Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224010305.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2025, v trestnej
veci proti obžalovanému A. B. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 13T/36/2024 zo dňa 05.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

Obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. XXX, E. C.,

u k l a d á :

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov rozhodol tak, že obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v

C., trvale bytom D. XXX, E. C. sa uznáva za vinného na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 24.11.2023 v čase okolo 20.00 hod. v spoločnej domácnosti v rodinnom dome D. F. XXX, E. C.
ako druh poškodenej B. G. z C. jej zakázal ísť spať a následne ju dvakrát udrel päsťou do tváre a do
nosa, donútil ju kľačať a povedal jej „odpad vstaň a poď ma vyfajčiť“, potom si ľahol na posteľ, vyzliekol
sa a poškodená v obave pred ďalším fyzickým útokom vzala jeho pohlavný úd do svojich úst, pričom
orálny styk trval asi desať minút, kde následne ju donútil, aby sa tiež vyzliekla a ľahla si k nemu na posteľ

bokom, kde na nej proti jej vôli vykonal súlož a to tak, že svojím stoporeným penisom vnikol do jej pošvy,
načo reagovala plačom, kde jej následne povedal, že nemá plakať a že ma vzdychať a že bude robiť
len to, čo jej on povie, čím svojim konaním spôsobil poškodenej B. G. zranenie, a to pomliaždenie tváre
ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadalo dobu liečenia v trvaní 5 dní,2/ od presne nezisteného dňa v mesiaci marec 2023 až do 26.11.2023 v spoločnej domácnosti v
rodinnom dome D. F. XXX, E. C., ako aj na iných miestach, a to najmä v obci D. a v meste C., ako druh

poškodenej B. G. z C., zväčša pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok,
opakovane udieral poškodenú rukami do tváre a po tele, kopal ju, zhodil ju dole schodmi do pivnice,
obmedzoval ju pri kontakte s rodinou, nútil ju kľačať v kúte izby, nútil ju jesť nahú zo zeme, hovoril jej,
že „budeš môj pes“ a tiež že „si pre mňa len odpad“, spôsobil jej popáleninu tváre tým, že jej úmyselne
priložil horúce mäso z panvice na tvár, nútil ju spať na zemi, kde na ňu sypal grunt z kávy a ohorky z

cigariet, vyhrážal sa jej, že pokiaľ ho opustí, tak zverejní videá, na ktorých je poškodená nahá, zaviazal
jej ústa utierkou a ruky záclonou, potom ju oblečenú v sprche osprchoval a následne ju nútil, aby bola
v mokrom oblečení vonku v zime, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej fyzické a psychické
utrpenie v podobe prežívania poníženia, bezmocnosti, strachu a stresu, čo u poškodenej zanechalo
následky v podobe posttraumatickej stresovej poruchy.

Zatomuuložilpodľa§199ods.2Trestnéhozákona,sprihliadnutímna§37písm.h/,písm.m/Trestného
zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 9 (deväť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, jednak prostredníctvom svojho obhajcu a jednak ručne
písaným podaním zo dňa 14.05.2025, odvolanie. Obhajca obžalovaného uviedol, že podľa ich názoru,
konaním zo strany obžalovaného nedošlo k naplneniu základných znakov skutkových podstát podľa
bodu 1/ ani bodu 2/ napadnutého rozsudku. Uvedené vysvetlil tak, že vzťah poškodenej a obžalovaného
nie je možné posudzovať ani ako vzťah príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec,

manžel a ani vzťah osôb v rodinnom alebo obdobnom pomere. Vzťah poškodenej a obžalovaného
označený ako blízky, spochybnil aj na základe toho, že sa podľa jeho názoru jednalo o spontánne,
nepravidelné stretávanie s obdobiami bez vzájomného kontaktu poškodenej a obžalovaného. K tomu
poukázal najmä na výpoveď matky, ktorá uviedla, že poškodená chodila domov rôzne, napr. týždeň,
niekedy mesiac alebo tri dni a potom odišla k obžalovanému a niekedy utiekla k obžalovanému. Vo

vzťahu ku skutku v bode 1/ mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané,
že by mal obžalovaný dňa 24.11.2023 v čase okolo 20.00 hod. v spoločnej domácnosti v rodinnom
dome D. XXX, E. C., donútiť poškodenú kľačať a donútiť ju, aby vzala jeho pohlavný úd do svojich úst
a neskôr ju donútiť, aby sa vyzliekla a ľahla si k nemu na posteľ bokom, kde na nej proti jej vôli mal
vykonať súlož ňou popísaným spôsobom, načo mala poškodená reagovať plačom a týmto konaním

jej mal obžalovaný spôsobiť aj pomliaždenie tváre ľahkého stupňa, ktoré si vyžiadalo dobu liečenie v
trvaní 5 dní. Ďalej uviedol, že obžalovaný nepopieral vo svojich výpovediach, že v uvedený večer nemali
spoločný intímny styk, ale nie za takých okolnosti, ako to vo svojej výpovedi popísala poškodená. Intímny
vzťah poškodenej s obžalovanými sa začal v mesiaci august 2022 a bol prerušený na dobu výkonu
trestu odňatia slobody obžalovaného od októbra 2022 do apríla 2023. Následne sa začali intímne stýkať

až do 24.11.2023. Z výpovede príslušníkov rodiny, ktorí bývajú spoločné s obžalovaným v rodinnom
dome vo D. F. XXX, je zrejmé, že v čase okolo 20.00 hod. nepočuli plač poškodenej a ani zvýšený hlas
obžalovaného. Podľa obžalovaného, prieči sa elementárnej logike, prečo by mal obžalovaný nútiť v ten
večer poškodenú násilím k súloži alebo prípadne k iným sexuálnym praktikám, keď sa pred 24.11.2023
obaja po dlhší časť intímne stýkali. Nebola naplnená objektívna a ani subjektívna stránka skutkov

znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona. K bodu 1/ napadnutého rozsudku dodal, že mechanizmus vzniku
pomliaždenia tváre opísala poškodená vo svojej výpovedí pred orgánmi činnými v trestnom konaní, kde
uviedla, že bola udretá do tváre počas incidentu v Bardejove, časti A., dňa 25.11.2023 inou osobou, ako
obžalovaným. Poukázal najmä na závery z vyšetrenia poškodenej zo dňa 29.11.2023 vykonaného H.

