Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123310799
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123310799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia,
a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpeného: Nosko & Partners
s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: HANA-
trans, s. r. o., so sídlom Široké 178, 082 37 Široké, IČO: 45 291 098, zastúpenému JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720, o zaplatenie
672,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
25Cb/69/2023-157 zo dňa 27. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I.Potvrdzuje rozsudokOkresnéhosúduPrešov,č.k.25Cb/69/2023-157zodňa27.novembra2023.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 672,12 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 90,60 eur od 6.4.2022
dozaplatenia,zosumy21,-eurod16.4.2022dozaplatenia,zosumy21,-eurod30.4.2022dozaplatenia,
zo sumy 109,20 eur od 1.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 73,20 eur od 15.6.2022 do zaplatenia, zo
sumy 73,20 eur od 15.7.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a

výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica), ktorou
žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 672,12 eur s príslušenstvom
a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 20.04.2017 uzavrel so žalovaným leasingovú zmluvu č. 4315800023
(ďalej len „leasingová zmluva“), na základe ktorej prenechal žalovanému dočasne do užívania predmet
financovania - zemný vibračný valec BOMAG BW 213DH-4 BVC, VIN : 101583061142, rok výroby
2013. Žalovaný bol v zmysle splátkového kalendára povinný zaplatiť žalobcovi 60 splátok vo výške
mesačnej splátky 1.710,19 eur. Žalovaný zaplatil poslednú splátku dňa 5.4.2022 čiastočne vo výške
1.619,59 eur. Vo zvyšnej časti vo výške 90,60 eur bola splátka doposiaľ neuhradená. Dňa 8.4.2022

žalobca vystavil žalovanému faktúru č. UE22005181 na sumu 21,- eur splatnú dňa 15.4.2022, dňa
22.4.2022 faktúru č. UE22006140 na sumu 21,- eur splatnú dňa 29.4.2022, dňa 30.4.2022 faktúru č.
FV22003671 na sumu 108,- eur splatnú dňa 30.4.2022, dňa 2.4.2022 faktúru č. 9027751 na sumu
1,20 eur splatnú dňa 30.4.2022, dňa 10.5.2022 faktúru č. FV22005089 na sumu 73,20 eur splatnú dňa14.6.2022, dňa 13.6.2022 faktúru č. FV22006333 na sumu 73,20 eur splatnú dňa 14.7.2022 a dňa
30.6.2022 vyúčtovanie zmluvných úrokov z omeškania č. PEN0078659 na sumu 238,92 eur splatné dňa
29.8.2022. Označené faktúry žalovaný žalobcovi nezaplatil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako
nedôvodnúzamietnuť.Potvrdil,žesožalobcomuzatvorilleasingovúzmluvu,avšakzmluvnývzťahmedzi
stranami skončil ukončením leasingu, teda po uhradení poslednej splátky vo výške 1.710,19 eur splatnej
dňa 5.4.2022, navyše platby vo výške 1.710,19 eur, zaplatením kúpnej ceny predmetu leasingu (1,20

eur), administratívneho poplatku (108,- eur + 2 x 21,- eur + refakturácia poistného na havarijné poistenie
za mesiac máj 2022 vo výške 73,20 eur) a žalobcom vyúčtovaných a čiastočne odpustených nárokov.
Žalobca následne zaslal žalovanému všetky podklady na prepis vlastníka predmetu financovania v
príslušnej evidencii. Žalovaný ďalej uviedol, že hlavným problémom bolo, že sa dostal do omeškania
s platením niektorých splátok a žalobca si nepriradil splátku k danej zročnej splátke, ale započítal ju
najprv na úroky z omeškania a hneď účtoval žalovanému aj poplatok za upomienku. Žalovaný však pri

každej splátke uvádzal variabilný symbol zmluvy, teda bolo zrejmé, že uhrádza jednotlivé splátky a nie
príslušenstvo.Ajnapriektomužalovanýnáslednezaplatilfinančnénárokyžalobcunazákladezaslaného
saldokonta s tým, že žalobca odpustil žalovanému sumu 315,- eur titulom poplatkov za upomienky (15
x 21 eur). Žalovaný preto nemôže mať voči žalobcovi dlh z leasingu vo výške 90,60 eur. Žalovaný ďalej
argumentoval, že si bol vedomý toho, že žalobca si bude uplatňovať nejaké príslušenstvo, preto mu dňa

