nevedel rozprávať, stále sa vracali k tej istej téme,
nevedel to pochopiť, ako sa to mohlo všetko stať.

16.22. Výsluchom svedka A. G. H., manžela sestry žalobcu, súd zistil, že žalobcu pozná ako čestného

človeka a vec dopadla tak ako predpokladal. Z rozhovorov so žalobcom v tej dobe vyvodil, že tento
pochybuje o kvalitách nášho právneho systému, neveril v právny štát.

17. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

17.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon
č. 514/2003 Z.z.“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bolaspôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

17.2. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17.3. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom

konaní alebo správnom konaní.

17.4. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

17.5. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

17.6. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17.7. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,

ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

17.8. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,
ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

17.9. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

17.10. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17.11. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.1a).

17.12. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

17.13. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku

2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17.14. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

17.15. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia
vo výške ustanovenej osobitným predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

17.16. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17.17. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17.18. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013 (ku dňu omeškania
žalovaného) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej
mu nezákonným rozhodnutím, a to uznesením Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii,
Odbor boja proti korupcii Bratislava, ČVS: PPZ-42/BPK-B-2007 zo dňa 20.03.2007, ktorým bolo
vznesené žalobcovi obvinenie za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona,
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu

o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, so sídlom v Pezinku sp. zn. VII/1Gv25/07-43 zo dňa 12.04.2007
zamietnutá ako nedôvodná. V následnom trestnom konaní bol žalobca rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/16/2009-1770 zo dňa 09.03.2011
spolu s G. H. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/1Gv25/07-114 zo dňa 04.06.2009, pretože
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3To 7/2011 zo dňa 09.11.2011 na odvolanie prokurátora bol podľa § 321 ods.
1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-4T/16/2009-1770
zo dňa 09.03.2011 zrušený a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. boli obžalovaní G. H. a žalobca podľa

§ 285 písm. b) Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR zo dňa 04.06.2009, sp. zn. VII/1Gv25/07, teda z dôvodu, že skutok nie je trestným
činom. Dňa 10.04.2012 podal žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom sa domáhal
náhrady majetkovej škody v sume 9.779 eur a nemajetkovej ujmy v sume 400.000 eur na rovnakom

skutkovom základe ako podanou žalobou v predmetnej veci. Listom zo dňa 25.07.2012 Ministerstvo
vnútraSlovenskejrepubliky,popostúpenížiadostižalobcuopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, oznámilo
žalobcovi, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považuje za nedôvodnú
a nie je jej možné vyhovieť.

19. Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej
sa nemôže zbaviť. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je
výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a
v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom
bola vec postúpená inému orgánu (§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Žalobca sa v posudzovanej
veci domáhal náhrady skutočnej (majetkovej) škody spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpeniazvoleného obhajcu v trestnom konaní vo výške 8.748,50 eura (po späťvzatí žaloby v časti 1.035,50 eura)
a nemajetkovej ujmy vo výške 8.000 eur (po späťvzatí žaloby v časti 381.000 eur a zamietnutí žaloby
v časti 11.000 eur rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 6C 261/2012-337 zo dňa 24.11.2015,

ktorý v tejto časti nebol napadnutý odvolaním a nadobudol tak právoplatnosť dňa 21.01.2016).

20. V prvom rade súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo orgán oprávnený konať v mene štátu –
Slovenskej republiky v posudzovanej veci, súd bol viazaný záväzným právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v uznesení sp. zn. 5Cdo/87/2019 zo dňa 28.09.2020 v tom

zmysle, že týmto orgánom je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

21. Pokiaľ išlo o existenciu nezákonného rozhodnutia ako prvého predpokladu zodpovednosti štátu
za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (neexistenciu ktorého namietal žalovaný s poukazom na to,
že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti) súd
poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej pri posudzovaní

nároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia má rovnaké dôsledky ako
zrušenie tohto uznesenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) aj rozhodnutie o
oslobodení obžalovaného spod obžaloby (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.03.2011, uznesenie sp. zn. 7Cdo/145/2011 zo dňa 12.12.2012,
uznesenie sp. zn. 3Cdo/181/2017 zo dňa 25.04.2018, uznesenie sp. zn. 8Cdo/177/2017 zo dňa