C., gynekológom, z ktorého vyplýva, že tento u poškodenej nenašiel znaky násilia v oblasti vonkajších
rodidiel a ani perianálnej oblasti, znalecké posudky, ako aj na správu vystavenú dňa 25.11.2023 H. H. H.,
traumatológom, kde pri ošetrení poškodená uviedla, že bola napadnutá pred 2 hodinami známou osobou
na A. tak, že dostala päsťou do tváre a po úraze krvácala z nosa. Bola u nej diagnostikovaná zlomenina
nosových kosti staršieho dáta, čo bolo aj skonštatované neskôr v znaleckom posudku č. 7/2024 znalca

z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia.

Vo vzťahu ku skutku 2/ uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, aby sa
mal obžalovaný správať k nej takým spôsobom, ktorého znaky by naplnili skutkovú podstatu týraniablízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Súd sa pri rozhodovaní
o vine obžalovaného výlučne opieral najmä o zmätočnú výpoveď poškodenej k okolnostiam zlého
zaobchádzania obžalovaného s jej osobou, o nevierohodnú výpoveď jej matky I. G. a s prihliadnutím

najmä na závery znaleckého posudku č. 54/2024 znalca H. B. D., znalkyne z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, kde táto skonštatovala, že u poškodenej ide o posttraumatickú stresovú
poruchu vzniknutú v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou. Obžalovaný je tohto názoru, že
súd po tom, ako mal vedomosť, že u poškodenej znalec potvrdil posttraumatickú stresovú poruchu,
viedol dokazovanie v zmysle prezumpcie jeho viny, pretože mu súdom bolo odmietnuté vyjadriť sa

k niektorým preňho dôležitým skutočnostiam a čo sa týka vedenia dokazovania, súd neumožnil na
hlavnom pojednávaní vypočuť ním navrhovaných svedkov, ktorí by vniesli do dokazovania objektívne
skutočnosti k osobe poškodenej a obžalovaného, ktoré by mohli mať vplyv na konečné rozhodnutie v
prejednávanej veci v jeho prospech. Taktiež namieta spôsob, akým sa súd vysporiadal so svedeckými
výpoveďami jeho matky a detí, keď ich vierohodnosť spochybnil, aj napriek tomu, že títo žili v spoločnej
domácnosti v tom istom rodinnom dome a niektorí aj tom istom poschodí rodinného domu. Na základe

vyššie uvedených skutočnosti bol toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli porušené
ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj právo obhajoby, ako aj to, že sa súd
nevysporiadalsovšetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie.Spoukázanímnatietoskutočnosti
požiadal odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a vrátil vec na
prejednanie súdu prvého stupňa.

V úvode ručne písaného podania, ktorým bolo doplnené odvolanie, obžalovaný opísal začiatok vzťahu
s poškodenou, ich prvé spoločné stretnutie dňa 15.07.2022, ktoré malo prebehnúť v spoločnosti I. J. z
osady A., v čase keď bol obžalovaný na dovolenke z práce z Nemecka. V ten deň obžalovaný spoločne
s osobou I. J., ktorú poznal predtým a poškodenou, ktorú v tom čase nepoznal, išli do Prešova, kde mali

kúpiť pervitín od neznámej osoby. Vtedy si obžalovaný s poškodenou vymenili kontakty a začali si spolu
písať.OpárdníneskôrsamalobžalovanýopätovnestretnúťsI.J.apoškodenou,pričomtamboliajďalší
dvaja páni s prezývkami K. a C., pričom účelom ich stretnutia bolo opätovne zakúpenie pervitínu v meste
Košice. V tomto kontexte obžalovaný uviedol, že poškodená klame, keď tvrdí, že obžalovaný jej mal
poskytnúť pervitín, nútiť ju užívať ho, keďže je zrejmé, že ho užívala aj s vyššie uvedenými osobami pred

ich zoznámením. Čo sa týka ich vzťahu, obžalovaný uviedol, že sa väčšinou stretával s poškodenou v
jeho aute alebo v hoteli, resp. u poškodenej alebo u obžalovaného doma. Často spolu chodili do Prešova
a Košíc za účelom zadovažovania pervitínu, ktorého časť museli odovzdať otcovi poškodenej, keďže,
podľa obžalovaného, tento nesúhlasil s ich vzťahom a keď mu poškodená pervitín neodovzdala, tak jej
otec volal políciu. Avšak podľa obžalovaného, poškodená v tom čase nepotvrdila polícii tvrdenia svojho

otca, že ju obžalovaný drží u neho doma násilím. Ďalej obžalovaný tvrdil, že sa mu otec poškodenej
často vyhrážal, že ho dá zavrieť. Otec poškodenej mu často robil problémy, ale keď obžalovaný finančne
podporovalrodinupoškodenejalebosadelilopervitínsjejotcom,takbolovšetkovporiadku.Poškodená
sa mala obžalovanému často sťažovať, že jej otec ju často bije a riadi jej život. Trpela depresiami,
úzkosťami, často pila alkohol a užívala lieky na predpis, ako sú napríklad Xanax, Neurol, Lexaurin, či

