Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/135/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200246
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5823200246.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu – sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci osoby oprávnenej
na výživné (navrhovateľka): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., zastúpená
splnomocneným zástupcom: JUDr. Michal Murina, advokát, so sídlom Chlebnice 190, proti osobe
povinnej platením výživného (otec): F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., zastúpený

splnomocneným zástupcom: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom Klinec II. 215/29, Zubrohlava,
o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 3Pc/6/2023-210 zo dňa 15. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k.
3Pc/6/2023-210 zo dňa 15.06.2023 rozhodol tak, že odporca F. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný
prispievať na výživu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 1.200 eur mesačne, vždy do každého
15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok II.). Okresný súd považoval návrh navrhovateľky v celom rozsahu za dôvodný. Vychádzal

ztoho,žetátoodôvodnilapotrebupravidelnýchmesačnýchvýdavkovspojenýchprevažnesoštúdiomna
vysokej škole v zahraničí v cudzom jazyku, ktoré zdokladovala. Na základe toho zaviazal otca prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 1.200,- eur mesačne. Otec deklaroval svoj mesačný čistý príjem v sume
1.500,- eur. Z vykonaného dokazovania vzhľadom na to, že otec je konateľom, ako aj spoločníkom
spoločnostiRAKVIEM-FPspol.sr.o.,ktorápodľadaňovéhopriznanianiejestratováavykazujepomerne
vysoké výnosy, predpokladal, že skutočný príjem otca je vyšší ako jeho deklarovaný príjem v čistom

len z dividend v sume od 800,- do 1.000,- eur mesačne a príjem z konateľskej funkcie v sume 722,148
eur mesačne. Podľa okresného súdu otec sa vyjadroval rozporne, keď tvrdil, že jeho mesačné výdavky
spojené s nákladmi na domácnosť znáša výhradne sám, napriek tomu, že žije v spoločnej domácnosti
so svojou priateľkou, ktorá sa na týchto výdavkoch nepodieľa a sú v sume 1.400,- eur mesačne. Taktiež
ďalšie výdavky, ktoré otec jednorazovo, avšak pravidelne znášal nad uvedené položky a výpisy z účtu,
kde z predložených výpisov je zrejmé, že otcovi sú tam zasielané platby aj od iných osôb, a teda na

jeho súkromný účet s tým, že jednorazovo realizuje vklady vo vyšších sumách, ktoré prevyšujú jeho
deklarovaný mesačný príjem. Otec nepreukázal listinnými dokladmi, okrem výpisov z účtov pravidelné
výdavky,hocibolvyzvanýnapreukázanietejtopovinnosti.Ztýchtoplatiebvyplývajúlenplatbyvýživného
na navrhovateľku a na dcéru G., ďalej platby z účtu v podobe príkazov úhrad na rôzne účty bez bližšej
špecifikácie platobného dôvodu a platby kartou, od platieb na reštaurácie až po platby pohonných
hmôt. Z majetkových pomerov otca je možné usudzovať, že jeho majetkové pomery boli aj v minulosti

nadštandardné, čomu zodpovedali aj výdavky navrhovateľky, vydokladované na voľnočasové aktivity,
osobnú starostlivosť, ako aj príspevky na africké projekty v dobe pred začatím tohto konania. Pokiaľ išloo pozemok, ktorý bol navrhovateľke s jej bratom darovaný, aj keď v skutočnosti bol prevedený kúpnou
zmluvou, bola táto skutočnosť podľa okresného súdu irelevantná, nakoľko k prevodu došlo v dobe,
keď medzi účastníkmi konania panovali dobré vzťahy a otec na navrhovateľku dobrovoľne prispieval.

Navrhovateľka tvrdila, že prevod uskutočnila na základe podnetu od otca a nezískala v skutočnosti
žiadne finančné prostriedky o čom tento vedel a v konaní to ani nepopieral. Ako nedôvodnú okresný
súd vyhodnotil obranu otca, že navrhovateľka sa správa voči nemu spôsobom porušujúcim dobré
mravy, keďže obaja účastníci používajú voči sebe nadávky a vulgárne slová. Tvrdenia otca, že SMS
správy vulgárneho obsahu mala navrhovateľke zasielať z jeho mobilného zariadenia jeho priateľka,

