Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925200270
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6925200270.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX, v konaní právne zastúpená: JUDr. Róbert Lakatoš, advokát, so sídlom Rimavská
Sobota, Daxnerova 5, proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpený:
JUDr. Mgr. Viktor Balák, advokát so sídlom Povstania 15, 979 01, Rimavská Sobota, o návrhu žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota zo dňa 4. februára 2025, č. k.: 1C/2/2025 - 25, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť do 3 dní od jeho doručenia vydať žalobkyni funkčné kľúče od
rodinného domu súp. č. XXX v obci C. D., postaveného na C KN parc. č. XXX/XX, katastrálneho územia

C. D., od dielne bez súpisného čísla v obci C. D. postavenej na C KN parc. č. XXX/XX katastrálneho
územia C. D. a od vstupnej brány do dvora a strpieť a umožniť nerušený vstup a užívanie nehnuteľností
vedených v katastri nehnuteľností u F. G. C. E., katastrálneho odboru pre obec a katastrálne územie C.
D. na LV č. XXX jednak pozemkov - parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č.
XXX/XX - záhrada o výmere 400 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 205 m2,
parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 97 m2, ako aj stavieb, a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na C KN parc. č.
XXX/XX a dielňa bez súpisného čísla postavená na C KN parc. č. XXX/XX.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude vyčíslená
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Okresný súd v predmetnej právnej veci rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorého podstatou bolo zabezpečenie výkonu spoluvlastníckeho práva žalobkyne k
nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku rozhodnutia. Žalobkyňa v návrhu doručenom súdu dňa 24.
januára 2025 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej funkčné kľúče od rodinného
domu so súpisným číslom XXX, ako aj od dielne bez súpisného čísla a od vstupnej brány na dvor, a
ďalej mu uložil povinnosť umožniť a strpieť jej nerušený prístup a užívanie predmetných nehnuteľností.
Svoju žiadosť podložila argumentáciou, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté do podielového

spoluvlastníctva oboch účastníkov počas trvania ich partnerského vzťahu, kedy žili ako druh a družka, ato prostredníctvom spoločného hypotekárneho úveru. Primárnym účelom nadobudnutia bola realizácia
ich spoločného bývania a vytvorenie trvalého spoločného domova.

3. V dôsledku rozpadu partnerského spolužitia došlo k dočasnému odchodu žalobkyne z rodinného
domu. Vzhľadom na neexistenciu alternatívneho adekvátneho bývania sa do predmetného obydlia
vrátila. Žalovaný však následne dňa 20. októbra 2024 jednostranne uzamkol prístupovú bránu a tým
jej znemožnil vstup na pozemok a do domu, čím fakticky eliminoval jej možnosť realizovať výkon
vlastníckeho práva. Žalobkyňa túto situáciu vyhodnotila ako vážny zásah do jej právneho postavenia a

domáhala sa súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia.

4. Na podporu svojich tvrdení predložila súdu relevantné listinné dôkazy, ktorými dokumentovala
jednak existenciu podielového spoluvlastníckeho vzťahu (výpisy z listu vlastníctva), jednak prebiehajúcu
mimosúdnukorešpondenciumedzistranamismerujúcukriešeniuvecidohodou(návrhdohodyozrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 12. júla 2024 a odpoveď žalovaného z 29. júla 2024),

ako aj znalecký posudok týkajúci sa ocenenia nehnuteľností a dôkaz o podaní oznámenia na príslušnom
útvare Policajného zboru podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

5. Súd svoje rozhodnutie právne založil na ustanoveniach § 123, § 126 a § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktoré upravujú oprávnenia vlastníka veci a ochranu pred neoprávneným zásahom, ako aj

na príslušných ustanoveniach Civilného sporového poriadku (§ 324 a nasl.), upravujúcich procesné
predpoklady a podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia slúži
podľa ustálenej judikatúry a teórie civilného procesného práva na poskytnutie provizórnej právnej
ochrany v situáciách, kde hrozí bezprostredné ohrozenie právneho postavenia účastníka, a kde by
zdržanie mohlo viesť k nezvratným následkom alebo k potrebe ich nápravy s neprimeranými nákladmi

a úsilím.

