Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612211503
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7612211503.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcov v 1. rade A. B.
C., nar. X.XX.XXXX, C. D. E., F. XX, 2. rade B. E. C., nar. X.XX.XXXX, C. D. E., F. XX, právne
zastúpení Advokátska kancelária SLÚKA a partneri, s.r.o., Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 41,
proti žalovanému G. H., nar. X.X.XXXX, F., F. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom,
advokátom,Poprad,Námestiesv.Egídia11/6aJUDr.JánomZoričákom,advokátom,Poprad,Karpatská
3256/15, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 15C/35/2012-779 z 8.11.2023
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že
I. Určuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1 parcely registra
„C“, č. 1805/3 o výmere 2 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v k.ú. C. D. E., parcely
zakreslenej podľa geometrického plánu A. I. J. č. X/XXXX (úradne overeného pod č. K./XXXX), ktorý
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
II. Rodinný dom žalobcov v 1. a 2. rade so súp. č. XXX, k.ú. C. D. E. stojí na parcelách registra „C“
č. 1805/2 o výmere 240 m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. C. D. E. a č. 1805/3 o výmere 2 m2,

zastavané plochy a nádvoria, k.ú. C. D. E..
III. Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva spoločne a nerozdielne proti žalovanému náhradu trov celého
(prvoinštančného a odvolacieho) konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým, v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta, II.
žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v plnom
rozsahu, o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení
veci a III. štát má právo na náhradu trov titulom znaleckého dokazovania voči žalobcom v 1. a 2. rade
v rozsahu 100 %.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou proti
žalovanému domáhali vydania rozsudku v znení, že spoločná hranica medzi pozemkami parc. č.
1805/2 a parc. č. 1805/1 v k.ú. C. D. E. (v časti tejto spoločnej hranice, ktorá sa nachádza medzi
domom súp. č. XXX a domom so súp. č. XXXX) prebieha stredom spoločného múra tak, ako bude
zakreslené v geometrickom pláne znalca stanoveného súdom, eventuálne, aby rozhodol a určil, že
žalobcovia sú oprávnení z vecného bremena, ktoré právo spočíva v užívaní polovice spoločného múra

ako obvodového múra domu žalobcov. Rovnako podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2.2.Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že predmetom sporu je spoločný múr, ktorý sa nachádza medzi
susediacimi domami. Predmetný spoločný múr je na základe geometrického plánu vedený v katastri
nehnuteľností ako časť hranice susediacich pozemkov parc. č. 1805/2 a 1805/1. Za hranicu v častispojených domov súp. č. XXX a súp. č. XXXX ho považovali aj právni predchodcovia žalobcov a
následne aj žalobcovia samotní. Uviedli, že spoločná hranica prechádza stredom spoločného múru.
Stanovenie takejto hranice na základe budúceho geometrického posudku znalca bude zodpovedať

vydržaniu vlastníckych práv k časti spoločnému múru (1/2 rozmeru jeho hĺbky zo strany nehnuteľnosti
žalobcov) žalobcami, a to na základe dobromyseľného užívania danej časti múru zo strany právnych
predchodcov žalobcov a následne žalobcov počas plynutia nepretržitej a desaťročnej doby vydržania.
V prípade, ak by sa súd nestotožnil, že žalobcovia vydržali vlastnícke právo, súd by sa mal zapodievať
aj otázkou vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo strany žalobcov.

2.3.Súd uznesením z 3.8.2012 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vykonávať
akékoľvek stavebné, udržiavacie alebo iné práce na spoločnom múre, ktorý sa nachádza medzi
spojenými domami súp. č. XXX a XXXX, k.ú. C. D. E., a to v časti spoločného múra a v rozsahu 1/2 hĺbky
múru zo strany domu žalobcov, ako aj zakázal zasahovať akokoľvek do akýchkoľvek konštrukcií domu
žalobcov, a to drevených, murovaných a iných, ktoré sú zapustené do tohto spoločného múru, a to až
do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23.8.2012.

2.4.Žalobcovia podaniami z 28.6.2016 a 28.7.2020 žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby, a to na
základe skutočností, ktoré nastali po podaní pôvodnej žaloby a súd uznesením z 9.10.2020 pripustil
zmenu v znení a ďalej konal o žalobe, ktorou určoval, že I. žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci
(v časti 1/1) parcely registra „C“, parc. č. 1805/3 o výmere 2 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria v k.ú. C. D. E., parcely zakreslenej podľa geometrického plánu A. I. J. č. X/XXXX (úradne

overeného pod č. K./XXXX), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, že II. rodinný dom žalobcov súp.
č. XXX, k.ú. C. D. E. stojí na parcelách registra „C“, parc.č. 1805/2 o výmere 240 m2, zastavané plochy
a nádvoria, k.ú. C. D. E., parc. č. 1805/3 o výmere 2 m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. C. D. E..
2.5. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, tvrdiac, že ani jedna podmienka vydržania nie je splnená.
2.6.V poradí prvým rozsudkom z 21.12.2020 súd žalobu vo výroku I. zamietol a vo výroku II. rozhodol,

že žalovanému priznáva proti žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením, vo výroku III. rozhodol, že
štát má nárok voči žalobcom na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vo výroku IV. rozhodol,
že sa predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k.15C/35/2012-22z3.8.2012zrušuje.Zamietnutiežalobysúdodôvodniltým,žežalobcoviavychádzajú

z toho, že sa právni predchodcovia žalobcov dostali do ospravedlniteľného omylu (omylu spôsobený
nesprávnym zakreslením hranice odborne spôsobilou osobou - geodetom), a zároveň podpísali s
pôvodným vlastníkom čiastočne neplatnú kúpnu zmluvu datovanú dňom 7.4.1997, v ktorej figurovala
nesprávna výmera na nich prevádzaného pozemku (bola o 2 m2 menšia výmera pozemku, ako v zmysle
reálnej deľby mala byť). Takto mali vstúpiť do dobromyseľnej držby - uchopenia držby a titulom bola

čiastočne neplatná kúpna zmluva. Týmto žalobcovia uviedli v konaní titul, od ktorého svoje vlastnícke
práva k nehnuteľnostiam odvodzujú. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že takýmto titulom
nemôžebyťčiastočneneplatnákúpnazmluva,aniskutočnosť,ženiektodonehnuteľnostiinvestujesvoje
vlastné finančné prostriedky. Pre rozhodnutie vo veci samej chýba právne relevantný titul nadobudnutia
nehnuteľnosti. Znalec A. I. J. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX vytvoril novú parcelu č. 1805/3

- zastavaná plocha o výmere 2 m2 pod nosným múrom stavby žalovaného. Tento podklad by mohol byť
podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti, keby súd vyhovel žalobcov vo veci určenia vlastníckeho
práva, k čomu na základe vykonaného dokazovania, k úspechu žalobcov nedošlo. K dobromyseľnosti
oprávnených držiteľov uviedol, že dobrá viera sa posudzuje objektívne, t.j. podľa toho, či držitelia
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno od nich požadovať, nemali a nemohli mať pochybnosti o tom, že

im vec patrí. Žalobcovia nepreukázali ani vstup do dobromyseľnej držby k uvedenému pozemku, ku
ktorému sa domáhajú určiť vlastnícke právo a ani nepreukázali ani držbu tohto pozemku, pretože tento
sa nachádza pod nehnuteľnosťou žalovaného, teda žalobcovia ani nemali ako tento pozemok užívať.
Právni predchodcovia žalobcov a sami žalobcovia kupovali predmetnú nehnuteľnosť tak, ako je vedená
v katastri nehnuteľnosti - t.j. bez nosného múru stavby žalovaného, ktorý sa nachádza na pozemku

žalovaného parc. č. 1805/1 - zastavané plochy o výmere 341 m2 a jedná sa o pozemok pod stavbou
žalovaného. Predmetom sporu nie je obvodový plášť domov žalobcov a žalovaného, ale spor o určenie
vlastníckeho práva. Preto argumentácia žalobcov vo vzťahu k obvodovému plášťu domu žalobcov nemá
vzťah k predmetu sporu.
2.7.Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/81/2021 zo 16.6.2022 súd zrušil rozsudok

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15C/35/2012-506 z 21.12.2020 vo výrokoch I., II. a III. a vec
v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia odvolací súd uviedol, že po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
ustáliť, o aké domy ide (samostatné, radové) a za tým účelom vyzve znalca, aby na základe určeniapolohy obvodových múrov určil plášte domov, a to k 30.10.1996, resp. roku 1996, kedy bol vypracovaný
GP č. XXXXXXXX-XXX/XX geodetom G. L. a znalecký posudok ku kúpnym zmluvám. Odvolací súd
uviedol, že rovnako bude potrebné, aby sa znalec vyjadril k otázke, či priestor, ktorý domy spája je

prechodový priestor, prestrešené schodište, resp. aký charakter mal tento priestor v čase prvotnej kúpy
pred zobytnením podkrovia žalobcami. Rovnako bude potrebné zaujať stanovisko, čo bolo predmetnom
kúpnych zmlúv strán sporu, resp. ich právnych predchodcov. Do pozornosti prvoinštančného súdu
odvolací súd dal, že nie je zrejmé, od čoho odvodzujú žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia
tvrdenie, že kúpili polovicu múru.

