Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214173
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7214214173.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.
Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. E. XX, 2/ F.
B., nar. XX.XX.XXXX, C., G. X, 3/ H. B., nar. X.XX.XXXX, C., I. XX, 4/ H. B., nar. X.XX.XXXX, C., D. E.
XX, 5/ A. J., nar. X.X.XXXX, C., D. XX a 6/ F. B. K., nar. XX.XX.XXXX, C., H. XX, všetci zast. JUDr. JCLic.
L. A., M., s.r.o., Košice, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, proti žalovanému MINITEC s.r.o., Košice,

Turgenevova 13, IČO: 17 075 149, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., Košice, Kováčska 53,
IČO: 36 730 564, o zaplatenie 5.289 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Košice sp. zn. K2-29C/226/2015 z 29. apríla 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku III. ohľadne nároku na náhradu trov konania.

Priznáva žalobcom 1/ až 6/ proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 86,98 eura s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 86,98 eura od 8.11.2014 do zaplatenia, žalobkyni 2/ sumu 86,98 eura s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 86,98 eura od 8.11.2014 do zaplatenia, žalobcovi 3/ sumu
86,98eurasúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy86,98euraod8.11.2014dozaplatenia,

žalobkyni 4/ sumu 1.495,21 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.495,21 eura
od 8.11.2014 do zaplatenia, žalobcovi 5/ 86,98 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 86,98 eura od 8.11.2014 do zaplatenia a žalobkyni 6/ sumu 86,98 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 86,98 eura od 8.11.2014 do zaplatenia (výrok I.), v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcom 1/ až 6/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Odôvodnil, že žalobcovia sa po zmene žalobného petitu domáhali od žalovaného vydania
bezdôvodnéhoobohateniazaužívanievnávrhušpecifikovanýchparciel,ktorésúvovlastníctvežalobcov
za obdobie od 23.5.2012 do 23.5.2013, celkovo za výmeru 1016,16 m2, spolu v sume 5.289 eura (pre
žalobcov 1/ až /, 3/, 5/ a 6/ po 215 eur s prísl. a pre žalobkyňu 4/ 4.214 eura s prísl.).
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný užíval v rozhodnom období pozemky v

podielom spoluvlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu a to v rozsahu 595 m2. Pre určenie výšky
bezdôvodného obohatenia bolo podstatné zistiť výšku nájmu za dotknuté pozemky v rozhodnom období,
t. j. v období od 23.5.2012 do 23.5.2013. Obidve sporné strany sa odvolali na alebo predložili súdu
znalecké posudky, ktoré určovali výšku nájomného rôzne. Celkovo bolo zo strany žalobcov a zo strany
žalovaného predložených päť znaleckých posudkov a jeden znalecký posudok bol v konaní nariadený
konajúcim súdom. Súd sa pri určení výšky nájomného za obdobie od 23.5.2012 do 23.5.2013 priklonil k

znaleckému posudku vypracovanému znaleckou organizáciou Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity č. 3/2023, ktorý ZP bol vypracovaný pre účely súdneho konania prebiehajúcom na tom istomsúde pod sp. zn. 39C/218/2012. Súd dospel k záveru, o dôvodnosti žaloby čo do výšky 1.930,11 eura,
z toho pre každého zo žalobcov 1/ až 3/, 5/ a 6/ výške po 86,98 eura a pre žalobkyňu v 4/ vo výške
1.495,21 eura spolu s úrokom z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že konštatoval
potrebu zásady úspechu uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo
od znaleckého posudku. V konaní bolo niekoľko znaleckých posudkov (9), pričom tieto posudky boli
predložené nielen žalobcami a žalovaným, ale boli vypracované aj na podnet súdu, či už v tomto konaní
resp. v obdobných konaniach, a vo všetkých týchto znaleckých posudkoch bola stanovená iná hodnota

nájmu pozemkov, iné koeficienty a pod. a teda iná výška nájomného, čo zodpovedalo inej výške
bezdôvodného obohatenia. Súd konštatoval, že správne určiť výšku bezdôvodného obohatenia bolo
náročné pre samotný súd a nieto ešte pre žalobcov, keďže bolo potrebné detailne porovnávať jednotlivé
znalecképosudkyzhľadiskapoužitiavstupnýchúdajovrozhodujúcichprevýpočetvýškynájmuaurčenie
bezdôvodného obohatenia. Z dôvodu, že išlo o prípad odôvodňujúci osobitné posudzovanie úspechu a
neúspechu v konaní a žaloba bola, čo do právneho základu uplatneného nároku dôvodná, súd priznal

plnú náhradu trov konania žalobcom proti žalovanému.

