Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201431
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1419201431.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: B.. B. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Bratislava, zastúpený JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Pri Suchom Mlyne
50, Bratislava, proti žalovanej: B.. L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. G. X, Bratislava, zastúpená
Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska 47, Bratislava, IČO: 36 806 412, o určenie
spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 23.05.2019, doplnenou podaním zo dňa 20.05.2021

domáhal určenia, že
- žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec BA - m.č.
L. H., katastrálne územie L. H., súpisné č. XXXX, na parc. č. XXXX/XXX - nebytový priestor č. X, vchod
L. XX, Bratislava, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
na príslušenstve o veľkosti 8324/591115, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1,
- žalovaná je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec BA -
m.č. L. H., katastrálne územie L. H., súpisné č. XXXX, na parc. č. XXXX/XXX - nebytový priestor č. X,

vchod L. XX, Bratislava, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na príslušenstve o veľkosti 8324/591115, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1.
Žalobcovi navrhol priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobu odôvodnil tým, že uvedenú nehnuteľnosť kúpil výhradne v vlastných finančných prostriedkov.
Keďže v čase kúpy nebytového priestoru kúpnou zmluvou z 18.09.2003 mali so žalovanou rozdelené
BSM počas trvania manželstva z dôvodu veľmi rizikového podnikania žalobcu dohodli sa, že žalobca
zafinancuje predmetnú nehnuteľnosť, ktorá bude v katastri nehnuteľností zapísaná na meno žalovanej

s tým, že vlastníctvo k uvedenému nebytovému priestoru bude patriť obom, vtedy ešte manželom
každému v 1. O uvedenom spísali dohodu, ktorá však po rozvode ich manželstva zostala v byte
žalovanej a on sa k nej ani neskôr nedostal. Kúpu nehnuteľnosti žalobca financoval z prostriedkov,
ktoré získal z predaja nehnuteľností pôvodne patriacim jeho rodičom. Kúpna cena 53.110,27 eur bola
uložená do depozitu u C.. C. K., ktorý ich predaj sprostredkoval. Predmetný nebytový priestor strany
sporu užívali, napoly brali úžitky z neho a sa podieľali na jeho nákladoch. Žalovaná toto vlastníctvo
1/1 opakovane písomne potvrdila. Poukazoval na maily, v ktorých žalovaná toto vlastníctvo v pomere

1/1 potvrdila. Poukazoval na to, že ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené XX.XX.XXXX. Po
rozvode so žalovanou sám kúpil pozemok pod nebytovým priestorom. Kúpna zmluva bola zavkladovaná
XX.XX.XXXX. Kúpnu zmluvu podpísal v prospech žalovanej a takisto kúpnu cenu za pozemok zaplatil
len zo svojich finančných prostriedkov. Predmetný nebytový priestor od začiatku užíval on. Zriadilso v ňom sídlo spoločnosti. Aj po rozvode manželstva predmetný nebytový priestor užívali v režime
každý 1. Žalobca sám financoval jeho rozsiahlu rekonštrukciu v celkovej sume 44.000 eur. Aj uvedené
jednoznačne preukazuje jeho vlastnícke vzťah k nebytovému priestoru. Iste by nikto nefinancoval tak

nákladné rekonštrukciu cudzieho majetku. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že mailom zo dňa 06.06.2016
mu žalovaná oznámila výpoveď nájmu predmetného nebytového priestoru z dôvodu údajne dlžného
nájomného, pričom bolo zrejmé, že sa jedná len o účelový dôvod v snahe o tento nebytový priestor ho
obrať. Žalovaná takto zneužila situáciu formálneho nájmu nebytového priestoru, ktorá pôvodne vznikla
ešte za trvania manželstva, zneužila jeho dôveru a na základe vymyslených nepravdivých informácií

sa zmocnila nebytového priestoru, ktorý pre nich oboch zakúpil. Žalovaná tak nedodržala dohodu na
základe ktorej celé roky postupovali, keď žalobca predmetný nebytový priestor roky držal, užíval a
disponoval ním ako spoluvlastník.
2. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že predmetnú žalobu považuje za nedôvodnú, šikanóznu a zo strany
žalobcu ako jednoznačne zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 C.s.p. nepožíva právnu ochranu.
Uviedla, že žalobca po 16-tich rokoch odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy prichádza s tvrdením, že aj

on je spoluvlastníkom nebytového priestoru, ktorý kúpila a zaplatila žalovaná. Žalovaná ďalej uviedla,
že je faktom, že vzťahy medi ňou a žalobcom nie sú ideálne. Viedol proti nej na tunajšom súde
konanie o neplatnosť výpovede z nájmu nebytového priestoru pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktoré je
právoplatneskončenévjejprospech.Ďalejsúdnekonaniepodsp.zn.XXC/XXX/XXXX,ktorézatiaľnieje
právoplatne skončené. Tiež konanie pod sp. zn. XXEx 139/19. Žalobca vo vyššie uvedených konaniach,

