Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201814
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624201814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci navrhovateľky: A. B., C. D., nar.
X.XX.XXXX, trvale pobytom E. E. XXX, F. C., zastúpenej zástupcom Advokátska kancelária GEREG &
MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011 proti
manželovi navrhovateľky: G. B., nar. X.X.XXXX, trvale pobytom E. E. XXX, F. C., zastúpenému právnym
zástupcom: JUDr. Miroslav Koníček, advokát, so sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok, v konaní o rozvod
manželstva a o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: H. B., nar. XX.X.XXXX,
a I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. E. XXX, F. C., obidve maloleté deti zastúpené kolíznym

opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, so sídlom Námestie slobody 1461/9,
Ružomberok, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/60/2024-138
zo dňa 18.11.2024 vo výrokoch II., III., IV., V., takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III., IV. a V. v spojení so závislým výrokom VI.
o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky

uzavreté dňa XX.X.XXXX, v E. E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v E. E., zväzok X,
ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X rozviedol.
Výrokom II. zveril maloleté deti H. B., nar. XX. X. XXXX a I. B., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov:
- otcovi od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 18:30 hod. do párneho kalendárneho týždňa
do 18:30 hod.;
- matke od nedele párneho kalendárneho týždňa od 18:30 hod. do nedele nepárneho kalendárneho

týždňa do 18:30 hod..
Podľa výroku III. obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Výrokom IV. výživné neurčil.
Výrokom V. styk rodičov s maloletými deťmi neupravil.
O trovách prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky/ manželky
o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
a jeho odôvodnenie, na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zisťovaním názoru
maloletých detí, listinami v spise a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti sprihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo a za aplikácie § 18, § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods.
1, 3 a 5, § 25 ods. 2, § 62 ods.1, 2, 4, 5 a 6, § 75 ods. 1, § 76 ods.1, 2, 3 a 4 Zákona o rodine rozhodol
tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd mal zistený nesúlad medzi manželmi, ktorý viedol k tomu, že sa vzájomne odcudzili.
V manželstve účastníkov absentuje emocionálna stránka, ktorá sa obvykle od vzťahu medzi manželmi
očakáva. Manželstvo účastníkov sa javí ako formálne, hoci dokážu žiť v jednom dome, hospodáriť a
starať sa o deti. Rozpor medzi očakávaniami od manželstva a jeho skutočným stavom nevplýva dobre

na navrhovateľku. V čase rozhodovania nebol reálny predpoklad, že by manželia obnovili spolužitie.
Príčinu rozvratu manželstva videl okresný súd v rozdielnych potrebách manželov od vzťahu, čo vyplýva
z ich rozdielnych pováh, ktoré sa navzájom nedopĺňajú, naopak vedú k vzďaľovaniu manželov od seba.
Medzi manželmi viazla komunikácia, manželia nedokázali prekonať rozdielnosti, hoci navonok sa ich
spolužitie mohlo javiť funkčné. Prostredie, ktoré vytvárajú manželia, z ktorých minimálne jeden nechce v
manželstve zotrvať, nie je zdravým prostredím na výchovu detí. Takáto atmosféra v spolužití rodičov detí

nemá na deti pozitívny vplyv. Okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol, keďže mal preukázané, že
vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

4. Okresný súd poukázal na to, že s konaním o rozvode manželstva je spojené konanie o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. V konaniach týkajúcich
sa maloletých detí súd sleduje najlepší záujem maloletých detí.

5. Okresný súd uviedol tvrdenie otca maloletých detí, ktorý nesúhlasil so zverením maloletých detí do
osobnej starostlivosti matke, ako aj na vyjadrenia maloletých detí. H. má 16 rokov a je prváčka na

strednej škole. I. má 13 rokov a je ôsmak na základnej škole. Kolízny opatrovník zisťoval názor detí,
pričom H. sa vyjadrila, že si viac rozumie s mamou, ale s otcom má dobrý vzťah. Nechce sa sťahovať
a chce ostať bývať v dome. I. uviedol, že rodičia mu chceli povedať o tom, čo sa deje, ale on to nechce
počúvať a nerád o tom rozpráva. S rodičmi má dobrý vzťah. Otec mu povedal, že by bolo dobré, aby
ostal s mamou a on ho bude navštevovať. Otec bude bývať u starkej a on s ním bude často.

