Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424207058
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424207058.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci navrhovateľky: C.. P. J., O.. V., L..
XX.XX.XXXX, P. poJ. D. XX, XXX XX J., právne zast. Advokátskou kanceláriou Červenková, s.r.o., so
sídlom Dunajská 1, 811 08 Bratislava, proti povinnému: C.. G. J., L.. XX.XX.XXXX, P. G. Y. X, XXX XX
J., právne zast. Advokátskou kanceláriou JANČO A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 811 02

Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 15. augusta 2024 č.k. 62C/61/2024-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č.k. 62C/61/2024-46 z 15. augusta 2024 v
napadnutom výroku, ktorým uložil povinnému povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť
menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v priestupkovom, civilnom, trestnom
alebo inom konaní, v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch a vo výroku o

trovách konania, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke priznáva proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie uznesením č. k. 62C/61/2024-46 z 15. augusta 2024 nariadil na návrh
navrhovateľky neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze priblíženia sa povinného k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v priestupkovom,

civilnom, trestnom alebo inom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť na týchto úkonoch
(výrok I.). V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala, aby súd povinnému uložil povinnosť zdržať sa
psychického a fyzického násilia voči navrhovateľke súd prvej inštancie návrh zamietol ako nedôvodný
(výrok II.). Navrhovateľke súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení vo výške 50% (výrok III.), pričom poučil obe strany o možnosti podať v ich právnej veci návrh na
zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (výrok IV.) a zároveň

poučil povinného o možnosti podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom
neodkladného opatrenia podľa § 337 Civilného sporového poriadku (výrok V.).
2/Navrhovateľka návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.07.2024 žiadala, aby bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým by sa povinnému uložila povinnosť zdržania sa psychického a fyzického
násilia a aby bol povinnému uložený zákaz priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov,
s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania, alebo iného súdneho

konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch. Svoj návrh
odôvodnila tým, že s povinným sú od 11.11.2017 manželia, pričom od novembra 2022 nežijú v spoločnej
domácnosti. Ich manželský vzťah bol od počiatku značne konfliktný, a to z dôvodu permanentného
psychického a fyzického násilia páchaného zo strany povinného. Povinný spôsoboval navrhovateľke
počas ich partnerského a manželského spolužitia psychické a fyzické útrapy, keď ju opakovane fyzicky
napádal, v dôsledku čoho bola navrhovateľka nútená viackrát vyhľadať lekárske ošetrenie. Povinný

ju vulgárne častoval označeniami ako „piča“, „jebnutá“, ponižoval ju a degradoval ako ženu a matku,
neustále ju telefonicky a osobne kontroloval, sledoval ju, obmedzoval jej osobnú slobodu ako ajspánok, opakovane sa jej vyhrážal ublížením na zdraví ako aj ujme na živote. Toto konanie povinného
začalo tesne pred uzavretím manželstva v roku 2016, kedy navrhovateľku prvýkrát fyzicky napadol
spôsobom, že ju sotil na zem, kde ju pritlačil kolenom k zemi s cieľom znemožniť brániť sa, pričom ju

opakovane udieral, v dôsledku čoho utrpela o.i. zranenia: prasknuté koleno, vyžadujúce si ošetrenie
na urgentnom príjme Univerzitnej nemocnice Bratislava - Nemocnica Ružinov. Po uzavretí manželstva
sa jeho konanie začalo rapídne zhoršovať a navrhovateľka nemohla už vyjadrovať ani svoj názor bez
verbálneho vulgárneho útoku povinného. Navrhovateľka sa musela ospravedlniť za nesúhlas alebo
vyjadrený názor, a to aj spôsobom, že si musela kľaknúť na kolená a požiadať o ospravedlnenie. V

prípade neuposlúchnutia bola potrestaná zamknutím v izbe alebo byte. Povinný navrhovateľku sledoval,
obmedzoval jej sociálne kontakty s inými ľuďmi a kontroloval jej mobilný telefón. Z dôvodu strachu
sa navrhovateľka stránila kontaktu s ľuďmi, pričom konanie povinného eskalovalo do takej miery,
že navrhovateľke v prípade neposlušnosti odopieral spánok a zastavoval jej prívod tečúcej vody v
rámci osobnej hygieny. Navrhovateľka podliehala kontrole povinného aj v otázke jej hospodárenia s
financiami, pričom jej boli pridelené potraviny, ktoré musela sama financovať. Povinný navrhovateľku

počas manželského spolužitia pravidelne fyzicky trestal a ubližoval jej, pričom ju zvykol opakovane
udierať dlaňou do oblasti tváre, tvrdo sácať na zem, kde ju pritláčal kolenom, aby sa nemohla ubrániť a
udieral ju do všetkých oblastí tela, ťahal za vlasy, škrtil a vyhrážal sa jej, že ju zabije, čo sa zopakovalo aj
v čase jej tehotenstva. Navrhovateľka svoje snahy o ukončenie manželstva nezvládla z dôvodu vyhrážok
povinného,žejuzabije.Koncomroku2022sajejpodarilozdomácnostiutiecť,pričompovinnýjejzabránil

vziať maloleté deti so sebou. Zo strachu o seba a maloleté deti vykonávala starostlivosť o maloletých tak,
že každý večer po ich uspaní odišla zo spoločnej domácnosti a vrátila sa pred piatou hodinou rannou,
aby mohla zabezpečovať ich starostlivosť cez deň. Povinný po zistení, že navrhovateľka má novú
známosť, ju zbil v jeho dome pred očami oboch maloletých detí. Povinný sa navrhovateľke aj jej novému
priateľovi vyhrážal zabitím. Dňa 17.03.2024 navrhovateľku opäť povinný napadol spôsobom, že jej v

