Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/184/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119209313
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3119209313.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenská republika v zastúpení Okresnou
prokuratúrou Trenčín, Trenčín, Bernolákova 2, proti žalovanému V. M., narodenému XX. F. XXXX, C.,
E. XXX/X, zastúpenému Mgr. Michaelou Uj Hahnovou, advokátkou, Trenčín, Vlárska 458, o zaplatenie
184.204,90 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/57/2019,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 06. septembra 2023 sp. zn.

5Co/50/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") rozsudkom zo 16.

februára 2023, č. k. 28C/57/2019-162, žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok na
náhradu trov konania (výrok II.).

2. Na odvolanie žalobkyne a žalovaného Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd") uznesením
zo 06. septembra 2023, č. k. 5Co/50/2023-202, odvolanie žalobkyne odmietol (výrok I.), rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku II zmenil tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

rozsahu 100 % (výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% (výrok III.).
2.1. Vychádzajúc z ustanovení § § 121 ods. 1 až 5, § 362 ods. 1 až 4, § 386 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP" alebo „Civilný
sporový poriadok"), dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie oneskorene, odvolací súd jej odvolanie odmietol. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni riadne doručený elektronicky 20. marca 2023, čo má
odvolací súd za preukázané z elektronickej doručenky, ktorá má charakter verejnej listiny. Nasledujúcim
dňom začala žalobkyni plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku súdu
prvej inštancie, pričom posledný deň lehoty pripadol na 04. apríla 2023. Žalobkyňa podala odvolanie
elektronicky 05. apríla 2023, až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania.
2.2.Kodvolaniužalovanéhovovýrokuotrováchkonaniapoaplikáciiustanovení§255ods.1,§261CSP

konštatoval, že použitie ustanovenia § 261 CSP prvoinštančným súdom nebolo správne, preto odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania tak, že úspešnému žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Odvolací súd zohľadnil, že povinnosť
nahradiťžalovanémutrovykonaniabynebolauloženáprokurátoroviakozástupcovištátu,aleSlovenskej
republike ako strane konania. Samotná okolnosť obligatórneho zákonného zastúpenia štátu ako strany
konania príslušnou prokuratúrou nemôže byť dôvodom nepriznania nároku na náhradu trov konania

strane, ktorá mala plný úspech vo veci.3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka")
dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté
odvolacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť

právoplatnosť výrokov II. a III. uznesenia odvolacieho súdu o trovách konania, a to až do právoplatného
skončenia dovolacieho konania z dôvodu nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu. Zmenou
výrokuotrováchkonaniahrozížalobkynipriamaabezprostrednáujmanamajetku,pričomdôvodyhodné
osobitného zreteľa spočívajú v tom, že prvoinštančný súd vyčíslil trovy konania, ktoré má žalobkyňa
uhradiť žalovanému na 9.563,92 eura.

3.1. V dovolaní dovolateľka uviedla priebeh konania na nižších súdoch. Žalobkyňa sa nestotožnila
s dôvodmi odmietnutia jej odvolania, názor odvolacieho súdu považuje za nesprávny, rozporný so
zákonom,zakladajúcivadu napadnutéhouznesenia,ktorejnásledkomjeodňatieprávažalobkynekonať
pred súdom a porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Žalobkyňa prezentovala, že rozsudok súdu
prvej inštancie jej bol doručený až 21. marca 2023 (ak vôbec právne účinne a v súlade s CSP), a teda
odvolanie žalobkyne bolo podané 05. apríla 2023 v zákonom ustanovenej lehote, t.j. včas. Zdôraznila,

