Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123210002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123210002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov: JUDr.

Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec; dieťa matky: C. B. D., narodená XX.X.XXXX, adresa trvalého
pobytu E., F. C. XXXX/X, zastúpená splnomocnencom: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, adresa
sídla Hlohovec, SNP 10, a otca: G. B., narodený XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu E., H. XXXX/
X, zastúpený splnomocnencom: SLAVIKATTORNEYS s.r.o., IČO: 50 807 471, adresa sídla Bratislava,
Mlynarovičova 13, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 33P/137/2023
– 103 z 23. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti úpravy rozsahu styku otca s maloletou
m e n í tak, že otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., okrem mesiaca júl v každom
kalendárnom roku,
- každý párny týždeň v pondelok a vo štvrtok v čase o 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca júl v

každom kalendárnom roku,
- každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca júl
v každom kalendárnom roku a
- počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku od 18.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a vo
výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o p r a v u j e tak, že tento výrok znie:
„Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 38P/32/2021 – 167 z 29. apríla 2021, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/77/2021 – 273 z 23. februára 2022 v spojení s
opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/77/2021 – 286 z 30. marca 2022 v časti
úpravy styku otca s maloletou.“

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. okrem mesiaca júl v

každom kalendárnom roku, každý párny pondelok, nepárny utorok a každý štvrtok, vždy od 15.00 hod.
do 18.00 hod. okrem mesiaca júl, počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku od tretieho júlového
pondelka od 9.00 hod. do štvrtej júlovej nedele do 19.00 hod. s tým, že na začiatku styku si otec maloleté
dieťa riadne pripravené prevezme v dňoch školského vyučovania v (pred)školskom zariadení a mimotýchto dní v mieste bydliska matky, kde ho po skončení stretnutia matke riadne odovzdá. V prípade, ak
sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, ten rodič, na strane ktorého vznikne prekážka,
je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o neuskutočnení styku, a to najneskôr 18 hodín pred

začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, matka je
povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku z troch možností navrhnutých otcom v lehote do 10
dní odo dňa, kedy sa mal uskutočniť (výrok I.), rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26CoP/77/2021 z 23.2.2022 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 30.3.2022 v
časti úpravy styku otca s maloletou A. (výrok II.) a obom rodičom uložil výchovné opatrenie – povinnosť

podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Piešťany, Sasinkova 1071/11,
Piešťanyvrozsahuminimálne10hodínpočnúcodvykonateľnostitohtorozhodnutiazaúčelomzlepšenia
schopnosti rodičov navzájom komunikovať s tým, že tento výrok je predbežne vykonateľný.

1.1 Rozhodnutie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletou odôvodnil tým, že návrhom doručeným
súdu dňa 27.12.2023 sa otec maloletej domáhal rozšírenia styku s maloletou najmä z dôvodu krátkosti

trvania jednotlivých jeho stretnutí, kedy si nevie s dieťaťom plnohodnotne užiť čas, ísť s dcérou, ktorá
zas vyrástla, na dlhšie výlety či dovolenky, prípadne navštíviť rodinu. V konaní sa domáha takej zmeny
úpravy styku s maloletou, aby sa s ňou mohol stretávať každý pondelok a štvrtok, vždy od 15tej do 19tej
hodiny; každý párny víkend od piatka od 16tej do nedele do 16tej a v mesiaci júl posledné dva týždne
vkuse od pondelka od 9tej do nedele do 19tej hodiny. Preberanie a odovzdávanie maloletej by bolo v

(pred)školskom zariadení, v ostatné dni u matky; otec sa tiež domáhal náhradných stretnutí pri prekážke
na strane dieťaťa a informovaní sa navzájom o neuskutočnení stretnutia. V konaní ďalej dôvodil, že sa v
rámciurčenéhočasusnažíočonajlepšievýchovnépôsobenienadcéru;mázabezpečenéplnohodnotné
vlastnébývaniespriestorompremaloletú,vktorommávytvorenépodmienkyprespánok,hru,odpočinok
a pod. Otec v rámci možnosti poskytnutého časového priestoru socializuje dieťa na výletoch aj s iným

deťmi, s rodinou a členmi jeho domácnosti; tiež trávi chvíle s dcérou aj osamote; navštevujú kino, zámok
a robia si vychádzky do prírody. Z dôvodu vyššieho veku maloletej (od poslednej úpravy rodičovských
práv) a jej zvýšenému záujmu o okolie, je podľa názoru otca súčasný rozsah styku nedostatočný a
neumožňuje plné rozvinutie role druhého rodiča a jeho výchovné pôsobenie na maloletú dcéru. Maloletá
sa takisto sama dožaduje dlhších stretnutí s otcom. Otec ju preberá zo škôlky, maloletá sa na neho

úprimne teší, odovzdáva mu obrázky, ktoré mu nakreslila počas dňa, vypytuje sa ako sa má a čo budú
spolu robiť. Pri skončení stretnutí prejavuje smútok a snahu zotrvať s otcom čo najdlhšie. Otec plne
dodržuje stanovený čas na stretnutia s dcérou a povinnosť platiť výživné. Maloletá pozitívne vníma aj
družku navrhovateľa, s ktorou nežijú v spoločnej domácnosti; rada sa stretáva s jej dcérou a vnukom,
ktorý je vo veku blízkom veku A.. Otec poskytnutý priestor styku využíva aj na spoznávanie a postupné

citové približovanie maloletej dcéry a svojej matky (babka maloletej), ktorá žije dlhodobo v I.. Popritom
sa otec snaží dodržiavať pokyny matky, ktoré sú mu známe. Otec by rád sprevádzal dcéru na krúžky
a iné aktivity, na ktorých sa zúčastňuje. Súčasný rozsah stretávania a nevôľa matky mu túto účasť
neumožňujú. Opisoval, že matka maloletej volí sama bez ingerencie otca aktivity dcéry v predškolskom
zariadení (v súčasnosti je to pohybový, keramický a anglický krúžok). Otec navrhol aj mierne upraviť čas

odovzdávaniadcéry,atozdôvoduzosúladeniačasustykusotváracímihodinamikultúrnychustanovizní,
napr. kino, zámok a pod. Zároveň otec žiadal upraviť styk aj počas leta v rozsahu posledných dvoch
júlových týždňov, aby mohli ísť spolu s dieťaťom na zahraničnú dovolenku. Matka s návrhom otca
nesúhlasila poukazujúc na to, že otec bez preukázania akejkoľvek zmeny pomerov už dňa 27.7.2022,
teda ani nie po 4 mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia súdu (5.4.2022) podal opätovne návrh na

zmenu úpravy stretávania s maloletou A., ktorý návrh otca bol tunajším súdom v konaní pod sp. zn.
33P/1/2022 právoplatne dňa 30.11.2022 zamietnutý ako nedôvodný a otec bol zaviazaný k náhrade trov
konania. Matka opätovne poukazovala na skutočnosť, že ku žiadnej zmene pomerov účastníkov nedošlo
ani v súčasnosti, a preto treba návrh otca znova zamietnuť. Otec má v zmysle poslednej úpravy styku
s maloletou právoplatnou dňa 5.4.2022 a mierne modifikovanou na ÚPSVaR Hlohovec dňa 26.5.2023,