6. Okresný súd zisťoval názor maloletých detí na nariadenom pojednávaní, pričom obaja zhodne uviedli,
že pre nich by bola najlepšia spoločná starostlivosť obidvoch rodičov. H. uviedla, že by chcela ostať
bývať v dome s jedným z rodičov, nevedela s ktorým, ideálne s mamou. Vo svojom bydlisku má veľa
kamarátok. I. sa vyjadril, že chce bývať s obidvomi rodičmi.

7. Podľa okresného súdu na deťoch bolo zjavné, že rozvrat vzťahov medzi rodičmi na nich vplýva
negatívne. Z ich vyjadrení bol zrejmý rozdiel vyplývajúci z vývojového stupňa a pováh. H. viackrát
zdôraznila, že pre ňu má význam miesto, kde žije, z hľadiska kontaktov s priateľmi. Ani ona jednoznačne
neuviedla preferenciu jedného z rodičov, hoci podľa vyjadrení nepatrne viac inklinuje k matke. Na I.

situácia medzi rodičmi dolieha ťažšie a jednoznačne sa vyjadril, že chce bývať s obidvomi rodičmi. O
deti majú obidvaja rodičia záujem. Deti potrebujú obidvoch rodičov. Deti majú pozitívny citový vzťah k
mame aj otcovi.

8. Zvýraznil okresný súd, že rozhodujúci je stav v čase jeho rozhodovania. Rodičia žijú v spoločnom

bydlisku, preto nič nebráni, aby sa obaja rovnakou mierou starali o maloleté deti. Prekážkou striedavej
osobnej starostlivosti nie je skutočnosť, že H. počas pracovnej časti týždňa býva na internáte, keďže
študuje mimo miesta svojho bydliska. Obaja rodičia deklarujú, že im na deťoch záleží, preto by mali
rešpektovať názor detí, ktoré chcú mať zachovaný rovnocenný vzťah s obidvomi rodičmi. Rozdielnosť
osobností rodičov môže maloleté deti obohatiť, ak rodičia medzi sebou nerozpútajú rodičovský konflikt.

Rozhodovanie súdu o forme osobnej starostlivosti nie je založené na zásluhovosti (kto z rodičov viac
urobilvminulostipredeti).Rozvodomsamenídynamikavzťahovvrodine.Rodičiapreberajúúlohy,ktoré
v rámci rozdelenia rolí v rodine do rozvodu vykonával druhý rodič. Deti sú vo veku, keď sa odpútavajú
od rodičov a silnejší vplyv na nich má okolité prostredie, najmä rovesníkov, a preto je dôležité, aby deti
mali možnosť zachovať si, čo najbližší vzťah s obidvomi rodičmi. Vzťah medzi dieťaťom a rodičom je

možné zachovať a rozvíjať iba vzájomným kontaktom v intenzite vyplývajúcej z potrieb každého dieťaťa.9. Okresný súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v intervale
jedného týždňa pre každého z rodičov. Obidvaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať svoje
maloleté deti a spravovať ich majetok.

10. Keďže okresný súd rozhodol o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, nevznikla potreba
rozhodovať o úprave styku aj s prihliadnutím ku skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu rodičia a
maloleté deti žijú v spoločnom bydlisku (rodinnom dome).

11. Okresný súd mal zistený čistý priemerný mesačný príjem matky maloletých detí 1.218,89 Eur
(01/2023-03/2024) s tým, že súčasťou čistej priemernej mesačnej mzdy matky maloletých detí je aj
daňový bonus. Poberateľkou prídavkov na deti (2 x 60 Eur = 120 Eur) je matka maloletých detí.

12. Ďalej mal zistené, že otec detí je živnostník v oblasti stavebníctva. Podľa daňového priznania k dani
z príjmov fyzickej osoby za rok 2023 boli jeho príjmy zo živnosti 23.209 Eur a výdavky 17.328,50 Eur.

Otec si uplatňuje paušálny odpočet výdavkov percentom z príjmov, nejde o skutočné výdavky. Okresný
súd určil približný čistý priemerný mesačný príjem otca (za predchádzajúce daňové obdobie roku 2023)
vo výške 1.420,54 Eur (príjem 23.209 Eur - odvody do Sociálnej poisťovne 2.593,56 Eur - poistné do
zdravotnej poisťovne 1.173,60 Eur - daň z príjmu 143,64 Eur - náklady na PHM 960 Eur - ochranné
pomôcky 200 Eur - pracovná obuv 150 Eur - pracovné rukavice 120 Eur - ručné pracovné náradie 100

