Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123209829
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123209829.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne A. B., narodenej XX.
XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. X, D. E. XX/XX, zastúpenej F. B., narodeným XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX C. X, D. E. XX/XX, proti žalovanej E. B., narodenej XX. XX. XXXX, trvalý bytom XXX
XX G. X – H., I. J. K. XXXX/XX, zastúpenej v konaní L. E. M., advokátom, advokátska kancelária 934

01 N., L. K. XX, o obnovu konania vedeného pod sp. zn. 26Up/1067/2022 a o odklad vykonateľnosti
platobného rozkazu, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu na obnovu konania
odmietol, p o t v r d z u j e.

II. Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanej náhradu trov konania

m e n í tak, že žalovanej náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd odmietol žalobu na obnovu konania, ktorou sa žalobkyňa (v
pôvodnom konaní v procesnom postavení žalovanej) domáhala obnovy konania vedeného na O. H. B.
B. pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX a zároveň žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia – platobného
rozkazu sp. zn. 26Up/1067/2022 zo dňa 15. 08. 2022, právoplatného a vykonateľného dňa 01. 11. 2022.

Žalobkyňa v žalobe na obnovu konania uviedla, že bola predmetným platobným rozkazom zaviazaná
zaplatiť žalovanej istinu vo výške 36.000,- eur s tam uvedeným príslušenstvom a náhradu trov konania
vo výške 2.290,94 eur. Pôvodne tvrdila, že pravdepodobne nebola schopná prísť ku vchodovým dverám
prevziať doručovanú poštu, v spojitosti s čím poukázala na svoj zdravotný stav, obzvlášť krátkodobú
stratu pamäte v dôsledku liečby a vysokého veku žalobkyne, keď v priebehu niekoľkých minút od určitej
udalosti si už túto udalosť nepamätá. V dôsledku popísaného zdravotného stavu došlo k situácii, keď

žalobkyňa síce poštu s platobným rozkazom prevzala, ale neotvorenú obálku odložila a pravdepodobne
na túto poštu zabudla a neinformovala svojho splnomocneného zástupcu a ani rodinu A. P., ktorá sa
o žalobkyňu stará, o jej prevzatí. Z uvedeného dôvodu proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalobkyni
doručený niekedy v októbri 2022, nebol podaný odpor a platobný rozkaz sa stal právoplatným a
vykonateľným. O existencii platobného rozkazu sa splnomocnený zástupca žalobkyne dozvedel až po
doručení oznámenia o začatí exekúcie voči žalobkyni na základe tohto platobného rozkazu, ktoré bolo

žalobkyni doručené v prítomnosti A. P. dňa 28. 12. 2022, ktorý zástupcu žalobkyne o tejto skutočnosti
ihneď informoval a oznámenie mu preposlal elektronickou poštou. Na tomto základe ho splnomocnený
zástupca žalobkyne požiadal, aby skúsil vyhľadať platobný rozkaz - exekučný titul, aby mohol začať
vykonávať právne kroky. Platobný rozkaz v neotvorenej obálke sa synovcovi žalobkyne podarilo nájsť
v jej skrini medzi ošatením dňa 03. 01. 2023.

2. Okresný súd v dôvodoch napadnutého uznesenia (viď najmä body 22 až 25) mal za to, že žalobkyňa
ňou uvádzané skutočnosti mohla uplatniť v pôvodnom upomínacom konaní podaním odporu protiplatobnému rozkazu, ktorý, ako žalobkyňa sama uviedla, nepodala, keď poštu s platobným rozkazom
síce prevzala, ale neotvorenú obálku odložila a pravdepodobne na túto poštu zabudla. Súd poukázal
aj na ďalšie vyjadrenie žalobkyne ohľadom jej zdravotného stavu, a to, že je pravdou, že v čase