10.5.2022 zaplatil navyše splátku vo výške 1.710,19 eur. Aj napriek tomu si ale žalobca ďalej nárokoval
sumu vo výške 1.187,58 eur, v ktorej boli zahrnuté úroky z omeškania a poplatky za upomienky v
súhrnnej výške 963,18 eur, neodpustené poplatky za upomienky, administratívny poplatok a refakturácia
poistného. Žalovaný preto dňa 29.6.2022 zaplatil žalobcovi sumu vo výške 182,40 eur (kúpna cena,
poplatok a poistné) a aj sumu 690,18 eur (úroky z omeškania) a týmto boli naplnené dojednané

podmienky pre odpustenie sumy vo výške 315,- eur. Z uvedených dôvodov nemala byť žalovanému
refakturovaná suma poistného za jún 2022, navyše táto faktúra žalovanému nebola doručená, neeviduje
ju vo svojom účtovníctve. Rovnako vyúčtovanie úrokov z omeškania nebolo žalovanému doručené, no
aj napriek tomu tento nárok bol žalobcovi uhradený.

5. Žalobca v ďalšom argumentoval, že k ukončeniu leasingovej zmluvy došlo uplynutím času, keď táto
bola uzavretá na dobu určitú. Uviedol, že žalovaným nebola vykonaná žiadna navyše platba vo výške
1.710,19 eur, ako žalovaný uvádza. Žalovaný sám tvrdí, že zaplatil dvakrát splátky vo výške 1.710,19
eur v dňoch 15.3.2022 a 10.5.2022, pričom tieto úhrady boli započítané žalobcom nasledovne: platba zo
dňa 15.03.2022 - časť splátky č. 58 vo výške 832,30 eur, upomienka vo výške 15,- eur, penále vo výške

58,88 eur, poplatok za upomienku vo výške 21,- eur a časť splátky č. 59 vo výške 783,01 eur. Platba
žalovaného zo dňa 10.5.2023 bola započítaná nasledovne: na druhú časť splátky č. 59 vo výške 927,18
eur, poplatok za upomienku vo výške 21,- eur, upomienku vo výške 15,- eur a časť splátky vo výške
474,01 eur. Žalobca dôvodil, že žalovaný pri platení jednotlivých splátok nešpecifikoval, na čo sa majú
použiť, pričom ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka na danú situáciu nemožno aplikovať, pretože

žalovaný mal iba jedinú povinnosť, a to zaplatiť žalobcovi záväzok vyplývajúci zo zmluvy. Žalovaný sa
do omeškania dostával už od splátky č. 28, čoho dôsledkom mu boli účtované poplatky v súlade s
leasingovou zmluvou. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného ohľadom odpustenia časti dlhu vo výške
315,- eur, žalobca uviedol, že je pravdou, že medzi stranami prebehla komunikácia, avšak žalovaný
na posledný e-mail od pracovníčky žalobcu zo dňa 24.5.2022 nereagoval. Následne žalovaný zaplatil

žalobcovi sumy vo výške 690,18 eur a 182,40 eur, avšak až takmer mesiac od tejto komunikácie,
pričom strany neuzatvorili písomnú dohodu o odpustení dlhu. Keďže žalobca naďalej voči žalovanému
evidoval dlh, bol nútený poistiť predmet leasingu aj na mesiac jún 2022 a následne vystavil aj faktúru č.
PEN0078659 na sumu 238,92 eur, ktorou boli žalovanému vyúčtované penále za omeškanie. Vzhľadom
k uvedenému boli tieto úhrady zaúčtované na doplatok poslednej splátky č. 60, kde ostal nedoplatok vo

výške 90,60 eur. Okrem toho, tieto dve úhrady zrealizoval žalovaný až po tom, čo mu žalobca doručil
dňa 29.6.2022 predžalobnú výzvu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že mu neboli doručené faktúry č.
FV22006333 a č. PEN0078659, žalovaný tvrdil, že označené faktúry boli žalovanému doručené poštou.
A ak by mu aj neboli doručené, nezanikla mu povinnosť uhradiť tieto dlžné sumy, o ktorých mal žalovaný
vedomosť skrz predžalobnú výzvu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že strany sporu uzavreli leasingovú
zmluvu, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zaobstarať žalovanému vibračný stroj, ktorého kúpnu
cenu mal v jednotlivých splátkach uhrádzať žalobcovi žalovaný. Podľa článku 5 bodu 9 Všeobecnýchzmluvných podmienok pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t. (fix &
variabil), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy č. 4315800023 (ďalej len „VOP“),
leasingový prenajímateľ je oprávnený priradiť platby leasingových splátok k najstaršej pohľadávke