prítomnosti maloletých detí opakovane udieral hlavu o stenu, škrtil ju a udieral do oblasti hlavy a tváre.
Na urgentnom príjme Univerzitnej nemocnice Bratislava - Nemocnica akad. L. Dérera na Kramároch
jej bolo diagnostikované pomliaždenie a poranenie vlasatej pokožky hlavy, ako aj poranenie krčnej
chrbtice, v dôsledku čoho mala pretrvávajúce problémy s paralýzou chrbtice, zníženou citlivosťou ako aj
motorickými činnosťami. Navrhovateľka bola napadnutá aj otcom povinného, a to dňa 25.06.2024, keď

sadomáhalavydaniasvojejmaloletejtrojročnejdcérypotom,čopovinnýjejjuodmietolvydať.Vdôsledku
napadnutia otcom povinného musela navrhovateľka absolvovať lekárske vyšetrenie a bola uznaná za
práceneschopnú. Povinný okrem fyzických a verbálnych útokov navrhovateľku neustále prenasleduje a
vyhľadáva. Navrhovateľka býva v súčasnosti v dome, ktorého výlučnou vlastníčkou je jej matka, a to na
ulici D. XX E. J., len pár blokov od bydliska povinného. Povinný ju neustále sleduje, vstupuje na pozemok

domu, v ktorom býva, pričom sa tým ani netají, čo odôvodňuje naliehavosť situácie. Z obavy o svoj život
nainštalovala navrhovateľka kamerový systém na dom, z ktorého je zrejmé násilné konanie povinného.
Posledný kamerový záznam je zo dňa 07.07.2024, kedy povinný sledoval navrhovateľku.
3/Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia návrhu vyhovel,
pričom svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods.

1, 2 písm. d), h),§ 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku. Pri
svojom rozhodovaní sa súd prvej inštancie stotožnil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti uloženia povinnosti povinnému, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
20 metrov. Súd prvej inštancie poukázal na záujem zachovania ochrany telesnej a duševnej integrity
navrhovateľky pred ochranou práva na slobodný pohyb povinného a zastal názor, že zásah do práva

žalovaného je vzhľadom na skutočnosti osvedčené navrhovateľkou primeraný. Súd prvej inštancie mal
za osvedčené, že povinný je osobou, ktorá sa voči navrhovateľke dopustila už viackrát agresívneho
konania. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z pripojenej fotodokumentácie, zvukových a kamerových
záznamov, trestného oznámenia zo dňa 10.07.2024 a v neposlednom rade aj uznesenia Mestského
súdu Bratislava IV č.k. 0C/21/2024-37 zo dňa 15.07.2024, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť

nevstupovať do domu, v ktorom navrhovateľka býva. Súd prvej inštancie mal za to, že nie je dôvod
spochybňovať tvrdenie navrhovateľky o tom, že má obavy o svoju duševnú a telesnú integritu a že
povinný svoje vyhrážky zabitím naplní. V časti návrhu na nariadenie povinnosti zdržať sa psychického a
fyzického násilia súd prvej inštancie z dôvodu prílišnej všeobecnosti navrhovaného petitu a tým aj jeho
nevykonateľnosti, návrh zamietol ako nedôvodný.

4/O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255
ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
5/Súd zároveň v súlade s § 337 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku poučil povinného o možnosti
podaťžalobuonáhraduškodyaleboinejujmyspôsobenejmuvýkonomneodkladnéhoopatreniaapoučilaj strany, že sú oprávnené podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené.
6/Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a napadol ním výroky I.

aIII.Povinnývytýkal súduprvejinštancie,ževzmysle§365ods.1písm.f)Civilnéhosporovéhoporiadku
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1
písm. h) Civilného sporového poriadku jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Povinný vo svojom odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že nariadil neodkladné opatrenie aj napriek
tomu, že neboli splnené podmienky a nebola daná naliehavosť ochrany práv a záujmov navrhovateľky.

Pre vysvetlenie poukázal na to, že nie je agresívnou osobou, pred vzťahom s navrhovateľkou mal vážnu
známosť, s ktorou ukončili vzťah priateľsky a pekne naň spomínajú. S navrhovateľkou vzťah začal
počas vysokoškolského štúdia a po určitom čase spolu začali bývať, najskôr v garsónke a neskôr sa
presťahovali k rodičom povinného, u ktorých mali samostatný byt s oddeleným vstupom. Navrhovateľka
počas štúdia prekonala psychické vyhorenie, čo malo viesť k tomu, že nevedela ostať sama a mala
agresívne prejavy, ktoré sa prejavovali aj fyzickými útokmi na povinného. Počas ich spolužitia viackrát

povinného ohrozovala, vulgárne sa vyjadrovala na jeho účet a došlo aj k fyzickým atakom na povinného,
čo však nenahlásil a pri ošetrovaní zranení v nemocnici si vymyslel, že k úrazom došlo len nešťastnou
náhodou bez zavinenia tretej osoby, čo mu lekári neverili. Navrhovateľka povinnému mala zastrihnúť do
ruky, švihnúť ho po hlave elektrickým káblom, rozbiť mu pery, zapichnúť nôž do nohy a bábikou rozbiť
hlavu. Povinný uviedol, že navrhovateľka bola typ osoby, ktorý nevedel hospodáriť s peniazmi, trvala na