6. Na základe skutkového zistenia, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností v rovnakom rozsahu, a že konaním žalovaného došlo k jednostrannému
vylúčeniu žalobkyne z užívania spoločných nehnuteľností, dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné

podmienky podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP. Z uvedeného vyplýva, že bolo potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi tak, aby boli zabezpečené ústavne garantované princípy
ochrany vlastníckeho práva a rovnosti podielových spoluvlastníkov pri výkone ich práv.

7. V dôsledku uvedeného súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým žalovanému

uložil povinnosť do troch dní od doručenia uznesenia vydať žalobkyni všetky funkčné kľúče od
predmetných objektov a zároveň povinnosť umožniť jej nerušený vstup a výkon užívacieho práva k
týmto nehnuteľnostiam. Cieľom takéhoto rozhodnutia bolo efektívne obnoviť rovnováhu medzi právami
spoluvlastníkovapredísťeskaláciiprávnehokonfliktu.Súdvrámcirozhodnutiazároveňpriznalžalobkyni
plnú náhradu trov konania, nakoľko bola v spore úspešná v celom rozsahu, a jej návrh bol dôvodný po

stránke skutkovej aj právnej.

8. Vzhľadom na to, že nariadeným neodkladným opatrením bola zabezpečená provizórna, avšak účinná
úprava právnych pomerov medzi účastníkmi, a z obsahu spisu jednoznačne vyplýva ochota oboch strán
riešiť vec dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd v súlade s § 334 CSP

neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Tento postup je plne konformný so zásadou
hospodárnosti konania a cieľom civilného procesu poskytovať účinnú ochranu subjektívnym právam bez
nadmerného formalizmu.

9. O trovách rozhodol tak, Že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov konania

s poukazom na § 354 CSP a § 255 ods. 1 CSP.

Odvolanie
10. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný v celom
rozsahu s poukazom na § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a označil odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí najmä
z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nepravdivých tvrdení uvedených žalobkyňou v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré výslovne popiera.11. Žalovaný namieta, že žalobkyňa po svojom odsťahovaní z rodinného domu nemala zabezpečené
len provizórne bývanie, ale býva v byte v obci C. D., nachádzajúcom sa v susedstve bydliska jej
matky, pričom nejde o žiadne dočasné ani núdzové riešenie. Tvrdí, že žalobkyňa si zo spoločných

nehnuteľností odniesla všetky svoje osobné veci vrátane vecí svojej maloletej dcéry, prestala sa o
nehnuteľnosť zaujímať, a až do doby, keď sa žalovaný začal stretávať s novou partnerkou, sa o
rodinný dom nijako nezaujímala. Od momentu jej odsťahovania sa nezúčastňovala na starostlivosti o
nehnuteľnosti, neuhrádzala náklady na ich prevádzku a údržbu, hoci ako spoluvlastníčka na to mala
spoluzodpovednosť.

12. Podľa žalovaného mala žalobkyňa po celý čas prístup do domu, vlastnila kľúče od domu a
diaľkový ovládač od garáže, ktorou bol možný prístup do obytných priestorov. V období po doručení
návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva zo dňa 12. 07. 2024 si žalobkyňa priniesla do jednej z izieb
niekoľko osobných vecí a sporadicky tam prespávala, pravdepodobne na provizórnej podložke. Prístup
k nehnuteľnosti jej nebol nikdy odopretý. Skutočnosť, že dom navštevovala a mala k nemu voľný prístup,

má byť podľa žalovaného preukázaná čestnými vyhláseniami B. H. B. a I. J., ktorých zároveň navrhol
vypočuť ako svedkov.