Eur - elektrické náradie 100 Eur - školenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 228 Eur - poistenie
393,72 Eur = 17.046,48 Eur :/12 = 1.420,54)

13. Okresný súd konštatoval, že rodiča detí disponujú dvomi motorovými vozidlami Škoda Yeti rok
výroby 2016 a Škoda Octavia rok výroby 2005 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Náklady na

bývanie v rodinnom dome predstavujú preddavkové platby za elektrickú energiu 111 Eur mesačne, za
vodu 39 Eur polročne, stočné 85 Eur polročne, palivové drevo 500 Eur ročne, poplatky za komunálny
odpad 115 Eur ročne (za všetkých členov v domácnosti), daň z nehnuteľnosti a za psa 56 Eur ročne.
Splátkyhypotekárnehoúverupoužitéhonarekonštrukciurodinnéhodomusúpribližne100Eurmesačne,
náklady na satelit približne 60 Eur ročne, na internet približne 100 Eur ročne. Matka maloletých detí do

práce dochádza autom, lebo miesto výkonu práce má na Donovaloch. Náklady na pohonné hmoty má
približne 120 Eur mesačne. Výška nákladov na deti a na domácnosť nebola medzi rodičmi sporná.

14. Okresný súd mal za zistené, že maloletá H. je študentka prvého ročníka strednej školy. Okrem
bežných nákladov má náklady za ubytovanie na internáte 39 Eur mesačne, stravu na internáte 153,30

Eur mesačne, internet na internáte 5 Eur polročne. Na internát a domov bude cestovať každý týždeň
vlakom a autobusom. Na zdravotnú starostlivosť má maloletá H. bežné výdavky. H. používa dioptrické
okuliare, ktoré sa jej naposledy menili po troch rokoch, náklady na dentálnu hygienu H. sú okolo 40
Eur.
Maloletý I. navštevuje 8. ročník základnej školy v mieste bydliska. Stravné v školskej jedálni je

približne 20 Eur mesačne, potrebuje dioptrické okuliare. Kvôli bolestiam hlavy užíva lieky na migrénu s
minimálnymi doplatkami 3-4 Eur. Kontroly na neurológii má každého polroka v Ružomberku, navštevuje
alergológavLiptovskomMikuláši.Doplatkyzapredpísanéliekyalergológomsúpribližne5Eurmesačne.
Kontroly u alergológa sú každého polroka. Za posledného polroka mal I. viac zubných kazov a cena
ošetrenia chrupu bola približne 100 Eur. Vo voľnom čase I. hrá futbal s priemernými mesačnými nákladmi

20-30 Eur.

15. Okresný súd neurčil výživné na maloleté deti, keďže ich zveril do striedavej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov s rovnakým intervalom osobnej starostlivosti. Prihliadol na to, že príjmy rodičov
sú porovnateľné (odseky 14. a 15. odôvodnenia rozsudku), rodičia s deťmi žijú v rodinnom dome v

spoluvlastníctve rodičov. Je na rodičoch detí, aby sa po rozvode dohodli na úhradách nákladov najmä na
bývanie a maloleté deti. Od rozvodu manželstva netvoria príjmy rodičov bezpodielové spoluvlastníctvo.
Aktuálne možnosti rodičov im umožňujú podieľať sa na nákladoch každý v polovici.

16. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania podľa § 52, § 57 a § 58 ods. 1 CMP.

17. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom II., III., IV., V. v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
navrhovateľka/matka maloletých detí (ďalej aj ,,matka“) prostredníctvom zástupcu (č.l. 146 -150 spisu).Rozhodnutie okresného súdu považovala za nepreskúmateľné a arbitrárne z dôvodu neúplného a
nesprávneho zistenia skutočného stavu veci. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že je daný aj odvolací dôvod v

zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uviedla, že voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie nepodáva. Podľa odvolateľky nie je pravdou, že by účelovo nesúhlasila so spoločnou osobnou
starostlivosťou, pretože s ňou nesúhlasila z rovnakých dôvodov, na základe ktorých nesúhlasila so
striedavou osobnou starostlivosťou. Ak by aj súd rozhodol o takejto forme starostlivosti, v podstate „na
papieri“ by síce bola starostlivosť o deti rozdelená medzi ňu a otca, avšak v skutočnosti by to fungovalo

