Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201098
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823201098.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej
v spore žalobcu Okresné správcovské bytové družstvo Prievidza, so sídlom Stavbárov 6, Prievidza, IČO:
00 173 801, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Partizánske,
Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948 proti žalovanému A. B. C., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom

D., E. F. G. XXX/XX, zastúpenému Acta legal s.r.o., so sídlom Drobného 27, Bratislava – mestská časť
Dúbravka, IČO: 54 560 349, o zaplatenie 922,59 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. novembra 2023,
č.k. 18Csp/13/2023-139, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie o zaplatenie
139,75 EUR s príslušenstvom zastavené, p o t v r d z u j e a vo zvyšnej časti - vo výroku II., III., IV.

rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom konanie o zaplatenie sumy 139,75 EUR s príslušenstvom
zastavil (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 563,65 EUR s príslušenstvom do
trochdníodprávoplatnostirozsudku(výrokII.),vprevyšujúcejčastižalobuzamietol(výrokIII.).Otrovách

konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,89
%, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením (výrok IV.).

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiasúdprvejinštancieuviedol,žežalobcasaprotižalovanémudomáhal
zaplatenia sumy 922,59 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaný ako výlučný
vlastník bytu, ktorého správu žalobca vykonáva, v lehote splatnosti nezaplatil predpísané úhrady –

príspevky do fondu údržby prevádzky a opráv domu a úhrady za poskytovanie služieb spojených
s užívaním bytu, ktoré sú podľa dojednaných zmluvných podmienok splatné mesačne vopred, a to za
mesiace február 2022 až február 2023.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX,
vovchodeč.XX,naX.poschodí,obytnejbudovys.č.XXXXXvk.ú.D.,obecD.,ktoréhosprávuvykonáva

žalobca. Z prehľadu ročných platieb vyplýva, že žalobca zaúčtoval v žalovanom období platby v roku
2022 - 25.01. 124,61 EUR, 25.02. 124,61 EUR, 25.03. 124,61 EUR, 25.04, 124,61 EUR, 25.05. 124,61
EUR, 28.06. 124,61 EUR, 24.08. 500 EUR a 25.08.124,61 EUR, 25.10. 124,61 EUR, 25.11. 124,61 EUR
a v roku 2023 - 26.01. 124,61 EUR, 25.02.124,61 EUR, 25.03. 124,61 EUR a 25.04. 124,61 EUR. V roku
2021 bol zistený nedoplatok žalovaného za služby poskytnuté v roku 2021 v sume 25,64 EUR, ktorú
sumužalovanýdo30.06.2022žalobcovi neuhradil.Zvyúčtovanianákladovzaslužbyspojenésbývaním

a správou bytu za rok 2022 vrátane opráv zo dňa 12.05.2023, zúčtovacie obdobie od 01.01.2022 do
31.12.2022 bol zistený preplatok na službách v sume 139,75 EUR.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca dňa 18.05.2021 vydal nový predpis úhrad spojených s
užívaním a správou bytov, pričom výšku preddavkov k predmetnému bytu stanovil na sumu 171,90

EUR mesačne s účinnosťou od 01.07.2021. Žalobca riadne a včas v spore nepreukázal svoje tvrdenie
o doručení tejto listiny žalovanému (ktorého doručenie žalovaný popieral), nenavrhol vykonať ako
dôkaz uvedený predpis, nenavrhol, neoznačil ani iné dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Preto dlh
zažalovaný za rok 2022 nemôže byť úročený úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých
preddavkových platieb, ale až od omeškania s jeho zaplatením na základe vyúčtovania k 30.06.2023,

obdobne dlh za rok 2023 tvorený rozdielom vo výške starých a nových preddavkových platieb nemožno
považovať za splatný a teda ho žalobcovi priznať.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že listinné dôkazy o novom predpise úhrad zo dňa 18.05.2021 na sumu
171,90 EUR mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 vrátane dôkazu o jeho doručovaní žalovanému
žalobcasúdupredložilažnaprvomsúdnompojednávanídňa21.07.2023atoažnáslednepotom,čosúd

poučil strany sporu, že od momentu poučenia podľa § 153 a 154 CSP bude uplatňovaná koncentrácia
konania. Súčasťou žaloby ani dovtedajších písomných vyjadrení žalobcu tieto listinné dôkazy neboli.
Súd prvej inštancie predpis - dohodu úhrad spojených s užívaním a správou bytov platný od 01.07.2021
zo dňa 18.05.2021 vrátane ostatných listín predložených žalobcom súdu následne krátkou cestou na
pojednávaní doručil aj žalovanému. Súdu však neostávalo iné ako skonštatovať, že na tieto dôkazy

nemôže
s poukazom na koncentráciu konania prihliadať z dôvodu, že neboli do sporu žalobcom aspoň riadne
ako dôkazy označené včas.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal otázku vecnej legitimácie strán tohto sporu. K nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie právneho zástupcu žalobcu resp. žalobcu (ako bolo uvedené
v písomnom vyjadrení žalovaného z 18.09.2023) v konaní namietanej žalovaným z dôvodu neplatnosti
plnej moci súd prvej inštancie uviedol, že udelená plná moc je platným právnym úkonom a nestotožnil
sa s tvrdením žalovaného, že nedodržanie spôsobu konania spočívajúce v tom, že plná moc udelená
právnemu zástupcovi žalobcu bola podpísaná tak predsedom ako aj podpredsedom, kedy tieto osoby

nemôžu konať spoločne spôsobuje neplatnosť udelenej plnej moci. Z výpisu z obchodného registra
žalobcu je zrejmé, že za družstvo zastupuje predstavenstvo, za družstvo podpisuje predseda alebo
podpredseda a ďalší člen predstavenstva. Súd prvej inštancie mal za to, že ak zákon resp. stanovy
družstva upravujú spôsob konania tak, že jeden z konajúcich členov predstavenstva musí byť predseda
alebo podpredseda predstavenstva, potom z pozície konania navonok vo vzťahu k tretím osobám

bude predseda predstavenstva vystupovať nielen v pozícii člena predstavenstva ako člena štatutárneho
orgánu, ale aj v pozícii zákonného zástupcu podľa § 15 Obchodného zákonníka z titulu riadenia
činnosti družstva, čím bola naplnená litera zákona, čo do spôsobu konania družstva. Ak žalovaný tvrdí,
že plnú moc nemohli súčasne podpísať predseda a podpredseda predstavenstva (obaja sú členmi
predstavenstva), jeho argumentácia by bola správna za predpokladu, ak by formulácia znela: ,,za