13. Žalovaný odmieta aj tvrdenie, že žalobkyni znemožnil užívať nehnuteľnosť dňa 20. 10. 2024, keďže
sa v tom čase nachádzal vo K. v pracovnom pomere, čo dokladá potvrdením o zamestnaní za obdobie

od 30. 09. 2024 do 01. 11. 2024. Podľa neho žalobkyňa nepreukázala, že jej bol prístup k nehnuteľnosti
obmedzený, a ako jediný dôkaz predložila len potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku, ktoré však
nie je spôsobilé osvedčiť jej tvrdenia. F. G. C. E., odbor všeobecnej vnútornej správy, predmetnú vec
odložil pre absenciu naplnenia skutkovej podstaty priestupku.

14. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobkyňa predstiera záujem o užívanie nehnuteľností, aby na neho
vyvíjala nátlak v súvislosti s vyporiadaním spoluvlastníctva. Na podporu tohto tvrdenia predložil SMS
komunikáciu z 14. 02. 2025, kde navrhoval rozdelenie užívania nehnuteľnosti, na čo žalobkyňa
nereagovala vecne, ale len ironicky. Tvrdí, že žalobkyňa sa od tej doby v nehnuteľnosti nezdržiava, hoci
má k dispozícii kľúče aj diaľkový ovládač od garáže.

15. Záverom žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, nepreukázala skutočnosti o bránení v užívaní nehnuteľnosti a nenastala situácia vyžadujúca
bezodkladný zásah súdu. Uvádza, že jej skutočný záujem je smerovaný k zrušeniu a vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva, v ktorom však podľa neho nespravodlivo nezohľadňuje jeho investície do

rekonštrukcie a jeho podiel na splácaní úveru.

16. Na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať dôkazy: výsluch žalovaného, výsluch B. H. B. a I. J.,
čestné vyhlásenia, fotografie nehnuteľnosti, záznam o odložení veci, SMS komunikáciu z 14. 02. 2025,
potvrdenie o zamestnaní a emailovú komunikáciu zo dňa 23. 09. 2024 adresovanú právnemu zástupcovi

žalobkyne.

17. Na základe uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne ako nedôvodný, a zároveň žalobkyni
uloží povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie k odvolaniu
18. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd podľa § 387
ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne, keďže ho považuje za vydané na základe dostatočne zisteného skutkového aj právneho

stavu. Odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné a vybudované na zavádzajúcich a účelovo
konštruovaných tvrdeniach, ktoré nesedia so skutočným priebehom veci.

19. Žalobkyňa rozhodne poprela tvrdenia žalovaného, že by vo svojom návrhu uvádzala nepravdivé
skutočnosti. Uviedla, že po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti nemala možnosť bývať vo svojom

byte, keďže v ňom býva jej 72-ročná matka s právom doživotného užívania. S ohľadom na tento právny
stav jej sestra dočasne prenechala svoj byt, v ktorom býva spolu so svojou 14-ročnou dcérou. Žalobkyňa
uviedla, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo agresívne správanie žalovaného, najmä
pod vplyvom alkoholu, ktoré ohrozovalo pokoj a bezpečnosť jej a jej dcéry.20. Po odchode očakávala, že žalovaný ako výlučný užívateľ domu zabezpečí spravodlivé finančné
vysporiadanie ich podielového spoluvlastníctva, vrátane prevzatia splácania hypotéky a úhrady všetkých

nákladov spojených s nehnuteľnosťami, s čím aj pôvodne súhlasil. Napriek tomu, že žalobkyňa
disponovala kľúčmi od predných dverí a diaľkovým ovládačom, žalovaný podľa jej vyjadrenia uzamkol
viaceré vnútorné dvere, znemožnil priechod z garáže do domu a pravdepodobne odpojil garážovú bránu
odelektriny,čímznemožniljejovládanie.Zároveňjejneposkytolprístupkuvedľajšímstavbám,kuktorým
nemala kľúče. Tvrdenia žalovaného o neobmedzenom prístupe považuje za nepravdivé.

