Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124240186
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124240186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., G. A. H. I. J., so sídlom E. K. J. XXX/X, XXX XX D. E. F., IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený M.
I. N., advokátom so sídlom E. J. XX, XXX XX G., o zaplatenie 9.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 28C/45/2024-40 zo dňa 08. 11.
2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
9.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.02.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2.1. Okresný súd zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá

zmluva o pôžičke zo dňa 06.03.2019 a podľa osvedčenia o pravosti podpisu žalovaný zmluvu osobne
podpísal dňa 06.03.2019 na K. O. D. E. F.. V zmysle zmluvy veriteľ požičiava dlžníkovi sumu 9.000,- Eur,
v hotovosti pred podpisom tejto zmluvy, pričom dlžník túto skutočnosť svojím podpisom na tejto zmluve
potvrdzuje. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi celú
pôžičku do 27.02.2021.
2.2. Okresný súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola
uzavretá v písomnej forme zmluva o pôžičke zo dňa 06.03.2019, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému peňažnú pôžičku. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom, teda aby došlo k vzniku
takéhoto právneho úkonu, je okrem zhodných prejavov vôle jeho účastníkov byť viazaný vzájomnými
zmluvnými povinnosťami (na strane veriteľa poskytnúť pôžičku a na strane dlžníka vrátiť ju) potrebné
aj skutočné odovzdanie peňazí dlžníkovi.
2.3. Žalovaný spochybňoval, že by mu peňažná suma uvedená v zmluve bola odovzdaná. Tvrdil, že si
od žalobcu požičal len sumu 3.500,- Eur v roku 2016. Toto žalobca potvrdil, avšak uviedol, že žalovaný
ho o požičanie peňazí v minulosti žiadal opakovane, pričom celková suma, ktorú žalovanému požičal

bola 10.000,- Eur. O tejto skutočnosti žalobca predložil písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 07.03.2016
s úradne overeným podpisom žalovaného, v ktorej žalovaný potvrdil, že mu žalobca požičal celkovú
sumu 10.000,- Eur a zaviazal sa ju vrátiť do 30.05.2016. Žalobca uviedol, že vrátenia peňazí zo zmluvy
o pôžičke z roku 2016 sa nedomáha. Po tom, ako bol žalovaný prepustený z výkonu trestu odňatiaslobody, požiadal v roku 2019 žalobcu o pôžičku na rozbeh, ktorú mu žalobca poskytol a o tom bola
spísaná predmetná zmluva o pôžičke zo dňa 06.03.2019.
2.4. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.03.2016 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom, pričom podľa osvedčenia o pravosti podpisu žalovaný zmluvu osobne
podpísal dňa 07.03.2016 na K. O. D. E. F.. Jej predmetom bola peňažná pôžička vo výške 10.000,- Eur,
ktorá bola poskytnutá dlžníkovi pred podpisom zmluvy v hotovosti. Dlžník prehlasuje a svojím podpisom
potvrdzuje prevzatie uvedenej sumy. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Účastníci sa dohodli, že dlžník
vráti veriteľovi dlh jednorazovo do 30.05.2016 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa.

3.1. Predmetom sporu je zmluva o pôžičke, obsahujúca úradne overený podpis žalovaného, v ktorej
žalovaný uviedol, že svojím podpisom potvrdzuje, že mu suma 9.000,- Eur bola odovzdaná v hotovosti
pred podpisom tejto zmluvy. Žalovaný sa k tejto zmluve o pôžičke na pojednávaní nevedel vyjadriť
napriek tomu, že obsahuje jeho úradne overený podpis. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu žiadne ďalšie
peniaze nepožičal a nástojil, aby bola podpísaná zmluva o pôžičke, ktorú žalovaný pod nátlakom

a z obavy z podania trestného oznámenia žalobcom podpísal. V rozpore s týmto vlastným vyjadrením
žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetnú zmluvu o pôžičke nečítal a iba v dobrej viere podpísal.
3.2. Okresnému súdu bola predložená elektronická komunikácia strán sporu, ktorá zachytáva ich
konverzáciu z 13.01.2023, kde zjavne komunikujú o vrátení požičaných peňazí zo strany žalovaného
žalobcovi. Na otázku žalobcu ako si to predstavuje po tom, ako mu spravia výmaz z úverového registra,

