Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318202873
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5318202873.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu H.. Q. Q., narodeného XX. X. XXXX, Č., Č. XXXX,
zastúpeného JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom, Čadca, F. Kráľa 2080, proti žalovaným 1/ Ž. S., 2/
U.J. Z., 3/ U. Z., 4/ X. Z., 5/ R. Z., 6/ Š. J., 7/ U. P., 8/ Š. O., narodenej XX. Q. XXXX, Č., Č. XXXX, 9/ V.
O. a 10/ Q. V., narodenej XX. E. XXXX, naposledy Č., Č. XXXX, zomrelej XX. Q. XXXX, žalovaným 1/
až 7/ a 9/ na neznámom mieste a zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom, Bratislava, Búdková

cesta 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
vedenom na Okresnom súde Žilina (predtým na Okresnom súde Čadca) pod sp. zn. 9C/77/2018, o
dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2022 sp. zn. 6Co/35/2022 v znení
opravného uznesenia rovnakého súdu z 20. mája 2022 sp. zn. 6Co/35/2022, takto

r o z h o d o l :

V dovolacom konaní pokračuje ako s právnou nástupkyňou žalovanej 10/ s Q. V., narodenou X. W.
XXXX, Č., Č. XXX.

Dovolanie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) uznesením z
11. januára 2022 č. k. 9C/77/2018-99 I. odmietol podanie žalobcu doručené súdu 18. októbra 2018
v znení podaní doručených súdu 13. augusta 2021 a 2. decembra 2021 a II. žalovaným nepriznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Už tu sa inak žiada uviesť, že takto rozhodol potom,
čo jeho v poradí prvé rozhodnutie v tejto veci (rozsudok z 2. júna 2020 č. k. 9C/77/2018-40, ktorým
bolo vyhovené žalobe), Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej
inštancie tiež len „nižšie súdy“) uznesením z 26. februára 2021 sp. zn. 6Co/139/2020 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie s pokynom na odstránenie vád podania (žaloby), spočívajúcich v nedostatku
riadneho označenia žalovaných 1/ až 7/ a 9/ údajmi podľa § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“). Toto svoje
rozhodnutie (pokiaľ šlo o odmietnutie podania) odôvodnil právne ustanoveniami § 129 a § 133 ods. 1
CSP, vecne potom záverom o nepreukázaní žalobcom vyvinutia snahy o zistenie ďalších identifikačných
údajov, týkajúcich sa žalovaných uvedených v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a tiež v uznesení
súdu prvej inštancie vyzývajúcom na odstránenie vád (z 11. novembra 2021 č. k. 9C/77/2018-88) a v
nedoplnení a neopravení žaloby žiadnym z podaní žalobcu uvedených vo výroku napriek poučeniu o

možnom následku, pričom žalovaní 1/ až 7/ a 9/ takto ostali naďalej označení (s výnimkou údaja o ich
pobyte na neznámom mieste) len menami a priezviskami.

2. Odvolací súd na odvolanie žalobcu uznesením z 29. apríla 2022 sp. zn. 6Co/35/2022 napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v časti odmietnutia podania vo vzťahu k žalovaným 1/ až 7/ a 9/
podľa § 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil; v častiach odmietnutia podania vo vzťahu k žalovaným 8/ a

10/ a trov konania v celom rozsahu potom takéto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.
Pokiaľ šlo o potvrdzujúcu časť rozhodnutia, nad rámec stotožnenia sa s postupom súdu prvej inštanciei s jeho skutkovými aj právnymi závermi a (do tretice) aj s jeho odôvodnením (z ktorých dôvodov
bolo namieste sa obmedziť na tieto konštatovania) odvolací súd doplnil, že žalobca skutočne ani na
výzvu súdu neodstránil vady žaloby predstavované identifikáciou prevažnej časti žalovaných takým