tak, ako dnes, že je tou, ktorá zabezpečuje všetky podstatné veci týkajúce sa starostlivosti o deti a otec
je len otcom-pozorovateľom a keby nebolo matky, ktorá ho podnecovala k zvýšenej pozornosti o deti,
nikdy by ani len z vlastnej iniciatívy nenavštívil s deťmi lekárov, nebol by na rodičovskom združení a pod..
Matka netvrdí, že otec deti nemá rád, práve naopak, avšak im reálne nedokáže dať takú starostlivosť,
akú im dáva matka, nakoľko to nikdy predtým nerobil. Netvrdí, že to robil úmyselne, avšak vždy sa
pravdepodobne spoliehal na matku, a preto ani tie základné veci dnes robiť nevie, pričom jeho zvýšený

záujem o deti je vyvolaný práve podaným návrhom na rozvod. Nestotožnila sa s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, ktorý zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Názor maloletých
detí nespochybňuje, plne ho rešpektuje, a preto na viacerých miestach uviedla, že nikdy by otcovi ani
nijakým spôsobom nebránila v kontakte s deťmi. Názor detí však je len zrkadlom toho, že doposiaľ s
manželom žijú v spoločnej domácnosti a deti si ani len nevedia predstaviť, aké by to skutočne bolo,

ak by vykonávali striedavú osobnú starostlivosť, pretože v súčasnosti nevedia rozlíšiť, akou mierou
zabezpečuje matka chod domácnosti. Podľa matky záujem maloletého dieťaťa nie je potrebné exaktne
vnímať len podľa prejavenej vôle, ktorá zrkadlí pozitívny vzťah k rodičom, ale tento záujem je potrebné
skúmať aj z toho hľadiska, či reálne zverenie detí, v tomto prípade do striedavej osobnej starostlivosti,
je v ich záujme v tom smere, či ten-ktorý rodič dokáže zabezpečiť sám a bez participácie druhého

rodiča adekvátnu starostlivosť o maloleté deti. Nemožno len mechanicky poukázať na to, či deti prejavia
vôľu byť s obidvoma rodičmi tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Naopak, z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že aj napriek tomu, že sa rodičia pokúsili vyskúšať si režim približujúci sa striedavej osobnej
starostlivosti, tento nefungoval. Keď bol akýkoľvek problém, vždy deti išli za matkou, nie za otcom. Matka
bola tá, ktorá musela deti, predovšetkým I. kontrolovať, či má urobené úlohy, či je pripravený do školy, čo

sa častokrát ukázalo, že pripravený nebol. Bola dokonca otcovi nápomocná aj pri domácich prácach v
čase, kedy sa mal o deti starať on. Otec totiž varí jeden krát do týždňa, aj to v sobotu, keď sú obidve deti
doma. I. má cez týždeň suchú domácu stravu, okrem školskej jedálne. Častokrát sa však stane, že nejde
na obed v školskej jedálni a vtedy nemá celý deň teplé plnohodnotné jedlo. Keď sa toto stane a stará sa
o deti, vždy I. navarí, avšak otec sa o to nezaujíma, nakoľko toto je teraz pri jeho momentálnom rýchlom

raste dôležité. Takisto mu otec nevie ukázať, ako sa má syn starať o svoju osobnú hygienu. Z uvedeného
nemožno tvrdiť, že otec je schopný plnohodnotne zabezpečiť všetky potreby detí. Z tohto dôvodu preto
nemožno deti vystaviť do obrovskej neznámej s domnienkou, že sa otec začne o deti vzorne starať, keď
v podstate ani do dnes nevyvinul iniciatívu s tým, aby matke pomohol s čímkoľvek ohľadom starostlivosti
o deti. Otec pri I. nemá ani len stiahnutý rodičovský Edupage, na základe ktorého je schopný riadne

zabezpečiť jeho prípravu do školy. Sám potvrdil, že do podania návrhu na rozvod nebol ani raz na
rodičovskom združení, s deťmi bol u zubára asi dvakrát, u psychologičky s dcérou H. nebol ani raz, a
preto ani nevie zvládať stresové situácie, ktoré u dcéry spôsobujú odpadávanie. Nielenže otec nevie, čo
má robiť, ale nikdy sa o to ani nezaujímal, ako prípadne predísť tomu, aby H. neodpadla, ale ani nezvláda
I. silné migrény, ktoré máva. Vždy, keď sú deti choré, necítia sa dobre, treba im s niečím pomôcť, idú

automaticky za matkou. Režim, ktorý u nich funguje dnes je v podstate režimom, ktorý navrhuje, a teda
jej osobná starostlivosť o deti, kedy otec participuje na starostlivosti o deti minimálne a keď, tak je to
vtedy, keď ho o to požiada. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ohľadom toho, kto a kedy zabezpečuje
osobnú starostlivosť o deti, považovala za nevykonateľné, keďže toho času žijú v spoločnej domácnosti.
Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal akékoľvek ďalšie dokazovanie vo vzťahu k realizácii