3. Proti výroku III. rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a to z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. h/ CSP. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v danom
prípade ide o nárok, ktorého konečná výška závisí od vyriešenia odbornej otázky. Žalobcovia 1/ až 3/

a 5/ a 6/ boli v konaní úspešní v rozsahu 40,46 % z uplatnenej sumy a žalobkyňa 4/ bola v konaní
úspešná v rozsahu 35,48 % z uplatnenej sumy, preto mal súd za použitia zásady úspechu rozhodnúť
o trovách konania tak, že žalovanému mal priznať náhradu trov konania voči žalobcovom 1/ až 3/ a 5/
a 6/ v rozsahu 19,08 % a voči žalobkyni 4/ v rozsahu 29,04 %.
Zdôraznil, že aktuálne platný a účinný procesný kódex (CSP) neobsahuje ustanovenie, ktoré kedysi

obsahoval (dnes už neúčinný) procesný kódex (OSP), a to § 142 ods. 3 OSP. V prípade, ak dôjde
k aplikácii ustanovení procesného kódexu, ktorý v čase rozhodovania nie je účinný už takmer osem
rokov, je takéto rozhodnutie neudržateľné a arbitrárne, porušujúce základné právo žalovaného na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
25Co/24/2017, v ktorom išlo o obdobný prípad, kedy si žalobca uplatňoval náhradu ušlého zisku, ktorého

výšku vyčísľoval znaleckým posudkom, pričom súd pri trovách konania vychádzal zo zásady úspechu
s odôvodnením, že ušlý zisk žalobcu, ktorý v prevažnej miere žalobou uplatňoval, bol totiž objektívne
vypočítateľný už v čase pred podaním žaloby a výsledok konania bol pri zodpovednom prístupe aspoň
približne predvídateľný. Poukázal tiež na rozsudok Okresného súdu Košice II z 23.01.2018, sp. zn.
20C/282/2012-635, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 6.2.2019, sp. zn.

1Co/225/2018, v ktorom išlo o totožnú osobu na strane žalovaného, ako aj o totožný nárok a v ktorom
súd rozhodol o trovách konania v zmysle zásady úspechu.
K tvrdeniu súdu, že súčasťou spisu bolo viacero znaleckých posudkov, pri ktorých sa znalci mali
diametrálne odlišovať vo svojich záveroch o hodnote nájmu zdôraznil, že znalecké posudky, ktoré
boli diametrálne odlišné od reality, boli predkladané práve zo strany žalobcov, nie z jeho strany.

Znalecký posudok, ktorého vyhotovenie zabezpečil žalovaný (ZP N. A.) je veľmi podobný so znaleckým
posudkom, ktorý vyhotovila nezávislá znalecká organizácia (Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline), z ktorého súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Žalobcovia pri spracovaní žaloby
v tomto konaní vychádzali zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v súvislosti s iným konaním,
pričom žalobcami spomínaný znalecký posudok č. 61/2014 od znalca N. O. B. ohodnocoval odlišné

parcely než tie, ktoré sú predmetom tohto konania. Okrem iného, z predmetného ZP N. B. vyplýva, že
tento ohodnocoval hodnotu parciel len za obdobie od 1.1.2010 do 15.6.2014, čo je mimo relevantného
časového obdobia, ktoré bolo predmetom tohto konania. Žalobcovia si tak boli vedomí skutočnosti, že
predmetný znalecký posudok je nepoužiteľný pre toto konanie.
Konanie žalobcov vyhodnotil ako účelové voči žalovanému. V závere tiež polemizoval o nezaujatosti

