Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/225/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123261651
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123261651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Finportal, a. s., so sídlom Pribinova 4, 811 09
Bratislava, IČO 45 469 156, zastúpený JUDr. Viliam Pogran, advokátom so sídlom Bajkalská 13, 821 02
Bratislava – mestská časť Ružinov, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania C.
XXX/XX, XXX XX D., IČO: 50 029 134, zastúpená DLMU Gabriško s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08
Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 236 469, o zaplatenie 214,14 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/9/2023-113 z 18. septembra 2023
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 40Cb/9/2023-118 z 27. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/9/2023-113 z
18. septembra 2023 vo výroku I.

II. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/9/2023-113 z 18. septembra 2023 vo výroku II.
o trovách konania tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 65,82 %.

III. Zrušuje dopĺňací rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/9/2023-118 z 27.

septembra 2023 a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

IV. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 18. septembra 2023
I. žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 177,54 eur spolu s 14 % úrokom z omeškania zo sumy 177,54
eur od 08.04.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
II. žalovanej uložil nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 82,91 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27. septembra 2023 súd prvej inštancie
I. žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.03.2023 domáhal
uloženia povinnosti žalovanej na zaplatenie 214,14 eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca ako
samostatný finančný agent uzavrel dňa 20.01.2017 so žalovanou ako podriadenou finančnou agentkou
Zmluvu o finančnom sprostredkovaní podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovanía finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnom
sprostredkovaní“), v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala realizovať činnosť smerujúcu k získavaniu
záujemcov o uzatvorenie produktových zmlúv a žalobca sa zaviazal vyplácať jej za túto činnosť

províziu za podmienok uvedených v Províznom poriadku. Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla
výpoveďou ku dňu 22.09.2017. Následne došlo k stornovaniu zmlúv, ktoré pre žalobcu sprostredkovala
žalovaná, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na vrátenie už vyplatenej provízie. Výzvou zo
dňa 28.03.2019 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 214,14 eur do 07.04.2019, ktorú
žalovaná neuhradila.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 27.03.2023 platobný rozkaz sp. zn. 18Up/394/2023,
proti ktorému podala žalovaná včas odôvodnený odpor. V tomto namietala, že žalobca hodnoverným
spôsobom nepreukázal vznik svojho nároku, keď tento odvodzoval len zo svojich interných dokumentov,
a to Prehľadu provízií a storien. Žalovaná navyše považovala tento prehľad za neúplný, keďže nezahŕňal
provízie, ktoré jej neboli vyplatené a boli zadržané. Tiež namietala, že zánikom Zmluvy o finančnom

sprostredkovaní zanikli všetky vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy, vrátane nároku žalobcu na
vrátenie provízie. Žalovaná vzniesla námietku premlčania voči žalovanému nároku.

5. Žalobca v priebehu konania uviedol, že informačný systém, ktorý slúži ako podklad k uplatnenému
nároku, bol žalovanej sprístupnený a na jeho základe boli žalovanej vyplácané provízie, čo v minulosti

nijakým spôsobom nenamietala. Na preukázanie svojho nároku predložil súdu prvej inštancie Zmluvu
č. 50100168 na meno poisteného E. F., ktorú sprostredkovala žalovaná a za uzatvorenie ktorej získala
províziu vo výške 638,23 eur. Z dôvodu predčasného ukončenia tejto zmluvy žalovanej vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi sumu 319,22 eur. Rovnako žalobca predložil ako dôkaz Zmluvu č. 8711618683 na meno
poisteného G. F. F., kde v dôsledku predčasného ukončenia tejto zmluvy mu mal opäť vzniknúť nárok

na vrátenie časti vyplatenej provízie. Námietku premlčania považoval vzhľadom na výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy s lehotou splatnosti do 07.04.2019 za neopodstatnenú.

6. Žalovaná v rámci procesnej obrany uviedla, že zmluva s E. F. trvala 19 mesiacov a nie iba 5 mesiacov,
ako to tvrdil žalobca, z ktorého dôvodu predstavuje nárok žalobcu na storno províziu hodnotu 47,2 %.

