Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323202884
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323202884.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.

Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcu: PROPERTY HOLDING LIMITED, s. r.
o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 43 939 601, zastúpený: JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o.,
so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO: 47 237 244, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/X, XXX XX C., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX E. F., zastúpený: JUDr.
Gabriel Laktiš, advokát so sídlom Mariánska ul. 8, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
na odvolanie žalovaného 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28C/34/2023-128 zo dňa 14.
februára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému 2 n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že právny úkon vzdania sa dedičstva
dlžníčkou A. B., nar. XX.XX.XXXX v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn.
28D/174/2021, ktorým sa vzdala v prospech žalovaného 1 a 2 majetku: nehnuteľností zapísaných na
liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie E. F., obec E. F., okres Galanta ako parcela registra „C“ č.
1428/49 o výmere 320 m2, zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom XXX, na

parcele registra „C“ č. 1428/49, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie
E. F., obec E. F., okres Galanta ako parcela registra „C“ č. 1428/43 o výmere 615 m2, zastavaná plocha
a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom XXX, na parcele registra „C“ č. 1428/43, je voči žalobcovi
právne neúčinný. Výrokom II. prvoinštančný súd žalovaným 1 a 2 uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

1.1 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 42a ods. 1 a 2, §
42b ods. 1, 2 a 4, § 116, § 524 ods. 1 a 2, § 527 ods. 1, § 110 ods. 1 a § 112 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 8 ods. 1 a 3, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní ( ďalšom texte zákon č. 233/2019 Z. z.), § 282, § 283,
§ 76, § 285, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C. s. p.“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca preukázal, že má voči dlžníčke A. B. vymáhateľnú
pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o úvere zo dňa 02.09.2005 uzavretej medzi pôvodným veriteľom
VÚB, a. s. a dlžníkom ELEKTRO - D+J, s. r. o., návratnosť úveru bola zabezpečená vlastnou
blankozmenkou „bez protestu“ vystavenou ELEKTRO - D+J, s. r. o. a avalovanou dlžníčkou A. B..Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2007 bola pohľadávka postúpená na spoločnosť
Majetkový Holding, a. s., následne Okresný súd Nitra v konaní sp. zn. 29Zm/34/2008 dňa 22.09.2008
vydal v prospech uvedenej spoločnosti zmenkový platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 06.11.2008. Súdnym rozhodnutím priznaná pohľadávka bola následne postúpená
na spoločnosť RECLAIM, a. s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.08.2011. Vo
vzťahu k námietkam žalovaného súd uviedol, že odplatnosť nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o
postúpení pohľadávok a úhrada odplaty nemá vplyv na účinnosť zmluvy o postúpení, ktorá mala nastať
dňom podpisu zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.01.2023 postupca RECLAIM, a. s.,

postúpil postupníkovi KEEN, s. r. o. predmetnú pohľadávku voči dlžníčke A. B. a Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 04.08.2023 postupca KEEN, s. r. o., postúpil predmetnú pohľadávku žalobcovi, ktorý
je tak v konaní aktívne vecne legitimovaný.

1.3 Vymáhateľnosť pohľadávky bola preukázaná právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným
rozkazom č.k.29Zm/34/2008 zo dňa 22.09.2008. Námietku premlčania vznesenú žalovaným 2

vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, pretože desaťročná premlčacia doba priznaná súdnym
rozhodnutím bola prerušená vedením exekučných konaní. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že
z dôvodu vedenia exekučného konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. 34Er/301/2009, začatého dňa
28.05.2009 (návrh doručený súdu) a vedeného až do 28.05.2020, kedy poverený súdny exekútor doručil
konajúcemu exekučnému súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie, desaťročná premlčacia

doba spočívala. Opätovne začala plynúť 29.05.2020 a znovu bola prerušená v dôsledku podania
nového návrhu na vykonanie exekúcie dňa 16.01.2024. Premlčacia doba tak plynula od 06.11.2008
(vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu do 28.05.2009 (začatie 1. exekúcie) po dobu 6
mesiacov a 22 dní a od 29.05.2020 (po zastavení 1. exekúcie) do 16.01.2024 (začatie 2. exekúcie) po
dobu 3 rokov, 7 mesiacov a 17 dní. Po spočítaní týchto dôb je zrejmé, že z desaťročnej premlčacej doby

