Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324201642
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324201642.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcu: ARIES TRUSTEE, k.s., IČO 54 732 727,
so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: COMETAR, s.r.o., v likvidácii,
v konkurze, IČO 46 716 645, so sídlom Betliarska 12, Bratislava, žalobca zastúpený: Advokátska
kanceláriaFARDOUSPARTNERSs.r.o.,sosídlomHlavná6,Šaľa,protižalovaným:1.A.A.B.,narodený

X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 2. E. E. B., C. E., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., 3. A.
B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária Kucek &
Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Martina Benku 26, Bratislava, o určenie vlastníctva, o odvolaní
žalovanej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 15C/11/2024-110 zo dňa 10. mája
2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c

i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
žalovanej v 2. rade zákaz nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území
D., obec: D., okres Šaľa, zapísanými na Liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Šaľa,
katastrálny odbor, a to: - pozemok parcely registra C KN s parc. č.:1263, druh pozemku: zastavaná

plocha a nádvorie, o výmere 188 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc. č.: 1264, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 472 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc.č.: 1267/1,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2706 m2, - pozemok parcely registra C KN s
parc. č.: 1267/3, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere 807 m2, - pozemok parcely registra C KN
s parc. č.2310/43, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 92 m2, - pozemok parcely
registra C KN s parc. č.2310/44, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 143m2, -

pozemok parcely registra C KN s parc. č. 2310/52, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 320 m2, - stavba so súp. č. XXXX, popis stavby: objekt - administratívna budova, postavená
na pozemku registra C KN s parc. č. 1263, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
188 m2, - stavba so súp. č. XXXX, popis stavby: prevádzková budova-dielňa, postavená na pozemku
registra C KN s parcelným číslom 1264, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 472
m2, - stavba so súp. č. XXXX, popis stavby: prevádzková budova, postavená na pozemku registra C

KN s parcelným číslom 2310/52, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 320 m2, v
podiele 1/1, s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. D., evidovanými na Liste vlastníctva č. XXXX,
vedený Okresným úradom Šaľa, katastrálny odbor, a to: - byt č. XX, na 6.p., vo vchode č. 8 v bytovom
dome so súp. č. XXX F. D. G. H. I. X, ktorý je postavený na pozemku s parcelným číslom 2768, 2767,
2766, 2765, 2764, 2762, 2763 v podiele o veľkosti 1/1 k celku, spolu so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 3611/949843, s nehnuteľnosťami

nachádzajúcimi sa v k.ú. D., evidovanými na Liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom Šaľa,
katastrálny odbor, a to: - pozemok parcely registra C KN s parc. č.: 1240, druh pozemku: zastavanáplochaanádvorie,ovýmere752m2,-pozemokparcelyregistraCKNsparc.č.:1246/12,druhpozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 66 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc. č.: 1246/13, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 41 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc. č.:

1246/14, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1259 m2, - pozemok parcely registra
C KN s parc. č.: 1246/16, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 94 m2, - pozemok
parcely registra C KN s parc. č.: 1246/17, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 404
m2, - pozemok parcely registra C KN s parc. č.: 1246/27, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 294 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc. č.: 1246/28, druh pozemku: zastavaná plocha

a nádvorie, o výmere 286 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc. č.: 1246/29, druh pozemku:
ostatná plocha, o výmere 124 m2, - pozemok parcely registra C KN s parc. č.: 1246/30, druh pozemku:
ostatná plocha, o výmere 124 m2, - stavba so sup. č. XXXX, popis stavby: sklad č.1, postavená na
pozemku registra C KN s parcelným číslom 1246/27, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 294 m2, - stavba so sup. č. XXXX popis stavby: sklad č. 2-5, postavená na pozemku registra
C KN s parcelným číslom 1246/28, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 286 m2, -

stavba so sup. č. XXXX, popis stavby: mostová váha, postavená na pozemku registra C KN s parcelným
číslom 1246/12, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 66 m2, - stavba so sup. č.
XXXX, popis stavby: mostová váha, postavená na pozemku registra C KN s parcelným číslom 1246/13,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 41 m2, - stavba so sup. č. XXXX, popis stavby:
Hangár. Sklad krmív, postavená na pozemku registra C KN s parcelným číslom 1240, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 752 m2, v podiele 1/1, s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa
v k.ú. D., evidovanými na Liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor, a
to: - byt č. XX na 2. p., vo vchode č. XX v bytovom dome so sup. č. XXXX F. D. G. H. G. XX, ktorý je
postavený na pozemku s parcelným číslom 2647, 2648, 2650, 2649 v podiele o veľkosti 1/1 k celku,
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve a

spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 368/10000, s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. D.,
evidovanýminaListevlastníctvač.XXXX,vedenýOkresnýúradŠaľa,katastrálnyodbor, ato:-pozemok
parcely registra C KN s parc. č.: 2645/67, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 19
m2, - stavba so sup. č. XXXX, popis stavby: garáž v radovej zástavbe, postavená na pozemku registra
C KN s parcelným číslom 2645/67, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 19 m2 v

podiele 1/1, s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k.ú. D., evidovanými na Liste vlastníctva č. XXXX,
vedený Okresný úrad v Šali, katastrálnym odbor, a to: - byt č. X na prízemí, vo vchode č. 19 v bytovom
dome so sup. č. XXX v D. na ulici X. E. XXX/XX, ktorý je postavený na pozemku s parcelným číslom
2338/14 v podiele o veľkosti 1/1 k celku, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 5824/241075, a

to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, ani zaťažiť vecným, či
záväzkovým právom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, ods.
2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 Civilného

sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že mal za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej
úpravypomerovmedzistranamisporu,akoajskutočnú,oprávnenúadôvodnúexistenciuobavyžalobcu,
že sa žalovaný v 1. rade bude vyhýbať splneniu svojej povinnosti aj v exekúcii. Dané neodkladné

opatrenie má zabezpečiť, že žalovaná v 2. rade neprevedie nehnuteľnosti alebo ich nezaťaží právami
tretích osôb. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, nevznikne neprimeraná ujma na
strane žalovanej v 2. rade, ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, a preto vyhovel návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vydaním tohto neodkladného

opatrenia zabráni žalovanej v 2. rade scudziť, prípadne inak zaťažiť nehnuteľnosti a tak sťažiť žalobcovi
vymôcť svoje právo v prípade úspechu v konaní.

4.Protiuzneseniusúduprvejinštanciepodalaodvolaniežalovanáv2.radezdôvodovpodľaustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. d), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že v odôvodnení uznesenia

absentujú základné úvahy súdu prvej inštancie, pre ktoré dospel súd prvej inštancie k záveru o
tom, že je potrebné za daných okolností nariadiť neodkladné opatrenie. Odôvodnenie uznesenia
obsahuje všeobecné formulácie, ktoré je možné použiť na akýkoľvek iný súdny spor. Súd prvej
inštancie sa dôsledne nezaoberal posúdením princípu proporcionality, ani princípom opodstatnenosti.Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neuviedol odhad hodnoty
nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiadal nariadiť neodkladné opatrenie. Pokiaľ teda žalobca neuviedol
žiadne skutkové tvrdenia ohľadom hodnoty majetku žalovanej v 2. rade, potom nie je zrejmé, na

základe akých úvah dospel súd prvej inštancie k záveru, že na strane žalovanej v 2. rade nevznikne
neprimeraná ujma. V danom prípade však súd prvej inštancie absolútne opomenul posudzovať princíp
proporcionality (primeranosti). Neodkladné opatrenie v znení, v akom bolo navrhnuté aj vydané
nerešpektuje zásadu primeranosti, keďže neodkladným opatrením nemožno zasiahnuť do zákonom
chránených práv osoby, voči ktorej sa uplatňuje, neprimeranou mierou. V konaní vedenom na Okresnom

súde Galanta pod spisovou značkou 28C/26/2024 o určení vlastníckeho práva a návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia ide pritom o súdny spor s tými istými stranami sporu (s výnimkou
žalovaného v 3. rade), pričom argumentácia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bola obsahovo totožná. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie nad rámec žalobného návrhu, „z vlastnej
iniciatívy“ upresnil výrok rozhodnutia v časti: „a to tak, že tieto nehnuteľnosti nemôže predať, darovať,