že rozsudok súdu prvej inštancie bol 20. marca 2023 o 15.40 hod., po pracovnej dobe doručený
Krajskej prokuratúre Trenčín, ktorá nasledujúci deň 21. marca 2023 o 7.32 hod. postúpila doručený
rozsudok Okresnej prokuratúre Trenčín oprávnenej vo veci konať. Podľa dovolateľky, ak písomnosť
prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných
rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky

riadneho a účinného doručenia písomnosti. Súd prvej inštancie doručoval rozsudok do elektronickej
schránky Krajskej prokuratúry Trenčín, avšak v postavení žalobkyne vystupovala Slovenská republika,
ktorú zastupuje Okresná prokuratúra Trenčín ako jediný a výlučný žalobca v danej veci. S poukazom na
ustanovenia § 38 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, § 22 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov a § 2 ods. 3, § 11 ods. 1 písm. a) a g), § 12 ods. 2 a 6, § 29 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1 a § 32 ods.
5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente")
je zrejmé, že za žalobkyňu konajúca okresná prokuratúra ako taká nemá právnu subjektivitu, a teda ani
procesnú subjektivitu. Vo veci nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia štátu podľa § 456 druhá

vetaObčianskehozákonníkavspojenís§93ods.1písm.a)CSPOkresnáprokuratúraTrenčínponímala
osobitnú procesnú subjektivitu (zákonného) zástupcu, pričom konala a koná za štát, t.j. Slovenskú
republiku. Samotný status žalobkyne ako zákonného zástupcu s poukazom na právne závery nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 320/2020 zo 14. decembra 2021 (ďalej aj „nález sp. zn. III. ÚS
320/2020") má zásadný vplyv na následok, že pri doručovaní písomností do vlastných rúk nemožno tieto

Slovenskej republike, zastúpenej Okresnou prokuratúrou Trenčín, doručovať do elektronickej schránky
podľa zákona o e-Governmente, keďže Okresná prokuratúra Trenčín ako osobitný zákonný (procesný)
zástupca Slovenskej republiky nemá zriadenú schránku na doručovanie elektronických písomností.
Súd prvej inštancie rozsudok doručoval v rozpore s § 105 ods. 1 CSP, keďže správne a súladne so
zákonom mal označený rozsudok doručovať podľa § 105 ods. 3 CSP, t. j. prostredníctvom doručujúceho

orgánu, keďže išlo o písomnosť určenú do vlastných rúk. Pokiaľ odvolací súd odmietol ako oneskorene
podané odvolanie žalobkyne, vychádzajúc formalisticky z elektronickej doručenky, s ktorou je spojená
domnienka doručenia rozsudku žalobkyni 20. marca 2023, táto nikdy nenastala resp. je vyvrátená,
odvolací súd sa dopustil nesprávneho procesného postupu.
3.2. Vo vzťahu k výrokom II. a III. napadnutého uznesenia o trovách konania, dovolací dôvod podľa

§ 420 písm. f) CSP je daný tým, že odvolací súd výrok o trovách prekvapivo zmenil, bez toho, aby
žalobkyňu oboznámil s odlišným právnym posúdením veci ako realizoval v odvolaní napadnutom
rozsudku súd prvej inštancie, nariadil pojednávanie a žalobkyni umožnil zaujať stanovisko k oznámenej
zmene právneho posúdenia nároku žalovaného na trovy konania.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol dovolanie zamietnuť ako nedôvodné. Poukázal na
Používateľskú príručku elektronických služieb - Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky str. 40, kde je uvedené, že na príslušnú okresnú prokuratúru sa doručuje prostredníctvom
krajskej prokuratúry, pod ktorú územnú pôsobnosť spadá.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej
lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolaciehokonania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420
a § 421 CSP.

7.Vzmysle§420CSPjedovolanieprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolaciehosúduvovecisamej

alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,
že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca
strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní

(porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu.
„Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie
súduposudzujúceopodstatnenosťžalobouuplatnenéhonároku.Podnesprávnymprocesnýmpostupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,

ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera
tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

10. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva

na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so
zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

11. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 (ďalej v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.
zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012,
6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015) vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad
odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom
veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné

predpoklady pre taký postup neboli dané. Aj v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe najvyššieho
súdu (2Cdo/195/2018, 3Cdo/34/2017, 5Cdo/65/2018, 7Cdo/101/2018, 8Cdo/7/2018) dochádza k vade
zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP postupom súdu, ktorý sa bez splnenia procesných
predpokladov odmietne zaoberať meritom veci (napríklad konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne
odvolanie).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, dovolací súd v danom prípade skúmal, či odmietnutie odvolania
žalobkyne odvolacím súdom (výrok I.), vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces v zmysle CSP.

13. Vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP dovolateľka dôvodila
porušením jej procesných práv nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu pri odmietnutí
odvolania z dôvodu jeho oneskoreného podania. Konkrétne vytýkala odvolaciemu súdu, že nezohľadnil
absentujúce právne účinné doručenie rozsudku žalobkyni súdom prvej inštancie, ktorý rozsudok doručil
do elektronickej schránky Krajskej prokuratúry Trenčín, subjektu odlišného od žalobkyne. Zároveň

argumentovala špecifickosťou zákonného zastúpenia Slovenskej republiky Okresnou prokuratúrou
Trenčín, ktorá nemá zriadenú elektronickú schránku. Podľa dovolateľky správne a zákonne mal
prvoinštančný súd doručiť rozsudok podľa § 105 ods. 3 CSP t. j. prostredníctvom doručujúceho orgánu,
keďže išlo o písomnosť určenú do vlastných rúk.

14. Podľa § 223 ods. 1 CSP rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.

15. Doručovanie súdnych písomností je dôležitým procesným úkonom súdu, ktorý umožňuje subjektom
konania oboznámiť sa so stavom a priebehom konania, ako aj s procesnými právami, ktoré im zákon
priznáva, a procesnými povinnosťami, ktoré im ukladá zákon alebo súd. Keďže meritórne rozhodnutie
je výsledok, ku ktorému celé konanie smeruje, doručeniu rozsudku zo strany súdu je potrebné venovať

náležitú pozornosť. Stranám sporu súd doručuje rozsudok do vlastných rúk (Šťevček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2016, 822 s.).
15.1. Doručenie má zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu,
prípadne na splnenie uloženej povinnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že iba riadne doručenie

rozsudku vyvolá príslušné právne následky.

16. Podľa § 105 ods. 1, 2 a 3 CSP súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;
tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu. Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do

vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa
považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Ak nemožno doručiť
písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu.

17. Zo systematického výkladu relevantných ustanovení je zrejmá postupnosť pri doručovaní

písomností, a to nasledovne:
1. súdom na pojednávaní alebo pri inom úkone;
2. do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e-
Governmente);

3. doručenie na elektronickú adresu na žiadosť strany, ak nejde o písomnosti, ktoré sa doručujú do
vlastných rúk;
4. doručovanie prostredníctvom doručovacieho orgánu na adresu podľa § 106 alebo doručovanie
osobitným doručovacím orgánom za kumulatívneho splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2
CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný

sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 382 s.).

18. V posudzovanej veci rozsudok súdu prvej inštancie nebolo možné doručiť súdom na pojednávaní
alebo pri inom jeho úkone, súd doručuje do elektronickej schránky.

19. „V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do
tejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona
o e Governmente, konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní
má charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli
strany sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti.

Povinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle
stranyčiinéhosubjektu"(Horváth,E.,Andrášiová,A.,Henčeková,S.CivilnýsporovýporiadokKomentár,
2. doplnené a prepracované vydanie. Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380).20. Podľa § 82l ods. 3 vety pred bodkočiarkou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní
pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri komunikácii so súdom

elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom.

21. Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do 31.
júla 2023) ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na
začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného

dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti,
vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa
ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6 , § 10 , § 17 a 18
a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20 ), autentifikácii (§ 19, 21 a 22 ), autorizácii (§
23 ), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28 ), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28
), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34 ), zaručenej konverzii (§ 35 až 39

) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55 ) neustanovuje inak.