nákupe biopotravín, za ktoré utrácala vysoké sumy, čo považoval povinný za absurdné, taktiež nosila
do domácnosti psy, o ktoré sa následne nestarala. Po vyhrotených konfliktov, pri ktorých dochádzalo aj
k fyzickým útokom zo strany navrhovateľky sa povinný rozhodol ukončiť ich vzťah, s čím navrhovateľka
nesúhlasila a na naliehanie navrhovateľky svoj vzťah opakovane obnovili. Povinný v odvolaní poukázal
aj na panickú poruchu navrhovateľky, jej depresie a úzkosti, ktoré sa pod vplyvom stresu zhoršujú. Počas

celého obdobia spolužitia povinného s navrhovateľkou mala problém sa vzdialiť od domu na vzdialenosť
väčšiu ako 300 metrov, inak sa dostala do stavu úzkosti a depresie. Navrhovateľka navštevovala
psychológovaneskôrajpsychiatrickúambulanciuMUDr.Žabkaya.Povinnýuviedol,žechcelopakovane
vzťah ukončiť, ale z dôvodu tehotenstva navrhovateľky tak neurobil a uzavrel s ňou manželstvo.
V tehotenstve sa o navrhovateľku staral a zabezpečoval jej infúzie na hydratáciu prostredníctvom

kamaráta, ktorý študoval medicínu, keďže navrhovateľka nemohla prijímať potravu a lekári jej odmietli
pomôcť kvôli podozreniu zo simulácie nevoľností navrhovateľky. Po narodení detí sa konflikty medzi
manželmi stupňovali a v roku 2022 sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti k novému
partnerovi. O deti sa mal povinný starať sám približne jeden a pol roka, kým si navrhovateľka budovala
vzťah s novým partnerom. Vo februári 2024 presvedčil navrhovateľku na párovú terapiu, ktorá však

úspešná nebola.
Povinný ďalej v odvolaní uviedol, že nepopiera, že navrhovateľku slovne atakoval po tom, čo sa mu
neznáma osoba vyhrážala telefonicky ublížením na zdraví. Zároveň nepopiera ani slovný konflikt, ktorý
nastalpotom,čosanavrhovateľkadomáhalabúchanímnadverepovinnéhovydanianejakýchosobných
vecí, pričom povinný mal doma choré deti, ktoré svojim búchaním navrhovateľka zobudila. Zároveň

uviedol, že navrhovateľka narúša pokojné bývanie detí u povinného a vytvára stresujúce situácie a
stupňuje agresivitu. Povinný sa o deti vzorne staral, učí ich angličtinu, dcéru aj nemčinu. Urobil si kurz
trénera na STZ a trénoval istú dobu deti v klube Lafranconi. So synom tiež trénoval od jeho 3 rokov.
K osobe navrhovateľky uviedol, že je agresívnou osobou, ktorá obťažovala jeho známych, rodičov,
vypisovala im výhražné a manipulatívne SMS a napadla aj otca povinného pri tom, ako sa domáhala

vydania maloletej dcéry. Otec povinného v danej veci podal aj trestné oznámenie, jeho tvrdenia potvrdila
aj matka povinného vo svojom čestnom vyhlásení. Povinný poukázal na to, že navrhovateľka zavádzala,
keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že ju napadol otec povinného, v dôsledku
čoho jej boli spôsobené zranenia a bola uznaná za práceneschopnú a taktiež popiera navrhovateľkine
tvrdenia, že by jeho rodičia požívali nadmerne alkohol. Povinný ďalej poprel, že by navrhovateľku

psychicky alebo fyzicky atakoval, poukázal na vulgárne slovné ataky zo strany navrhovateľky, a to aj
v prítomnosti maloletých detí ako aj na agresívne správanie navrhovateľky voči povinnému a aj voči
deťom. Maloletá dcéra na otázku povinného, prečo jej brat nechce chodiť k otcovi odpovedala, že „mama
bračeka Peťka škrtila“, o čom povinný vyhotovil aj video a podal trestné oznámenie na navrhovateľku.
Povinný poukázal aj na skutočnosť, že nie on, ale navrhovateľka prenasleduje jeho, keďže sa so

svojím partnerom vozia okolo víkendového domu rodičov povinného v Rovinke, o čom je vyhotovený
aj obrazový záznam z bezpečnostnej kamery suseda. Navrhovateľka výhražnými správy kontaktovala
aj bývalú manželku svojho partnera, pričom sama stojí za rozvratom ich manželstva. Navrhovateľka je
podľa neho sebavedomá žena a nemá problém na niekoho zaútočiť, či už slovne alebo fyzicky.Povinný ďalej poukázal na existenciu odporujúcich si neodkladných opatrení, ktoré sú vykonateľné, a to
neodkladné opatrenie, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky s tým, že bol upravený
styk otca s maloletými tak, že ich vždy v určenom čase prevezme a následne odovzdá matke v mieste

bydliska matky (uznesenie Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. 17P/91/2024, zo dňa 12.07.2024)
a neodkladné opatrenie, ktorým sa zakázal vstup povinného do bydliska navrhovateľky (uznesenie
Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 0C/21/2024). Povinný poukázal v odvolaní na skutočnosť, že
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa mu zakázalo priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 20 m
ku navrhovateľke odporuje neodkladnému opatreniu, ktorým boli upravené práva a povinnosti k deťom.