doručovania nepodstúpila žiadne vyšetrenie v súvislosti s uvedenými výpadkami pamäti a tiež, že sa
u žalobkyne prejavy straty krátkodobej pamäti, dezorientácie a kognitívnej disonancie prejavovali viac
ako päť rokov a postupne sa zhoršovali, ale vzhľadom k tomu, že tento stav je u ľudí jej veku nezvratný
a neliečiteľný, nebolo to zo strany jej syna (splnomocneného zástupcu) považované za potrebné riešiť,
ale len akceptovať. K tomu súd uviedol, že nakoľko o svojich problémoch s výpadkami pamäte vedela,

bolo jej povinnosťou zabezpečiť si preberanie úradných zásielok a včasnosť uskutočňovania právnych
a procesných úkonov, napr. prostredníctvom poverenej alebo splnomocnenej osoby. Zanedbanie tejto
povinnosti nemôže byť súdom považované za objektívny dôvod, pre ktorý žalobkyňa v pôvodnom konaní
ako žalovaná nemohla v zákonnej lehote podať odpor proti platobnému rozkazu, ale za subjektívne
pochybenie žalobkyne alebo osôb za ňu v danom čase zodpovedných, ak tu také osoby boli. Žalobkyňa
ďalšie dôvody, pre ktoré nemohla podať odpor, v rámci upomínacieho konania neuviedla. Nie je možné

konštatovať, že by žalobkyňa nemohla predložiť v pôvodnom konaní skutočnosti alebo dôkazy bez
svojej viny. Navyše súd mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že v čase doručenia platobného rozkazu
trpela takým poklesom kognitívnych funkcií, ktorý by spôsobil to, že žalobkyňa si vôbec nepamätala
prevzatie poštovej zásielky s platobným rozkazom, keď takýmto dôkazom nie je ani predložená správa
z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17. 10. 2023, vyhotovená až cca jeden rok po prevzatí platobného

rozkazu žalobkyňou (15. 10. 2022), pričom žalobkyňa v tomto smere nenavrhla vykonať ani žiadne
ďalšie dokazovanie. Súd teda dospel k záveru, že zjavne nebol splnený dôvod na vyhovenie návrhu na
povolenie obnovy konania, a keďže žalobkyňa neuviedla žiadny iný dôvod obnovy konania, žalobu na
obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol.

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení paragrafov § 397, § 400, § 403 ods. 1, § 413 ods.
1, 2 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci v
spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, keď mal za to, že v konaní mala úspech žalovaná v celom rozsahu, a
preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie) v rozsahu 100 %.

4. Proti uzneseniu okresného súdu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote (podľa § 362 ods. 1, veta prvá CSP) z dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) a f) CSP. Právny zástupca poukázal na to, že žalobkyňa nie je a
nebola vzhľadom ku organickému poškodeniu mozgu a s tým spojenou duševnou poruchou schopná

akéhokoľvek vyjadrenia sa k situácii ohľadom platobného rozkazu alebo chystanej žalobe na obnovu
konania a ako na dôkaz poukázal na lekársku správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22. 06.
2023 a na takzvanú „Tabuľka odborného článku“ č. 1, ktorá uvádza stupne postihnutia a prejavov
vaskulárnej demencie a straty kognitívnych schopností v časovom období. Právny zástupca žalobkyne
sa domnieva, že v januári, keď pripravoval žalobu žalobkyňa nechápala podstatu veci a ani súvislosti

s ňou spojené. Poukázal na článok 13 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, podľa
ktorého zmluvné strany zabezpečia osobám so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti
na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom
uľahčiť im plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov vrátane svedkov, vo všetkých súdnych
konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania. Okresný súd mal minimálne postupovať

podľa § 138 CSP a vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby, prípadne žalobcu vyslúchnuť. Toto okresný
súd nevykonal. Namietal tiež, že súd vo veci nenariadil pojednávanie a v tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 15. marca 2015 sp. zn. 3Cdo 128/2014, ktoré síce bolo prijaté
vo vzťahu ku ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku, ale platí aj pre civilné sporové konanie,
pretože podstatou práva na spravodlivé súdne konanie je možnosť domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalujúcej strane, aby uskutočňoval
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, napr. ďalšie
dokazovanie súdnoznalecký posudkom k duševnej spôsobilosti žalobkyne v čase prebratia platobného
rozkazu. Poukázal na ustanovenie § 397 CSP, v zmysle ktorého je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. K otázke týkajúcej sa zásadného právneho výrazu
„bez svojej viny“ poukázal na ustanovenie § 38 OZ, podľa ktorého tak isto je neplatný právny úkonosoby konajúcej v duševnej poruche. Rozhodnutiu o tom, či človek bol alebo nebol pre duševnú poruchu
neschopným právne konať, nie je možné prijať bez jednoznačných a presvedčivých dôkazov, musí byť
preukázané, že dotyčný človek nebol pre duševnú poruchu bez ohľadu na to, čím bola táto porucha