družstvo podpisuje predseda alebo podpredseda a iný člen predstavenstva“. Ak žalovaný tvrdí k
neplatnosti plnej moci, že vlastníci bytov a nebytových priestorov nepožiadali
o poskytnutie právnych služieb v tomto konkrétnom prípade mal súd prvej inštancie za to (totožne s
názorom žalobcu), že súhlas vlastníkov a osobitné poverenie sa vyžadujú podľa
Čl. IV. ods. 8 ) a 9) Zmluvy o výkone správy len na prípad návrhu na exekúciu a návrhu na vykonanie

dobrovoľnej dražby k bytu. Je potrebné zdôrazniť, advokátska kancelária v danej veci nezastupuje
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale bytové družstvo, a teda nejedná sa o právne služby pre
vlastníkov bytov ale o právne služby pre správcu. Námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nie
je dôvodná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného bola preukázaná jednak LV č. XXXX (ktorým je
preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX na X. poschodí obytnej

budovy súp. č. XXXXX, k.ú. D., obec D., okres D.) ako aj Zmluvou o výkone správy pre bytový dom
na ul. H., vchod č. XX, XX, XX, XX súp. č. XXXXX, D., zo dňa 23.10.2019. Je zrejmé, že žalovaný je
výlučným vlastníkom bytu, ktorého správu vykonáva žalobca.

7. Žalobca vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie 139,75 EUR s príslušenstvom po prvom súdnom

pojednávaní späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, ktorému návrhu súd prvej inštancie s poukazom
na ust. § 145 ods. 2 CSP vyhovel, napriek nesúhlasu žalovaného s čiastočným zastavením konania (viď
bod 30 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).8. Súd prvej inštancie opakoval, že žalobca v spore tvrdil, že v súlade s Čl. VIII. bod 2 zmluvy o výkone
správy zo dňa 23.10.2019 vydal dňa 18.05.2021 nový predpis úhrad spojených
s užívaním a správou bytov, pričom výšku preddavkov k bytu stanovil na sumu 171,90 EUR mesačne

s účinnosťou od 01.07.2021, žalovaný uviedol, že elektronicky zvýšenie preddavkových platieb spolu s
vyúčtovaním za rok 2022 prevzal v máji 2023. Žalobca v spore riadne a včas nepreukázal, že oznámil
žalovanému zvýšenie preddavkových platieb nemožno potom žalobcovi priznať ním žiadané úročenie
zákonným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých preddavkových platieb k prvému dňu, tak ako
to žaluje žalobca, ale až od omeškania s ich zaplatením na základe vyúčtovania (ktoré vyúčtovanie

zo dňa 12.05.2023 nebolo reklamované a do sporu ho predložil žalovaný), týmto vyúčtovaním potom
nastala splatnosť rozdielu pôvodnej výšky a novej výšky preddavkových platieb podľa Čl. X.
bod 9 Zmluvy o výkone správy) t.j. až od 01.07.2023. Žalovaný dlh za rok 2023, tvorený rozdielom
starých a nových preddavkových platieb je zažalovaný predčasne, nakoľko nie je splatný, keďže žalobca
nepreukázal doručenie nového predpisu so splatnosťou mesačne preddavkovo, preto ho žalobcovi
nemožno priznať.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že preddavky na úhradu nákladov zahŕňajú a) poplatok na správu,
b) úhrady za plnenia - teplo (vykurovanie), teplá voda, studená voda, dažďová voda, elektrická energia
(spoločné priestory), elektrická energia (výťah), poistenie domu, c) preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv domu - zákonná tvorba fondu, odmena zástupcovi vlastníkov bytov a nebytových

priestorov a upratovanie, vyúčtovaniu podliehajú úhrady za plnenia (písm. b) v texte zhora), pričom je
však povinnosťou žalovaného uhrádzať mesačne poplatok za správu a preddavky do fondu prevádzky,
údržby a opráv, ktoré nepodliehajú vyúčtovaniu. Zo zmluvy o výkone správy z Čl. V. ods. 10) a 11)
vyplýva povinnosť žalovaného uhrádzať tieto platby mesačne vopred. V zmysle Čl. IV. bod 5 Zmluvy je
správca oprávnený meniť výšku poplatku na správu jednostranne a má len informačnú povinnosť, preto

žalobcovi patrí už zvýšený poplatok, rovnako tak čo sa týka preddavkov do fondu prevádzky, údržby
a opráv domu jeho výšku podľa Čl. VII. bod 9 určujú vlastníci (nie správca), preto aj bez ohľadu na
preukázanie doručenia predpisu o výške úhrad je žalovaný povinný platiť novú výšku tohto príspevku,
tak, ako si ju v žalobe uplatnil žalobca.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne
domáha zaplatenia sumy 658,23 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5,05
EUR od 01.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 47,29 EUR
od 01.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 47,29 EUR od
01.07.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 25,64 EUR od 01.07.2023

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 124,61 EUR od 01.08.2022
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 47,29 EUR od 01.07.2023
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 124,61 EUR od 01.10.2022
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 47,29 EUR od 01.07.2023
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 47,29 EUR od 01.07.2023 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 47,29 EUR od 01.07.2023 do zaplatenia,
preto žalobe v tomto rozsahu ako dôvodnej vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ
ide o úrok z omeškania priznaný zo súm 124,61 EUR od 01.08.2022 a od 01.10.2022 bolo preukázané,
že v mesiaci 08/2022 a 10/2022 žalovaný úhradu vo výške po 124,61 EUR nezrealizoval, pričom táto
platba bola splatná mesačne vopred, preto žalobe v časti priznania úroku z omeškania v tejto časti

vyhovel. Čo sa týka úhrad zažalovaných v sume 171,90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 7,50%
ročne zo sumy 171,90 EUR od 01.01.2023 do zaplatenia a v sume 47,29 EUR s úrokom z omeškania vo
výške 7,50 % ročne zo sumy 47,29 EUR od 01.02.2023 do zaplatenia, v tejto časti súd žalobu zamietol,
tento nárok si žalobca uplatňuje (vychádzajúc z obsahu písomne podanej žaloby) za mesiac január 2023
v sume 171,90 EUR a za mesiac február 2023 v sume 47,29 EUR. Z dokazovania vyplynulo, že v mesiaci