2.8.Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie, a to znalecký posudok znalca A. M. D. č. XX/XXXX, ako
aj výsluchy strán sporu.
2.9.Žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku k
znaleckému posudku A. M. D., k čomu súd uviedol, že nezistil žiadne rozpory medzi znaleckými
posudkami A. M. D. a A. E. F..
2.10.Súd vec právne posúdil podľa § 137 CSP, § 132 ods.1, § 129 ods.1, § 130 ods.1, § 134

ods.1,3,4 OZ a konštatoval, že účastníci konania majú vecnú legitimáciu a na určení majú naliehavý
právny záujem a konštatoval, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
a preto súd posudzoval, či žalobcovia majú konkrétny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Podľa
tvrdenia žalobcov vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním. Žalobcovia
uviedli, že počas vydržacej doby predmetu vydržania od 17.11.1997 do 17.11.2007 užívali pozemok

s parcelou č. 1805/3 tak, že vykonávali bežnú údržbu steny, uviedli, že sa dostali do ospravedlniteľného
omylu, ktorý bol spôsobený nesprávnym zakreslením hranice odborne spôsobilou osobou – geodetom
a zároveň podpísali s pôvodným vlastníkom čiastočne neplatnú zmluvu datovanú dňom 7.4.1997,
v ktorej figurovala nesprávna výmera, na nich prevádzaného pozemku bola o 2 m menšia ako v zmysle
reálnej deľby mala byť. Takto mali vstúpiť do dobromyseľnej držby uchopenia sa držby a titulom bola

čiastočne neplatná kúpna zmluva.
2.11.Súd po doplnení dokazovania konštatoval, že rodinný dom so súp. č. XXX je postavený na parcele
1805/2,zapísanýnaLVč.XXXXarodinnýdomsúp.č.XXXXjepostavenýnaparceleč.1805/1,zapísaný
na LV č. XXXX v kat. úz. C. D. E. a tieto domy sú konštrukčne, ako aj dispozíciou riešené ako dvojdom.
2.12.Ďalej boli určené polohy plášťa rodinného domu č. XXX a XXXX podľa porovnania rozmerov

znaleckého posudku XX/XX a skutočnosťou a bolo zistené, že hranica prebieha v chodbe rodinného
domu súp. č. XXX cca 8cm od steny rodinného domu so súp. č. XXXX k.ú. C. D. E..
2.13.Priestor, ktorý uvedené domy spája bol v čase prvého predaja 30.10.1996 pred zobytnením
podkrovia priechodovým priestorom (prechod na dvor rodinného domu súp. č. XXX z rodinného domu
súp. č. XXX, ako aj z ulice len pre vlastníka rodinného domu súp. č. XXX) a zároveň slúžil ako vstupný

priestor so schodiskom pre rodinný dom XXX z ulice F..
2.14.Ďalej z dokazovania vyplynulo, že domy žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného sú konštrukčne
spojené, ale nie spoločným múrom (stenou), nakoľko konštrukčné prvky žalobcov v 1. a 2. rade sú iba
votknuté do nosných konštrukcií prvkov rodinného domu žalovaného. Dokonca z nákresu k znaleckému
posudku je zrejmý priebeh hranice 8cm od steny sporného múra. Hranica medzi rodinnými domami

by mala minimálne prechádzať lícom obvodového múra jedného z dvojdomov. Uvedený stav, aký je
v súčasnosti, bol zapríčinený možnou odchýlkou pri vypracovaní geometrického plánu p. L., keďže
hranica nepredchádza múrom žalovaného a ani lícom muriva žalovaného ale chodbou.
2.15.Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním boli odstránené rozpory medzi znaleckými
posudkami, ako aj odborným stanoviskom a nákresom na č.l. 71. Uviedol, že zo znaleckého posudku

A. M. D. vyplynulo, že domy žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného sú síce konštrukčne spojené, ale nie
spoločným múrom, pretože konštrukčné prvky domu žalobcov v 1. a 2. rade sú votknuté do nosných
konštrukčných prvkov rodinného domu žalovaného.
2.16.Z vydaného odborného stanoviska č. XX/XX A. N. K. vyplynul záver, že v roku 1996 nebola správne
zameraná a zakreslená hranica medzi rodinnými domami.

2.17.Znalec A. E. F. vypracovaným znaleckým posudkom č. XX/XXXX zaujal stanovisko, že hranica
medzi domami prechádza strednicou, osou obom stavbám spoločného múra, avšak tento jeho záver
vychádzal z dopytu súdu a položenej otázky o možnosti návrhu najlepšieho a najekonomickejšieho
priebehu hraníc a nie z reálneho priebehu hraníc v čase kúpy právnych predchodcov strán sporu v roku
1996.

2.18.K znaleckému posudku č. XX/XX vypracovaného znalcom A. I. J. súd uviedol, že znalec vyhotovil
GP a vytýčil vlastnícke hranice v teréne a v ňom vytvoril parcelu 1085/3 o výmere 2 m2, ktoré listiny mali
slúžiť ako podklad k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, ak by súd rozhodol pozitívne
o predmete sporu.2.19.Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemôžu a ani nemohli byť
vlastníkmi múru žalovaného a ani pozemku pod ním, lebo ten nikdy nekúpili a ani ich právni zástupcovia.
Zo samotných kúpnych zmlúv vyplynulo, že v čase podpisov zmlúv boli uzrozumení so skutočnosťou, že

domy, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv sa nachádzali na ucelených a rozdelených parcelách, ktoré
boli vytvorené na základe vyhotoveného geometrického plánu. Dá sa vyvodiť z obsahu kúpnej zmluvy,
že nehnuteľnosť – dom so súp. č. XXX s príslušenstvom a pozemok parc. č. 1805/2 druh pozemku
zastavaná plocha vo výmere 240 m2 sú predmetom prevodu.
2.20.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že takýmto titulom nemôže byť čiastočne neplatná

kúpna zmluva, ani skutočnosť, že niekto do nehnuteľnosti investuje svoje vlastné finančné prostriedky.
Pre rozhodnutie vo veci samej chýba právne relevantný titul nadobudnutia nehnuteľnosti.
2.21.Znalec A. I. J. vytvoril novú parcelu 1805/3 o výmere 2 m2 pod nosným múrom stavby žalovaného.
Tento podklad by mohol byť podkladom pre zápis nehnuteľnosti, ak by súd vyhovel žalobcom vo veci
určenia vlastníckeho práva, k čomu na základe vykonaného dokazovania nedošlo.
2.22.K dobromyseľnosti oprávnených držiteľov súd uviedol, že právni predchodcovia žalobcov a sami

žalobcoviakupovalipredmetnúnehnuteľnosťtak,akojevedenávkatastrinehnuteľnosti,t.j.beznosného
múrustavbyžalovaného,ktorýsanachádzanapozemkužalovanéhoparcelyč.1805/1zastavanéplochy
o výmere 341 m2 a jedná sa o pozemok pod stavbou žalovaného.
2.23.K chybe geodeta G. L., ktorú mal urobiť v roku 1996 súd uviedol, že podľa geometrického plánu
G. L. z roku 1996 boli nové hranice určené v prírode – označené múrom a nový stav vytvoril parcelu č.

1805/1 o výmere 341 m2 pre vlastníkov O. G. a O. I. a parcelu č. 1805/2 o výmere 240 m2 pre vlastníkov
E. H. a E. I.. Tieto nikto nespochybňoval až do podania žaloby žalobcami.
2.24.Súd konštatoval, že k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby žalobcov v celom rozsahu dospel na základe
zistenia, resp. ustálenia jednak skutočnej hranice pozemkov vo vlastníctve sporových strán, ktorá nie je
tak, ako bola v konaní žalujúcou stranou prezentovaná, v strede osi sporného – žalobcami tvrdeného

a označeného spoločného múru, a teda zodpovedal na otázky, či predmetný múr je spoločným, pričom
dospel k záveru, že aj s ohľadom na obsah znaleckého posudku A. M. D. č. XX/XXXX v spojitosti
s jeho výpoveďou učinenou 25.10.2023, z ktorých obsahu vyplynul pre súd jednoznačný záver, t.j.
že sa nejedná o spoločný múr a že žalobcovia ako vlastníci stavby majú v múre žalovaného tzv. iba
osadené votknuté nosné prvky. Vzhľadom na tento záver súdu ustálil, že žalobcovia, resp. ich právni

predchodcovianemohliprávnežiťabyťvpresvedčení,ženadobudlivlastníctvoajgeometrickýmplánom
vymedzenej časti parcely o výmere 2 m2, nakoľko skutkový stav nemohol privodiť naplnenie zákonom
predvídaných podmienok pre vydržanie nehnuteľnosti. Súd dodal, že žalobcovia vydržanie užívacieho
práva neučinili predmetom sporu.
2.25.Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia nepreukázali ani dobromyseľnú držbu

geometrickým plánom vytvorených nehnuteľností, preto súd žalobe nevyhovel a žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol.
2.26.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1,2, § 396 ods.3 CSP tak, že žalobcov
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy v plnom rozsahu.