ktoré sa bezprostredne týkali predmetného nebytového priestoru ani raz netvrdil, že je (by mal byť)
spoluvlastníkom tohto priestoru, práve naopak. Žalovaná ďalej uviedla, že nikdy nebola uzavretá žiadna
dohoda v ktorej by sa zaviazala, že nebytový priestor je v jej a žalobcovom spoluvlastníctve. Kúpna
cena bola dohodnutá vo výške 441.170 eur a nie 160.000,- Sk ako to tvrdí žalobca, splatná bola pri
podpise kúpnej zmluvy. Dohodnutú kúpnu cenu uhradila 26.08.2003 v hotovosti k rukám predávajúceho

spoločnosti K.S.I. s.r.o., IČO: 31 329 357, ktorá skutočnosť je potvrdená pokladničným dokladom a
potvrdená podpisom konateľa spoločnosti. Pokiaľ ide o osobu C.. K., túto nepozná. Žalobca tvrdí, že
kúpu nehnuteľnosti financoval z prostriedkov, ktoré získal z predaja nehnuteľností pôvodne patriacich
jeho rodičom. Rodičia žalobcu skutočne odpredali byt č. XX na ul. J. D. X v Bratislave dňa 13.12.2002
avšak za cenu 600.000,- Sk. Žalovaná ďalej poukazovala na skutočnosť, že žalobca jej listom zo dňa

14.06.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že zosplatnil svoje pohľadávky, ktoré
voči nej mal a tvrdil, že dňa 26.08.2003 jej poskytol pôžičku vo výške 441.170 Sk na kúpu nebytového
priestoru a dňa 08.09.2003 jej poskytol ďalšiu pôžičku vo výške 1600.000 Sk na zloženie tejto sumy do
úschovyC..C.K..Žalobcalistomzodňa25.08.2016vykonaljednostrannýzápočetpohľadávokktorýmsi
oproti svojej pohľadávke vyplývajúcej z pôžičiek zo dňa 26.08.2003 a 08.09.2003 započítal pohľadávky

žalovanej, ktorú mala z titulu neuhradeného nájomného. Žalovaná poukazovala na vyjadrenie žalobcu
v konaní XXC/XXX/XXXX., kde sám žalobca opakovane uviedol, že jej požičal finančné zdroje na kúpu
predmetných nebytových priestorov. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobca poskytol žalovanej dňa
26.08.2003 a 08.09.2003 pôžičku na kúpu nebytového priestoru, ako to tvrdil v roku 2016 a 2017 a tým
mu vznikol nárok na jej vrátenie, nemohol zároveň tými istými finančnými prostriedkami uhradiť aj kúpnu

cenu za nebytový priestor, ako to žalobca tvrdí v žalobe zo dňa 09.05.2019, za čo by mu mal vzniknúť
nárok na spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že v čase
uzavretia kúpnej zmluvy mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva, mohli (ak
by chceli) kúpiť akúkoľvek nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, avšak v danom prípade tomu
tak nebolo. A dôvod, že tomu tak bolo, v žiadnom prípade nespočíva ,,vo veľmi rizikovom podnikaní“

žalobcu, ako uvádza. Žalobca štandardne podnikal, ale pravdou je, že pri podnikaní mal aj záväzky.
Dňa 27.02.2009 bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej mu prenajala
priestor na dobu 10 rokov za nájomné vo výške 83,24 eur ročne. Pravdou je, že nebytový priestor bol
stavebne upravený a preto bolo dohodnuté nájomné len symbolické. Nie je pravdou ani to, že predmetný
nebytový priestor užívali spoločne, spoločne z neho brali úžitky a sa podieľali na nákladoch spojených s

jehoužívaním,pretožedoroku2011houžívallenžalobcanasvojepodnikateľskéúčelyavšetkypoplatky
znášal on. Vykonaná rekonštrukcia nepreukazuje vlastnícky vzťah žalobcu k nebytovému priestoru.
3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 05.06.2020 uviedol, že v roku 2002 predal rodičovský byt
za 1.200.000,-Sk. Kúpna cena podľa znaleckého posudku bola len 600.000,-Sk. Predmetný nebytový
priestor kúpil v roku 2003. Žalovaná na jeho kúpu nemala finančné prostriedky. Len on, žalobca