21. Žalobkyňa priznala, že dočasne mala možnosť užívať jednu izbu na poschodí, avšak žalovaný ju
neskôr z tejto miestnosti fakticky vylúčil tým, že vylomil zámok a zriadil v nej izbu pre svoju dcéru.
Skutočný zlom v obmedzení prístupu nastal podľa nej dňa 20. októbra 2024, keď zistila, že všetky tri
vstupné brány na pozemok boli uzamknuté – malá bránka kľúčom, ktorý nevlastnila, a dve väčšie brány
boli uzavreté reťazami so zámkami. K vyjadreniu priložila fotodokumentáciu.

22. Na základe týchto zistení podala dňa 22. októbra 2024 oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, pričom podľa jej tvrdenia bol skutkový stav o uzamknutí nehnuteľností
zadokumentovaný hliadkou F. L. C. E.. Podľa žalobkyne je právne irelevantné, či žalovaný v tom čase
bol na E. alebo v zahraničí, keďže rozhodujúcim je skutkový stav – brány boli objektívne uzamknuté a

jej prístup k nehnuteľnostiam znemožnený.

23. Taktiež poukázala na SMS správu žalovaného zo dňa 21. októbra 2024, v ktorej jej oznámil,
že do nehnuteľnosti môže vstúpiť len v jeho prítomnosti v decembri, inak bude vec riešiť trestným
oznámením. Skutočný prístup jej bol obnovený až 10. februára 2025 po doručení uznesenia o nariadení

neodkladného opatrenia, keď jej žalovaný odovzdal kľúče.

24. Žalobkyňa za irelevantnú považuje námietku žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia má slúžiť ako prostriedok nátlaku v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.
Zdôrazňuje, že predmetom konania o neodkladnom opatrení nie je vyporiadanie podielov, ale ochrana

jej výkonu spoluvlastníckych práv. Napriek deklarovanému záujmu žalovaného sa s ňou spravodlivo
vysporiadať, žalobkyňa bola tá, ktorá iniciovala dohodu, zabezpečila znalecký posudok a predložila
ho právnemu zástupcovi žalovaného. Znalec z roku 2020 bol bankou objednaný pri kúpe a ona týmto
znaleckým posudkom nedisponovala, pričom žalovaný mohol jeho kópiu vyžiadať.

25. Žalobkyňa považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a opodstatnené. Súd podľa nej
správne vyhodnotil, že podielové spoluvlastníctvo znamená rovnaké práva pre oboch účastníkov a že
dôkazne podložené znemožnenie jej vstupu predstavovalo zásah do jej vlastníckeho práva. Účelom
neodkladného opatrenia podľa nej nebolo zabezpečiť trvalé bývanie v dome, ktorý aktuálne obýva
žalovaný so svojou partnerkou, ale zabezpečiť jej možnosť výkonu základných spoluvlastníckych práv

vrátane fyzického prístupu k nehnuteľnostiam.

26. Záverom uviedla, že žalovaným navrhované dôkazy nemajú spôsobilosť zmeniť skutkový základ
veci, ktorý bol zadokumentovaný políciou dňa 22. 10. 2024 a evidovaný pod č. F./XXXX-X. Navrhla preto,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal jej náhradu trov

odvolacieho konania.

Replika žalovaného
27. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zotrval na tvrdeniach z odvolania proti uzneseniu o
neodkladnom opatrení. Poprel tvrdenia žalobkyne ako účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Opätovne

tvrdil, že žalobkyňa mala nepretržitý prístup do nehnuteľnosti a že jej nikto v užívaní nebránil. Spochybnil
dôvody jej odchodu zo spoločnej domácnosti a účelovosť návrhu na neodkladné opatrenie, tiež
argumentoval neakceptovaním znaleckého posudku žalobkyne a údajne nespravodlivým návrhom na
vyporiadanie spoluvlastníctva.