január žalovaný na účet žalobcu poukázal sumu 124,61 EUR, preto žalobca túto sumu v rámci sumy
171,90 EUR žaluje bezdôvodne, zvyšok v sume dvakrát 47,29 EUR nemohol súd priznať z dôvodu,
že dlh za rok 2023 tvorený rozdielom starých a nových preddavkových platieb nemožno v danej veci
považovať za splatný, preto v tejto časti žalobu zamietol.
11. K ďalším námietkam žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný namieta nesprávne

započítavanie ním vykonaných platieb a nezohľadnenie úhrady 500 EUR ako úhrady z 24.08.2022
súd má za to, že zohľadnenie úhrady 500 EUR žalobca riadne preukázal predloženým prehľadom
ročných platieb. Čo sa týka započítavania platieb, keďže nebolo dohodnuté inak, malo sa riadiť §
566 OZ podľa ktorého „(1) Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohodealebo povahe pohľadávky. (2) Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.“ Ustanovenie § 566 OZ bolo žalobcom
dodržané. Žalovaný rozoberá aplikáciu § 580 OZ, je zrejmé, že v tejto argumentácii dochádza

k zamieňaniu si inštitútu započítania pohľadávok podľa § 580 OZ a nasl. a započítavania plnení
podľa § 566 OZ. Žalobca za neexistencie inej úpravy správne postupoval tak, že plnenia žalovaného
započítaval prednostne (a výlučne) na dlžnú istinu, a to od najskôr splatných súm (logický a prijateľný,
avšak zákonom nepredpísaný a pri absencii určenia dlžníkom na voľbe veriteľa ponechaný spôsob).
Žalovaným predložený Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 140/02 z 26.03.2003 nie je aplikovateľný na daný

spor z dôvodu, že sa týka nájomného vzťahu, čo nie je tento prípad.
K namietanému nesprávnemu započítaniu časti úhrady za august 2022 na poplatok za omeškanie v
sume 22,88 EUR súd prvej inštancie uviedol, že z prehľadu platieb vyplýva, že
k započítaniu uvedenej sumy došlo v auguste 2021 nie 2022, teda mimo žalovaného obdobia.
Žalovaný neprodukoval potrebné skutkové tvrdenia a neurobil započítavací prejav, aby súd mohol jeho
tvrdenia ohľadom uvedenej sumy považovať za procesnú obranu - započítanie vlastnej pohľadávky

voči žalobcovi oproti žalovanej sume. Pre konanie tak táto skutočnosť nie je relevantná. Ďalej žalovaný
namietol aj nesprávne uvedenie svojho trvalého pobytu žalobcom vo viacerých dokumentoch, avšak nie
je pochybnosť o jeho totožnosti a tak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre nevyhovenie žalobe, ani
pre neplatnosť plnej moci, ktorú žalobca udelil svojmu právnemu zástupcovi. Žalovaný argumentuje tiež
tým, že napriek uhrádzaniu mesačných platieb v pôvodne predpísanej výške 124,61 EUR a uhradením

mimoriadnych platieb 500 EUR a 1007,06 EUR (v auguste 2021, netýka sa žalovaného obdobia) celkové
úhrady žalovaného zodpovedajú žalobcom účtovaným nákladom za služby spojené s bývaním, dokonca
mal žalovaný podľa vyúčtovania preplatok a preto nemohol vzniknúť dlh v žalovanej výške. Žalovaný pri
tomto argumente neprihliada vôbec na to, že okrem služieb spojených
sbývanímbolpovinnýplatiťajpoplatokzasprávuapríspevokdofonduoprávaúdržby,čímsavysvetľuje

rozdiel medzi jeho predstavou o dlhu a skutočne dlžnou sumou. Ak žalovaný namietal, že žalobca v
prehľade platieb eviduje poplatky z omeškania a vyslovil obavu, že na ne žalobca započítava úhrady
preddavkových platieb, tak zo všetkých predložených dôkazov aj z tvrdení žalobcu vyplýva, že na tieto
položky doposiaľ nezapočítal žiadnu sumu žiadnej zo žalovaným v relevantnom období vykonaných
platieb, ani si tieto položky neuplatnil žalobou.

12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 251, § 255 v spojení s § 256
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,89%
( viď bod 35 až 37 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie).

13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca i žalovaný.

14. Žalobca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
II., III. a IV. zrušil a vec vrátil v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uplatnilodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.c),d),h)CSP.Dôvodil,žesúdprvejinštanciepostupoval

nesprávne, keď na prvom pojednávaní vo veci dňa 21.7.2023 nepripustil dôkazy predložené zástupcom
žalobcu s tým, že na tieto dôkazy pri svojom rozhodovaní vo veci ani neprihliadal aj napriek skutočnosti,
že boli súčasťou čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 27.7.2023. Citoval ust. § 153 ods. 1 až 3, §
154 CSP, a mal za to, že zásady koncentrácie v tomto štádiu konania na pojednávaní dňa 21.7.2023
považoval za predčasné. Uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené bolo vyhlásené až na

pojednávaní dňa 25.10.2023. Predčasným a nedôvodným uplatnením zásady koncentrácie mu bolo
odňaté právo na spravodlivý súdny proces. Trval na tom, že dôkazy predložené na pojednávaní dňa
21.7.2023 a následne zaslané súdu prvej inštancie spolu s čiastočným späťvzatím dňa 28.7.2023
mali byť pripustené a tieto mal súd vyhodnotiť v rámci odôvodnenia rozsudku sa s nimi mal riadne
vysporiadať, nakoľko preukazujú oprávnenosť jeho nároku čo do dôvodu i výšky. Po vyhodnotení týchto

predložených dôkazov by súd prvej inštancie musel jednoznačne prísť k zisteniu objektívnej pravdy
a k záveru, že jeho žaloba o zaplatenie
782,84 EUR s príslušenstvom je zákonná a dôvodná. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný oznámil
adresu na doručovanie písomnosti vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 3.12.2019, inú adresu na
doručovanie mu neoznámil, preto bol nový predpis úhrad zasielaný žalovanému na adresu v jeho

