Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10CoPr/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202324
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8723202324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Michal Murina, advokát, so sídlom 027 55
Chlebnice 190, IČO: 46808965, proti žalovanému: Rádio Paráda „v likvidácii“, Vyšný Hrušov 48, 067
32 Vyšný Hrušov, IČO: 52317277, o určenie, že pracovný pomer trvá a o zaplatenie mzdy 2.465,- eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17Cpr/4/2023-92 zo dňa 25.6.2024,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti (výrok I.) a v závislom

výroku o trovách konania (výrok III.).

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol takto:

„I. Žalobu o určenie, že pracovný pomer medzi stranami sporu trvá z a m i e t a .

II. Žalobu v časti o zaplatenie mzdy 2 465 EUR v y l u č u j na samostatné konanie.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o určenie trvania pracovného
pomeru v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad

dňa 12.4.2023 domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 13.11.2020 podpísal pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, kde boli dohodnuté
všetky podstatné náležitosti zmluvy v zmysle Zákonníka práce. Bezproblémovo vykonáva svoju prácu
obchodného zástupcu. Miesto výkonu práce bolo F.. G. XX, XXX XX H.. Dňa 16.8.2022 mu prišla výzva
zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. na zaplatenie nedoplatku od 1.8.2022 do 31.12.2022, voči
ktorej podal žalobca námietku. Všeobecná zdravotná poisťovňa sa dňa 13.10.2022 vyjadrila, že vec
postúpila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca na pobočke zdravotnej poisťovne

argumentoval, že je stále zamestnaný a zamestnanie aj vykonáva a chce vykonávať, preto nerozumel,
prečo by mal platiť ako zamestnanec ešte zdravotné odvody. Žalovaný nevyplácal žalobcovi mzdu,
preto bol žalobca nútený podať dňa 11.11.2022 trestné oznámenie na okresnej prokuratúre v H., kde
sa konaním potvrdilo nevyplatenie mzdy. Dňa 25.1.2023 mal žalobca predložiť Úradu pre dohľad nadzdravotnou starostlivosťou doklady ako napr. výplatné pásky, ale žalobca výplatné pásky nepredložil,
pretože mu ich zamestnávateľ nedodal. Žalobca o tom informoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Žalobca mal tak za to, že bol platne uzavretý pracovný pomer so žalovaným, pričom

žalovaný mu doposiaľ nedal výpoveď, pričom svoje povinnosti vyplývajúce žalobcovi z pracovnej zmluvy
si žalobca riadne plní a doposiaľ vykonáva obchodného zástupcu. O neplatení zdravotných odvodov sa
žalobca dozvedel až po tom, čo ho na to upozornila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

3. Žalobca predložil so žalobou nasledovné listinné dôkazy: pracovná zmluva, výkaz nedoplatkov

Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 4.11.2022, trestné oznámenie zo dňa 11.11.2022, uznesenie
OO PZ v H. ČVS: I./H. zo dňa 28.2.2023, oznámenie o evidencii obdobia bez určeného platiteľa
poistného zo dňa 04.11.2022, zápisnica o výsluchu žalobcu na OO PZ v H. dňa 16.12.2022.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 137, § 166 ods. 2 CSP ako aj ust. § 13
ods. 3, § 59 ods. 1, § 68 ods. 1, 2, § 70 a § 77 všetko Zákonníka práce.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že v prejednávanej veci bola žalobcom podaná žaloba o určenie,
že pracovný pomer trvá, čo žalobca aj v samotnom konaní zdôrazňoval, že sa nedomáha určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Podmienkou takéhoto typu žaloby v zmysle § 137 písm. c)
CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem

je pritom daný iba v prípade, ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť právny stav
neistoty žalobcu alebo ohrozenia jeho práva. Na základe žaloby o určenie, že pracovný pomer trvá
nemožno ani ako predbežnú otázku posudzovať platnosť rozviazania pracovného pomeru, ak nebola
žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podaná dotknutým účastníkom v lehote uvedenej v
§ 77 Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca mal vedomosť už minimálne