28. Naďalej tvrdil, že dôvodom odchodu žalobkyne nebolo jeho údajné agresívne správanie, ale jej
nový vzťah. Spochybnil „provizórne bývanie“ a uviedol, že žalobkyňa sa do rodinného domu späť
nenasťahovala.29. Žalovaný poprel tvrdenie o zamedzení prístupu a tvrdil, že žalobkyňa mala kľúče aj od bráničky,
že brány neuzamkol on a bránička bola „prekročiteľná“. Žalobkyňa svoje obmedzenie pohybu účelovo
tvrdila až po podaní odvolania. Priložil fotografiu z kamerového systému zo dňa 22. 10. 2024, ako dôkaz

jej pohybu po dvore.

30. Poukázal na údajný nesúlad medzi cieľom návrhu na neodkladné opatrenie (zabezpečiť vstup) a
tvrdením žalobkyne o potrebe opätovného bývania. Tvrdil, že návrh bol podaný s oneskorením (až po
3 mesiacoch), čo má podľa neho svedčiť o absencii bezodkladnosti.

31. K znaleckému posudku uviedol, že znalecký posudok nezohľadnil jeho investície. Spochybnil jeho
objektivitu a žalobkyni vytkol, že mu neposkytla pôvodný posudok z kúpy nehnuteľnosti.

Duplika žalobkyne
32. V duplike žalobkyňa dôsledne reagovala na opakované tvrdenia žalovaného, pričom argumentačne

nadviazala na predchádzajúce podania.

33. Žalobkyňa zdôraznila, že účelom konania o neodkladnom opatrení nie je definitívne vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, ale ochrana jej práv vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, ktorá je v
súlade s ustálenou judikatúrou a výkladom § 325 a nasl. CSP, kde sa prioritne zvažuje potreba dočasnej

úpravy právneho vzťahu za účelom zamedzenia hroziacej ujmy. Výhrady žalovaného, ktoré sa týkajú
úvah o trvalosti návratu žalobkyne do domu, jej osobného života či motivácie k podaniu návrhu, sú preto
právne irelevantné.

34. Žalobkyňa opätovne spochybnila pravdivosť tvrdení žalovaného o jej neobmedzenom prístupe k

nehnuteľnostiam. Argumentovala dôkazne podloženým opisom uzamknutia vstupných brán, ako aj
vedľajších stavieb, ktoré neboli evidované na liste vlastníctva, ale fyzicky existovali a boli súčasťou
spoločného užívania. Poukázala na to, že kľúče od týchto stavieb jej žalovaný poskytol až po doručení
uznesenia o neodkladnom opatrení. Argumentáciu žalovaného o "prekročiteľnosti" bráničky odmietla
ako právne irelevantnú a absurdnú v kontexte výkonu vlastníckych práv.

35. Žalobkyňa vo veci spoluvlastníckeho vyporiadania uviedla, že postupovala transparentne a poskytla
žalovanému všetky dostupné podklady vrátane znaleckého posudku. Rovnako poukázala na pasivitu
žalovaného pri obstaraní vlastného posudku a nešpecifikovanie údajne realizovaných investícií.

36. Žalobkyňa zdôraznila, že sama po dobu piatich rokov znášala splátky spoločného hypotekárneho
úveru, pričom žalovaný sa na ich úhrade podieľal až od septembra 2023. Táto skutočnosť je preto
relevantná vo vzťahu k posúdeniu proporcionality vzťahov medzi spoluvlastníkmi, hoci, ako sama
správne uvádza, nie je priamo rozhodná pre samotné konanie o neodkladné opatrenie.

37. Žalobkyňa žiadala potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pričom poukázala
na konkrétne zásahy žalovaného do výkonu jej spoluvlastníckych práv, ktoré viedli k potrebe súdnej
ochrany.