striedavejosobnejstarostlivostianijakýmspôsobomanineodôvodnil,akostriedaváosobnástarostlivosť
zaistí potreby dieťaťa lepšie ako výlučná starostlivosť, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
najdôležitejšie potreby našich detí zabezpečuje matka. Nezohľadnil ani podstatný faktor dôležitý pre
rozhodnutie o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, a to stabilitu výchovného prostredia, ako
aj to, či pri takomto rozhodnutí nebude dieťa vytrhnuté zo svojho sociálneho prostredia. S otcom v blízkej

dobe budú žiť oddelene a nie je zrejmé, akým spôsobom sa bude realizovať osobná starostlivosť, kde
bude bývať otec, nakoľko v dome, v ktorom žijú, mieni zostať matka, nakoľko ide o dom po jej rodine,
čo si otec uvedomuje. Ani z tohto pohľadu tak nie je zabezpečená právna istota pre maloleté deti. Ak
okresný súd nepovažoval za relevantné, kto z rodičov robil viac v minulosti, nepostupoval správne,nakoľko situácia je nemenná. V tomto smere považovala rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené,
nezohľadňujúc vykonané dokazovanie a aktuálny stav, a tým nepreskúmateľné. Napokon, súd prvej
inštancie nezohľadnil ani názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol, aby boli deti zverené do jej osobnej

starostlivosti.
Podľa matky súd prvej inštancie nepostupoval správne, ak výživné neurčil. V odseku 14. odôvodnenia
postupoval v rozpore s vykonaným dokazovaním pri určení, že poberateľkou prídavkov na deti (2 x
60 Eur = 120 Eur) bola matka, keď priamo na pojednávaní dňa 18.11.2024 predložila potvrdenie o
prídavkoch na deti, kde je síce označená, avšak prídavky chodili na účet otca už od ich narodenia, čo

otec ani nerozporoval. Ak aj otec matke mesačne zasielal sumu 200 Eur (čo však mal byť príspevok
od neho na stravovanie) prakticky zasielal 80 Eur a zvyšnú časť rodinných prídavkov minul na seba,
pretože primárne všetko, čo sa deťom vždy kupuje, kupovala matka. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané,čootecaninerozporoval,že90%nákladovnadetihradilamatka.Otecanineviezabezpečiť
materiálne potreby detí, nakoľko ani nevie, čo im má kúpiť, všetko to necháva na matke, prípadne na
samotných deťoch, len po jej vyzvaní uhradí časť týchto nákladov. Pokiaľ sa týka konštatácie súdu

prvej inštancie, že súčasťou jej čistej mzdy je aj daňový bonus, tak poukazujúc na Metodiku o výživnom
uviedla, že „Daňový bonus nie je možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného tak, ako prídavok na
dieťa, a to z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa
môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca.“ Ak súd
prvej inštancie vychádzal z čistého príjmu otca vo výške cca 1.420,54 Eur, tak poukázala na Metodiku

o výživnom tzv. tabuľkové výživné, kde vychádzajúc z tejto tabuľky by platilo, že otec by bol povinný
prispievať na výživné na mal. H. vo výške 255,70 Eur a pri mal. I. vo výške 227, 27 Eur. Z odseku 17.
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že nezohľadňoval výdavky na mal. deti, ktoré
uvádzala v návrhu, pričom výdavky, ktoré má na deti sú podstatne vyššie, a preto výška výživného, ktorú
požaduje, zodpovedá potrebám detí, a táto je v možnostiach a schopnostiach otca s prihliadnutím na

jeho príjem. Súd prvej inštancie pri určovaní vyživovacej povinnosti ani neprihliadol na osobný výkon
jej starostlivosti deti v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Pokiaľ pri neurčení vyživovacej povinnosti
vychádzal z približne rovnakých príjmov rodičov, nepostupoval správne, nakoľko je potrebné zohľadniť,
aké sú náklady oprávnených detí, ktoré vypočítal nesprávne. Otec jej pravidelne každý mesiac totiž
neuhrádza náklady na deti, a preto opätovne nie je zachovaná právna istota maloletých detí a nemožno