čestnom prehlásení, ktorú zásielku si žalovaný neprevzal. Z tohto dôvodu splnil svoje povinnosti
vyplývajúce mu z článku VIII. ods. 2 Zmluvy o výkone správy. Ďalej uviedol, že je nesporné, že dlh
žalovaného spočívajúci v preddavku za mesiac január 2023 vo výške 124,60 EUR nebol žalovaným
uhradený, nakoľko žalovaný zaplatil uvedenú sumu až dňa 26.1.2023, a táto bola započítanáako platba za mesiac február 2023 z dôvodu, že pri platbe nebolo uvedené za aké obdobie sa mu
platba sťahuje a bol už v tomto čase splatný preddavok za mesiac február 2023, za ktorý mesiac ho
započítal. Vytýkal súdu, že mu nepriznal pohľadávku vo výške 47,29 EUR za dva mesiace – január

a február 2023, ktorý nárok preukazoval práve listinnými dôkazmi, ktoré súd uplatnením koncentračnej
zásady nepripustil. Tvrdenia žalovaného, že mu nebol doručený predpis zálohových platieb považoval
za účelový, nakoľko sám dňa 23.5.2023 požiadal o zníženie preddavku založeného z vyúčtovania
za rok 2022. Dal do pozornosti, že preddavky na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu spolu
zahŕňajú a) poplatok na správu, b) úhrady za plnenia (zúčtovateľné položky) – teplo (vykurovanie), teplá

voda, studená voda, dažďová voda, elektrická energia (spoločné priestory), elektrická energia (výťah)
a poistenie domu, c) preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv domu – zákonná tvorba fondu,
odmena zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov a upratovanie. Položky a) a c) sú paušálnou
náhradou výdavku a tieto nepodliehajú vyúčtovaniu. Vo vzťahu k preplatku, ktorý žalovanému vznikol
za rok 2022 zdôraznil, že pri ročnom zúčtovaní k 31.5. príslušného kalendárneho roka (rok 2022), ktoré
vykonáva, tento vychádza z predpokladu, že vlastník zaplatil včas a v predpísanej výške preddavok na

úhradyzaplneniaspojenésužívanímbytuvsúladespredpisomsprávcu.Pokiaľideoúrokyzomeškania
trvá na tom, že mali byť priznané v zmysle podanej žaloby v znení čiastočného späťvzatia zo dňa
27.7.2023, nakoľko plynú odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých preddavkových platieb,
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, ako aj poplatok za výkon správy sú hradené mesačne
vopred. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, nakoľko v čase podania

žaloby nemohol predvídať, že žalovanému z vyúčtovania služieb za rok 2022 vznikne preplatok alebo
nedoplatok a vychádza zo stavu, ktorý bol v čase podania žaloby a skutočnosť, že pri vyúčtovaní
služieb za rok 2022 bol na konte žalovaného zistený preplatok zohľadnil čiastočným späťvzatím, čo však
nemôže byť pripísané na jeho ťarchu.

15. Žalovaný sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I., II. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je mimoriadne strohé a neadresné, vnútorne rozporné a zmätočné, absentuje
v ňom judikatúra na ktorú poukazoval a nevysporiadava sa ani s otázkou skúmania zmluvy o výkone

správy ako spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za prekvapivé, nakoľko
v konaní predložil viacero judikátov, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal a nevysporiadal
sa ani s otázkou riadneho doručenia vyúčtovania za rok 2021 a zálohového predpisu, od ktorého
žalobca odvodzuje svoj nárok. Citoval rozhodnutia rôznych okresných, krajských súdov i Najvyššieho
súdu ČR. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie týkajúce sa aktívnej legitimácie žalobcu uvedenom

v bode 28. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, keď vo výpise z obchodného registra žalobcu
je zapísaný spôsob jeho konania tak, že za družstvo podpisuje predseda alebo podpredseda a ďalší
člen predstavenstva, pričom súd prvej inštancie uviedol, že jeho argumentácia by bola správna za
predpokladu, ak by formulácia znela, že za družstvo podpisuje predseda alebo podpredseda a iný
člen predstavenstva. Považuje argumentáciu súdu za zmätočnú, nakoľko synonymum slova ďalší je pri

vyratovaní slovo iný, t.j. je irelevantné či v texte upravujúcom spôsob konania bude slovo ďalší alebo
iný, ide o synonymá s rovnakým významom. Má za to, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť
pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, tak ako tvrdil v konaní, čo oprel o judikatúru. Za zmätočné
považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bode 34. kde uviedol, že z dôvodu, že žalobca
nepreukázal oznámenie o zvýšení preddavkových platieb a tak i dlhu za rok 2022 mu môžu byť priznané

úroky z omeškania len odo dňa nasledujúceho po vyúčtovaní t.j. od 1.7.2023, pričom výrokom II. ho
zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
124,61 EUR od 1.8.2022 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 124,61
EUR od 1.10.2022 do zaplatenia. Zo skutočnosti vo svojom súhrne zakladajú opodstatnenosť jeho
záveru o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Vytýkal súdu prvej

inštancie, že sa vôbec nezaoberal opodstatnenosťou vyúčtovania, keď ho zaviazal na zaplatenie
zálohových platieb za obdobie, ktoré už bolo žalobcovi účtované na základe, ktorého mu vznikol
preplatok v tomto konaní, čo nebolo sporné. Mal za to, že súd prvej inštancie nedôvodne zvýhodňoval
žalobcu ako stranu sporu, keď mu na jednej strane uložil predložiť listinné dôkazy a ďalej na týchto
dôkazoch už netrval. Dôkazy mali byť predložené na jeho návrh. Má za to, že v dôsledku nesprávneho

právneho posúdenia veci mu bola odopretá súdna ochrana proti neprijateľným zmluvným podmienkam,
ktorú mal súd poskytnúť ex offo, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ku skutočnosti, že
zmluva o výkone správy uzavretá medzi žalobcom a vlastníkmi bytov je zmluvou spotrebiteľskou, súd
mal v ex offo skúmať, či neobsahuje podmienky, ktoré zákon charakterizuje ako podmienky neprijateľné.Zdôraznil, že o listinách, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, t. j. vyúčtovanie nákladov za byt za rok 2021
a nový zálohový predpis na sumu 171,90 EUR nemal vedomosť a nikdy mu nebol doručený, žalobca
toto svoje tvrdenie v konaní nepreukázal. Opätovne zdôraznil, že za družstvo podpisuje predseda alebo