znalca N. B.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozhodnutia o trovách konania tak,
že žalovanému prizná voči žalobcom 1/ - 3/ a 5/ a 6/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,08
% a voči žalobkyni 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 29,04 % eventuálne, aby napadnutý
rozsudok v časti výroku III. zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcov, pričom za toto užívanie
neplatí žiadnu náhradu. Súd mal za preukázané, že žalovaný užíva pozemky v celej výmere ako boli
označené v žalobe, preto bola žaloba čo do právneho základu dôvodná. Konečná výška priznanej sumyzávisela od vyriešenia odbornej otázky, teda od toho, ktorý znalecký posudok bude súd považovať za
najrelevantnejší. Súčasťou spisu boli viaceré znalecké posudky, ktoré sa výrazne od seba odlišovali,
pričom súd nakoniec vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý v čase podania žaloby neexistoval.

Žalobcovia vychádzali zo znaleckého posudku vypracovaného v inom konaní, pričom nimi požadovaná
suma bola stanovená objektívne.
K hodnoteniu znaleckého posudku N. B. uviedli, že znalec nehnuteľnosti ohodnocoval od 1.1.2010 do
15.6.2014, čo zodpovedá žalovanému obdobiu v tomto konaní (od 23.5.2012 do 23.5.2013). Námietky
žalovaného vo vzťahu k zaujatosti znalca považovali za nevhodné a nepravdivé.

Poukázali na to, že nemali k dispozícii iný prostriedok ochrany svojich práv ako žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia, preto nemôžu byť ani sankcionovaní za to, že sa úspešne domáhali ochrany
svojich práv. Žalovaný sa dlhé roky bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov a odmieta situáciu riešiť,
preto žalovaný zapríčinil vznik sporu. Poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018
zo 4. februára 2021, v zmysle ktorého „Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania
úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého

posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať“, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/151/2022 z 27. apríla 2023, ktorý uvedené podporuje.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie
a žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. V odvolacej replike žalovaný v celom rozsahu zotrval na dôvodoch svojho odvolania. V súvislosti so
žalobcami spomínanými rozhodnutiami zdôraznil, že v predmetných veciach sa nejednalo o bezdôvodné
obohatenie, ani náhradu škody, ani náhradu ušlého zisku, ale išlo o diametrálne odlišné veci. V rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 27. apríla 2023 sp. zn. 5Co/151/2022 súd rozhodnutie o trovách konania
odôvodnil aplikáciou čl. 4 ods. 2 CSP, t.j. za použitia analógie iuris, pričom poukázal na to, že k jej využitiu

by malo dochádzať za súčasného rešpektovania Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd.
Žalovaný uviedol, že sa viackrát snažil o uzatvorenie dohody, ktorá by problémy s nevysporiadanými
pozemkami vyriešila, avšak neúspešne a nazdáva sa, že je pre žalobcov výhodnejšie iniciovať súdne
konanie každé dva roky, za účelom zabezpečenia si príjmu, nakoľko ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú
v ochrannom pásme elektrických vedení a pre osobu odlišnú od žalovaného, by nebolo lukratívne do

takýchto pozemkov investovať.
Podľa jeho názoru, žalobcovia mali povinnosť riadne a správne vyčísliť výšku bezdôvodného obohatenia
(nejedná sa o objektívne nevyčísliteľnú položku) ešte pred podaním samotnej žaloby. Žalobcovia si
napriek vedomosti o závažných nedostatkoch znaleckého posudku - absencia zohľadnenia ochranných
pásiem elektrického vedenia - (avšak v dôsledku týchto nedostatkoch veľmi priaznivej výslednej sumy