spôsobom,ktorýnevylučovalmožnosťichzámenysinýmiosobami.Okremtoho,žeodmietnutiepodania
nezakladá prekážku rozsúdenej veci pre samotný hmotnoprávny nárok žalobcu (nakoľko zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobca môže, avšak až po riadnom označení sporových
strán, domáhať opätovne), obsah spisu nasvedčoval takým údajom na príslušnom liste vlastníctva, na
základektorýchbolomožnévarchívnychdokumentochvrátanepozemkovejknihydohľadaťďalšieúdaje

o spoluvlastníkoch (pričom tu nešlo len o „tituly vyložene staršieho dáta - z obdobia 1. Československej
republiky,aleajotitulynovšie).Sámodvolacísúdpritomvrámciskúmaniapodmienokkonanialustráciou
v Registri obyvateľov SR zistil napríklad, že menu a priezvisku žalovaného 2/ (správne „9/“ - pozn.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) v takom registri
zodpovedá označenie troch fyzických osôb s rôznymi dátumami narodenia a adresami trvalého bydliska;
menu a priezvisku ďalšieho žalovaného 6/ potom dokonca až 6 takýchto fyzických osôb a súd tu nie je

subjektom, ktorý by mal nahrádzať činnosť žalobcu (v smere identifikácie, či niektorá z takýchto osôb
nie je či už spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti alebo jeho právnym nástupcom). Podľa odvolacieho
súdu aj v prejednávanej veci boli plne aplikovateľnými závery uznesenia najvyššieho súdu z 24. februára
2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016, z ktorého podstatné časti prevzal (citoval) aj v odôvodnení svojho uznesenia
a ktorých podstatou bola interpretácia rozhodných ustanovení zákona č. 180/1995 Z. z. (o niektorých

opatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkom,vzneníneskoršíchzmienadoplnení,ďalejtiežlen
„zákon 180“) a v tejto súvislosti nielen vymedzenie „mantinelov“ pre Slovenský pozemkový fond (ďalej
tiež „SPF“) pri zastupovaní neznámych vlastníkov, ale aj poskytnutie návodu, ako takejto úprave učiniť
zadosť; k naplneniu takýchto záverov však v tejto konkrétnej veci pre pasivitu žalobcu, resp. na jeho
uspokojenie sa s podložením tvrdenia o neznámosti časti žalovaných popri zápise na liste vlastníctva

už len evidenciou nehnuteľností Mestského úradu Č., farského úradu a tvrdeniami jeho taktiež riadne
neoznačenej starej matky, nedošlo. Pre úplnosť sa už tu žiada uviesť tiež to, že následne (po vydaní
uznesení zhora a tiež po podaní dovolania) odvolací súd rozhodol ešte aj rozsudkom z 27. júla 2022
(i týmto pod sp. zn. 6Cdo/35/2022) tak, že zamietol žalobu voči žalovaným 8/ a 10/ a týmto žalovaným
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniam odvolacieho súdu zhora (výslovne inak len proti prvému z nich) podal žalobca
dovolanie s návrhom na zrušenie uznesení oboch nižších súdov a vrátenie veci na ďalšie konanie
súdu prvej inštancie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Vytýkanú
zmätočnostnú vadu podľa neho založilo (s odvolaním sa na viaceré ustanovenia CSP) nenariadenie

pojednávania odvolacím súdom pred vydaním uznesenia, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej
inštancie, ako ani pred vydaním tentoraz napádaného uznesenia, hoci k zrušeniu rozsudku na odvolanie
SPF pre neoprávnenosť takejto osoby vôbec nemalo dôjsť a pred rozhodovaním tam, kde bolo napokon
rozhodnuté rozsudkom (vo vzťahu k žalovaným 8/ a 10/) odvolací súd pojednávanie nariadil. Žalobca
zotrval na tom, že všetkých žalovaných označil v súlade so zákonom a nebolo v jeho silách urobiť

šetrenieodporúčanémuodvolacímsúdom.Tensanavyšepodľanázorudovolateľanedržaldôsledneani
rozhodnutia najvyššieho súdu uvádzaného v napádanom uznesení, ktoré spôsob označenia žalovaných
použitý v prejednávanej veci pripustilo, vo svojom rozhodnutí taktiež nestotožnil žalovaných uvedených
v žalobe s niektorou z osôb vylustrovaných v Registri obyvateľov SR a vychádzal tiež z nesprávneho
záveru o nedostatočnom označení starej matky žalobcu, ktorá ale bola riadne identifikovaná už v žalobe.