26.01.2019, uznesenie sp. zn. 3Cdo/156/2017 zo dňa 09.11.2017, rozsudok sp. zn. 7MCdo/27/2012
zo dňa 19.02.2014, rozsudok sp. zn. 1Cdo 53/93 zo dňa 28.06.1993 publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 70, ročník
1994, obdobne uznesenie sp. zn. 4 MCdo/15/2009 zo dňa 01.11.2010 publikovaný v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, ročník 2010,

rozsudok sp. zn. 4Cdo/54/2011 zo dňa 30.01.2011, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016). Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v dôsledku
právoplatného oslobodenia žalobcu spod obžaloby (rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3To 7/2011 zo dňa 09.11.2011) predstavovalo uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi
(uznesenie Prezídia policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava,

ČVS:PPZ-42/BPK-B-2007zodňa20.03.2007)nezákonnérozhodnutie,čímbolsplnenýprvýpredpoklad
zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobca pritom podal proti uzneseniu o
vznesení obvinenia sťažnosť ako riadny opravný prostriedok (§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.)., ktorá
však bola uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR, so sídlom
v Pezinku sp. zn. VII/1Gv25/07-43 zo dňa 12.04.2007 zamietnutá.

22. Pokiaľ išlo o existenciu škody ako ďalšieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z., žalobca si v konaní uplatnil jednak náhradu skutočnej (majetkovej) škody spočívajúcej
v náhrade trov právneho zastúpenia zvoleného obhajcu v trestnom konaní vo výške 8.748,50 eura (§
18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z.) a jednak náhradu nemajetkovej ujmy (§ 17 ods. 2, 3 zákona

č. 514/2003 Z.z.). Žalovaný namietol úkony právnej služby zvoleného obhajcu predstavujúce porady
s klientom, ktoré sa mali podľa vyčíslenia predloženého žalobcom uskutočniť v dňoch 03.04.2007,
05.04.2004, 09.04.2007, 30.04.2007, 03.05.2007, 04.05.2004, 10.05.2007, 15.05.2007, 17.05.2007,
03.06.2007, 06.09.2007, 05.12.207, 27.02.2008, 27.03.2008, 03.04.2008, 29.04.2008, 07.05.2008,
15.05.2008, 19.05.2008, 20.05.2008, 18.06.2009, 23.06.2009, 25.06.2009, 22.10.2009, 28.10.2009,

keďže žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa tieto úkony právnej služby vôbec uskutočnili.
Okrem toho namietal, že za porady s klientom, ktoré sa mali uskutočniť v dňoch 23.06.2009,
25.06.2009, 22.10.2009, 28.10.2009, náhradu škody nemožno priznať aj z dôvodu rozporu s § 14
ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého „ak po poslednej porade alebo rokovaní s
klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu

právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.“. Žalobca vo
vzťahu k žalovaným namietaným poradám zo dňa 03.04.2007, 05.04.2004, 09.04.2007, 30.04.2007,
03.05.2007, 04.05.2004, 10.05.2007, 15.05.2007, 17.05.2007, 03.06.2007, 06.09.2007, 05.12.207,
27.02.2008, 27.03.2008, 03.04.2008, 29.04.2008, 07.05.2008, 15.05.2008, 19.05.2008, 20.05.2008,
18.06.2009 predložil záznamy z vykonaných porád, ktoré preukazujú vykonanie uvedených porád ako

aj ich obsah. Žalovaný ich už následne nespochybňoval, pričom ani súd na to nevidel dôvod, keďže
ich považoval za preukázané ako aj účelné (s výnimkou jednej porady ako bude uvedené nižšie),
vzhľadom na charakter trestného stíhania a obvinenia žalobcu. Pokiaľ išlo o poradu zo dňa 19.05.2008,
súd poukazuje na to, že jej obsah („Na porade sa zhodnotila doterajšia dôkazná situácia a zaujalosa stanoviska k ďalšiemu postupu pri obhajobe.“) bol takmer totožný (aj s nesprávne zvoleným
gramatickým tvarom slova „stanoviska“) s obsahom bezprostredne predchádzajúcej porady zo dňa
15.05.2008 („Na porade sa vyhodnotili výpovede svedkov z 12.05.2008 a zhodnotila doterajšia dôkazná

situácia a zaujalo sa stanoviska k ďalšiemu postupu pri obhajobe.“), z dôvodu ktorého nepovažoval súd
poradu zo dňa 19.05.2008 za účelný úkon právnej služby, a preto náhradu škody za tento úkon žalobcovi
nepriznal. Pokiaľ išlo o porady zo dňa 23.06.2009, 25.06.2009, 22.10.2009 a 28.10.2009, žalobca sa
stotožnil s argumentáciou žalovaného, že náhradu škody nemožno za ne priznať z dôvodu rozporu s §
14 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Súd preto za tieto úkony žalobcovi náhradu škody nepriznal