ich nároku), účelovo uplatnili (vychádzajúc z tohto znaleckého posudku) podstatne nadhodnotený
nárok. Takéto špekulatívne konanie žalobcov sa prieči dobrým mravom a poskytnutie ochrany takémuto
konaniu zo strany súdu je v absolútnom rozpore s princípmi právneho štátu.
Znalecký posudok, ktorého vyhotovenie zabezpečil žalovaný (vypracovaný N. A.) je veľmi podobný so
ZP ÚSI ZA, ktorý vyhotovila nezávislá znalecká organizácia. Uviedol, že žalobcovia ako aj prvostupňový

súd absolútne opomínajú skutočnosť, že pokiaľ by žalovaný nekonal proaktívne a nevynaložil vlastné
finančné prostriedky na vyhotovenie znaleckých posudkov (ako aj finančné prostriedky za právne
služby), hrozilo by riziko neúmerne vysokej sankcie v podobe vyhoveniu vysoko nadhodnotenému
uplatnenému nároku žalobcov.

6. Žalobcovia v odvolacej duplike uviedli, že ich konanie vôbec nie je špekulatívne, snažia sa akurát
ochrániť svoj majetok, ktorý bezodplatne dlhé roky užíva žalovaný. Trhová hodnota predmetných
pozemkov je jednoznačne vyššia ako 100 eur/m2, ako je zrejmé z verejne dostupných portálov. Žalovaný
zavádza ak tvrdí, že on sa chcel dohodnúť mimosúdne a žalobcovia nie, nakoľko hodnota, za ktorú bol
žalovanýochotnýpozemkyodkúpiťbolaveľminízkaaneprimeraná.Žalobcoviabolivroku2012dokonca

ochotní pozemky žalovanému odpredať za sumu nižšiu ako bolo stanovené v znaleckom posudku, no
žalovaný nesúhlasil.
Žalobcovia svoj nárok pri podaní žaloby objektívne vyčíslili, nešlo o žiadny odhad či nadhodnotenie.
Znalecký posudok od N. O. B., z ktorého žalobcovia vychádzali pri podaní žaloby vypracoval znalec v
súdnom konaní pod sp. zn. 18C/126/2012, ktorého zadávateľom bol Okresný súd Košice II. Skutočnosť,

že žalovaný sa v konaní nechal zastúpiť a predložil súkromný znalecký posudok je jeho rozhodnutie,
ktoré je pre neho pravdepodobne výhodnejšie ako vyriešiť vec komplexne a v súlade s trhovou hodnotou
pozemkov. Žalovaný nezaplatil žalobcom za užívanie ich pozemkov sám od seba žiadne nájomné, a
to ani na základe predžalobnej výzvy, ani z vlastnej iniciatívy. Žalovaný nebol a nie je ochotný odkúpiťpozemky za adekvátnu sumu, preto je v rozpore so spravodlivosťou a logikou, aby žalovanému mali
byť nahradené trovy súdneho konania, ktoré sám zapríčinil. Vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalovaného,
že podávajú žalobu každé dva roky, pretože toto súdne konanie trvá od roku 2015 a ďalšia žaloba o

vydanie bezdôvodného obohatenia podaná nebola.

7. V ďalšom vyjadrení žalovaný uviedol, že znaleckým posudkom znaleckého ústavu bola stanovená
všeobecná hodnota predmetných pozemkov euro/m2 spriemerovane za posudzované obdobie rokov
2010 - 2018 na sumu: 52,40 eura/m2 v prípade pozemkov bez vecných bremien (mimo ochranného

pásma VVN) a 42,77 eura/m2 v prípade pozemkov s vecnými bremenami (v ochrannom pásme VVN).
Ďalej uviedol, že žalobcovia si sami protirečia, keď na jednej strane uvádzajú, že predmetný nárok
žalobcov nie je možné vopred objektívne vyčísliť a z toho dôvodu žiadajú rozhodnúť o náhrade ich trov
konania tak, že im bude táto priznaná v celom rozsahu (a to napriek skutočnosti, že boli neúspešní
v rozsahu viac ako 60 %), pričom právnym základom, na základe ktorého má konajúci súd takto
rozhodnúť, sa v aktuálne platnom a účinnom procesnom kódexe nenachádza, no na strane druhej