uhradil kúpnu cenu za predmetný nebytový priestor do depozitu advokáta C.. K.. Kúpna zmluva zo dňa
26.08.2003 je simulovaným právnym úkonom. Skutočná vôľa žalobcu žalovanej bola uzavrieť kúpnu
zmluvu,nazákladektorejbybolžalobcaspoluvlastníkomnebytovéhopriestoru.Neboloskutočnouvôľoužalovanej priestor kúpiť len pre seba. Žalobca priestor rekonštruoval až potom, keď v ňom vznikol požiar
v roku 2010, teda od začiatku, ako tvrdí žalovaná.
4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.07.2020 uviedla, že žalobca tvrdí, že v roku 2000 bolo súdom

zrušené ich BSM za trvania manželstva ( z dôvodu rizikového podnikania žalobcu) a k vyporiadaniu
ich vzájomných majetkových pomerov nedošlo. Toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Dňa 31.01.2001
bola medzi stranami sporu uzavretá písomná dohoda o vyporiadaní BSM. K rodičovskému bytu žalobcu
žalovaná uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že kúpna cena rodičovského bytu bola
1.200.000,-Sk a nie 600.000,- Sk. Rovnako je nepravdivé žalobcu, že sa dohodli na rozdelení majetku

pol na pol. Žalovaná nikdy so žalobcom neuzavrela zmluvu o vlastníctve predmetného nebytového
priestoru pol na pol. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že nebytový priestor zakúpil
on. Taktiež na listine o uložení peňazí do depozitu zo dňa 08.09.2003 (ktorého existenciu a pravosť
žalovaná namieta) je uvedená len žalovaná ako údajná zložiteľka peňazí. Nepravdivé a zavádzajúce je
aj tvrdenie žalobcu, že do rekonštrukcie nebytového priestoru investoval 44.000 eur. Žalovaná v tejto
súvislosti poukazovala na znalecký posudok znalkyne N.. B.. U. K., D.., z ktorého je zrejmé, že suma

44.000 eur je rozdiel vo všeobecnej hodnote nebytového priestoru pred a po jeho zhodnotení a nie je
to suma za vykonané rekonštrukčné práce.
5.Podanímzodňa20.05.2021žalobcanavrholpripustiťzmenužaloby.Navrhol,abysúdurčil,žežalobca
a žalovaná sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1.
6. Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2021 súd zmenu žaloby pripustil.

7. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovací návrh, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že na
požadovanom určení má naliehavý právny záujem.
8. Právna zástupkyňa žalobcu naliehavý právny záujem preukazovala tým, že už len samotným
tvrdením žalobcu, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného nebytového priestoru, pričom v
katastri nehnuteľností je ako jeho vlastníčka uvedená len žalovaná, žalobca má naliehavý právny záujem

na požadovanom určení. Navrhovaným určením dôjde k zosúladeniu evidovaného a právneho stavu.
Ďalej uviedla, že predmetný nebytový priestor žalobca i žalovaná vnímali ako spoločný majetok a
nehnuteľnosť, ktorú majú v fakticky v podielovom spoluvlastníctve pol na pol. Žalobca podnikal a v rámci
ochrany rodiny bol predmetný nebytový priestor len formálne napísaný na žalovanú, ako jeho vtedajšiu
manželku.

9. Keďže žaloba podaná žalobcom je určovacou žalobou v zmysle určenia, či tu právo je alebo nie
je (§ 137 písm. c/ C.s.p.), pričom naliehavý právny záujem na danom určení nevyplýva z osobitného
predpisu a preto je potrebné ho preukazovať, súd najprv skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom určení. Právny záujem žalobcu musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Naliehavý

právny záujem je tam, kde je stav ohrozenia práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho
postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba
odstránenia tejto neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím
výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho
vzťahu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité

skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami, a zároveň objasniť, prečo práve podaná žaloba je
procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši.
10. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postavenie stalo neistým. Ak sa má určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným

stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, bude spravidla daný naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho
právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
stranami sporu.

11. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych
vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe
môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (napr. R KS Trnava 9Co/116/2017 zo dňa
28.03.2018).
12. V konaní medzi stranami nebolo sporným, že v roku 2000 súd ich bezpodielové spoluvlastníctvo

zrušil. V roku 2001 došlo k vyporiadaniu ich BSM. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa XX.XX.XXXX, č.k. XC/XXX/XXXX-XX bolo ich manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 04.04.2008.13.Súdmázato, žežalobcamánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,pretoževyhovujúcim
rozsudkom súdu by sa odstránila právna neistota žalobcu jeho zápisom ako podielového spoluvlastníka
na list vlastníctva. Žalobca by potom mal rovnaké práva a povinnosti k predmetnej nehnuteľnosti ako

