Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415202459
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4415202459.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek
senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Mgr. P.XX XX W. A., narodený
XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Komárňanská 100, 947
01 Hurbanovo, proti žalovanému: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, so sídlom Nábrežná 22, 940
01 Nové Zámky, IČO: 34 122 711, právne zastúpený: VALACHOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom

Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 647 903, o určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/92/2015 - 337 zo dňa 13.01.2023,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/92/2015 - 337 zo dňa
13.01.2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5C/92/2015 - 406 zo
dňa 25.08.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
5C/92/2015 - 337 zo dňa 13.01.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 5C/92/2015 - 406 zo dňa
25.08.2023 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu Mgr. Y. W., bytom M. XX, XXX XX
W. A., narodený XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Novozámocké bytové družstvo,
družstvo, so sídlom Nábrežná 22, 940 01 Nové Zámky, IČO: 34 122 711 (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo aj

ako „družstvo“), o určenie rozhodol tak, že v poradí prvým výrokom žalobu zamietol a a v poradí druhým
výrokom rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 137 písm. c), § 470 ods. 1, § 255 ods. 1, § 256
ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa
10.02.2015 sa žalobcovia (pôvodne Ing. U. C. ako žalobca v 1. rade a Mgr. Y. W. ako žalobca v
2. rade) domáhali, aby súd určil, že 1/vylúčenie žalobcu v 2. rade ako člena žalovaného, respektíve
odňatie členstva u žalovaného je neplatné, 2/ žalovaný žalobcom v prvom a druhom rade odňal ich

právo byť volení do orgánov žalovaného a 3/ uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia
delegátov členov žalovaného zo dňa 10.12.2014 (ďalej aj ako „zhromaždenie delegátov“), osobitne
voľba predstavenstva, sú neplatné. Žalobcovia namietali legitimitu uvedeného zhromaždenia delegátov,
nakoľko mali za to, že nebolo zvolané v súlade so stanovami žalovaného, pričom došlo nedôvodne
k odňatiu ich pasívneho volebného práva. Uviedli, že na zhromaždenie delegátov nebolo pozvaných
najmenej 22 legitímne zvolených delegátov, preto mali za to, že prijaté uznesenia a predovšetkým

uskutočnené voľby do riadiacich a kontrolných orgánov žalovaného sú neplatné. Poukazovali na to, že
v súlade s ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov(ďalej aj ako „Obchodný zákonník“) najvyšším riadiacim orgánom družstva je členská schôdza, pričom v
súlade s ustanovením § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka plní funkciu členskej schôdze zhromaždenie
delegátov. Každý z delegátov musí byť volený rovnakým počtom hlasov. Toto ustanovenie je kogentné

a nemožno sa od neho odchýliť. Predstavenstvo žalovaného dňa 17.09.2014 zverejnilo uznesenie č.
26/8/214, kde schválilo v súlade s platným rokovacím poriadkom žalovaného pre funkčné obdobie
2014-2019 počet delegátov na 45 s pomerným zastúpením, ktoré však nebolo dodržané. Ak by voľba
delegátov naozaj prebehla pomernou formou, bola by táto podmienka akceptovateľná za predpokladu
riadnej informovanosti členov družstva a regulérnym priebehom voľby delegátov. Toto však bolo v

príkrom rozpore so zoznamom vydaným žalovaným nazvaným „Rozdelenie na obvody“, z ktorého
bolo podľa žalobcov zrejmé, že nebolo dodržané ustanovenie rovnakého počtu hlasov na jedného
delegáta a zo samotného zoznamu bolo zrejmé, že bolo volených v jednotlivých blokoch podstatne
viac delegátov, spolu 149 delegátov. Veľká časť voľby delegátov skončila neplatne. Žalobcovia mali
za to, že z predmetného zoznamu bolo taktiež zrejmé, že podľa vlastných kritérií predstavenstva
na voľby delegátov, nebolo na zhromaždenie delegátov pozvaných najmenej 22 riadne (t. j. platne)

zvolených delegátov družstva. Na základe uvedených skutočností žalobcovia považovali za zrejmé, že
samotná pomerná voľba delegátov nebola uskutočnenú v súlade so zákonom a že ani takto zvolení
zástupcovia - delegáti, neboli riadne pozvaní na schôdzu zhromaždenia delegátov, a teda je dané zjavné
porušeniezákona,stanovakoinerešpektovanieuzneseniazhromaždeniadelegátovzodňa19.06.2014.
Žalobcovia mali za to, že takto zvolané zhromaždenie delegátov nereprezentuje záujmy členov a z