K zmluve uzatvorenej s G. F. F. uviedla, že túto nesprostredkovala a jej získateľom bola spoločnosť
SYNDICATE FINANCE, s.r.o. a H. G. B.. Zdôraznila, že zánikom Zmluvy o finančnom sprostredkovaní
zaniklaajúčinnosťvšetkýchjejprílohadodatkov,pretožalobcanemoholodnejplatnepožadovaťnároky
z tejto zmluvy.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav tak, že dňa 20.01.2017
žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo získavanie
záujemcov o uzatvorenie produktových zmlúv. Prílohou tejto zmluvy boli Provízne podmienky. V čl. V,
bod 1 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní a čl. III Províznych podmienok si zmluvné strany dohodli
nárok žalovanej na províziu za vykonávanie obchodnej služby a zároveň aj povinnosť žalovanej vrátiť

províziu, resp. jej časť v prípade stornovania sprostredkovaných zmlúv. Strany zmluvy sa dohodli aj na
práve žalobcu započítať si svoje pohľadávky oproti pohľadávke, ktorú voči žalobcovi eviduje žalovaná.
Dňa 22.09.2017 žalovaná prestala spĺňať predpoklady na výkon činnosti podľa Zmluvy o finančnom
sprostredkovaní, preto žalobca v súlade s čl. VII, ods. 2, písm. d) Zmluvy o finančnom sprostredkovaní
túto zmluvu okamžite vypovedal. Následne žalobca listom zo dňa 28.03.2019 vyzval žalovanú na úhradu

dlhu vo výške 214,14 eur v lehote 10 dní od výzvy. Svoj nárok vyčíslil na základe Prehľadu provízií a
storien, z ktorého vyplývajú storná provízií vo výške 337,84 eur, od ktorých žalobca odpočítal provízie,
ktoré mal vyplatiť v prospech žalovanej vo výške 59,87 eur a kladný garančný fond vo výške 63,83 eur.
Žalovaná na predmetnú výzvu nereagovala.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 2 ods. 5 a § 9 ods. 1 zákona o finančnom
sprostredkovaní upravujúcich finančné sprostredkovanie ako podnikanie a postavenie podriadeného
finančného agenta, podľa § 261 ods. 1 a 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„Obchodný zákonník“) zakotvujúceho obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka, podľa § 365 ods.
1 Obchodného zákonníka charakterizujúceho omeškanie dlžníka, podľa § 369 ods. 1 a § 369c ods.

1 Obchodného zákonníka upravujúcich úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, podľa § 397 Obchodného zákonníka zakotvujúceho štvorročnú premlčaciu
dobu pre obchodnoprávne záväzky a podľa čl. V, bodu 2 a 9 a čl. VII bodu 6 Zmluvy o finančnom
sprostredkovaní upravujúcich nárok finančného agenta na províziu.9. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej
veci nebolo medzi stranami sporné, že žalobca a žalovaná pôvodne uzavreli Zmluvu o finančnom

sprostredkovaní, nároky z ktorej sa okrem tejto zmluvy riadili zákonom o finančnom sprostredkovaní
a Obchodným zákonníkom a že došlo k platnému ukončeniu tejto zmluvy. Konštatoval, že predmetom
tohto konania je nárok žalobcu na vrátenie provízii vyplatených žalovanej v súvislosti s predčasným
ukončením zmlúv, ktorých uzavretie pre žalobcu sprostredkovala žalovaná.

10. Vo vzťahu k prvej sprostredkovanej zmluve č. 50100168 uzatvorenej medzi NN Životnou poisťovňou,
a.s. a poisteným E. F. uviedol, že žalovanej bola za sprostredkovanie tejto zmluvy vyplatená provízia
vo výške 638,23 eur. Následne E. F. dňa 27.11.2018 požiadal o zrušenie zmluvy (v žalobe nesprávne
uvedený dátum 27.11.2017) a poisťovňa potvrdila ukončenie zmluvy. V dôsledku predčasného
ukončenia zmluvy žalobcovi vznikol nárok na vrátenie provízie vo výške 47,2 %, teda 301,24 eur. Od
uvedenej sumy súd prvej inštancie odčítal záväzok žalobcu voči žalovanej na vyplatenie provízie za

sprostredkovanie zmluvy vo výške 59,87 eur a prostriedky v garančnom fonde v sume 63,83 eur. Žalobu
preto považoval za dôvodnú v sume 177,54 eur.