(keďže ich vykonanie žalobca navyše ani nepreukázal). Rovnako sa žalovaný stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že za úkon zo dňa 26.05.2008 (bod 56/ vyčíslenia - spracovanie sťažnosti proti uzneseniu),
možno priznať len sumu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, keďže sa jednalo
o sťažnosť proti uzneseniu o nevylúčení sa z vykonávania úkonov trestného konania s poukazom na
§ 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Súd preto za tento úkon priznal žalobcovi náhradu
škody iba vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny s poukazom na § 14 ods. 2 písm. c)

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Súd nepriznal žalobcovi náhradu škody ani za úkon právnej služby zo
dňa 25.03.2008 (bod 42/ vyčíslenia - účasť na trestnom oznámení G. H.), keďže žalobca nepreukázal, že
by sa tento procesný úkon vôbec uskutočnil, ani v čom spočíval, pričom ani v pripojenom súdnom spise
Špecializovanéhotrestnéhosúdu–pracoviskoBanskáBystricasp.zn.BB-4T16/2009satentoprocesný
úkon nenachádzal. Pokiaľ ide o ďalšie úkony právnej služby vykonané v trestnom konaní obhajcom

žalobcu, tieto neboli zo stany žalovaného spochybnené, pričom tieto vyplývajú aj pripojeného súdneho
spisu Špecializovaného trestného súdu – pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T 16/2009. Rovnako
nebola spochybnená ani ich výška uplatnená žalobcom v základnej sadzbe tarifnej odmeny v súlade s
§ 12 ods. 3, § 14, § 15, § 16, § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Vyplatenie sumy za poskytnuté
právne služby žalobcom svojmu obhajcovi v trestnom konaní bolo preukázané predloženými príjmovými

pokladničnými dokladmi (č.l. 109-113 spisu). Keďže si teda žalobca uplatnil náhradu škody spočívajúcu v
náhrade trov právneho zastúpenia zvoleného obhajcu v trestnom konaní vo výške 8.748,50 eura, pričom
súd nepriznal žalobcovi náhradu škody za úkony právnej služby - porada s klientom zo dňa 19.05.2008
v sume 104,49 eura, porady s klientom zo dňa 23.06.2009, 25.06.2009, 22.10.2009 a 28.10.2009 v sume
417,96 eura (4x po 104,49 eura), úkon právnej služby zo dňa 25.03.2008 (bod 42/ vyčíslenia - účasť

na trestnom oznámení G. H.) v sume 104,49 eura a za úkon zo dňa 26.05.2008 (bod 56/ vyčíslenia -
spracovanie sťažnosti proti uzneseniu) priznal náhradu škody iba vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny v sume 55,20 eura, súd žalobcovi celkovo priznal náhradu škody spočívajúcu v
náhrade trov právneho zastúpenia zvoleného obhajcu v trestnom konaní vo výške 8.066,36 eura (keďže
tieto úkony právnej služby považoval vzhľadom na charakter trestného stíhania a obvinenia žalobcu

za účelné a navyše preukázané) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 682,14 eura) súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

23. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval vo výške 8.000 eur,
súd uvádza, že trestné stíhanie (prípadne aj výkon uloženého trestu) je nepochybne spôsobilé vyvolať

popri vzniku majetkovej škody aj vznik nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej
než majetkovej sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej
integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život,
rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod.. Prebiehajúce trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje
osobný život trestne stíhaného, ktorého síce do právoplatnosti meritórneho rozhodnutia treba považovať