inýmspôsobomscudziť,anizaťažiťvecným,čizáväzkovýmprávom“,pričomžalobcavnávrhunavrhoval
„len“uložiťžalovanejv2.radepovinnosťzdržaťsanakladaniasnehnuteľnosťami.Súdprvejinštancietak
porušil zásadu ne ultra petitum, pretože taký petit nebol zo strany žalobcu v takomto znení navrhovaný.
Súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia dostatočne nevysporiadal s posúdením princípu
opodstatnenosti a princípom proporcionality. Predmetné uznesenie vychádza zo zjavne jednostranného

a neobjektívneho hodnotenia dôkazov a opiera sa o názory, ktoré sú v rozpore s platnými právnymi
normami.Žalovanáv2.radenavrhla,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

5. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca. K vyjadreniu pripojil Ohodnotenie nehnuteľností

ku 4Q/2021 zo dňa 30.4.2024, Ohodnotenie nehnuteľností ku 4Q/2021 zo dňa 30.4.2024. Vo vyjadrení
uviedol, že vo vzťahu k nevyhnutnej potrebe nariadiť neodkladné opatrenie dôvodil, že lustrovaním v
katastri nehnuteľností, získal žalobca vedomosť, že žalovaná v 2. rade previedla na základe Kúpnej
zmluvy V 696/2024 na tretiu osobu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (bližšie špecifikovaným na LV
č. XXXX), kde je vyznačená plomba na základe kúpnej zmluvy a predložil aj výpis z Listu vlastníctva

č. XXXX. Žalobca zároveň v predmetnej žalobe dôvodil, že nutnosť a potrebu upraviť pomery medzi
účastníkmi konania formou neodkladného opatrenia umocňuje aj fakt, že vlastnícke právo k majetku
(bližšie špecifikovanému v žalobe) už bolo medzi navzájom spriaznenými osobami prevádzané, s
ktorou skutočnosťou sa nepochybne taktiež oboznámil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní o neodkladnom opatrení konal len v intenciách, resp. rešpektujúc názory najvyšších

súdnych autorít, v zmysle ktorých platí, že ak z návrhu vyplýva také konanie žalovanej v 2. rade, ktoré
smeruje k ukracovaniu jej majetkových hodnôt, je to dostatočným podkladom pre vyvodenie záveru o
existencii obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca v predmetnom konaní osvedčil, že sledovaný
účel vzhľadom na predmetný skutkový stav nie je možné docieliť zabezpečovacím opatrením. Odvolacia
argumentácia žalovanej v 2. rade o tom, že by nariadené neodkladné opatrenie malo žalovanú v 2.

rade obmedzovať neprimeraným spôsobom, nemôže obstáť popri skutočnosti, že pohľadávka žalobcu
je len istina (bez príslušenstva) vo výške 1.798.000 eur. Je dôvodným usudzovať, že predmetné konanie,
bude právoplatné skončené cca až o 3 roky, t. j, že celková suma, ktorú bude dlžník A. A. B. povinný
zaplatiť sa značne navýši a bude s určitosťou vyššia, než je hodnota nehnuteľností, s ktorými ma
žalovaná v 2. rade v zmysle uznesenia zákaz nakladať a ktorá hodnota nehnuteľnosti je v zmysle

ocenenie realitnej kancelárie vo výške 2.865.693 eur. Odvolacia argumentácia žalovanej v 2. rade je
nedôvodná a uznesenie súdu prvej inštancie je správne a zákonné, nakoľko bolo vydané na základe
riadne osvedčeného skutkového stavu, na základe ktorého došiel súd prvej inštancie aj k správnym
právnym záverom, ktoré právne závery súd prvej inštancie aj riadne odôvodnil. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. K vyjadreniu
pripojila Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 5.9.2024, Ocenenie garáže v radovej zástavbe
ku dňu 26.8.2024, Ocenenie 3 izb. bytu ku dňu 26.8.2024, Ocenenie 1 izb. bytu ku dňu 26.8.2024,
Ocenenie 3 izb. bytu ku dňu 26.8.2024, Ocenenie administratívnej budovy ku dňu 26.8.2024, Ocenenie