žalovaná. Žalobca pritom tvrdí, že predmetná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva strán
sporu s výškou spoluvlastníckeho podielu 1 a 1. Podľa názoru súdu žalobcom zvolený typ žaloby je
prípustný.Vprípade,akbysúdpodanúžalobunepripustil,nastalbystav,kedybyžalobcanemalzákonný
prostriedok ako sa domôcť svojich práv, čím by mu súd znemožnil uplatnenie ochrany jeho základného
práva vlastniť majetok a odopretím určovacej žaloby by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu

ochranu.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a
pristúpil k posúdeniu merita veci.
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán
sporu, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.02.2009 a dodatkov k nej, výpisom z
listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 26.08.2003,výpismi z účtov, emailovou

komunikáciou medzi stranami sporu, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.02.2008, č.k.
XC/XXX/XXXX-XX, znaleckým posudkom č. 315/2015 znalca B.. B. B. zo dňa 25.08.2003, príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 26.08.2003, kúpnou zmluvou zo dňa 13.12.2002, listom právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 14.06.2016, listom žalobcu z 25.08.2016, dohodou o vyporiadaní BSM zo
dňa 20.03.2021, kúpnou zmluvou zo dňa 04.08.2003, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo

dňa 13.11.2000, č.k. XXC/X/XX-X, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: Na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003 uzavretej medzi spoločnosťou K.S.I. spol. s r.o., Mierova 62,
Bratislava, IČO: 31329357 ako predávajúcim a B.. L. Q., r.č. XXXXXX/XXXX ako kupujúcou, predávajúci
predal a kupujúca kúpila nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, k.ú. L. H., súp. č.
XXXX na parc. č. XXXX/XXX - nebytový priestor č. XX-X, L. XX, Bratislava (ďalej len ,,nebytový priestor“)

za kúpnu cenu 441.170,-Sk. Z pokladničného dokladu č. zo dňa 26.08.2003 súd zistil, že žalovaná
zaplatila konateľovi spoločnosti K.S.I. B.. F. L. sumu 441.170,-Sk Sk ako kúpnu cenu za nebytový
priestor.
16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaná počas celého ich manželstva nepracovala, bola
doma. Všetko zabezpečoval len on z jeho podnikateľskej činnosti. V roku 2008 bolo ich manželstvo

rozvedené. Žalovanej pomohol si nájsť pracovné miesto, ktoré má doteraz. Na začiatku podnikania mal
partnera, ktorý ho podviedol. Na odporučenie jeho právneho zástupcu si dali zrušiť BSM za trvania
manželstva. Všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnili boli zapísané na meno žalovanej, aj peniaze a všetky
aktíva. Naňho boli napísané pasíva a dlhy. So žalovanou sa dohodli, že aj keď je všetko oficiálne
napísané na ňu, tak aj on je polovičným spoluvlastníkom. Predmetný nebytový priestor sa kupoval v roku

2003. C.. K. požiadal, aby bol napísaný len na jeho manželku. Kúpna cena nebytového priestoru bola
1.600.000,-Sk, hoci je formálne napísané 441.000,-Sk. Po rozvode manželstva žalovanej povedal, že si
nenárokuje zo spoločného majetku na nič, len na predmetný nebytový priestor, ktorý je jeho srdcovou
záležitosťou, do ktorého dal veľa energie i peňazí. V roku 2010 kúpil aj pozemok pod týmto nebytovým
priestorom. Logicky by tak neurobil, keby si nebol vedomý toho, že je jeho spoluvlastníkom. O tom, že

sú spoluvlastníci predmetného nebytového priestoru majú aj písomnú dohodu, no má ju žalovaná. Po
rozvode jej nechal všetko, byt, garáž, hnuteľné veci. Nežiadal žiadne polovičné podiely. Ten nebytový
priestor skutočne kúpil za 1.600.000,-Sk. Sumu 1.200.000,-Sk mal z odpredaja rodičovského bytu a
sumu 400.000,-sk z podnikania. Byt rodičov sa predával za 1.200.000,-Sk, to bola jeho skutočná cena
a nie 600.000,-Sk, tá bola uvedená kvôli vysokým daniam v tom čase. V nadväznosti na list zo dňa