voči leasingovému nájomcovi, a to najprv na jej príslušenstvo a následne na istinu. Podľa článku 6
bodu 1 VOP, pri omeškaní leasingového nájomcu s leasingovými splátkami alebo inými záväzkami
vyplývajúcimi z leasingovej zmluvy voči leasingovému prenajímateľovi dlhšom ako 7 dní, je leasingový
nájomca spravidla vyzvaný upomienkou k vyrovnaniu svojich záväzkov. Podľa článku 6 bodu 2 VOP,
upomienkou sa rozumie písomná výzva leasingovému nájomcovi k splneniu svojich záväzkov voči

leasingovému prenajímateľovi, ktorá je spoplatnená v zmysle sadzobníka poplatkov a považuje sa
za doručenú aj v prípadoch, pokiaľ ju leasingový nájomca neprevzal v súlade s fikciou doručenia
podľa týchto všeobecných podmienok. Podľa článku 7 bodu 10 VOP, v prípade, že má leasingový
nájomca po dobe predpokladaného ukončenia leasingovej zmluvy nedoplatok prevyšujúci sumu 330,-
eur, leasingový prenajímateľ predmet leasingu havarijne poistí a leasingový nájomca je povinný spolu s
nedoplatkom uhradiť leasingovému prenajímateľovi všetky náklady, ktoré mu vznikli s týmto dodatočným

havarijným poistením predmetu leasingu. Podľa článku 8 bodu 4 VOP, kúpna zmluva podľa bodu 2
bude uzavretá za podmienky, že ku dňu oznámenia leasingového nájomcu podľa bodu 1 leasingový
nájomca splnil všetky svoje peňažné a nepeňažné záväzky vyplývajúce z leasingovej zmluvy. V
prípade, že leasingový nájomca nemá splnené záväzky voči leasingovému prenajímateľovi podľa
predchádzajúcej vety, podmienky kúpy predmetu leasingu môžu byť dojednané len v samostatnej

zmluve. Za spracovanie kúpnej zmluvy a vykonaním súvisiacich úkonov, sa leasingový nájomca
zaväzuje uhradiť leasingovému prenajímateľovi paušálnu náhradu nákladov (paušálny poplatok) vo
výške uvedenej v platnom sadzobníku poplatkov.

7.Rovnakonebolopodľasúduprvejinštanciesporné,žežalovanýbolvomeškanísúhradoujednotlivých

splátok a tiež, že medzi stranami konania sa viedla komunikácia ohľadom odpustenia povinnosti platiť
poplatky za upomienky žalovanému. Spornou podľa súdu prvej inštancie bola výška žalovanej istiny
a príslušenstva, spôsob započítavania jednotlivých splátok žalobcom a nárok žalobcu na poplatky za
upomienky a havarijné poistenie.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 1 ods. 1; 261 ods. 1; 269 ods. 2; 330 ods. 1; 409 ods.
1; 411; 447; 448 ods. 1; 369 ods. 1, 2; 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 1 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka.

9. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že strany sporu uzatvorili leasingovú zmluvu, ktorá
sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ďalej mal preukázané, že žalobca na základe tejto
zmluvy zakúpil vibračný stroj, ktorého sa stal vlastníkom a tento dal do dispozície žalovanému. Žalovaný
bol v zmysle zmluvy povinný uhrádzať leasingové splátky. Z vykonaného dokazovania bolo podľa súdu
prvej inštancie zrejmé (z platobnej morálky žalovaného), že žalovaný porušoval platobnú disciplínu, keď

od splátky č. 28 bol v omeškaní, pričom konečné omeškanie s úhradou splátok v priemere predstavovalo
takmer 49 dní. Žalobca vzhľadom na omeškanie platieb žalovaného si jednotlivé splátky žalovaného
započítaval primárne na úroky a poplatky za upomienky za omeškanie a až následne na istinu splátky.
Žalovaný takýto postup žalobcu odmietal, keď tvrdil, že žalovaný ako variabilný symbol uvádzal číslo
leasingovej zmluvy, a teda je evidentné, že uhrádzal istinu a nie príslušenstvo. Z predložených listinných

dôkazov je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca vystavoval penalizačné faktúry, na ktorých
uvádzal ako variabilný symbol číslo leasingovej zmluvy, teda identické číslo ako pri platení riadnych
splátok. Pokiaľ však ide o priradzovanie platieb žalovaného, takéto priradzovanie predpokladali VOP v
článku 5 bode 9, kde je uvedené, že leasingový prenajímateľ je oprávnený priradiť platby leasingových
splátokknajstaršejpohľadávkevočileasingovémunájomcovi,atonajprvnajejpríslušenstvoanásledne

na istinu. Žalovaný tento postup žalobcu namietal, keď uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s §
330 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný síce preukázal, že uhrádzal jednotlivé splátky leasingu s
uvedeným variabilným symbolom, tu však súd prvej inštancie podotkol, že žalobcom uplatnené penále
a poplatky boli evidované pod rovnakým variabilným symbolom ako splátky istiny leasingu, pričom
žalovaný ďalej v rámci úhrady jednotlivých splátok nepreukázal, že tieto mali byť pripisované na istinu a