podpredseda a ďalší člen predstavenstva, pričom plnomocenstvo priložené k žalobe na zastupovanie
žalobcu v predmetnom konaní bolo zo strany žalobcu ako splnomocniteľa podpísané predsedom
a podpredsedom družstva, čiže v rozpore s konaním zapísaným v obchodnom registri, keď nebol
dodržaný zapísaný spôsob konania v mene právnickej osoby. Predmetné plnomocenstvo považuje za
neplatné v rozpore so zákonom. Poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Zdôraznil, že

za byt uhrádzal žalobcovi platby na základe jemu doručeného zálohového predpisu na sumu 124,61
EUR, o zálohovom predpise, od ktorého žalobca odvodzuje svoj žalobný návrh nemal vedomosť ani
mu nikdy nebol doručený, čo sa preukázalo v danom konaní, žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno
doručením ním tvrdeného zálohového predpisu ako aj vyúčtovanie za rok 2021. Žalobca v konaní
uplatnil sumu 25,64 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2022 na základe vyúčtovania za
rok 2021, ktorý mu nikdy nebol doručený a nepreukázal súdu ako mohla nastať splatnosť tejto sumy

a omeškanie s jej zaplatením, keď nepreukázal doručenie tohto vyúčtovania, preto mal žalobu v tejto
časti súd zamietnuť. Pokiaľ žalobca do konania založil dokument s označením vyúčtovanie nákladov za
byt za rok 2021 tento nemohol byť totožný s vyúčtovaním za rok 2021, keďže obsahovalo odvolávky
na dokumenty vystavené v roku 2023 a bol vypracovaný v deň 28.02.2023. Žalobca sa snažil zhojiť
nedostatky podanej žaloby opakovaným predkladaním dôkazov, pričom mal vedomosť o koncentrácii

konania a predložil ich v troch rôznych vyhotoveniach. Mal za to, že žalobca po podaní žaloby dotváral
dôkazy, ktoré označoval za doručené mu v roku 2022. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil
danú vec, keď napriek tomu, že žalobca mu nedoručil vyúčtovanie za rok 2021 do spisu založil len
dokument s označením vyúčtovanie za rok 2021, ktorý nemohol byť totožný s vyúčtovaním vystaveným
žalobcom v roku 2021 a zaviazal ho k zaplateniu tvrdeného nedoplatku. Žalobca si žalobou uplatnil

ním tvrdené neuhradené platby titulom zálohového mesačného predpisu, ktorý mu nebol doručený, t. j.
svoj nárok neodvodzuje z ročného vyúčtovania nákladov, ale zo zálohového predpisu, ktorý mu nikdy
nebol doručený. Ďalej uviedol, že v auguste 2022 uhradil na bankový účet žalobcu sumu 500 EUR, ktorú
žalobca priradil na platby, ktoré neboli v priebehu konania ozrejmené, čo namietal a s jeho námietkou sa
súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, iba uviedol, že ju žalobca započítal správne. Mal za to, že žalobca

svoj nárok odvodzoval od zálohového predpisu, ktorý mu nebol doručený, čo považuje za absurdné
a tvrdený nedoplatok na základe riadneho vyúčtovania neuplatňoval, čo je v rozpore so zákonom
č. 182/1995 a s ustálenou judikatúrou, nakoľko nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu
môže vzniknúť až vyúčtovaním a nie neuhradením preddavku na základe zálohového predpisu, ktorý
mu naviac nebol doručený. Poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach. Po

skončení zúčtovacieho obdobia správca nemôže už uplatňovať akékoľvek nároky voči vlastníkovi, ktoré
by vyplývali z neuhradených preddavkov – zálohových platieb. Žalobca predložil do spisu vyúčtovanie
nákladov a služieb za rok 2022, na základe ktorých mu vznikol preplatok vo výške 139,75 EUR.
Ďalej dôvodil, že pokiaľ žalobca započítal aj jeho preplatok 139,75 EUR na tento úkon nemal žiadne
oprávnenie a má za to, že súd nesprávne právne posúdil danú vec, keď vyhovel na návrh žalobcu na

čiastočnéspäťvzatiežalobytitulomzapočítania.Zanesprávnepovažovalrozhodnutieotrováchkonania,
keď na vec neaplikoval § 257 CSP.

16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa s argumentáciou
žalovanéhonestotožňuje.Knámietkežalovanéhoonedostatkuaktívnejlegitimáciežalobcuzdôvodu,že

plná moc na zastupovanie nebola podpísaná osobami oprávnenými zastupovať žalobcu uviedol, že plná
moc bola podpísaná v súlade so stanovami a so spôsobom konania žalobcu popísaného v obchodnom
registri. Judikatúra, na ktorú poukazuje žalovaný nesúvisí s danou vecou, nakoľko predmetné judikáty
odkazujú na prípady, kedy mali konať dvaja štatutári a konal len jeden z nich. Uviedol, že podpredseda je
členom predstavenstva, ktorý zastupuje predsedu v jeho neprítomnosti a ak je predseda predstavenstva

prítomný podpredseda predstavenstva má rovnaké právomoci a postavenie ako zvyšní členovia
predstavenstva. V žiadnom z judikátov nevyslovil súd právny názor, že podpredseda predstavenstva
nemohol podpisovať dokumenty ako člen predstavenstva spolu s predsedom predstavenstva, preto
argumentácia žalovaného neobstojí. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie uplatnil zásadu koncentrácie
predčasne, čím došlo práve k znevýhodneniu žalobcu a nie k jeho zvýhodneniu ako uvádza žalovaný

v podanom odvolaní. Zotrval na svojich tvrdeniach v písomnom odvolaní. Stotožňuje sa s názorom
žalovaného, že výrok o trovách konania je nesprávny, nakoľko na základe vykonaného dokazovania
mal byť žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Za správne považoval zastavenie
konania o zaplatenie sumy 139,75 EUR.17. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s jeho názorom,
že procesný postup súdu prvej inštancie bol nesprávny pri použití koncentračnej zásady. Citoval ust. §