3.1.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia, a to v celom rozsahu voči výrokom I., II. a
III. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.
3.2.Odvolanie odôvodnili tým, že súd nekritický prevzal argumentáciu A. M. D. bez toho, aby zohľadnil
zásadné chyby a nepresnosti tohto posudku a tiež bez toho, aby ho riadne zhodnotil vo vzájomnej
súvislosti s ostatnými dôkazmi realizovanými v priebehu tohto konania.

3.3.Súd v napadnutom rozsudku riadne nevysvetlil, prečo vychádzal zo znaleckého posudku znalca A.
M. D. č. XX/XXXX a nie zo znaleckého posudku E. F. č. XX/XXXX a poukázali na závery znaleckého
posudku č. X/XXXX znalca A. I. J., ktorý v závere uviedol, že bude potrebné zapísať stavbu žalobcov
so súpisným číslom XXX okrem parcely 1805/2 aj na parcelu 1805/3. V tejto súvislosti nesúhlasia s
tvrdením prvoinštančného súdu, že vykonaným dokazovaním odstránil predmetné rozpory medzi týmito

znaleckými posudkami A. D. a A. F..
3.4.Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP žalobcovia vidia aj v krokoch súdu,
ktoré predchádzali ustanovením znalca A. D.. Žalobcovia žiadali, aby bol dopočutý znalec A. F.. Naopak
žalovaný H. namietal zaujatosť tohto znalca. Súd na predmetnom pojednávaní akceptoval túto námietku
zaujatosti vznesenú žalovaným. Zdôraznili, že žalovaný v dovtedajšom priebehu konania znalca nijako

nenamietal a učinil tak účelovo po viac ako 9 rokoch odo dňa, kedy došlo k znaleckému dokazovaniu
znalca F.. Žalovaný mal na miestom šetrení 18.10.2013 vzniesť námietku zaujatosti, ktorá sa týkala
tohto šetrenia obhliadky nehnuteľnosti, ktoré predchádzalo vypracovaniu predmetného posudku svojho
právneho zástupcu, pričom naopak žalobcovia svojho právneho zástupcu na danej obhliadke nemali.Žiadnu zaujatosť nenamietal žalovaný H. ani vtedy a ani ďalších 9 rokov. Majú za to, že súd postupoval
vrozpores§53ods.1,keďženatakútobezdôvodnúnámietkunemalprihliadať.Zároveňtýmtopostupom
bolo zasiahnuté do princípu rovnosti sporových strán podľa článku 6 CSP v neprospech žalobcov.

3.5.Znalecký posudok č. XX/XXXX A. M. D. bol vypracovaný v rozpore so zákonom, v rozpore s
príslušnými stavebno-technickými normami, ako aj v rozpore s hodnotami, ktoré znalec nameral na
miestnej obhliadke 22.5.2023, a to v časti určenia polohy obvodových múrov susedných domov, keďže
znalec nijako nezohľadnil pravidlá reálnej deľby nehnuteľností. Bol vypracovaný zaujato, jednostranne
na základe vymyslenej argumentácie a sfalšovaných nákresov žalovaného. Je zarážajúce, že znalec

nevypracoval na základe svojich meraní svoje vlastné nákresy pôdorysov susediacich domov, ale v
podstatnom rozsahu prevzal/„validoval“ sfalšované nákresy žalovaného. V tejto súvislosti súdu nevadilo
to, že znalec nevedel vysvetliť, prečo v svojich nákresoch neurčil opláštenie chodby domu žalobcov.
Spomedzi ostatných zjavných nezrovnalostí jeho posudku a argumentácie ďalej uviedli, že
1/ znalec nezakreslil polohu a hrúbku priečky v chodbe domu žalobcov podľa ním nameraných hodnôt,
ale prevzal nákres tejto priečky zo sfalšovaného pôdorysu žalovaného, kde práve u tejto priečky je

sfalšovaná hrúbka aj poloha,
2/ sfalšovaný nákres tejto priečky v skutočnosti má hrúbku len 15 cm tehly zaradil A. D. do nákresu
opláštenia domu žalobcov,
3/ znalec nezohľadnil to, čo sa pod danou priečkou (ne)nachádza pivničný priestor, resp. základy domu,
čo súviselo aj s tým, že neurobil obhliadku pivničných priestorov,

4/ znalec v svojom posudku nezmyselne a nesprávne určil, že hranica medzi susednými domami je
vo vzdialenosti 8 cm od steny predmetného múra v chodbe domu žalobcov. Súdu nevadilo ani to, keď
znalec na pojednávaní 25.10.2023 na otázku žalobcov, prečo zakreslil dvere vedúce na schody na
dvor žalobcov v nesprávnej polohe reagoval tým, že ide o schematický náčrt. Pripomenul, že v tomto
prípade išlo o nepresnosť 95 cm v porovnaní so skutočnosťou, pričom táto nepresnosť vznikla prevzatím

sfalšovaných pôdorysov, ktoré do spisu založil žalovaný. Znalec nedostatočne zrealizoval obhliadku
domu žalobcov, keďže nebol v podkroví ani v pivnici, znalec pochybil pri výbere podkladov, z ktorých
vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku, pochybil v tom, že nezahrnul nevyhnutné podklady do
znaleckého posudku do jeho obsahu a nákresu a predovšetkým pochybil pri samotnom vypracovaní
znaleckého posudku, kedy jeho nákresy nesedia so skutočným stavom na mieste samom. Znalec

svojim posudkom v konečnom dôsledku neurčil opláštenie susedných domov. Na základe uvedeného
je zrejmé, že znalec A. D. nesplnil hlavné zadanie odvolacieho súdu, keďže riadne neurčil opláštenie
domu žalobcov podľa stavu v roku 1996. Táto zrejmá nesprávnosť posudku č. XX/XXXX nebránila súdu
v tom, aby pri svojom rozhodovaní v plnom rozsahu z neho vychádzal.
3.6.K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. e/ žalobcovia uviedli, že súd zamietol

ich návrh na dopočutie znalca A. E. F., a to napriek zrejmým rozporom v záveroch znalca F. a D. v ich
znaleckých posudkoch č. XX/XXXX a XX/XXXX, ktoré sa týkali určenia hranice medzi stavbami strán
sporu. Zdôraznili, že A. D. bezdôvodne vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XX znalca E. B., pričom
opomenul to, že mal vychádzať z rozmerov ním zameraných na miestnej obhliadke, zo zákona a tiež
z pravidiel reálnej deľby nehnuteľností.

3.7.Súd zamietol ich návrh na zrealizovanie kontrolného znaleckého posudku, čo bolo potrebné na
vyriešenie tohto rozporu a zároveň na ustálenie skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie súdu.
3.8.Namietli, že znalec A. D. sa vo svojom posudku vyjadril k hranici medzi domami strán sporu, a to
odlišne ako sa k tomu vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX vyjadril znalec F.. Toto bolo dôvodom,
prečo znalec F. mal byť dopočutý v tejto veci, a ak sa tak nestalo založil takýto nesprávny procesný

postup súdu odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e/.
3.9.K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP žalovaní uviedli, že súd nemal pri svojom
rozhodovaní a posudzovaní skutkového stavu prihliadať na znalecký posudok A. M. D., keďže ten
nebol vypracovaný riadne, správne ani úplne. Súd napriek tomu vykonaním tohto znaleckého posudku
si osvojil zjavne nesprávne argumenty tohto znalca ohľadom priebehu hranice medzi stavbami strán

sporu, pričom toto predstavuje nesprávne skutkové zistenie súdu. Medzi nesprávne skutkové zistenia
súdu radia aj tvrdenie súdu o tom, že právni predchodcovia žalobcov nikdy múr a ani pozemok pod
ním nekúpili, ďalej to, že žalobcovia nemali ako sporný pozemok užívať, keďže tento sa nachádza pod
múrom, ďalej to, že predmetný múr nie je spoločný (zo stavebnotechnického hľadiska) a žalobcovia
(resp. ich právni predchodcovia) nemohli byť presvedčení, že nadobudli vlastníctvo k spornému

pozemku pod predmetným múrom.
3.10.Majúzato,žesúdmalvychádzaťzoznaleckéhoposudkuA.E.F.,akoajvychádzaťzbodu21.2veta
prvá uznesenia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti pred súdom argumentovali, že práve zo Znaleckého
posudku A. F. č. XX/XXXX je zrejmé, že v ich prípade ide o domy spojené zo stavebnotechnickéhohľadiska spoločným múrom, do ktorého sú zapustené mnohé konštrukčné prvky domu žalobcov.
Stavebnotechnickú prepojenosť oboch stavieb na predmetný spoločný múr potvrdil tak znalec A. D.,
a tiež na pojednávaní 25.10.2023, ako aj žalovaní opakovane v priebehu súdneho konania. Skutočnosť,