dňa 3.8.2021 o ukončení pracovného pomeru a jeho odhlásení z poisťovní ako zamestnanca. Ak
by aj súd pripustil, že o skončení pracovného pomeru sa dozvedel neskôr, napríklad na podklade
došlého výkazu nedoplatkov (16.8.2022), alebo v trestnom konaní (kde vypovedal dňa 16.12.2022),
z vykonaného dokazovania vyplýva, že jeho vedomosť o skončení pracovného pomeru a dôvodoch
nastala jednoznačne skôr ako dva mesiace pred podaním tejto žaloby o určenie, že pracovný pomer

trvá. Žalobca nielenže netvrdil, že by sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Naopak výslovne uviedol, že nepodáva žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
z ktorého dôvodu mal za to, že nemá ani aplikovať § 77 Zákonníka práce. Podľa názoru súdu sa
žalobcauvedenýmspôsobsnažíobísťzákonomustanovenúprekluzívnulehotu,vktorejsamaldomáhať
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vychádzajúc z vykonaného dokazovania sa súdu javí, že

žalobca sa snaží zneužiť práva vyplývajúce mu z pracovnoprávneho vzťahu na škodu žalovaného, a
to spôsobom rozporným s dobrými mravmi. Zmeškanie prekluzívnej lehoty dvoch mesiacov na podanie
žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa názoru súdu nemožno obchádzať žalobou
o určenie, že pracovný pomer trvá. Na základe uvedených skutočností súd vyvodil záver, že žalobca
nepreukázal existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom tvrdení a za takého

stavu nemožno jeho žalobe ani vyhovieť.

6. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2008 sp.
zn. 3Cdo 147/2008, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 56/2009, ako aj v časopise Zo súdnej praxe pod č. 5/2009. Z predmetného

rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru
podľa § 77 Zákonníka práce, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na
podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade
naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, resp. aktuálne § 137 písm.
c) CSP]. Najvyšší súd vyslovene uvádza: „Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa

určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím
dvojmesačnej lehoty. Pokiaľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce
nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený
platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom
prípade naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O.s.p.) a tento nedostatok predstavuje samostatný a

prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť a treba ju bez ďalšieho zamietnuť.“ Súd
tak uzatvára, že žalobca podaním žaloby o určenie, že pracovný pomer trvá, nezvolil vhodný procesný
prostriedok na obranu svojich práv a tento nie je spôsobilý obstáť.7. V tejto súvislosti súd taktiež ešte dáva do pozornosti, že zakotvenie dvojmesačnej prekluzívnej
lehota pre podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru má slúžiť pre naplnenie
zásady právnej istoty, ktorá úzko súvisí s požiadavkou stability práva. Základným účelom predmetnej

prekluzívnej lehoty je pôsobiť na subjekty pracovnoprávneho vzťahu, aby v primeranej lehote uplatňovali
svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby ani jedna strana týchto vzťahov nebola vystavená
právnej neistote po časovo neprimeranú dobu. Správanie žalobcu, ktoré súd považoval za preukázané
aj jeho vlastnými tvrdeniami v trestnom konaní (že naposledy komunikoval so žalovaným mailom dňa
3.11.2021) skôr naznačuje, že svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu realizoval nedbalo

a až v čase, kedy zistil, že je povinný si sám hradiť odvody (16.8.2022), tak sa začal snažiť o zvrátenie
v tom čase už prakticky dlhodobého stavu, kedy pre žalovaného nevykonával žiadnu činnosť, ani s ním
nekomunikoval.

8. Z vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov predložených samotným žalobcom (uznesenia OO
PZ v H. a zápisnice o výsluchu žalobcu dňa 16.12.2022) vyplýva, že tento žalobca absolútne nereagoval

na mail zo dňa 3.8.2021 a iní zamestnanci žalovaného v trestnom konaní potvrdzovali, že približne od
januára 2021 žalobca prestal chodiť do práce. Žalobca pritom nielenže nepredložil žiadne dôkazy o tom,
že by ďalej „bezproblémovo“ vykonával svoju pracovnú činnosť pre žalovaného, ale ani na výzvu súdu
na doplnenie skutkových tvrdení potrebných pre rozhodnutie vo veci nedoplnil žiadne skutkové tvrdenia,
ktorými by objasnil, ako naďalej vykonával a vykonáva prácu. Už aj z tohto dôvodu sa javí podanie žaloby