spôsobená alebo vyvolaná, schopný posúdiť následky svojho konania, aké práva alebo povinnosti z
jeho konania vzniknú, zmenia sa alebo zaniknú, prípadne, či vôbec chápal okolnosti, ktoré vyvolali
alebo mali vyvolať jeho konanie. K spôsobilosti žalobkyne konať právne úkony uviedol, že o tejto
skutočnosti je možné rozhodnúť len odborným znaleckým posudkom skúmajúcim duševný stav alebo
rozsah postihnutia dotyčnej osoby. K nenariadeniu znaleckého posudku došlo v dôsledku procesného

postupu súdu. Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a prijaté uznesenie okresného súdu je arbitrárne. Tvrdil, že iluzórnou predstavou súdu, že osoba trpiaca
duševnouporuchousisvojichstavuvedomuje,respektívepripúšťa.Skôrnaopak,taktopostihnutýčlovek
reaguje negatívnym spôsobom na úvahy svojho okolia (príbuzných, blízkych či lekárov), ktorý takúto
tému vo vzťahu k postihnutému nastolia. Zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že už v roku 2018 na základe
viacerých podnetov A. Q. R. C. sa snažil spolu s blízkymi osobami riešiť situáciu žalobkyne v súvislosti

s jej vekom a určitým prejavom demencie, ktorú považoval za stareckú, riešiť so žalobkyňou. Mestský
úrad zabezpečoval opatrovateľskú službu pre žalobkyňu, kde sa vystriedalo viacero opatrovateliek z
dôvodu, že boli obviňovaní žalobkyňou z krádeží jej osobných vecí, z ktorých sa po nejakej dobe tieto
našli v úložných priestoroch osobných vecí (v skriniach a zásuvkách skriniek) až nakoniec nikto nebol s
opatrovateľskej služby ochotný chodiť k žalobkyni. V tej dobe riešil umiestnenie žalobkyne do vhodného

zariadenia, čo ona striktne odmietala a na tieto pokusy reagovala vysoko emočnými prejavmi zúfalstva
a sklamania sa v ňom ako v synovi s tým, že mu ide len o majetok. Navrhoval jej, že ju zoberie k sebe
do Prahy, čo odmietala. Viac menej tie isté akcie vyvolali i návrhy na preberanie pošty inou osobou
s vyslovením podozrenia žalobkyne, že z nej chce urobiť blázna. Odpor žalobkyne voči návrhu na
poverenie inej osoby k preberaniu pošty vyplýval z jej záľuby objednávať si tovar z rôznych zásielkových

a podomových predajcov, aj na splátky (spotrebiteľský úver), čo postihovalo hlavne jeho, pretože viedol
množstvo právnej a predžalobnej komunikácie s takýmito spoločnosťami a úverovými spoločnosťami.
Žalobkyňa je už viac ako rok umiestnená v špecializovanom sociálnom zariadení A. R. K.. Keďže jej
problémy riešil viac než 20 rokov, vzhľadom na pravidelné zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne
po takýchto rozhovoroch upustil od ďalších takýchto návrhov (doporučení). Uviedol tiež, že 27. 10.

2023 podal návrh na O. H. N. o ustanovenie jeho osoby ako opatrovníka s čiastočným obmedzením
spôsobilosti žalobkyne na právne úkony. Vec O. H. N. postúpil na O. H. M., kde je konanie vedené pod
spisovou značkou 11Os/10/2024, v ktorom okresný súd uznesením 11Os/10/2024-76 zo dňa 25. 06.
2024 nariadil znalecké dokazovanie. Ešte pred prenesením miestnej príslušnosti na O. H. M. O. H. N.
ustanovil na ochranu záujmov žalobkyne procesného opatrovníka A. P..