že predmetný múr slúži ako nosný múr obom susediacim domom, potvrdili aj znalci žalovaného (A. H.
B. a A. E. C.) vo svojich odborných stanoviskách, ktoré do súdneho spisu založil žalovaný. Uvedené
spomína aj súd na viacerých miestach napadnutého rozsudku (viď body 67. a 68.).
3.11.Súd k uvedenému zaujal protirečivé stanovisko a citoval ich z bodu 67., a takto bezdôvodne prebral
argumentáciu a závery znalca D. z jeho Znaleckého posudku č. XX/XXXX, a tiež jeho výsluchu na

pojednávaní z 25.10.2023.
3.12.Podľa zadania odvolacieho súdu súd mal zaujať stanovisko k tomu, či žalobcovia oprávnenou
držbou vydržali vlastnícke právo k spornému pozemku (pozemok parcely č. 1805/3) a tiež k tomu, či
hranica medzi domami prechádza strednicou/osou obom stavbám spoločného múra.
3.13.Práve státie domu žalobcov na spornej parcele 1805/3 je samo o sebe dôkazom užívania tejto
parcely, a to či už právnymi predchodcami žalobcov, ako aj žalobcami samotnými, počas celej vydržacej

doby.
3.14.K tvrdeniu súdu (bod 71.) žalobcovia uviedli, že toto nekorešponduje s výsledkami súdom
vykonanéhodokazovania,keďžedodržbyspornéhopozemkuvstupovaliprávnipredchodcoviažalobcov
nie žalobcovia. Súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žalobcov ohľadom toho,
že titulom uchopenia držby k časti pozemku parcele č. 1805/1 časť o výmere 2 m2 neskôr vymedzená

ako parcela č. 1805/3, u právnych predchodcov žalobcov bola kúpna zmluva zo 7.4.1997 uzatvorená
medzi právnymi predchodcami žalobcov (manželia E. a P.) a M. K. P..
3.15.Titulom na vstup do dobromyseľnej držby môže byť neplatný právny úkon, čo vyplýva z ustálenej
rozhodovacej praxe súdov (uznesenie NS SR z 1.3.2011 sp.zn. 5Cdo/30/2010), pričom spôsobilým
predmetom vydržania môže byť aj časť pozemku, čo vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe súdov

napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/117/1994-R 44/1996 a uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo/30/2010.
3.16.Kskutkovémuzisteniusúduvnapadnutomrozsudku,podľaktoréhoprávnipredchodcoviažalobcov
a následne ani žalobcovia nemohli užívať časť parcely č. 1805/1, lebo ten sa nachádza pod múrom domu
žalovaného, uviedli v prvom rade to, že ide o nesprávne skutkové zistenie súdu. Občiansky zákonník

a ani ustálená rozhodovacia prax súdov nijako nevylučuje to, že je možné mať v oprávnenej držbe
aj zastavaný pozemok. Ak by brali do úvahy akékoľvek rozhodnutie súdu SR, ktorým bolo potvrdené
nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, tak potom podľa logiky argumentácie súdu
znapadnutéhorozsudkubyvovšeobecnosti nebolomožnéuvažovaťovydržaniepozemkupodžiadnym
murovaným plotom, čo zjavne nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

3.17.Súd v napadnutom rozsudku sa takmer vôbec nevyjadril k rozsiahlej argumentácii a dôkazom,
ktoré žalobcovia predložili za účelom preukázania oprávnenej držby sporného pozemku, a to tak zo
strany právnych predchodcov žalobcov, ako aj žalobcov samotných, počas celej vydržacej doby, ktoré
špecifikovali
1/ právni predchodcovia žalobcov zaplatili v roku 1997 aj za polovicu predmetného múru;

2/ právni predchodcovia žalobcov boli si vedomí zápisu ich domu v katastri ako samostatného rodinného
domu so súpisným číslom XXX podľa stavebného zákona s uceleným obvodovým plášťom muriva
a v súlade s pravidlami reálnej deľby nehnuteľnosti;
3/ právni predchodcovia žalobcov vykonávali údržbu predmetného domu;
4/ právni predchodcovia žalobcov I. E. sa vo svojich čestných vyhláseniach vyjadrila k hranici medzi

susednými pozemkami;
5/ v tomto vedomí došlo aj k následnému prevodu domu č. XXX a pozemku parcely č. 1805/2 z právnych
predchodcov žalobcov na žalobcu v roku 2002, ktorí následne tiež vykonávali údržbu múru;
6/ následne žalobcovia nechali vyhotoviť v roku 2005 projekt zobytnenia podkrovia tiež s vedomím, že
vlastnia dom s uceleným obvodovým plášťom muriva, a tiež pozemok pod ním;

7/ žalobcovia sa tak písomne, ako aj osobne pred súdom vyjadrili k priebehu hranice medzi domami
strán sporu;
8/ súdom stanovený znalec A. E. F. sa vo svojom Znaleckom posudku č. XX/XX vyjadril k reálnej deľbe
susediacich domov strán sporu a na pojednávaní 5.6.2019 sa vyjadril aj k Znaleckému posudku XX/
XXXX E. B..

3.18.Žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu podľa § 389 ods.1 a § 391 ods.1 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3.19.K dôvodom pre zrušenie výrokov II. a III. napadnutého rozsudku uviedli, že okolnosti, za ktorých
došlo k podaniu žaloby, postoj žalovaného ku konaniu a v neposlednom rade aj tým, aké sú osobné/majetkové pomery žalobcov odôvodňuje použitie § 257 CSP. Ďalším dôvodom podania žaloby na súd
bolo v roku 2012 agresívne správanie žalovaného, čo zvýrazňuje výnimočné okolnosti tohto prípadu.
Navyše žalobcovia ako osoby poberajúce starobné dôchodky v celkovej úhrnnej výške 975,80 eur

mesačne by boli neprimerane zasiahnutí tým, aby v budúcnosti mali eventuálne znášať trovy tohto
konania, navyše, za okolnosti, že podanou žalobou sa snažili odstrániť stav právnej neistoty nielen na
ich strane, ale aj na strane žalovaného.

4.1.K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný (806-808), ktorý poukázal na to, že z obsahového hľadiska

je podané odvolanie v podstate duplicitným opakovaním argumentácie žalobcov z priebehu konania
pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd v priebehu konania náležite zaoberal a po zvážení ktorej
vo veci rozhodol. V uvedenom smere sú žalobcami uvádzané odvolacie dôvody nielen rovnaké, ale
miestami aj zavádzajúce.
4.2.K námietke odvolateľov týkajúcich sa nevysporiadania riadne so všetkými relevantnými
skutočnosťamižalovanýuviedol,ževzmyslejudikatúryústavnéhosúduplatí,žesúdnemusírozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Konštatovali, že odôvodnenie súdu
v bodoch 59. až 80. napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia
vyplývajúce z § 220 ods.2 CSP.
4.3.Vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa dokazovania a výberu znalca A. M. D. a nie A. E. F.
žalovaný poukazuje na skutočnosť, že znalca A. M. D. pribral súd na základe uznesenia a námietky voči

nemu mohli podať v lehote 7 dní. Vzhľadom na to, že námietky neboli podané, námietka vzťahujúca sa
k zaujatosti znalca D. je pre odvolací prieskum irelevantná.
4.4.Ďalej poukázali na to, že súd sa vysporiadal so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu s poukazom
na závery zrušujúceho uznesenia.
4.5.Z hľadiska významnosti bolo pre napadnuté rozhodnutie podstatné, že žalobcovia ani ich právni

predchodcovia nepreukázali vstup do dobromyseľnej držby pozemku, ktorého vlastnícke právo žiadali
určiť, pretože táto okolnosť z kúpnej zmluvy zo 7.4.1997 nevyplýva. Uvedená zmluva totiž tvrdeniu
žalobcov priamo odporuje, kedy pod následkom zodpovednosti zmluvných strán za jej obsah jasne
uvádza, že právni predchodcovia žalobcov nadobúdajú pozemok o výmere 240 m2. Prejav vôle
uvedených strán je jasný a zrozumiteľný, a preto nemôže byť menený účelovým výkladom žalobcov

v tomto konaní, resp. sugestívnymi tvrdeniami o jej platnosti, či neplatnosti v účelovo zvolenej výmere
a časti, ktorá nezodpovedá prejavenej vôli účastníkov. Navyše poukázali na rozhodnutie najvyššieho
súdu sp.zn. 22Cdo/781/2006, v zmysle ktorého nemôže byť predmetom držby a vydržania časť stavby,
hoci by aj bola užívaná ako jedna vec a tvorila s ňou funkčný celok, pretože táto nie je spôsobilá byť
predmetom právnych vzťahov.