za nevinného, avšak fakt trestného stíhania je sám o sebe záťažou pre každého obvineného. Trestné
stíhanie tak zasahuje do súkromného a rodinného života jednotlivca, do jeho dôstojnosti, osobnej cti
a dobrej povesti a ďalších zložiek jeho osobnosti. Súd v tejto súvislosti prihliadol predovšetkým na dĺžku
trestného stíhania žalobcu, ktoré trvalo 4 roky a 8 mesiacov, počas ktorých bol vystavený každodennému
strachu o budúcnosť v súvislosti s hrozbou uloženia trestu za stíhaný závažný trestný čin. Vykonaným

dokazovaním bolo pritom v konaní preukázané, že trestné stíhanie žalobcu malo za následok citeľný
zásah do jeho osobnostných práv, do jeho súkromného a rodinného života, zdravia, do jeho dôstojnosti,
osobnej cti a dobrej povesti, ako aj do jeho pracovného a spoločenského života. V konaní bolo
preukázané, že žalobca bol v dôsledku trestného stíhania vylúčený zo strany SMER-SD, ktorej bol
dovtedy členom, jeho rodinnej firme - realitnej kancelárii bolo pozastavené členstvo v Národnej asociácii

realitných kancelárii Slovenska, k čomu treba pripočítať aj stratu dôvery klientely, čo sa negatívne
prejavilo na finančnej situácii nielen žalobcu ale aj celej jeho rodiny, žalobca sa vzdal členstva v Miestnej
organizácii Matice Slovenskej, ktorej bol dovtedy predsedom, trestné stíhanie žalobcu ako poslanca
Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Devínska Nová Ves, bolo predmetom rozsiahlehomediálneho záujmu a kritiky, pričom trestné stíhanie sa negatívne prejavilo aj na psychickom zdraví
žalobcu (čo mal súd za preukázané z lekárskej správy PROVITA BRATISLAVA, s.r.o., Psychiatrická
ambulancia, ZS – Sch. Trnavského 8, 841 01 Bratislava, zo dňa 27.02.2012, v ktorej sa konštatovali

sebevražedné myšlienky žalobcu ako reakcie na trestné stíhanie a obvinenie žalobcu). Negatívne
dôsledky trestného stíhania žalobcu na jeho súkromný, rodinný ako aj spoločenský a pracovný život mal
súd za preukázané okrem výsluchu žalobcu aj výsluchom svedkov. S ohľadom na uvedené ako aj dĺžku
trestného stíhania žalobcu (4 roky a 8 mesiacov) mal súd za to, že nemajetkovú ujmu žalobcu nebolo
v danom prípade možné uspokojiť inak ako materiálnou (peňažnou) satisfakciou (keď iba samotné

konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným zadosťučinením - § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z.), pričom pri určení výšky materiálnej satisfakcie prihliadol najmä na osobu žalobcu (ako verejne
činnú osobu - poslanca Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava Devínska Nová Ves), jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli žalobcovi v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení
(§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.). Súd mal za to, že negatívne dôsledky spojené s trestným stíhaním

a obvinením za trestný čin, z ktorého bol žalobca obvinený, by pociťoval ako závažnú ujmu ktokoľvek
iný na jeho mieste a v jeho postavení (objektívne hľadisko). S ohľadom na uvedené okolnosti považoval
súd sumu 8.000 eur (ktorú mu už raz priznal prvoinštančný ako aj odvolací súd svojimi rozhodnutiami,
ktoré síce boli neskôr zrušené, ale z iného dôvodu) za primeranú satisfakciu na zmiernenie všetkých
negatívnych dôsledkov na osobnosť žalobcu, ktoré mu vznikli v dôsledku trestného stíhania a obvinenia,

ktoré sa neskôr ukázalo ako nedôvodné a žalobca bol spod obžaloby oslobodený. V tejto súvislosti súd
poukazujetiežnarozsudokKrajskéhosúduvBratislaveč.k.4Co/129/2019-466zodňa27.10.2021,ktorý
v obdobnej veci spoluobvineného, trestne stíhaného spolu so žalobcom v rovnakej trestnej veci, potvrdil
rozsudok prvoinštančného súdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 10C 269/2013-414 zo dňa
24. januára 2019), ktorý priznal tomuto spoluobvinenému náhradu nemajetkovej ujmy za obdobných

skutkových okolností ako v posudzovanej veci (s tým rozdielom, že tento spoluobvinený bol ešte aj vo
väzbe) vo výške 10.000 eur.