ako účelové, obchádzajúce aj § 77 Zákonníka práce a snažiace sa zneužiť prípadné práva vyplývajúce
z pracovnoprávneho vzťahu, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca od augusta 2021
nevykonával pre žalovaného žiadnu pracovnú činnosť (sám žalobca vypovedal v trestnom konaní, že
naposledy mu bola zadaná nejaká úloha zo strany žalovaného v júli 2021 a následnú jedinú a poslednú
komunikáciu so žalovaným, resp. jeho štatutárom mal mailom zo dňa 3.11.2021). Napokon súdu ešte

nedá nepodotknúť, že žalobca sám odkazuje na ich mailovú komunikáciu počas trvania pracovného
pomeru, avšak rozporuje doručenie mailu obsahujúceho okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá
mailová komunikácia mala prebehnúť medzi rovnakými mailovými adresami.

9. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd žalobu o

určenie, že pracovný pomer trvá zamietol pre jej neprípustnosť.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu v konaní o určenie, že pracovný pomer trvá,
priznal voči žalobcovi, ktorý bol v danej časti sporu v celom rozsahu neúspešný, nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 60 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

11. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolateľ mal za to, že v čase podania žaloby bol oprávnený vo veci konať príslušný Okresný súd
Poprad, a hoci sa procesná úprava zmenila, mal za to, že príslušným mal zostať Okresný súd Poprad
a nie Okresný súd Prešov, čo podľa žalobcu napĺňa odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP,

t. j. neboli splnené procesné podmienky.

13. Podľa žalobcu žalovaný sám potvrdil, že poslal nejaký e-mail, s ktorým údajne skončil pracovný
pomer. Tento údajný e-mail nemožno považovať za doručený v zmysle § 38 Zákonníka práce. Z
tohto ustanovenia vyplýva, že písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia

pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Písomnosti do vlastných rúk žalobcovi
rozhodne doručené neboli.

14. Nemožno teda podľa žalobcu považovať zaslanie nejakého e-mailu za výpoveď.

15. Súd napadnutý rozsudok opiera o ust. § 77 Zákonníka práce, kde je uvedená prekluzívna 2-
mesačná lehota. Z prísneho výkladu tohto ustanovenia podľa žalobcu možno dôjsť k záveru, že
akékoľvek doručenie výpovede, aj e-mailom, o ktorom sa zamestnanec nedozvie, berie tomutozamestnancovi po uplynutí 2-mesačnej lehoty možnosť úspešne sa brániť na súde. Takýto výklad je
podľa žalobcu nesprávny. Jeho výklad je o tom, že zamestnávateľ v rozpore so Zákonníkom práce zaslal
zamestnancovi e-mail, o ktorom je sporné, či vôbec sa s ním zamestnanec oboznámil. Samotný text

uvedený v predmetnom e-maili je podľa názoru neurčitý, ani raz tam nie je identifikovaný zamestnanec.
Na konci e-mailu je uvedené Rádio Paráda s nesprávnym identifikačným číslom, keď bolo uvedené IČO:
5217277, pričom identifikačné číslo žalovaného je 52317277. Žalobca má teda oprávnené pochybnosti
o tom, komu bol mail určený a kto ho písal.

16. V bode 28. rozoberá súd prvej inštancie problematiku naliehavého právneho záujmu. Žalobca má
za to, že naliehavý právny záujem v jeho prípade skutočne existuje, pretože na základe absolútne
neplatného právneho úkonu, vyhotoveného právnickou osobou s nesprávnym identifikačným číslom
nemôže zaniknúť pracovný pomer. Súd zdanlivo hádže tento stav, ktorý vznikol z lajdáckosti žalovaného
na žalobcu, ako zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nebol schopný doručiť riadne skončenie
pracovného pomeru, tak ako to káže Zákonník práce v platnom znení. Tu podľa názoru žalobcu súd

pochybil a žalobca má za to, že odvolanie je dôvodné.

17. V rámci svojho odvolacieho návrhu žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil príslušnému súdu na nové rozhodnutie.