22. Podľa § 3 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do 31. júla
2023) na účely tohto zákona sa rozumie
a) výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo

veciach práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) výkonom verejnej moci elektronicky výkon verejnej moci prostredníctvom elektronickej úradnej
komunikácie,
d) elektronickou úradnou komunikáciou elektronická komunikácia, pri ktorej je prenášaná elektronická
úradná správa.

23. Podľa § 11 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do
31. júla 2023) elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v právnom postavení orgánu verejnej moci.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku t.j. do

31. júla 2023) orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto
zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach osôb,
a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v
listinnej podobe,

b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo
predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo
c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly
alebo dohľadu priamo u kontrolovaného subjektu alebo dohliadaného subjektu, obhliadka, nazeranie
do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli

orgán verejnej moci.

25. Podľa § 29 ods. 1 až 3 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku
t.j. do 31. júla 2023) elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky,
pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické

doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom
podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami
neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Do vlastných rúk sa elektronicky
doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s
dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných

rúk. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom
sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov
možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len „prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej
odosielateľovi.

26. Podľa § 30 ods. 1, 2 vety prvej a ods. 3 až 5 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase
doručovania rozsudku t.j. do 31. júla 2023) elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument
jednoznačne identifikujúci moment elektronického doručenia, odosielateľa, prijímateľa, elektronickú
úradnú správu a jej obsah; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musízabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. Ak je adresátom
orgán verejnej moci, elektronickú doručenku vytvára a potvrdzuje tento orgán prostredníctvom funkcie
elektronickej podateľne. Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej

na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa
považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

27. Podľa § 31a ods. 1 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku
t.j. do 31. júla 2023) orgán verejnej moci za podmienok podľa odsekov 11 a 12 odošle elektronický

úradný dokument prostredníctvom modulu elektronického doručovania správcovi modulu elektronického
doručovania, ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí
jeho doručenie do elektronickej schránky adresáta, a ak elektronická schránka adresáta nie je
aktivovaná, zabezpečí jeho doručenie adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku,
spôsobom podľa osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci. Vyhotovenie listinnej podoby
elektronického úradného dokumentu zabezpečí správca modulu elektronického doručovania vo forme

listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu podľa odseku 2.

28. Podľa § 32 ods. 4 zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku
t.j. do 31. júla 2023) ak sa elektronicky doručuje do vlastných rúk, prijímateľ je povinný potvrdiť
doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky; potvrdenie doručenia je

podmienkou sprístupnenia obsahu elektronickej úradnej správy prijímateľovi v jeho elektronickej
schránke. Elektronická úradná správa sa sprístupní v momente potvrdenia doručenia.

29. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente (v znení účinnom v čase doručovania
rozsudku t.j. do 31. júla 2023) elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov

sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy.

30. Podľa § 3 vyhlášky č. 438/2019 Z. z. Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície
a informatizáciu, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Govermente funkcionalitami
ústredného portálu a spoločných modulov nad rámec funkcionalít ustanovených v zákone sú:

a) služba elektronickej podateľne pre orgán verejnej moci, ktorou je prevádzka elektronickej podateľne
na
1. prijímanie podaní orgánu verejnej moci podľa § 30 ods. 2 zákona,
2. zasielanie elektronických úradných dokumentov orgánu verejnej moci a autorizáciu prostredníctvom
kvalifikovanej elektronickej pečate.

31. Dovolací súd akcentuje, že zákon o e-Governmente kodifikoval elektronickú komunikáciu ako
nosnú formu komunikácie s verejnou mocou i komunikáciu v rámci samotnej verejnej moci tak, aby sa
komunikačné procesy zjednodušili, zrýchlili, sprehľadnili, zjednotili a aby sa zvýšila bezpečnosť tejto
komunikácie. Prijatie zákona o e- Governmente bolo nepochybne významným legislatívnym krokom

smerujúcim k modernizácii a zefektívneniu procesov štátnej a verejnej správy. Prvým pilierom, na ktorom
je postavený elektronický výkon verejnej moci, je povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vykonávať
verejnú moc elektronicky. (GREGUŠOVÁ, D., HALÁSOVÁ, Z. Zákon o e_Governmente. Komentár.
Bratislava: Eurokódex, 2018, 38 s., 107 s.).

