Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723202639
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5723202639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXX/X, zastúpená: JUDr. Peter Celec, advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Martin, M. R. Štefánika 36, IČO: 51 762 986, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
F. XXXX/X, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/87/2024-92 z 20.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobkyni priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 121 ods. 3, § 151a, § 151md ods. 1 písm.
a/ OZ určil, že ním uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXXX pre k. ú. E. nie
sú založené záložným právom v prospech žalovanej (I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II.). Mal za to, že na požadovanom určení podľa § 137 písm.
c/ CSP je naliehavý právny záujem, keďže záložné právo na nehnuteľnostiach žalobkyne, ktorým bola
zabezpečená pohľadávka žalovanej voči manželovi žalobkyne, zaniklo splnením pohľadávky zo strany
manžela, napriek čomu však žalovaná odmieta vydať o tomto kvitanciu, z ktorého dôvodu žalobkyňa

nemôže záložné právo v katastri nehnuteľnosti vymazať. Bez určenia, že dotknuté nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom, žalobkyňa nevie dosiahnuť výmaz záložného práva, ktoré viazne na
jej nehnuteľnostiach v prospech žalovanej. Medzi stranami nebolo sporné, že na LV č. XXXX G. XXXX
pre k. ú. E. je vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam žalobkyne evidované záložné právo v prospech
žalovanej. Nesporné bolo taktiež, že záložné právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovanej ako predávajúcej z titulu úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré predala manželovi
žalobkyne na základe kúpnej zmluvy zo XX.XX.XXXX. Uvedené vyplýva a je preukázané aj obsahom

záložnej zmluvy zo XX.XX.XXXX. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovanej bola uhradená
kúpna cena za predané nehnuteľnosti v plnom rozsahu. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že jej kúpna cena
resp. jej časti neboli uhradené riadne (v dohodnutých lehotách, atď.), preto bola nútená opakovane
sa obrátiť na advokáta, v dôsledku čoho jej vznikli ďalšie výdavky ako príslušenstvo k pôvodnej
pohľadávke z titulu kúpnej ceny konštatoval, že žalovaná v celom priebehu konania nijako tieto
výdavky, náklady bližšie nešpecifikovala po stránke skutkovej a vôbec ich nevyčíslila. Ich vymedzenie
spôsobom, že ide o „náklady spojené s právnym zastúpením a ostatným príslušenstvom zabezpečenej

pohľadávky“ (vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe), prípadne, že žalovaná „bola nútená osloviť H. H.
I. a požiadať ju o právnu pomoc..., výsledkom toho bolo spoločné stretnutie ...“, prípadne, že žalovaná
„bola nútená osloviť H. H. I. s tým, že si chce uplatniť výkon záložného práva a má už na predmetnú
nehnuteľnosť aj záujemcu“, alebo, že žalovaná „ohľadom toho celého mala ďalšie výdavky, ktoréneboli vopred dohodnuté a celkovo sa s úhradou peňazí meškalo, a teda žiada od druhej strany ešte
doplatiť, nakoľko tieto výdavky boli zapríčinené ich prieťahmi a klamlivými údajmi“ s tým, že žalovaná
„presné vyčíslenie dodatočne doloží po konzultácii..“, je nedostatočné. Nie je zrejmé, čoho konkrétne

sa žalovaná v rámci svojej obrany v konaní vlastne domáha, resp. prečo by pohľadávka žalovanej mala
naďalej existovať, o akú pohľadávku ide – v akej výške, z akého titulu, atď., resp. záložné právo malo
naďalej existovať. Vzhľadom na nedostatok tvrdení žalovanej nebolo možné ani vyhodnotiť, či prípadné
nároky žalovanej (vychádzajúc len z jej všeobecných tvrdení bez uvedenia výšky, atď.) by vôbec spĺňali
kritérium príslušenstva pohľadávky v zmysle ust. § 151a v spojení s ust. § 121 ods. 3 OZ, ktoré

by bolo zabezpečené predmetným záložným právom. Žalovaná proti žalobkyni a jej manželovi nikdy
nevzniesla nijaké nároky a ani to (logicky) nevedela preukázať. Podľa obsahu záložnej zmluvy došlo
k zriadeniu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa – žalovanej z titulu kúpnej
zmluvy z 17.07.2023, preto pokiaľ táto argumentovala, že jej vznikli náklady v súvislosti so skoršou
kúpnou zmluvou z 21.06.2023 tieto by ani nemohli predstavovať eventuálne príslušenstvo pohľadávky
zabezpečenej záložným právom, keďže záložná zmluva zo 17.07.2023 sa vzťahuje a zabezpečuje