doposiaľ uplynuli len štyri roky a necelé tri mesiace, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobcu naďalej
vymáhateľná.Zožiadnehozustanovenízákonač.233/2019Z.z.nevyplýva,žebyvdôsledkuzastavenia
starej exekúcie mali zaniknúť účinky spočívania premlčacej doby, ktorá bola prerušená práve z dôvodu
vedenia tohto exekučného konania. Ani skutočnosť, že oprávnený nepodal námietky proti zastaveniu
starej exekúcie alebo v lehote jedného roka nepodal opätovne návrh na vykonanie exekúcie, nemá vo

vzťahu k pohľadávke prekluzívne účinky. V § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. sú upravené len situácie,
kedybyzostávajúcapremlčaciadobauplynuladojednéhorokaodzastaveniaexekúcia.Vprejednávanej
veciprerušenápremlčaciadobazačalariadneopätovneplynúťpozastavenístarejexekúcieajejplynutie
sa opätovne prerušilo podaním návrhu na vykonanie novej exekúcie v januári 2024. Pohľadávka žalobcu
je tak v súčasnosti stále riadne vymáhateľná.

1.4 Ukrátenie uspokojenia pohľadávky žalobcu právnym úkonom dlžníčky bolo preukázané dedičským
spisom, z ktorého vyplynulo, že dlžníčka A. B. sa v dedičskom konaní po G. B. vzdala svojho
zákonného podielu na dedičstve v prospech žalovaných 1 a 2, ktorí sú jej blízkymi osobami. Týmto
bezodplatným prevodom majetku došlo k ukráteniu veriteľa, ktorý by sa inak mohol uspokojiť z tohto

majetku. Súd nepovažoval za relevantné tvrdenie o údajnom prianí poručiteľky, pretože tá mohla svoj
majetok usporiadať závetom alebo vydedením. Žalovaný 1 nárok žalobcu písomne uznal, súd prvej
inštancie voči nemu rozhodol rozsudkom pre uznanie. Vo vzťahu k žalovanému 2 súd žalobe vyhovel,
pretože boli splnené všetky podmienky pre odporovateľnosť právnemu úkonu. Návrhy žalovaného 2 na
vykonanie dokazovania boli zamietnuté, pretože nešpecifikoval sporné skutočnosti, ktoré by mali byť

týmito dôkazmi preukázané, a priebeh exekučného konania bol zrejmý z priloženého spisu.

1.5 Súd priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, právo na náhradu trov konania voči obom
žalovaným v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súdny úradník samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2, podľa obsahu
odvolania z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky konania (§ 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.), súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p), súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1

písm. e) C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudokzmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

2.1 Žalovaný 2. namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy jeho tvrdenia o neúplnosti žaloby, kde
žalobca neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa údajnej pohľadávky, pritom bez dôkazov
tvrdil, že sa dlžník vzdal dedičstva v prospech žalovaných, v žalobe sa dopustil nepresností, ku ktorým
sa žalovaný nevedel vyjadriť. Napriek nekonkrétnej a neúplnej žalobe súd prvej inštancie vec prejednal
a rozhodol. Súd prvej inštancie nereagoval ani na žiadosť právneho zástupcu žalovaného 2 o odročenie

pojednávania z dôvodu neprítomnosti konateľa žalobcu, pričom účasť všetkých účastníkov konania
v rovnakom čase bola vzhľadom na danú právnu vec nevyhnutná. Uvedeným postupom súdu došlo k
porušeniu práva žalovaného 2 na spravodlivý proces.

2.2 Podľa žalovaného 2 sa súd prvej inštancie bezdôvodne nezaoberal listinnými dôkazmi, ktoré
žalovaný 2 predložil, a ktoré mali preukázať protiprávnosť konania súdneho exekútora a jeho matky,

ktorí mali konať v rozpore s dobrými mravmi a naplniť skutkovú podstatu trestného činu.