4.6.Žalobcovia nepreukázali základné vydržacie podmienky, preto nie je dôvod na to, aby sa
súd v napadnutom odôvodnení dopodrobna zaoberal rozsiahlou argumentáciou, ktorá vychádza
z odvodených a subsidiárnych argumentov podporujúcich tento prvý a nesplnený predpoklad.
Vyvrátením uvedenej skutočnosti potom nie je potrebné, aby súd reflektoval na ďalšie tvrdenia a úvahy
žalobcov v konaní, ktoré sa subsidiárne odvodzujú od neexistencie ich oprávnenej držby.

4.7.Odôvodnenie súdu má všetky zákonnom požadované náležitosti. Žalovaný uvádza, že za procesnú
vadu konania nemožno považovať to, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa
predstáv odvolateľov.
4.8.K dôvodom, ktoré žalobcovia označujú ako podklad pre zrušenie výrokov o trovách konania,
žalovaný uviedol, že z jeho pohľadu ide o snahu vyhnúť sa zodpovednosti za výsledok iniciovaného 12-

ročného sporu, ktorý bol sprevádzaný schválnosťami a hádkami. Žalovaný na účinnú obranu svojich
práv vynaložil nemalé finančné prostriedky, pritom je vekovo starší ako žalobcovia a účastníkom na
stranežalovanéhobolsám.Vzniknuténákladysamutakneprerozdeliliakonáklady,ktorépočaskonania
vznikali žalobcom. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia (č.l. 821 - 824) a pripojili prílohy, a to prezenčnú
listinu (č.l. 825), pôdorysy (č.l. 826), čestné vyhlásenie (č.l. 827), z výpovede svedka (č.l. 828), čestné
vyhlásenie (č.l. 829), technickú správu (č.l. 830).

6.1.Žalobcovia podaním z 19.3.2024 doručili súdu vyjadrenie - zhrnutie k 12.3.2024. Poukázali
na podané odvolanie, zdôraznili, že v priebehu pojednávania 21.10.2022 namietali bezdôvodné
akceptovanie žalobcom vymysleného obvinenia súdneho znalca A. E. F. z nezákonnej činnosti a po
uplynutí 9 rokov od údajného vymysleného skutku.6.2.Vyjadrili sa k znaleckému posudku A. D. č. XX/XXXX, v ktorom zhrnuli dôvody, ktoré uviedli aj
v podanom odvolaní.
6.3.Namietali žalovaným predloženú sfalšovanú dohodu z 21.10.1996, pričom poukázali na odborné

vyjadrenie č. XX/XXXX H. Q. C. - sfalšovaný podpis M. P..
6.4.Ďalej namietli, že žalovaný počas celého pojednávania tvrdí a zavádza súd, že ich vstupná chodba
z F. ulice bola používaná ako prechodový priestor pred vstup do obidvoch RD až do roku 1999. Toto
klamstvo vyvracia svedok p. O., ktorý uviedol, že do svojho domu museli vchádzať z boku od E. ulice.
Túto chodbu užívala len rodina E., P. a rovnako poukázal na čestné vyhlásenie p. E. zo 16.4.2019, ktorá

uviedla, že „tento vchod do domu z F. ulice sme užívali len my, lebo O. mali svoj vlastný vchod do ich
domu z E. ulice“.
6.5.Dôkazom je aj skutočnosť, že ich strecha je položená na spoločnom štítovom múre a tu dochádza
k prieniku ich strechy nad spoločný múr, a to ako nad nosný, tak aj nad štítový múr.
6.6.Asymetrickým rozdelením stavby by podľa žalovaného druhý rodinný dom bol degradovaný - bez
úplného obvodového plášťa, čím by nespĺňal stavebné zákony a predpisy pre samostatnú stavbu.

Spoločný múr je najjednoduchším, najekonomickejším a najracionálnejším riešením prerozdelenie
stavby na dva plnohodnotné RD, spĺňajúce všetky stavebné zákony a predpisy.
6.7.Ďalej namietli, že žiaden iný súdny znalec sa v tejto problematike nestotožňuje s konštatovaniami A.
D.. Stanoviská dvoch súdnych znalcov, p. B., A. F., A. C., A. K. v znaleckých posudkoch a vyjadreniach,
ktoré sú založené v súdnom spise.

6.8.Rovnako sa vyjadrili k námietke proti výrokom o náhrade trov konania, keďže iniciovanie sporu bolo
práve reakciou na agresívne správanie žalovaného (zrezanie časti latovania ich strechy), vyhrážky („Ja
keď zbúram ten múr, tak ten Váš dom spadne.“).

7.Odvolací súd po nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie

žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na
potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388
CSP, zmenil tak, že I. určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 1/1
parcely registra „C“, č. 1805/3 o výmere 2 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v k.ú. C.
D. E., parcely zakreslenej podľa geometrického plánu A. I. J. č. X/XXXX (úradne overeného pod č. K./

XXXX), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku, II. rodinný dom žalobcov v 1. a 2. rade so súp. č. XXX,
k.ú. C. D. E. stojí na parcelách registra „C“ č. 1805/2 o výmere 240 m2, zastavané plochy a nádvoria,
k.ú. C. D. E. a č. 1805/3 o výmere 2 m2, zastavané plochy a nádvoria, k.ú. C. D. E. a III. žalobcom
v 1. a 2. rade priznal spoločne a nerozdielne proti žalovanému náhradu trov celého (prvoinštančného
a odvolacieho) konania v rozsahu 100%.

8.1.Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.
8.2.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov zistil, že tieto sú dôvodné, preto vo veci nariadil odvolacie
pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, lebo mal za to, že prvoinštančný

súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

9.V konaní neboli sporné skutočnosti, že
- Kúpnou zmluvou zo 14.3.1997 uzatvorenou medzi M. K. P. ako predávajúcim a H. O. a B. O. ako
kupujúcimi bolo prevedené vlastnícke právo k domu súp. číslo XXXX s príslušenstvom, na par. č. 1805/1,

pozemok parc. č. 1805/1 - zastavená plochy o výmere 341 m2. Kúpna cena vychádzala zo znaleckého
posudku vypracovaného E. B. č. XX/XXXX.
- Kúpnou zmluvou z 28.11.2011 uzatvorenou medzi H. O. a B. O. ako predávajúcimi a žalovaným ako
kupujúcim bolo prevedené vlastníctvo k rodinnému domu so súp. č. XXXX a pozemku, na ktorom je dom
postavený, parcela č. 1805/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2 v k. ú. C. D. E., obec C.

D. E., R. E. S. XXXX/XX, T. C. D. E..
- Kúpnou zmluvou zo 7.4.1997 uzatvorenou medzi M. K. P. a ako predávajúcim a H. E., I. E., G. P.,
E. E. ako kupujúcimi bolo prevedené vlastnícke právo k domu súp. č. XXX s príslušenstvom, na parc.
č. 1805/2, pozemok par. č. 1805/2 - zastavané plochy o výmere 240 m2. Kúpna cena vychádzala zo
znaleckého posudku vypracovaného E. B. č. XX/XXXX.

- Kúpnou zmluvou zo 10.9.2002 uzatvorenou medzi G. P. a I. E. ako predávajúcimi a žalobcami ako
kupujúcimi došlo k prevodu vlastníctva rodinného domu súp. č. XXX s príslušenstvom, stojaci na par. č.
1805/2, parcela č. 1805/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2. Nehnuteľnosť bola opísaná
a ocenená znalcom E. B..- Týmto nesporným skutočnostiam svedčia zápisy na LV č. XXXX, pre okres C. D. E., obec C. D. E., k.
ú. C. D. E., na ktorom sú vlastníkmi parcely C KN č. 1805/2 o výmere 240 m2, na ktorej sa nachádza
stavba súpisné č. XXX, žalobcovia 1/ a 2/ a na LV č. XXXX, pre okres C. D. E., obec C. D. E., k. ú. C.