11. Vo vzťahu k druhej žalobcom predloženej zmluve č. 8711618683 uzatvorenej medzi AXA pojišťovna,
a.s. a G. F. F. súd prvej inštancie uviedol, že na tejto sa nenachádza žiadna zmienka, že by zmluvu

sprostredkovala žalovaná a podľa Prehľadu provízii a storien získateľom provízie z predmetnej zmluvy
bola spoločnosť SYNDICATE FINANCE, s.r.o. a H. G. B.. Rovnako žalovaná na pojednávaní dňa
18.09.2023 potvrdila, že zmluvu č. 8711618683 s G. F. F. neuzatvárala a túto osobu nepozná.
Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že uvedenú zmluvu žalovaná
sprostredkovala a za sprostredkovanie ktorej obdržala aj províziu, z ktorého dôvodu je nárok žalobcu

na vrátenie provízie v tejto časti nedôvodný.

12. K vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že začiatok plynutia premlčacej
doby sa v predmetnom prípade neodvíja od zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou,
ale od zániku sprostredkovaného zmluvného vzťahu. Žalovanou sprostredkovaná zmluva č. 50100168

medzi NN Životnou poisťovňou, a.s. a poisteným E. F. zanikla ku dňu 01. 02. 2019. Následne žalobca
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 214,14 eur podaním zo dňa 28.03.2019, a to v lehote desiatich
kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Premlčacia doba tak začala plynúť dňa 08.04.2019. Keďže
žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 28.03.2023, tento námietku premlčania vyhodnotil ako
neodôvodnenú. Rovnako sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, že zánikom Zmluvy o finančnom

sprostredkovaní zanikli všetky ustanovenia tejto zmluvy, pričom poukázal na čl. VII, ods. 6 zmluvy, podľa
ktorého strany sú aj po zániku tejto zmluvy povinné riadne si vyporiadať akékoľvek vzájomné záväzky.

13. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel čo do sumy 177,54 eur s úrokom
z omeškania vo výške 14 % z tejto sumy od 08.04.2019 do zaplatenia a žalobcovi priznal aj paušálnu

náhradu nákladov v sume 40,- eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v rozsahu 82,91 %, priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov
konania v tomto rozsahu.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to čo do výroku I. a II. rozsudku (výrok o priznaní istiny
s príslušenstvom a trov konania) a výroku I. dopĺňacieho rozsudku (výrok o priznaní paušálnej náhrady
nákladov), podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/

CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil
a žalobu v celom rozsahu zamietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
vo vzťahu k ňou namietanému zániku nárokov zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní v dôsledku
jej zániku a nesprávne posúdenie otázky premlčania žalobou uplatneného nároku. Tvrdila, že zamoment začatia plynutia premlčacej doby možno považovať moment vzniku storna, teda moment vzniku
rozväzovacej podmienky. Uviedla, že Zmluva o finančnom sprostredkovaní zanikla dňa 22.09.2017,
pričom žalobca žiadal žalovanú o vrátenie časti provízii podaním zo dňa 28.03.2019 s lehotou na

úhradu do 07.04.2019. Listom zo dňa 01.02.2019 poisťovňa konštatovala, že poistenie zaniklo už dňa
29.01.2019, kedy podľa čl. V, ods. 2 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo k splneniu rozväzovacej
podmienky, pretože v zmysle tohto ustanovenia nárok na vyplatenú províziu sprostredkovateľovi
zaniká v prípade splnenia rozväzovacej podmienky. Zároveň žalobca poukázal aj na dokument
žalobcu označený ako „Výpis z provízii a storien“, kde ako dátum storna poistenia E. F. je uvedený

deň 19.02.2019. Podľa žalovanej najneskôr v tento deň došlo k splneniu rozväzovacej podmienky
vzniku nároku na províziu. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 08.03.2023, urobil tak po
uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Zdôraznila, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie nesprávne
poukázal na čl. V, ods. 4 Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ktorá v čase splnenia rozväzovacej
podmienky už neexistovala. Tvrdila, že v prípade akceptácie argumentácie súdu prvej inštancie by došlo
kneprípustnémupredĺženiupremlčacejdobynadrámeczákona.Žalovanátrvalanatom,ževuvedenom

prípade je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby počítať od prvého dňa, kedy žalobca mohol svoje
právo uplatniť na súde. Poukázala na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej ak splatnosť dlhu nie je určená,
začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď dlh vznikol (R 28/1984, R 91/2004).
Akceptovanie názoru o viazanosti začiatku plynutia premlčacej doby na deň splatnosti dlhu a nie na
deň vzniku právneho vzťahu, z ktorého dlžníkovi vznikla povinnosť na plnenie, viedlo k neprípustnému

posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú dobu podľa ľubovôle veriteľa.
Žalovaná zdôraznila, že v danom prípade má za to, že rozhodným dňom pre začatie plynutia premlčacej
dobyniejedeňsplatnostipohľadávkyalevzhľadomnašpecifikávráteniačastiprovízievdôsledkuvzniku
tzv. storna ako rozväzovacej podmienky bol týmto dňom moment jej splnenia, teda zrušenie poistnej
zmluvy,kedydošlokstratenárokunapomernúčasťprovízievdôsledkuzánikusprostredkovanejzmluvy.

16. Žalovaná podaným odvolaním napadla aj výrok o trovách konania, keď namietala, že napriek jej
čiastočnému úspechu vo veci vo výške 17,09 % súd prvej inštancie tento jej úspech v konaní nezohľadnil
a o jeho výšku neznížil úspech žalobcu v konaní, ktorý predstavoval 82,91 %.

17. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu zo dňa 14.11.2023 žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdiť ako vecne správny.

18. V súvislosti so zánikom Zmluvy o finančnom sprostredkovaní žalobca poukázal na čl. V, bod 4,
čl. VII, bod 6 tejto zmluvy a § 351 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých aj po

ukončení zmluvy naďalej trvajú tie ustanovenia zmluvy, ktoré podľa prejavenej vôle alebo vzhľadom na
svoju povahu majú trvať aj po ukončení samotnej zmluvy. V súlade s týmito ustanoveniami postupoval
aj žalobca, ktorý si po ukončení zmluvy splnil svoju povinnosť voči žalovanej a započítal v jej prospech
nárok na vyplatenie provízie. Preto námietku žalovanej ohľadom zániku všetkých nárokov zo zmluvy
momentom jej ukončenia považoval za nedôvodnú. K otázke premlčania žalobou uplatneného nároku

žalobcapoukázalnačl.V,bod4zmluvy,vktoromboladohodnutá10-dňoválehotasplatnostijednotlivých
záväzkov zmluvných strán. V súlade s týmto ustanovením žalobca vyzval žalovanú na vrátenie časti
provízie dňa 28.03.2019 s povinnosťou úhrady záväzku do 07.04.2019. Podľa žalobcu až nasledujúci
deň, t. j. 08.04.2019 začala plynúť premlčacia lehota. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 28.03.2023,
podľa žalobcu súd prvej inštancie námietku premlčania správne vyhodnotil ako nedôvodnú. Trval na

tom, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj vo výroku o trovách konania.

19. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 15.11.2023, táto odvolaciu repliku vo veci nepodala.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je čiastočne dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.22. Žalovaná podanie odvolania odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h)
CSP.

23. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
d) CSP je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy

veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda

či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či vec nesprávne právne posúdil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie
dôvody boli čiastočne naplnené.

28. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na vrátenie časti provízie, ktorá bola žalovanej vyplatená
za činnosť vykonávanú podľa Zmluvy o finančnom sprostredkovaní a ktorý vznikol po ukončení

predmetnej zmluvy a zrušení inej zmluvy, ktorej uzatvorenie žalovaná sprostredkovala.

29. Odvolací súd v rámci svojej prieskumnej právomoci v prvom rade skúmal, či v konaní pred súdom
prvej inštancie nedošlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP) a zistil, že dopĺňací rozsudok č. k. 40Cb/9/2023-118 z 27. septembra 2023 bol

súdomprvejinštancievyhlásenývrozporesozákonom,čímdošlokporušeniuprávastránnaspravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), keďže medzi ústne vyhláseným rozsudkom a jeho písomným
vyhotovením je zjavný rozpor.

30. Podľa zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 27.09.2023, ktorá sa nachádza na č. l. 112a

súdneho spisu, súd prvej inštancie toho dňa vyhlásil dopĺňací rozsudok v mene Slovenskej republiky
tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi sumu 1.040,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 %
ročne zo sumy 520,- eur od 03.02.2023 do zaplatenia a 14 % ročne zo sumy 520,- eur od 10.02.2023 do
zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 40,- eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 80,-eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I); žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II). Aj keď je v zápisnici uvedené, že táto je diktovaná do diktafónu,

odvolací súd zvukový záznam z tohto pojednávania v súdnom registri nenašiel.