Povinný v odvolaní opísal aj udalosť, keď si prišiel dňa 19.08.2024 vyzdvihnúť deti k navrhovateľke,
pričom dcéra išla a syn opätovne odmietal. Keď povinný chcel ísť k synovi, partner navrhovateľky mu
oznámil, aby nevstupoval dovnútra a chytil rukou zbraň, ktorú mal za pásom nohavíc. Zbraň len odokryl,
netasil ju a chytil spúšť. Toto konanie u povinného vyvoláva obavy o jeho život a život jeho detí, preto
o tom povinný upovedomil orgány činné v trestnom konaní.
K dôkazom predloženým navrhovateľkou uviedol, že čestné prehlásenia nie sú notársky overené a

popiera informácie v nich uvedené. K nahrávke, ktorú predložila navrhovateľka uviedol, že vyhrážky
nemyslel vážne, má tichý hlas a bol rozčúlený. Navrhovateľku nenapadol, ale poukázal na to, že on
mal zapichnutý nožík v nohe, rozbitú hlavu a zničené veci ako televízory, sedaciu súpravu, kuchynskú
linku, jedálenský stôl a kameru. K záznamu, ktorý mal preukázať jeho sledovanie navrhovateľky uviedol,
že býva skoro na vedľajšej ulici a prechádza cez ulicu, na ktorej býva navrhovateľka, aby sa vyhol

semaforom. Do domu navrhovateľky chodil preto, lebo ho daroval jej matke, mal od neho kľúče a keďže
v ňom mali byť vytvorené dve bytové jednotky začal ho vypratávať. Potom navrhovateľka vymenila
zámky a dala namontovať kamery, ktoré povinný iba vytočil a nepoškodil ich. Ďalej popiera, že by bránil
navrhovateľke ho opustiť. Navrhovateľka s partnerom zastrašujú povinného, vyhrážajú sa mu a aj jeho
známym a blízkym. Povinný vyjadril obavu z ich konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

bol podaný iba kvôli incidentu s otcom povinného, pri ktorom nebol a je názoru, že neboli splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
7/Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch potvrdiť. Poukázala pritom na to, že odvolanie nespĺňa formálne ani obsahové náležitosti.
Uvádzajú sa v ňom iba označenia odvolacích dôvodov, ale ďalej nie je špecifikované čím mali byť

dané dôvody odvolania. Odvolanie je postavené iba na domnelých odvolacích dôvodoch a povinný
iba potvrdzuje dôvodnosť napadnutého uznesenie súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného
navrhovateľka odvolanie povinného navrhla odmietnuť. Ďalej poukázala na skutočnosť, že povinný
nepopiera skutkové tvrdenia, ale práve naopak potvrdil, že sa navrhovateľke vyhrážal zabitím, vstupuje
do domu neoprávnene, nepopiera ani zranenia, ktoré utrpela navrhovateľka a vyžiadali si lekárske

ošetrenie. Povinný podľa jej názoru bagatelizuje vlastné agresívne a násilné konanie a snaží sa obhájiť
fabuláciami o domnelej agresivite navrhovateľky. Povinný v odvolaní iba formálne poprel skutkové
tvrdenia.Navrhovateľkauviedla,ževnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaspoľahlivoosvedčila
a tiež preukázala agresivitu povinného, konanie povinného, ktoré viedlo k degradovaniu navrhovateľky
ako ženy a matky, neustále telefonické a osobné kontroly, sledovania, ponižovania, fyzické a psychické

ataky a opakované vyhrážanie sa. Z obavy o svoj život sa obrátila aj na orgány činné v trestnom
konaní, ktoré vedú trestné konania pre podozrenie zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava III, odbor kriminálnej
polície, ČVS: ORP-488/1-VYS-B3-2024. Odvolanie povinného je postavené iba na spochybňovaní
tvrdení navrhovateľky, ale agresívne útoky voči navrhovateľke povinný nepoprel.

Ďalej navrhovateľka poukázala aj na nerešpektovanie uznesenia súdu prvej inštancie povinným, ktorý
pokračuje vo svojom konaní, ktorým ohrozuje jej duševnú a telesnú integritu. Vedome nerešpektuje
nariadený zákaz priblíženia sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov a opakovane sa k navrhovateľke
približuje a domáha sa osobného kontaktu. Navrhovateľka v dôsledku uvedeného má strach o svoju
bezpečnosť a bezpečnosť svojich detí. Rovnako nerešpektuje ani uznesenie Mestského súdu Bratislava

IV zo dňa 15.07.2024, č.k. 0C/21/2024-37, ktorým bol povinnému zakázaný vstup do nehnuteľnosti
navrhovateľky. Pri odovzdávaní maloletej dcéry povinný vyzýval navrhovateľku, aby vyšla z domu a
ukázala sa mu. Povinný odmietal dcéru pustiť za mamou tak, že by jej otvoril bráničku a nechal ju prejsť
cez pozemok až k domu navrhovateľky. Nakoniec bráničku otvoril a dcéru odprevadil až ku dverám domu
navrhovateľky, čo odôvodnil strachom o bezpečnosť maloletej. Nerešpektovanie súdnych rozhodnutí v

navrhovateľke vyvoláva strach a súčasne preukazuje nebezpečnosť konania povinného. Navrhovateľka
sa dňa 09.10.2024 obrátila na orgány činné v trestnom konaní s trestným oznámením z dôvodu marenia
výkonu úradného rozhodnutia. Povinný schválne uvádza polopravdy alebo neúplné informácie, klamstvápoužíva ako bežný prostriedok komunikácie. V odvolaní zrkadlí len vlastné správanie a obvinenia
týkajúce sa agresívneho správania navrhovateľky nemá ničím podložené.
K udalosti, ktorá nastala pri preberaní detí dňa 19.08.2024 uvádza, že partner navrhovateľky odokryl