široko koncipovaný styk, počas ktorého má možnosť realizovať všetky aktivity, ktoré uvádza v návrhu,
teda socializáciu maloletej s inými deťmi podobného veku, návštevu kina, zámku a podobne. Matka
tiež podotýka, že maloletá navštevuje MŠ a socializácia v kolektíve s rovesníkmi prebieha v tomto
prostredí, taktiež v jej rodine a v okruhu jej priateľov je viacero detí podobného veku, s ktorými sa
maloletá stretáva, teda aj v čase, kedy je maloletá v starostlivosti matky, je socializovaná. Čas strávený

s otcom je podľa matky dostatočným a rozširovať stretávanie s odôvodnením, aby toto korešpondovalo
s otváracími hodinami kultúrnych ustanovizní, neobstojí. Úprava styku, tak ako ju navrhuje otec, by
znamenala, že maloletá by trávila viac času s otcom ako s matkou, ktorá má maloletú zverenú do jej
výlučnej starostlivosti. Stráviť s maloletou 2 týždne nepretržite počas mesiaca júl by bolo pre maloletúnevhodné, nakoľko maloletá v domácnosti otca nespala ešte ani jednu noc, otec ju nikdy neukladal k
spánku, počas prvej párnej soboty v mesiaci otec s maloletou podniká výlety a návštevy; dieťa spí v aute,
resp. nespí a takáto zmena úpravy stretávania by bola pre maloletú stresujúca, v rozpore s jej najlepším

záujmom.ZatiaľspalaA.mimodomuvnocibezprítomnostimatkyibaraz,počas„prespávačky“vškôlke,
ktorej sa chcela veľmi zúčastniť. Noc v škôlke síce absolvovala, no neobišlo sa to bez plaču za matkou,
napriek tomu, že prespatie si veľmi priala a tešila sa naň. Maloletá matke uvádza, že u otca spávať
ani nechce. Taktiež na mnohé zo stretnutí s otcom ide v podstate len preto, lebo ju matka pozitívne
motivuje; radšej by maloletá zostala doma. Už aktuálna úprava styku dnes pre matku znamená, že ona s

maloletou počas bežného týždňa trávi čas ráno po prebudení dcéry, s čím súvisí príprava stravy, raňajky,
obliekanie a chystanie do škôlky; následne cesta a odovzdanie v MŠ; tento čas je pre matku aj pre
maloletú plný povinností, pričom otec, keď si maloletú vyzdvihne v MŠ, táto je po popoludňajšom spánku
a olovrante v MŠ čulá a pripravená s otcom tráviť čas aktívne, hrami a voľnočasovými aktivitami; pri
návrate do domácnosti matky sa vracia unavená a znovu pre ňu ako i pre matku nastupujú povinnosti,
večera, hygiena, kúpanie, uspávanie. Na čas aktívne strávený s matkou počas bežného týždňa maloletej

zostávajú 2 popoludnia, inak je s otcom a vracia sa až v podvečerných hodinách. Otcom tvrdená
skutočnosť, že matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, sa nezakladá na pravde, lebo matka
býva iba s maloletou. Maloletá sa však sama dožaduje stretnutí s matkiným priateľom, zaujíma sa o to,
kedy za nimi príde a ak mu to nedovoľujú pracovné povinnosti, dáva najavo svoju nespokojnosť. Okrem
toho otec maloletej nevyžiadanými správami obťažuje dlhodobo brata a švagrinú matky, má nevhodné

narážky na babku či tetu maloletej dcérky pri náhodných stretnutiach počas nakupovania za prítomnosti
maloletej, nevhodné maily adresuje právnej zástupkyni matky, trénerovi aikida, dokonca neváha túto
komunikáciu zdieľať aj v škôlkarskej FB skupine dcérkinej triedy, kde namiesto šírenia pozitívnych vecí,
o ktorých zdieľanie celému personálu triedy ide, šíri svoju toxicitu. Matka v ďalšom podaní datovanom
16.9.2024 uviedla, že dňa 5.9.2024 otec maloletej fyzicky atakoval otca matky maloletej pri preberaní

dieťaťa tak, že ho silno uštipol a spôsobil mu červený fľak na trupe. Maloletá sa následne sťažovala na
bolesť bruška, lebo otec ju pri tomto incidente nevhodne schmatol. Tiež otec nepatrične oslovoval tetu
matky, či ešte neskapala, alebo na brata matky vulgárne pokrikoval; všetko za prítomnosti maloletej.
Maloletúotecdňa12.4.2024vyzdviholzoškôlkymimočasuúpravyjehostykuabolsňouulogopédabez
informovania matky. Matka poukazovala na vyjadrenie A. pred sociálnou pracovníčkou dňa 29.4.2024,

kde maloletá uviedla, že k otcovi nechodí rada, lebo fajčí a plakala by, keby tam mala prespať. Otec
celkovo útočí na rodinu z matkinej strany, čo sú pre maloletú blízke osoby a týmto jej ubližuje. Otec
je agresívny a verbálne útočí aj na matku pred očami A.. Maloletá vyjadrila túžbu po rozšírení styku s
otcom aj počas nocí a aj v letnom období, a to tak, aby s ním mohla stráviť aj dovolenku pri mori. Kolízny
opatrovník maloletej konštatoval silne pozitívny vzťah dcéry k otcovi a že rozšírenie stretávania s ním je

v najlepšom záujme dieťaťa; tiež by sa mal začať realizovať styk aj s prespaním každý druhý víkend od
piatku do nedele, doplnený o stretnutia v priebehu týždňa; na letné obdobie bola odporučená osobitná
úprava styku v dvojtýždňovom intervale.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že stretávanie otca s maloletou bolo

naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 38P/32/2020 – 167 z 29. apríla 2021, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 26Cob/77/2021 – 273 z 23. februára 2022, v znení
opravného uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 26C/77/2021 – 286 z 30. marca 2022 tak, že otec
má právo na styk s dieťaťom každý párny týždeň v pondelok od 16.00 hod. do 19.00 hod.; vo štvrtok
od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 15.30 hod. do 19.30 hod.; každý nepárny týždeň v pondelok

v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod.; vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu v čase
od 15.30 hod. do 19.30 hod; v každú prvú párnu sobotu v mesiaci v čase od 9.30 hod. do 18.30 hod.
s tým, že otec si prevezme maloletú v bežné pracovné dni v určenom čase v predškolskom zariadení
a po skončení styku ju v určenom čase odovzdá matke v mieste bydliska matky a počas víkendu si
prevezme maloletú v určenom čase a v mieste bydliska matky a na tom istom mieste ju v určenom čase

odovzdám matke. Pokiaľ bežný pracovný deň styku pripadne na sviatok, prípadne maloletá nebude
prítomná v predškolskom zariadení, otec si ju v určenom čase prevezme v mieste bydliska matky a na
tom istom mieste ju v určenom čase odovzdá matke, ktorá je povinná ju riadne na styk s otcom pripraviť a
zabezpečiť jej odovzdanie otcovi. V prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť,
ten rodič, na strane ktorého vznikne prekážka, je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o

nerealizácii styku, a to najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční z
dôvodov na strane maloletého dieťaťa, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku.1.2.1 Včaseostatnéhorozhodovaniasúduoúpravestykuotcasmaloletou(február2022)malamaloletá
menejako3,5roka,nachádzalasavosobnejstarostlivostimatkyanavštevovalapredškolskézariadenie.

1.2.2 Dňa 26.5.2023 uzatvorili rodičia na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny rodičovskú
dohodu o úprave času styku cez týždeň od 15.00 hod. do 18.00 hod. so zachovaním rozsahu 3 hodín,
aby maloletá neostávala v škôlke poobede dlho sama, keď ostatné deti odchádzali domov už okolo 15-
tej hodiny.

1.2.3 V čase rozhodovania súdu o návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou mala maloletá takmer 6
rokov, teda bola takmer o tri roky staršia, naďalej sa nachádzala v osobnej starostlivosti matky a naďalej
navštevovala predškolské zariadenie. Otec sa s maloletou riadne stýkal v súlade s rozhodnutím súdu,
ako aj následne uzatvorenou dohodou rodičov. Pri jej vypočutí bez prítomnosti rodičov primerane veku
vyjadrila túžbu po rozšírení styku s otcom aj počas nocí, v lete by s ním chcela ísť na dovolenku k
moru. Doposiaľ u otca nespala. Otec ju preberá zo škôlky. Maloletá má vybudovaný k otcovi pozitívny

citový vzťah a na návštevy k nemu sa teší. U otca má zabezpečené všetky nevyhnutné potreby. Otec sa
o maloletú riadne stará a uspokojuje jej odôvodnené potreby. Maloletá pozitívne vníma aj družku otca, s
ktorou nežijú v spoločnej domácnosti; rada sa stretáva s jej dcérou a vnukom, ktorý je vo veku blízkom jej
veku. Otec poskytnutý priestor styku využíva aj na spoznávanie a postupné citové približovanie maloletej
a svojej matky (babky maloletej), ktorá žije dlhodobo v Zázrivej. Od podania návrhu matka ani raz

neponúkla otcovi možnosť prespania maloletej u otca, hoci z návrhu, aktuálneho i predchádzajúceho
konania, bolo matke zrejmé, že otec sa takéhoto styku aj s prespatím dožaduje.

1.2.4 Otec býva vo vlastnom trojizbovom byte, kde má maloletá A. svoju izbu so všetkým potrebným
vybavenímahračkami.Hygienabolavbytevčasešetreniaorgánomsociálnoprávnejochranyasociálnej

kurately na výbornej úrovni.

1.2.5 Matka s maloletou býva v rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov. Maloletá má vo vlastnej izbe
všetko potrebné, i dostatok hračiek; takisto sú tu vytvorené vhodné podmienky pre jej všestranný rozvoj.
A. bola počas šetrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately komunikatívna a pokojná;

uviedla, že otec fajčí a nechodí tam rada; nechce u neho prespávať, lebo by tam plakala.

1.2.6 Nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú veľmi napäté, vzájomne sa obviňujú z nedostatku rodičovských
kompetencií, nie je možné, aby o úprave styku otca s maloletou uzatvorili rodičovskú dohodu.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností – zmenu úpravy styku otca s maloletou v prípade zmeny pomerov, a to
podľa § 36 ods. 1, § 25 ods. 2 a ods. 4, § 26, § 28 ods. 1 a ods. 2, článok 5 základných zásad zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“, § 38 ods. 1 a ods. 2
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“

a právo súdu rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu
alebo inému odbornému poradenstvu podľa § 37 ods. 2 písmeno d) ZR a dospel k záveru, že návrh otca
na rozšírenie jeho styku s maloletou je s časti dôvodný, a preto je potrebné mu vyhovieť a zároveň je
potrebné v záujme maloletého dieťaťa uložiť rodičom maloletého výchovné opatrenie.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru o dôvodnosti návrhu otca na rozšírenie styku s maloletou
uviedol, že rozsudok tunajšieho súdu nebol založený iba na prianí maloletej A. vyslovenom na neutrálnej
pôde súdu (v domácnosti matky bola dcéra lojálna k nej, keď uviedla, že by u otca plakala), ale súd
prihliadol aj na jej blízky a kladný vzťah k otcovi, ktorý treba rozvíjať a podporovať častejšími spoločnými
zážitkami počas dlhšej doby strávenej s dieťaťom bez prerušenia (víkendový styk) a potom stretnutiami

cez týždeň v časovom rozpätí ako boli nedávno dohodnuté rodičmi na úrade. Dôležité v danej veci
bolo vyjadrenie psychologičky prezentované u koordinátorky po výsluchu maloletej, tiež jednoznačné
odporúčanie zástupkyne opatrovníka, ktoré stanoviská súd pri rozhodovaní zohľadnil ako relevantné.
Z fotografií a videozáznamov založených otcom do spisu je zjavný pozitívny vzťah dcéry voči nemu
a prejavená radosť zo stretnutí. K námietke matky, že otec fajčí, a preto by u neho dcéra nemala