nienapenáleapoplatky(napr.vpoznámkeplatby).Súdprvejinštanciepretodospelkzáveru,žežalobca
bol oprávnený vykonávať uvedené započítavanie na posledné neuhradené splátky, resp. upomienky,
keďžejenesporné,žežalovanýbolvomeškanísichuhrádzaním.Dodal,žebolopreukázané,žežalobca
bol oprávnený započítať si splátky uhradené žalovaným v dňoch 15.3.2022 vo výške 1.710,19 eur a10.5.2022 vo výške 1.710,19 eur na časť splátky č. 58 vo výške 832,30 eur, upomienku vo výške 15,-
eur, penále vo výške 58,88 eur, poplatok za upomienku vo výške 21,- eur a časť splátky č. 59 vo výške
783,01 eur. Úhrada žalovaného zo dňa 10.5.2023 bola použitá na druhú časť splátky č. 59 vo výške

927,18 eur, poplatok za upomienku vo výške 21,- eur, upomienku vo výške 15,- eur a časť splátky vo
výške 474,01 eur.

10.Ďalejsúdprvejinštanciepoukázalnae-mailovúkomunikáciumedzistranamisporu,sktorousúvisela
otázka, či medzi žalobcom a žalovaným došlo alebo nedošlo k dohode, že ak žalovaný uhradí časť dlžnej

sumy,žalobcamuodpustípoplatky.Konkrétnesamalojednaťoplatbyžalovanéhovovýške690,18eura
182,40 eur, keď strany medzi sebou komunikovali ohľadom platby vyššie uvedených súm s tým, že ak ich
žalovaný uhradí, žalobca mu odpustí upomienky za omeškanie vo výške 315,- eur. Žalovaný namietal,
že tieto sumy uhradil, avšak žalobca to nevzal do úvahy a naďalej sa domáha zaplatenia upomienok. Mal
za to, že so žalobcom riadne komunikoval e-mailom, čo možno považovať za písomnú dohodu. Žalobca
túto argumentáciu žalovaného odmietol. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi

stranami sporu prebiehala komunikácia v dňoch 2.5.2022 - 24.5.2022, pričom predmet komunikácie
je nesporný, a to úhrada súm vo výške 690,18 eur a 182,40 eur a následné odpustenie poplatkov za
upomienky zo strany žalobcu. Z tejto komunikácie je však podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný
s návrhom žalobcu nesúhlasil, čo vyplýva z e-mailu žalovaného zo dňa 18.5.2022, kde sa uvádza:
„poprosím posledné stanovisko, či ste ochotný z vašej strany urobiť k tomuto ukončeniu LZ /690,18

eur - neprichádza do úvahy/.“ Následne dňa 24.5.2022 bol žalovanému zo strany žalobcu zaslaný e-
mail s rovnakou ponukou žalobcu. Žalovaný na tento e-mail ďalej nereagoval, preto mu žalobca zaslal
predžalobnú výzvu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 29.6.2022. Žalovaný následne v tento deň
uhradil žalobcovi sumy vo výške 690,18 eur a 182,40 eur. V predžalobnej výzve žalobcu však už nebola
zohľadnená ponuka z predchádzajúcej e-mailovej komunikácie, keďže žalobca vyzval žalovaného na

úhradu sumy vo výške 1.260,78 eur. Žalovaný naopak vykonal úhradu viac ako mesiac po komunikácii
so žalobcom, pričom je pravdou, že žalobca nevymedzil časový priestor, dokedy ponuka platí. Žalovaný
však tieto sumy uhradil až po tom, čo mu bola doručená predžalobná výzva, kde už ponuka žalobcu z e-
mailovejkomunikácienebolazohľadnená.Rovnakozosamotneje-mailovejkomunikáciemedzistranami
sporu podľa súdu prvej inštancie nevyplynulo, že žalovaný s touto dohodou vyslovil súhlas. S poukazom

na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca postupoval správne, ak tieto úhrady započítal na
zvyšok neuhradenej splátky č. 60, ktorá aj po započítaní vykonaných úhrad ostala vo výške 90,60 eur.