2.3 Žalovaný 2 ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 524 ods.1, 2,
§ 527 ods. 1, § 110 ods.1, § 112 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú výlučne na prípady, ktoré
nepodliehajú pod prípady upravené ustanoveniami zákona č. 233/2019 Z. z.. Nesprávne aplikoval aj §

8 ods.1 a ods. 3, § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., pretože tento zákon má charakter zákona
špeciálneho vo vzťahu k Exekučnému poriadku a dotknutým ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

2.4 Tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca riadne preukázal nadobudnutie pohľadávky, považuje
žalovaný 2 za zavádzajúce a nepreukázateľné, pričom spochybnil predložené potvrdenie o úhrade

odplaty. Žalobca nepredložil osobitnú písomnú dohodu o výške odplaty a splatnosti pohľadávky,
v predloženom potvrdení nie je uvedený presný dátum vykonanej odplaty; prvá zmluva o postúpení
pohľadávky teda bola simulovaným právnym úkonom, čím aj následné zmluvy sú neplatné a žalobca
nie je aktívne legitimovaný.

2.5 Žalovaný 2 namietol nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania vznesenej žalovaným 2 ako
nedôvodnej. Vtedajší oprávnený nepodal v lehote 30 dní námietky proti zastaveniu starej exekúcie,
v lehote jedného roka nepodal ani opätovný návrh na vykonanie exekúcie, čo malo za následok zánik
všetkých dovtedy vykonaných úkonov podľa § 8 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z a zrušenie prerušenia
plynutia premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Námietka premlčania nároku je preto

dôvodná a opodstatnená.

2.6 Podľa žalovaného 2 nie je správny ani záver prvoinštančného súdu o tom, že uspokojenie
pohľadávky žalobcu bolo ukrátené dedičskou dohodou, pretože v čase uzavretia dedičskej dohody
bola pohľadávka už nevymáhateľná z dôvodu nečinnosti v starej exekúcii. Popiera tiež, že by dlžníčka

"pristúpila" k dohode, keďže bola jej účastníčkou od začiatku a jej konanie bolo len splnením vôle
poručiteľky.

2.7 Súd prvej inštancie bezdôvodne nemienil vykonať dokazovanie výsluchom všetkých dedičov, hoci
to bola jeho povinnosť, odmietol vykonať žalovaným 2 navrhované dokazovanie výsluchom konateľky

žalobcu, bývalého súdneho exekútora a dlžníčky. Tvrdí, že výsluch konateľky žalobcu by objasnil sporné
tvrdenia žalobcu a jej konanie ako súkromnej osoby v súvislosti so starou exekúciou. Výsluch exekútora
by preukázal jeho protiprávne nátlakové konanie. Výsluch dlžníčky by vyvrátil tvrdenia žalobcu o jej
účasti na rokovaní ako konateľky a o kúpe pohľadávky za účelom zisku. Nevykonaním týchto dôkazov
malo dôjsť k poškodeniu jeho práva na spravodlivý proces.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktoréhoprávnipredchodcoviažalobcuakoveriteliamaliprávopostúpiťpohľadávkupísomnouzmluvouaj
bezsúhlasudlžníka,pričomsňouprešloajpríslušenstvoavšetkypráva.Zmluvaopostúpenípohľadávky
z 22.08.2011 stanovuje deň účinnosti postúpenia dňom podpisu, bez ohľadu na zaplatenie odplaty.

Obligatórnymi náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky je špecifikácia postupcu, postupníka a
postupovanej pohľadávky. Dojednanie o odplate nie je povinné a jeho absencia nezakladá neplatnosť
úkonu, nejde ani o simulovaný právny úkon. Žalobca tvrdí, že k úhrade odplaty medzi Majetkovým
Holdingom a RECLAIM, a. s. riadne došlo, čo bolo predmetom dokazovania a účastníci to nepopierali.Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa náležitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto
došlo k riadnemu postúpeniu práv voči A. B.. Žalobca trvá na správnom vyhodnotení jeho aktívnej
legitimácie súdom prvej inštancie, keď boli predmetom dokazovania aj ostatné zmluvy o postúpení

pohľadávky.