(chcieť) prespávať, súd uvádza, že dokonalý rodič neexistuje. Ani s otcom navrhovanou úpravou styku
v petite jeho návrhu sa súd plne nestotožnil a neprevzal ju v celosti do výroku rozsudku. Po víkendovom
stretnutí dieťaťa s otcom je pre maloletú žiaduce a praktické, aby nasledujúci nepárny pondelok zotrvala
celý v domácnosti u matky, preto súd navrhol otcovi namiesto pondelka styk s dieťaťom v nepárnyutorok, čo otec akceptoval na pojednávaní a s takouto úpravou súhlasil. Matka nechcela v stretávaní
nič meniť, preto súd rozhodol meritórne aj o zmene úpravy týždenných stykov, ktoré prispôsobil tomu
víkendovému s prespatím u otca. Štvrtková úprava styku ostala nezmenená a bude prebiehať ako

doposiaľ, rovnako aj párne pondelky, časovo v súlade s poslednou dohodou rodičov na úrade. Otec
v danom konaní preukázal, že jeho výchovné pôsobenie na dieťa je prípustné a žiaduce realizovať aj
počas nepretržitých víkendových stykov, ktoré budú doplnené ešte dvoma stretnutiami s dcérou cez
týždeň, čo je celkovo praktické. Matka i otec budú môcť potom tráviť striedavo každý druhý víkend s
dieťaťom a podľa toho si vedia plánovať aj dlhšie výlety bez zhonu (matka nebude počas nepárneho

víkendu bez styku obmedzená realizovaným stretnutím dieťaťa s otcom a otec zas môže nerušene
stráviť celý párny víkend s dcérou). Súd považuje takúto úpravu styku otca s dcérou za súladnú s
jej najlepším záujmom zohľadňujúc i názor dieťaťa vyslovený na súde za prítomnosti psychologičky a
kolíznej opatrovníčky, ktorá maloletú v tomto konaní zastupuje a tiež dohliada na to, aby sa rozhodlo
prioritne v jej prospech.

1.5 Rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia rodičom maloletej odôvodnil tým, že matka
poukazovala na dlhodobé, opakované, nevhodné a útočné správanie otca maloletej voči matke a
členom jej rodiny, ktorých osočuje a atakuje na verejnosti; matku tiež zahlcuje nevyžiadanou emailovou
poštou, čím neprimerane zasahuje do jej súkromia. Podania založila aj do spisu. Vzhľadom na napäté
vzťahy medzi rodičmi, ktoré je potrebné v záujme dieťaťa urýchlene korigovať a aspoň čiastočne

neutralizovať, súd na návrh zástupkyne opatrovníka maloletej, stotožňujúc sa s jej návrhom, uložil
rodičom výchovné opatrenie a vyslovil jeho predbežnú vykonateľnosť, lebo spolupráca s odborníkom
z oblasti psychológie je pre oboch rodičov veľmi potrebná na to, aby sa naučili vzájomne rešpektovať
svoje výchovné pôsobenie na maloletú a navzájom nevyhnutne kooperovať pri starostlivosti o spoločné
dieťa, ktoré nesmie byť vťahované do ich sústavných sporov. Keďže matka sa odmietla dobrovoľne

zúčastniť psychologických sedení, musel súd na návrh účastníka meritórne rozhodnúť, aj o predbežnej
vykonateľnosti III. výroku podľa § 233 CSP, aby sa so sedeniami začalo ihneď a nevyčkávalo sa na
právoplatnosť rozhodnutia, voči ktorému je prípustné odvolanie aj v tejto časti.

1.6 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

(výrok IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na § 52 CMP a vecne nemožnosťou
priznania náhrady trov konania matke, vzhľadom na jej neúspech v konaní a otcovi z dôvodu, že si takýto
nárok v konaní neuplatnil.

2. Rozsudok vo výroku I. napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu,

a to zamietnutím návrhu otca na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností
rodičov k maloletej viniac súd prvej inštancie, že tento sa v konaní dopustil inej vady , ktorá mohla
mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci a že na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. d) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“ a § 62 ods. 1 CMP).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie pochybil, keď pri svojom
rozhodovaní neprihliadol na najlepší záujem maloletej, ale prihliadol výlučne na záujem otca, ktorý
opakovane, bez preukázania akejkoľvek zmeny v pomeroch, podal opätovne návrh na zmenu
stretávania sa s maloletou A., napriek tomu, že jeho posledný návrh na takúto zmenu bol právoplatne

zamietnutýdňa30.11.2022zdôvodujehonedôvodnosti.Otecanivtomtokonanírelevantnýmspôsobom
neosvedčil zmenu pomerov a opätovne podal nedôvodný, šikanózny návrh, nakoľko podstatná zmena
pomerov na strane maloletej, pre ktorú by mohlo byť teoreticky zmenené posledné právoplatné
rozhodnutie súdu o úprave stretávania sa otca s maloletou, je nástup maloletej do základnej školy v
septembri 2025. Otec má doposiaľ, či už rozhodnutím súdu, alebo jeho modifikovanou úpravou v zmysle

rodičovskej dohody z 26.05.2023 široko koncipovaný styk, počas ktorého má možnosť realizovať všetky
aktivity, ktoré uvádza v návrhu, teda socializáciu maloletej s inými deťmi podobného veku, návštevu
kina a podobne a maloletá naďalej navštevuje materskú školu a jej socializácia v kolektíve s rovesníkmi
prebieha v tomto prostredí, ako aj v rodine matky a v kruhu jej priateľov, ktorí majú deti podobného veku
a s ktorými sa maloletá stretáva. Úprava styku otca s maloletou v zmysle návrhu otca by znamenala, že

maloletá by strávila viac času s otcom ako s matkou, nakoľko maloletá v domácnosti otca neprespala
ešte ani jednu noc, teda otec ju nikdy neukladal k spánku. Za nevhodnú považuje matka aj úpravu styku
otca s maloletou v rozsahu dvoch týždňov nepretržite počas mesiaca júl. Otec s maloletou podniká výletya návštevy počas prvej jarnej soboty v mesiaci, kedy maloletá spí v aute, prípadne nespí, a tak takáto
zmena stretávania by bola pre maloletú stresujúca a v rozpore s jej najlepším záujmom.

2.2 Otec sa o maloletú riadne ani nestará, nakoľko maloletá zo stretnutí s otcom sa vracia zablatená
alebo inak zašpinená, strapatá, v lete po kúpaní sa s úplne mokrými vlasmi, hladná a podobne.
Nepravdivými sú aj tvrdenia otca, že pre maloletú zabezpečuje ošatenie, nakoľko jej kúpil len pár tričiek
a v prípade, že si maloletá občas cvrkla, tak ju vrátil matke bez spodného prádla. Stalo sa aj to, že pokiaľ
sa u maloletej prejavila počas stretnutia s otcom začínajúca infekcia zvýšenou teplotou, otec maloletej

neprijal na zamedzenie takéhoto stavu žiadne vhodné opatrenia, ale maloletú vrátil matke o 15 minút
skôr.