Diazepam, čo, podľa názoru obžalovaného, potvrdzuje aj tú skutočnosť, že tieto látky boli u poškodenej
nájdené v jej moči a krvi pri odberoch. Ďalej k ich vzťahu obžalovaný uviedol, že poškodená bola rada
s ním a často mu tvrdila, že ho miluje a chce byť iba s ním a stať sa jeho manželkou, aby jej otec do ich
vzťahu nejakým spôsobom nezasahoval. Žiadnym spôsobom sa obžalovaný poškodenej nevyhrážal,
keďže bol do nej veľmi zaľúbený. Obžalovaný vo svojom písomnom podaní ďalej konštatoval, že

keď bol dňa 23.03.2023 podmienečne prepustený z výkonu trestu, kontaktoval poškodenú, ktorá však
údajne nemala záujem sa s obžalovaným stretnúť. O pár dní neskôr robil obžalovaný šoféra bývalému
spolužiakovi H. B. z obce L., kedy ho poškodená mala kontaktovať a prísť za ním na taxíku. Podľa
obžalovaného, on spolu s B. a poškodenou išli ku B. domov, kde obžalovaný spolu s poškodenou
strávili prvú noc po jeho prepustení z výkonu trestu a celú noc presúložili. Obžalovaný preto nesúhlasí

s tvrdením, že po jeho prepustení z výkonu trestu mal poškodenú násilím vtiahnuť do auta, ako to
tvrdí ona. Svedkom týchto udalosti mal byť H. B., ktorého obžalovaný navrhoval aj okresnému súdu
ako svedka, avšak súd prvého stupňa tento jeho návrh zamietol. Obžalovaný vyjadril svoju ľútosť nad
tým, že uprednostnil vzťah s poškodenou pred jeho vlastnou rodinou. Taktiež uviedol, že pred vzťahom
s poškodenou mal aj iné vzťahy, ale do nikoho nebolo tak pobláznený, ako do poškodenej. V tejto

súvislosti uviedol, že pred vzťahom s poškodenou mal vzťah aj s K. M. z obce C., okres N. O. K., ktorú
takisto navrhol vypočuť prvostupňovému súdu ako svedkyňu. Dôvodom tohto návrhu malo byť to, aby sa
svedkyňa vyjadrila k ich spolužitiu, charakterizovala povahu obžalovaného a celkovú jeho osobu, ale súd
prvého stupňa tento návrh zamietol. Podľa názoru obžalovaného si poškodená mala písať s inými mužmia už v tom čase mal obžalovaný podozrenie, že ho poškodená podvádza. Uviedol však, že nechcel
poškodenú stratiť, pretože ju veľmi miloval, preto sa tváril že jej verí. S poškodenou sa mali dohodnúť,
že ak sa nebudú môcť stretnúť osobne po dlhší čas, tak si budú navzájom posielať sexuálne videa za

účelom uspokojenia. Podľa obžalovaného, poškodená postupom času začala byť úchylnejšia a chcela
praktizovať nové sexuálne praktiky a polohy, ktoré predtým nerobili. Chcela to robiť všade a nebrala
ohľad na okolie, pričom chcela užívať pervitín a následne súložiť. Vyhrážala sa obžalovanému, že ak je
to neurobí on, tak jej to urobí niekto iný. Po istom čase obžalovaného hľadali policajti u neho doma a vzali
ho na policajnú stanicu, kde bol vypočutý vo veci obmedzovanie domovej slobody. Obžalovaný uviedol,

že trestné oznámenie na neho podala poškodená. Keď sa obžalovaný neskôr stretol s poškodenou, táto
mu mala uviesť, že sa vôbec nepamätá na to, čo vypovedala. Poškodená mala obžalovanému tvrdiť,
že ju jej otec nadrogoval liekmi a vyhrážal sa jej, že ak nepodá trestné oznámenie, vyhodí ju z domu.
Podľa obžalovaného, po určitom čase opätovne prišli za poškodenou policajti a vzali ju na oddelenie
do Raslavíc, pričom obžalovaný na ňu čakal neďaleko v parku. Podľa obžalovaného teda nie je pravda,
že mal byť prítomný pri výsluchu a ani nevie, ako to bolo ukončené, žiadnym spôsobom poškodenú

neovplyvňoval, ani sa jej nevyhrážal, ako to tvrdí ona. V tejto súvislosti obžalovaný uviedol, že súdu
prvého stupňa navrhol vypočuť svedka B., policajta, ktorý túto vec vyšetroval a uzatváral, avšak aj tohto
svedka mu okresný súd zamietol. Obžalovaný mal spoločne s poškodenou odcestovať za prácou do
Českej republiky do mesta Kolín, pričom sa dohodli, že nebudú užívať drogy, a ani poškodená lieky.
Podľa obžalovaného si však poškodená vzala so sebou lieky Neurol a Stilnox, ktoré naraz užila. Keď

to obžalovaný zistil po príchode z práce, nezvládol podľa vlastných slov nervy a fyzicky poškodenú
napadol. Po tomto jeho konaní poškodená odišla domov. Po návrate obžalovaného z Čiech sa opätovne
kontaktoval s poškodenou, pričom sa opätovne dali dokopy. Obžalovaný ďalej uviedol, že v mesiaci
október 2023 zistil, že si poškodená píše s K. M. a taktiež ponúka sexuálne služby na internete za
finančnú odmenu. Podľa jeho slov to psychicky nevydržal a podrezal si žily v jeho rodinnom dome

na ľavom zápästí. Matka obžalovaného v tom čase ponúkla izbu s kuchyňou v ich rodinnom dome,
kde si mali tieto izby vymaľovať a dovolila obžalovanému spolu s poškodenou žiť v týchto priestoroch.
V súvislosti s trestným činom znásilnenia obžalovaný argumentoval že dňa 24.11.2023 boli spolu s
poškodenou uňho doma vo D.. Podľa obžalovaného mali mať v ten večer spolu s poškodenou pohlavný
styk bez akéhokoľvek násilia a nátlaku, pričom sa mali obaja navzájom orálne uspokojiť a následne spolu