3.1 K tvrdeniu žalovaného 2 o porušení jeho procesných práv z dôvodu neodročenia pojednávania pre
neúčasť žalobcu, žalobca uviedol, že bol zastúpený advokátom, a preto jeho neúčasť nebránila konaniu.
Neúčasť žalobcu na pojednávaní nemohla spôsobiť porušenie práv žalovaného 2, pričom súd správne

nevyhovel žiadosti o odročenie.

3.2 Predmetom konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu s cieľom uspokojenia vymáhateľnej
pohľadávky v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie skúmal vlastníctvo žalobcu k pohľadávke a
jej existenciu. Bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom pohľadávky vo výške istiny 14 315,52
eura s príslušenstvom voči A. B., ktorá je blízkou osobou žalovaných. Pohľadávka vznikla z úveru

zabezpečeného blankozmenkou a dohodou o vyplňovacom práve. Žalobca nadobudol pohľadávku
postupne cez spoločnosti KEEN, s. r. o. a RECLAIM, a. s. od spoločnosti Majetkový Holding, a. s..

3.3 Vymáhateľnosť pohľadávky bola preukázaná zmenkovým platobným rozkazom a existenciou dvoch
exekučných konaní. Žalobca považuje za preukázaný právny základ na uplatnenie § 42a ods. 1

Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2 namietal nevymáhateľnosť pohľadávky z dôvodu premlčania podľa
§ 7 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z., čo žalobca odmietol s tým, že žalovaný 2 prekrúca podstatu
tohto zákona. Žalobca poukázal na priebeh pôvodného exekučného konania (EX 818/2009) a nového
exekučného konania (186EX 43/2024), pričom premlčacia doba začala plynúť 07.11.2008, prerušila sa
vydaním poverenia v pôvodnej exekúcii 03.06.2009, opätovne začala plynúť po zastavení pôvodnej

exekúcie 12.03.2020 a znova sa prerušila vydaním poverenia v novej exekúcii 16.01.2024. Z celkovej
10-ročnej premlčacej doby uplynulo len 1614 dní, takže zostáva ešte 2036 dní, čo je viac ako 5 rokov.
Pohľadávkapodľažalobcuniejepremlčanáaskončeniepôvodnejexekúciepodľazákonač.233/2019Z.
z.natomničnemení.Tvrdeniežalovaného2ozánikupohľadávkyprenepodanienámietokaopätovného
návrhu na exekúciu v stanovenej lehote nemá oporu v zákone. Žalobca zdôraznil že § 9 ods. 1 zákona

č. 233/2019 Z. z. chráni veriteľov pred premlčaním poskytnutím dodatočnej ročnej lehoty, ak by k
premlčaniu došlo skôr ako rok po ukončení starej exekúcie, čo v tomto prípade nenastalo. V konaní bolo
preukázané, že dlžníčka sa úmyselne zbavila majetku, vedomá si svojich záväzkov, keď súhlasila, aby
jej dedičský podiel nadobudli žalovaní 1. a 2. bez náhrady. Hodnota jej dedičského podielu predstavovala
60 971,80 eura. Súd prvej inštancie správne rozhodol o neúčinnosti tohto právneho úkonu podľa § 42a

ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože došlo k ukráteniu žalobcu.

3.4 K tvrdeniu žalovaného 2 o údajnom trestnom čine zneužitia právomoci verejného činiteľa zo strany
konateľky žalobcu a súdneho exekútora žalobca viedol, že na stretnutí 04.08.2023 nikto nemohol
vystupovať ako verejný činiteľ, pretože exekúcia bola už zastavená. Naopak, žalobca tvrdí, že dlžníčka

a žalovaní 1 a 2 konali ako organizovaná skupina a spôsobili žalobcovi škodu minimálne 29 000
eur. Opakujúce sa argumenty žalovaného 2 považuje žalobca za snahu oddialiť uplatnenie jeho práva.
Dôvodnosť žaloby potvrdzuje aj písomné a ústne uznanie nároku žalovaným 1.

3.5 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania.