2.3 Otec nemá pre starostlivosť o maloletú vytvorené ani vhodné bytové a hygienické podmienky, keď
v byte chová 2 hady, 2 vtáky, škrečka, chameleóna, ako aj akváriové rybičky, v byte aj fajčí, čo maloletej
vadí.

2.4 Nevôľu prespávať u otca prejavila maloletá aj pri prešetrení pomerov pracovníkom ÚPSVaR
Hlohovec. Obdobne na mnohé zo stretnutí s otcom ide maloletá v podstate len preto, lebo ju matka
pozitívne motivuje.

2.5 Súd sa taktiež nezaoberal tým, či má otec vhodné osoby z blízkej rodiny na zabezpečovanie,
prípadne prevzatia maloletej z materskej škôlky, nakoľko aj v prihláške do materskej škôlky uviedol ako
osoby, ktoré môžu maloletú prevziať v jeho neprítomnosti svoju priateľku, s ktorou nežije v spoločnej
domácnosti a jej dcéru, ktoré osoby nespadajú k rodinným príslušníkom, a tak maloletá v prípade
prespávania bude odkázaná len na starostlivosť otca, ktorý podľa názoru matky požíva alkohol či iné

omamné látky, ku ktorému presvedčeniu matka dospela z dôvodu jeho nevhodnej a nekontrolovateľnej
potrebe písania mailov v neskorých večerných hodinách.

2.6 Súd sa taktiež nevysporiadal s námietkami matky o tom, aké následky môžu mať otcove
neadekvátne verbálne a častokrát aj verejné prejavy správania sa voči osobe matky a členom jej

rodiny (otec nevyžiadanými správami obťažuje dlhodobo brata a švagrinú matky, má nevhodné narážky
na babku či tetu matky pri náhodných stretnutiach počas nakupovania za prítomnosti maloletej, píše
nevhodné maily na adresu právnej zástupkyne matky, trénerovi aikida, nevhodnú komunikáciu zdieľa v
škôlkarskej FB skupine dcérinej triedy, kde šíri len svoju toxicitu.

2.7 Súd sa taktiež nevysporiadal s námietkou matky, že dňa 5.9.2024 otec maloletej fyzicky atakoval
otca matky pri preberaní dieťaťa, že otec nepatrične útočí na brata matky, vulgárne pokrikuje; všetko za
prítomnosti maloletej a pokiaľ súd dospel k záveru, že v tomto konaní toto riešiť nebude, keďže sú to
nezhody rodičov, matka s takýmto záverom súdu nesúhlasí.

2.8 Matka so súdom aj s ostatnými inštitúciami komunikuje slušne, vo vecnej rovine, otcovi oznamuje
všetky podstatné okolnosti týkajúce sa maloletej, a preto podľa jej názoru nie je čo zlepšovať na jej
komunikácií s otcom, keďže jednostranné útoky prichádzajú iba zo strany otca, a teda nie je to matka,
kto je príčinou zlej komunikácie medzi rodičmi. Výchovné opatrenie malo byť uložené len otcovi, ktorý
by sa mal podrobiť odbornej psychologickej intervencii. Matka dobrovoľne odmieta absolvovať takéto

výchovné opatrenie v CDR Piešťany, nakoľko sa jedná už v poradí o tretie výchovné opatrenie, avšak
všetky doterajšie sa minuli účinku z dôvodov na strane otca.

2.9 Súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že matka jej taktiež zamestnaná a nežiadal od nej vyjadrenie,
či je aj v jej možnostiach v takto určených časoch a hodinách preberať a odovzdávať maloletú otcovi bez

zodpovedania otázky, ohľadom možnosti preberania maloletej v predškolskom zariadení, taktiež súd
neprihliadolnazáujemapožiadavkumatkynapresunutievíkendovéhostretnutiaodpiatkadonedele,na
sobotu až pondelok ráno, nakoľko matka pracuje, že v dôsledku rozhodnutia súdu prvej inštancie bude
maloletá vytrhnutá z kompletnej rodiny, kde okrem matky má aj milujúcich starých rodičov, ku ktorým
má veľmi vrúcny a blízky vzťah a je v kontakte aj s partnerom matky, ku ktorému má taktiež pozitívny

vzťah, že otec nerešpektuje nielen rozsudok, ale ani usmernenia matky ohľadom zdravotného stavu či
potrebných opatrení počas choroby maloletej a napokon, že otec maloletej za jeho nevhodné správanie
je vo svojej podstate odmeňovaný tým, že súd vyhovel jeho návrhu na rozšírenie styku, a to aj bez
splnenia zákonných podmienok, a to preukázanou podstatnou zmenou v pomeroch.3. Rozsudok v časti výroku I. napadol riadnym a včasným odvolaním aj otec maloletej s návrhom na jeho
zmenu, a to tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 16.00

hod. do nedele do 16.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku, každý párny týždeň v
pondelok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku, každý
nepárny týždeň v utorok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00
hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku a počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku
po dobu 14 kalendárnych dní, počnúc od tretieho júlového pondelka vrátane od 9.00 hod. do uplynutia

14. dňa vrátane do 19.00 hod. s tým, že vo zvyšnej časti výroku I., zostávajúcich výrokoch II., III. a IV. sa
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a že sa v konaní dopustil vady, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. b) a písm. d) CSP].

3.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že odvolaním napadnuté výroky považuje za neurčité a
nevykonateľné a že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nevyčerpal celý požadovaný návrh na
úpravu stretávanie sa otca s maloletou.

3.2 Rozsudok je neurčitý v časti označenia dní, v ktorých sa má realizovať stretnutie otca s maloletou, a

to pre nevhodne použité slovné spojenia „párny pondelok“, „nepárny utorok“, ako aj pri absencii dovetku
„v každom kalendárnom roku“. Okrem toho za vadu v konaní otec považuje neúplné určenie rozsahu
stretávania sa v mesiaci júl, ktorý je vo výroku odvolaním napadnutého rozsudku ohraničený vyjadrením
„od tretieho júlového pondelka od 9.00 hod. do štvrtej júlovej nedele do 19.00 hod.“. Otec nepovažuje
za určité označenie dňa ako párny, respektíve nepárny, nakoľko v týždni takto označené dni neexistujú.