vyhodnotil ako účelové vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi prebieha konanie v trestnej
veci prečinu nebezpečného vyhrážania. Zároveň okresný súd zamietol vykonanie dôkazu výsluchom
matky navrhovateľky k príjmom otca, ako aj zdravotnému stavu navrhovateľky z dôvodov nadbytočnosti,
keďže navrhovateľka bola povinná predložiť potvrdenie o svojom zdravotnom stave a potrebné záznamy
s poukazom na to, že jej matka nie je lekárom a k príjmom otca nebolo vhodné vypočúvať matku
vzhľadom na to, že medzi nimi prebieha na súde viacero konaní, v súvislosti s vyporiadaním BSM,

vypratania nehnuteľnosti, dlžného nájomného, zákazu priblíženia a konania vo veci výtržníctva ktoré
nie sú právoplatne skončené. Vzhľadom na tento konfliktný vzťah ju preto nebolo dôvodné vypočuť.
O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
konania, keďže neboli splnené podmienky na priznanie trov konania s ohľadom na okolnosti prípadu.
V rovine právnej okresný súd odôvodnil rozsudok podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 1 a 2, § 65

ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ako „Zákon o rodine“) a ust. § 52 a § 55 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

2. Otec podal odvolanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu proti rozsudku okresného súdu
dňa 23.08.2023. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľky

zamietne,prípadne,abyveczrušilavrátilokresnémusúdunaďalšiekonaniearozhodnutie.Poukázalna
to,ženavrhovateľkajejedinouspoločníčkouazároveňkonateľkouobchodnejspoločnostiTASIJA,s.r.o.,
pričom výkon funkcie konateľa je spojený s nárokom na pravidelný príjem vo forme konateľskej odmeny
v zmysle mandátnej zmluvy, čo mal okresný súd posúdiť ako nadobudnutie schopnosti samostatne
sa živiť, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľka predložila falošné daňové priznanie,

ktoré nikdy nebolo podané na daňový úrad. Pokiaľ sa teda venuje podnikaniu, podľa otca je vylúčené,
aby navrhovateľka sa plnohodnotne a sústavne venovala štúdiu. Poukázal aj na to, že už raz skončila
štúdium, zmenila školu a opakovane prerušila štúdia. Vytýkal okresnému súdu, že v rozsudku absentuje
posúdenie dôvodnosti výdavkov navrhovateľky, keď iba odkázal na zápisnicu z výsluchu navrhovateľky.
Mal za to, že výdavky navrhovateľky neboli náležite preukázané. Jedná sa o položky, akými sú výživové

doplnky a lieky 190,- eur, cestovné 170,- eur, ošatenie 220,- eur, drogéria 200,- eur, študijný materiál
+ doučovanie 250,- eur, osobné záujmy (fitness a plávanie) 100,- eur mesačne, ktoré okresný súd
automaticky akceptoval bez kritického posúdenia a preukázania, napriek námietkam otca. Otec popieral,
že by navrhovateľka od narodenia trpela zdravotnými alebo kožnými ťažkosťami, ktoré by si vyžadovali
špeciálne a finančne nákladné zdravotné doplnky. Pokiaľ tvrdila, že má diagnostikovanú čiastočnú

alopéciu, uviedol, že mala iba záujem zahustiť si vlasy a nebola schopná ani na opakovanú výzvu
predložiť lekársku správu. Taktiež navrhovateľka tvrdila, že má intoleranciu na laktózu, histamín a lepok,
čo môže preukázať. Keď však bola vyzvaná na predloženie lekárskych správ, tvrdila, že lekárov
nenavštevuje a lieči sa svojpomocne. Otec taktiež uviedol na pojednávaní dňa 01.06.2023, že matka
navrhovateľky je dobrá kamarátka s obvodnou lekárkou a navrhovateľke vie zabezpečiť akékoľvek

potvrdenie. Následne navrhovateľka predložila potvrdenie od obvodného lekára datované 06.06.2023.
Vzhľadom na jej vágnosť a kontext bolo potrebné považovať tento dôkaz za účelový, pričom súdu nič
nebránilo vyžiadať si potvrdenie z vyšetrení od špecialistov. Podľa otca sa všeobecné odporúčania
obvodného lekára na užívanie výživových doplnkov a vitamínov vzťahujú na každú osobu. Okresnému
súdu vytýkal, že nekriticky akceptoval všetky výdavky tvrdené navrhovateľkou, medzi inými výdavky