4. Žalovaný 2 v odvolacej replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o možnosti postúpenia
pohľadávkybezsúhlasudlžníkapodľa§524ods.1Občianskehozákonníka.Zopakovalsvojeargumenty
k tvrdeniu, že žalobca nebol a nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v danej veci. Nesúhlasí

ani tvrdením žalobcu, že jeho neúčasť na pojednávaní nespôsobuje procesné prekážky, keď vo svojom
odvolaní riadne uviedol dôvody, prečo mal byť na pojednávaní vypočutý ako prvý konateľ žalobcu,
ktorý sa bez ospravedlnenia nedostavil. Týmto bolo žalovanému 2 zamedzené klásť konateľovi otázky,
čo považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. Poukázal na svoje odvolanie, kde podrobne
uviedol právne a skutkové dôvody, prečo je žalobcom uplatňované právo voči dlžníčke A. B. od

28. mája 2021 nevymáhateľné. Dôvodom je nepodanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie
vtedajším oprávneným do jedného roka od zastavenia starej exekúcie podľa § 9 ods. 2 zákona č.
233/2019 Z. z., čím riadne nepokračoval vo svojom práve podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V nadväznosti na § 112 Občianskeho zákonníka došlo k zrušeniu prerušenia plynutia premlčacej doby,a preto je nárok žalobcu voči nemu premlčaný. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v konaní malo
byť preukázané úmyselné zbavenie sa majetku dlžníčky A. B. z dôvodu vedomosti o jej záväzkoch
a existencii vymáhateľnej pohľadávky. Ako uviedol vo svojom odvolaní, v čase schválenia dedičskej

dohody 07. novembra 2022 bola pohľadávka vtedajšieho oprávneného už nevymáhateľná, a preto
nemohlo objektívne dôjsť k úmyslu dlžníčky ukrátiť veriteľa. A. B. a jej sestra D. H. len plnili želanie ich
matky G. B., aby nehnuteľnosti zdedili jej synovia (žalovaní 1 a 2), a preto sa v dedičskom konaní vzdali
svojich dedičských podielov v ich prospech. Žalovaný 2 trvá na svojom odvolaní v celom rozsahu.

5. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol, že
žalovaný 2 vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), žalovaným 2 ako stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), e), f) a h C. s. p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok,
ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 nie je dôvodné.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovaným neúčinnosti právneho úkonu – vzdania sa dedičstva dlžníčkou A. B. v dedičskom konaní
vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 28D/174/2021, ktorým sa vzdala majetku opísaného v ods.
1. odôvodnenia tohto rozhodnutia prospech žalovaných 1 a 2. Spornou bola v konaní otázka aktívnej
legitimácie žalobcu, otázka, či pohľadávka voči dlžníčke A. B. bola vymáhateľná v čase vzdania sa

dedičstvavprospechžalovaných1a2vzmysleustanovenia§42aObčianskehozákonníkaačivzdaním
sa dedičstva dlžníčkou došlo k ukráteniu veriteľa.

8. Predmetom odvolacieho konania bolo v súlade s uplatnenými odvolacími dôvodmi žalovaného 2
preskúmať správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe keď skonštatoval

splnenie všetkých zákonných podmienok pre odporovanie právnemu úkonu v zmysle ustanovenia § 42a
a § 42b Občianskeho zákonníka.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v potrebnom

rozsahu pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe, svoje závery premietol do vecne správneho rozhodnutia
a správne zvolené právne normy aj správne aplikoval. Odvolací súd nezistil odvolaním namietané
nesplnenie procesných podmienok konania. Napadnuté prvoinštančné rozhodnutie je vecne správne,
riadne, presvedčivo a podrobne odôvodnené, závery súdu prvej inštancie sú logické a zrozumiteľné.
Odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu a za účelom vyrovnania

sa s odvolacími námietkami žalovaného 2, ktoré sú vo svojej podstate totožné s jeho námietkami
prezentovanými v prvoinštančnom konaní uvádza nasledovné:

10. Žalovaný 2 v odvolacom konaní namietal splnenie procesných podmienok konania (odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.), ktoré mali spočívať v tom, že napriek nekonkrétnej a neúplnej

žalobe súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol.

11. Podľa § 132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

12. Podľa § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.13. Podľa § 132 ods. 3 C. s. p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

14.Podľa§133ods.1C.s.p.fyzickáosobasavžalobeoznačujemenom,priezviskom,adresoutrvalého
pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

15. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.