18. Žalovaný považoval odvolanie za špekulatívne, neopodstatnené a nepodložené v plnom znení.
Súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Ďalšie vyjadrenia strán vo veci dané neboli.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V odvolacom

konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba o určenie, že pracovný
pomer medzi stranami sporu trvá zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok,
ktorým bol nárok žalobcu na zaplatenie mzdy vo výške 2.465,- eur vylúčený na samostatné konanie,
ktorý nebol napadnutý odvolaním, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol
právoplatnosť.

20. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ust. § 383 CSP je odvolací súd viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd.

21.Akosprejudiciálnouotázkousamuselodvolacísúdzaoberaťnámietkoužalobcu,ževovecirozhodol
vecne nepríslušný súd, keď mal za to, že vec bola nesprávne postúpená z Okresného súdu Poprad na
Okresný súd Prešov, ktorý vo veci rozhodol, a teda bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP, t. j. neboli splnené procesné podmienky.

22. Podľa § 40 CSP, súd bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba
do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

23. Podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr

pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.

24. Civilný sporový poriadok rozlišuje a upravuje osobitne druhy príslušnosti, a to vecnú príslušnosť (§
12 CSP), miestnu príslušnosť (§ 13 až § 21 CSP), kauzálnu príslušnosť (§ 22 až § 33 CSP) a funkčnú

príslušnosť (§ 34 až § 35 CSP).

25. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 až § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí
len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

26. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ideo spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.

27. Ak súd zistí pri skúmaní vecnej, kauzálnej a funkčnej príslušnosti aj bez námietky strany konania,
že nie je príslušný, bezodkladne má postúpiť spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomiť o
tom strany konania.

28. Zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami

a obvodmi súdov, ktorým okrem iného došlo k zmene a doplneniu aj zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, s účinnosťou od 1.6.2023 sa zmenila aj kauzálna príslušnosť súdov v
pracovnoprávnych sporoch.

29. Podľa § 24 písm. e) CSP účinného od 1.6.2023, na konanie v individuálnych pracovnoprávnych
sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné Okresný

súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove.

30. Podľa § 471 c) CSP v znení platnom a účinnom od 1.6.2023 (ktorý je potrebné aplikovať v
prejednávanej veci) konania začaté a právoplatne neskončené do 31.5.2023 sa dokončia na súdoch
vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31.5.2023; to neplatí, ak podľa osobitného

predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

31. Zákonom č. 150/2022 Z. z. (vyššie zmienený zákonodarcom osobitný predpis) tak bol zmenený
procesný predpis (Civilný sporový poriadok) v časti upravujúcej príslušnosť súdov v pracovnoprávnych
sporoch.

32. Pokiaľ dochádza k zmene procesného predpisu, je potrebné prihliadať na ustanovenia
intertemporálnej povahy, ktorými sa určuje režim dočasného, prechodného (intertemporálneho)
spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy; teda vzájomný vzťah týchto úprav. Nosným
pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej

úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených či zmenených)
predpisov. Účelom princípu okamžitej aplikovateľnosti nových procesných noriem, teda použiteľnosti
nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne, a v dôsledku toho
sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (m. m.

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z
12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018, uznesenie z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález
z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS 451/2022).

33. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,

že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez toho,
aby bol vyjadrený.

34. Intertemporálnym ustanovením - prechodným ustanovením k úpravám účinným od 1. júna 2023 je
§ 471c CSP, podľa ktorého konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na

súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

35. Ust. § 471c CSP je výnimkou z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesno-právnej úpravy
Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023 a vzťahuje sa výlučne na konania

začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Napriek tomu, že Civilný
sporový poriadok rozoznáva a upravuje vecnú, miestnu, kauzálnu a funkčnú príslušnosť zvlášť, ust. §
471c CSP sa dotýka len vecnej a miestnej príslušnosti súdov. Uvedené ustanovenie CSP neupravuje
dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023 na súdoch kauzálne a
funkčne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023.

36. Pokiaľ teda na konanie v pracovnoprávnych sporoch podľa predpisov účinných do 31. mája 2023
bol kauzálne príslušný Okresný súd Poprad (§ 23 písm. g) CSP účinného do 31. mája 2023), zatiaľ
čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie v pracovnoprávnych sporoch pre obvod Krajskéhosúdu v Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov (§ 24 písm. e) CSP) a súčasne § 471c CSP,
ako intertemporálne ustanovenie explicitne neupravilo, že konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súde kauzálne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája

2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy je na
konanievpracovnoprávnychsporochzačatýchaprávoplatneneskončenýchdo31.mája2023preobvod
Krajského súdu v Prešove kauzálne príslušný Okresný súd Prešov.