4. Matka maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších
vyjadreniach, ako aj odvolacích dôvodoch, považujúc odvolanie otca za nedôvodné, s potrebou
zamietnutia jeho návrhu na začatie konania.

5. Otec maloletej vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že z celého podania matky
nevyplýva o akú procesnú vadu konania sa má jednať, a teda aký nesprávny postup vytýka konaniu
na súde prvej inštancie, považujúc skutkový stav zistený súdom prvej inštancie za správny a úplný.
Zároveň považuje za správne aj právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Sama právna zástupkyňa
matky aj na pojednávaní konanom dňa 23. septembra 2024 uviedla, že matka nespochybňuje pozitívny

vzťah otca na maloletú a z dokazovania taktiež vyplynulo, že maloletá sa na každé stretnutie s otcom
teší a prejavuje pozitívny záujem o program strávený s otcom. Obrana matky smeruje skôr k „náprave“
správania sa otca ako preferencií záujmu maloletej. Matka sa snaží obmedzením styku otca s maloletou
dosiahnuť pre ňu želateľnú zmenu správania sa otca.

6. Centrum pre deti a rodiny Piešťany (a ďalej len „Centrum“) svojím podaním z 2.6.2025 súdu oznámilo,
že s rodičmi v rámci poradenstva uskutočnili jednu rodinnú konferenciu dňa 13.11.2024 v rozsahu
15 minút, 4 individuálne stretnutia s matkou maloletej v dňoch 13.11. 2024, 18.3.2025, 21.3.2025
a 16.5.2025 v celkovom trvaní 3 hodiny a 30 minút, že s otcom maloletej realizovali 3 individuálne
stretnutia dňa 7.1.2025, 26.3.2025 a 20.5.2025 celkom v rozsahu troch hodín a napokon dynamické

stretnutia rodičov v dňoch 17.1.2025, 7.2.2025 a 14.4.2025 v trvaní troch hodín a 15 minút, z ktorých
prijali záver, že aj napriek tomu, že sa v niektorých konkrétnych situáciách podarilo dosiahnuť určité
dohody medzi rodičmi, naďalej v ich komunikácií pretrvávajú výrazné komunikačné bariéry a napätie,
čo sa negatívne odzrkadľuje aj na psychickom rozpoložení maloletej. Centrum v prípade zhoršenia
psychického prežívania a správania u maloletej odporúča rodičom konzultácie s odborníkmi. Na základe

uvedeného Centrum konštatuje, že cieľ ich spolupráce s rodinou považuje za nenaplnený napriek tomu,
že rodine poskytli vhodné a nápomocné poradenské prostriedky a intervencie.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami – rodičmi maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonomprípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§

67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky
nemožno považovať za dôvodné, čo však neplatilo o odvolaní otca, kde toto bolo potrebné považovať
za dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu vo výroku I. (§ 388 CSP).

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh otca maloletej A. na zmenu rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 38P/32/2020 – 167 z 29. apríla 2021, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 26Cob/77/2021 – 273 z 23. februára 2022, v znení opravného uznesenia Krajského
súdu v Trnave č. k. 26C/77/2021 – 286 z 30. marca 2022, ktorým bol naposledy upravovaný výkon práv
a povinností rodičov k maloletej A., a to okrem iného aj v časti úpravy styku otca s maloletou.

9.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či
súd prvej inštancie správne na návrh otca maloletej rozšíril styk otca s maloletou A. tak, že otec bude
oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00
hod., okrem mesiaca júl v každom kalendárnom roku, každý párny týždeň v pondelok v čase od 15.00
hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca jún v každom kalendárnom roku, každý nepárny týždeň v utorok v

čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a vo štvrtok v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., okrem mesiaca jún v
každom kalendárnom roku a počas mesiaca júl v každom kalendárnom roku po dobu 14 kalendárnych
dní počnúc od tretieho júlového pondelka vrátane od 9.00 hod. do uplynutia 14. dňa vrátane do 19.00
hod. s tým, že na začiatku styku si otec maloleté dieťa riadne pripravené prevezme v dňoch školského
vyučovania v (pred)školskom zariadení a mimo týchto dní v mieste bydliska matky, kde ho po skončení

stretnutia matke riadne odovzdá. V prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť,
ten rodič, na strane ktorého vznikne prekážka, je povinný druhého rodiča bezodkladne informovať o
neuskutočnení styku, a to najneskôr 18 hodín pred začiatkom styku. V prípade, ak sa styk neuskutoční
z dôvodov na strane maloletého dieťaťa, matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín styku z
troch možností navrhnutých otcom v lehote do 10 dní odo dňa, kedy sa mal uskutočniť, že týmto sa mení

rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/77/2021 z 23.2.2022 v spojení s opravným uznesením
tohto súdu z 30.3.2022 v časti úpravy styku otca s maloletou A. a napokon, aj rozhodnutie súdu prvej
inštancieouloženívýchovnéhoopatreniarodičom,atouloženiepovinnostipodrobiťsapsychologickému
poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Piešťany, Sasinkova 1071/11, Piešťany v rozsahu minimálne 10
hodín počnúc od vykonateľnosti tohto rozhodnutia za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom

komunikovať s tým, že tento výrok je predbežne vykonateľný.

10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky odvolací súd uvádza:

10.1 Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Pokiaľ ide o námietky matky ohľadom faktického rozšírenia styku otca s maloletou, odvolací súd
uvádza, že odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom

potreby zmeny ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou vzhľadom
na podstatnú zmenu okolností na strane maloletej, súvisiacu s plynutím času spojeným s nárastom jej
rozumovej vyspelosti a potrebou napĺňania jej práva na rovnomernú starostlivosť a výchovu zo strany
oboch jej rodičov, ako aj jej práva na prehlbovanie citových a rodinných väzieb s oboma rodičmi, ale aj
so širšou rodinou aj zo strany otca.

11.1 Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačne v prospech maloletej, aby so svojím otcom trávila
viac času, aby sa ich vzájomný vzťah naďalej rozvíjal a aby obaja mali možnosť vo väčšej miere venovať
sa spoločným koníčkom a záľubám. V tejto súvislosti aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby svoje
vzájomné správanie sa upravili tak, aby obaja v prvom rade vytvárali pre maloletú pokojné a harmonické

rodinnéprostredieaumožnilijejtakďalejpociťovaťichláskuazáujemouspokojovaniejejodôvodnených
potrieb. Súd prvej inštancie preto správne rozšíril bežný styk otca s maloletou o 73 hodín (z doterajších
cca 47 hodín cca 120 hodín) a ďalej styk počas letných prázdnin v mesiaci júl o 14 dní, rešpektujúc
najlepší záujem maloletej a berúc do úvahy pretrvávajúce nezhody rodičov najmä pri odovzdávaní apreberanídieťaťanastyksotcom(kedypreberaniemaloletejotcomnastyksabudeuskutočňovaťnajmä
v predškolskom/školskom zariadení, ktoré bude maloletá navštevovať a až keď táto podmienka nebude
splnená, tak v mieste bydliska matky). Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť

takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie
správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP).
Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj
s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na
súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť

odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k rozšíreniu styku
otca s maloletou, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa

rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo

4/2009).