31. V písomnom vyhotovení dopĺňacieho rozsudku nachádzajúceho sa na č. l. 118 súdneho spisu
vo výrokovej časti rozhodol tak, že žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením
pohľadávkyvovýške40,-eurvlehotetrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku(výrokI.);vprevyšujúcej

časti žalobu zamietol (výrok II.). Už jednoduchým porovnaním ústneho vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku
zo zápisnice o jeho vyhlásení a jeho písomného vyhotovenia je zrejmé, že súd prvej inštancie písomne
vyhotovil dopĺňací rozsudok v znení, v ktorom tento nebol vyhlásený.

32. Uvedená okolnosť je závažným pochybením zo strany konajúceho súdu znamenajúca porušenia
práva strany sporu na spravodlivý proces spočívajúceho predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
(porušenie) zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva.

33. Zákonným následkom vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným výrokom (§ 219 ods. 4

CSP). Znamená to, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku
musí byť znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným. Viazanosť súdu vyhláseným výrokom rozsudku
znamená, že súd už nemôže rozhodnúť inak, než rozhodol, a že v písomnom vyhotovení rozsudku
sa nesmie v žiadnom smere odchýliť od výroku, ktorý ústne predniesol pri vyhlásení rozsudku a ktorý
uviedol v zápisnici o verejnom vyhlásení rozsudku.

34. V predmetnom spore súd prvej inštancie verejne vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorého znenie nie
je totožné so znením uvedeným v následnom písomnom vyhotovení tohto dopĺňacieho rozsudku. Súd
prvej inštancie tak zaťažil konanie zásadnou procesnou vadou, v dôsledku ktorej odvolací súd nemal
inú možnosť, než rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť. Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm.

b) dopĺňací rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 40Cb/9/2023-118 z 27. septembra 2023 zrušil
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovanej, odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo ďalej

vo vzťahu k zákonne vyhláseným výrokom súdom prvej inštancie posúdiť, či v danej veci žalobcom
uplatnený nárok trval aj po ukončení Zmluvy o finančnom sprostredkovaní a či si žalobca neuplatnil svoj
nárok po uplynutí premlčacej lehoty.

36. Ako už uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, medzi stranami nebolo

sporné, že žalobca ako samostatný finančný agent (agent) a žalovaná ako podriadený finančný agent
(sprostredkovateľ) uzavreli dňa 20.01.2017 Zmluvu o finančnom sprostredkovaní, podľa čl. II., bod 1
ktorej sa žalovaná zaviazala výhradne pre agenta vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca
o uzavretie produktovej zmluvy mal príležitosť takú zmluvu s obchodným partnerom agenta uzavrieť
a za túto činnosť sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanej províziu podľa čl. V. zmluvy (čl. II., bod 4

zmluvy). Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že listom zo dňa 22.09.2017 žalobca okamžite
vypovedal predmetnú zmluvu z dôvodu, že žalovaná prestala spĺňať predpoklady na výkon činnosti
podľa Zmluvy o finančnom sprostredkovaní. Následne došlo k zániku Poistnej zmluvy č. 50100168
uzavretej dňa 28.06.2017 medzi poisťovňou NN Životná poisťovňa, a.s. a E. F., ktorej uzavretie žalovaná
sprostredkovala a za sprostredkovanie ktorej jej bola poskytnutá provízia. E. F. ako poistník požiadal

o zrušenie predmetnej poistnej zmluvy listom zo dňa 22.11.2018, čo poisťovňa potvrdila listom zo dňa
01.02.2019stým,žepoisteniezaniklodňa29.01.2019.Vsúvislostisozánikompoistnejzmluvynásledne
žalobca listom zo dňa 28.03.2019 vyzval žalovanú na vrátenie časti provízie vo výške 214,14 eur, ktorú
za sprostredkovanie zmluvy č. 50100168 obdržala, a to v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia
výzvy.

37. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že zánikom Zmluvy o finančnom sprostredkovaní došlo
aj k zániku všetkých práv a povinností z tejto zmluvy, teda aj k zániku nároku žalobcu na vrátenie častiprovízie a v prípade neakceptácie uvedenej argumentácie namietala, že žalobou uplatnený nárok je
premlčaný.