súložili.Potomvolalpoškodenejjejotecstým,abyprišlinaA.prepeniazeaišlikúpiťpervitín.Poškodená
však nesúhlasila. Na ďalší deň ráno, dňa 25.11.2023 spoločne išli na A. k rodičom poškodenej, ktorá
mala ísť po peniaze k otcovi a spolu s obžalovaným následne odišli do Prešova kúpiť pervitín. Po
návrate poškodená rozdelila pervitín medzi jej otca a nich, pričom obžalovaný s ňou po užití pervitínu
ostal v aute. Menovaný ďalej uviedol, že mu poškodená povedala, aby išiel autom k jej domu. Asi 20

m od domu mu poškodená prikázala zastaviť vozidlo, kde k nim pristúpila osoba J. C., aj s bratrancom
poškodenej H. C.. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že tieto osoby ho začali slovne napádať, vozidlo
mali obkľúčiť Rómovia z osady A., medzi ktorými bol aj K. M., kde sa mu vyhrážali zabitím a poškodili
jeho auto. K vozidlu prišla aj matka poškodenej a kričala na obžalovaného, aby odišiel preč. Obžalovaný
uviedol že volal na políciu v obave o svoj život. Po príchode polície odišiel spolu s poškodenou na

policajnú stanicu, kde ich policajti poslali na lekárske ošetrenie, pretože poškodená mala viditeľné
poranenie na tvári, ktoré jej údajne mal spôsobiť jej bratranec H. C. úderom cez otvorené okno na
aute. Obžalovaný však poprel, aby tento incident videl, pretože sa v tom čase nachádzal v prednej časti
motorového vozidla a poškodená bol vzadu v aute. Z vyšetrenia bola následne vyhotovená lekárska
správa s diagnózou zlomenina nosových kostí staršieho charakteru. Počas lekárskeho vyšetrenia mal

obžalovaný čakať poškodenú v čakárni ambulancie. Obžalovaný uviedol, že po príchode na policajnú
stanicu, poškodená túto lekársku správu odovzdala policajtom a obaja podali výpovede k udalostiam
ktoré sa mali stať. Podľa obžalovaného dňa 26.11.2023 ráno spolu s poškodenou odišli do D., kde
poškodenej mal povedať, že má podozrenie o tom, že incident z predošlého dňa naplánovala ona
a preto nechce vo vzťahu s ňou pokračovať. Obžalovaný uviedol, že poškodená mala kontaktovať

svojich rodičov, ktorí pre ňu poslali policajtov. Podľa názoru obžalovaného, poškodená po dohode so
svojimi rodinnými príslušníkmi dňa 26.11.2023 až 27.11.2023 vykonštruovala trestné oznámenia na
obžalovanéhoadňa28.11.2023totoajuskutočnila.Vďalšejčastisvojhopísomnéhopodaniaobžalovaný
uviedol, že ak mal poškodenú biť každý deň, utrpela by takýmto jeho konaním vážne zranenia, ktoré
sa nikde nepotvrdili. Podľa obžalovaného, ak by boli tvrdenia poškodenej o tom, že jej mal sypať na

hlavu popol z cigariet, pravdivé, tak by mala poškodené vlasy a jej rodičia by si to určite všimli. Ďalej,
ak by obžalovaný poškodenú v zime poslal v mokrom oblečení von, ako to tvrdí ona, tak by podľa
obžalovaného určite utrpela vážne ochorenia, ktoré sa však nepotvrdili. Obžalovaný ďalej namietal
fotodokumentáciu, ktorá je v spise založená ako dôkaz, na ktorej ma poškodená viditeľne zbitú tvár,pričom,podľajehonázoruneboložiadnymspôsobompreukázané,žeuvedenémalspáchaťobžalovaný.
Čo sa týka údajného znásilnenia ktoré sa obžalovanému kladie za vinu, poškodená vo svojej výpovedi
uvádzala, že ju mal obžalovaný udrieť do oblasti tváre, pričom ho musela orálne uspokojiť a potom

si ľahnúť na bok, kedy pritom plakala a obžalovaný mal takýmto násilným spôsobom súlož vykonať.
Obžalovaný v tejto súvislosti uvádza, že poškodenej bola diagnostikovaná zlomenina nosových kostí,
pričom poškodená nikde neuvádzala, že ju mal v tom čase udrieť do oblasti tvare. Ďalej mala poškodená
uviesť, že ju mal obžalovaný udrieť do ľavej časti tvare, avšak po vyšetrení lekára bolo zistené, že
sa jedná o pravú časť tváre. Podľa názoru obžalovaného tieto skutočnosti charakterizujú vierohodnosť

poškodenej. Obžalovaný argumentuje, že ak by ju znásilnil a udrel dvakrát päsťou do oblasti tváre, tak pri
jeho stavbe tela by utrpela určite vážnejšie a čerstvé zranenie. Obžalovaný v tomto kontexte poukazuje
aj na to, že z uvedených skutočnosti je možné vyvodiť záver o tom, že poškodená klame. Podľa názoru
obžalovaného nie je logické ani to, ako mohol vykonať na poškodenej súlož, keďže gynekológ žiadne
stopy po nás násilnom vniknutí nenašiel, súdny znalec z oblasti psychiatrie a psychológie po vyšetrení
obžalovaného vylúčil, aby tento bol sexuálny deviant. Obžalovaný, podľa jeho vlastných slov, by nikdy