32. Pri orgánoch verejnej moci platí pravidlo, že tieto subjekty musia prijímať elektronické podania každý
deň, a teda aj potvrdzovať elektronické doručenky, k čomu dochádza automaticky. V prípade orgánov
verejnej moci sa nerozlišuje medzi doručením do vlastných rúk a bežným doručením. Je tiež v súlade
s praxou všeobecných súdov, že pri doručovaní písomností orgánom verejnej moci neberú do úvahy
povahu súdenej veci v tom zmysle, či orgán verejnej moci uplatňoval v posudzovanom právnom vzťahu

svoje vrchnostenské oprávnenie. Podstatné je, že ide (čo i len teoreticky) o orgán verejnej moci (m.
m. IV. ÚS 589/2020).

33. Pri posudzovaní splnenia formálnych podmienok a náležitostí konania sa treba vyhnúť prehnanému
formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu, ale aj prehnanej pružnosti, ktorá by

viedla k spochybneniu procesných podmienok stanovených zákonom (Ústavný súd Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 2373/21, Európsky súd pre ľudské práva Walchli proti Francúzsku, č. 35787/03, § 29, z
26. júla 2007).34. Od 01. novembra 2018 majú súdy povinnosť stranám sporu doručovať zásielky elektronicky (§
60f ods. 4 zákona o e-Governmente), a to tak, že najprv skúmajú, či má strana vytvorenú a
aktivovanú elektronickú schránku. V prípade pozitívneho zistenia, súd doručuje písomnosť v

elektronickej forme strane do aktivovanej elektronickej schránky. Ak elektronická schránka strany nie
je aktivovaná, zabezpečuje súd doručenie dokumentu - rozhodnutia súdu prostredníctvom poštovného
podniku. Pričom elektronický dokument sa vyhotoví v listinnej forme a poštový podnik ho doručuje strane
sporu na adresu, ktorú uviedol súd (§ 31a ods. 1 zákona o e-Governmente) [pozri uznesenie najvyššieho
súdu z 28. februára 2024, sp. zn. 6CdoGp/1/2022].

35. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd si plnil pri komunikácii so žalobkyňou svoju zákonnú
povinnosť. Súd použil ustanovenia zákona o e_Governmente. V danej veci potom nešlo ani o žiadnu
z výnimiek generálnej povinnosti upravených v § 17 ods. 1, keď je možné použiť listinnú formu
komunikácie. Zároveň je v ustanovení § 32 ods. 5 písm. a) upravené pravidlo týkajúce sa účinku
doručenia písomností orgánom verejnej moci.

35.1. Z obsahu spisu, elektronickej doručenky (pripojenej k č. l. 167) vyplýva, že rozsudok súdu prvej
inštancie bol adresátovi: Okresná prokuratúra Trenčín doručený dňa 20. 03. 2023. Rozsudok obsahoval
správne poučenie o lehote na podanie odvolania.
35.2. Elektronická doručenka je pri elektrickom doručovaní do vlastných rúk potvrdením, že k doručeniu
došlo. Elektronická doručenka je elektronický dokument, ktorý sa vytvára automatizovaným spôsobom

a prijímateľ nemá dosah na ovplyvnenie jej obsahu.