prevádzkových budov ku dňu 26.8.2024, Ocenenie administratívnej budovy ku dňu 26.8.2024. Vo
vyjadrení uviedla, že z odôvodnenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je zrejmé,
že súd prvej inštancie sa dôsledne nezaoberal posúdením princípu proporcionality, ani princípom
opodstatnenosti. Neodkladné opatrenie bolo vydané výlučne na základe jednostranných tvrdenížalobcu. K porušeniu princípu proporcionality pritom došlo celkom flagrantným spôsobom tým, že
žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom neuviedol
odhad hodnoty nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiadal nariadiť neodkladné opatrenie. Ohodnotenie

nehnuteľností k 4Q/2021 vypracované realitnou kanceláriou na sumu 2.865.693 eur, ktoré žalobca
priložil k svojmu vyjadreniu k odvolaniu, je právne irelevantné, keďže pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a ani neodzrkadľuje reálnu
trhovú hodnotu nehnuteľností. Žalovaná v 2. rade v nadväznosti na iniciatívu žalobcu tiež predložila
ohodnotenie nehnuteľností, ktoré je vypracované realitnou kanceláriou, pričom rozdiel medzi trhovými

hodnotami nehnuteľností na základe ohodnotenia predloženého žalobcom a žalovanou v 2. rade
je až o 4.473.807 eur vyšší v prípade porovnania ohodnotení k 4Q/2021. Rozdiel v ohodnotení
nehnuteľností je markantný, na základe čoho možno konanie žalobcu považovať za tendenčné s
cieľom podsúvať súdu skutočnosti v podstatnej miere nekorešpondujúce so skutočným stavom. Žalobca
v pôvodnom podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom netvrdil a
ani nepredložil/nepreukázal odhad hodnoty nehnuteľností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie bez

ďalšieho opomenul posudzovať princíp proporcionality (primeranosti), čo zakladá neodstrániteľnú vadu
pôvodného rozhodnutia prvoinštančného súdu. Nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zakázal
žalovanej v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami v hodnote 7.440.000 eur na zabezpečenie pohľadávky
vo výške istiny 1.798.000 eur, je neprimerané, resp. neproporcionálne, teda nezákonné. Nariadením
neodkladného opatrenia bol vytvorený stav, kedy vznikla neprimeraná ujma na strane žalovanej v

2. rade a tomu korešpondujúca neprimeraná výhoda na strane žalobcu. Tvrdenie, že sa žalovaná
v 2. rade podľa názoru žalobcu začala krátko po podaní žaloby zbavovať majetku je zavádzajúce.
Žalobca účelovo prezentuje neúplné a nepravdivé informácie s cieľom dosiahnuť výhodnejšie procesné
postavenie. Plomba sa Liste vlastníctva č. XXXX nenachádza, keďže žalovaná v 2. rade ešte podaním
zo dňa 13.6.2024 vzala návrh na vklad v katastrálnom konaní v celom rozsahu späť, teda v čase

podania vyjadrenia žalobcu dňa 15.7.2024 už plomba na Liste vlastníctva č. XXXX vyznačená nebola.
Nariadenia neodkladného opatrenia na nehnuteľnostiach zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX sa
žalobca neúspešne domáhal v inom súdnom konaní vedenom Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
28C/26/2024, v ktorom súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením
zo dňa 21.5.2024. Žalovaná v 2. rade zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

7. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril
žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že súčasťou súdneho spisu je ocenenie realitnej kancelárie, v zmysle
ktorého ocenenia hodnota nehnuteľností je vo výške 2.865.693 eur, čo je nie je v rozpore so zásadou
proporcionality popri pohľadávke žalobcu, ktorá je len istina (bez príslušenstva) vo výške 1.798.000 eur.

V zmysle napadnutého uznesenia sa plomba na Liste vlastníctva č. XXXX nachádzala, z ktorého dôvodu
mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú hrozbu zo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie a tak
vyhovelnávrhuanariadilneodkladnéopatrenie.Následkomprevodujestratavlastníckehopráva,pričom
v dôsledku straty vlastníckeho práva žalovanej v 2. rade by nebolo čo postihnúť v exekučnom konaní za
predpokladu, ak by bol žalobca v konaní úspešný, resp. súdom priznaný nárok by bol nevykonateľný.