dôvodu nezákonnosti nemožno uznesenia považovať za platné. Poukazovali na to, že v prípade Mgr. Y.
W.mubolopovykonanýchvoľbáchdopredstavenstvaoznámené,žekandidatúrabolapredstavenstvom
zamietnutá z dôvodu prechodu k inému správcovi a že nie je členom družstva. Na kandidátke do
predstavenstva žalovaného bolo uvedené, že Mgr. Y. W. nepredložil žiadosť na kandidatúru včas.
Tento dôvod žalobca považoval za nereálny a nekorešpondujúci s oznámením žalovaného o dôvode

nezaradenia na kandidátku. Žalobcovia uviedli, že naliehavý právny záujem je zrejmý z dôvodov
poškodzovaniazáujmovvlastníkovbytovačlenovdružstva.Malizato,žesprávabytovsaneuskutočňuje
v záujme členov družstva a vlastníkov bytov, pričom tieto záujmy by mal správca povýšiť nad svoje
vlastné, čo je jeho zákonnou povinnosťou. Namietali, že žalovaný neplní svoje povinnosti voči členom
a okrem iného im z nezákonných dôvodov zrušuje členstvo, pričom im nevypláca vyrovnávacie podiely,

ale len základné členské vklady, pričom rovnosť týchto dvoch údajov tak, ako je uvedená v stanovách
žalovaného je nepravdivá, nezákonná a ako taká neaplikovateľná. Žalobcovia uviedli, že nemajú okrem
určovacej žaloby iný právny prostriedok, akým sa domáhať svojich práv uplatnených touto žalobou a to
ani žalobou na plnenie, ani žalobou vydávacou, ani inou než určovacou žalobou. Bez určenia neplatnosti
je ich právne postavenie neisté a nápravy porušenia svojich práv sa nemôžu dovolať inak.

Žalovaný žiadal žalobu žalobcov zamietnuť najmä z dvoch rozhodujúcich dôvodov. V prvom rade mal
za to, že žaloba nebola podaná v súlade a za podmienok, ktoré sú uvedené v § 242 Obchodného
zákonníka. Lehoty uvedené v tomto ustanovení sú tzv. prekluzívne, čo znamená, že ich nedodržanie
má za následok zánik práva. Podľa tohto ustanovenia, na návrh člena súd vysloví neplatnosť uznesenia

zhromaždenia delegátov len vtedy, ak člen požiadal o zaprotokolovanie námietky priamo na členskej
schôdzi, resp. v prípade, že sa nekoná členská schôdza, ale napr. zhromaždenie delegátov a člen
družstva nebol na zhromaždení delegátov fyzicky prítomný, lebo nebol zvolený za delegáta, potom svoju
námietku musí oznámiť predstavenstvu najneskoršie do jedného mesiaca od konania zhromaždenia
delegátov a zároveň žalobu možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen oznámil

námietky predstavenstvu. Žalovaný uviedol, že žalobcovia námietky podali včas, avšak mal za to, že
samotnú žalobu nepodali v zákonom určenej lehote. Vo vzťahu k námietke žalobcov, že uznesenia
zhromaždenia delegátov prijaté dňa 10.12.2014 sú neplatné, žalovaný uviedol, že ustanovenie § 239
ods. 7 Obchodného zákonníka nie je kogentné. V prípade žalovaného v zmysle stanov o týchto veciach
rozhoduje predstavenstvo a predstavenstvo určilo aj počet a veľkosť jednotlivých obvodov na voľbu

delegátov na ich zhromaždenie. Preto námietka žalobcov v tomto smere nie je relevantná, pretože nie je
potrebné dodržať ustanovenie rovnakého počtu hlasov na jedného delegáta. Delegáti na zhromaždenie
delegátov sa postupne vykryštalizovali, lebo mnohí z nich sa napriek ich zvoleniu tejto funkcie vzdali,
resp. sa dohodli medzi sebou, ktorý z nich bude zastupovať relevantnú časť členskej základne. Preto
popieral, že by na zhromaždenie delegátov dňa 10.12.2014 nebolo pozvaných 22 delegátov a tiež, že

by delegáti, ktorí boli zvolení a určení za delegátov, neboli na zhromaždenie delegátov riadne pozvaní
a že by žalovaný nerešpektoval uznesenie skoršieho zhromaždenia delegátov zo dňa 19.06.2014,
keďže takéto uznesenie o tejto problematike ani neexistuje. Poukázal na to, že žalobcovia v texte
žaloby neodôvodňovali samotný petit žaloby, ale miešali a rozširovali dôvody, prečo podali žalobu aj sinými irelevantnými tvrdeniami. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia nepreukázali ani naliehavosť ich
právneho záujmu na v žalobe požadovanom určení, a preto žiadal žalobu zamietnuť.