16. V predmetnej žalobe sú riadne označené strany sporu. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti
považujeúdaje,ktorésúnevyhnutnénato,abybolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.
Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj
nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet
konania po skutkovej stránke. S poukazom na zásadu iura novit curia (právo pozná súd), nie je žalobca

povinný uplatnený nárok právne kvalifikovať. V predmetnej žalobe žalobca označil ukrátenú pohľadávku
a súčasne popísal, ako túto pohľadávku nadobudol, označil úkon ukracujúci pohľadávku, pričom uviedol,
prečo sa domnieva, že uvedený úkon ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky, identifikoval aj príbuzenský
vzťah medzi dlžníčkou a žalovanými 1 a 2. V žalobe označil dôkazy a presne vyjadril žalobný návrh (petit
žaloby), teda čoho sa svojou žalobou domáha. Po preskúmaní žaloby tak odvolací súd konštatuje, že

žaloba má všetky náležitosti vyžadované ustanoveniami § 132 a § 133 C. s. p.. Námietka žalovaného
2, že žaloba bola nekonkrétna a neúplná, nie je dôvodná.

17. Žalovaný 2 ďalej namietal, že na pojednávaní dňa 14.02.2024 žiadal o odročenie pojednávania za
účelom výsluchu konateľky žalobcu a tým, že mu nebolo vyhovené, došlo k porušeniu jeho práva na

spravodlivý proces.

18. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. je naplnený vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť

hodnotené v kontexte celého konania.

19. Podľa čl. 17 C. s. p. súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20. Podľa § 183 ods. 1 C. s p sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

21. Z obsahu spisu a zo zápisnice z pojednávania dňa 14.02.2024 vyplýva, že žalobca bol v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, konajúcou prostredníctvom advokátky, osobne prítomnej na
pojednávaní. Na odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti konateľky žalobcu, ktorý bol riadne
zastúpený, teda nebol zákonný dôvod, súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 183 ods.

1 C. s. p.

22. Podľa žalovaného 2 sa súd prvej inštancie bezdôvodne opomenul zaoberať listinnými dôkazmi,
ktoré žalovaný 2 pripojil k svojmu stanovisku z 20.11.2023 a ktoré preukazovali, že konaním súdneho
exekútora JUDr. Miroslava Šupu v exekučnom konaní č.k. EX 818/2009 (stará exekúcia) a jeho

matky I. J. K., došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného
činiteľa v spolupáchateľstve. Nesplnil si povinnosť vykonať dokazovanie výsluchom všetkých dedičov
a odmietol vykonať žalovaným 2 navrhované dokazovanie výsluchom konateľky žalobcu, bývalého
súdneho exekútora a dlžníčky, čím tiež došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

23. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

24. Na uvedenom pojednávaní dňa 14.02.2024 súd prvej inštancie uznesením zamietol vykonanie
dokazovania výsluchom konateľky žalobcu a svedkov I. D. K., A. B. a jej priateľa, k okolnostiampriebehu starého exekučného konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 36) podrobne uviedol,
prečo nevykonal žalovaným 2 navrhnuté dokazovanie, keď poukázal jednak na to, že žalovaný 2
v konaní nešpecifikoval, aké sporné skutočnosti mali byť týmito dôkazmi preukázané, jednak na to, že

priebeh exekučného konania vyplýva jednoznačne z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Nitra sp. zn. 34Er/301/2009, obsah ktorého žalovaný 2 nerozporoval. Pokiaľ žalovaný 2 uvádzal, že
po zastavení starej exekúcie prebehlo stretnutie dlžníčky, jej priateľa a konateľky žalobcu na pôde
Exekútorského úradu JUDr. Šupu, toto tvrdenie nebolo sporné a obsah tohto rokovania alebo úkony
pôvodného exekútora realizované po zastavení starej exekúcie nie sú skutkovo ani právne významné