nikoho nedokázal znásilniť. Nie je pravdou, že dňa 24.11.2023 znásilnil a udrel poškodenú. Tričko,
ktoré mala poškodená predložiť ako dôkaz znásilnenia, z hľadiska obžalovaného pochádza zo dňa
25.11.2023, kedy poškodenú do oblasti tváre zasiahol jej bratranec I. C.. Túto skutočnosť poškodená
potvrdila aj na lekárskom ošetrení, aj vo svojej výpovedi na polícii v ten istý deň. Obžalovaný podporil
toto svoje tvrdenie aj tým, že v ranných hodinách dňa 25.11.2023 si mali s poškodenou dať spoločnú

sprchu a odišli na A. v čistých veciach. Podľa obžalovaného rodičia poškodenej by si v tom čase všimli,
že poškodená má na sebe tričko s krvavými škvrnami, ako aj, že ich dcéra je zbitá a bola znásilnená.
Podľa obžalovaného si však nič nevšimli, pretože nemali čo. Obžalovaný je toho názoru a presvedčenia,
že poškodená so svojimi rodinnými príslušníkmi vykonštruovali toto obvinenie z dôvodu, aby ochránili
bratranca poškodenej I. C., ktorý bol v čase napadnutia poškodenej dňa 25.11.2023 v podmienke. Podľa

názoru obžalovaného, otec poškodenej A. J. spolupracujú s kriminálnou políciou v Bardejove a informuje
pána E., ktorému donáša a ktorý mal dňa 28.11.2023 zadržať obžalovaného a vziať ho z rodinného domu
na policajnú stanicu, odkiaľ išiel obžalovaný za mreže. Obžalovaný opätovne uviedol, že policajt B.,
ktorý vypočul poškodenú dňa 25.11.2023, by sa vedel vyjadriť k skutočnostiam, či obžalovaný nejakým
spôsobom ovplyvňoval poškodenú vo výpovedi, ako aj, či bol prítomný pri jej výpovedi. Za týmto účelom

ho obžalovaný navrhoval predvolať ako svedka. Záverom obžalovaný, na základe vyššie uvedených
skutočnosti, poukázal na potrebu overenia si vierohodnosti poškodenej. Podľa jeho názoru, sudkyňa
Okresného súdu Bardejov počas celého súdneho procesu, od prípravného konania až po rozsudok,
brala do úvahy to, čo bolo obžalovanému na obtiaž. Nebrala totiž do úvahy skutočnosti v jeho prospech,
a to najmä rozpory vo výpovediach poškodenej, vo výpovediach jej matky, výpovede detí obžalovaného

a jeho matky. Obžalovaný taktiež uviedol, že jeho právny zástupca navrhoval svedkov, ako aj zmenu
právnej kvalifikácie, ale súd prvého stupňa tieto návrhy neakceptoval a boli zamietnuté. Obžalovaný
navrhol, aby bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.

1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1,
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zistil, že podané

odvolanie bolo dôvodné len sčasti, keď súdom prvého stupňa bol uložený trest, ktorý v rámci zásady
primeranosti trestu bolo potrebné uložiť v nižšej výmere.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré
sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
78/05 zo 16. marca 2005)

Aj z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v odôvodnení

rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami
konania.Súd nie je viazaný tým, ako vykonané dôkazy hodnotia strany trestného konania. Súd zákonné dôkazy
hodnotí postupom podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odvolací súd preskúmaním spisu dospel

k záveru, že skutky, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu, boli preukázané najmä výpoveďou
poškodenej, ktorá je logická, podrobná, konzistentná a podporená znaleckými posudkami, lekárskymi
správami,výpoveďamiďalšíchosôbaďalšímidôkazmi,ktorésúdprvéhostupňavnapadnutomrozsudku
riadne vymenoval.

Obhajca obžalovaného v odvolaní predovšetkým spochybňuje naplnenie znakov skutkových podstát
trestných činov mu kladených za vinu, najmä existenciu vzťahu blízkej osoby, vierohodnosť výpovedí
poškodenej a jej matky, spôsob hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, a tiež tvrdí, že mu nebolo
umožnené plnohodnotne vykonať obhajobu.

V prvom rade sa odvolací súd nestotožňuje s názorom, že súd prvého stupňa viedol dokazovanie

v duchu prezumpcie viny. Z obsahu spisu, zápisníc o hlavnom pojednávaní, ani z obsahu rozsudku
nevyplynulo porušenie jeho práva na obhajobu. V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého
stupňa bolo vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10
Trestného poriadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Súd prvého stupňa sa riadne
vysporiadal s navrhnutými dôkazmi, pričom nevykonanie všetkých dôkazov neznamená porušenie

práva na obhajobu, pokiaľ tieto nie sú relevantné, ale nadbytočné a pokiaľ iné už vykonané dôkazy
postačujú na zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Súd prvého stupňa
nevykonanie navrhovaných dôkazov zreteľne odôvodnil tým, že už vykonané dôkazy sú dostatočné
a ďalšie navrhované dôkazy sú nadbytočné. Odvolací súd zastáva, že v danom prípade skutkový stav
po vykonaní iných dôkazov nevzbudzoval ďalšie pochybnosti, preto nebolo potrebné vykonať ďalšie

obžalovaným navrhované dokazovanie.