Právne posúdenie odvolacím súdom

38. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

40. Odvolací súd po preskúmaní veci a po oboznámení sa s obsahom spisu, argumentáciou strán

a predloženými dôkazmi dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade
so zákonom, keď súd prvej inštancie správne posúdil skutkový aj právny stav veci. Bolo osvedčené,
že žalobkyňa bola po určitý čas objektívne zbavená prístupu k predmetným nehnuteľnostiam, a to v
dôsledku konania žalovaného, ktorý fyzicky zamedzil vstupu tým, že uzamkol vstupné brány, deaktivovalprístupové zariadenia a podmieňoval vstup osobnou asistenciou. Žalobkyni tým znemožnil nerušený
výkon spoluvlastníckeho práva, čo je v priamom rozpore so základnými princípmi civilného práva ako
aj s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

41. Argumentácia žalovaného, že žalobkyňa mala teoretickú možnosť prekonať bráničku vysokú 107
cm, je právne irelevantná a nerešpektuje základnú premisu výkonu vlastníckeho práva. Vlastnícke
právo musí byť vykonávané slobodne, bez zásahov iného spoluvlastníka, a nie za cenu obchádzania
umelo vytvorených prekážok. Takýto prístup by znamenal legitimizáciu obštrukčných praktík, ktoré sú v

príkrom rozpore s princípmi spravodlivosti a právnej istoty. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
judikatúru Ústavného súdu SR, napr. nález sp. zn. III. ÚS 147/2013, podľa ktorého svojvoľné vylúčenie
podielového spoluvlastníka z prístupu k veci bez existencie zákonného dôvodu predstavuje porušenie
základného práva na ochranu vlastníctva. Tento nález zdôrazňuje, že zásah do výkonu vlastníckeho
práva nesmie byť založený na faktickej prevahe alebo fyzickej kontrole nad vecou.

42. Odvolací súd zároveň odmietol tvrdenie žalovaného, že návrh žalobkyne bol prostriedkom nátlaku
v kontexte vyporiadania spoluvlastníctva. Žalobkyňa využila zákonný nástroj na ochranu svojich práv
v situácii, kedy došlo k ich objektívnemu obmedzeniu. Jej procesný postup bol v súlade so zásadami
procesnej poctivosti a proporcionality. Skutočnosť, že žalobkyňa nepostupovala okamžite, ale až
po vyčerpaní mimosúdnych prostriedkov, nie je dôkazom zneužitia práva, ale naopak, odráža jej

snahu o riešenie veci konsenzuálnym spôsobom. Ani z časového odstupu medzi vznikom prekážky a
podaním návrhu nevyplýva absencia naliehavosti, keďže aktuálnosť potreby súdneho zásahu bola daná
pretrvávajúcim stavom vylúčenia zo spoluvlastníckeho výkonu.

43. Rovnako tak boli irelevantné námietky týkajúce sa výšky investícií do nehnuteľnosti, znaleckého

posudku či pomerného vyrovnania záväzkov medzi spoluvlastníkmi. Tieto otázky presahujú rámec
neodkladného opatrenia môžu byť predmetom samostatného konania. Podstatné pre rozhodnutie bolo,
že existovalo reálne obmedzenie výkonu vlastníckeho práva, ktoré nebolo odstránené do momentu
súdneho zásahu, a to ani po opakovanej komunikácii medzi účastníkmi.

44. Žalovaný predkladal alternatívne vysvetlenie vo vzťahu k odsťahovaniu sa a bývaniu, avšak bez
podporných dôkazov. Popretie tvrdení žalobkyne je formálne, nie skutkovo podložené. Motív (nový
vzťah) neodporuje zároveň možnosti, že existoval aj iný – závažnejší dôvod (narušené vzťahy, agresia).

45. Konkrétne k argumentom žalovaného, že žalobkyňa nemala k nehnuteľnostiam zamedzený prístup

tvrdiac, že žalobkyňa mala kľúče aj od bráničky, že brány neuzamkol on a bránička bola „prekročiteľná“;
že žalobkyňa svoje obmedzenie pohybu účelovo tvrdila až po podaní odvolania a k priloženej fotografii
z kamerového systému o pohybe žalobkyne po dvore odvolací súd uvádza, že argument, že bránička
je „len 107 cm vysoká a dá sa prekročiť“, neobstojí. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka má právo
na riadny, nie fyzicky prekonateľný vstup. Tvrdenie o prístupe je čiastočne oslabené faktom, že dôkaz

(fotografia z kamerového systému) preukazuje prítomnosť žalobkyne na pozemku, no nie dostupnosť
interiéru či ostatných častí domu. Spochybňovanie jej tvrdení na základe neuvádzania všetkého už v
návrhu je logicky slabé, doplnenie skutkových tvrdení je bežné.