D. E. je vlastníkom parcely C KN č. 1805/1 o výmere 341 m2, na ktorej sa nachádza stavba súpisné
č. XXXX, žalovaný.
- V konaní nebolo sporné, že dom žalovaného bol postavený v roku 1928 – 1929 ako samostatne stojaci
dom (so základom a štyrmi obvodovými múrmi) a dom žalobcov bol postavený v roku 1936 tak, že bol
pripojený k domu žalovaného. Týmto konaním vznikol dvojdom s jedným spoločným nosným múrom

[odborné stanovisko A. K. č. XX/XXXX (č.l. 48)]. Toto tvrdenie nie je v rozpore ani so závermi odborného
posudku A. E. C. (č.l. 53), ktorý uviedol, že dom bol nalepený bez vlastnej nosnej steny a konštrukčne
múr náleží domu p. H.. A. C. sa vyjadril aj k vlastníctvu múru, na čo ale nebol oprávnený, lebo ide
o právnu otázku nie odbornú. Obdobne sa vyjadril k múru v stanovisku aj A. H. B. (č.l. 58), že ide o nosnú
priečku, ktorá slúži obom vlastníkom a konštrukčne táto stena patrí k domu p. H.. Znalec A. M. D. v
znaleckom posudku č. XX/XXXX (č.l. 649 – 692) rovnako konštatoval, že ide o dvojdom. Tento záver

vyplynul aj z výpovede tohto znalca. Odvolací súd pri tejto príležitosti cituje zo znaleckého posudku
znalca A. M. D., ktorý na strane 5 posudku (č.l. 653) uviedol, že „stavby sú konštrukčne aj dispozíciou
riešené ako dvojdom“. Následne definoval dvojdom podľa STN 734301, že „ide o bytovú budovu, ktorá
vznikla združením rodinných domov. Rodinné domy majú jednu spoločnú deliacu stenu umiestnenú na
spoločnej hranici pozemku a každý má samostatný prístup do domu a na vlastný pozemok“.

- Nespornou bola v konaní aj skutočnosť, že domy strán sporu sú dve samostatné stavby rodinných
domov, ktoré sú obe funkčne oddelené.
- Oba domy sú majú samostatné vchody, samostatné napojenia na verejné siete - vodovod, kanalizáciu,
rozvod elektriky, s lokálnym vykurovaním.
-Domyžalobcovažalovanéhosúkonštrukčnéspojené,tak,ženosnékonštrukčnéprvkydomužalobcov,

sú votknuté do nosných konštrukčných prvkov rodinného domu žalovaného.

10.1.Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú podľa tvrdenia žalobcov
mali nadobudnúť vydržaním.
10.2.Žalobcovia vychádzali z toho, že boli naplnené podmienky dobromyseľnej držby a vydržania

pozemku prac. č. 1805/3, pretože si právni predchodcovia žalobcov a následne aj sami žalobcovia mohli
dôvodne myslieť, že vlastnia tak spornú parcelu č. 1805/3 (v rozhodnom čase vydržania ako časť parcely
č. 1805/1), ako aj polovicu predmetného múru. Počas kvalifikovanej vydržacej doby predmetu vydržania
odo dňa 17.11.1997 do 17.11.2007 tak právni predchodcovia žalobcov, ako aj následne žalobcovia
užívali pozemok par. č. 1805/3. Žalobcovia tvrdia, že sa právni predchodcovia žalobcov dostali do

ospravedlniteľného omylu (omylu spôsobený nesprávnym zakreslením hranice odborne spôsobilou
osobou - geodetom), a zároveň podpísali s pôvodným vlastníkom čiastočne neplatnú kúpnu zmluvu
datovanú dňom 7.4.1997, v ktorej figurovala nesprávna výmera na nich prevádzaného pozemku (bola o
2 m2 menšia výmera pozemku, ako v zmysle reálnej deľby mala byť). Vstúpiť do dobromyseľnej držby
mali uchopením vlastníctva a titulom bola čiastočne neplatná kúpna zmluva, ktorá predstavuje titul, od

ktorého vlastnícke práva k nehnuteľnostiam odvodzujú.

11.1.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11.2.Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
11.3.Podľa § 126 ods.1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
11.4.Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11.5.Podľa § 132 ods.1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
11.6.Podľa § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
11.7.Podľa § 134 ods.3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.
11.8.Podľa § 134 ods.4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.12.Odvolací súd v prvom rade riešil otázku vydržania spornej nehnuteľnosti žalobcami.

13.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri

splnení zákonom požadovaných predpokladov, ktorými sú:
a) spôsobilý predmet vydržania;
b) spôsobilý predmet držby (§ 134 ods.2 OZ);
c) dobrá viera;
d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods.1 OZ);

e) uplynutie vydržacej doby

14.1.Predmetom vydržania môžu byť veci (hnuteľné a nehnuteľné), práva a iné majetkové hodnoty.
Judikatúrapripúšťavprípadenehnuteľnostíivydržaniečastiveci,atovprípadeparcelyačastistavby,ak
je vertikálne stavebne oddelená. Spôsobilým predmetom vydržania je pozemok, ktorý je časťou parcely
(Rc 40/2000).

14.2.Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ
musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí.
14.3.Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do
obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená, a teda
chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené tieto pojmové znaky:

a) Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ktorá vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec
patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec
by mohla držiteľovi vlastnícky patriť (napr. zo zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej
sa osoba ujala držby), pričom neplatnosť spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne
posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné odborné predpoklady a pod.

b) Akdržiteľvykonávadržbuvrovnakomrozsahuakovlastník,vykonávaoprávneniapatriacedoobsahu
vlastníckeho práva, t.j. držiteľ nakladá s vecou ako so svojou počas celej vydržacej doby.
c) Súčasne musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania (titul hoci
aj domnelý). Na záver o tom, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, sa nevyžaduje zmluva ani
rozhodnutie štátneho orgánu. Prekážkou nie je ani to, že držiteľ dočasne vec neužíva, prípadne ju užíva

iba občas. Stačí, aby pri faktickom ovládaní veci mal kedykoľvek možnosť vykonávať držbu rovnako,
ako vlastník vykonáva svoje vlastnícke práva.
14.4.Z analýzy týchto pojmových znakov oprávnenej držby vyplýva, že v každom prípade nemožno
úplne jednoznačne určiť, či je držba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne
rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená. Opodstatnenosť tejto právnej domnienky vychádza z poznatku, že dôkaz o stave mysle
držiteľa sa vytvára len nepriamo, úsudkom z iných dôkazov, a z hľadiska procesného dokazovania
je preto v prípade pochybností vhodnejšie vychádzať z dobromyseľnosti držiteľa a dôkazné bremeno
preniesť na toho, kto namieta voči oprávnenosti držby.
14.5.Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to

okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný
právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité
uplynutie zákonom stanovenej doby.
14.6.Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav,

o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa
dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti
držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť musí byť

posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do úvahy treba brať, či by držiteľ
pri bežnej (normálnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno
po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec patrí. Vo vzťahu k
vydržaniu je nevyhnutné, aby takáto dobromyseľnosť bola daná po celú dobu plynutia vydržacej doby.
Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali

vznik držby. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá
objektívne musela vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí (napr. oboznámenie sa s vlastníckym
zápisom v katastri a pod.)14.7.Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci. Takýto omyl môže mať skutkovú alebo právnu
povahu. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý, keďže je

neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, treba posudzovať objektívne z hľadiska bežnej (normálnej)
opatrnosti každého držiteľa.
14.8.Príkladom skutkového omylu je aj užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ domnieva, že je súčasťou
jemu patriaceho pozemku.
14.9.Oprávnená držba môže vzniknúť aj na základe domnelého (putatívneho) právneho dôvodu. Vo

vzťahu ku ktorému sa držiteľ dobromyseľne so zreteľom ku všetkým okolnostiam domnieva, že svoje
vlastníctvo nestratil alebo ak v dôsledku nesprávneho zamerania alebo oplotenia užíva väčší pozemok,
než mu prináleží.
14.10.Vylúčená nie je ani tzv. dobromyseľnosť držby contra tabulas, teda držby, pri ktorej vlastnícke
právo na základe zápisu v katastri nehnuteľností svedčí v prospech inej osoby ako držiteľa. Napr. ak
držiteľ nadobudne do vlastníctva pozemok na mieste samom nesprávne ohraničený tak, že do jeho

hraníc je zabraná aj časť susedného pozemku, avšak v takom tvare a výmere, že držiteľ mohol dôvodne
predpokladať, že hranice pozemku sú zamerané správne.