24. Z vyššie uvedeného je pritom zrejmá aj existencia príčinnej súvislosti medzi trestným stíhaním
a obvinením žalobcu a škodou ako posledného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu podľa

zákona č. 514/2003 Z.z., keď nebyť tohto trestného stíhania a obvinenia žalobcu, nemusel by vynaložiť
náklady na svoju obhajobu v trestnom konaní (ktoré sa ukázalo ako nedôvodné) a nevznikla by mu ani
nemajetková ujma, ktorá bola v konaní preukázaná ako dôsledok tohto trestného stíhania a obvinenia
žalobcu.

25. Žalovaný namietal, že časť skutku, pre ktoré bolo voči žalobcovi (spolu s ďalším spoluobžalovaným)
vedené trestné stíhanie, sa preukázateľne stala, a Najvyšší súd SR prejednávajúci trestnú vec v
druhostupňovom konaní považoval túto skutočnosť za natoľko preukázanú a závažnú, že odôvodňuje
zmenudôvodu,prektorýbolžalobcaspodobžalobyoslobodený-pôvodneuplatnenýdôvodoslobodenia
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. (nebolo dokázané, že sa stal skutok), bol rozhodnutím

druhostupňovéhosúduzmenenýnadôvodpodľa§285písm.b)Tr.por.(skutoksastal,noniejetrestným
činom). Uviedol, že pokiaľ mala byt' dobrá povesť žalobcu narušená podozrením z prijímania úplatku,
nie je tento následok v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania, ale so samotným
skutkom, ktorý sa sčasti stal, a pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a následne vedené trestné stíhanie
proti žalobcovi. Ďalej poukázal na to, že do zásahu do dobrej povesti žalobcu (a z toho vyplývajúcich

negatívnych následkov v jeho živote) sa významnou mierou podieľala i medializácia trestného stíhania
masovokomunikačnými prostriedkami, za ktorú medializáciu a za spôsob podávania informácií o osobe
žalobcu zo strany médií žalovaný nemôže niesť zodpovednosť. K uvedenému súd poukazuje na to,
že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3To 7/2011 zo dňa 09.11.2011 síce zmenil
právny dôvod oslobodenia žalobcu spod obžaloby na dôvod podľa § 285 písm. b) Tr. por., teda že

skutok nie je trestným činom, na rozdiel od dôvodu uvedeného v rozsudku Špecializovaného trestného
súdu sp. zn. BB-4T/16/2009-1770 zo dňa 09.03.2011 podľa § 285 písm. a) Tr. por., teda že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný, to však nič nemení na tom, že trestné stíhanie
nemalo byť od začiatku voči žalobcovi vedené (nemal byť obvinený z predmetného skutku), keďže
toto trestné stíhanie bolo od začiatku nezákonné z dôvodu nezákonne použitého dôkazu – policajného

agenta, ktorý prekročil rámec, v ktorom agent môže legálne konať, a to hlavne vyprovokovaním aktivity
obžalovaných, ako sa to konštatuje v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3To 7/2011 zo dňa 09.11.2011. Ďalej sa v ňom konštatuje, že časť skutku (konanie obžalovaných
vo vzťahu k B. O.) je následkom nelegálneho policajného navádzania, ide vlastne o skutok, ktorýnie je možné posúdiť ako trestný čin. Z uvedeného teda vyplýva, že trestné stíhanie nemalo byť
od začiatku vedené z dôvodu nezákonne použitého dôkazu, od začiatku nemalo byť žalobcovi ani
vznesené obvinenie, v dôsledku čoho by potom žalobcovi ani nevznikla ním preukázaná majetková

škoda a nemajetková ujma, ktorá je jednoznačne v priamej príčinnej súvislosti s vedením trestného
stíhania a vznesením obvinenia žalobcovi. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne medializácie
trestného stíhania masovokomunikačnými prostriedkami, za ktorú medializáciu a za spôsob podávania
informácií o osobe žalobcu zo strany médií žalovaný podľa jeho názoru nemôže niesť zodpovednosť,
súd uvádza, že je síce pravda, že žalovaný nemôže niesť priamu zodpovednosť za konanie tretích osôb