pohľadávku žalovanej z tejto kúpnej zmluvy a nie z kúpnej zmluvy predchádzajúcej. Podľa § 151md
ods. 1 písm. c/ Občianskeho zákonníka úhradou poslednej časti kúpnej ceny žalovanej dňa 25.08.2023
(zhodné tvrdenie strán, resp. žalovanej v duplike, potvrdené aj výpisom z účtu) zaniklo záložné právo na
dotknutýchnehnuteľnostiachvovlastníctvežalobkynezriadenévprospechžalovanej.Existencianejakej
neuhradenej časti pohľadávky žalovanej zabezpečenej predmetným záložným právom, resp. existencia

príslušenstva takej pohľadávky nebola v konaní riadne tvrdená, resp. vyčíslená a ani preukázaná, preto
žalobe žalobkyne vyhovel a deklaratórne rozhodol, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú záložným právom
v prospech žalovanej zaťažené. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni,
ktorá bola v spore plne úspešná priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná podľa obsahu
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadala ho zmeniť tak, že žaloba žalobkyne bude
zamietnutá. Mala za to, že kúpna cena za odpredaj nehnuteľností nebola riadne a včas podľa kúpnej
zmluvy vyplatená, napriek tomu, že podmienky si protistrana určila sama. Žalobkyňu a jej manžela ako
kupujúceho viackrát urgovala na zaplatenie kúpnej ceny, avšak títo na jej výzvy neodpovedali, tak isto

ako ani ich právny zástupca. Súčasne nesúhlasila s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobkyni
v rozsahu 100 %, pretože keby bola kúpno-predajná zmluva naplnená včas, neboli by vznikali ďalšie
trovy požadované žalobkyňou, čo je aj v rozpore s dobrými mravmi. Súčasne musela vyhľadať pomoc
právnika, aby jej pomohol z tejto situácie a až po uhradení všetkých jej výdavkov by stiahla záložné
právo späť. S odvolaním súčasne predložila faktúru právnej zástupkyne H. H. I. J. XXXX/XX K. XX.XX.

a dodanú v ten istý deň s dátumom splatnosti 13.12.2023, v ktorej sú rozpísané jednotlivé položky
poskytnutej právnej služby.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť,
v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Ďalej uviedla, že na predloženú

faktúru nemožno prihliadať, pretože ju žalovaná predložila až v rámci odvolacieho konania. Faktúra
bola vystavená XX.XX.XXXX, teda po zániku hlavného záväzku a navyše predmetné záložné právo
s predloženou faktúrou nijak nesúvisí.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní

(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu
avyhodnotenímtoho,čouviedlavrámciodvolaciehokonaniažalovanákonštatuje,žesúdprvejinštancie

na základe vykonaného dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie
veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné
opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľka neuviedla také skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej krajský súd
dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti a koncentrácie konania
z čoho vyplýva, že strany konania musia prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

t. j. skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky uplatniť včas, t. j. do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej inštancie končí (§ 149, § 154 CSP). Žalovaná
však ani len netvrdila, nieto preukazovala príslušenstvo pohľadávky z titulu kúpnej zmluvy, ktoré by
malo byť taktiež zabezpečené záložným právom, t. j. neuniesla ani bremeno tvrdenia ani dôkazné

bremeno, z ktorého dôvodu jej procesná obrana bola neúspešná, čo pre ňu znamenalo prehru v spore.
Pokiaľ v rámci odvolacieho konania predložila vyúčtovanie právnych služieb právnou zástupkyňou
z 29.11.2023, odvolací súd naň nemohol prihliadnuť, keďže ani len netvrdila, nieto preukazovala, že ho
bez vlastnej viny nemohla predložiť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej
inštancie končí, a preto sa jedná v odvolacom konaní o neprípustnú novotu (§ 366 písm. d/ CSP) navyše,
keď z predloženej faktúry ani nevyplývajú úkony právnej služby spojené s uplatnením pohľadávky, resp.

jej príslušenstva.

7. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami strán, či už
v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania priznaných žalobkyni vzhľadom na jej úspech

v spore podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
vspojenísust.§255ods.1CSPažalobkyniúspešnejajvodvolacomkonaníhotaktiežpriznalvrozsahu
100 %.

9. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) :
0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).