15.1.Ustanovenie § 134 ods.1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný, originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej

zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho

titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej
opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení
ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom
právnym (uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011 sp.zn. 5Cdo/30/2010).

15.2.Samotná držba nie je právny ale faktický stav, ktorý však požíva právnu ochranu. Ak je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným
(§ 130 ods.1 OZ).
15.3.Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby (§ 130 ods.2 OZ). Vlastník je v medziach zákona

oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§
123 OZ).

16.1.Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,

že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať
pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus),

teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul
svedčí (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/260/2008 z 10.12.2008).
16.2.Či držiteľ veci je v zmysle ustanovení § 132a OZ (teraz § 130 - pozn. autora) dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pritom
je,čidržiteľprinormálnejopatrnosti,ktorúmožnosozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadurozumne

požadovaťodkaždéhosubjektu,mal,resp.moholmať,alebonemal,prípadnenemoholmaťpochybnosti
o tom, že mu vec patrí (V 5/1989).
16.3.Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje
určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže
byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta,

prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno
vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí (R 45/1986).
16.4.Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjektepožadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2008 sp.zn. 5Cdo/260/2008).
16.5.Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom

na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie
ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takom prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného
pozemku (rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/1848/98).
16.6.Titulom, o ktorý sa opiera oprávnená držba, môže byť aj rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva,
a to aj v prípade, že poručiteľ v skutočnosti nebol vlastníkom veci; v prípade pozemku možno takto

nadobudnúť oprávnenú držbu aj vtedy, ak tento pozemok nebol predmetom dedičského konania, no
susedí s pozemkom, ktorý držiteľ nadobudol v dedičskom konaní, a to za predpokladu, že dedič sa ujal
jeho držby (resp. držby spoluvlastníckeho podielu) a pritom konal v ospravedlniteľnom omyle, že ide o
časť pozemku, ktorý zdedil (rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo/1085/2010).
16.7.Ak v zmluve o prevode nehnuteľností, ktorá vyžaduje písomnú formu, nie je medzi prevádzanými
nehnuteľnosťami uvedená nehnuteľnosť, ohľadne ktorej si strany priali, aby bola prevedená, nemôže byť

nadobúdateľ spravidla so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že takú nehnuteľnosť nadobudol,
pretože nie je dobre ospravedlniteľné, aby sa pri podpise zmluvy nepresvedčil, či sa prevádzajú všetky
nehnuteľnosti podľa dohody účastníkov. Súčasne však platí, že hodnotenie dobrej viery je vždy vecou
individuálneho posúdenia a že treba brať do úvahy všetky okolnosti veci; aj v takom prípade je preto
nutné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná (rozsudok NS ČR

sp.zn. 22Cdo/3410/2011)
16.8.Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/55/2013 „....ak teda žalovaná kúpila pozemok,
ktorého hranice boli v teréne vyznačené kolíkmi zhodne s jeho zakreslením v geometrickom pláne a po
necelomrokunechalazhotoviťvmiestachtaktovyznačenýchplotaniktoinýpodobuoduzavretiakúpnej
zmluvy do výstavby oplotenia pozemok neužíval, možno v súlade s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho

súdu uzavrieť, že žalovaná pozemok fakticky ovládala už od jeho kúpy. ...Dovolací súd vychádza z
ustálenej judikatúry, že v prípadoch, kedy niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí
držby časti alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v takomto prípade nadobúdací
titul ku skutočne vlastnenému pozemku (kúpna, darovacia zmluva, závet, rozhodnutie v dedičskom
konaní), i keď ide o putatívny titul, je postačujúci. Ani samotná skutočnosť, že držiteľ nenechal vytýčiť

hranice ním držaných pozemkov, a nezistil tak, že drží i časť pozemku, ktorého vlastníkom nie je,
nevylučuje jeho oprávnenú držbu.“
16.9.Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa v takom prípade je i pomer
plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Ospravedlniteľný omyl, a teda i oprávnenú držbu,
nemožno vylúčiť ani v prípade, že výmera držaného pozemku dosahuje až 50% výmery pozemku

kúpenéhovýnimočneiviac,napríklad,akpôjdeopozemoknepravidelnéhotvaruvneprehľadnomteréne
alebo bol držiteľ uvedený do omylu znalcom, je potrebné prihliadnuť i k tomu, že pozemky boli pod
spoločným oplotením, že právny predchodca ich užíval v rovnakom rozsahu a takto ich tiež kupujúcemu
ako predmet kúpnej zmluvy predal. Je tiež potrebné prihliadnuť k postoju pôvodného vlastníka časti
susednej parcely; pokiaľ roky jej užívania držiteľom trpel, je potrebné vychádzať z toho, že ani on

nepredpokladal, že predmetom držby suseda je i časť jeho parcely (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp.zn. 22Cdo/2724/2009).

17.Vychádzajúc z právnej teórie a citovaných judikátov odvolací súd dospel k rozdielnym záverom ako
prvoinštančný súd.

18.Pokiaľ ide o právny titul vstupu do držby a dobromyseľnosť žalobcov, súd poukazuje na vyššie
citované rozsudky NS SR sp.zn. 5Cdo/260/2008 z 10.12.2008, NS ČR sp.zn. 22Cdo/2724/2009, NS ČR
sp.zn. 22Cdo/55/2013.

19.1.V prejednávanom prípade vychádzajúc z kúpnej zmluvy zo 7.4.1997 uzatvorenej medzi M. K. P.
a ako predávajúcim a H. E., I. E., G. P., E. E. ako kupujúcimi je zrejmé, že bolo prevedené vlastnícke
právo k domu súp. č. XXX s príslušenstvom, na parc. č. 1805/2 a pozemok par. č. 1805/2 - zastavané
plochy o výmere 240 m2, a to na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vyhotoveného
G. L. 30.10.1996, autorizačne overeného A. U. J..

19.2.Znalec A. E. F. na pojednávaní 6.5.2019 uviedol, že „geometrický plán nemôže rozdeliť dom,
lebo geodet z právneho hľadiska nie je právne, ani odborne oprávnený rozdeliť stavbu. Predtým ako
bol vypracovaný geometrický plán mal byť vypracovaný znalecký posudok na reálnu deľbu stavby....Zápis o rozdelení jedného rodinného domu na dva rodinné domy sa dá urobiť jedine na základe
predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu.“
19.3.K reálnemu rozdeleniu domov teda došlo až znaleckým posudkom A. E. F. č. XX/XXXX, ktorý určil

zvislú deliacu rovinu rozdelenia pôvodného rodinného domu.
19.4.Vychádzajúc z uvedeného je bod 1./ predmetnej kúpnej zmluvy je v časti týkajúcej sa rozdelenia
domu na dva samostatné domy neplatný podľa § 39 OZ, lebo svojím obsahom odporuje zákonu.
19.5.Z kúpnej zmluvy je rovnako zrejmé, že kúpna cena vychádzala zo znaleckého posudku
vypracovaného E. B. č. XX/XXXX, podľa ktorého predmetom oceňovaných nehnuteľností bol dom A,

ktorý v súčasnosti patrí žalovanému a dom B, ktorý v súčasnosti patrí žalobcom a pozemok, ktorý bol
špecifikovaný ako parc. č. 1805/2 -zast. plocha o výmere 240 m2.

20.1.Právni predchodcovia žalobcov nemohli mať žiadne pochybnosti v tom smere, že kupujú dom
s troma obvodovými múrmi a štvrtý múr je spoločný nosný múr s domom žalovaného a že s domom
kupovali aj pozemok pod domom ako zastavanú plochu.

20.2.Odvolací súd má za to, že z geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX vypracovaného
geodetom G. L. 30.10.1996 (č.l. 143) právni predchodcovia žalobcov nevedeli a ani nemohli vedieť určiť,
čihranicaprechádzaprivonkajšomobvodespoločnéhomúrualebojehostredom,keďžetájezakreslená
len ako červená čiara, vedúca cez bývalú parc. č. 1805 a rozdeľujúca ju na parc. č. 1805/1 a 1805/2.
20.3.Pri posudzovaní oprávnenosti držby, treba brať do úvahy, či by držiteľ pri bežnej (normálnej)

opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo)
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec patrí. Nastúpenie dobromyseľnosti je potrebné
posudzovať predovšetkým podľa okolností, ktoré sprevádzali vznik držby.
20.4.Pri posudzovaní obvyklej opatrnosti, od právnych predchodcov žalobcov a ani od žalobcov
samotných nemožno spravodlivo požadovať, aby z obsahu kúpnej zmluvy alebo predloženého

geometrického plánu, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy mohli usúdiť, kadiaľ vedie hranica pozemkov
a to aj za predpokladu, že tá by bola určená správne. Už vôbec sa nemohli domnievať, že kúpili dom
s troma stenami, teda bez spoločného múru, keďže zo znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený v čase
prvotného predaja vypracovaného E. B. č. XX/XXXX, boli ocenené celé domy (dom A a dom B), pričom
v obidvoch domoch bol ocenený aj spoločný múr v bode 3.1c (č.l. 150) a 3.1c (č.l. 152).