153 ods. 1, § 154 CSP a dôvodil, že žalobca mal listiny, ktoré predkladal na pojednávaní 21.07.2023
k dispozícii pred podaním žaloby a tieto mohol priložiť ako prílohu k podanej žalobe alebo pri vyjadrení
sa k odporu. Súd po otvorení pojednávania žalobcu aj žalovaného riadne poučil podľa § 153 CSP. Na
pojednávaní odôvodnil svoj procesný postup a odmietol dôkazy, ktoré žalobca mohol predložiť pred
prvým pojednávaním. Námietku žalobcu považuje preto za účelovo a oneskorene použitú. Pripustenie

dôkazov predložených na pojednávaní by spôsobilo novú prípravu žalovaného a jeho zástupcu na
pojednávania. Žalobca je zastúpený advokátom, pozná právne predpisy a procesné vedenie sporu ako
aj skutočnosť, že dôkazy má predkladať riadne a včas so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania
a preto konajúci sudca podľa vlastnej úvahy môže rozhodnúť, či prostriedok procesného útoku či obrany
naň prihliadne alebo nie. Podklady, ktoré boli prílohou žaloby ako aj vyjadrenia k odporu žalobcom
neboli dostatočné a nebolo z nich možné vyvodiť oprávnenosť žaloby, ktorá bola podaná predčasne

za rok 2023 i za obdobie roku 2022. Žalobca ho v žalobe označil trvalým pobytom H. XX, D., pričom
písomnosti mu mali byť doručované na I. X, D., pričom z čestného prehlásenia nevyplýva, že by išlo
o adresu určenú na doručovanie. Nový predpis zálohových platieb mu nebol doručený a preto nie je
možné ho zaviazať k plneniam a úhrade platieb tak, ako vo svojom vyjadrenia o čiastočnom späťvzatí
žaloby uvádza žalobca. V čestnom prehlásení žiadnym spôsobom neuviedol, že by adresu uvedenú

v čestnom prehlásení považoval za adresu svojho trvalého alebo prechodného pobytu a v tomto mieste
bude zabezpečované preberanie doručovania zásielok. Žalobca ho v žalobe označil trvalým pobytom H.
XX, D. a následne ho označil pobytom F. G. XXX, D., z čoho vyplýva, že žalobca nemá vôbec ustálenú
adresu na doručovanie mu písomností. Prihlásenie zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na
ul. H. XX, D. u žalobcu uviedol v predkladaných dokumentoch, na základe ktorých sa vykonával zápis

a prepis nájomného aj adresu svojho trvalého pobytu F. G. XXX/XX, D.. Zdôraznil, že nemal ani nemohol
mať vedomosť o tom, že žalobca zvýšil platobný predpis na rozdielnu sumu, nakoľko tento mu nebol
doručený. Ďalej uviedol, že žalobca si uhrádzané platby započítava a priraďuje nesprávnym spôsobom
na neskôr splatné pohľadávky a nepriraďuje ich spôsobom od začiatku ich splatnosti, teda najskôr
splatnú pohľadávku, čo sa týka platby zaplatenej dňa 26.01.2023 na sumu 124,61 EUR, ktorú žalobca

nesprávne započítal na pohľadávku za február 2023 v časti platieb za január a február 2023 bola žaloba
podaná predčasne. Nebolo mu doručené vyúčtovanie za obdobie roka 2021 ani nový zálohový predpis
na sumu 171,90 EUR, ktoré mal platiť od 01.06.2022, preto ďalej uhrádzal platby v pôvodne stanovenej
sume 124,61 EUR. Za obdobie roka 2022 mu bolo doručené vyúčtovanie so vznikom preplatku 139,75
EUR ako aj nový zálohový predpis v sume 180 EUR. Preto oslovil žalobcu so žiadosťou o zníženie

zálohového predpisu, ktorý bol platný do 01.06.2023 a teda tri mesiace po podaní samotnej žaloby.
01.07.2023 mu bol na základe jeho žiadosti predpis znížený na sumu 124 EUR. Spochybnil výsluch
svedkyne pani J., ktorá je k žalobcovi v zamestnaneckom vzťahu a ktorý vychádzal z hypotetického
vyúčtovania a jej predpokladov úhrady všetkých častí bez akéhokoľvek omeškania. Zotrval na svojich
námietkach v podanom odvolaní.

18. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu
(správne zrejme vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu - poznámka odvolacieho
súdu) uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v podanom odvolaní.

19. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že
zotrvávanasvojichdoterajšíchprednesochvyjadreniadôvodov,ktoréuviedlivodvolaníprotirozhodnutiu
súdu prvej inštancie.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

podaných odvolaní a ich dôvodov podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku I., ktorým bolo konanie o zaplatenie sumy 139,75 EUR s príslušenstvom
zastavené, potvrdiť ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP a vo zvyšnej časti vo výrokoch II., III., IV. zrušiť podľa § 389 ods. 1, písm. b) CSP a vrátiť

v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Súd prvej inštancie vo výroku I. svojho rozhodnutia konanie o zaplatenie sumy 139,75 EUR
s príslušenstvom zastavil s poukazom na ust. § 145 ods. 2 CSP, keď nepovažoval nesúhlas žalovanéhosčiastočnýmzastavenímkonaniazadôvodný.Nejednásaorozhodnutievovecisamej,pretojeuvedený
výrok uznesením v zmysle § 234 CSP.

22. Žalobca má v civilnom sporovom konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať
s konaním alebo jeho predmetom (§ 144, § 145 CSP). Má postavenie tzv. dominus litis (pán sporu),
ktorého oprávňuje svojimi procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať
priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp civilného sporového konania).
Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby resp. čiastočné späťvzatie žaloby. Ide o procesný úkon

voči súdu, ktorým žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a meritórne vo veci celkom alebo
v časti nerozhodoval. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania resp. čiastočné zastavenie konania
prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to súhlasom
druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov pre ktoré konanie
zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie
žalovaný.

23. Zákon konkrétne nevymedzuje pojem vážne dôvody, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie
vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Súd pri posudzovaní
závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného
nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického

stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného
s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

24. Rozhodnutie o nepripustení späťvzatia žaloby resp. čiastočného späťvzatia žaloby podľa
§ 146 ods. 1 CSP je relevantné vo výnimočných prípadoch, ktoré prichádzajú do úvahy vtedy, keď

k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom sa konalo, sám
uplatniť úspešne na súde a pod.

25. Žalovaný svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby resp. čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom
odôvodňuje tým, že súd nesprávne právne posúdil danú vec, keď vyhovel návrhu žalobcu na čiastočné

späťvzatie žaloby titulom vykonania zápočtu.