46. K údajnému nesúladu medzi cieľom návrhu na neodkladné opatrenie (zabezpečiť vstup) a tvrdením

žalobkyne o potrebe opätovného bývania a námietke, že návrh bol podaný s oneskorením (až po 3
mesiacoch), čo má podľa žalovaného svedčiť o absencii bezodkladnosti, odvolací súd uvádza, že
doba medzi zamedzením vstupu a podaním návrhu môže byť predmetom posúdenia, ale sama o sebe
nevylučuje existenciu dôvodu na vydanie neodkladného opatrenia. Zároveň žalobkyňa konzistentne
tvrdí, že prístup jej bol objektívne znemožnený. Tvrdenia žalovaného o časovej neurgentnosti sú skôr

formálneho charakteru a pre vydanie opatrenia nie sú rozhodujúce.

47. Žalovaný tvrdil, že znalecký posudok nezohľadnil jeho investície a tiež spochybnil objektivitu
znaleckého posudku žalobkyne a vyčítal jej, že mu neposkytla pôvodný posudok z kúpy nehnuteľnosti.
Odvolací súd zdôrazňuje, že tieto námietky súvisia s potenciálnym budúcim konaním o vyporiadaní

spoluvlastníctva a nemajú bezprostredný význam pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Ich zohľadnenie v tomto štádiu by prekračovalo rámec konania o predbežnej ochrane práv.48. Žalovaný sa snaží prezentovať argumenty žalobkyne ako účelové, avšak jeho reakcia je založená
prevažne na negácii bez preukazného rozšírenia skutkového základu. Mnohé tvrdenia opakuje a
opierajú sa o domnienky, úvahy o motiváciách žalobkyne a spochybňovanie časového postupu,

čo má obmedzený právny význam. Argumentácia o „prekročiteľnosti bráničky“ alebo o tom, že
„SMS správa nemohla brániť prístupu“ sú z pohľadu spoluvlastníckeho práva irelevantné – fyzická
prítomnosť a praktická dostupnosť nehnuteľnosti sú rozhodujúce. Argumenty žalovaného neobsahujú
nové presvedčivé skutočnosti, ktoré by spochybnili skutkové závery súdu prvej inštancie. Dominujú v
nej obhajobné, opakované a polemické vyjadrenia. Žiadne z nových dôkazov (fotografie, zmienka o

kamerovom zázname, či o výške oplotenia) nie sú spôsobilé vyvrátiť záver, že žalobkyňa bola objektívne
obmedzená vo výkone svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V kontexte neodkladného
opatrenia ide primárne o zamedzenie narúšania rovnováhy spoluvlastníckych práv, nie o riešenie
vlastníckych alebo finančných sporov medzi stranami. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že predmetom
konania je neodkladné opatrenie, nie konanie vo veci samej, kde sa vykonáva riadne dokazovanie, preto
nie je na mieste ani vykonávať ďalšie dôkazy, ktoré je v odvolacom konaní predložil žalovaný, pretože

pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie sú relevantné.

49. Žalovaný zotrval na svojich pôvodných tvrdeniach prednesených v odvolaní a súčasne kategoricky
odmietol skutkové vyjadrenia žalobkyne ako nepravdivé a účelovo motivované. Osobitne poprel
tvrdenie žalobkyne, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo jeho údajné agresívne

správanie, pričom namiesto toho prezentuje alternatívnu verziu príčin rozvratu vzťahu. Odvolací súd
však konštatuje, že tieto tvrdenia neboli podložené žiadnym konkrétnym a hodnoverným dôkazom,
a ich predloženie preto nemôže ovplyvniť hodnotenie pravdivosti výpovede žalobkyne, podporenej
relevantnými listinnými dôkazmi a procesnými úkonmi, vrátane trestného oznámenia.