20.5.Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že právni predchodcovia žalobcov kúpili dom s troma
múrmi, resp. že mali záujem kúpiť dom s troma múrmi. Bez akýchkoľvek pochybností možno uzavrieť,
že právni predchodcovia žalobcov mali záujem zakúpiť dom plnohodnotný a funkčný.
20.6.Je nesporné, že nový výkaz výmer a nový stav vychádzal z doterajšieho stavu z parcely CKN č.
1805 o výmere 581m2. Nový stav vytvoril parcelu č. 1805/1 o výmere 341 m2 pre vlastníkov O. G. a O.

I. a parcelu č. 1805/2 o výmere 240 m2 pre vlastníkov E. H. a E. I.. Od právnych predchodcov žalobcov
nemožno spravodlivo požadovať, aby vedeli, resp. mohli spoľahlivo určiť, či užívajú zastavanú plochu
240 m2 alebo 242 m2, pritom už vôbec nehovoriac o tom, že ide o bežnú prípustnú odchýlku, ktorá v tom
čase mohla byť vyvolaná aj menej presným meraním.
20.7.Pri posudzovaní obvyklej opatrnosti, odvolací súd vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané

a ani tvrdené žiadnou stranou, že by hranica medzi parcelami 1805/1 a 1805/2 bola v priestore označená
akýmkoľvek oplotením, stĺpikom alebo iným spôsobom. Právni predchodcovia žalobcov sa preto mohli
dôvodne domnievať, že predmetný múr je spoločný (Čestné vyhlásenie I. E., č.l. 47). Uvedenému
tvrdeniu nebráni ani skutočnosť, že spoločný múr pôvodne „konštrukčne“ patril právnym predchodcom
žalovaného. Uvedené vyplýva z logiky veci, keďže jeho dom bol postavený ako prvý a bol postavený

ako samostatne stojaci dom (so 4 stenami). Až dostavaním druhého domu sa zmenila charakteristika
stavby a vznikol dvojdom.

21.1.Okolnosti nastúpenia dobromyseľnosti musia vždy súvisieť s nejakým omylom, s ktorým je spojené
presvedčenie držiteľa, že nadobudol vlastníctvo k veci. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti

je však len ospravedlniteľný omyl, ktorý, keďže je neoddeliteľne spojený s dobromyseľnosťou, treba
posudzovať objektívne z hľadiska bežnej (normálnej) opatrnosti každého držiteľa.
21.2.Odvolací súd zastáva názor, že v prejednávanej veci došlo súčasne k právnemu aj skutkovému
omylu.
21.3.Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych

predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
Právny omyl bol vyvolaný geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX geodeta G. L. z 30.10.1996,
ktorý nebol spôsobilý rozdeliť pôvodnú nehnuteľnosť na dva samostatné domy.21.4.Za skutkový omyl možno považovať užívanie pozemku, o ktorom sa držiteľ domnieva, že je
súčasťou jemu patriaceho pozemku, ktorý vytvára jeden funkčný celok. Skutkový omyl právnych
predchodcov žalobcov spočíval v tom dom so súp. č. XXX užívali v celosti aj so spoločným múrom, teda

rovnako ako vlastníci užívali aj pozemok pod týmto múrom a ako držitelia domnievali, že je súčasťou im
patriaceho pozemku parc. č. 1805/2 o výmere 240 m2.

22.1.Odvolací súd má za to, že zo všetkých skutkových okolností možno vyvodiť úmysel právnych
predchodcov žalobcov, kúpiť celý dom, tento užívať a spolu s ním užívať aj pozemok ako zastavanú

plochu, na ktorej dom stojí.
22.2.Oprávnená držba žalobcov sa opiera o existujúci, domnelý právny dôvod, kúpnu zmluvu zo
7.4.1997 uzatvorenou medzi M. K. P. a ako predávajúcim a H. E., I. E., G. P., E. E.. Žalobcovia, resp.
ich právni predchodcovia boli držiteľmi so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im taký právny
titul svedčí.

23.Nerušená držba žalobcov, resp. ich právnych predchodcov trvala od 7.4.1997, keď sa chopili užívania
nehnuteľností, minimálne do času, keď žalovaný sa stal vlastníkom domu súp. č. XXXX (17.2.2012),
resp. keď žalovaný zrezal motorovou pílou časť dreveného latovania na streche (čestné prehlásenie V.
T., č.l. 21), t.j. viac ako 10 rokov.

24.1.Žalobcovia splnili všetky zákonom požadované predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva
vydržaním [spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý predmet držby (§ 134 ods.2 OZ), dobrá viera,
oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods.1 OZ), uplynutie vydržacej doby].
24.2.Niet žiadnych pochybnosti o tom, že konali v dobrej viere a boli dobromyseľní v tom, že im vec
patrí. Odvolací súd poukazuje na princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromno-právnych vzťahov,

ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu
a určil, že žalobcovia vydržali sporný pozemok pod stavbou tak, ako je špecifikovaný vo výroku I. tohto
rozhodnutia.

25.1.OdvolacísúdpovažujezapotrebnéosobitnepoukázaťnaOznámenieÚradugeodézieakartografie

katastra SR z 23.8.2012 (č.l. 29), podľa ktorého reálne rozdelenie stavby je možné vtedy, keď vzniknú
dve samostatné veci. K rozdeleniu je oprávnený sa vyjadriť stavebný úrad alebo znalec z odboru
stavebníctva. Ak sa zistí, že hranica medzi pozemkami parc. č. 1805/1 a 1805/2, nie je hranicou, ktorá
rozdeľuje stavbu na dva samostatné stavby je potrebné vytvoriť nový GP na zmenu priebehu hranice
a právnu listinu, na základe ktorej sa zmena v operáte vykoná.

25.2.Vo vzťahu k II. výroku odvolací súd poukazuje na samotný výrok I. tohto rozhodnutia, na už
vyslovený záver v bode 20.5. tohto odôvodnenia a závery Úradu geodézie a kartografie katastra SR.
25.3.Zo znaleckého posudku č. XX/XXX znalca A. E. F. vyplynulo, že určiť hranicu - zvislú deliacu rovinu
rozdelenia pôvodného rodinného domu č. súp. XXX reálnou deľbou, pri dodržaní súčasného funkčného
rozdelenia stavby, na dva rodinného domy č. XXX a č. XXXX je možné. Hranica prechádza strednicou

- osou obom stavbám spoločného múra v I. nadzemnom podlaží a osou štítového múra v podkrovnom
podlaží tak, ako je to vyobrazené v prílohách znaleckého posudku, nákres pôdorysu I. nadzemného
podlažia rodinných domov č. XXX a XXXX obec C. D. E. - stanovenie zvislej deliacej roviny reálnej deľby
a nákres pôdorysu podkrovného podlažia rodinných domov č. XXX a XXXX obec C. D. E. - stanovenia
zvislej deliacej roviny reálnej deľby.

25.4.Sohľadomnaskutočnosť,odvolacísúddospelkzáveru,žežalobcoviavydržaliparceluregistra„C“,
č. 1805/3 o výmere 2 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria určil, že rodinný dom žalobcov
so súp. č. XXX stojí nie len na parc. registra „C“, 1805/2 o výmere 240 m2, ale aj na parc. registra „C“
č. 1805/3 o výmere 2 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria.
25.5.Na znalecký posudok A. D. č. XX/XXXX odvolací súd neprihliadal, lebo nim nedošlo k reálnemu

rozdeleniu domov, ale len určeniu, že hranica prebieha v chodbe rodinného domu súpisné číslo XXX
cca 8 cm od steny rodinného domu s. č. XXXX, k. ú. C. D. E., čo v prejednávanej veci nie je podstatné,
lebo žiadna zo strán toto netvrdila.
25.6.Na potvrdenie uvedených záverov odvolací súd poukazuje na rozsudok 4Cz 33/67, podľa ktorého
„Reálne rozdelenie budov je možné len vtedy, ak vzniknú na základe stavebných úprav vykonaných

podľa predpisov o stavebnom konaní samostatné budovy.“

26.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.26.2.Podľa § 396 ods.2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
26.3.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.4.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
26.5.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27.Žalobcovia boli plne úspešní v prvoinštančnom aj odvolacom konaní, preto odvolací súd im priznal
náhradu trov celého konania v plnom rozsahu proti žalovanému.

28.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).