spojené s nákupom literatúry, pričom navrhovateľka predložila iba zoznam literatúry a cenník v e-
shopoch, cenník za tlač dokumentov, oblečenie, drogériu a výživové doplnky zakúpené počas konania.
Náklady za stravu preukázané výpismi z účtu nezodpovedali tvrdenej sume. Za fitness a plávanie sa
nepreukázali vôbec. Okresný súd však považoval tieto dôkazy za preukázané. V rámci predbežného
posúdenia vyjadril právny názor, že za primerané výživné považuje sumu 700,- eur, následne po zmene

návrhu a predložení bločkov za úhrady, ktoré boli realizované navrhovateľkou výlučne počas konania,
zaviazal otca na oveľa vyššiu sumu bez zásadnej zmeny skutkového stavu, čo považuje za svojvoľné
a prekvapivé rozhodnutie. V rámci rozporu s dobrými mravmi, poukázal otec na incident z decembra
2022, kedy navrhovateľka aj s exmanželkou otca násilne vstúpili do bydliska otca a urážali priateľku otca.Poukázal tiež na neoprávnený výber finančných prostriedkov navrhovateľkou z jeho bankomatovej karty,
ktorábolaurčenápremladšiudcéru.Položkuškolnéhovovýške7.000,-eurpovažujetaktiežzarozpornú
s dobrými mravmi, keďže navrhovateľke nič nebránilo študovať na verejnej vysokej škole bez potreby

úhrady školného. Tieto náklady majú zásadne negatívny vplyv na tvorbu jeho úspor a nevyhnutné
finančné zabezpečenie v starobe. Vzhľadom na vzťah navrhovateľky k otcovi, nemožno očakávať,
že by v prípade výhody v súvislosti s dosiahnutým vzdelaním a kariérnym rastom sa to odrazilo aj
na zabezpečení otca v starobe. Okresný súd sa nevysporiadal s tvrdením navrhovateľky, ktoré podľa
otca nie je pravdivé, že na študentskú pôžičku nedosiahne z dôvodu príjmov rodičov, keďže príjem

rodičov navrhovateľky ako plnoletej osoby na prípadnú študentskú pôžičku nemá žiadny vplyv. Pokiaľ
by sa navrhovateľka podieľala na svojich nákladoch, viedlo by ju to k podstatne zodpovednejšiemu
prístupu k vzdelaniu, aký mala doteraz, keď prerušila štúdium a mala zlé študijné výsledky. Otec tiež
vytýkal okresnému súdu, že nesprávne uviedol, že prevod pozemku bol vykonaný na jeho podnet, čo
nerozporoval. Z jeho samotnej výpovede vyplýva, že spolu s exmanželkou darovali navrhovateľke a jej
bratovi každému po jednom pozemku. Následne zostal prekvapený, keď sa dozvedel, že navrhovateľka

svoj pozemok previedla, nakoľko mal slúžiť na jej budúce zabezpečenie. Otec uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by niekedy sponzoroval akékoľvek projekty v Afrike a pokiaľ okresný súd uviedol,
že jedným z donorov je spoločnosť FINIK kovo, s.r.o., nejedná sa o jeho spoločnosť. Ďalej uviedol, že
okresný súd nesprávne uviedol, že prebieha trestné konanie pre nebezpečné vyhrážanie, keďže ide
o trestné konanie týkajúce sa výtržníctva. V tejto súvislosti poukázal nato, že navrhovateľka uviedla, že si

je vedomá, že prostredníctvom SMS správ si dopisuje s priateľkou otca. Otec taktiež vytýkal okresnému
súdu, že nesprávne posúdil jeho príjmovú situáciu, keď si zamieňal tržby spoločnosti RAKVIEM-FP
spol. s r.o. s príjmom otca. V písomnom vyhotovení rozsudku čiastočne korigoval svoje vyjadrenie, keď
už hovorí iba o výnosoch, pričom s odkazom na účtovnú uzávierku spoločnosti konštatuje iba to, že
spoločnosť RAKVIEM-FP spol. s r.o. nie je stratová. Otec však dostatočne ozrejmil, že pokiaľ v minulosti