36. Žalobkyňa argumentuje, že prvoinštančný rozsudok bol doručený do elektronickej schránky na
adresu ico://sk/XXXXXXXX, ktorá je zriadená Krajskej prokuratúre Trenčín. Na podrobných informáciách
uvedených na predmetnej elektronickej doručenke je uvedené ako prijímateľ: ico://sk/XXXXXXXX,

ktoré je pridelené Krajskej prokuratúre Trenčín. Okresná prokuratúra Trenčín nemá pridelené ico,
teda nemá zriadenú osobitnú elektronickú schránku. Príslušná elektronická schránka je zriadená
Krajskej prokuratúre Trenčín do územnej pôsobnosti ktorej spadá Okresná prokuratúra Trenčín. Ak sú
elektronické služby prokuratúry pri doručovaní zriadené takým spôsobom, že pre adresáta písomnosti
Okresná prokuratúra Trenčín systém vygeneruje a priradí uvedeného adresáta k zriadenej elektronickej

schránke Krajskej prokuratúry Trenčín, vychádzajúc z účelu zákona (bod 32.), nemôže to viesť k
záveru o pochybení súdu pri realizácií zákonných povinností podľa zákona o e-Governmente. V
prípade, že žalobkyňa spochybňuje správnosť údaju na elektronickej doručenke, konkrétne adresáta
prijatia, nedošlo v tomto smere k relevantnému spochybneniu. Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo, že
žalobkynibolovpriebehukonaniaopakovanedoručovanédouvedenejelektronickejschránkyprijímateľ:

ico://sk/XXXXXXXX (napr.predvolanianapojednávanianač.l.83,rozsudoksúduprvejinštancievdanej
veci zo 07. septembra 2021, uznesenie odvolacieho súdu o zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie
z 21. júna 2022), pričom z elektronických doručeniek vyplýva adresát: Okresná prokuratúra Trenčín a
dovolateľka nesprávnosť postupu pri doručovaní nenamietala. Zároveň žalobkyňa elektronické podania
zasielala z elektronickej schránky podávajúceho: ico://sk/XXXXXXXX, zriadenú pre Krajskú prokuratúru

Trenčín.Ajzuvedenéhovyplýva,ževargumentáciidovolateľkyabsentujekonzistentnosť.Zauvedeného
stavu potom nebol dôvod, aby prvoinštančný súd doručoval rozsudok v zmysle § 105 ods. 3 CSP
prostredníctvom doručovacieho orgánu ako uvádza dovolateľka, keďže bol riadne a účinne doručený
podľa zákona o e-Governmente. V postupe odvolacieho súdu o začiatku plynutia lehoty na podanie
odvolania žalobkyne na základe údajov uvedených v elektronickej doručenke (pripojenej k č.l. 167)

resp. k nastúpeniu účinkov doručenia rozsudku prvoinštančným súdom, vychádzajúc z právnej úpravy
regulujúcej túto problematiku, nešlo o formalistický prístup ako tvrdí dovolateľka. Na plynutie odvolacej
lehoty nemalo vplyv tvrdenie dovolateľky, že rozsudok súdu prvej inštancie bol predložený Okresnej
prokuratúre Trenčín až 21. marca 2023, nasledujúci deň po riadnom doručení rozsudku zákonným
postupom. Nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že rozsudok prevzal niekto iný resp. bol doručený

do elektronickej schránky iného subjektu ako strany sporu.

37. Dovolateľka poukazovala primerane na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/105/2019 z 10.
októbra 2019, ktoré sa však na danú vec nevzťahuje. V označenej veci odvolací súd odmietol odvolanie
žalobcu ako oneskorené podané, pričom došlo k nesprávnemu procesnému postupu a naplneniu

dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP z dôvodu, že žalobca podal odvolanie elektronickými
prostriedkami prostredníctvom portálu e-žaloby posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.38. V procesnej situácii žalobkyne a k akceptácii ňou žiadaného výkladu by podľa názoru dovolacieho
súdu došlo k zvýhodneniu žalobkyne a k popretiu účelu zákona. Na takýto postup dovolací súd nevidel
v okolnostiach veci žiaden opodstatnený dôvod. Zároveň podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo ani