11. Žalovaný ďalej spochybnil nárok žalobcu ohľadom refakturácie havarijného poistenia predmetu
leasingu s odôvodnením, že leasing predmetu financovania bol ukončený k aprílu 2022, preto nemalo

byť účtované havarijné poistenie za obdobie máj, jún 2022. Súd prvej inštancie k uvedenému poukázal,
že článok 8 bod 4 VOP počítal so situáciou pri ukončení leasingovej zmluvy a súčasne existujúcich
záväzkoch zo strany žalovaného voči žalobcovi. V takomto prípade bolo možné previesť vlastnícke
právo na leasingového nájomcu samostatnou kúpnou zmluvou. Strany medzi sebou takúto zmluvu
uzatvorili dňa 9.4.2022 s tým, že žalovaný sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu vo výške 1,20 eur a poplatok

za spracovanie kúpnej zmluvy vo výške 108,- eur. V kúpnej zmluve si zmluvné strany dohodli, že k
prijatiu návrhu a uzatvoreniu kúpnej zmluvy dôjde odlišne od ustanovení leasingovej zmluvy, okamihom
úhrady kúpnej ceny a poplatku za spracovanie kúpnej zmluvy podľa faktúry, ktorá je zaslaná súčasne
s uvedeným návrhom. Súd prvej inštancie mal za to, že samotná skutočnosť, že strany sporu uzavreli
kúpnu zmluvu na predmet leasingu neznamená, že žalovaný voči žalobcovi nemal žiadne záväzky

titulom neuhradených splátok či poplatkov za vystavenie upomienok. Naopak, aj po uzavretí tejto zmluvy
strany konania medzi sebou komunikovali, čo vyplýva z predložených e-mailov, pričom k uzatvoreniu
dohody nedošlo. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi o. i. záväzky
vyplývajúce z kúpnej zmluvy, a teda je otázne aj platné uzavretie tejto zmluvy, keďže neuhradenie
záväzkov z nej vyplývajúcich bolo v zmysle jej znenia považované za jej neuzavretie.

12.Pokiaľideopoistnézamesiacemájajún2022,súdprvejinštancieuviedol,ževzmyslečlánku7bodu
10 VOP bol žalobca oprávnený poistiť havarijne predmet leasingu v prípade, ak bol žalovaný v omeškaní
súhradamivovýškeviacako330,-eur(čobolopreukázané,žebol).Zvykonanéhodokazovaniamalsúd
prvej inštancie preukázané, že poistná zmluva č. 9137107569, na základe ktorej bol predmet leasingu

poistený, zanikla až ku dňu 1.7.2022. Do tohto času bolo poistné riadne zo strany žalobcu uhrádzané.
Žalobcovi vzniklo oprávnenie poistiť havarijne predmet leasingu, keď žalovaný bol v omeškaní s úhradou
sumy vyššej ako 330,- eur.13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že vo veci úspešnému
žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudokzmeniltak,žežalobuzamietne,eventuálne,abyrozsudokzrušilavrátilvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) CSP).

15. Žalovaný v odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné uzavretie
leasingovej zmluvy s tým, že pokiaľ išlo o jednotlivé leasingové splátky, tieto boli zo strany žalovaného

vždy hradené vo výške 1.710,19 eur. Každá táto platba bola označená žalovaným variabilným
symbolom, ktorým bolo číslo leasingovej zmluvy (4315800023), ako to stanovovala samotná zmluva
(článok4bod3)aVOP.Ztohtohľadiskamalžalovanýzato,žetoutopresnouakonkrétnouplatbou,ktorá
bola identifikovaná v zmluve, aj v splátkovom kalendári, jasne uvádzal a týmto definoval, akú platbu a na
aké účely realizuje, a že tým nehradil poplatky za upomienky ani sankčné úroky. Vzhľadom na uvedené

považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že sankčné úroky a poplatky evidoval žalovaný pod
rovnakým variabilným symbolom.

16. Pokiaľ ide o leasingové splátky, penalizačné faktúry a poplatky za upomienky, žalovaný dôvodil,
že ide o samostatné záväzky, ktoré vyplývajú aj zo samotnej evidencie žalobcu, keďže ich evidoval

pod rôznymi číslami. To, že vo VOP si žalobca zakotvil možnosť priradzovať platby od najstaršej a
najprv na príslušenstvo, nemení nič na tom, že podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka platí,
že v prípade plurality záväzkov sa priradzuje platba podľa toho, ako to určil dlžník. Platbou leasingovej
splátky v jej presnej a nemennej výške bolo možné jednoznačne rozlíšiť, čo žalovaný ako dlžník
uhrádza. Žalovaný argumentoval, že neplatil leasingové splátky v niekoľkých častiach alebo v nejakých

