Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoEk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202458
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8514202458.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Martina Barana a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému:
V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX V., o vymoženie 203 Eur s príslušenstvom, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1Er/248/2014-41 zo dňa 23.
decembra 2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, Exekútorský úrad Bratislava,
Zámocká 30, 811 01 Bratislava, nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu exekučného titulu vyplýva, že bol
vydaný v konaní, v ktorom si oprávnený voči povinnému uplatňoval nárok zo zmenky. Po preskúmaní
spisového materiálu mal za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade
s ustanovením § 39 odsek 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v spojení
s ustanovením § 243f odsek 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016, ale až 4.2.2016, teda po

uplynutí zákonnej lehoty. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa §
243f odsek 1 Exekučného poriadku poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7
z 08.11.2016, sp. zn. II. ÚS 774/2016 z 27.10.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016,
v zmysle ktorých ústavný súd konštatoval, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi.
Ústavnýsúduviedol,žedoplnenienávrhubolopotrebnépodľa§243fdoplniťpriamoexekučnémusúdu,a

to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,
o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Zákonným následkom
nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. (t. j.
do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f odsek 5 Exekučného poriadku). Exekučný súd pritom
nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 odsek 5 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že v

predmetnejvecibolidanédôvodynazastavenieexekúciepodľaustanovenia§243fodsek5Exekučného
poriadku, súd prvej inštancie exekúciu zastavil.3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uzneseniu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Oprávnený má za

to, že nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie ani podľa § 243f odsek 5 Exekučného poriadku a
taktiež § 57 odsek 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa
vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a ak medzi oprávneným a povinným
existoval spotrebiteľský záväzkovo-právny vzťah. Uviedol, že Zmluva o úvere bola medzi účastníkmi
konania uzavretá podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda má povahu absolútneho

obchodu. V prípade postavenia oprávneného je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu s povinným vstupoval. Oprávnený má za to, že je to povinný, kto do Zmluvy vložil rozporné
údaje a tie by sa nemali vykladať v neprospech oprávneného, pretože povinný na jednej strane mal v
úmysle preukázať bonitu, t. j. splniť podmienky na poskytnutie úveru a získať úver a v súčasnosti má
byť jeho postavenie kvalifikované v jeho prospech ako postavenie spotrebiteľa. Oprávnený má za to, že
v Exekučnom konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 365 odsek 1 písm. b) zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Oprávnený má za to, že Exekučný titul bol vydaný v
dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím na dobré mravy
v dôsledku čoho sa nestotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
Exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný

formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti
známe súdnemu exekútorovi, ktorému Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako
tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že vyššie uvedené svedčí
o tom, že si povinnosť splnenú zákonných ustanovením § 39 odsek 4 Exekučného poriadku splnil, a
teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Oprávnený preto zastáva názor, že súd

prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 odsek 1 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 odsek 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.

6. Odvolací prejednal odvolanie oprávneného a zo spisového materiálu zistil, že dňa 29.07.2013 bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, v ktorej oprávnený opísal skutočnosti týkajúce sa jeho vlastného vzťahu
s právnou predchodkyňou povinnej. Dňa 28.04.2014 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 18.12.2015 exekúciu čiastočne zamietol a dňa 21.04.2016 poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava vydaného pod sp. zn. SR 10295/2011 zo dňa
28.03.2012. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným na rad oprávneného.

Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu podľa ustanovenia § 243f odsek 5
Exekučného poriadku zastavil.

7. Podľa ustanovenia § 39 odsek 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,

ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
(odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa ustanovenia § 243f odsek 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákonavyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný
doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa odseku 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote
podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 05.01.2011 Zmluvu o úvere
(ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 250 Eur,

ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 130 Eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 380 Eur
v 4 mesačných splátkach po 95 Eur, počnúc dňom 05.02.2011.

10. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp.
zn. SR 10295/11 zo dňa 28.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2012 a vykonateľnosť

dňa 26.04.2012. Oprávnený a povinný ďalej zabezpečili zmluvu o úvere zmenkou vystavenou dňa
05.01.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 21.04.2016.

11. Oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f odsek 1 Exekučného poriadku vznikla „ex
lege“(zákonomč.438/2015Z.z.)povinnosťdoplniťnávrhnavykonanieexekúcie(ajvprípade,žedošlok

udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu
na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať.

12. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa

15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia §
243f odsek 1 Exekučného poriadku do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016.

13. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh na

vykonanie exekúcie v stanovenej lehote (do 22.01.2016) v zmysle ustanovenia § 39 odsek 4 v spojení
s § 243f odsek 1 Exekučného poriadku nedoplnil. Totiž doplnenie návrhu bolo súdnemu exekútorovi
doručené dňa 21.01.2016, ale konajúcemu súdu bolo doručené až dňa 04.02.2016. Z rozhodnutia
Ústavného súdu č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 vyplýva, že v okolnostiach takýchto prípadov
bolo potrebné návrh doplniť priamo exekučnému súdu.

14. Vzhľadom na to, že oprávnený v zákonom stanovenej lehote nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie
v zmysle ustanovenia § 39 odsek 4 v spojení s § 243f odsek 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie
rozhodol správne, ak exekúciu zastavil podľa § 243f odsek 5 Exekučného poriadku, t.j. pre nedoplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

15. Citované ustanovenie § 39 odsek 4 Exekučného poriadku nepochybne predpokladá splnenie
dvoch podmienok, a to opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným
a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, len uviedol, že jeho vzťah

s ním nie je vzťahom spotrebiteľským. Rozhodujúce skutočnosti neuviedol a pokiaľ poukázal na to, že
spolu s návrhom predložil zmluvu o úvere, zmenku a exekučný titul, tieto možno označiť ako dôkazy,
nie však ako splnenie podmienky opísania rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ oprávnený v podanom
odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi ním a povinným založenom Zmluvou o úvere zo
dňa 05.01.2011 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 52

odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom
do 31.05.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, a to
vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky
zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.16. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom
predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú
poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva

to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný - nemal možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

17. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukázať, na aký účel poskytol povinnému úver.

Oprávnený ako veriteľ uvedenú skutočnosť v konaní nepreukázal. Zistenie, že v zmluve je uvedený aj
údaj o čísle živnostenského registra, bez ďalšieho ešte neznamená, že úver mu bol poskytnutý na účely
podnikania. Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba všeobecný údaj, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aké je povolanie, resp. podnikanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto
povolaním uzavretie príslušnej zmluvy.

18. Odvolací súd však opätovne poukazuje na to, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v
zmysle ustanovenia § 39 odsek 4 v spojení s § 243f odsek 1 Exekučného poriadku má oprávnený vždy,
ak sa vymáha nárok zo zmenky a exekúcia smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to,
či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt. Povinnosťou oprávneného v doplnení návrhu na vykonanie
exekúcie je najmä opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

19. Vzhľadom na to, že oprávnený uvedenú povinnosť v zákonnej lehote nesplnil, súd prvej inštancie
postupoval správne, ak konanie zastavil. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
podľa ustanovenia § 387 odsek 1 C.s.p. potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p.
v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Povinnej a rovnako tak súdnemu exekútorovi žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli,
keďže k odvolaniu oprávneného sa ani nevyjadrili.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).