žalovaný uvádzal, že si následne zoberie spotrebný úver. Dňa 28.11.2023 žalobca písal žalovanému,
že tento rok končí zmluva takže to treba vyplatiť. Na to žalovaný uvádza, že akonáhle mu pustí banka
peniaze, celé to vyplatí. V kontexte uvedenej elektronickej komunikácie vyznievajú nedôveryhodne
tvrdenia žalovaného, že by si nebol vedomý dlhu voči žalobcovi, resp. že by mal zmluvu o pôžičke
podpísať pod nátlakom. Z komunikácie úplne zjavne vyplýva, že žalovaný si v roku 2023 bol vedomý

svojho dlhu voči žalobcovi a robil kroky smerujúce k splneniu. Absolútne nedôveryhodne potom vyznieva
tvrdeniežalovaného,žekomunikáciasamalatýkaťvráteniasumy3.500,-Eur,ktorúsiodžalobcupožičal
ešte v roku 2016, o ktorej sám žalovaný uvádzal, že ju považoval za vrátenú predajom motorového
vozidla a ponechaním si výťažku zo strany žalobcu v čase, keď bol žalovaný vo výkone trestu. Odporuje
pravidlám logiky, aby v takom prípade žalovaný v roku 2023 dobrovoľne robil úkony smerujúce v splneniu

dlhu, ktorý mal voči žalobcovi.

4.1. Žalobca preukázal odovzdanie predmetu pôžičky t. j. peňažných prostriedkov, čo vyplývalo z
písomného vyhlásenia žalovaného o prevzatí pôžičky s úradne overeným podpisom žalovaného ako
dlžníka v zmluve o pôžičke. Obrana žalovaného nepreukázala opak, ani nespochybnila tento písomný

dôkaz logickým vysvetlením podpisu žalovaného na zmluve o pôžičke, ktorá bola medzi stranami
sporu uzavretá podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Písomné potvrdenie dlžníka je dôkazom, ktorý si
starostlivé zmluvné strany a najmä žalobca ako veriteľ zadovážil. Zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie
dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojím podpisom na zmluve a nie je možné
vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom.

4.2. Účastníkom občianskoprávnych vzťahov by malo byť naopak umožnené spoľahnúť sa na to, že
celkom zrejmý obsah ich zmluvných dohôd nemožno vyvrátiť na základe jednoduchého popretia zo
strany účastníka, ktorý nechce niesť následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu (porov. napr.
rozsudok E. J. J. sp. zn. 7Cdo/276/2020 zo dňa 24.08.2022).
4.3. Žalovaná peňažná suma 9.000,- Eur bola uplatnená dôvodne. Žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k jeho tvrdeniam, že jeho dlh z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 06.03.2019 nevznikol.
Nebola dôvodná ani námietka premlčania. Podľa zmluvy o pôžičke sa dlžník zaviazal požičanú peňažnú
sumu vrátiť do 27.02.2021. Keďže žaloba bola podaná dňa 23.02.2024, je zrejmé, že trojročná
premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka do podania žaloby neuplynula.
4.4. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, ktorý sa zaviazal vrátiť do 27.02.2021. Preto

súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy
9.000,- Eur od 28.02.2021. Výška úroku z omeškania 5 % ročne zodpovedá ust. § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.

5. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu uplatneného nároku. Preto mu súd priznal v zmysle

§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

6.1. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1písm. f) Civilného sporového poriadku), tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
e) Civilného sporového poriadku) ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného
sporového poriadku).
6.2. Od začiatku bolo sporné, že žalobca reálne poskytol žalovanému na základe predloženej zmluvy
o pôžičke finančné prostriedky alebo nie. Žalovaný od počiatku tvrdil, že sa tak nestalo, že predmetná
zmluva o pôžičke bolo podpísaná len z vôle žalobcu po jeho nátlaku. Aj v minulosti mali stany sporu

uzatvorenú zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola oveľa vyššia suma, akú žalobca reálne poskytol.
Túto žalovaný neskôr aj žalobcovi vrátil. Žalobca sa nechcel vzdať navýšenia pôžičky v zmysle vtedy
uzatvorenej zmluvy a tak využil aktuálne zlú situáciu žalovaného, ktorého vmanipuloval do podpisu
zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca v tomto konaní predložil.
6.3. Žalovaný o okolnostiach uzatvorenia prvej aj druhej zmluvy o pôžičke pravdivo vypovedal na
pojednávaní,čímpredložilzrejmýdôkazosvojichtvrdeniach.Navrhol vykonaťvýsluch žalobcu,nakoľko

je sporné odovzdanie finančných prostriedkov. Žalobca sa súdnemu pojednávaniu opakovane vyhýbal,
čím potvrdil tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca jednoducho nechce prísť na súdne pojednávanie
a tvrdiť, že poskytol finančné prostriedky, ktoré neodovzdal. Presne tak sa aj stalo a žalobca sa
po treťom nedostavení sa na pojednávanie obmedzil len na písomné vyjadrenie prostredníctvom
právneho zástupcu o tom, že finančné prostriedky poskytol. Neuviedol ako, neuviedol kde, neuviedol

aké boli predzmluvné rokovania zmluvných strán, neuviedol žiadne relevantné skutočnosti. Uvedená
forma vyjadrenia nenahrádza výsluch žalobcu ako strany sporu. Súd mal žalobcu na pojednávanie za
účelom jeho výsluchu predviesť alebo mal jeho vyhýbanie sa pojednávaniam vyhodnotiť vo vykonaných
dôkazoch ako neschopnosť a neochotu preukázať svoje tvrdenia.
6.4. Žalovaný podpísal spornú zmluvu o pôžičke tak ako to uvádza aj súd prvej inštancie v napadnutom

rozsudku, ale dôvody podpisu napriek neposkytnutiu finančných prostriedkov aj náležite objasnil. Má
za to, že vzhľadom na povahu zmluvy o pôžičke ako reálneho kontraktu bolo na žalobcovi, aby
hodnoverným spôsobom preukázal poskytnutie finančných prostriedkov. Zjavná neochota žalobcu
vypovedať a odpovedať na otázky je zjavným prejavom faktu, že finančné prostriedky v skutočnosti
neodovzdal a logickým následkom je nezvládnutie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

6.5. Okresný súd tým, že nezabezpečil vykonanie dôkazu výsluchom žalovaného, v absolútne
nedostatočnej miere zistil skutkový stav a znemožnil náležité objasnenie sporu. Z uvedených dôvodov
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie,alternatívne,abypostupompodľaust.§388Civilnéhosporovéhoporiadkunapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

6.6. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom neznižuje silu
skutkových a právnych argumentov, uvedených v odvolaní.

7.1. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ sa žalovaný domáha zmeny súdneho
rozhodnutia z dôvodu nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, mal povinnosť

uviesť v čom súd vyvodil nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov. Následne žalovaný tvrdil,
že súd na zistenie rozhodujúcich skutočností nevykonal navrhnuté potrebné dôkazy.
7.2. Okresný súd vyhodnotil prípad komplexne. Žalobca sa vyjadril k svoje neúčasti na pojednávaní dňa
09. 10. 2025. Výsluch strany sporu je dôkazným prostriedkom za splnenia podmienky, že preukázanie
tvrdenýchskutočnostíniejemožnéinak,najmälistinnými ainýmidôkazmi.Žalovanýneuvádzalpravdivé

tvrdenia, o čom svedčí dokazovanie na prvostupňovom súde, ktorý tvrdenia a dôkazy vyhodnotil
v odôvodnení rozsudku. Žalovaný uvádzal všetky možné argumenty, vrátane premlčania, hoci skutkové
okolnosti preukazovali opak.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne
správne.