väčších sumách, ktoré by si potom žalobca mohol priradzovať podľa jeho kľúča. Toto bol vlastne celý
problém počas celého trvania leasingového vzťahu, že žalobca si platby od žalovaného priradzoval k
poplatkom za upomienky a penalizačným úrokom, napriek jeho nesúhlasu a opakovanej komunikácii
o tejto skutočnosti, kde pracovníčka žalobcu ubezpečovala žalovaného, že sa platby budú priradzovať
len na splátky a poplatky za upomienky a sankčné úroky za omeškané splátky sa vyriešia pri skončení

leasingu,čímhozjavneuvádzalacielenedoomylu.Lennazákladetakejtodohodymedzistranamisporu,
žalovaný po uhradení 35. splátky uhradil dňa 10.3.2020 sumu vo výške 1.096,07 eur, ktorou k tomuto
dátumu dorovnal dovtedajšie všetky poplatky za upomienky a sankčné úroky. Napriek tomu žalobca aj
potom stále evidoval neexistujúci dlh vo výške 13,- eur (poplatok za upomienku) a od tohto momentu
naďalej ponižoval platby žalovaného na leasingové splátky o poplatky a úroky, čím znovu evidoval dlh

a omeškanie na leasingovej splátke a takto znovu rástli poplatky a penále neoprávnene.

17. Súdu prvej inštancie ďalej žalovaný vytýkal, že v odvolaním napadnutom rozsudku ustálil, že
žalovaný bol v omeškaní od 28. splátky, ale nezaoberal sa listinným dôkazom predloženým žalovaným
- Rozpisom úhrad splátok a ich párovanie k splátkam podľa splátkového kalendára. Tvrdil tiež, že jeho

e-mail zo dňa 18.5.2022, ktorým mal vysloviť nesúhlas s návrhom žalobcu, bol súčasťou negociačného
procesu a predovšetkým predchádzal poslednému e-mailu pracovníčky žalobcu zo dňa 24.5.2022,
ktorá za žalobcu zotrvala na ich návrhu dohody. Dôvodil, že dohoda o odpustení dlhu teda bola
naplnená konkludentným konaním žalovaného aktívnou formou - úhradou dohodnutých súm. Žalovaný
dňa 29.6.2022 uhradil sumu vo výške 182,40 eur (kúpna cena, poplatok a poistné), ako aj sumu vo výške

690,18 eur (úroky z omeškania). Týmto boli naplnené dojednané podmienky pre odpustenie sumy vo
výške 315,- eur, ktorá pozostávala z 15 upomienok x 21 eur a vyrovnané všetky finančné nároky žalobcu.
Platba podľa dohody o odpustení dlhu tak bola zrealizovaná predtým, ako mal žalovaný možnosť sa s
výzvou a jej obsahom so zmenenými podmienkami oboznámiť.

18. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal náležite s predloženými dôkazmi a
právnymi účinkami právnych úkonov žalobcu a poisťovne. Dôvodil, že ak mal žalobca za to, že žalovaný
mal akékoľvek nevyrovnané záväzky voči nemu a pri formulácii podmienok v návrhu kúpnej zmluvy, že
by bol neúčinný, ak v čase jeho zaslania by tam existovali dlhy, nemalo by žiadnu logiku, aby potomžalobca tento vopred neúčinný návrh kúpnej zmluvy žalovanému zasielal. Keďže tak ale spravil, sám
potvrdil, že voči žalovanému neevidoval už žiadne pohľadávky, čo potvrdzuje aj medzi stranami platné
uzavretiedohodyoodpustenídlhu.Najmäalepokiaľideopoistnézamájajún2022,natietosumynemal

žalobca podľa žalovaného nárok. Podľa žalovaného nebolo ani dostatočne preukázané, že žalobca
zaplatil poistné za mesiace máj a jún 2022 vo výške po 73,20 eur tak, ako si to uplatňuje v žalobe.

19. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že žalobca v konaní nedoložil doklady o doručení faktúry č.
PEN0078659 žalovanému a táto faktúra nebola žalovanému doručená a ani ju neeviduje v účtovníctve.

Sankčné úroky boli uhradené v rozsahu podľa dohody sporových strán, a teda zanikli uhradením.
Namietal aj výšku nároku na penále v sume 238,92 eur. Mal za to, že žalobcom predložená faktúra
č. PEN0078659 je nepreskúmateľná, pretože v článku 6 bodu 3 VOP bolo uvedené, že leasingová
spoločnosť má nárok v prípade omeškania leasingového nájomcu s platením splátok na penále vo výške
0,1 % z dlžnej čiastky. Týmto sa rovnako súd prvej inštancie nezaoberal.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecnesprávny.Uviedol,žežalovanývprípadeuhrádzaniajednotlivýchsplátokboldlhodobovomeškaní,
pričomuvedenúskutočnosťžalobcariadnepreukázal,atopredloženímsplátkovéhokalendára,vktorom
bolo jasne vyznačené, ktoré splátky boli po lehote splatnosti a ako boli následne platby realizované
žalovaným (po lehote splatnosti) priraďované. Platobná morálka žalovaného bola dlhodobo nepriaznivá,