12.1 Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým

dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí,
ak rodičia styk žiadajú neupraviť.

12.2 Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

12.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

12.4 Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne.

12.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností
rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon

umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným
spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť
právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula
rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy styku
rodiča s maloletým si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či

sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval
by o zmene úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako
do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.

12.6 Súd prvej inštancie správne právne posúdil návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou podľa
§ 25 ods. 1 a 2 a § 26 ZR ako aj § 121 CMP, berúc do úvahy ustálenú súdnu prax, na základe ktorej
v prípade rozhodovania súdu o zmene styku rodiča s maloletým dieťaťom sa za podstatnú zmenu v
pomeroch na strane maloletého dieťaťa pre účely zmeny styku s nepreferenčným rodičom považuje

aj samotné uplynutie času v rozsahu viac ako jedného roka, v ktorom období dochádza u maloletého
dieťaťa k podstatnému rozvoju jeho intelektových schopností, ale aj citových potrieb. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou správne zohľadnil aj právo maloletej
A. na pravidelný a rovnocenný styk s nepreferenčným rodičom, a to práve v záujme prehlbovaniacitových väzieb medzi maloletou a nepreferenčným rodičom, právo maloletej na výchovu aj zo strany
nepreferenčného rodiča a v neposlednom rade aj právo maloletej na jej súkromie a právo na dostatok
časového priestoru na jej prípravu na budúce povolanie, ako aj na mimoškôlkarské/mimoškolské aktivity.

Námietka matky o nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávnej interpretácii práve citovaných
zákonných ustanovení) preto nemohla obstáť. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec použil správne
právne normy a tieto správne interpretoval a aj aplikoval.

12.7 Nakoľko v konaní bolo nesporným, že maloletá A. je od ostatného rozhodovania súdu o úprave jej

styku s otcom t.č. už o viac ako 3 roky staršia, počas ktorého obdobia sa ich vzájomné citové väzby len
prehĺbili, že naďalej má k obom rodičom pozitívny vzťah, na oboch sa teší, že každý z nich v rámci svojich
možností sa jej snaží vytvoriť podnetné prostredie, ktoré ju obohacuje a rozvíja, že matka rolu otca
podporuje, že maloletá má vytvorený pozitívny vzťah aj k otcovej priateľke a v neformálnom pohovore
(postupom podľa § 43 ods. 1 ZR) vyjadrila súhlasné stanovisko s rozšírením styku s otcom, neobstojí
námietka matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je súladné so záujmami maloletej, respektíve

je v priamom rozpore s jej záujmami.

13. Neobstojí ani námietka matky, že úprava styku otca s maloletou v zmysle návrhu otca znamená,
že maloletá strávi viac času s otcom ako s matkou, a to pre jej nepravdivosť. V zmysle úpravy styku
otca s maloletou odvolaním napadnutým rozsudkom otec strávi s maloletou v bežnom kalendárnom

mesiaci cca 120 hodín, t.j. cca 5 dní, pričom zostávajúcich cca 25 dní s ňou strávi práve matka
maloletej. Obdobne neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z
dôvodu, že maloletá v domácnosti otca doposiaľ neprespala ešte ani jednu noc, teda otec ju nikdy
neukladal k spánku, nakoľko pokiaľ maloletá A. navštevuje materskú škôlku, tak v tejto je zvyknutá
zaspávať (poobedný spánok) aj bez prítomnosti matky – len za prítomnosti tretích osôb a v konaní z

vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že otec maloletú A. nedokáže uspať. Obdobne, pokiaľ
matka namietala, že maloletá sa zo stretnutí s otcom vrátila zablatená alebo inak zašpinená, strapatá a
v lete po kúpaní sa s úplne mokrými vlasmi, tak podľa novej úpravy styku otca s maloletou najmä počas
víkendov v párnych týždňoch bude mať otec maloletej dostatok času na to, aby maloletej po kúpaní
usušil vlasy, tejto ich pravidelne prečesával, ale najmä opral a vysušil jej zašpinené oblečenie a podobne,

čo pri styku v rozsahu cca 3 hodín počas dňa dôvodne ani nemohol stihnúť. Z tohto dôvodu potom ani
námietka matky o nedostatočnej starostlivosti zo strany otca o maloletú nemohla obstáť. Okrem toho
matkou vytýkané nedostatky starostlivosti o maloletú zo strany otca sú v porovnaní s jej právom na
rovnocennú starostlivosť a lásku zo strany oboch rodičov malicherné.

14. Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec býva vo vlastnom trojizbovom byte,
kde má maloletá A. svoju izbu so všetkým potrebným vybavením a hračkami a že hygiena bola v byte
v čase šetrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately na výbornej úrovni, neobstojí ani
námietka matky, že otec nemá pre starostlivosť o maloletú vytvorené ani vhodné bytové a hygienické
podmienky.

15. Pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že by otec nedokázal zabezpečiť riadne preberanie maloletej
z materskej škôlky, neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
časti miesta preberania maloletej z dôvodu, že otec nemá vhodné osoby, ktoré by zabezpečovali takéto
prevzatie maloletej z materskej škôlky. Okrem toho zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť

rodiča zabezpečiť preberanie maloletého dieťaťa zo škôlky/školy výhradne rodinným príslušníkom
rodiča, ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu matka maloletej. Obdobne z vykonaného
dokazovania neboli preukázané skutkové tvrdenia matky, respektíve jej podozrenia, že otec maloletej
požíva alkohol či iné omamné látky, v dôsledku čoho nie je schopný sa o maloletú riadne postarať, a
tak neobstojí ani námietka matky, že práve z týchto dôvodov otec nie je schopný zabezpečiť riadnu

starostlivosť o maloletú počas víkendov.

16. Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že komunikácia medzi rodičmi
je výrazne problematická, čo má dopad aj na citové prežívanie maloletej A., súd prvej inštancie
správne rozhodol aj o uložení výchovného opatrenia rodičom, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu

poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. O správnosti takéhoto postupu napokon svedčí aj
postoj Centra pre rodiny a deti Piešťany, v zmysle ktorého v komunikácii oboch rodičov pretrvávajú
vzájomné komunikačné bariéry a napätie, čo sa negatívne odzrkadľuje aj na psychickom rozpoložení
maloletej. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že každý z rodičov musí v prvom radeprehodnotiť a zmeniť svoje vlastné správanie sa k druhému rodičovi (a to tak, aby k nemu neprejavoval
žiadne animozity) a zmenu svojho správania sa nepodmieňovať v prvom rade zmenou správania sa
druhého rodiča.

17. Napokon neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozšírení
styku otca s maloletou z dôvodu, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na to, že matka je taktiež
zamestnaná a nežiadal od nej vyjadrenie, či je aj v jej možnostiach v takto určených časoch a hodinách
preberať a odovzdávať maloletú otcovi bez zodpovedania otázky, ohľadom možnosti preberania

maloletej v predškolskom zariadení, nakoľko z vykonaného dokazovania, ani z výsluchu matky na
pojednávaní súdu konanom dňa 23.9.2024 nebolo možné dospieť k záveru, že otcom navrhovaná
úprava styku s maloletou môže matke spôsobovať problémy v súvislosti s výkonom jej zamestnania.
Matka maloletej, ale ani jej právna zástupkyňa na pojednávaní súdu v súvislosti s otcom navrhovanou
úpravou styku s maloletou nevzniesli žiadne opodstatnené námietky k časom a miestam odovzdávania
maloletej, hoci sa k tomu vyjadrovali bezprostredne po tom, čo boli v týchto otázkach prednesené

návrhy otca (matka víkendový styk otca s maloletou v čase od soboty do pondelka odôvodňovala len
tým, že pracuje na skrátený pracovný úväzok – požadujúc zohľadniť len jej vlastný záujem, pričom pri
takejto úprave styku by podľa vyjadrení otca maloletá musela v pondelok vstávať pred piatou hodinou
rannou, aby ju tento mohol v pondelok odniesť do školy). Nakoľko matka ani v samotnom odvolaní sa
voči rozsudku neuviedla žiadne konkrétne podstatné okolnosti, ktoré by jej bránili maloletú v určených

časoch a hodinách preberať a odovzdávať otcovi, nebolo v moci odvolacieho súdu sa relevantne s
hodnovernosťou takýchto jej námietok vysporiadať. Aj keď v konaniach vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých súdy konajú z úradnej povinnosti, nie je ich úlohou bez ďalšieho si domýšľať skutkové
tvrdenia, ktoré strany v konaní nepredniesli a na preukázanie takýchto vymyslených skutkových tvrdení
vykonávať z úradnej povinnosti dokazovanie.

18. Pokiaľ matka ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne určil rozsah styku aj počas letných
prázdnin, tak takáto námietka taktiež neobstojí len pre jej všeobecný charakter, keďže z nej nie je zrejmé,
z akého dôvodu by bolo nevhodným, aby sa pri rešpektovaní práva maloletej na rovnomerný styk a
výchovu zo strany oboch rodičov otec nemohol stýkať s maloletou počas letných prázdnin v rozsahu

štrnástich po sebe nasledujúcich dní v mesiaci júl. Aj pri takejto úprave styku otca s maloletou počas
letných prázdnin totiž matka bude oprávnená vykonávať starostlivosť o maloletú vo väčšom rozsahu
ako otec. Okrem toho na jednej strane na základe takejto úpravy styku otca s maloletou bude aj matka
maloletej oprávnená s maloletou stráviť nepretržite dovolenku v rozsahu štrnástich kalendárnych dní v
mesiaci júl každého kalendárneho roka a na druhej strane s takouto úpravou styku otca s maloletou

prejavila súhlas aj matka maloletej, respektíve jej právna zástupkyňa na pojednávaní súdu konanom
dňa 23.9.2024. Takáto úprava styku otca s maloletou je preto v jej záujme.

19. S ostatnými námietkami matky maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo
veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

20. Pokiaľ ide o námietky otca o neurčitosti výroku I. rozsudku v časti úpravy rozsahu jeho styku
s maloletou, odvolací súd uvádza:

20.1 Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie .

20.2 Nakoľko skutočne súd prvej inštancie pri úprave rozsahu styku otca s maloletou použil neurčité
výrazy ako „párny pondelok“ a „nepárny utorok“, ale aj neurčito vymedzil styk otca s maloletou počas

mesiaca júl každého kalendárneho roka, odvolací súd na dôvodnú námietku otca rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I., v časti vymedzenia styku otca s maloletou, rozsudok súdu prvej inštancie formálne
zmenil jeho upresnením, a to tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a to postupom podľa§ 388 CSP a v ostatnej časti výroku I. a vo výrokoch III. a IV. postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

21. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opravy v rozsudku chyby v písaní, počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

21.1 Postupom upraveným v uvedenom citovanom ustanovení § 224 CSP možno opraviť rozhodnutie
súdu v prípadoch, ak ide o chyby v písaní a počítaní ako aj o chyby, ktoré ako zrejmé nesprávnosti sú

podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním
v duševnej či v mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu
rozhodnutia, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takejto nesprávnosti pri vyhotovení rozhodnutia
vyplýva najmä z porovnania výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením, prípadne z iných súvislostí.

21.2 V danom prípade odvolací súd zistil, že vo výroku II. rozsudku súd prvej inštancie pri označení

rozhodnutia, ktorým bol naposledy upravovaný výkon práv a povinností rodičov k maloletej, a to
predovšetkým styk otca s maloletou, toto rozhodnutie označil len spisovou značkou, či už rozsudku,
alebo opravného uznesenia Krajského súdu v Trnave (teda bez adekvátneho označenia predmetného
rozhodnutia číslom konania, pod ktorým vo veci samej rozhodoval súd prvej inštancie), a to napriek
tomu, že predmetné konanie (prvoinštančné, ako aj odvolacie) tvorilo jeden celok, a tak bolo potrebné,

aby predmetné rozhodnutie bolo riadne špecifikované nielen spisovou značkou rozhodnutia odvolacieho
súdu, ale aj číslom konania, pod ktorým vo veci samej rozhodoval súd prvej inštancie.

21.3 Vzhľadom k vyššie uvedenému zisteniu, odvolací súd postupom podľa § 224 CSP opravil túto
zrejmú nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II., a to správnym označením rozhodnutí,

ktoré boli odvolaním napadnutým rozsudkom zmenené v časti úpravy styku otca s maloletou.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho

konania priznať.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).