37. Nadriadený súd v tejto súvislosti poukazuje na analógiu vo vzťahu k rozhodnutiam ohľadne funkčnej

príslušnosti súdu podľa Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z., ďalej len „CMP“)
v nadväznosti na § 396b CMP upravujúci prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2023
obdobne ako § 471c CSP, a to na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2023 sp. zn.
IV. ÚS 257/2023 (ods. 75. až 77.), ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Ndc/30/2023 zo dňa 26. júla 2023 a sp. zn. 4Ndc/11/2023 zo dňa 25. júla 2023, ktorými bola okamžite
aplikovaná nová procesná úprava funkčnej príslušnosti súdov podľa CMP účinného od 1. júna 2023.

Ustanovenie § 396b (obdobne ako § 471c CSP) neupravuje dokončenie vecí v konaniach začatých
a právoplatne neskončených do 31. mája 2023 na súdoch funkčne (ani kauzálne) príslušných podľa
predpisov účinných do 31. mája 2023.

38. Pre úplnosť nadriadený súd uvádza, že v tomto prípade sa neuplatňuje zásada tzv. „perpetuatio fori“.

39. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Podľa
ods. 2, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až
do skončenia konania.

40. Ust. § 36 ods. 1 CSP upravuje základnú zásadu, že súdne konanie sa prejednáva na súde, ktorý
je na prejednanie príslušný. Na určenie príslušnosti sú rozhodujúce okolnosti, ktoré sú dané v čase
začatia konania (§ 36 ods. 2 CSP), pričom ide o uplatnenie základnej procesno-právnej zásady tzv.
„perpetuatio fori“, spočívajúcej v trvaní určenej súdnej príslušnosti až do skončenia konania, bez ohľadu
naneskoršiezmenyokolností,ktorésúinakpreurčeniepríslušnostirozhodné.Zcitovanéhoustanovenia

zákona vyplýva, že zásada tzv. „perpetuatio fori“ sa vzťahuje na určovanie príslušnosti súdu podľa
okolností, teda skutočností, ktoré existujú v čase začatia konania, prípadne vznikli až po začatí súdneho
konania a spočívajú na strane konania. Zmena procesných pravidiel pre určovanie príslušnosti však nie
je zmenou okolností, ktoré majú vplyv na určenie príslušnosti. Zásada tzv. „perpetuatio fori“ sa tak odvíja
od existencie konkrétnych okolností pre určenie príslušnosti súdu, ktoré sa viažu k strane konania, ale

nevzťahuje sa na zmenu procesných predpisov konkrétnym zákonom upravujúcim príslušnosť súdu. V
tomto prípade na určenie príslušnosti súdu nemajú vplyv okolnosti na strane účastníkov konania (ako
to predpokladá ust. § 36 ods. 2 CSP), ale príslušnosť súdu sa odvíja od zmeny procesného predpisu.

41.Postúpenímvecinedochádzaanikporušeniuzákladnéhoprávanazákonnéhosudcu.Podľa§3ods.

3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonný sudca je sudca,
ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce
na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú
všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo
strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu.

Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

42. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z., zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len
v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

43. Vzhľadom na to, že zákonom sa zmenila kauzálna príslušnosť súdu v pracovnoprávnych sporoch,
mení sa aj sudca a zákonným sudcom sa stáva sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na kauzálne
príslušnom súde a je určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o
prejednávanej pracovnoprávnej veci.