4. Žalovaní dovolacie návrhy nepodali.

5. V priebehu dovolacieho konania v tejto veci (XX. Q. XXXX) zomrela žalovaná 10/. Z uznesenia
Okresného súdu Žilina zo 4. októbra 2024 č. k. 16D/76/2024-142, Dnot 89/2024 (vydaného v konaní o

dedičstve po žalovanej, o ktorej je reč) vyplýva, že jej dedičmi (právnymi nástupcami) sú syn 1/ V. V.,
narodený XX. U. XXXX, Č., Č. XXX a dcéry 2/ R. S., narodená XX. K. XXXX, V., W. XXXX/X, Č. Y. a 3/ Q.
V., narodená X. W. XXXX, Č., Č.Č. XXX, z ktorých sporné nehnuteľnosti nadobudla tretia z menovaných.

6. Podľa § 438 ods. 1 CSP pre konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.8. Podľa § 63 ods. 1 a 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd

pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. V zmysle uvedeného preto najvyšší súd rozhodol o pokračovaní v dovolacom konaní s právnou

nástupkyňou žalovanej 10/.

10. Najvyšší súd potom po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej
neprospech (z procesného hľadiska) boli vydané rozhodnutia oboch nižších súdov (§ 424 CSP), a to
za splnenia tiež podmienky jej zastúpenia a spísania dovolania na to určenou osobou (§ 429 ods. 1
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) a dospel

k záveru, že dovolanie nie je prípustné.

11. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá i právna
úprava jeho prípustnosti. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,
(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu

- ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť
dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach §§ 420 a 421 CSP.

12. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (v tejto
súvislosti porovnaj 1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017 a
8Cdo/73/2017, pričom tu aj k uvedenému skôr i neskôr sa žiada poznamenať, že rozhodnutiami s
časťou spisovej značky tvorenou súborom písmen „Cdo“ sa rozumejú rozhodnutia najvyššieho súdu z

ním uskutočnených dovolacích konaní). Dovolací súd preto aj v tomto prípade skúmal opodstatnenosť
argumentácie dovolateľa, že v konaní došlo k ním tvrdenej vade zmätočnosti.

14. Pojmovým znakom vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP je, že k nej
došlo nesprávnym „procesným“ postupom súdu, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pojem „procesný
postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie
faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama
procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie), znemožňujúca strane sporu (skôr a dnes ešte
v mimosporových konaniach stále účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca

možnosti jej aktívnej účasti na konaní (tu porovnaj aj R 129/1999 a 1Cdo/202/2017, 2Cdo/162/2017,
3Cdo/22/2018, 4Cdo/87/2017, 5Cdo/112/2018, 7Cdo/202/2017 a 8Cdo/85/2018). Podstatou práva na
spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

15. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

16. Práve odcitované ustanovenie podmieňuje povinnosť odvolacieho súdu nariadiť pojednávanie na
prejednanie odvolania výskytom buď potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (najčastejšie
- i keď nie nevyhnutne len - v záujme vytvorenia dostatočného skutkového podkladu pre zmeňujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu) alebo dôležitého verejného záujmu (na uskutočnení pojednávania).Takáto úprava má vo vzťahu k úprave pre konanie pred súdom prvej inštancie, citovanej aj dovolaním,
charakter úpravy osobitnej (lex specialis) a je práve v dôsledku odlišného stanovenia podmienok pre
nariadenie pojednávania na odvolacom súde (v porovnaní s podmienkami na súde prvej inštancie)