zbraň preto, lebo povinný nerešpektoval jeho výzvy, aby nevstupoval. Nijako sa mu však nevyhrážal
a prst nemal na spúšti zbrane. Práve povinný ho provokoval vyjadrením „zastrel ma“. Dňa 04.09.2024
mal práve povinný atakovať partnera navrhovateľky, keď pri odovzdávaní detí bodol svojim mobilným
telefónom jej priateľa do oblasti ľavých spodných rebier, pričom držal maloletú dcéru na rukách. Zároveň
opätovne sa dožadoval, aby prišla k nemu navrhovateľka a prebrala si dcéru osobne. Uvedená situácia

stresovala maloletú, ktorá plakala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že povinný uviedol, že spúšťačom
všetkých krokov bolo neodovzdanie dcéry navrhovateľke v ňou stanovený čas. Avšak deti jej neboli
odovzdané po skončení jeho osobnej starostlivosti spôsobom, aký mali zaužívaný a maloletá dcéra jej
nebola odovzdaná ani po tom, ako mu súd uložil túto povinnosť. Neodovzdaním dcéry navrhovateľke len
ohrozil jej duševnú integritu strachom o maloletú dcéru. Navrhovateľka poukázala aj na skutočnosť, že
opakovane aj dňa 27.10.2024 odmietol povinný odovzdať dcéru navrhovateľke a zadržiava ju v rozpore

so súdnym rozhodnutím, čo len svedčí o jeho potrebe navrhovateľku ovládať a kontrolovať, čo ohrozuje
jej duševnú integritu.
8/Povinnýkvyjadreniunavrhovateľkyuviedol,žezobsahuodvolaniaadôkazov,ktorépripojilkodvolaniu
jasne vyplýva, že agresívnou osobou je práve navrhovateľka a nie povinný. Taktiež v odvolaní povinný
preukázal, že je zo strany navrhovateľky a jej partnera obmedzovaný v slobodnom pohybe, sledovaný

a taktiež sa uchýlili k hanlivému a vulgárnemu správaniu voči matke povinného, a to na verejnosti, čím
porušujú nariadené neodkladné opatrenie o zákaze priblíženia sa. Na podporu svojho tvrdenia predložil
tri zvukovo-obrazové záznamy vyhotovené kamerou nainštalovanou na dome rodičov povinného. Jedná
sa o záznamy zo dňa 10.11.2024 a 17.11.2024. Na prvom zázname je zachytená navrhovateľka, ktorá
čakala na povinného v blízkosti jeho domu, a potom čo zaparkoval sa k nemu priblížila s krikom na

celú ulicu a chcela sa dostať do jeho auta. Povinný ju vyzýval na vzdialenie sa, ale ona nereagovala
a snažila sa dostať dnu. Správanie navrhovateľky musel povinný zastaviť tak, že s autom odišiel.
Na druhom zázname je zachytené ako partner navrhovateľky zablokoval auto povinného a následne
navrhovateľka vystúpila a prišla do tesnej blízkosti povinného a sama si otvorila dvere. Začala na
povinného kričať a nahrávať si ho na mobilný telefón, pričom maloletý syn sa na to musel dívať. Povinný

po atakovaní zo strany partnera navrhovateľky sa rozhodol ukončiť situáciu a odísť z miesta udalosti
cúvaním s vozidlom. Na treťom zázname je zachytená navrhovateľka kričiaca na matku povinného
„Čo zase ste zdrhli, zase ste zdrhli zmija...“, pričom si ju natáčal partner navrhovateľky a slovne na
matku povinného útočil. Navrhovateľka sa jej pritom vyhrážala, že povinný skončí v base a jeho matka
s ním, keďže povinný je únosca a psychopat. Keď sa matka povinného chcela prihovoriť vnukovi,

tak to navrhovateľka nedovolila a pokračovala v slovných útokoch. Keďže sa situácia nedala upokojiť,
matka povinného odišla. Povinný vo vyjadrení uviedol, že s rodičmi sú dlhodobo vystavení nátlaku,
osočovaniu prenasledovaniu, obmedzovaniu voľného pohybu a urážkam. Taktiež sú sledovaní zo strany
navrhovateľky a jej partnera. V zmysle uvedeného opakovane povinný žiadal, aby bolo uznesenie
súdu prvej inštancie zmenené tak, že bude návrh na vykonanie neodkladného opatrenia zamietnutý a

povinnému bude priznaná náhrada trov konania v rámci trov odvolacieho konania vo výške 100%.
9/Navrhovateľka v následnom písomnom vyjadrení zotrvala na tom, že povinný nepoprel skutkové
tvrdenia navrhovateľky, na podklade ktorých súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie.
Povinný len prezentuje svoje vlastné manipulatívne fabulácie a vedomé nepravdy, snaží sa účelovo
vykresliť navrhovateľku ako agresívnu osobu. Všetky tri ním predložené záznamy preukazujú, že sa

navrhovateľka domáha prevzatia svojej maloletej dcéry, ktorú v rozpore s uznesením Mestského súdu
Bratislava II zo dňa 12.07.2024, č.k. 17P/91/2024-50, zadržiava povinný. Z dôvodu nerešpektovania
uvedeného uznesenia sa vedie konanie o výkon predmetného rozhodnutia pod sp. zn. 17Em/8/2024.
Navrhovateľka zároveň uviedla, že na kamerovom zázname zo dňa 10.11.2024 aj napriek svojmu
strachu z povinného sa rozhodla ísť za ním a dopytovať sa maloletej, keďže ju už dva týždne nevidela.

Na podporu svojho tvrdenia pripojila vlastný záznam, na ktorom mala možnosť prvý krát od 27.10.2024
vidieť maloletú a z ktorého vyplýva, že povinný jej nedovolí s ňou komunikovať či mať iný kontakt.
Nakoniec s maloletou ušiel z miesta udalosti. Vlastným záznamom navrhovateľka preukázala, že
nebola agresívna a domáhala sa len kontaktu s dcérou. Záznamy zo dňa 10.11.2024 rovnako ako
aj záznam zo dňa 17.11.2024 sú povinným účelovo zostrihané a nevykresľujú situáciu komplexne.