Žalobca považuje odvolaciu argumentáciu žalovanej v 2. rade o údajnom porušení zásady ne ultra
petitum zo strany súdu prvej inštancie za nedôvodnú a právne irelevantnú. Odvolacia argumentácia
žalovanej v 2. rade je nedôvodná a uznesenie súdu prvej inštancie je správne a zákonné. Žalobca zotrval
na svojom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d)
Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporovéhoporiadku) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty žalovanej v 2. rade bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia o uložení zákazu žalovanej v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami v jej
vlastníctve.

10. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak
v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení
je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez

bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená

iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo
samotnýchtvrdenínavrhovateľa,nojepotrebnétietotvrdeniaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožno

dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre rozhodnutie
súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to
povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom
vo veci samej.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) Civilného
sporového poriadku súd vychádza z vymedzenia neodkladného opatrenia uvedeného v návrhu a skúma,
či je dostatočne odôvodnený vzhľadom na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť niečo vykonať
alebo niečoho zdržať alebo niečo znášať súd uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany

sporu, ktorá je nevyhnutná pre plnenie jej povinnosti voči tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v
ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práv strany
sporu, ktorá podala návrh.

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že je osvedčená potreba dočasnej úpravy

pomerov strán a oprávnená existencia obavy žalobcu, že sa žalovaný v 1. rade bude vyhýbať splneniu
povinnosti v exekúcii. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia
zabráni žalovanej v 2. rade sťažiť žalobcovi vymôcť svoje právo v prípade úspechu v konaní.

17. „Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to

aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním
vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie
určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodnýma autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha

špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť,
že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy(Števček,Ficová,Baricová,Mesiarkinová,Bajánková,Tomašovič,akol.,Civilnýsporovýporiadok,
Komentár, C. H. Beck, 2016, strana 1106).“

18. „Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu
z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania
chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku
nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku

vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič, a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, 2016,
strana 1107).“

19. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môžu žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť
jej zamietnutia.

20. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu
dokazovania vo veci samej. Ich obsah však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného
nároku a nebezpečenstva hroziacej ujmy (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 3582/2021 z 6. septembra 2021).

21. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo
je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, čo po právnom posúdení nesporného
skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak

záveru rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že
právo navrhovateľa je dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného
práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (mutatis mutandis nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24. novembra 2022).

22. S ohľadom na uvedené bolo potrebné skúmať existenciu zákonného predpokladu, a to
osvedčenie existencie právneho (nie faktického) vzťahu medzi sporovými stranami s poukazom na
žalobcom formulovaný požadovaný petit (neodkladného opatrenia). V prejednávanej veci súd prvej
inštancie osvedčenie dôvodnosti tvrdeného nároku žalobcu vo veci samej vyššie uvedeným žiadnym
spôsobom neposudzoval. Súd je povinný vždy skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc

a povinnosť osvedčiť dôvodnosť a trvanie konkrétneho hmotnoprávneho nároku v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia má vždy navrhovateľ neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia súdu
prvej inštancie nevyplýva žiaden pokus o zdôvodnenie toho, že právo žalobcu je dané, teda neobsahuje
žiaden záver o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku žalobcu vo veci samej na určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Odvolací

súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáha určenia
vlastníctva nehnuteľností v prospech žalovaných v 1. a 2. rade dôvodiac, že darovacie zmluvy, ktorými
previedlivlastníctvoknehnuteľnostiamnažalovanéhov3.radesúneplatnýmiprávnymiúkonmi,nakoľko
pri vykonaní týchto úkonov absentovala vážnosť vôle u účastníkov týchto úkonov, nakoľko ich cieľom
nebolo nadobudnúť vlastníctvo ale zmenšiť majetok žalovaného v 1. rade a vyhnúť sa tak plneniu

žalovaného v 1. rade v prospech žalobcu.

23. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného v Čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Totoprávo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky implikované aj v Čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné

aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri
uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje ako rozhodol,
z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol.

24. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý stranám

odníma tie procesné práva, ktoré jej zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal strane jej procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím
procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred
súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré procesný predpis priznáva na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania

môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej
časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej
nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu
a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho
dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným vyhotovením, ale aj

rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou
zaručeného práva na súdnu ochranu na spravodlivé súdne konanie (Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a
práva na spravodlivé súdne konanie (Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné
konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje
poskytovaniesúdnejochranymusíbyťlogickýmaprávnymvyústenímdoterajšiehopriebehuavýsledkov
konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky

vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje stranám
posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

25. Podľa § 236 Civilného sporového poriadku v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie
súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné
odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

26. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania súdu. Civilný sporový
poriadok jednoznačne ukladá súdu povinnosť odôvodňovať všetky uznesenia, ktoré sa vyhotovujú
písomne. Každé uznesenie musí obsahovať stručné odôvodnenie, nakoľko rozhodnutie bez náležitého
odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné, rozhodnutie, ktoré má snahu vyhnúť sa kontrole,
prípadne vykazuje prvky ľubovôle. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je katalóg jednotlivých

čiastkových práv. Jedným z nich je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
čím dochádza ku skutočnej realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty.
Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu
uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť.
Uvedené tak predstavuje základné formulačné pravidlo, kde z osobitostí konkrétneho prípadu budú

vyplývať i osobitosti odôvodnenia rozhodnutia v intenciách právneho posúdenia, t. j. prečo súd na
konkrétne skutkové okolnosti aplikoval, resp. zvolil tento procesný postup a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku uznesenia. Z hľadiska výkladu pojmu stručné odôvodnenie sa vyžaduje podrobnejšie
odôvodnenie tam, kde je proti uzneseniu prípustné odvolanie. Tu potom musí súd konkrétne opísať
skutkové okolnosti a po právnej stránke posúdiť, či tieto dôvody napĺňajú aplikáciu zvolenej právnej

normy a tento úsudok o naplnení predpokladov v odôvodnení rozhodnutia náležite uviesť.

27. Rozhodnutie, ktoré nerešpektuje zásady uvedené v predchádzajúcom odseku, je nepreskúmateľné.
Dôvody rozhodnutia uvedené v jeho odôvodnení musia byť jasné a presvedčivé. Povinnosť súduriadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strán sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i s jeho špecifickými námietkami. Porušením uvedeného
práva strán sporu na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane, sa stranám sporu odníma

možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych
a mimoriadnych opravných prostriedkov. Túto požiadavku (vyplývajúcu vo všeobecnej rovine z práva
na spravodlivý proces), ktorá je integrálnou účasťou súdneho konania ako celku, je treba uplatniť aj pri
rozhodovaní súdu o návrhu na prerušenie konania.

28. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými
kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia uznesenia
súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie
súdu o nariadení neodkladného opatrenia relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd
prvej inštancie k akceptovaniu argumentácie žalobcu o nariadení neodkladného opatrenia jednak
vo vzťahu k osvedčeniu danosti a trvania nároku vo veci samej, jednak vo vzťahu k splneniu

podmienok vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnil iba všeobecnou formuláciou osvedčenia potreby dočasnej úpravy pomerov strán
a existenciou obavy žalobcu, že sa žalovaný v 1. rade bude vyhýbať splneniu svojej povinnosti
v exekúcii. Odôvodnenie preskúmavaného uznesenia navyše pôsobí zmätočne, keď na jednej strane
súd prvej inštancie konštatuje, že vo veci samej sa žalobca domáha určenia vlastníctva, na druhej

strane zakazuje žalovanej v 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve z dôvodu, že existuje
obava, že sa žalovaný v 1. rade, teda iný subjekt ako subjekt, ktorému bol neodkladným opatrením
uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami, bude vyhýbať splneniu svojej povinnosti v exekúcii,
pričom uloženie akejkoľvek (súdom prvej inštancie ani nešpecifikovanej) povinnosti nie je predmetom
konania vo veci samej. Odôvodnenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je potom skutočne

nedostatočné, nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 236 v spojení s ustanovením § 234 ods. 2
Civilného sporového poriadku, postráda odôvodnenie vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri osvedčovaní rozhodujúcich skutočností na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, a preto
je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

29. Civilný sporový poriadok venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia normovaním
jeho obsahových náležitostí. Ide o návod, čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má
význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to stranami sporu, ako i odvolacieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj verejnosťou.