14.06.2016 uviedol, že žalovanej nič nepožičal. Žalobca vo výpovedi ďalej uviedol, že až v roku 2015
skončili problémy so skupinou, ktorá ho vydierala a podpálila mu štúdio.
17. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že medzi ňou a žalobcom neexistuje žiadna dohoda o tom, že by
predmetný nebytový priestor mal byť v ich spoluvlastníctve. Nie je pravdou, že počas ich manželstva
nepracovala. A nie je pravdou ani to, že v rámci vyporiadania aktíva ich majetku nadobudla len ona,

a že žalobca nadobudol len pasíva a dlhy. Pred zrušením ich BSM za trvania manželstva bol totiž
ich spoločný majetok prevedený na rodičov žalobcu. Tvrdenie žalobcu v tom, aký bol k nej veľkorysý
neobstojí. Naopak, v jeho konaní vidí vypočítavosť. Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu, za nekorektné
považuje vytrhnutie určitých faktov z kontextu. Všetok majetok pred zrušením ich BSM v roku 2000
ostal žalobcovi. Keď sa v roku 2003 kupoval predmetný nebytový priestor, nebola by súhlasila s tým,

že bude v spoluvlastníctve, chcela a so žalobcom sa dohodli, že bude len jej. Nie je pravdou ani to,
že žalobca mal tak vysoký príjem a aktíva, ako tvrdil, robila mu účtovníctvo, o jeho príjme vie. Do
zdravotnej poisťovne platil tie najnižšie odvody. Žalovaná ďalej uviedla, že predmetný nebytový priestor
to sú vlastne 3 miestnosti, ktoré sa dajú použiť na rôzne účely, na bývanie, na podnikanie. Peniaze nakúpu nebytového priestoru mala z predaja bytu v N. U. H., ktorý jej matka predala 04.08.2003. Celú
kúpnu cenu, sumu 410.000,- Sk jej mama darovala. Nebytový priestor potrebovala na podnikanie. V tom
čase mala živnosť. V období 2003-2009 v priestoroch žalobca i ona prevádzkovali svoju podnikateľskú

činnosť. Potom bola podpísaná nájomná zmluva so žalobcom. V jej texte sú definované podmienky
práva a povinnosti žalobcu. Pokiaľ ide o kúpu pozemku pod nebytovým priestorom na tento účel jej
žalobca peniaze nepožičal.
18. Z listinných dôkazov súd zistil:
19. Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 13.11.2000, č.k. XXC/X/XX-X súd zistil, že súd bezpodielové

spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej zrušil.
20. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.02.2008, č.k. XC/XXX/XXXX-XX súd zistil, že
manželstvo strán sporu bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.04.2008.
21. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.02.2009 súd zistil, že žalovaná ako prenajímateľ
prenajala žalobcovi ako nájomcovi predmetný nebytový priestor na dobu 10 rokov za ročný nájom vo
výške 83,24 eur.

22. Z dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 18.11.2011 súd zistil, že žalovaná,
ako prenajímateľ nebytových priestorov súhlasila s tým, aby žalobca ako ich nájomca tieto priestory
prenajímal tretím osobám.
23. Z čestného prehlásenia C.. C. K. z 25.03.2019 súd zistil, že pre žalobcu sprostredkoval kúpu
predmetných nebytových priestorov. Pred ich kúpou ho žalobca požiadal o to, aby priestor bol napísaný

na jeho manželku. Bol svedkom toho, ako žalobca sám vyplatil v hotovosti kúpnu cenu za nebytový
priestor podľa kúpnej kúpnej zmluvy z 18.09.2003 v prospech spoločnosti K.S.I., spol. s r.o.
24. Z potvrdenia C.. C. K. zo dňa 08.09.2003 súd zistil, že advokát ním potvrdzuje, že do úschovy v
jeho advokátskej kancelárii dňa 08.09.2003 zložila B.. L. Q. sumu 1.600.000,-Sk., ktorá mala byť vydaná
do rúk predávajúceho spoločnosti K.S.I. spol. s r.o. ako kúpna cena za predané nehnuteľnosti. Súd

konštatuje, že na uvedenom potvrdení chýba podpis údajnej zložiteľky peňazí B.. L. Q..
25. Z mailu žalovanej zo dňa 19.06.2016 súd zistil, že žalovaná v liste žalobcovi okrem iného uvádza,
že ,, čo sa týka nebytového, dohodli sme sa pol na pol, aj keď ty si mi z ničoho tvojho nenúkal polovičku“.
26. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2002 uzavretej medzi H. Q. a M. Q. (rodičmi žalobcu) a C. E. súd
zistil, že rodičia žalobcu ako predávajúci predali C. E. ako kupujúcemu byt v R. na ul. C. D. č. X za

cenu 600.000,-Sk.
27. Z kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2003 uzavretej medzi B.. F. W. (matkou žalovanej) a G. T. a N. T.
súd zistil, že matka žalovanej ako predávajúca predala G. T. a N. T. ako kupujúcim byt v R. na ul. C.
E. XX za cenu 410.000,- Sk.
28. Z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.06.2016 adresovaného žalovanej súd zistil, že žalobca