Záznam má 90 sekúnd a konflikt medzi navrhovateľkou a povinným trval približne 6 hodín, pričom
väčšinou boli prítomní príslušníci PZ, ktorých navrhovateľka privolala, keďže maloletá bola zamknutá
v dome povinného a plakala, kričala. Na výzvy príslušníkov PZ, aby maloletú povinný odovzdal matke
to odmietol s nepravdivým posmešným tvrdením, že on nevie o žiadnom súdnom rozhodnutí. Pričomho navrhovateľka upozornila, že mu bolo uznesenie doručené 28.07.2024 na základe čoho aj odovzdal
maloletú matke. Navrhovateľka poukázala na videonahrávku zo dňa 17.11.2024, z ktorej vyplýva, že
povinný prekrúca tvrdenia, zavádza a na jeho obvinenie, že ho napadla ich maloletý syn začal kričať,

že ho nenapadla. Povinný maloletému nevenoval žiadnu pozornosť. Navrhovateľka nerozporuje, že
sa priblížila k povinnému, ale iba z dôvodu obáv o dcéru, ktorú nevidela už štyri týždne a ktorú v
rozpore s uznesením Mestského súdu Bratislava II zadržiava povinný. Navrhovateľka v danej veci
podala aj trestné oznámenie dňa 18.11.2024. Výkon práva prevziať maloletú od povinného nemôže byť
v rozpore s platnou legislatívou a neznamená porušovanie nariadeného neodkladného opatrenia tak

ako uviedol povinný vo svojom vyjadrení. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala aj na ďalšie
vyhrážky zabitím od povinného, pripomenula osvedčené fyzické útoky zo strany povinného ako aj jeho
vyhrážky jej partnerovi „... rozbijem mu auto, zapálim mu auto a zabijem ho, ti hovorím Táňa, prisámbohu
Táňa.“Navrhovateľkapoukázalaajnaužpoškodenýmajetokjejpartnerapovinným.Záveromvyjadrenia
navrhovateľka zdôraznila svoju obavu o svoj život a život maloletej dcéry, keďže povinný mal v spoločnej
domácnosti dve strelné zbrane, zámerne odvracia pozornosť a prekrúca skutkový stav.

10/Kvyjadreniunavrhovateľkysapísomnevyjadrilpovinný,ktorýzdôraznil,žeincidentyodohrávajúcesa
predjehodomomibadokazujúnerešpektovanieneodkladnéhoopatrenianavrhovateľkou,jejobťažujúce
a agresívne správanie. Povinný zopakoval, že nikdy navrhovateľku fyzicky ani psychicky netýral,
ale navrhovateľka len zveličuje, keďže má panické poruchy a je teatrálna. Povinný poprel, že by
navrhovateľku dňa 17.03.2024 napadol, pričom uviedol, že z lekárskej správy nevyplýva, ako došlo k

poškodeniu pokožky hlavy. Lekár jej nepredpísal lieky ani liečbu, iba odporučil kontrolu, ak by pociťovala
zhoršenie. A rovnaké závery sú uvedené v lekárskej správe zo dňa 25.06.2024, kedy sa malo jednať
o zranenia z incidentu s otcom povinného. Povinný ďalej uviedol, že navrhovateľka účelovo podala
trestné oznámenie, keď si začala presadzovať úpravu práv a povinností k deťom súdnou cestou. V
trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie a vyšetruje sa psychický stav navrhovateľky. Povinný

ďalej uviedol, že nemôže rešpektovať zákaz vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka býva,
keďže musí v zmysle uznesenia o úprave styku detí s otcom ich odovzdávať a preberať od matky
v mieste jej bydliska. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3CoP/149/2024 zo dňa 14.10.2024
zmenil uznesenie Mestského súdu Bratislava II, č.k. 17P/91/2024 tak, že matka je povinná zabezpečiť
odovzdanie maloletých detí otcovi a ich prevzatie od otca po ukončení styku v určenom čase pred

bydliskom maloletých detí. Povinný takto zmenené uznesenie považuje za neurčité a nevykonateľné.
Zároveň poukázal na to, že sama navrhovateľka nerešpektuje zákaz priblíženia sa a vyhľadáva
povinného, vypisuje mu správy, a preto nevie akú má funkciu neodkladné opatrenie. Povinný opakovane
uviedol, že ako starostlivý otec len dbá pri odovzdávaní dcéry na jej bezpečnosť, a preto sa dožadoval,
aby pri preberaní maloletej sa navrhovateľka aspoň ukázala. Keďže navrhovateľka nejavila záujem,

tak musel vstúpiť na pozemok a odprevadiť dcéru ku dverám. Povinný zároveň uviedol, že nikdy
nechcel navrhovateľku zastrašovať. Poukázal na to, že práve zo strany navrhovateľky dochádzalo
k opakovanému agresívnemu a nátlakovému správaniu a navyše na povinného útočil aj príbuzný
navrhovateľky C. Š.. Ďalej povinný zopakoval, že k incidentu s jeho otcom došlo tak ako tvrdil, o čom
svedčí aj čestné prehlásenie jeho matky. Taktiež k neoprávnenému zadržiavaniu maloletej dcéry uviedol,