oným vyjadrením toho, čo bráni hoc aj len primeranému použitiu ustanovení o konaní pred súdom prvej
inštancie (na základe § 378 ods. 1 CSP, pretože tu neplatí „ak tento zákon neustanovuje inak“, ale
presný opak). Tým samozrejme nie je myslené, že odvolací súd nemá v iných, než ustanovením §
385 ods. 1 CSP predpokladaných situáciách, ani možnosť nariadiť pojednávanie, ale len to, že nemá
povinnosť tak urobiť. Nakoľko pred vydaním zrušujúceho uznesenia odvolací súd spravidla nevykonáva

ani nedoplňuje dokazovanie (a navyše takéto rozhodnutie v zmysle záverov judikátu R 19/2017 ani
nejde považovať za rozhodnutie vo veci samej ani za rozhodnutie končiace konanie), to obdobne
platí pre rozhodovanie sa odvolacieho súdu pristúpiť k potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie o
odmietnutí podania pre neodstránenie jeho vád a v prejednávanej veci neexistoval ani žiaden dôležitý
verejný záujem na prejednaní odvolania ktorejkoľvek zo sporových strán na pojednávaní; za porušenie
neexistujúcej povinnosti nebolo možné odvolací súd žiadnym spôsobom sankcionovať a práve preto

bolo namieste naopak uzavrieť, že nenariadenie pojednávania odvolacieho súdu v žiadnom z dovolaním
uvádzaných prípadov zásah do procesných práv žalobcu (tobôž nie v miere odôvodňujúcej záver o
porušení práva na spravodlivý proces) nespôsobilo.

17. Pokiaľ šlo potom o názor žalobcu o vypravení ním žaloby všetkými náležitosťami vyžadovanými

zákonom a súvisiace názory o nesprávnosti I. odmietnutia súdom prvej inštancie žaloby v časti
žalovaných 1/ až 7/ a 9/, II. potvrdenia uznesenia súdu prvej inštancie v takejto časti odvolacím súdom a
III. interpretácie záverov z uznesenia najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 6Cdo/11/2016 odvolacím súdom;
tieto názory logicky žalobcovi nejde uprieť, ani dovolací súd ich však nepovažuje za správne a to z
nasledovných dôvodov:

18. Podľa § 133 ods. 1 CSP (ustanovenia použitého už aj nižšími súdmi) fyzická osoba sa v žalobe
označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom.

19. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov (vrátane najvyššieho súdu), na ktorom ani v tentoraz
prejednávanej veci nevznikol dôvod nič meniť, je požiadavka na nasmerovanie žaloby (či už o
určenie vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti) proti vlastníkovi (spoluvlastníkovi) zapísanému v katastri (čo je v sporoch vyznačujúcich
sa pluralitou subjektov hmotnoprávneho vzťahu býva umocnené tiež požiadavkou na zapojenie do sporu

- či už na jednej alebo druhej strane - všetkých takýchto subjektov). Ak ale súčasťou rovnako ustálenej
rozhodovacej praxe najvyššieho súdu je i záver o možnosti meritórneho rozhodovania (o podstate
žalobou uplatneného nároku) len za splnenia procesných podmienok, z ktorých jednou je procesná
subjektivita strán sporu podľa § 61 a nasl. CSP (skôr spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19
Občianskeho súdneho poriadku - zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, platného

a účinného do 30. júna 2016 vrátane), jedinou ústavne i zákonne konformnou interpretáciou úpravy
o nezistených vlastníkoch z § 8 ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 a § 16 ods. 1 písm. b) zákona č.
180/1995 Z. z. je podľa názoru dovolacieho súdu tá, podľa ktorej nezisteným vlastníkom spôsobilým
aj na zapojenie do prípadných sporov môže byť len osoba so spôsobilosťou mať práva a povinnosti, t.
j. žijúca fyzická osoba, stále existujúca právnická osoba alebo niektorý zo subjektov, ktorým osobitné