44. Vo vyššie uvedenom kontexte nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, kde vec bola správne
postúpená z Okresného súdu Poprad na Okresný súd Prešov na prejednanie a rozhodnutie v zmysle §
24 písm. e) CSP, nakoľko ide o pracovnoprávny spor, kde kauzálne príslušným je Okresný súd Prešov.45. K ďalšej odvolacej argumentácii žalobcu, a to tým, že mu nebolo doručené skončenie pracovného
pomeru do jeho vlastných rúk, pričom zaslanie e-mailu nemožno považovať za výpoveď, naviac, keď
z neho nie je zrejmé komu je tento e-mail určený a komu patrí, dokonca ani to, či sa žalobcovi dostal do

rúk, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie najskôr správne skúmal procesnú prípustnosť takejto
žaloby, t. j., či sa žalobca môže namiesto určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou
domáhať určenia, že pracovný pomer trvá, pričom až následne, ak by dospel k procesnej prípustnosti
takejto žaloby (že pracovný pomer trvá), t. j. až keď súd posúdi ako prejudiciálnu otázku prípustnosť
takejto žaloby, sa následne súd bude zaoberať samotnými skutkovými okolnosťami tejto výpovede, t. j. či

táto výpoveď má všetky náležitosti ako aj to, či táto výpoveď bola riadne doručená žalobcovi. Pokiaľ však
takáto žaloba o určenie, že pracovný pomer trvá nie je procesne prípustná, bolo by skúmanie samotných
podmienok výpovede a okolností, za ktorých bola doručená, nehospodárne, lebo bez ohľadu na to, či
boli naplnené výpovedné dôvody, či bola táto výpoveď riadne zamestnancovi doručená, by musela byť
žaloba pre jej procesnú neprípustnosť zamietnutá.

46. Je potrebné konštatovať, že z § 77 Zákonníka práce vyplýva, že ak zamestnanec alebo
zamestnávateľ chce dosiahnuť aby nestali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru,
musí v lehote 2 mesiacov podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon smerujúci ku skončeniu
pracovného pomeru je neplatný. 2-mesačná lehota uvedená v § 77 Zákonníka práce je lehotou
prekluzívnou a zároveň je lehotou hmotnoprávnou (§ 36 ods. 1 Zákonníka práce). Ak nie je nárok na

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplatnený včas, teda aspoň posledný deň lehoty
vyplývajúcej z § 77 Zákonníka práce, právo na určenie neplatnosti právneho úkonu smerujúce ku
skončeniu pracovného pomeru zaniká, v dôsledku čoho je skončenie pracovného pomeru účinné, a to
aj v prípade, že by bolo neplatné. Márne uplynutie 2-mesačnej lehoty má za následok, že sa súd už
nemôže zaoberať posudzovaniu otázky platnosti tohto právneho úkonu, a to ani formou predbežnej

otázky. To znamená, že ak nebola neplatnosť právneho úkonu o skončení pracovného pomeru určená
právoplatnýmrozhodnutímsúdu,musísúdprípadnouvinouvkonanímedziúčastníkmivychádzaťztoho,
že pracovný pomer bol skončený platne. (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 156/2011)

47. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoPr/13/2023,

podľa ktorého „U žalôb o určenie právnej skutočnosti, ako je aj neplatné skončenie pracovného pomeru,
neprichádza do úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu, pretože právo na takéto určenie
vyplýva z osobitného predpisu, t. j. ide o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. V zmysle § 77 CSP na
súde možno pritom uplatniť len neplatnosť skončenia pracovného pomeru okrem iného výpoveďou,
právny názor žalobcu, že žaloba o určenie, že pracovný pomer trvá je súčasťou žaloby o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru, preto neobstojí. V prípade žalôb o určenie, či tu právo je alebo nie
je, akou je aj žaloba na určenie, že pracovný pomer trvá v zmysle § 137 písm. c) CSP posudzovanie
naliehavého právneho záujmu pritom sa priamo vyžaduje, nakoľko možnosť žalobcu na súde takéto
určenie požadovať z osobitného predpisu nevyplýva (§ 137 písm. c) CSP veta za bodkočiarkou).“

48. Ďalej najvyšší súd konštatuje, že „Záujem, ktorý v zmysle § 137 písm. c) CSP, takto je podmienkou
procesnej prípustnosti žaloby o určenie, či tu pracovný pomer je alebo nie je, musí byť pritom jednak
naliehavý a jednak právny a pri posudzovaní jeho existencie ide vlastne o posúdenie či podaná žaloba
nie je vhodným (účinným) a správne zvoleným procesným nástrojom ochrany práv žalobcu, či (ne)
možnodosiahnuťodstráneniespornostijehoprávaaleboneistotyvjehoprávnomstaveačiňousnáďlen

zbytočnenevyvolávakonanie,poktorombudemusieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebo
konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá, ktorá určovacia žaloba z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení nie je spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany
práva,žalobumusízamietnuťbeztoho,abysazaoberalmeritomveci.Nedostatoknaliehavéhoprávneho
záujmu na žalobcom požadovanom určení predstavuje preto samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý

žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, nemôže obstáť a ktorý sám o sebe bez ďalšieho musí viesť
k zamietnutiu takejto žaloby (rozsudok NS SR 1Cdo/91/2006, ZSP 83/2007). To, či naliehavý právny
záujemexistuje,súd,atoajvštádiuodvolaciehokonania,skúmapritomexoffo,t.j.zúradnejpovinnosti.“

49. Podľa odvolacieho súdu podstatným pre rozhodnutie v tejto veci je právna veta vyslovená

vrozhodnutíNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/147/2008(R56/2009),podľaktorej,aknedošlokurčeniu
neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, ktorá vychádza z toho, že
pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie trvania tohto pracovného pomeru
nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem. Z uvedeného jednoznačne vyplýva,že žalobca v danej veci nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že jeho pracovný pomer so
žalovaným trvá, keď nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

50. Podľa odvolacieho súdu sa súd touto otázkou v danej veci nemôže zaoberať ani ako s otázkou
predbežnou, t. j. súd nemôže skúmať otázku platnosti skončenia pracovného pomeru, keďže na
požadovanom určení, že pracovný pomer trvá, nie je daný naliehavý právny záujem. Preto nie je možné
otázku neplatnosti skončenia pracovného pomeru (okrem iného aj žalobcom namietané nedoručenie
výpovede) skúmať ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkovi pracovnoprávneho
vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čím je zároveň z aspektu
naliehavého právneho záujmu vylúčené, aby sa niektorý z účastníkov domáhal z rovnakého právneho
dôvodu (základu) žalobou o určenie, že pracovný pomer trvá, pretože rozhodnutie o takejto určovacej
žalobebypredpokladaloprejudiciálneposúdiťplatnosťaleboneplatnosťskončeniapracovnéhopomeru.

Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca na určení, že pracovný pomer trvá nemá naliehavý právny záujem,
pretože z ust. § 77 Zákonníka práce vyplýva, že toto ustanovenie účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu
umožňuje uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Tým je zároveň vylúčené, aby sa
niektorý z nich domáhal z rovnakého dôvodu žalobou o určenie, že pracovný pomer trvá.

52. Zákonník práce pri skončení pracovného pomeru vychádza z tzv. relatívnej neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Znamená to, že neplatné skončenie pracovného pomeru možno uplatniť len
žalobou na základe § 77 v 2-mesačnej prekluzívnej lehote. Túto lehotu nemožno nijako obísť, a to ani
tým, že si zamestnanec alebo zamestnávateľ svoj nárok uplatni žalobou o určenie, že pracovný pomer
trvá. Teda túto zákonnú fikciu nemožno prelomiť ani určovacou žalobou, že pracovný pomer trvá, ani

žalobou na plnenie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania.

53. Ak mal odvolateľ za to, že mu výpoveď nebola riadne doručená, t. j., že skutočnosti uvádzané
žalovaným ohľadom doručenia písomnej výpovede sú nepravdivé, ako aj za to, že takto formulovaná

výpoveď mailom neobstojí (nemá formálne náležitosti tak, aby spĺňala podmienky výpovede), t. j., že
mu výpoveď nebola účinne doručená, mal sa domáhať určenia neplatnosti výpovede v zmysle § 77
Zákonníka práce, kde by súd ako prejudiciálnu otázku skúmal otázku doručenia výpovede, t. j., či táto
výpoveď bola skutočne žalobcovi ako zamestnancovi doručená a či má všetky náležitosti výpovede,
lebo až od doručenia výpovede môže začať plynúť prekluzívna 2-mesačná lehota. Teda pokiaľ táto

výpoveď, tak ako to tvrdí žalobca, nebola žalobcovi riadne doručená, táto 2-mesačná prekluzívna lehota
ani nezačala plynúť, a preto ani nemohlo dôjsť k prekludovaniu práva žalobcu na podanie takejto žaloby.

54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný, ktorý má v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia

konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesení, ktoré vydá súdny úradník.

55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).