9. Žalovaný v odvolaní zotrval na svojej obrane, že nebolo preukázané odovzdanie peňazí veriteľa

dlžníkovi a teda je sporné uzavretie pôžičky ako reálneho kontraktu. Súd mal vyhodnotiť neúčasť
žalobcu na pojednávaní ako vyhýbanie sa pojednávaniam a neschopnosť a neochotu preukázať svoje
tvrdenia.10.1. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca preukázal odovzdanie predmetu pôžičky
t. j. peňažných prostriedkov, pričom uvedený záver vychádzal z písomného vyhlásenia žalovaného o
prevzatí pôžičky s jeho úradne overeným podpisom v samotnej zmluve o pôžičke. Obrana žalovaného

nepreukázala opak, ani nespochybnila tento písomný dôkaz logickým vysvetlením podpisu žalovaného
na zmluve o pôžičke.
10.2. Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale v písomnej forme tejto zmluvy si veriteľ a dlžník
ako zmluvné strany potvrdzujú pravdivosť jej obsahu. Ak žalovaný dlžník následne písomne zachytený
obsah zmluvy spochybňuje, musí uviesť presvedčivé dôvody a predložiť hodnoverné dôkazy.

11.1. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné. Jeho obrana nebola presvedčivá čo vyplývalo už z jeho
tvrdení, že aj v minulosti mali stany sporu uzatvorenú zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola oveľa
vyššia suma, akú žalobca reálne poskytol. Žalovaný v súdnom konaní potvrdil, že si od žalobcu
požičiaval peniaze a že aj v minulosti strany uzavreli takú zmluvu písomne, ale sa jednoznačne
nevyjadril, v akej výške a kedy svoj dlh vrátil, ani o tom nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy.

11.2.Žalovanýsvojimivyjadreniaminespochybnilskutkovézisteniaokresnéhosúdu,ktorýmal uzavretie
peňažnej pôžičky preukázané na základe písomných dôkazov, ktoré predložil žalobca ako silnejšie
a vierohodnejšie, ako tvrdenia žalovaného, ktoré neboli podporené žiadnymi ďalšími dôkazmi, ktoré by
spochybňovali jeho písomný peňažný záväzok zo zmluvy o pôžičke.
11.3. Žalovaný sa nevyjadril ku svojej komunikácii so žalobcom, ktorú strany sporu viedli počas roka

2023 formou elektronickej komunikácie ohľadne vrátenia peňažnej pôžičky. Z tejto komunikácie, ktorá
predchádzala podaniu žaloby, a na ktorú okresný súd prihliadol, možno obranu žalovaného v následnom
súdnom spore vyhodnotiť ako nedôveryhodnú, pretože v nej žalovaný dlžník žalobcu ako veriteľa
zavádzal, pokiaľ ubezpečoval, že dlh vráti tak, že si potrebné peňažné prostriedky požičia po tom,
čo bude vymazaný z registra úverových dlžníkov. V tejto komunikácii strany neuvádzali dôvod a výška

dlhu, ale tieto vyplývali zo písomnej zmluvy o pôžičke. Žalovaný nepreukázal, že by v komunikácii so
žalobcom pred alebo po uzavretí zmluvy o pôžičke spochybňoval základ alebo výšku nároku žalobcu,
ktorý bol uplatnení žalobou.

12.Rozhodnutieokresnéhosúdujevecnesprávne,bolovydanénazákladeriadnezistenéhoskutkového

stavu a správne uvedených právnych dôvodov, preto ho odvolací súd z tých istých dôvodov potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods.
1,2CSP.Žalobca bolvodvolacomkonaníúspešnýažalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhradutrov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením..

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní
náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432

ods. 1 CSP).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným
dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.