že to popiera a navrhovateľka iba nerozlišuje okamih vykonateľnosti rozhodnutia, zároveň poukazuje na
to, že maloletá k matke nechce ísť a plače, čo sa konštatuje aj v správe kolíznej opatrovníčky zo dňa
09.12.2024. Povinný v závere uviedol, že nie sú splnené podmienky neodkladného opatrenia a považuje
celý návrh za nedôvodný a zároveň uviedol, že by sa výkonu rozhodnutia mal domáhať on.
11/Navrhovateľka v ďalšom písomnom podaní uviedla, že aj naďalej má za to, že uznesenie súdu prvej

inštancie je vecne i právne správne a povinný len uvádza svoje fabulácie a ničím nepopiera skutkové
tvrdenia navrhovateľky. Navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
12.12.2024, č.k. 1Co/11/2024-200, ktorým bolo potvrdené uznesenie Mestského súdu Bratislava IV pod
sp. zn. 0C/21/2024, ktorým bol uložený zákaz vstupu do nehnuteľnosti, v ktorej býva navrhovateľka.
Zopakovala, že povinný len odvádza pozornosť a prekrúca skutkové okolnosti a taktiež poukazuje na

lekárske správy, z ktorých nevyplýva, že by ho navrhovateľka atakovala, čo potvrdil aj Krajský súd
v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.10.2024, č.k. 13CoP/149/2024-237. Povinný nerešpektuje
súdne rozhodnutia, vysmieva sa z celej situácie a psychicky týra navrhovateľku ako aj obe maloleté
deti. K jeho vyjadreniam, že je prenasledovaný a obťažovaný sa navrhovateľka vyjadrila, že ide o
klamstvo, rovnako ako jeho tvrdenia, že navrhovateľku nevolal k sebe, o čom svedčí aj komunikácia

prostredníctvom aplikácie WhatsApp. Navrhovateľka poukázala opakovane na skutočnosť, že povinný
ignoruje súdne rozhodnutia, ohrozuje duševnú integritu a osobnú slobodu navrhovateľky, rovnako
aj psychický stav maloletej dcéry, ktorú stále zadržiava a ignoruje aj lekárske prehliadky maloletej.
Jeho konanie predstavuje príklad potreby moci a kontroly nad navrhovateľkou, ktoré dospeli aždo takého štádia, že prekrúca skutočnosti a fabuluje. Navrhovateľka poukázala na to, že povinný
sťažnosťami v inom súdnom konaní naznačuje, že súd je ovplyvnený ako aj zákonný sudca, aby
ospravedlnil svoje neakceptovanie autoritatívneho rozhodnutia. Záverom navrhovateľka skonštatovala,

že vo svojom návrhu všetko podrobne popísala a osvedčila svoje tvrdenia. Povinný sa opakovane
dopúšťal psychického a fyzického násilia, a to aj v prítomnosti detí. Z uvedeného dôvodu sa súd prvej
inštancie s jej argumentáciou stotožnil a nariadil neodkladné opatrenie, ktoré považuje navrhovateľka
za správne.
12/Odvolací súd preskúmal a prejednal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podaného

odvolania v zmysle § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 a § 378 ods. 1 v spojení s § 329 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
povinného nie je dôvodné.
13/Odvolací súd dáva do pozornosti nesprávnu terminológiu použitú v uznesení súdu prvej inštancie pre
označenie navrhovateľky a povinného v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Civilný sporový
poriadok neoznačuje strany ako žalobcu a žalovaného, keďže samotné neodkladné opatrenie nie

je ex lege nevyhnutne naviazané na konanie vo veci samej. Osoba, ktorá sa domáha nariadenia
neodkladného opatrenia je v zákone označovaná ako navrhovateľ. Vo väčšine prípadov bude
navrhovateľ súčasne v pozícii aj žalobcu, ktorý podal alebo následne podá žalobu. Pojem „odporca“
Civilný sporový poriadok nepozná, preto ak nie sú splnené podmienky na označenie osoby, proti ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, pojmom „žalovaný“, prichádza do úvahy jej

označenie v súlade s hmotným právom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v rozhodnutí používa pojmy
navrhovateľka a povinný.
14/Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15/Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16/Podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17/Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18/Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19/Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami, a to jednak ešte
pred rozhodnutím vo veci samej v štádiu pred začatím konania, počas konania, ako aj po jeho
ukončení, a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava,
že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na osobitnú povahu neodkladného opatrenia, keď súd má
možnosť zjednodušeným a zrýchleným postupom rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (okrem výnimočných
a odôvodnených prípadov), nie je potrebné pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia
vykonávať dokazovanie. Vyžaduje sa však hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa poskytuje právna ochrana, ako i
dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda teda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
20/Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku predstavuje účinný
prostriedok preventívneho riešenia problematiky násilia a parí medzi priame nástroje, ktoré umožňujú
rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii ohrozenia

ich duševnej či telesnej integrity. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako
menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným
správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Právo nebyť vystavený
bezprostrednej hrozbe ohrozenia duševnej či telesnej integrity osoby je základným ľudským právom.
Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky,

ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä
Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na
ženách a iné. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jejbráni robiť niečo, čo robiť chce, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať len fyzický
kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné
následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného

človeka.Nezanechávasícežiadneviditeľnéporanenia,napriektomumôžebyťnajhoršouformounásilia.
Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
21/Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku
nie je však nevyhnutné dôvodné podozrenie z násilia respektíve trestné stíhanie nie je zákonnou
podmienkou. Zákonnou podmienkou je osvedčenie existencie hrozby, že konaním strany môže

byť ohrozená telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby, pričom samotné narušenie telesnej
alebo duševnej integrity nie je nevyhnutné. Osvedčenie dôvodného možného ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš predpokladaná. Dôvodné podozrenie z možnosti ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska

procesného maximálne zrýchlené.
22/Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, a preto na skutočnosti, ktoré nastali po nariadení neodkladného
opatrenia neprihliada. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že pomery
medzi navrhovateľkou a povinným vyžadovali bezodkladnú úpravu a rozhodnutie súdu prvej inštancie o

uloženízákazupovinnéhopriblížiťsaknavrhovateľkenavzdialenosťmenšiuako20metrovjedôvodnéa
okrempreventívnejfunkcieplníajfunkciuochrannú,keďžesapredídemožnémuagresívnemusprávaniu
sa povinného voči navrhovateľke.
23/Odvolací súd má za to, že navrhovateľka dostatočne osvedčila, že existuje zo strany povinného
hrozba zásahov do jej telesnej a duševnej integrity a vzhľadom na zrejmú prioritu ochrany telesnej a

duševnej integrity pred ochranou práva na slobodu pohybu je možné takéto rozhodnutie považovať za
primerané. Z predložených dôkazov zo strany navrhovateľky (fotodokumentácia zachytávajúca fyzické
poranenia navrhovateľky, lekárska správa zo dňa 17.03.2024, zvukové nahrávky s vyhrážaním sa
povinného zabitím navrhovateľky ako aj jej partnera, kamerovými záznamami zo dňa 06.07.2024 a
07.07.2024, čestnými prehláseniami I.. C. Y. zo dňa 26.06.2024, I. Š. zo dňa 26.06.2024, C.. P. I. zo dňa

03.07.2024 potvrdzujúcimi fyzické a psychické ataky povinného voči navrhovateľke, trestné oznámenie
zo dňa 10.07.2024) nepopierateľne vyplýva, že existencia obáv navrhovateľky o svoj život a zdravie
je namieste, a preto bolo nevyhnutné súdnym rozhodnutím predísť budúcim fyzickým, psychickým a
slovným útokom zo strany povinného. Pri skúmaní odvolacej argumentácie povinného dospel k záveru,
že povinný svoj nesúhlas s prvoinštančným rozhodnutím postavil na vykreslení navrhovateľky ako

agresívnej osoby, ktorá sa sama dopúšťa fyzických a slovných útokov. Vo svojich písomných podaniach
prezentuje tvrdenia, ktoré vo svojej podstate nepopierajú skutočnosti uvedené navrhovateľkou, ale
iba ich vyhodnocujú odlišne. Povinný nepredložil dôkazy, ktoré by vyvracali navrhovateľkou tvrdené
skutočnosti, ale iba pripojenými dôkazmi poukázal na zranenia, ktoré utrpel. Avšak ani tieto zranenia,
ktoré podprel lekárskymi správami nemožno vyhodnotiť ako zranenia spôsobené navrhovateľkou, keďže

z lekárskych správ vyplývajú iné dôvody ich vzniku bez cudzieho zavinenia. Čestné prehlásenie C. A.
rovnako nevyvracia navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, ale iba sa v ňom konštatuje, čo jej povedal
povinný k vzniku škrabancov na jeho tele. Predložené dôkazy povinného mali za cieľ iba spochybniť
osobu navrhovateľky, ale nijako relevantne nevyvrátili dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné
opatrenie súdom prvej inštancie. Konflikt medzi navrhovateľkou a otcom povinného taktiež nemá pre

rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia žiadnu relevanciu, keďže nešlo o konflikt medzi
navrhovateľkou a povinným.
24/Pri rozhodovaní odvolacieho súdu zavážili aj skutočnosti, že povinný nerešpektuje súdne rozhodnutia
(a to nielen súdne rozhodnutie, ktorým mu bol zakázaný vstup do obydlia a zákaz priblíženia, ale ani
súdne rozhodnutie upravujúce práva k maloletým deťom). Argumentácia povinného o tom, že pri sebe

existujú odporujúce vykonateľné rozhodnutia taktiež neobstojí, keďže povinný si povinnosť prevziať a
odovzdať maloleté deti matke v mieste bydliska matky vykladá príliš zužujúco. Súdom prvej inštancie
uložená povinnosť nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov nebráni povinnému plniť si
svoje povinnosti vyplývajúce z uznesenia Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. 17P/91/2024 zo dňa
2024.

25/Odvolací súd nadobudol presvedčenie, že vzťahy medzi stranami sú natoľko napäté a rozvrátené, že
aj najmenšia konfliktná situácia môže viesť k tragédii, ktorú už nebude možné zvrátiť. Rovnako má za
preukázané, že povinný je nepredvídateľnou osobou, pri ktorej je možné sa dôvodne domnievať, že sa
dopustífyzickéhoalebopsychickéhoatakunanavrhovateľku.Zozvukovýchnahrávokvspojenísďalšímidôkazmi jasne vyplýva, že povinný je náchylný k agresívnym prejavom, vyhrážal sa navrhovateľke ako
aj jej partnerovi zabitím, čo sám ani nerozporuje, iba uvádza, že to nemyslel vážne, pričom je namieste
sa obávať, že môže dôjsť k fyzickému alebo psychickému ataku z jeho strany.

26/Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani čo sa týka jeho rozhodovania o trovách
prvoinštančného konania, keďže postupoval podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého aj priznal navrhovateľke náhradu trov konania podľa jej úspechu. Navrhovateľke
vyhovel čiastočne, a preto jej podľa pomeru úspechu priznal náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 50% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

uznesenia súdu prvej inštancie.
27/Súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere venoval splneniu podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, na základe podkladov, ktoré mu boli predložené správne osvedčil skutočnosti, správne
aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujúce inštitút neodkladného
opatrenia, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. podľa § 387 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdil.

28/O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na ich
náhradu proti povinnému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľomfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).