Zo súhrnu vykonaných dôkazov ďalej vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou existoval
vzťah, ktorý mal znaky trvalého spolužitia, osobnej a citovej väzby, ako aj spoločného intímneho
a hospodárskeho zázemia. Tento vzťah spĺňa znaky pomeru druha a družky ako blízkej osoby podľa §

127 ods. 5 Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Zo svedeckej výpovede matky poškodenej vyplynulo, že jej dcéra žila s obžalovaným určitý čas v
spoločnej domácnosti, a to v rodinnom dome nachádzajúcom sa vo D., kam sa opakovane vracala.
Svedkovia – syn, dcéra a matka obžalovaného, potvrdili, že sa poškodená v ich domácnosti pravidelne

zdržiavala, bývala v hornej časti domu a spávala v jednej izbe s obžalovaným, pričom mala v tejto izbe
uložené aj svoje osobné veci. Svedkovia, konkrétne syn a dcéra obžalovaného, uviedli, že poškodená
sa u nich zdržiavala opakovane, a to v trvaní dvoch až troch týždňov, čo poukazuje na opakovaný,
nie príležitostný pobyt v domácnosti obžalovaného. Obžalovaný k ich vzájomnému spolužitiu uviedol,
že spolu žili najviac dva týždne, počas ktorých udržiavali intímny vzťah, spoločne cestovali osobným

motorovým vozidlom, zdržiavali sa v rôznych ubytovacích zariadeniach a niekedy prenocovali aj v aute.
Uviedol tiež, že keď neboli spolu, poškodená bola u seba doma v dôsledku vzájomných konfliktov,
avšak po uplynutí niekoľkých dní sa opätovne stretávali. Tieto tvrdenia nasvedčujú tomu, že medzi
obžalovaným a poškodenou existoval stabilný, opakovaný a trvalejší osobný vzťah. Osobitnú výpovednú
hodnotu má aj samotné vyjadrenie obžalovaného v podanom odvolaní, v ktorom uviedol, že bol do

poškodenej zamilovaný a mal pocit, že ho podvádza s inou osobou. Takýto prejav žiarlivosti je typickým
znakom existencie partnerského vzťahu. Hoci toto vyjadrenie samo osebe nemá rozhodujúci právny
význam, v spojení s ďalšími vykonanými dôkazmi prispieva k záveru o charaktere ich vzťahu ako vzťahu
druha a družky v zmysle § 127 ods. 5 Trestného zákona. Tieto znaky sa opierajú o relevantné dôkazy
a neboli vyvrátené obhajobou, ani samotným obžalovaným.

Námietky obžalovaného a jeho obhajcu, ktorými spochybňovali vierohodnosť poškodenej a navrhovali
hodnotiť jej výpoveď ako účelovú, odvolací súd nepovažuje za opodstatnené. Odvolací súd zdôrazňuje,
že skutočnosť, že poškodená v minulosti menila alebo vzala trestné oznámenie späť, neoslabuje
jej vierohodnosť, keďže bolo preukázané, že konala pod psychickým nátlakom a v dôsledku

manipulácie a strachu z obžalovaného. Po tom, čo získala odstup a bezpečné prostredie, opakovane
a dôsledne potvrdila tvoje tvrdenia. Výpoveď poškodenej bola vo svojom jadre konzistentná a potvrdili
ju viaceré sprievodné dôkazy (fotodokumentácia, záznamy o návštevách lekára, výpovede svedkov).U poškodenej bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha, ktorá je v príčinnej súvislosti
s opísaným týraním, čo jednoznačne potvrdzuje relevantnosť výpovedí poškodenej aj jej matky.

Psychologické vyšetrenie poškodenej realizované A. P. F. v posudku č. 40/2024 preukázalo, že
poškodená je síce intelektovo podpriemerne vyspelá, no jej rozumové a pamäťové schopnosti sú
dostatočné na pochopenie súvislostí. Výpoveď poškodenej bola touto odborníčkou z odborného
psychologického hľadiska hodnotená ako autentická, konzistentná, bez motivačných faktorov
oslabujúcich vierohodnosť. Konanie obžalovaného u poškodenej vyvolalo psychické utrpenie v podobe

úzkosti, tiesne, strachu a pocitov poníženia, čo viedlo až k depresívnemu prežívaniu. Znalkyňa výslovne
uviedla, že po vypočutí výpovede poškodenej trvá na svojich záveroch, a že ani príslušnosť poškodenej
k rómskej komunite neznižuje jej vierohodnosť, či intenzitu vnímania utrpenia.

Znalecký posudok H. B. D. č. 54/2024 konštatoval u poškodenej prítomnosť posttraumatickej stresovej
poruchy v priamom dôsledku vyšetrovaného skutku, bez existencie iných kauzálnych faktorov. Znalkyňa

potvrdila, že emočné reakcie poškodenej pri vyšetrení boli autentické, a že jej duševné poruchy boli
jednoznačne vyvolané konaním obžalovaného. Poškodená síce trpí závislosťou od metamfetamínu,
avšak žiadne iné závažné duševné ochorenie u nej zistené nebolo.

Znalecký posudok H. Q. J. č. 7/2024 jednoznačne potvrdil, že poškodená utrpela pomliaždeniny v oblasti

tváre s dobou liečenia 5 dní, ktoré mohli vzniknúť úderom rukou do oblasti pravej strany tváre a mohli
vzniknúť dňa 24.11.2023. Zranenia sú síce ľahkého charakteru, avšak svedčia o násilnom správaní
obžalovaného. Zároveň bola preukázaná zhoda medzi DNA profilom obžalovaného a biologickým
materiálom nájdeným na oblečení poškodenej, čo podporuje výpoveď poškodenej o fyzickom kontakte.

Znalecký posudok vypracovaný Psychiatrickou a sexuologickou expertíznou organizáciou, s.r.o., č.
20/2024, jednoznačne preukázal, že obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou ani
psychózou, bol schopný rozpoznať trestnosť svojho konania a ovládať ho. Z posudku zároveň vyplýva,
že obžalovaný má narušenú osobnostnú štruktúru s črtami emočnej nestability a impulzivity, a že je
závislýodalkoholu,pričomsaunehopotvrdiloajškodlivéužívaniepervitínu.Znaleckýposudokvýslovne

konštatuje, že ak došlo k zníženiu rozpoznávacích alebo ovládacích schopností obžalovaného, stalo sa
tak len v dôsledku vplyvu požitého alkoholu a drog, pričom obžalovaný si bol vedomý ich účinkov na
svoje správanie.