o čom mal žalovaný vedomosť (uvedené sám opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil) a
preto jeho tvrdenia o vykonávaní platieb spôsobom, na ktorý žalovaný nedôvodne poukazuje, neobstoja
a žalobca ich považuje za bezpredmetné. V tejto súvislosti sa nemožno podľa žalobcu stotožniť ani
s opakovanou a nedôvodnou argumentáciou žalovaného, ktorý sa odvoláva na ust. § 330 ods. 1
Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že predmetné ustanovenie nie je možné na tento prípad

aplikovať, keďže žalovaný ako dlžník mal povinnosť plniť žalobcovi ako veriteľovi len jeden záväzok
vyplývajúci zo zmluvy. Navyše je potrebné vziať do úvahy aj dojednanie vyplývajúce z VOP, konkrétne
článok 5 bod 9 VOP, v zmysle ktorého je žalobca oprávnený priraďovať platby leasingových splátok
k najstaršej pohľadávke voči leasingovému nájomcovi – t. j. voči žalovanému, a to najprv na jej
príslušenstvo a následne na istinu. Dôvodil, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluvný

vzťah medzi stranami sporu vznikol, a že žalovaný bol dlhodobo v omeškaní s úhradami splátok, v
nadväznosti na čo mal žalobca právo konať tak, ako to predpokladá článok 5 bod 9 VOP. Zároveň súd
prvej inštancie správne v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalovaný v rámci uhrádzania jednotlivých
splátok nijakým spôsobom nepreukázal, že ním vykonané platby mali byť pripisované na istinu a nie
na penále a poplatky. Tvrdenie žalovaného, že suma zaplatená na poplatkoch a penalizáciách je

neadekvátna, neprimeraná a pod. žalobca odmietol. Argumentoval, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy
mal možnosť oboznámiť sa so zmluvnými podmienkami a rovnako mu museli byť zrejmé následky
neplnenia si zmluvných povinností (v tomto prípade uhrádzať splátky leasingu riadne a včas) – t. j., že
si bude voči nemu žalobca uplatňovať nároky tak, ako to zo zmluvnej dokumentácie vyplýva.

21. V ďalšej časti odvolania žalovaný argumentuje údajným uzatvorením dohody o odpustení dlhu,
pričom v tejto súvislosti súd podľa žalobcu zavádza, keď uvádza, že žalobca otázku písomnej formy
nenamietol. Žalobca argumentoval, že predmetné tvrdenie je nepravdivé, keďže žalobca v jeho
písomnom podaní – Vyjadrenie k odporu zo dňa 27.7.2023 jasne uvádza, že medzi stranami sporu
nedošlo k uzatvoreniu písomnej dohody (tak ako to predpokladá zákon), na základe ktorej by došlo k

odpusteniu dlhu. K uzatvoreniu dohody o odpustení dlhu medzi stranami sporu preukázateľne nedošlo,
čo bolo žalobcom pred súdom prvej inštancie riadne preukázané (okrem iného aj výpoveďou svedka,
ktorého navrhol žalovaný). Z e-mailovej komunikácie strán sporu, ktorá prebiehala v máji 2022 vyplýva,
že žalovaný návrh žalobcu e-mailom zo dňa 18.5.2022 odmietol, pričom na následný e-mail žalobcu
zo dňa 24.5.2022 (ktorý obsahoval totožnú ponuku prezentovanú žalobcom už v predchádzajúcich e-

mailoch), už vôbec nereagoval. Rovnako nemožno podľa žalobcu opomenúť, že hoci žalobca v e-maily
zo dňa 24.5.2022 nevymedzil, resp. neurčil lehotu na vyjadrenie sa žalovaného, žalovaný k aktivite, resp.
reakcii spočívajúcej vo vykonaní úhrady pristúpil až v ten deň, keď mu bola doručená predžalobná výzva.