5. Za inú vadu konania okresného súdu považoval porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie
od začiatku až do prijatia teraz odvolaním napadnutého uznesenia. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť
a žiadal, aby odvolací súd sám rozsudkom povolil obnovu konania.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že súd je povinný rozhodovať v súlade
s platnými právnymi normami a nie podľa názorov uvedených v novinách a časopisoch. Všetky tvrdenia
zástupcu žalobkyne sú účelové, ničím nepreukázateľné. Samostatnou žalobou na obnovu konania sa
domáha úplného a pravdivého zistenia veci čo, ale osebe nie je dôvodom zakladajúcim procesnú
prípustnosťobnovykonania.Okresnýsúdúplneasprávnezistilskutkovýstav,tentojasneazrozumiteľne

a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Uznesenie Okresného súdu žiadala ako vecne správne potvrdiť.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej podanom prostredníctvom jej právneho
zástupcu uviedla, že na základe zadania O. H. M. bol vypracovaný znalecký posudok číslo 89/2024,
súčasťou ktorého je forenzne psychopatologický rozbor, v ktorom sa uvádza:

„...znaleckou exploatáciou zistená, resp. potvrdená vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého
stupňa. Vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa je závažné oslabenie psychických
funkcií vzniknuté počas života. Jedná sa o závažné duševné ochorenie v zmysle MKCH 10 postihujúce
globálne prakticky všetky psychické funkcie. Začína sa ako poruchy pamäte, ku ktorým (a na základe,
ktorých) sa pridružujú poruchy ďalších psychických funkcií ako intelekt, myslenie, vnímanie, citové

prežívanie, a na základe týchto porúch dochádza k narušeniu až rozpadu osobnosti. Prejavom
týchto zmien je významné narušenie takých psychických výkonov, ako je schopnosť správneho
úsudku, používanie získaných vedomostí, schopnosť porozumieť situácii a správne na ňu reagovať,
rozhodovanie, plánovanie, anticipácia (schopnosť predpokladať následky svojho konania)...“. Súdnyznalec A. B. v závere posudku uviedol, že vaskulárna demencia stredne ťažkého až ťažkého stupňa je
doživotná porucha, principiálne nie je ovplyvniteľná liečbou, menovaná sa nevie orientovať v priestore a
čase a nepozná hodnotu peňazí. Vzhľadom na svoj zdravotný stav vyšetrovaná si neuvedomuje obsah a

význam úkonov, nie je schopná vykonávať právne úkony v oblasti nakladania s financiami, hnuteľným a
nehnuteľným majetkom, vrátane vstupovania do zmluvných vzťahov..., v oblasti komunikácie s orgánmi
štátnej správy a samosprávy..., vyšetrovaná si nevie vybaviť svoje osobné a úradné záležitosti. Podľa
právneho zástupcu žalobkyne v žalobe boli uvedené skutočnosti, ktoré vcelku zrozumiteľne uvádzajú
dôvody, pre ktoré žalovaná bez svojej viny nepodala voči platobnému rozkazu odpor. Ustanovenie §

38 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyžaduje, aby osoba konajúca v duševnej poruche mala na túto
poruchu „doklad“.

8.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),odvolanieprejednalviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) a uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu na obnovu konania odmietol,

ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania podľa
ust. § 368 CSP zmenil z nasledovných dôvodov.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, v ktorom okresný
súd jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu bolo potrebné žalobu na obnovu konania

v súdenej veci odmietnuť. Rozhodnutie o odmietnutí žaloby nie je rozhodnutím vo veci samej a z
uvedeného dôvodu okresný súd vo veci nebol povinný nariaďovať pojednávanie na prejednanie veci. Z
ust. § 177 ods. 1 CSP vyplýva, že súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Nie je možné
mať za to, že okresný súd vo veci porušil procesný postup pri prejednávaní veci, alebo, že by jeho
rozhodnutie bolo arbitrárne a nebolo riadne odôvodnené.