v liste konštatuje, že so žalovanou uzatvoril dňa 26.08.2003 zmluvu o pôžičke sumy 441.170,-Sk na
kúpu predmetného nebytového priestoru. V uvedenom liste jej právny zástupca žalobcu ďalej oznamuje,
že ďalšiu pôžičku jej žalobca poskytol 08.09.2003 a to sumu 1.600.000,- Sk, ktorú žalobca uložil do
depozitu C.. C. K.. Ďalej jej žalobca v liste oznamuje, že 28.01.2009 sa žalobca a žalovaná dohodli, že
žalobca jej požičia sumu 2.763 eur na kúpu pozemku pod predmetným nebytovým priestorom. Žalobca

v liste zároveň vyhlásil celú svoju pohľadávku z pôžičiek zo dňa 26.08.2003, 08.09.2003 a 28.01.2009
v celkovej sume 70.517,43 eur za splatnú dňom 20.06.2016.
29. Z dohody zo dňa 31.01.2001 súd zistil, že strany sporu uzavreli dohodu o vyporiadaní ich
bezpodielového spoluvlastníctva.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.
30.1. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
30.2. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
30.3. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
30.4. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
31. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa § 185 C.s.p. súd rozhodne, ktoré

z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana
sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy
na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôžesplniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v § 132 C.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec).
31.1. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy

preukazujúce tvrdené skutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
31.2. Otázkou splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí
súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

32. V danom prípade po vykonanom dokazovaní, zhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej
súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nie je možné jej vyhovieť, keď žalobca
nepreukázal danosť jeho hmotnoprávneho nároku.
33.Žalobcovisanímpredloženýmilistinnýmidôkazmiaanivspojenísvýsluchomstránsporunepodarilo
preukázať jeho tvrdenie, že je podielovým spoluvlastníkom predmetného nebytového priestoru. Žalobca

v priebehu konania tvrdil, že predmetný nebytový priestor kúpil on a so žalovanou ,,uzatvoril písomnú
zmluvu o tom, že nebytový priestor je v spoluvlastníctve pol na pol“, a ktorá po rozvode strán zostala v
byte žalovanej a on sa k nej viac nedostal. Toto je však len tvrdenie žalobcu, ktoré žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal. Aj podľa názoru súdu je málo pravdepodobné, až nepravdepodobné, aby
si žalobca takýto dôležitý dokument starostlivo neuschoval. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii

nemožno vyvodiť iný záver, ako ten, že medzi stranami sporu takáto dohoda uzavretá nebola. V kontexte
vykonaného dokazovania podľa názoru súdu skutočnou vôľou žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy
zo dňa 26.08.2003 bolo, aby predmetný nebytový priestor nadobudla do svojho vlastníctva. Žalovaná
poukazovala na skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy od roku 2000 mali zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo a nič im nebránilo v tom, aby predmetný nebytový priestor v roku 2003 nadobudli

do podielového spoluvlastníctva, čo sa však nestalo. Dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo žalobcu a
žalovanej rozvedené. Dňa 27.02.2009 bola medzi stranami sporu uzavretá Zmluva o nájme nebytového
priestoru, na základe ktorej žalovaná prenajala žalobcovi predmetný nebytový priestor na dobo 10
rokov za symbolické nájomné. Pravdou je, že nebytový priestor stavebne upravil, preto aj nájomné
bolo dohodnuté len symbolické. Do roku 2011 nebytový priestor na podnikateľské účely užíval len

žalobca. Na konci roku 2011 bol nebytový priestor daný do užívania tretej osobe na komerčný nájom.
Existencia riadnej nájomnej zmluvy takto vylučuje tvrdenie žalobcu, že so žalovanou užívali nebytový
priestor ako spoluvlastníci. Ako už bolo vyššie uvedené, nakoľko žalovaná uzatvárala kúpnu zmluvu s
úmyslom, aby nadobudla nebytový priestor do svojho výlučného vlastníctva, je predmetná kúpna zmluva
uzavretá v súlade s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nakoľko úmyslom žalovanej bolo, aby

nadobudla nebytový priestor do svojho výlučného vlastníctva, predmetná zmluva nie je právny úkon,
ktorým má byť zastretý iný právny úkon, ako to predpokladá § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobca nepreukázal svoj nárok ani argumentáciou, že do rekonštrukcie nebytového priestoru investoval
sumu 44.000 eur. Jednak, takúto sumu do rekonštrukcie neinvestoval, keď suma 44.000 eur je
rozdiel vo všeobecnej hodnote nebytového priestoru pred a po jeho zhodnotení a nie je to suma za