k znevýhodneniu žalobkyne. Vo vzťahu k žalobkyni prvoinštančný súd plnil svoje zákonné povinnosti
vyplývajúce pri doručovaní písomností podľa zákona o e-Governmente.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval rozsudok žalobkyni elektronicky do
príslušnej zriadenej elektronickej schránky. V spise sa nachádza doručenka (pripojená k č. l. 167

spisu), preukazujúca doručenie rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyni 20. marca 2023, ktorej údaje sa
považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Z uvedenej doručenky je tak zrejmé, že žalobkyňa
prevzala rozsudok súdu prvej inštancie 20. marca 2023. Lehota na podanie odvolania začala plynúť 21.
marca 2023, koniec lehoty pripadol na utorok 04. apríla 2023. Odvolanie žalobkyne proti rozsudku súdu
prvej inštancie bolo prijaté súdom prvej inštancie 05. apríla 2023, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej
15-dňovej lehoty na jeho podanie.

40. Keďže žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie po uplynutí zákonnom
stanovenej lehoty, dovolací súd dospel k záveru, že postupom, ktorým odvolací súd výrokom I. odmietol
odvolanie žalobkyne ako oneskorene podané, nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý
súdny proces.

41. Dovolanie žalobkyne smeruje aj proti výroku napadnutého uznesenia odvolacieho súdu o trovách
konania (bod 3.2.).

42. Ustanovenie § 420 CSP zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter, alebo proti
rozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo
veci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako
meritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo veci samej.

43. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno
považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak ako jeho vecným prejednaním (t.
j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho
súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí prvoinštančného súdu a pred
rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil

prvoinštančné uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí; spravidla pôjde o
uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré síce
možnovdovolacomkonanípreskúmaťzdôvodovzmätočnostiuvedenýchv§420CSP,avšakzdôvodov
zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčené.

44. Podľa § 357 písm. m) CSP jedným z uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie a ktoré sú tak
v danej ním riešenej otázke s konečnou platnosťou preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj
uznesenie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, takže rozhodnutie
odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania rozhodnutím konečným
(ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno v zmysle už uvedeného

považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí (I. ÚS 275/2018, in č. 74/2018 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky).
45. Žalobkyňa vyvodzovala prípustnosť podaného dovolania v časti uznesenia odvolacieho súdu o
trovách konania podľa § 420 písm. f) CSP tým, že odvolací súd výrok o trovách konania prekvapivo

zmenil.

46. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo
veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti
týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať

sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca
2018, sp. zn. 7Cdo/1/2018).47. Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu v časti trov konania vyplýva
úvaha na základe ktorej dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol správne podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak nesprávne v spojení s § 261 CSP konštatoval, že

v prejednávanej veci nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania a na základe
uvedenej skutočnosti rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. V prejednávanej
veci súd prvej inštancie v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby,
pričom správne podľa odvolacieho súdu dospel k záveru, že podľa § 93 ods. 1 písm. a) CSP je
splnená aktívna legitimácia štátu v zastúpení príslušnou okresnou prokuratúrou na vydanie tohto

bezdôvodného obohatenia a na podanie žaloby. Bezdôvodné obohatenie sa v takomto prípade vydáva
Slovenskej republike v zastúpení obvodným úradom v sídle kraja ako dočasnému správcovi majetku
štátu podľa § 5 ods. 1 zákona o správe majetku štátu. Žalobu v mene Slovenskej republiky podáva
Okresná prokuratúra Trenčín s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 1 písm. a) CSP, pričom v tomto
prípade prokurátor vystupuje ako zákonom určený zástupca štátu. Vzhľadom na nález sp. zn. III. ÚS
320/2020 odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že právny názor, podľa