Pôvodný žalobca v 1. rade (Ing. U. C.) podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.09.2016 vzal
svoju žalobu späť v celom rozsahu. V nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie uznesením č.k.
5C/92/2015 - 81 zo dňa 12.03.2018, právoplatným dňa 13.04.2018, konanie voči žalobcovi v 1. rade
zastavil.

Uznesením č.k. 5C/92/2015 - 194 zo dňa 29.01.2019, právoplatným dňa 19.02.2019, súd na návrh v
konaní zostávajúceho žalobcu (Mgr. Y. W.) pripustil zmenu žaloby tak, že petit žaloby bude znieť:
„Súd určuje, že:
- vylúčenie žalobcu ako člena žalovaného, resp. odňatie členstva u žalovaného je neplatné a žalobca
je naďalej členom žalovaného;
- žalovaný žalobcovi odňal jeho právo byť volený do orgánov žalovaného;

- uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia delegátov členov žalovaného zo dňa
10.12.2014, osobitne voľba predstavenstva, sú neplatné.“

Súd prvej inštancie následne uznesením č.k. 5C/92/2015 - 257 zo dňa 17.06.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.07.2019, vylúčil na samostatné konanie prvú časť žalobného petitu, ktorý znel:

„Súd určuje, že vylúčenie žalobcu ako člena žalovaného, respektíve odňatie členstva u žalovaného je
neplatné a žalobca je naďalej členom žalovaného“.

Uznesením č.k. 5C/92/2015 - 273 zo dňa 14.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2019,
súd prvej inštancie predmetné konanie vo veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18C/49/2019 (teda do skončenia konania, v ktorom mal
súd rozhodnúť o tom či je žalobca členom žalovaného a či členstvo žalobcu u žalovaného zaniklo). Po
právoplatnomskončeníkonaniavedenéhonaOkresnomsúdeNovéZámkypodsp.zn.18C/49/2019súd
prvej inštancie v konaní pokračoval. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 18C/49/2019 - 142 zo dňa 22.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2021,

mal preukázané že žalobca a žalovaný (ktorí sú sporovými stranami aj v tomto konaní) uzavreli súdny
zmier, podľa ktorého žalobca je od roku 1989 členom žalovaného a členstvo žalobcu u žalovaného nikdy
nezaniklo.

V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah písomných

vyjadrení žalobcu a žalovaného v konaní, ako aj obsah ich ústnych prednesov na nariadených
predbežných prejednaniach sporu a pojednávaniach a ustálil, že žalobcovia (pôvodne dvaja) podali na
súd žalobu dňa 10.02.2015, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
aj ako „O.s.p.“). Uviedol že v súlade s § 470 ods. 1 CSP však bolo na toto konanie potrebné aplikovať
ustanovenia Civilného sporového poriadku. Zdôraznil, že po právoplatnosti uznesenia č.k. 5C/92/2015

- 194 zo dňa 29.01.2019 ktorým súd pripustil návrh na zmenu petitu (19.02.2019) a po právoplatnosti
uznesenia č.k. 5C/92/2015 - 257 zo dňa 17.06.2019, ktorým súd vylúčil na samostatné konanie prvú
časť žalobného petitu, ktorý znel: „súd určuje, že vylúčenie žalobcu ako člena žalovaného, respektíve
odňatie členstva u žalovaného je neplatné a žalobca je naďalej členom žalovaného“ (15.07.2019) ostala
predmetom tohto konania žaloba žalobcu (Mgr. Y. W.), ktorou sa domáhal - 1/určenia, že žalovaný

žalobcovi odňal jeho právo byť volený do orgánov žalovaného a 2/ určenia, že uznesenia najvyššieho
orgánu žalovaného - zhromaždenia členov delegátov žalovaného zo dňa 10.12.2014, osobitne voľba
predstavenstva, sú neplatné.

Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že predmetnú žalobu posudzoval podľa § 137 písm. c) CSP, a preto v

prvom rade skúmal, či mal žalobca na podaní žaloby naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru,
že preukázanie naliehavého právneho záujmu tak, ako bolo uvedené v žalobe, nie je dostatočné. Mal za
to, že dôvody, ktorými sa žalobca snažil preukázať naliehavosť právneho záujmu, skutkovo ani právne
nesúvisia s petitom žaloby. Zdôraznil, že súd prvej inštancie viackrát upozornil žalobcu (cestou právneho
zástupcu), že pre úspešné uplatnenie žalovaného práva bude nevyhnutné preukázať naliehavý právny

záujem na podaní žaloby a vyzval ho, aby v tomto smere navrhol príslušné dokazovanie, na čo však
žalobca nereagoval a v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie.Zdôraznil, že existenciu naliehavého právneho záujmu v prípade určovacích žalôb je súd povinný riešiť
ako prejudiciálnu otázku. V tomto konaní súd prvej inštancie nemal preukázaný naliehavý právny záujem
na predmetnej určovacej žalobe. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by

prípadné určenie skutočnosti, že mu žalovaný odňal právo byť volený do orgánov žalovaného, zmenilo
jeho právne postavenie vo vzťahu k žalovanému, alebo že by sa bez takéhoto určenia jeho právo stalo
neistým. Žalobca taktiež neuviedol, ktoré uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia
delegátov žalovaného zo dňa 10.12.2014 majú byť neplatné, resp. ohrozujú jeho právne postavenie vo
vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nemal preukázaný naliehavý

právnyzáujemnapodanížaloby,nepovažovalzapotrebnévykonaťlistinnédôkazydoloženédosúdneho
spisu a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na § 262
ods. l CSP a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti napadnutému rozsudku žalobca podal odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), d), f) a h) CSP a namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevyhodnotil,
ako dospel k záveru, že je potrebné osobitne preukazovať naliehavý právny záujem, keďže tento

vyplýva priamo z právneho predpisu - ustanovenia § 242 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že
súd prvej inštancie pritom nespochybnil, že by žaloba žalobcu nebola na tomto ustanovení založená.
Dôvodil,žezodôvodnenianapadnutéhorozsudkuniejezrejmé,akédôkazynapreukázanienaliehavého
právneho záujmu na podaní žaloby považoval súd prvej inštancie za potrebné, ak mal preukázané, že
žalobu podal člen družstva, ktorý oznámil námietku predstavenstvu do jedného mesiaca od konania

schôdze a žalobu podal pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a teda boli splnené všetky podmienky v
zmysle § 242 Obchodného zákonníka a súčasne § 137 písm. c) CSP, v zmysle ktorých naliehavý
právny záujem netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (v danom prípade z Obchodného
zákonníka).Malzato,žepokiaľnaliehavýprávnyzáujemvyplývapriamozozákona,nemusiabyťnajeho
preukazovanie predkladané ďalšie dôkazy, osobitne za situácie, ak súd prvej inštancie nevykonal ani tie

dôkazy, ktoré žalobca navrhoval už v samotnej žalobe. Žalobca poukazoval na to, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku poprel, že by určovacia žaloba bola prípustným a správnym prostriedkom na
ochranu jeho práv, avšak neuviedol, či sa žalobca mal domáhať ochrany svojich práv žalobou na plnenie,
alebo akou žalobou sa mohol svojich práv domôcť. Namietal, že napadnutý rozsudok trpí nedostatkom
zákonných náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, nakoľko súd prvej inštancie si nesplnil svoju povinnosť

vysvetliť, ako posúdil relevantné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti
považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, prečo nevykonal v žalobe navrhnuté
dôkazy a nepodal ani vysvetlenie o tom, ako na vec aplikoval prechodné ustanovenie CSP. Žalobca
namietal, že pre nedostatok dôvodov, o ktoré súd prvej inštancie opieral svoje rozhodnutie, vrátane
absencie základných náležitostí rozsudku a jeho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, ani odvolací

súd nemôže „domýšľať“ dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a pre ktoré
sa odchýlil od znenia ustanovenia § 137 CSP.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 17.04.2023 a uviedol, že žalobca sa v
odvolaní opieral o tvrdenia, ktoré uvádzal už v žalobe a ktoré žalovaný považoval za ničím nepodložené