10. Civilný súdny poriadok v ust. § 397 uvádza, v ktorých prípadoch je prípustná žaloba na obnovu
konania, pričom na prejednávanú vec sú relevantné dôvody uvádzané v písmene a) a b) uvedeného
rozhodnutia, teda, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v

pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ak možno vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Podstatným pre rozhodnutie veci je, či žalobkyňa mohla alebo nemohla bez
svojej viny podať včas odpor proti platobnému rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica v
konaní vedenom pod sp. zn. 26UP/1067/2022 zo dňa 15. 08. 2022. Sama žalobkyňa (právny zástupca

žalobkyne) v konaní uviedli, že u žalobkyne sa prejavovali straty krátkodobej pamäti, dezorientácie
a kognitívnej disonancie viac ako 5 rokov a postupne sa zhoršovali, avšak žalobkyňa a ani jej
splnomocnený zástupca nepovažovali za potrebné tento stav riešiť, a keďže žalobkyňa o svojich
problémoch s výpadkami pamäte vedela, bolo jej povinnosťou zabezpečiť si preberanie úradných
zásielok a včasnosť uskutočňovania právnych a procesných úkonov prostredníctvom poverenej alebo

splnomocnenej osoby. Zanedbanie tejto povinnosti okresný súd správne považoval za subjektívne
pochybenie žalobkyne alebo osôb za ňu v danom čase zodpovedných, ak tu také osoby boli. Nie je
teda možné konštatovať, že by žalobkyňa nemohla predložiť v pôvodnom konaní skutočnosti alebo
dôkazy bez svojej viny. Odvolací súd poukazuje na odvolanie žalobkyne, v ktorom jej splnomocnený
zástupca uviedol, že už v roku 2018 na základe viacerých podnetov A. Q. R. C. sa snažil riešiť situáciu

žalobkyne v súvislosti s jej vekom a určitými prejavmi demencie, so žalobkyňou. K vyriešeniu tejto
situácie však nedošlo. Nie je možné však mať za to, že k jej vyriešeniu nedošlo bez zavinenia žalovanou.
Sám splnomocnený zástupca žalobkyne v odvolaní uviedol, že problémy žalobkyne riešil už viac než 20
rokov, žiadal ju, aby neobjednávala rôzne produkty od rôznych zásielkových a podomových predajcov,
a preto sa žalobkyňa sa snažila svoju záľubu utajiť a odmietala, aby za ňu iná osoba preberala poštu. K

vyriešeniu tejto situácie však nedošlo, hoci takúto situáciu by bolo možné vyriešiť, napríklad aj podaním
žaloby o čiastočné obmedzenie žalobkyne na právne úkony dávno pred doručením jej platobného
rozkazu. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu na obnovu konania
odmietol, v tomto výroku potvrdil.

11. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa pomeru úspechu v
konaní. Niet pochybností o tom, že žalovaná bola v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu
úspešná, avšak odvolací súd poukazuje na ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP, podľa ktorého ustanovenia
súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná, v spojení s § 413 ods. 2CSP, podľa ktorého ustanovenia, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba
doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

12. Žalovaná, teda, bola síce v konaní pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu úspešná, avšak
žalobkyňa žiadnym spôsobom procesne nezavinila vznik trov konania vzniknutých pred súdom prvej
inštancie. K vzniku týchto trov došlo bez jej akéhokoľvek zavinenia, a preto krajský súd uznesenie
okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania podľa § 257 CSP zmenil tak, že žalovanej náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu

trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak žalobkyňa žiadnym spôsobom nezavinila
vznik trov konania pred súdom prvej inštancie, ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nebolo
spravodlivé uložiť jej povinnosť nahradiť tieto trovy protistrane.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, teda
podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná, vznikli

jej trovy konania v súvislosti s podaním vyjadrení k odvolaniu, a preto odvolací súd žalobkyni uložil
povinnosť žalovanej zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).