zákony priznávajú procesnú subjektivitu (a obvykle aj spôsobilosť mať práva a povinnosti) za cenu
vyhnutia sa ich označeniu za právnické osoby (napr. súdy), u ktorej je parametrom jej neznámosti to,
že sa nevie, komu konkrétne (ktorej z viacerých potenciálne do úvahy prichádzajúcich osôb) prináleží
vlastnícke právo naposledy zapísané v prospech už preukázateľne nežijúcej fyzickej alebo neexistujúcej
právnickej osoby.

20. Pre náležité uchopenie podstaty problému užitočné je opätovné pripomenutie si tých záverov, ktoré
najvyšší súd formuloval v uznesení z 24. februára 2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016 a to priamo zo strany
pôvodcu rozhodnutia:
„V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia

dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských
podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho
významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania
Slovenskéhopozemkovéhofondu1.spozemkami,ktorýchvlastníkjeznámy,alektoréhomiestotrvaléhopobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a 2. pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov
zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1

písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií
a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180)
zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie
na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2

zákona 180).
Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia
Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní
určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u
vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180,
teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u

právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo
sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do
súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže
prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už
neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením

možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj
za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou
prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých
stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež
tzv. notorietou (tu por. i § 121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická

nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v
ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia
konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých
okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie
takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu

pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu
konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí
len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým
fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ...,
zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného

pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“.

21. Už odcitované pasáže z uznesenia použitého na podporu argumentácie odvolacím súdom i
žalobcom (dovolateľom) v spojení s obsahom spisu v prejednávanej veci neposkytujú prakticky žiadny
priestor pre pochybnosti o tom, že tým, kto skoršie závery dovolacieho súdu dezinterpretuje (a

vlastné postupy a aktivity preceňuje, resp. opomenutia bagatelizuje) je práve žalobca. Navyše so
zreteľom k posunom v procesnej úprave (v porovnaní s tou z času prijatia rozhodnutia vo veci sp.
zn. 6Cdo/11/2016) treba za evidentne prekonaný považovať skorší záver o dostatočnosti označenia
fyzickej osoby menom a priezviskom (keďže nová úprava trvá veľmi predvídavo aj na dátume narodenia
alebo inom identifikačnom údaji, ktorý by z pohľadu schopnosti rozlišovania mal byť dátumu narodenia

zásadne rovnocenný); okolnosti prípadu v prejednávanej veci nasvedčujú obdobe tejto veci s vecou sp.
zn. 6Cdo/11/2016 a v takomto kontexte malo pomerne zanedbateľný význam opodstatnené vytknutie
žalobcom odvolaciemu súdu (v dovolaní), že svoju starú matku identifikoval (už v žalobe) riadne.

22. Žiaden zo žalovaných, ktorých sa tentoraz napádané uznesenie odvolacieho súdu aj jemu

predchádzajúce (a ním potvrdené) uznesenie súdu prvej inštancie týkalo, totiž nebol ani po výzve
súdu označený buď dátumom narodenia alebo iným rovnocenným identifikačným údajom, za pomoci
ktorého by medzi viacerými osobami rovnakého mena a priezviska šlo určiť prinajmenšom niekdajšieho
spoluvlastníka spornej nehnuteľnosti (vyjmúc rodné priezviská žalovaných 1/ a 7/, ktoré však samy
osebe pre riadnu identifikáciu všetkých osôb povolaných žalobcom do sporu postačujúcimi byť nemohli).