50.Včastitýkajúcejsaprístupužalobkynekspoločnejnehnuteľnostižalovanýnajednejstranedeklaruje,
žeprístupžalobkynenebolnijakoobmedzený,nadruhejstranevšakuvádza,žesapočasrozhodujúceho
obdobia zdržiaval v zahraničí, a teda nevedel zabezpečiť faktickú kontrolu nad fyzickým stavom objektu.
Odvolací súd pripomína, že právna ochrana vlastníckeho práva nepredpokladá len absenciu fyzických
prekážok, ale zabezpečenie plnohodnotného výkonu vlastníckych oprávnení, vrátane neobmedzeného

a legálne garantovaného prístupu spoluvlastníka k spoločnej veci. Argumentácia žalovaného o
„prekročiteľnosti“ bráničky je preto právne irelevantná a svedčí skôr o absencii pochopenia podstaty
vlastníckych práv ako o ich rešpektovaní.

51. Pokiaľ žalovaný predložil dôkaz v podobe fotografie z kamerového záznamu, ktorý má podľa

jeho tvrdenia preukazovať pohyb žalobkyne po dvore dňa 22. októbra 2024, odvolací súd zdôrazňuje,
že takýto izolovaný dôkaz nemá žiadnu výpovednú hodnotu o tom, či mala žalobkyňa trvalý, ničím
neobmedzený prístup k všetkým častiam nehnuteľnosti, resp. či bola reálne schopná výkonu svojich
vlastníckych práv. Skôr naopak, neštandardnosť a obmedzenosť tohto prístupu – najmä pokiaľ bol
podmienený obchádzaním zatvorených zámkov alebo brán – podporuje tvrdenia žalobkyne o ich

systematickom obmedzovaní.

52. Z listinných dôkazov pripojených k spisu, vrátane oznámenia o priestupku, fotodokumentácie
vstupných brán a elektronickej komunikácie medzi stranami, jednoznačne vyplýva, že k objektívnemu
znemožneniu vstupu na spoločnú nehnuteľnosť došlo najmenej dňa 20. októbra 2024. Žalovaný síce

argumentuje tým, že priestupkové konanie bolo následne odložené, avšak táto skutočnosť nemá právny
význam pre posúdenie dôvodnosti neodkladného opatrenia, ktorého účelom je ochrana vlastníckeho
práva podľa § 325 a nasl. CSP, a nie preukazovanie zavinenia v priestupkovom konaní.

53. Námietku žalovaného, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný oneskorene, teda

až po troch mesiacoch od údajného zásahu do práv žalobkyne, odvolací súd neakceptuje. Na základe
spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa sa pred podaním návrhu pokúsila o zmierlivé riešenie sporu
prostredníctvom právneho zástupcu a k podaniu pristúpila až po tom, ako všetky iné spôsoby ochrany jej
práv zlyhali. Takýto postup nemožno hodnotiť ako neodôvodnené zdržanie, ktoré by vylučovalo potrebu
súdnej ochrany.

54. Rovnako právne irelevantné sú výhrady žalovaného týkajúce sa znaleckého posudku predloženého
žalobkyňou, ako aj jej návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd opakovane
pripomína, že predmetom tohto konania nie je vyporiadanie spoluvlastníctva, ale výlučne dočasnáúprava pomerov medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v situácii, keď je jedným z nich preukázateľne
obmedzovaný výkon jeho vlastníckych práv.

55. Týmto rozhodnutím bola poskytnutá efektívna a dočasná ochrana výkonu spoluvlastníckeho práva
v situácii, kde hrozila ďalšia eskalácia sporu a prehĺbenie disproporcie v prístupe k spoločnej veci. Na
základe vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že argumenty žalovaného nie sú
spôsobilé vyvrátiť skutkové ani právne závery súdu prvej inštancie a neobsahujú relevantné skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Trovy odvolacieho konania
56. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP,
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa,
ide o neodkladné opatrenie, ktorým sa dosahuje trvalá úprava, preto jej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

57. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.