26. Uvedený dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby odvolací súd nemohol považovať za tak závažný
dôvod, ktorý by prevýšil právo žalobcu na dispozíciu s jeho žalobou, a pre ktorý by nebolo možné
konanie zastaviť. Práva a právom chránené záujmy žalovaného nebudú čiastočným zastavením tohto

konania, ktoré sa týkalo žalobcom uplatneného nároku na peňažné plnenie zo zmluvného vzťahu
v ničom dotknuté, nedôjde k odopretiu súdnej ochrany žalovanému.

27. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby dospel k záveru,
že tieto nespĺňajú požiadavku závažných dôvodov, pre ktoré by konanie nemalo byť v dôsledku

čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v časti zastavené. Z tohto dôvodu uznesenie súdu prvej
inštancie (výrok I.), ktorým konanie o zaplatenie 139,75 EUR s príslušenstvom zastavil, potvrdil ako
vecne správne.

28. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bola námietka, že súd prvej inštancie predčasným

a nedôvodným uplatnením zásady koncentrácie odňal žalobcovi právo na spravodlivý súdny proces,
keď dôkazy predložené na pojednávaní dňa 21.7.2023 a následne zaslané súdu spolu s čiastočným
späťvzatím dňa 28.7.2023 súd prvej inštancie nepripustil, nevyhodnotil ich, ani sa s nimi nevysporiadal.

29. Odvolací súd udáva, že civilné sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania čo

znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu
konania, ale iba v určitom štádiu konania a pokiaľ procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácií
konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky a súd na takýto procesný úkon
neprihliada. Koncentrácia konania má za následok osobitné procesné sankcie v podobe neúčinnosti
procesného úkonu strany sporu za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia

sporu, ktorá je vyjadrená v Čl. 8. CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonávať prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvsúladesprincípomhospodárnostiatietonesmúviesťkprieťahom
v konaní. Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu
konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.30. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácií konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v Čl. 5. CSP, podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú

k nedôvodným prieťahom v konaní.

31. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).

32. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Napriek tomu je v diskrečnej právomoci súdu poskytnúť strane
sporu na pojednávaní lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy (§ 181 ods. 4
CSP). Ak súd na pojednávaní určil lehotu na dodatočné splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy,
považujú sa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatnené stranou v tejto
lehote za včas predložené. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na procesný úkon

strany neprihliadol a z akých dôvodov.

33. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol po prvý krát poučený o sudcovskej koncentrácií
v zmysle § 153 CSP a § 154 CSP až na prvom pojednávaní dňa 21.7.2023 (č.l. 86) s tým, že obe strany
sporu boli v tomto štádiu konania poučené, že súd bude uplatňovať sudcovskú koncentráciu konania

s tým, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, na prostriedky, ktoré včas uplatnené nebudú súd nebude v spore prihliadať.
Bezprostredne po tomto poučení zástupca žalobcu krátkou cestou súdu aj protistrane doložil ďalšie
dôkazy, na ktoré bude odkazovať vo svojom prednese žaloby. Súd prvej inštancie listiny založil do spisu
a krátkou cestou ich doručil protistrane. Na záver pojednávania súd prvej inštancie konštatoval, že na

listinné dôkazy predložené zo strany žalobcu na pojednávaní, ktoré neboli označené ani predložené
včas, nebude prihliadať, nebude ich brať do úvahy, pripustí výsluch svedkyne pani J., následne zhrnul
skutkový stav, skutkové tvrdenia žalobcu a žalovaného procesný útok a procesnú obranu strán sporu,
následne pojednávanie odročil na ďalší termín pojednávania za účelom výsluchu svedkyne.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany hodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd, je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškanie procesného útoku ospravedlní alebo príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom,
že na procesný úkon neprihliadne a neprizná mu procesné účinky.

35. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že pokiaľ k poučeniu strany sporu (žalobcu) o možnosti
aplikácie sudcovskej koncentrácie došlo až na pojednávaní dňa 21.7.2023 a bezprostrednou reakciou
žalobcu bolo predloženie listinných dôkazov, pričom došlo k odročeniu pojednávania za účelom
výsluchu svedkyne, nebol procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v nepripustení listinných
dôkazov žalobcu, správny. Je tiež nesporné, že nemožno vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia

alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní môže byť v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je
bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo je i prípad
v danej veci, keď vyjadrenie žalovaného vrátane listinných dôkazov zo dňa 18.07.2023 bolo zástupcovi
žalobcudoručovanébezprostrednepredpojednávanímurčenýmnadeň21.07.2023. Naviacpredložené
listinnédôkazy,napr.predpisúhradspojenýchsužívanímasprávoubytovzodňa18.5.2021,jenesporne

jedným z dôkazov bez ktorého súd prvej inštancie nemôže v danej veci vôbec posúdiť dôvodnosť nároku
žalobcu, posúdiť správnosť vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním, správou bytu a fondu
prevádzky, údržby a opráv domu za rok 2022.

36. Tento nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňovali jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento
nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

37. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaného v danej veci bola námietka nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie a zmätočnosti jeho odôvodnenia, čím došlo k porušeniu jeho práva na

spravodlivý proces.

38. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výkladeapoužitírelevantnýchprávnychnoriemrozhodnetak,žejehoskutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,
neudržateľné, nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov predstavujúcich
súčasť práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a

svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom starostlivo prihliadať na
všetko čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí dbať v
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.

39. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo základných atribútov práva na spravodlivý proces.
Nie je prípustné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého by nebolo možné zistiť
z akých dôkazných prostriedkov súd čerpal svoje zistenia. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú

(rozsudok ESĽP Garcia Ruis c. Španielsko z 21.01.1999).