subjektívne názory žalobcu. Dôvodil, že všetci v súlade so stanovami žalovaného a Obchodným
zákonníkom zvolení delegáti boli na zhromaždenie delegátov riadne pozvaní a považoval za irelevantné,
že opak tvrdí len žalobca, ktorý delegátom nebol. Ani skutočnosť, že žalobca je členom družstva
nemenila nič na procese zvolávania zhromaždenia delegátov a už vôbec nemala vplyv na jednotlivé
prijaté uznesenia. K otázke naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby uviedol, že všetci

zvolení delegáti boli na zhromaždenie riadne pozvaní a žiadny z nich nenamietal opak. K žalobcom
namietanej neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov žalovaný mal za to, že sa jedná o ničím
nepodložené a subjektívne tvrdenia, ktoré v konaní vyvrátil a jeho námietky považoval za nerelevantné.
Zdôraznil, že samotný fakt, že žalobca bol a je členom družstva nijakým spôsobom nespôsobujeneplatnosť uznesení prijatých na danom zhromaždení delegátov alebo neplatnosť volieb do orgánov
družstva. Žalobca nebol delegátom zhromaždenia delegátov. S poukazom na uvedené mal žalovaný za
to, že súd prvej inštancie sa správne z právnej stránky vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre

posúdenie danej veci, úplne zistil skutkový stav a žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové dôkazy ani
skutočnosti, preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo žalobcovi doručené spolu s výzvou súdu podľa § 374 ods.
1 CSP dňa 14.05.2023 (č.l. 392 s. spisu).

7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“)
v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej

inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380
CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

9. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

10. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zo strany pôvodného žalobcu v 1. rade Ing. U. C., v ktorej časti bolo
konanie zastavené (č.l. 81 s. spisu), po zmene žalobného petitu (č.l. 194 s. spisu) a po vylúčení časti
žalobného petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že jeho vylúčenie ako člena žalovaného, resp.
odňatia členstva u žalovaného je neplatné a žalobca je členom žalovaného (č.l. 257 s. spisu), ostalo
predmetom sporu určenie, že žalovaný odňal žalobcovi jeho právo byť volený do orgánov žalovaného a

že uznesenia najvyššieho orgánu žalovaného - zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 10.12.2014,
osobitne voľba predstavenstva, sú neplatné. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol, pričom konštatoval, že žalobca na v žalobe požadovanom určení nepreukázal existenciu
naliehavého právneho záujmu.

12. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania žalobcu, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie vo veci.

13. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevysporiadal s otázkou potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu na v žalobe

požadovanom určení s poukazom na ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka a absentujú v ňom
základné náležitosti odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobu žalobcu posudzoval podľa § 137
písm. c) CSP a v prvom rade skúmal, či mal žalobca na jej podaní naliehavý právny záujem a dospel
k záveru, že tento preukázaný nebol a že žalobca nepreukázal, že by prípadné určenie skutočnosti,

že mu žalovaný odňal právo byť volený do orgánov žalovaného zmenilo jeho právne postavenie, alebo
by sa jeho postavenie stalo právne neistým a taktiež neuviedol, ktoré uznesenia najvyššieho orgánu
žalovaného - zhromaždenia delegátov zo dňa 10.12.2014 mali byť neplatné, resp. ohrozujú právne
postavenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému. Súd prvej inštancie skonštatoval, že právna zástupkyňa
žalobcu na preukázanie naliehavého právneho záujmu po podaní žaloby nenavrhla žiadne dôkazy (body

36. a 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

Odvolací súd v danom prípade považoval za potrebné prisvedčiť odvolacej námietke odvolateľa, že súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil,z akého dôvodu považoval za potrebné v predmetnom spore, a to vo vzťahu k obom žalobcom
požadovaným petitom, preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, najmä s poukazom na
skutočnosť, že pokiaľ sa člen družstva domáha určenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze, resp.