navrhovateľke prispieval na školné, uhrádzal to z úspor, ktoré dokázal zhromaždiť počas covidového
obdobia. Úhrn zdaniteľných tržieb predstavoval síce sumu, ktorú uviedol okresný súd, avšak neuviedol,
že výdavky predstavovali sumu 743.958,- eur. Povaha výroby spoločnosti otca je veľmi nákladná. V čase
covidu, keď mal vysoké tržby zamestnával dvanásť pracovníkov, pričom v súčasnosti zamestnáva len
troch. V jeho možnostiach preto nie je platenie výživného v sume 1.200,- eur v prospech navrhovateľky,

resp. úhrada školného vo výške 7.000,- eur ročne. Zároveň otec namietal správnosť výroku II., keď
okresný súd nezobral do úvahy vyjadrenia navrhovateľky, ktorá disponuje dostatočnými finančnými
prostriedkami a jej návrh bol nedôvodný.

3. Otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 16.01.2024 doplnil svoje odvolanie. V ňom

uviedol, že navrhovateľka podľa jeho vedomostí prevádzkuje kaviareň spolu s detským kútikom
a kozmetický salón, ktoré sa nachádzajú v obci E.. V tejto súvislosti žiadal vypočuť navrhovateľku,
pretože pokiaľ podniká je schopná samostatne sa živiť. Otec predložil fotokópie reklamy z prevádzky
detského kútika, kaviarne a kozmetických procedúr na sociálnych sieťach.

4. Navrhovateľka dňa 24.09.2024 prostredníctvom splnomocneného zástupcu sa vyjadrila k odvolaniu
otca. Uviedla, že spoločnosť TASIJA s.r.o., hoci bola zapísaná v obchodnom registri, nikdy
neprodukovala žiadnu podnikateľskú činnosť. Poukázala nato, že v nej už nefiguruje. Zároveň predložila
v rámci písomných dôkazných prostriedkov internetový výpis z obchodného registra zo dňa 24.09.2024.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas účastníkom konania (§ 359 CSP, 362 CSP, § 7 CMP, § 156 CMP) preskúmal rozhodnutie
viazaný rozsahom odvolania (§ 65 a contrario CMP) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP)
s prihliadnutím na vady konania, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 ods. 1 CSP).

6. Predmetom odvolacieho konania je na základe odvolania otca rozhodnutie o určení výživného pre

plnoleté dieťa a s ním súvisiaci výrok o trovách konania.

7. Otec v podstate namieta nesprávnosť určenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že navrhovateľka
nie je odkázaná na vyživovaciu povinnosť pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť a rozpors dobrými mravmi. Zároveň namieta nesprávnosť posúdenia jeho príjmových pomerov. Taktiež
rozhodnutie o náhrade trov konania.

8. V súlade s § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Pokiaľ otec namietal to, že navrhovateľka nadobudla túto schopnosť, odvolací súd vychádzal primárne
z toho, že pri posúdení schopností dieťaťa sa živiť, treba vychádzať z kritérií zahŕňajúcich vlastníctvo

majetku, schopnosti dieťaťa s ním nakladať a jeho schopnosti samo vytvárať majetok. Z toho môže
vyplývať schopnosť dieťaťa samostatne uspokojovať svoje potreby. Táto schopnosť dieťaťa obvykle
nastáva v prípadoch keď ukončí prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav a má možnosti
využívať existujúce pracovné príležitosti. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom
vzdelávaní pri príprave na svoje povolanie vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká. V danom prípade
z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa riadne pripravuje na svoje povolanie realizáciou štúdia,

ktoré v čase rozhodovania trvá a s ktorým sú spojené odôvodnené výdavky.

10. Ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine upravuje, že výživné nemožno priznať ak by bolo v rozpore
s dobrými mravmi (s výnimkou výživného pre maloleté deti). Dobré mravy, ako nepísané pravidlá
správania sa, slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery sa uplatňujú vo vzťahu k oprávnenej.