40. Preskúmaním v danej veci v rozsahu podaných odvolaní žalobcom i žalovaným a ich dôvodov
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie uvedeným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je zrejmé, zo žalobcom podanej žaloby,

že sa domáha svojho peňažného nároku, ktorý spočíva
z nezaplatených úhrad – príspevkov do fondu údržby, prevádzky a opráv domu a úhrad za poskytovanie
služieb s užívaním bytu spojených, ktoré však v žalobe ani v priebehu konania nešpecifikoval. Nárok na
zaplatenie poplatku za správu podanou žalobou neuplatnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo
veci samej nie je možné zistiť z akých dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti nároku

žalobcu (súd prvej inštancie sa neoboznamoval s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom) nebolo
potom zrejmé z čoho pozostáva suma 563,65 EUR s príslušenstvom, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi
proti žalovanému priznal. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, ktorá vyplýva práve z listinných
dôkazov, ktoré nepripustil, ako i zo zmluvy o výkone správy zo dňa 23.10.2019, že z predpisu úhrad
spojených s užívaním a správou bytov vyplýva jednak výška predpísanej zálohovej úhrady za služby

spojené s bývaním v byte – teplo - vykurovanie, voda teplá, voda studená, voda dažďová, elektrická
energia – spoločné priestory, elektrická energia – výťah, poistenie domu, ktorých výšku stanovuje
správca (Čl. IV., Čl. VIII. zmluvy), jednak preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ktorého
výšku určia vlastníci bytov (Čl. XIII. bod 13 písm. e) zmluvy), jednak poplatok za správu, ktorého výšku
schvaľujú vlastníci bytov (Čl. XIII. bod 13 písm. b) zmluvy), ktoré účty musí správca viesť oddelene od

svojich účtov (Čl. IV. bod 7 zmluvy). Správca vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv
oddelene od prostriedkov zhromaždených od vlastníkov bytov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa
musí zachovať účel použitia týchto prostriedkov (§ 10 ods. 4 zák.č. 182/1993 Z.z).

41. Uvedeným predpisom úhrad spojených s užívaním a správou bytov a z neho vyplývajúcich

jednotlivých položiek sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal (uplatnil sudcovskú koncentráciu
konania) a preto nie je možné ani odvolacím súdom preskúmať z akých platieb suma 563,65 EUR
s príslušenstvom, ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi vôbec vyplýva, či sa jedná o úhrady
za plnenia (teplo – vykurovanie - voda teplá - voda studená - voda dažďová, elektrická energia –
spoločné priestory, elektrická energia – výťah, poistenie domu), resp. či sa jedná o preddavky do fondu

prevádzky údržby a opráv domu, alebo či sa jedná o poplatok za správu, ktorých zročnosť nie je rovnaká.
Špecifikáciu jednotlivých platieb nie je možné zistiť ani zo zmätočného vyúčtovania nákladov za služby
spojené s bývaním a správou bytov za rok 2022 vydaného žalobcom, v ktorom je uvedené, podľa tvrdení
žalobcu, výška predpísaných platieb (predpis na rok 2022 súd prvej inštancie aplikáciou koncentrácie
konania nepripustil), skutočné náklady a rozdiel týchto položiek, pričom absentuje najdôležitejšia

položka, t.j. akú sumu na uvedené služby žalovaný v roku 2022 zaplatil. Vyúčtovanie poplatku za správu
a fondu prevádzky, údržby a opráv nie je vôbec vykonané, resp. je vykázaný rozdiel 0,- v prípade
poplatku za správu a pri fonde prevádzky, údržby a opráv je uvedená len položka – predpis 595,92
s tým, že príspevok zostáva na účte domu bez uvedenia sumy, ktorú žalovaný do uvedeného fondu
uhradil. Naviac v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žaloba žalobcu je

dôvodnávsume658,23EUR(bod32odôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie),následnezadôvodnú
považoval sumu 563,65 EUR (bod 36 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), ktorá suma je i vo
výroku rozhodnutia.42. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a preto odvolací
súd musel rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., a v súvisiacom výroku IV. zrušiť
a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým oboznámiť listinné dôkazy na č.l. 94 a násl.,
následne zistiť predpis zálohových platieb na základe ktorého žalovaný platil žalobcovi sumu 124,61
EUR mesačne, z ktorého môže súd prvej inštancie vyvodiť akú sumu platil v rozhodnom období t.j.
v roku od februára 2022 do decembra 2022 na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytu, akú sumu

platil do fondu prevádzky, údržby a opráv, akú sumu platil ako poplatok za správu a až následne po
vyhodnotení a porovnaní skutočných nákladov žalobcu na úhradu za plnenia spojených s užívaním bytu
a skutočných platieb žalovaného v rozhodnom období, aká suma bola schválená vlastníkmi bytov na
poplatok za správu a do fondu prevádzky, údržby a opráv a aké sumy žalovaný v rozhodnom období na
tieto položky zaplatil, môže vyhodnotiť či žalobcom uplatnený nárok je dôvodný a v akom rozsahu, t.j.
akú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za rozhodné obdobie február až december 2022 a to

v zmysle vyúčtovania, ktoré muselo byť vykonané do 31. mája 2023. Rovnaký postup musí súd zvoliť
i pokiaľ ide o žalobcom požadované platby za mesiac január a február 2023, ktoré vyúčtovanie muselo
byť žalobcom vykonané do 31. mája 2024. Až na základe riadne zisteného skutkového stavu môže
súd prvej inštancie v danej veci opätovne rozhodnúť vo veci samej, svoje rozhodnutie riadne odôvodní
a súčasne rozhodne o trovách prvoinštančného

a odvolacieho konania.

44. Záverom odvolací súd k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku
nesprávnej plnej moci udáva, že plná moc pre zástupkyňu žalobcu – Advokátska kancelária F. K. L. M..
D.(č.l.6),ktorájepodpísanápredsedomapodpredsedomOkresnéhosprávcovskéhobytovéhodružstva

Prievidza je platným právnym úkonom, nakoľko je v súlade so spôsobom konania žalobcu vyplývajúceho
z obchodného registra „za družstvo zastupuje predstavenstvo, za družstvo sa podpisuje predseda alebo
podpredseda a ďalší člen predstavenstva“. Je nesporné, že štatutárnym orgánom žalobcu (družstva)
je predstavenstvo (§ 243 ods. 2 Obchodného zákonníka), za ktoré koná navonok predseda alebo
podpredseda, ak je predpísaná písomná forma je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

Predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva, príp. podpredsedu), ktorý
zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti (§ 243 ods. 5 Obchodného zákonníka). Je preto bez
akýchkoľvek pochybností, že za žalobcu môžu vykonávať písomné úkony predseda alebo podpredseda
družstvaajďalšíčlenpredstavenstva,ktorýmnespornejeipodpredsedadružstva.Námietkažalovaného
bola absolútne nedôvodná.

45. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).