30. Preskúmavané uznesenie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedá vyššie
uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Postráda totiž
argumentačný základ k posúdeniu hodnoverného osvedčenia nároku vo veci samej, ktorý by mohol
odvolací súd preskúmať a v nadväznosti na jeho osvedčenie i náležité posúdenie podmienok pre

nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

31. Žalovaná v 2. rade tiež namietala, že súd prvej inštancie rozhodol o nariadení neodkladného
opatrenie v rozpore s návrhom žalobcu, ktorým je v zmysle ustanovenia § 216 ods. 1 Civilného
sporového poriadku viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a

prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil
iné plnenie, než akého sa strany domáhali. Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplýva, že žalobca navrhoval neodkladným opatrením uložiť žalovanej v 2. rade povinnosť
zdržať sa s nakladania s nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a súd prvej
inštancie nariadil neodkladné opatrenie a žalovanej v 2. rade zakázal nakladať s nehnuteľnosťami tak,

že nehnuteľnosti nemôže predať, darovať, iným spôsobom scudziť, zaťažiť vecným, či záväzkovým
právom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z obsahu návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia je zrejmé, že petit je formulovaný presne a určito, žalobca ním sám stanovil
rozsah požadovanej súdnej ochrany a určil medze toho, o čom a ako žiadal, aby súd rozhodol.
Žalobcom uvádzaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňal zákonné požiadavky

na formuláciu petit a jednoznačne vyjadroval, čoho sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhal. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie nerešpektoval zákonnú
požiadavku na viazanosť petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď neprípustným
spôsobom bez akéhokoľvek vysvetlenia modifikoval žalobcom navrhnutý petit a zmenil uplatnenýnárok žalobcu na uloženie povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami na uloženie zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami spočívajúce v zákaze nehnuteľnosti predať, darovať, iným spôsobom
scudziť, zaťažiť vecným, či záväzkovým právom. Uvedená odvolacia námietka žalovanej v 2. rade

je opodstatnená, keďže súd prvej inštancie nerešpektoval predmet konania vymedzený návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca formuloval výrok rozhodnutia jasne, stručne,
výstižne a predovšetkým materiálne vykonateľne.

32. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa ešte k odvolacej argumentácii žalovanej v 2. rade,

že v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 28C/26/2024 ide o súdny spor s tými istými
stranami a argumentácia žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola obsahovo
totožná. Po oboznámení sa s obsahom uvedeného spisu odvolací súd konštatuje, že sa nejedná vo
vzťahu k neodkladnému opatreniu o totožnosť skutku, keďže neodkladné opatrenie vo veci vedenej
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 28C/26/2024 sa týkalo iných nehnuteľností a dôvodom pre
nariadenie neodkladného opatrenia uvádzaným žalobcom vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta

pod sp. zn. 15C/11/2024 v doplnení návrhu na riadenie neodkladného opatrenia nebolo uzatvorenie
kúpnej zmluvy V 696/2024, ako je tomu v preskúmavanom prípade.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
o nariadení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového

poriadku zrušil a vec podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť návrh žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovanej v 2. rade dôsledne rešpektujúc zásadu viazanosti súdu petitom,
vyhodnotiť hodnoverné osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, vychádzajúc
z právneho posúdenia predpokladov vzniku hmotnoprávneho nároku a v prípade kladného výsledku
znova skúmať splnenie podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia vo vzťahu
k žalovanej v 2. rade. Potreba neodkladnej úpravy pomerov ako ďalšia zo zákonom stanovených

podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, zahŕňajúca prvok naliehavosti a nevyhnutnosti,
bude posúdená súdom prvej inštancie tak, aby právnym úvahám zodpovedali skutočnosti osvedčené
stranami. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je pritom potrebné skúmať všetky zákonom
stanovené predpoklady v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. Svoj
právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali

do úvahy a stranám dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho
právneho problému bolo jasné a zreteľne dané. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby
odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za osvedčené
a ktoré nie a z akých dôvodov. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so

špecifickými námietkami strán uvádzaným už ja v odvolacom konaní. Rozhodnutie je potrebné náležite
v súlade s ustanovením § 236 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

35. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude
končiť konanie vo veci samej (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).