Úplnú stratu práva na priznanie výživného má také správanie sa oprávneného voči povinnému, ktoré
porušuje dobré mravy.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s otcovými argumentmi o zániku jeho vyživovacej povinnosti pre rozpor
s dobrými mravmi. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania medzi účastníkmi konania nepanujú

pozitívnemedziľudskévzťahy.Javísa,žepríčinatohtostavutkvievnegatívnychvzťahochmedzirodičmi
navrhovateľky, vyplývajúcich z ich nezvládnutých emócií po rozpade ich vzťahu, existencia partnerského
vzťahu otca k novej partnerke a riešenie vyporiadania spoločného majetku medzi rodičmi, pretavujúca
sa vo viacerých súdnych a trestnoprávnych konaniach, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu stále
prebiehali. Do tejto vzťahovej dynamiky bol zatiahnutý aj vzájomný vzťah navrhovateľky voči svojmu

otcovi. Ako však vyplynulo z dokazovania tento negatívny vzťah bol sýtený oboma účastníkmi konania
s nevhodnou ingerenciou partnerky otca. Otec tak nepreukázal, že sa jedná o taký rozpor správania
navrhovateľky s dobrými mravmi, ktorý by nebol spôsobený aj jeho správaním resp. ingerenciou
jeho partnerky s jeho vedomím, pričom ani z prebiehajúcich trestných konaní v čase rozhodovania
nevyplýval taký rezultát, ktorý by preukazoval opak. Priznať tak zánik vyživovacej povinnosti pre

správanie navrhovateľky voči jeho otcovi, vzhľadom na uvedené zistenia by bolo v rozpore s princípom
spravodlivosti vyplývajúcim z práva na spravodlivé konanie. Podľa odvolacieho súdu preto otcova
vyživovacia povinnosť nezanikla z hľadiska § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

12. Pri určovaní vyživovacej povinnosti sa v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
a to aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, prípadne ak berie na seba neprimerané majetkové riziká. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine
rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich
súdu, predložiť podklady na ich zhodnotenie a umožniť sprístupnenie údajov chránených osobitnými

predpismi. Ak si nesplní túto povinnosť predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu
predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. V súlade s § 75 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča,
ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti
s touto činnosťou. Jeho možnosti a schopnosti posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by bol

dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

13.Súčasťouprávanaspravodlivékonanie (článku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôd
a v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky resp.
v článku 36 a 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv

a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky) je
aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na všetky relevantné
otázkyanámietkyúčastníkovkonania,pričomtátoodpoveďmusívychádzaťzvykonanéhodokazovania.
Odvolací súd mal zato, že rozsudok okresného súdu nespĺňa tento atribút vo vzťahu k preskúmaniuodôvodnenosti niektorých výdavkov navrhovateľky, zisteným príjmovým a majetkovým pomerom otca
a nevykonaným posudzovaním pomerov druhého z rodičov. Toto nedostatočné odôvodnenie vychádza
z nedostatočne vykonaného dokazovania.

14. Oprávnené pochybnosti v súvislosti s čiastočnou resp. úplnou možnosťou uspokojovania
navrhovateľkiných potrieb a teda schopnosti vytvárať majetok vznikajú v nadväznosti s okolnosťami
prevádzkovania obchodnej spoločnosti TASIJA s. r. o., kde navrhovateľka vystupovala ako spoločníčka
a konateľka až do dňa 24.09.2024. Z otcom predložených dokladov propagujúcich poskytovanie služieb

tejto spoločnosti sa pritom javí, že navrhovateľkou produkovaná obrana, že spoločnosť nevykonávala
žiadnu podnikateľskú činnosť a neprodukovala príjmy, je dôvodne spochybnená a zo strany okresného
súdu dostatočne nepreverená z hľadiska jeho povinnosti v civilnom mimosporovom konaní zisťovať
skutočný stav veci (§ 36 CMP), t. j. povinnosť zistiť skutočnú (objektívnu) pravdu kedy v tomto smere
nie je okresný súd viazaný len dôkaznou aktivitou zúčastnených strán.

15. Otcom namietané nedostatočné posúdenie nákladov navrhovateľky v časti týkajúcej sa výživových
doplnkov, kozmetickej starostlivosti, príp. aktívneho trávenia voľného času (fitness a plávanie) vyplýva
z nedostatočne vykonaného dokazovania. Pokiaľ otec poukazuje aj na blízky vzťah všeobecnej lekárky
v kontexte všeobecných odporúčaní v súvislosti s nákladmi na výživové doplnky príp. špecializovanou
kozmetikou, odvolací súd má zato, že tu existujú odôvodnené pochybnosti, ktoré si vyžadujú potrebu

ďalšieho dokazovania a následne odôvodnenia, tak aby boli účinne odstránené.