zhromaždenia delegátov, podľa § 242 Obchodného zákonníka, nie je povinný v žalobe preukazovať
existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení. Súd prvej inštancie však v odôvodnení
napadnutého rozsudku túto skutočnosť nijako nezohľadnil a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie
je zrejmé, akými úvahami sa riadil, keď za podstatné považoval preukázanie naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov. Zároveň v odôvodnení napadnutého

rozsudku súd nijako nerozlíšil posudzovanie jednotlivých žalobných petitov, pri oboch skonštatoval
nedostatok naliehavého právneho záujmu, pričom však bolo potrebné, aby každý z navrhovaných
žalobných petitov súd prvej inštancie posúdil osobitne a zrozumiteľne a jasne uviedol, pri ktorom určení
by mal byť naliehavý právny záujem preukazovaný. Súd prvej inštancie však jednotlivé nároky neodlíšil,
vo vzťahu k petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný mu odňal jeho právo byť volený
do orgánov žalovaného a riadnym, jasným a výstižným spôsobom neodôvodnil, prečo nepovažoval

naliehavý právny záujem na tomto určení za preukázaný a taktiež vo vzťahu k petitu, ktorým sa žalobca
domáhal neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo vôbec
preukazovanie naliehavého právneho záujmu na tomto určení považoval za potrebné.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že členská schôdza družstva je najvyšším orgánom

družstva (§ 239 ods. 1 Obchodného zákonník). Ak však s ohľadom na počet členov družstva nie je
dobre možné zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť
členskej schôdze zhromaždenie delegátov (§ 239 ods. 7 veta prvá Obchodného zákonníka). Podľa §
242 Obchodného zákonníka, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze (resp.
v spojení s § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov), pokiaľ

je uznesenie v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen družstva
podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo
ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na
súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo
od oznámenia námietky predstavenstvu. Predmetné ustanovenie zakotvuje možnosť člena družstva

podať návrh na súd, aby vyhlásil neplatnosť uznesenia členskej schôdze, ak sa domnieva, že toto
uznesenie (uznesenia) je v rozpore so zákonom alebo stanovami družstva. V konaní v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je členom družstva (žalovaného).
Odvolací súd zdôrazňuje, že člen družstva nie je povinný v návrhu (žalobe) preukazovať naliehavý
právny záujem na vyhlásení neplatnosti uznesenia členskej schôdze, resp. zhromaždenia delegátov

(k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/47/2008 zo dňa
16.03.2009).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysvetlil, prečo považoval za potrebné v

konaní preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to vo vzťahu
k obom žalobným petitom. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie potom nie je zrejmý myšlienkový postup
súdu prvej inštancie, ani to akými úvahami sa riadil, keď dospel k záveru, že je v konaní potrebné
osobitnepreukazovaťexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmuvovzťahukurčeniuneplatnostiuznesení
zhromaždenia delegátov, ani to, prečo nepovažoval za preukázaný naliehavý právny záujem na určení,

či žalovaný žalobcovi odňal právo byť volený do orgánov družstva. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru, že v konaní bolo potrebné vo vzťahu k obom žalobným petitom osobitne preukazovať existenciu
naliehavého právneho záujmu, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami
sa pritom riadil. Odvolací súd zdôrazňuje, že mu v takomto prípade neprináleží svojim rozhodnutím
nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd závery

súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku vyhodnotil za predčasné a odôvodnenie súdu
prvej inštancie potom poukazujúc na uvedené súvislosti za nepreskúmateľné v rozpore s § 220 ods.
2 CSP.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za dôvodnú.

14. Odvolací súd uvádza, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom
stanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci
ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecoudostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie
zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi

závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne
logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli
najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je
založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne
odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v
rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne
jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací
súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení,
neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
nahrádzať.

15. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci v ďalšom konaní bude vec meritórne znovu rozhodnúť,
pričom sa bude opätovne zaoberať posúdením otázky, či je v konaní potrebné osobitne preukazovať
existenciu naliehavého právneho záujmu, pričom svoje úvahy a závery jasne a zrozumiteľne odôvodní,
a to vo vzťahu ku každému žalobnému petitu osobitne. Pokiaľ pri niektorom žalobnom petite súd prvej

inštancie dospeje k záveru, že je potrebné dokazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, túto otázku vyhodnotí v kontexte procesného útoku žalobcu a procesnej obrany
žalovaného. Pokiaľ dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem pri niektorom zo žalobných petitov
nie je potrebné preukazovať, resp., že bol v konaní daný, bude sa následne meritórne zaoberať aj
ostatnými námietkami a dôkaznými návrhmi strán sporu v konaní a osobitne vyhodnotí aj splnenie

podmienok podľa § 242 Obchodného zákonníka, pričom z odôvodnenia nového rozhodnutia musí byť
zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké
z nich vyvodil skutkové a právne závery a akými úvahami sa riadil, s tým že ich riadne a zrozumiteľným
spôsobom odôvodní spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).