Odvolací súd sa rovnako ako súd prvého stupňa stotožňuje s názorom, že skutočnosť, že u poškodenej

neboli zistené známky fyzického násilia v oblasti genitálií, neznamená, že k znásilneniu nedošlo, keďže
poškodená výslovne uviedla, že počas skutku bola pod vplyvom drog a alkoholu, čo mohlo oslabiť jej
odpor alebo schopnosť sa účinne brániť.

Z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva, že výpoveď poškodenej je konzistentná, autentická a podporená

znaleckými závermi z oblasti psychológie, psychiatrie, toxikológie, ako aj znaleckým posudkom z oblasti
biologickej kriminalistiky. Vykonané dôkazy nepotvrdili žiadne konanie zo strany poškodenej, ktoré by
svedčilo o účelovosti alebo pomstychtivosti jej výpovedí.

Všetky dôkazy dohromady vytvárajú koherentný obraz o udalosti, ktorý je v súlade s tvrdeniami

poškodenej a podporený objektívnymi nálezmi. Výpovede svedkov, odborné posudky a lekárske
záznamy jednoznačne potvrdzujú, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný. Obžalovaný namieta, že skutok
nebol preukázaný, avšak jeho tvrdenia sú v rozpore s výpoveďami viacerých dôveryhodných osôb a
odbornými posudkami a vedú k záveru, že jeho obhajoba je účelová a v zmysle skutkovej vety bola
vyvrátená. Absencia dôkazov, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali, vedie k záveru, že jeho námietky sú

neopodstatnené.

Hrubé správanie obžalovaného bolo preukázané nielen výpoveďou poškodenej, ale aj výpoveďami
ďalších osôb – najmä matky poškodenej, aj syna obžalovaného. Svedok - syn obžalovaného A. B.
H., priznal fyzické konflikty medzi obžalovaným a poškodenou, pričom obžalovaný mal na fyzické

ataky poškodenej reagovať väčšou silou. Tieto výpovede potvrdzujú násilný charakter správania
obžalovaného a zvyšujú dôveryhodnosť tvrdení poškodenej.Obžalovaný síce nepopiera, že v inkriminovaný deň došlo k pohlavnému styku, avšak popiera, že išlo o
znásilnenie, pričom tvrdí, že poškodená mala rada tento druh intimity a že pohlavné styky medzi nimi boli
pravidelné a dobrovoľné. Tvrdenie obžalovaného, že dňa 24.11.2023 nešlo o násilný akt, však odporuje

výpovedi poškodenej a záverom znaleckého dokazovania, najmä z odboru psychiatrie. Skutočnosť, že
u poškodenej neboli zistené známky fyzického násilia v oblasti genitálií neznamená, že k znásilneniu
a sexuálnemu násiliu nedošlo, keďže tieto trestné činy môžu byť spáchané aj bez viditeľných zranení,
osobitne v prípade, ak obeť z obavy pred násilím nekládla odpor. Poškodená výslovne uviedla, že počas
skutku bola pod vplyvom drog a alkoholu, čo mohlo oslabiť jej odpor alebo neschopnosť sa účinne brániť.

Táto výpoveď je podporená aj zisteniami zo znaleckých posudkov.

Treba zdôrazniť, že ak aj poškodená a obžalovaný mali v minulosti dobrovoľné sexuálne styky,
nevylučuje to, že v konkrétny deň došlo k sexuálnemu násiliu. Súhlas s pohlavným stykom musí
byť v každom prípade vyjadrený slobodne, dobrovoľne a jednoznačne, a to vždy pre konkrétny
aktuálny skutok. Predchádzajúce dobrovoľné intimity nezakladajú trvalý alebo implicitný súhlas k ďalším

sexuálnym kontaktom.

V danom prípade výpoveď poškodenej, potvrdená ďalšími dôkazmi a znaleckými posudkami,
jednoznačne preukazuje, že k pohlavnému styku došlo proti jej vôli, pod nátlakom a zo strachu pred
ďalším fyzickým násilím. Takýto stav vylučuje existenciu platného a slobodného súhlasu, čím je splnená

podstata trestného činu znásilnenia podľa § 201 Trestného zákona.

Z tohto dôvodu tvrdenie obžalovaného, o dobrovoľnosti pohlavného styku v inkriminovaný deň, je v
rozpore s celkovým dôkazným materiálom a nemôže byť akceptované ako relevantné na oslobodenie
od obžaloby.

Odvolací súd poukazuje na to, že ani druh, ani družka, dokonca ani manželka či manžel v manželskom
vzťahu, nie je povinný podrobovať sa násiliu zo strany druhého partnera, pričom v prejednávanej veci
poškodená dávala od začiatku jasne najavo, že sa odmieta podrobiť konaniu obžalovaného a že jeho
konanie vníma ako násilie, s ktorým nesúhlasí.

Popri týchto osobných dôkazoch, tieto sú podporené aj znaleckým dokazovaním a ďalšími dôkazmi,
ktoré pristupujú k výpočtu skutočností, odôvodňujúcich obžalobu a potvrdzujúcich, že v otázke viny je
napadnutý rozsudok plne v súlade so zákonom, je odôvodnený a spravodlivý. Ani v odvolacom konaní
neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia v prospech obžalovaného,

pokiaľ ide o výrok o vine.

Trestanie je vo svojej podstate obmedzovanie základných práv a slobôd páchateľa. Z tohto dôvodu
musí uložený trest prejsť testom proporcionality na to, aby neporušil zásadu primeranosti trestu, ktorá
predstavuje mantinel pri trestaní. Ak týmto trestom neprejde, tak trest bude nielenže nezákonný, ale

aj protiústavný. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že pri ukladaní trestu je sledovaným cieľom
naplňovanie účelu trestu. V prípade trestania nie je potrebné riešiť otázky legality sledovaného cieľa
a legality prostriedku, pretože pri trestaní sú aj prostriedky (tresty), aj sledovaný cieľ (účel trestu)
legálne. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej citované ako „ESĽP“) rozhoduje vo
vzťahu k primeranosti trestnej sankcie v tom zmysle, že na primeranosť, či neprimeranosť používania

trestnoprávnych prostriedkov, je nevyhnutné nazerať v celistvosti, a preto považuje zameriavanie sa
výlučne na prísnosť trestu (trestnej sankcie) za nedostatočné, pretože je potrebné taktiež skúmať, že
či použitie konkrétneho trestnoprávneho prostriedku je primerané vzhľadom na povahu protiprávneho
konania.

Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania.
Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom
neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a
spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať

za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. Neprimerane prísne (ale samozrejme i
neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané
tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru
v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takétotresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za
nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť
zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných

účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu
ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k
takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno
považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. /
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. 106/2011/

V otázke primeraného trestu ale odvolací súd dospel v dôsledku k iným záverom, ako súd prvého stupňa,
ktorý obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, pričom ho na výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd prvého stupňa

do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť a dve priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na ustanovenie § 37 písm. m/ a h/ Trestného
zákona. Pri určení konkrétnej výmery trestu súd zohľadnil priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného,
najmä jeho predchádzajúce odsúdenia za násilnú trestnú činnosť v podobe prečinov nebezpečného
vyhrážania, ďalej skutočnosť, že súdených skutkov sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej

doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo veci vedenej na Okresnom
súde Bardejov pod sp. zn. 4T/82/2021. Prihliadal tiež na následky jeho konania, ktoré sa prejavili
na psychickom stave poškodenej tak, ako to zhodnotili obe znalkyne a v neposlednom rade aj na
nekritický postoj obžalovaného k svojmu konaniu. Ďalej súd prvého stupňa zohľadnil skutočnosť, že
obžalovaný spáchal skutky v bodoch 1/ a 2/ rozsudku, posúdené ako úmyselné zločiny, vo viacčinnom

súbehu, preto postupom podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, teda z 15 rokov na
20 rokov. Obžalovanému trest ukladal v takto upravenej trestnej sadzbe vo výmere 7 až 20 rokov.
Ďalej zohľadnil, že obžalovanému súčasne uložil aj ochranné protialkoholické a protitoxikomanické
liečenie, ktoré nepochybne môže prispieť k rýchlejšiemu procesu nápravy a prevýchovy obžalovaného.

V súlade so zásadou primeranosti mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov, ktorý považoval za
dostatočný pre dosiahnutie individuálnej aj generálnej prevencie a vzhľadom na splnenie podmienok
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

V konaní pred odvolacím súdom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.05.2025, sa obžalovaný
výslovne priznal ku skutku týrania poškodenej. Toto priznanie bolo vzhľadom na vykonané dôkazy
považované za pravdivé a vierohodné. Obžalovaný zároveň prejavil určitú mieru reflexie svojho
protiprávneho konania, hoci sa naďalej nepriznal ku skutkom znásilnenia a sexuálneho násilia, uviedol,
že ako starší mal snahu poškodenú usmerňovať, priznal, že jej dal facky, podceňoval ju, správal sa k

nej povýšenecky a dopustil sa jej týrania, pričom vyjadril ľútosť.

Odvolací súd po komplexnom posúdení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že priznanie
obžalovaného k skutku týrania blízkej osoby predstavuje poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 34 ods. 1
písm. l/ Trestného zákona. Túto okolnosť súd prvého stupňa nemohol zohľadniť, keďže k priznaniu došlo

až v konaní pred odvolacím súdom.

Zohľadnením tejto novej poľahčujúcej okolnosti má odvolací súd za to, že pôvodne uložený trest vo
výmere 9 rokov sa v danom prípade javí ako prísny. Z tohto dôvodu pristúpil k uloženiu miernejšieho
trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ktorý je primeraný vzhľadom na stupeň nebezpečnosti činu

pre spoločnosť, okolnosti jeho spáchania, ako aj na osobu obžalovaného.

Tento trest, podľa názoru odvolacieho súdu, zároveň dostatočne plní funkciu individuálnej, aj generálnej
prevencie a rešpektuje princípy spravodlivého trestu podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona.

Intenzite zásahu do osobnej slobody obžalovaného v pomere k záujmu štátu na potieraní trestných
činov plne v tomto prípade zodpovedá trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, ako trest
ukladaný obžalovanému, ako viacnásobne trestanej osobe. Oproti tomu teda použitie niektorého z
tzv. alternatívnych trestov v tomto prípade nezodpovedá závažnosti prípadu, ani jeho vyhrotenýmokolnostiam, dlhodobosti páchania predmetného zločinu, jeho následkom na osobe poškodenej, družky
obžalovaného. Nebol by súladný s účelom trestu a zásadami jeho ukladania iný trest či ich kombinácia,
ktoré by dokázali rovnako účinne naplniť účel trestu, pretože ani odvolací súd nezistil žiadne mimoriadne

okolnosti prípadu či pomery páchateľa alebo iné dôvody uvedené v § 39 Trestného zákona, ktoré by
súdu umožňovali ukladať trest pod zákonné obmedzenie uvedené v § 208 ods. 2 Trestného zákona,
teda pod 7 rokov trestu odňatia slobody.

Majúc na zreteli vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolnosti, za ktorých

bol žalovaný trestný čin spáchaný a ktoré charakterizujú pomery obžalovaného, jeho osobu a možnosti
jeho nápravy, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorým
je ochrana spoločnosti pred obžalovaným spočívajúca v tom, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a okolnosť,
aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov a zároveň vyjadroval morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd k záveru, že takto uložený trest odňatia slobody

so zaradením obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia predstavuje trest na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti primeraný a
dostatočne individualizovaný.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.