16. Taktiež vykonané dokazovanie a odôvodnenie vo vzťahu k otcovým príjmom a majetkovým pomerom
v kontexte odôvodnených potrieb navrhovateľky považuje za nedostatočné. Súd prvej inštancie síce
zisťoval otcove príjmové pomery (podľa odvolacieho súdu nedostatočne), čo sa odrazilo v odôvodnení

rozsudku. Pochybil, keď neustálil aká je reálna výška príjmov otca a zároveň z odôvodnenia nemožno
zistiť, či vychádzal z jeho potenciálneho príjmu podľa § 75 ods. 1 in fine Zákona o rodine alebo vychádzal
z inej fikcie (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine), príp. pri posudzovaní výnosov jeho a jeho spoločnosti
neprihliadol na nie nevyhnutné výdavky (§ 63 ods. 2 Zákona o rodine). Pokiaľ aj okresný súd zistil
na účtoch otca platby od rôznych osôb, bolo jeho úlohou minimálne výsluchom otca ozrejmiť ich

pôvod a následne ich vyhodnotiť v odôvodnení pri posudzovaní jeho osobných a majetkových pomerov
a vyvodiť reálnu výšku jeho príjmu.

17. Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti otca úplne absentuje posúdenie pomerov matky
navrhovateľky a vyčíslenie a odôvodnenie jej podielu na vyživovacej povinnosti navrhovateľky, keďže

v súlade s § 62 ods. 2 Zákona o rodine majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť k svojim deťom podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Za týmto účelom nebolo zo strany okresného
súdu v rozpore s vyšetrovacou zásadou vykonané žiadne dokazovanie.

18.Vsúhrnetakodôvodnenierozsudkuokresnéhosúduvychádzaznedostatočnezistenéhoskutkového

stavu, nakoľko neboli v konaní vykonané všetky potrebné dôkazy, ktoré by okresný súd viedli
presvedčivokjehozáverom,pričomniejeúlohouodvolaciehosúduvtakomtoprípadenahrádzaťčinnosť
okresného súdu. Odvolací súd rozsudok okresného súdu preto vo výroku I. ako aj ním súvisiacom
výroku II. zrušil podľa § § 389 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ CSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

19. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať zárobkovými
a majetkovými pomermi otca, navrhovateľky a zároveň aj jej matky. V tejto súvislosti si okresný súd za
účelom oboznámenia sa so zárobkovými pomermi otca zaobstará (z daňového úradu resp. od otca) jeho
daňové priznania, daňové priznania spoločnosti RAKVIEM - FP spol. s r.o. ako aj iné účtovné doklady

(peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov) za obdobie rokov 2020, 2021, 2023, aby získal
informácie o príjmoch otca za dlhšie časové obdobie a vedel ich porovnať v kontexte otcovej obrany
o dočasnosti jeho vyšších príjmov v súvislosti len s obdobím covidu. Zároveň si zaobstará výpisy z účtu
otca za obdobie rokov 2020, 2021, 2022, chýbajúce zvyšné mesiace roku 2023 a 2024 a porovná
ich s príjmami uvedenými v jeho daňových priznaniach. Ak na základe vykonaného dokazovania bude

mať zato, že príjmy otca, ktorý je podnikateľ sú nízke vzhľadom k jeho výdavkom a príjmom na účte
a jeho spoločnosť má po odčítaní nákladov na dosiahnutie a udržania svojich príjmov mimoriadne
nízke zisky, bude potrebné zaoberať sa tým, aký charakter majú jednotlivé náklady v jeho daňovom
priznaní ako aj ním vlastnenej spoločnosti, aké konkrétne výdavky sú reálne potrebné na dosiahnutie,zaistenie a udržanie príjmov uplatnených v daňových priznaniach a či k niektorým z nich pri skúmaní
možností otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti možno neprihliadnuť v súlade s § 63 ods. 2 Zákona
o rodine. Zároveň riadne zistí majetkové pomery otca aj lustráciami v registri nehnuteľností a motorových

vozidiel (vrátane vlastníctva spoločnosti RAKVIEM - FP spol. s r.o.). V tejto súvislosti vyslúchne otca,
za účelom zistenia jeho celkovej životnej úrovne danej stupňom uspokojovania všetkých jeho životných
a duchovných potrieb (využívanie kultúrnych, športových a spoločenských možností, existencie úspor,
vrátane príp. využívania rekreácií či sponzorstva projektov v Afrike) ako aj zisťovaním pôvodu vkladov
na jeho účte. Na základe takto uvedeného dokazovania okresný určí výšku príjmu otca za účelom

posúdenia jeho možností a schopností prispievať na výživné v kontexte posúdenia jeho životnej úrovne.