vykonané rekonštrukčné práce a potom, vykonaná rekonštrukcia nepreukazuje vlastnícky vzťah žalobcu
k predmetnému nebytovému priestoru. Danosť nároku žalobcu nie je vyvoditeľná ani s poukazom na
tvrdenie žalobcu, že sa so žalovanou spolupodieľali na nákladoch spojených s užívaním nebytového
priestoru a ani s poukazom na to, že žalobca mal sídlo svojej spoločnosti v predmetnom nebytovom
priestore, keď vlastnícke ako aj spoluvlastnícke právo sa nadobúda na základe zákonom stanovených

právnych skutočností, t.j. na základe kúpnej, darovacej, alebo inej zmluvy, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 Občianskeho
zákonníka). V ďalšom súd poukazuje na to, že kúpna cena nebytových priestorov bola dohodnutá vo
výške 441.170 eur a nie 1.600.000,- Sk ako to tvrdil žalobca, splatná bola pri podpise kúpnej zmluvy.Dohodnutú kúpnu cenu žalovaná uhradila 26.08.2003 v hotovosti k rukám predávajúceho spoločnosti
K.S.I. s.r.o., IČO: 31 329 357, ktorá skutočnosť je potvrdená pokladničným dokladom a potvrdená
podpisom konateľa spoločnosti. Žalobca tvrdí, že kúpu nehnuteľnosti financoval z prostriedkov, ktoré

získal z predaja nehnuteľností pôvodne patriacich jeho rodičom. Rodičia žalobcu skutočne odpredali
byt č. XX na ul. J. D. X v Bratislave dňa 13.12.2002 avšak za cenu 600.000,- Sk. Žalobca nepredložil
žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že kúpu nebytového priestoru financoval z prostriedkov, ktoré
získal z predaja nehnuteľnosti pôvodne patriacej jeho rodičom , ako aj zo svojho podnikania. Žalovaná
preukázala, že jej matka, B.. F. W. XX.XX.XXXX predala byt nachádzajúci sa v N. U. H. za kúpnu

cenu 410.000,-Sk. Predmetný nebytový priestor kúpila 26.08.2003 za cenu 441.170,-Sk. V ďalšom
súd poukazuje na list zo dňa 14.06.2016 ktorým žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalovanej oznámil, že zosplatnil svoje pohľadávky, ktoré voči nej mal a tvrdil, že dňa 26.08.2003 jej
poskytol pôžičku vo výške 441.170 Sk na kúpu nebytového priestoru a dňa 08.09.2003 jej poskytol
ďalšiu pôžičku vo výške 1600.000 Sk na zloženie tejto sumy do úschovy C.. C. K.. Žalobca listom
zo dňa 25.08.2016 vykonal jednostranný zápočet pohľadávok ktorým si oproti svojej pohľadávke

vyplývajúcej z pôžičiek zo dňa 26.08.2003 a 08.09.2003 započítal pohľadávky žalovanej, ktorú mala z
titulu neuhradeného nájomného. Rovnako nemožno nepoukázať na vyjadrenie žalobcu v konaní XXC/
XXX/XXXX, kde sám uviedol, že žalovanej požičal finančné zdroje na kúpu predmetných nebytových
priestorov. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobca poskytol žalovanej dňa 26.08.2003 a 08.09.2003
pôžičku na kúpu nebytového priestoru, ako to tvrdil v roku 2016 a 2017 a tým mu vznikol nárok na

jej vrátenie, nemohol zároveň tými istými finančnými prostriedkami uhradiť aj kúpnu cenu za nebytový
priestor, ako to žalobca tvrdí v žalobe zo dňa 09.05.2019, za čo by mu mal vzniknúť nárok na
spoluvlastnícky podiel na nebytovom priestore. Ako už bolo vyššie uvedené, v čase uzavretia kúpnej
zmluvy mali žalobca a žalovaná zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva, mohli
(ak by chceli) kúpiť akúkoľvek nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva, avšak v danom prípade

tomu tak nebolo. Žalobca nepreukázal svoje údajné ,,veľmi rizikové podnikania“ ako uvádzal a na
základe ktorého sa vtedy manželia museli rozhodnúť o prevedení predmetného nebytového priestoru do
vlastníctva len jedného z manželov. Ja faktom, že nebytový priestor bol rekonštruovaný a teda stavebne
upravený, no možno len opätovne zopakovať, že rekonštrukcia nepreukazuje vlastnícky vzťah žalobcu k
predmetnému nebytovému priestoru. K čestným prehláseniam, ktoré boli súdu predložené súd uvádza,