pre rozhodnutie v predmetnej veci. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením návrhu na vykonanie
dokazovania stotožňuje, pričom poukazuje na citované ustanovenie § 185 ods. 1 a na správnu aplikáciu
princípu hospodárnosti v konaní súdom prvej inštancie (čl. 17 C. s. p.). Žalovaný 2 vo svojom odvolaní
poukázal na povinnosť súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie výsluchom všetkých dedičov, takáto
povinnosť však súdu nevyplýva zo žiadnej právnej normy. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva,
že v preskúmavanom konaní nemá súd právomoc zisťovať, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodročením pojednávania z dôvodu
neprítomnosti konateľky žalobcu na pojednávaní a nevykonaním navrhnutých dôkazov neporušil právo
žalovaného 2 na spravodlivý proces. Nie je možné ani konštatovanie, že súd prvej inštancie nevykonal

v konaní relevantné dôkazy, teda dôkazy významné pre rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody
uplatnené žalovaným 2 podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) a písm. e) C. s. p. tak nie sú dané.

26.Žalovaný2napadolrozsudoksúduprvejinštancieajzdôvodu,žesúddospelnazákladevykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C. s. p.), ktoré aj nesprávne právne

posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.). Nesprávne skutkové zistenia mali podľa žalovaného 2 spočívať
najmä v podobe nesprávneho zistenia vymáhateľnosti pohľadávky, pretože pohľadávka voči dlžníčke
A. B. je od 28.05.2021 nevymáhateľná, je premlčaná, pretože došlo k zrušeniu prerušenia plynutia
premlčacejdoby,naviacpohľadávkabolanevymáhateľnáužvčaseuzatvoreniadedičskejdohody.Svoje
nesprávne skutkové zistenia súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, pretože nesprávne aplikoval

ustanovenia § 3, § 42a, § 110 ods.1, § 112, § 524 ods.1, 2 , § 527 ods.1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenia § 8 ods.1, 3 a § 9 ods.1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z., ktorý má charakter zákona špeciálneho
vo vzťahu k Exekučnému poriadku a dotknutým ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

27. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením

dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne právne
posúdenie veci ako odvolací dôvod je dané v prípade, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval
príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne
interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval
(porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.

Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016, 1241 s.).

28. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného

právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

29. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch

rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa
aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

30. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.31. Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

32. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

33. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

34. Podľa § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu,

zodpovedá postupca postupníkovi, ak
a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník
voči postupcovi.

35. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

36. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

37. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia
súdu o zamietnutí námietok alebo uznesenia súdu, ktorým sa námietky odmietli. Ak námietky neboli
podané, exekučné konanie sa končí doručením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu.
Ukončením exekučného konania sa považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vrátené.

38. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. ukončenie exekučného konania oznámi exekútor
oprávnenému.

39. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto

zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť
exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo
k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa
námietky odmietli.

40. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení
exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak
osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

41. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú podrobne

uvedené v odsekoch 6. až 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, tieto zistenia korešpondujú
s obsahom spisu – predloženými dôkazmi (uvedenými v ods. 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku),
z ktorých zistený skutkový stav jednoznačne logicky vyplýva a je správnym podkladom pre rozhodnutie,
ku ktorému prvoinštančný súd dospel. Odvolací súd sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie
stotožňuje.

42. S odvolacou námietkou žalovaného 2, že námietka premlčania predmetnej pohľadávky bola súdom
prvej inštancie nesprávne posúdená, pretože súd sa nesprávne vyrovnal s plynutím a prerušením
plynutia premlčacej doby, sa súd prvej inštancie podrobne a správne vyrovnal v ods. 33 odôvodnenianapadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie tu správne konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči
dlžníčkebolapriznanázmenkovýmplatobnýmrozkazomč.k.29Zm/34/2008vydanýmOkresnýmsúdom
Nitra dňa 22.09.2008, právoplatným a vykonateľným dňa 06.11.2008. V zmysle citovaného § 110