20. Ohľadom ustálenia výdavkov navrhovateľky okresný súd vykoná dokazovanie ich odôvodnenosti
vyžiadaním správ od príslušných odborných lekárov imunológa, gastroenterológa, ktorí sú len
všeobecne spomínaní v správe všeobecnej lekárky (č.l. 186 spisu). Taktiež bude žiadať podklady od
navrhovateľky ohľadom výdavkov na trávenie voľného času - fitness a plávanie.

21. Okresný súd v súvislosti s predloženými dôkazmi zo strany otca a nezrovnalostiam vo výpovedi
navrhovateľky v súvislosti s jej participáciou v obchodnej spoločnosti TASIJA s.r.o., bude zisťovať
výsluchom navrhovateľky, otca a matky navrhovateľky spôsob podnikania spoločnosti TASIJA s.r.o.
Zároveň si zaobstará z daňového úradu a príp. od spoločnosti daňové priznania spoločnosti TASIJA

s.r.o. ako aj iné účtovné doklady (peňažný denník, kniha pohľadávok, kniha záväzkov) za obdobie rokov
2020, 2021, 2022, 2023. Výsluchom navrhovateľky a jej matky zistí dôvody ukončenia jej participácie
v predmetnej spoločnosti, ktoré nastalo až v priebehu odvolacieho konania. Pri výsluchu matky zároveň
zistí jej osobné, príjmové a majetkové pomery, ktoré taktiež v prípade potreby doplní lustráciami v registri
Sociálnej poisťovne, registri nehnuteľností a motorových vozidiel, príp. vyžiadaním si daňových priznaní,

tak aby v kontexte aj jej celkovej životnej úrovni, schopností, možností a majetkových pomerov určil jej
podiel na vyživovacej povinnosti navrhovateľky.

22. Z výsluchu matky navrhovateľky, prípadne vyžiadaním si správy z príslušného úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny bude dôvodným aj zisťovanie či a v akej výške boli za obdobie od podania

návrhu vyplácané prídavky na navrhovateľku príp. bol uplatňovaný daňový bonus. V prípade prídavkov
na navrhovateľku ich bude treba zohľadniť v podiele na odôvodnených výdavkoch navrhovateľky
a v prípade daňového bonusu vo výške príjmov matky navrhovateľky.

23. Okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle ust. § 191 CSP a následne vec s ohľadom na

vzťahujúce sa zákonné ustanovenia právne posúdi. Pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadne najmä
na zákonné kritériá stanovené v § 62 ods. 1, 2, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom zohľadní, aby
určené výživné odrážalo jednak zistené možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a jeho pomer
na odôvodnených potrebách navrhovateľky ako aj právo navrhovateľky podieľať sa na rovnakej životnej
úrovni ako jej rodičia majúc na zreteli zmysel a účel výživného, t. j. uspokojovanie životných potrieb

navrhovateľky. Zhodu v rovnakej životnej úrovni rodičov bude treba posúdiť v samotnom spôsobe
života, využívaním kultúrnych, športových a spoločenských možností zo strany otca a matky, ktorý
jej umožní využívať životný štýl odrážajúci životný štýl jej rodičov, nachádzajúci svoj odraz vo výške
priznaného výživného. V odôvodnení rozhodnutia uvedie, na základe akých osvedčených skutočností
a na základe akých dôkazov dospel k svojím záverom. Všetky relevantné skutkové okolnosti okresný

súd v meritórnom rozhodnutí, riadne odôvodní postupom v súlade s § 220 CSP v nadväznosti na
§ 2 ods. 1 CMP tak, aby rozhodnutie bolo náležite odôvodnené a presvedčivé z hľadiska práva na
spravodlivý proces. V ďalšom postupe je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP v nadväznosti na § 2 ods.1 CMP). V novom rozhodnutí zároveň okresný súd rozhodne aj o trovách
celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) :
0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak
odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné,
ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení
v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa
neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v

čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej
mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie
(§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423
CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127
ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).