uvádzajú, že svoj nárok objektívne vyčíslili. Žalovaný však mal za to, že na to, aby bolo vyčíslenie
žalobou uplatňovaného nároku objektívne, nepostačuje použitie (akéhokoľvek) znaleckého posudku, ale
lentakého,ktorýzohľadňujevšetkyskutočnosti,ktorésúpodstatnépresprávnevyčíslenienároku.Ktejto
skutočnosti musí následne pristúpiť aj správna aplikácia jeho výsledkov/záverov pri vyčíslovaní výšky
nároku, ktorý si žalobcovia uplatnili žalobou. Žalovaný uviedol, že je otvorený mimosúdnym rokovaniam,

ktoré aktuálne aj prebiehajú v súvislosti s inými konaniami, a ktoré sú podľa jeho názoru na dobrej ceste
k vyriešeniu predmetných sporov.

8. Žiadne ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní neboli dané.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP)
a oprávnenou osobou (§ 359 a § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§
355 a § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie a dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, rozhodnutie

je vecne správne, a preto ho vo výroku III., ktorý bol napadnutý odvolaním, podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

10. Vyhovujúci výrok I. a zamietavý výrok II. rozsudku, neboli odvolaním, ktoré podal žalovaný/odvolateľ
napadnuté, neboli preto ani predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudli právoplatnosť.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
v posudzovanej veci rozhodol v zmysle zákonných zásad, jeho rozhodnutie je správne a spravodlivé.

12. Odvolací súd nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. h/ CSP, teda, aby súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a na toto v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolací súd dodáva
nasledovné:

14. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Žalovaný vo svojom odvolaní dôvodí, že nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
ustanovením, ktoré súčasná právna úprava už neobsahuje. Žalovaný taktiež z dôvodu vypustenia
ustanovenia § 142 ods. 3 OSP vyvodil, že už nebolo vôľou zákonodarcu ďalej umožňovať, aby v prípade
tzv. nevyčísliteľných sporov, pri ktorých výška plnenia závisí výlučne od úvahy súdu alebo znaleckéhoposudku bolo nevyhnutné posudzovať základ uplatneného nároku a nie výšku sumy, ktorú strana žiada
priznať.

16. Ústavný súd sa vôľou zákonodarcu v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania v sporoch,
v ktorých výška priznaného plnenia závisí od úvahy súdu zaoberal v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS 652/2018 z
13.februára2020vktoromuviedol,žekaždáprávnanormamásvojúčelazmysel,ktoréhorekonštrukcia
je vždy spätá s celou radou neistôt. Zmysel a účel možno nepochybne abstrahovať aj z autentických
dokumentov vypovedajúcich o vôli a zámeroch zákonodarcu, medzi ktoré nepochybne patrí aj dôvodová

správa. Z príslušnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyvodil, že zmyslom
novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne
odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP, v podobe jeho kategorického vylúčenia.

17. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku kritériom na priznanie nároku na
náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera

úspechu vo veci vo všeobecnosti závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý
bol naposledy urobený vo veci samej. Z dispozície citovaného § 255 ods. 2 CSP ďalej vyplýva, že
čiastočný úspech vo veci sa môže v rozhodnutí o trovách konania prejaviť dvoma spôsobmi, a to tak,
že súd (i) náhradu trov konania pomerne rozdelí alebo (ii) náhradu trov konania neprizná žiadnej zo
strán. Je pravdou, že pravidlo vyplývajúce z § 142 ods. 3 OSP (náhradu trov konania v plnom rozsahu

môže súd priznať tomu účastníkovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej časti, alebo v prípade, ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu) nie je súčasťou
normatívneho textu vyplývajúceho z § 255 CSP. Vo vzťahu k pravidlu vyplývajúcemu z § 142 ods. 3
OSP je potrebné uviesť, že toto pravidlo predstavovalo výnimku zo zásady pre rozhodovanie o náhrade
trov konania pri čiastočnom úspechu vo veci (§ 142 ods. 2 OSP). Aplikácia označenej výnimky (plná

náhrada trov konania) však ani za účinnosti právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku
neprichádzala do úvahy vždy, ale iba v prípade, ak sa neúspech prejavil iba vo výške plnenia za
predpokladu, že účastník konania na začiatku sporu túto výšku plnenia presne nepoznal a ani presne
poznať nemohol.

18. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že spoločným menovateľom situácií, keď rozhodnutie o
výške plnenia závisí od úvahy všeobecného súdu alebo od znaleckého posudku, je z pozície strán
sporu počiatočná nepredvídateľnosť výsledku konania o výške uplatneného nároku, čo zároveň tieto
situácie kvalitatívne odlišuje od ostatnej sporovej agendy, keď žalobca vie spoľahlivo kvantifikovať výšku
svojho nároku. Práve kritérium predvídateľnosti výsledku rozhodnutia všeobecného súdu žalobcom je

rozhodujúce pri úvahe medzi aplikáciou zásady úspechu v jej všeobecnom význame, keď sa miera
úspechu vo veci zisťuje v závislosti od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej, a jej redukovanej významovej podobe, keď sa za úspech považuje
už úspech v základe nároku.

19. Aplikácia pravidla, podľa ktorého súd považuje za úspech v konaní úspech v základe uplatneného
nároku, musí mať svoje vnútorné limity, aby za situácie zjavne bezúspešného uplatňovania práva, nie
síce v jeho základe, ale v podobe jeho neprimeranej výšky vo vzťahu k tej, ktorá v obdobných veciach
vyplýva napríklad z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, bola žalovanému poskytnutá
ochrana.

20. V okolnostiach prejednávanej veci boli žalobcovia so svojím nárokom sčasti neúspešní, avšak
v danom prípade sa nejedná o prípad, kedy by uplatnený nárok bol zjavne neprimeraný, nakoľko na
rozdiel od nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (v ktorom prípade by sa tiež posudzoval úspech
v základe nároku), nie je možné pre žalobcov vychádzať z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v

obdobnýchprípadoch.Vtomtosmererozhodovaciačinnosťvšeobecnýchsúdovvoblastibezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov nie je predvídateľná, nakoľko výška bezdôvodného obohatenia vždy
závisí od konkrétnych okolností pozemkov, ktoré sú užívané bez právneho dôvodu.

21. Obdobný záver formuloval tiež Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 399/2019 z 15. apríla

2020, v ktorom išlo o obdobnú vec, a to vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného, za
bezdôvodné užívanie pozemkov v žalobcovom výlučnom, resp. podielovom spoluvlastníctve, ktorého
výšku v priebehu konania žalobca vyčíslil na základe záverov znaleckého posudku ako aj v Náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 475/2018 zo 4. februára 2021, v ktorom Ústavný súdkonštatoval, že zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v §
142 ods. 3 OSP.

22. Odvolací súd vychádzal z už ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej zásadu úspechu vo veci treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku,
pretože v týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, pokiaľ mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku. Vychádzajúc zo skutočnosti, že v predmetnom konaní bolo predložených/

posudzovanýchdeväťznaleckýchposudkov,ktorésaodlišovalivovýškenájmuzaužívaniepozemkovje
nepochybné, že stanovenie výšky nájmu za užívanie pozemkov resp. výšky bezdôvodného obohatenia
bolo otázkou odbornou, ktorej vyriešenie nebolo možné žalobcami predvídať.

23. V prejednávanom spore bola žaloba žalobcov čo do právneho základu uplatneného nároku
opodstatnená, výška tohto nároku závisela od odborného posúdenia v podobe znaleckého posudku,

ktorý určil hodnotu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov, preto súd prvej inštancie
správne priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom proti žalovanému v celom rozsahu.
Rozhodnutie o trovách konania je správne a riadne odôvodnené, a preto odvolací súd rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil s tým, že na tejto vecnej správnosti neboli spôsobilé nič zmeniť ani odvolacie
námietky žalovaného.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalobcovia, preto im vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, neúspešný odvolateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach: 3 hlasy za (§
393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.