38. Odvolací súd k zániku práv a povinností zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní uvádza, že
Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, ako aj iné právne predpisy poznajú hneď niekoľko dôvodov
zániku záväzkov, ktoré majú aj rozdielne podmienky. Právna úprava zániku záväzkov je v zásade
dispozitívna a strany si môžu podľa vlastnej vôle, avšak v súlade s existujúcou právnou úpravou,
dohodnúť zánik ich záväzkov rôzne. Pri zániku záväzkov je pritom potrebné rozlišovať medzi zánikom

záväzkového vzťahu a zánikom konkrétnych povinností z neho vyplývajúcich. Záväzkový vzťah ako
celok totižto má svoj obsah, ktorý tvoria jednotlivé povinnosti a im zodpovedajúce subjektívne práva.
Preto záväzkový vzťah môže zaniknúť len vtedy, ak zaniknú všetky práva a povinnosti tvoriace
jeho obsah. Rovnako treba diferencovať medzi záväzkovým vzťahom a zmluvou, ktorá je právnou
skutočnosťou. Ukončenie zmluvy nemusí vždy znamenať, že dochádza aj k zániku všetkých práv
a povinností z nej vyplývajúcich a k zániku celého záväzkového vzťahu.

39. V predmetnom spore si strany zmluvy v jej čl. VII., bode 6 veta prvá dohodli, že zánikom tejto zmluvy
sa nezbavujú povinnosti riadne vyporiadať akékoľvek záväzky vyplývajúce pre ne z tejto zmluvy, vrátane
nárokov sprostredkovateľa na provízie a nárokov agenta na stornované provízie v súlade s prílohou č. 1
tejto zmluvy. Tým jasne vyjadrili svoju vôľu vyporiadať si svoje vzájomné práva a povinnosti zo zmluvy,

predovšetkým v otázke provízii a stornoprovízii, aj po zániku samotnej zmluvy. Zánikom zmluvy nedošlo
k zániku celého záväzkového vzťahu medzi zmluvnými stranami ako sa mylne domnievala žalovaná
v podanom odvolaní. Záväzkový vzťah medzi stranami pokračoval ďalej, a to v dohodnutom rozsahu
vyporiadania provízii a stornoprovízii, preto žalobca bol oprávnený uplatňovať si nároky z tejto zmluvy
u žalovanej aj po zániku tejto zmluvy.

40. Ako už bolo uvedené vyššie, listom zo dňa 22.11.2018 E. F. požiadal o zrušenie poistnej zmluvy
č. 50100168, ktorej uzavretie s poisťovňou NN Životná poisťovňa, a.s. sprostredkovala žalovaná.
Poisťovňa potvrdila zánik poistenia dňa 29.01.2019 a žalobca listom zo dňa 28.03.2019 vyzval žalovanú
na vrátenie časti provízie zo zrušenej poistnej zmluvy vo výške 214,14 eur v lehote 10 kalendárnych dní

odo dňa doručenia výzvy. Žalovaná v lehote určenej žalobcom svoj dlh nesplnila a neurobila tak ani po
jej uplynutí. Preto žalobca dňa 08.03.2023 doručil súdu žalobu na zaplatenie svojho nároku. Žalovaná
v podanom odvolaní namietala, že tak urobil po uplynutí premlčacej lehoty.

41. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

42. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

43. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

44. K otázke premlčania uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že medzi stranami nebolo sporné, že
ich vzťah je vzťahom obchodnoprávnym riadiacim sa ako okrem Zmluvy o finančnom sprostredkovaní

a Zákonom o finančnom sprostredkovaní aj ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 397
Obchodného zákonníka je všeobecná premlčacia doba pre obchodnoprávne záväzky štyri roky, pričom
v zásade začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka). Ide o všeobecnú právnu úpravu otázky začatia plynutia premlčacej lehoty, ktorá sa uplatní
iba v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú osobitné prípady začatia plynutia premlčacej doby.

45. V prípade, ak je doba, kedy mal byť záväzok splnený alebo sa malo začať s jeho plnením (doba
splatnosti) dohodnutá, stanovená právnym predpisom alebo určená rozhodnutím, na začiatok plynutia
premlčacej doby sa neaplikuje § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka ale § 392 ods. 1 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy mal byť záväzok splnený.