22. Ďalej žalobca poukázal, že súčasťou žalobcom uplatneného nároku bola aj refakturácia poistného za

obdobiemájajún2022,pričomžalovanýajvodvolaníuvedenýnároknamieta.Vtejtosúvislostižalovaný
tvrdí, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení uvedenej časti uplatneného nároku náležite nevysporiadal
s dôkazmi, ktoré boli predložené. Žalobca sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil a mal za to, že
žalobca predloženými dôkazmi (Potvrdenie od spoločnosti UNIQA pojišťovna, a.s. o prijatí poistnéhoza Poistnú zmluvu č. PZ 9137107569, LZ 4315800023, klient HANAtrans, s.r.o., Široké, za obdobie
od 1.5.2022 do 30.6.2022 zo dňa 7.11.2023) dostatočne a nespochybniteľne preukázal, že v spornom
období poistné uhradil, pričom z uvedeného dôvodu a po zohľadnení skutočnosti, že voči žalovanému

evidoval dlh vo výške viac ako 330,- eur, mu vzniklo oprávnenie havarijne poistiť predmet leasingu aj v
období máj a jún 2022 a následne zaplatené poistné za uvedené obdobie refakturovať žalovanému.

23. V prípade žalobcom uplatneného nároku na penále, ktoré žalovaný namietol až v odvolaní, žalobca
uviedol, že faktúra, ktorou boli penále uplatnené, bola žalovanému riadne doručovaná. Prípadné

nedoručenie predmetnej faktúry (čo žalobca v celom rozsahu aj naďalej popiera) nemá žiaden vplyv
na to, že nárok žalobcu v nej vyčíslený jednoznačne vznikol. Žalovaný sa navyše o dlžnej pohľadávke
dozvedel aj z predžalobnej výzvy, ktorá mu bola preukázateľne doručená dňa 29.6.2022.

24. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

26. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

27. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Odvolací

súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či sa v procesnom postupe súdu prvej inštancie
vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

29. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované

vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. V procesnom
postupe súdu prvej inštancie sa nevyskytli žiadne pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

30. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods.
2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

31. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie
o priradzovaní platieb vykonávaných žalovaným na nároky, ktoré žalobcovi na základe leasingovej
zmluvy vznikli a so závermi týkajúcimi sa e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu v mesiaci máj
2022, z ktorej podľa žalovaného vzišla dohoda o odpustení dlhu. Skutočnosť, že žalovaný má na vec
odlišný názor, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je

postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o nepreskúmateľnosti odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd udáva, že odvolanie
žalovaného je vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu obsahovo prázdne. Z odvolania nevyplýva, ktorá

právna norma aplikovaná súdom prvej inštancie podľa žalovaného nedopadá na daný skutkový stav,
alebo bola nesprávne súdom prvej inštancie interpretovaná, alebo na daný skutkový stav nesprávne
aplikovaná. Preto ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nepovažoval odvolací súd za
naplnený.33. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod

je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej
inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

34. Ako už bolo vyššie uvedené, z odvolania vyplýva, že žalovaný namietal závery súdu prvej inštancie
o priradzovaní platieb vykonávaných žalovaným na nároky, ktoré žalobcovi na základe leasingovej
zmluvy vznikli a závery týkajúce sa e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu v mesiaci máj 2022,
z ktorej podľa žalovaného vzišla dohoda o odpustení dlhu.

35. Pokiaľ ide o otázku priradzovania platieb vykonávaných žalovaným na nároky, ktoré žalobcovi
na základe leasingovej zmluvy vznikli, odvolací súd odkazuje na závery súdu prvej inštancie zhrnuté
odvolacím súdom v odseku 9. tohto rozsudku, ktoré poskytujú vyčerpávajúcu odpoveď k nej. Navyše
odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle článku 5 bodu 9 VOP bol žalobca oprávnený priraďovať platby

leasingových splátok k najstaršej pohľadávke voči žalovanému ako leasingovému nájomcovi, a to najprv
na jej príslušenstvo a až následne na istinu. Súdom prvej inštancie bolo správne ustálené, že žalovaný
bol dlhodobo v omeškaní s úhradami splátok, v dôsledku čoho mal žalobca právo konať tak, ako to
predpokladá článok 5 bod 9 VOP. Rovnako je správny aj záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v rámci
úhrady jednotlivých splátok nepreukázal (napr. poznámkou žalovaného k platbe), že ním vykonané

platby mali byť pripisované na istinu a nie na penále a poplatky.

36. K námietkam žalovaného ohľadne e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu v mesiaci máj
2022, z ktorej podľa žalovaného vzišla dohoda o odpustení dlhu, odvolací súd udáva, že súd prvej
inštancie správne konštatoval, že k uzatvoreniu dohody o odpustení dlhu medzi stranami sporu nedošlo.

Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ktorá prebiehala v máji 2022 vyplýva, že
žalovaný návrh žalobcu e-mailom zo dňa 18.5.2022 odmietol, pričom na následný e-mail žalobcu zo dňa
24.5.2022 (ktorý obsahoval totožnú ponuku prezentovanú žalobcom už v predchádzajúcich e-mailoch)
už nereagoval.

37. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie
je naplnený.

38.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi, priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).