(médií) a za spôsob, akým informovali o osobe žalobcu v súvislosti s jeho trestným stíhaním, žalovaný
(prostredníctvom svojich orgánov, v tomto prípade orgánov činných v trestnom konaní) si však musel
byť vedomý, že trestné stíhanie a zvlášť vznesenie obvinenia verejne činným osobám (akou bol v tom
čase aj žalobca) za skutok, ktorý je vo verejnosti obzvlášť kriticky a negatívne vnímaný (ako tomu bolo aj
v tomto prípade) vyvolá zvýšený záujem médií, ktoré o tejto téme budú podrobne a rozsiahlo informovať
verejnosť. Nebyť tohto trestného stíhania a obvinenia žalobcu (ktoré od začiatku bolo nezákonné a teda

nemalo byť vôbec vedené), nedošlo by ani k informovaniu médií o tomto trestnom stíhaní a obvinení
žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že namietanú medializáciu trestného stíhania a obvinenia
žalobcu neposudzoval ako samostatný dôvod pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi, ale
ako okolnosť, ktorá prispela k zväčšeniu rozsahu (rozšíreniu) následkov nemajetkovej ujmy žalobcu.

26. Keďže žalovaný sa dostal s úhradou majetkovej škody vo výške 8.066,36 eura do omeškania, súd
mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem majetkovej škody aj úroky z omeškania vo výške o 8
percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,75 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z.
v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a to v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa nasledujúceho

po uplynutí 6 mesiacov od podania žiadosti žalobcu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (listom zo dňa
10.04.2012). Súd pritom zastáva názor, že žalovaný sa dostal do omeškania už nasledujúcim dňom po
tom, ako žalobcovi oznámil, že jeho nároku na náhradu škody nevyhovie (listom zo dňa 25.07.2012).

27. Súd v súlade so žiadosťou žalovaného určil lehotu na splnenie žalovanej povinnosti s poukazom na
§ 232 ods. 3 C.s.p. na 30 dní od právoplatnosti rozsudku, keďže sa stotožnil so žalovaným uvádzanými
dôvodmi (že žalovaný nie je objektívne schopný v trojdňovej lehote zabezpečiť vyplatenie peňažného
plnenia v prospech žalobcu z dôvodu administratívno-technickej náročnosti daného procesu).

28. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštanačného, odvolacieho a dovolacieho) súd rozhodol v
zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca späťvzatím
žaloby v časti náhrady majetkovej škody vo výške 1.030,50 eura procesne zavinil zastavenie konania
v tejto časti, čo možno hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovaného (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, rovnako rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 1/2007 zo dňa 31.08.2008). V časti náhrady
majetkovej škody vo výške 682,14 eura súd žalobu zamietol, čo rovnako predstavuje neúspech žalobcu
v konaní. Úspech žalobcu tak predstavoval 82,48% (ako rozdiel medzi žalobou pôvodne uplatnenou
náhradou majetkovej škody vo výške 9.779 eura a súdom priznanou náhradou majetkovej škody vo
výške 8.066,36 eura), a úspech žalovaného 17,52%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu

žalobcu, súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania (prvoinštanačného,
odvolacieho a dovolacieho) v rozsahu 64,96%. Pokiaľ ide náhradu nemajetkovej ujmy, rozhodnutie o jej
výške záviselo od úvahy súdu, preto čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v tejto časti nároku
ani čiastočné zamietnutie žaloby v časti tohto nároku pôvodným rozsudkom prvoinštančného súdu, súd
nebralnaúčelyrozhodovaniaonárokunanáhradutrovkonaniadoúvahyanepovažovalhozaneúspech

žalobcu. Za podstatné považoval súd to, že čo do základu nároku (na náhradu nemajetkovej ujmy)
mal žalobca v konaní úspech, pričom jeho výška bola výlučne predmetom úvahy súdu, za čo žalobca
nemôže byť procesne sankcionovaný (v podobe nepriznania nároku na náhradu trov konania, resp. jeho
znížením). V prípadoch, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku)
nejde totiž o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného

nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu (alebo znaleckej činnosti). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do
žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (porov. napr. nálezÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. apríla 2020, rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/56/2022 zo dňa 16.02.2023, Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 926 a 927). O
výške náhrady trov konania (v časti týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy bude súd vychádzať iba
zprisúdenejsumy)rozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudkusamostatným
uznesením.

Poučenie:

- 2 -

40C/29/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.