ktorého § 261 CSP nedovoľuje uložiť prokurátorovi konajúcemu ako zástupca štátu povinnosť nahradiť
trovy konania, nie je správny. Povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania totiž by nebola uložená
prokurátorovi ako zástupcovi štátu, ale Slovenskej republike ako strane konania. Samotná okolnosť
obligatórneho zákonného zastúpenia štátu ako strany konania príslušnou prokuratúrou nemôže byť
dôvodom nepriznania nároku na náhradu trov konania strane, ktorá mala plný úspech vo veci. Takýto

prístup by bol v rozpore s vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu, keďže
by popieral zásadu spravodlivej náhrady trov konania a súčasne by porušoval princíp rovnosti sporových
strán (čl. 6 CSP). V tejto súvislosti nemožno argumentovať ani verejným charakterom žaloby prokurátora
a jeho úlohou chrániť verejný záujem a zákonnosť, pretože by sa tak dialo za súčasného porušovania
subjektívnych práv dotknutej strany. Odvolací súd konštatoval, že aplikácia ustanovenia § 261 CSP

prvoinštančným súdom nebola správna, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti o trovách konania tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. Dovolací súd uvádza, že žalovaný vo svojom odvolaní proti výroku o trovách konania sa
argumentačne opieral o uvedený nález sp. zn. III. ÚS 320/2020 na základe ktorého odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie (bod 48.). Žalobkyni bolo odvolanie žalovaného doručené,
oboznámila sa s jeho obsahom a vyjadrila sa k nemu. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľka pred oboma

nižšími súdmi mala dostatočný priestor na to, aby identifikovala a reagovala na rozhodujúce okolnosti
majúce vplyv na rozhodovanie o trovách konania. Zároveň odvolací súd neuviedol iné ustanovenia
procesnéhopredpisuakoprvoinštančnýsúd.Ikeďsaodvolacísúdpriklonilvtomtosmerepráveknázoru
žalovaného, v danom prípade nepoužil žiadne „nové" ustanovenie právneho predpisu, ku ktorému by
strany nemali možnosť v doterajšom priebehu konania zaujať svoje stanovisko.

49. Dovolací súd v súvislosti s námietkou rozhodnutia odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania
uvádza, že realizácia procesného oprávnenia strany sporu byť prítomnou na pojednávaní neprichádza
do úvahy vtedy, keď súd v súlade so zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia pojednávania, ako bolo
v danom prípade.

49.1. Podľa čl. 12 CSP na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje
inak.
49.2. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
49.3. Odvolací súd konal a rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti rozsudku súdu prvej inštancie vo

veci po uplynutí odvolacej lehoty a o odvolaní žalovaného podanom výlučne v časti trov konania,
ktorému rozhodovaniu formou uznesenia v zásade nepredchádza ústne pojednávanie. O odmietnutí
odvolania rozhoduje odvolací súd formou uznesenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V
tomto prípade uvedená procesná povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 385 ods. 1 CSP odvolaciemu
súdu nevznikla, pretože neexistovali dôvody uvedené v dispozícii citovaného ustanovenia, teda nebolo

potrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie,vsporovomkonanísaplneaplikujezásadakoncentrácie
konania, na základe ktorej stranám sporu vznikla procesná povinnosť koncentrovať dôkazy v zásade
v rámci prvoinštančného konania. Na nariadenie pojednávania na odvolacom súde neexistoval ani
žiadny konkrétny dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pri posudzovaní podmienok prípustnostiodvolania žalobkyne a dôvodnosti odvolania žalovaného v časti trov konania, mal splnené podmienky
na rozhodnutie bez pojednávania, svojim postupom neporušil princípy ústnosti a priamosti konania.

50. Dovolací súd má preto za to, že procesný postup súdov, ktoré konali v zmysle ustanovení a
zásad Civilného sporového poriadku, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.
Uvedeným postupom preto nedošlo k založeniu namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP.

51. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako

dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

52. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

53. Najvyšší súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti uznesenia odvolacieho

súdu v zmysle § 444 ods. 2 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal
samostatné rozhodnutie (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019,
9Cdo/72/2020).

54. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.