Občianskeho zákonníka premlčacia doba pri práve priznanom právoplatným rozhodnutím súdu je desať
rokov a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, t. j. od 22.09.2008. V dôsledku začatého
exekučného konania na Okresnom súde Nitra sp. zn. 34Er/301/2009 dňa 28.05.2009, kedy bol návrh
doručený súdu premlčacia doba neplynula (§ 112 Občianskeho zákonníka) až do 28.05.2020, kedy
súdny exekútor doručil exekučnému súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Premlčacia doba

začala plynúť od nasledujúceho dňa, teda od 29.05.2020 a znovu bola prerušená dňa 16.01.2024, kedy
bol podaný nový návrh na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie tak správne ustálil, že z desaťročnej
premlčacej doby uplynuli len štyri roky a necelé tri mesiace, v dôsledku čoho je pohľadávka žalobca
naďalej vymáhateľná. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zo žiadnej právnej normy nevyplýva,
že by v dôsledku zastavenia starej exekúcie mali zaniknúť účinky spočívania premlčacej doby, ktorá
bola prerušená z dôvodu vedenia tohto exekučného konania. Nedôvodná je aj odvolacia námietka

žalovaného 2 o nesprávnej aplikácii ustanovení § 8 ods. 1, 3 a § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. .
Citované ustanovenie § 8 nebráni tomu, aby oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie,
pričom skutočnosť, či námietky boli alebo neboli podané na možnosť podať opätovný návrh nemá
žiaden vplyv. Citovaný § 9 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. chráni veriteľa v situácii, ak by sa jeho
pohľadávka, vymáhaná v starej exekúcii stala premlčanou počas tejto starej exekúcie. V takom prípade

by prišlo k predĺženiu premlčacej doby až do uplynutia jedného roka po ukončení „starého“ exekučného
konania, čo nie je preskúmavaný prípad, ako aj správne uzavrel súd prvej inštancie, keď konštatoval,
že pohľadávka žalobcu bola v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia riadne vymáhateľná, teda bola
vymáhateľná aj v čase uzatvorenia predmetnej dedičskej dohody.

43. Nedôvodnou je aj odvolacia námietka žalovaného 2 o nesprávnom posúdení aktívnej legitimácie
žalobcu v predmetnom spore, pretože nepredložil osobitnú písomnú dohodu o výške odplaty a splatnosti
pohľadávky, ktorá medzi vtedajším postupcom a postupníkom bola údajne uzatvorená. Podľa
žalovaného 2 je prvá v poradí Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2011 simulovaným, a teda
neplatným právnym úkonom, a preto aj následne uzatvorené Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

13.01.2023 a zo dňa 04.08.2023 sú zmluvami neplatnými. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaným
prvoinštančného súdu, ktorý na túto námietku dal odpoveď v ods. 32 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Dojednanie odplaty nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ide o
dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorý nielen že nemusí dať súhlas k uzatvoreniu takejto
zmluvy, ale nemusí byť o postúpení vôbec informovaný.

44. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít a právnej teórie odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním
dostatočne zistil všetky zákonom predpokladané podmienky odporovateľnosti: Právnym úkonom,
ktorému žalobca ako veriteľ odporuje je vzdanie sa dedičstva dlžníčkou A. B. v prospech žalovaných 1

a 2. Dlžníčka a žalovaní 1 a 2 sú súrodenci, teda sú osobami blízkymi, úmysel dlžníka odporovaným
právnym úkonom ukrátiť veriteľa sa preto v konaní neskúma, tento úmysel je predpokladaný priamo
príslušnou právnou normou (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaní liberačné dôvody netvrdili.
Súd prvej inštancie správne zistil (podrobnejšie odôvodnenie je uvedené vyššie), že vymáhateľná
pohľadávka žalobcu voči dlžníčke nepochybne existovala ku dňu vyhlásenia napadnutého súdneho

rozhodnutia. Odporovaný právny úkon nepochybne je úkonom ukracujúcim, pretože ukrátil veriteľa –
žalobcu v možnosti domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetkovej sféry dlžníčky, ktorá sa
nenavýšila o majetok, ktorý by dlžníčka dedením nadobudla.

45. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak

je vo výroku vecne správne.

46. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

47.Záveromodvolacísúdkonštatuje,žeodvolacienámietkyžalovaného2súnedôvodné,nímuplatnené
odvolacie dôvody naplnené neboli, nie je daný žiaden zákonný dôvod na zrušenie alebo zmenunapadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie preto v súlade s citovaným ustanovením § 387
ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

48. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalovanému 2 nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods.
1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods.
9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.
2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).