Práve zvolenie spôsobu označenia žalovaných menami a priezviskami (vrátane rodných priezvisk u
štyroch z piatich osôb ženského pohlavia) spôsobovalo neopodstatnenosť argumentácie z dovolania,
že tým bolo fakticky učinené zadosť záverom z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/11/2016,
ktoré tento spôsob pripustilo len u nezistených vlastníkov podľa čl. I § 8 písm. c) zákona 180 (užijúcich fyzických osôb). O tom, žeby aj u žalovaných, vo vzťahu ku ktorým došlo v konaní pred nižšími
súdmi k právoplatnému odmietnutiu podania, malo ísť o taký prípad, možno pritom podľa obsahu
spisu odôvodnene pochybovať prinajmenšom u žalovaných 4/ až 7/ a 9/, keďže u týchto údaje z č. d.

850/19, 904/19, 1756/34, 994/38 a 3909/39, zanesené už do výpisu z listu vlastníctva vyhotoveného
7. októbra 2018 (č. l. 4 - 4 p. v.), nasvedčujú zápisom „titulov“ nadobudnutí ešte v prvej polovici
minulého storočia (v rokoch 1919, 1934, 1938 a 1939), a to by aj pri vyjdení z predpokladu nadobudnutia
spoluvlastníckych podielov bezprostredne po narodení spoluvlastníkov a značný čas pred dovŕšením ich
plnoletosti prinajmenšom u označených žalovaných 4/ a 5/ svedčilo o začatí konania proti nim vo veku

najmenej 99 rokov (u ďalších žalovaných 6/, 7/ a 9/ potom vo veku najmenej 84, 80 a 79 rokov a napokon
u žalovaných 1/ až 3/, ak tam č. d. 5220/12 neznamená rok 2012, ale 1912, vo veku najmenej 106 rokov).

23. Aj v tentoraz prejednávanej veci tak uplatniteľnými museli byť tiež ďalšie závery z uznesenia
najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/11/2016, podľa ktorých: „... to, že žalovaný ... ešte aj v čase začatia
konania v prejednávanej veci žil, nemožno celkom vylúčiť, s prihliadnutím k bežnej i najdlhšej známej

dĺžke života sa to nejaví pravdepodobným, resp. javí omnoho menej pravdepodobným, než možnosť
opačná (zakladajúca vyššie opísanú neodstrániteľnú prekážku konania) i pominúc na tomto mieste
okolnosť nevypravenia žaloby ... náležitosťou, predstavovanou údajmi o dátumoch ... narodení ...“.

24. Až preukázanie takých skutočností, za nástupu ktorých by bolo pretrvanie fyzickej existencie

označených žalovaných k času podania žaloby vylúčené, potom umožňovalo stav nedostatku vedomosti
žalobcu o právnych nástupcoch pôvodných spoluvlastníkov preklenúť za pomoci druhového označenia
osoby (osôb) majúcej (-ich) byť zastupovanej (-ých) Slovenským pozemkovým fondom tak, ako to
najvyššísúdnačrtolvosvojomuznesenísp.zn.6Cdo/11/2016(azopakovalnapríkladvďalšomuznesení
z 27. októbra 2022 sp. zn. 6Cdo/119/2020). Pretože ale v tentoraz prejednávanej veci o takýto prípad

podľa doterajších podkladov v spise nešlo, snaha žalobcu tvrdiť, že označenie všetkých žalovaných v
žalobe zodpovedalo požiadavkám formulovaným najvyšším súdom, musela byť po zásluhe odmenená
záverom o neexistencii ani tohto dôvodu zmätočnosti.

25. Dovolací súd tak za opísaného stavu vecí ani nemal inú možnosť, než dovolanie ako neprípustné

podľa § 447 písm. c) CSP odmietnuť.

26. O trovách dovolacieho konania nerozhodol, pretože v dôsledku počínania žalobcu v jeho vzťahu
so žalovanými 1/ až 7/ a 9/ jedinou stranou sporu s nepochybnou procesnou subjektivitou ostal
práve iniciátor sporu aj dovolacieho konania a (odhliadnuc od nedostatku vzniku preukázateľných trov

dovolacieho konania komukoľvek okrem žalobcu) by náhradu ani tak nebolo komu priznať.

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.