že súd pri zisťovaní skutkového stavu z nich vychádzať nemohol. Na účely hodnotenia predložených
čestných prehlásení (vyhlásení) advokáta C.. C. K. ako dôkazných prostriedkov a na objasnenie právnej
povahy čestného prehlásenia v civilnom konaní súd uvádza, že Civilný sporový poriadok, ale ani
iný predpis civilného práva, čestné vyhlásenie ako osobitný dôkazný inštitút, na rozdiel od Správneho
poriadku (§ 39 ods.1 Správneho poriadku) neupravujú. Všeobecná právna povaha čestného vyhlásenia

v správnom konaní spočíva v tom, že v taxatívne uvedených prípadoch čestné vyhlásenie účastníka
(správneho) konania, po náležitom upozornení účastníka na právne následky nepravdivého čestného
vyhlásenia, nahradzuje dôkaz. V civilnom sporovom konaní je však pripustenie čestného prehlásenia
miesto dôkazu vylúčené. Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno
zistiť skutkový stav veci s náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti, ako napr. pri

krivej svedeckej výpovedi. Písomnosti označené ako ,,Čestné prehlásenie“ predložené žalobcom možno
preto považovať iba za návrh na výsluch svedkov o právne relevantných skutočnostiach uvádzaných v
čestných prehláseniach. Podľa vedomosti súdu však advokát C.. C. K. zomrel. So zreteľom na vyššie
uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby uvedené listiny bez ďalšieho preukazovali alebo osvedčovali
tvrdenia v nich uvedené. Pokiaľ sa jedná o mail žalovanej žalobcovi zo dňa 19.06.2016 kde okrem

iného uvádza, že ,, čo sa týka nebytového, dohodli sme sa pol na pol, aj keď ty si mi z ničoho tvojho
nenúkal polovičku“, medzi stranami sporu neexistovala žiadna písomná zmluva o tom, že predmetný
nebytový priestor je v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej pol na pol, ako to tvrdí žalobca. Zo žalobcom
predloženého mailu nemožno vyvodiť také skutkové okolnosti, ktoré bez ďalšieho žalobcovi mohli
priniesť očakávanú váhu a iné rozhodnutie súdu. Dohoda pol na pol môže reflektovať akúkoľvek

dohodu o čomkoľvek týkajúceho sa nebytového priestoru. Súd sa stotožňuje s právnym názorom
žalovanej v tom, že kúpna zmluva zo dňa 26.08.2003 ktorou žalovaná nadobudla nebytový priestor
do výlučného vlastníctva nie je simulovaným právnym úkonom. Skutočná vôľa (úmyslom) žalovanej
bolo aby nadobudla nebytový priestor do svojho výlučného vlastníctva. Predmetná zmluva je v súlade
s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka. Nakoľko vôľou žalovanej bolo, aby predmetný nebytový

priestor nadobudla do svojho výlučného vlastníctva, kúpna zmluva nie je právny úkon, ktorým má byť
zastretý iný právny úkon, ako to predpokladá ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Sám
žalobca poukazoval na čestné prehlásenie C.. K., kde okrem iného uviedol, že žalobca ho požiadal
o to, aby nebytový priestor bol napísaný len na žalovanú. Aj na tomto mieste možno len zopakovať,že v čase uzavretia kúpnej zmluvy mali žalobca a žalovaná zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo,
mohli si predmetnú nehnuteľnosť kúpiť do podielového spoluvlastníctva. Neobstojí ani žalobcom tvrdený
argument o ,,rizikovom podnikaní“.

34. S poukazom na vyššie uvedené je preto dôvodné uzavrieť, že žalobca nepreukázal také dôkazy,
s ktorými by zákon spájal nadobudnutie jeho spoluvlastníckeho práva k predmetnému nebytovému
priestoru ( po takmer 20-tich rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2003).
35. Návrh žalobcu vyžiadať z katastra nehnuteľností kúpnu zmluvu týkajúcu sa pozemku pod
predmetnýmnebytovýmpriestoromsúdzamietol,keďvykonanietohtodôkazupovažovalzanadbytočný.

V liste žalobcu zo dňa 14.06.2016 je totiž jasne uvedené, že 28.01.2009 žalobca so žalovanou uzavrel
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky, sumu 2.763 eur na kúpu pozemku
pod predmetným nebytovým priestorom, že okrem iných aj túto pôžičku zosplatňuje dňom 20.06.2016
a vyzýva ju na vrátenie aj tejto sumy. Za takýchto skutkových okolností je nadbytočné preukazovať, kto
zaplatil kúpnu cenu za pozemok.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1

C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdBratislava

IV, Saratovská 11/A, Bratislava. Rozhodne o ňom Krajský súd Bratislava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.