Začiatok plynutia premlčacej doby sa teda viaže na lehotu splatnosti záväzku (obdobne rozsudok NS
ČR sp. zn. 31Cdo/3881/2009).46. V predmetnom spore si strany zmluvy v čl. V. (Provízia sprostredkovateľa), bod 4 zmluvy ako spôsob
uhradenia svojich vzájomných pohľadávok dohodli ich započítanie. V prípade, ak by nebolo možné
vykonať zápočet oproti pohľadávke sprostredkovateľa (žalovanej), bol sprostredkovateľ povinný svoj

záväzok uhradiť agentovi (žalobcovi) formou bezhotovostnej úhrady na účet agenta do 10 dní odo
dňa, kedy ho agent na úhradu písomne vyzve. Citovaným ustanovením bola medzi stranami sporu
dohodnutádobasplatnostipohľadávokžalobcuvočižalovanej,atovlehote10dníododňa,kedyžalobca
písomne vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V súlade s týmto ustanovením žalobca listom zo
dňa 28.03.2019, doručeným žalovanej 02.04.2019, vyzval žalovanú na uhradenie jej záväzku vo výške

214,14 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, t. j. do 12.04.2019. Posledným dňom
tejto lehoty sa dlh žalovanej stal splatným a žalobcovi v súlade s § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť štvorročná premlčacia doba na uplatnenie jeho
nároku na súde. Žalobca tak urobil dňa 08.03.2023, teda zjavne pred premlčaním jeho pohľadávky.

47. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovujúce

začiatok premlčacej doby objektívne, nezávisle od vôle veriteľa, by sa na plynutie premlčacej doby
v predmetnej veci aplikovalo len v prípade, ak by si strany zmluvy dobu splatnosti svojich záväzkov
vysloveneneupraviliatátobynevyplývalaanizožiadnehoosobitnéhoprávnehopredpisučirozhodnutia.
Nakoľko však strany zmluvy boli v otázke svojich vzájomných práv a povinností viazané ustanoveniami
Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ktorú na znak svojho súhlasu podpísali (čl. X., bod 7 zmluvy), a to

aj v časti týkajúcej sa doby splatnosti svojich záväzkov, v zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka
premlčacia doba ich záväzkov bola viazaná na dobu splatnosti dohodnutú v zmluve.

48. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak nárok žalobcu posúdil ako nepremlčaný.

49. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že žalovaná podaným odvolaním napadla rozsudok súdu prvej
inštancie aj z dôvodu nesprávnych skutkových zistení. K citovanej námietke je potrebné uviesť, že ak
žalovaná v podanom odvolaní namietala skutkové závery súdu prvej inštancie, jej námietka vo svojej
podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

14.09.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS

50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

50. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie

jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o
vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,

ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

51. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by

znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
sa opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

52. Zohľadňujúc všetky uvedené skutkové a právne závery odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak žalobe

žalobcu vyhovel čo do istiny 177,54 eur s príslušenstvom a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
tento peňažný nárok vyplývajúci zo Zmluvy o finančnom sprostredkovaní, z ktorého dôvodu odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.53. Súd prvej inštancie však pochybil pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak konštatoval, že
vzhľadom na úspech žalobcu vo veci vo výške 82,91 % (úspech v sume 177,54 eur zo žalovanej sumy
214,14 eur) mu priznáva náhradu trov konania vo výške 82,91 %.

54. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Sžo/215/2010, v zmysle ktorého „úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.

Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný
úspech vo veci, t. j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo
všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí.“

55. Odborná verejnosť a súdna prax pri rozhodovaní o trovách konania v prípade čiastočného úspechu
vo veci dospela k záveru, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva
strany vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu, pričom pomer úspechu sa určuje
k celému predmetu konania. Preto ak žalobca bol v predmetnej veci úspešný vo výške 82,91 %, od
tohto úspechu je potrebné odrátať jeho neúspech vo výške 17,09 %, teda pomer náhrady trov konania

žalobcu predstavuje 65,82 %.

56.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdpodľa§388CSPzmenilrozsudoksúduprvejinštancievovýroku
o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 65,82 %.

57. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keďže každá zo strán mala čiastočný úspech v odvolacom konaní, t. j. žalobca čo do výroku
o žalovanom nároku a žalovaná čo do výroku o trovách konania.

58. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).