ponechávať výživné na „dohode“ tak, ako to konštatuje súd prvej inštancie v odseku 18. rozsudku,
keď je viac než zrejmé, že s otcom je ťažké komunikovať a na niečom sa dohodnúť. Čo sa týka však
komunikácie rodičov, nie je to preto, že by nevedela alebo nechcela s otcom komunikovať, avšak otec
sa stavia vždy do pozície, nech všetky dôležité rozhodnutia robí ona, čo bolo vyvolané jeho povahou,
pretože on je takýto celý život, ako ho pozná.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP poukázala na opis Zápisníc z pojednávaní
zodňa9.9.2024a18.11.2024anahrávkyztýchtopojednávaní,zktorýchvyplýva,žepotom,akookresný
súd otvoril pojednávanie, vypočul maloleté deti, pristúpil k výsluchu navrhovateľky a navrhovateľa.
Pre krátkosť času zo strany konajúceho súdu, nakoľko už mal súd prvej inštancie naplánované iné
pojednávania, nebolo možné klásť účastníkom konania bezprostredne po výsluchu otázky a okrem

iných dôvodov, aj za týmto účelom bolo pojednávanie odročené. Tieto následne bolo možné klásť až na
druhompojednávaní18.11.2024.Potomtopostupesúduprvejinštancienasledovalinávrhynadoplnenie
dokazovania a záverečné reči. V procesnom postupe však absentovalo právo právnych zástupcov
vyjadriť sa k meritu veci, čo malo byť právnym zástupcom umožnené prv, a to pred výsluchom účastníkov
konania alebo bezprostredne po ňom. Právnym zástupcom však bolo udelené len právo v zmysle ust.

§ 182 CSP. Takýmto procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to aj z
toho dôvodu, že opätovne konajúci súd pre krátkosť času neumožnil vyjadrovať sa k veci pod dôrazným
napomenutím, že opätovne bude musieť byť pojednávanie odročené. Podľa odvolateľky, že nemôže byť
naťarchuúčastníkovkonania,ktorísachcelivecnevyjadriťkpredmetukonaniato,žesúdmalvpriebehu
jedného dňa vytýčených niekoľko pojednávaní. Rozumie vyťaženosti konajúcich súdov, avšak pre matku

detí je toto konanie veľmi dôležité, kedy sa rozhoduje o osudoch detí do budúcna, preto takýto postup
súdu bol pre ňu doslova sklamaním. Napokon, poukázala na ust. § 179 ods. 1 CSP, s tým, že v danej
veci sa jednalo už o druhé pojednávanie, na ktorom samozrejme súd prvej inštancie mohol rozhodnúť,
avšak nie na úkor vyjadrení účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov. V konečnom dôsledku
o uvedenom svedčí aj dĺžka samotných pojednávaní v predmetnej veci. Navrhla rozsudok okresného

súdu vo výrokoch II., III., IV. a V. zmeniť v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

18. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 156 - 157 spisu).
Poukázal na to, že nakoľko sa počas celého pojednávania rodičia nevedeli ohľadne predmetu konanianapriek rozsiahlemu dokazovaniu dohodnúť, v uvedenom konaní autoritatívne rozhodol súd. Hoci sa na
pojednávaní vyjadril, aby boli maloleté deti v prípade rozvodu zverené do osobnej starostlivosti matky,
po dôslednom opätovnom zvážení sa plne stotožňuje s autoritatívnym rozhodnutím okresného súdu,

aby boli maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to najmä z dôvodu,
že rodičia stále žijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti sa vyjadrili, že majú dobrý vzťah s obomi
rodičmi a preferujú spoločnú starostlivosť obidvoch rodičov a v neposlednom rade aj z dôvodu možnosti
zachovania si najbližšieho vzťahu s obomi rodičmi.

19. K odvolaniu navrhovateľky/matky maloletých detí sa vyjadril manžel navrhovateľky/otec maloletých
detí (ďalej aj ,,otec“) prostredníctvom právneho zástupcu ( č.l. 158 -159 spisu). Uviedol, že v konaní pred
súdom prvej inštancie navrhoval, aby na čas po rozvode boli mal. deti zverené do spoločnej osobnej
starostlivosti oboch rodičov, lebo obaja rodičia majú rovnaké pozitívne vzťahy k obom mal. deťom a
navyše všetci bývajú v jednom rodinnom dome, s ktorým návrhom navrhovateľka nesúhlasila, mala a
stále má snahu vytesniť manžela zo styku s deťmi a narušiť ich dobré citové väzby. Súd rozhoduje

na základe vykonaného dokazovania, podľa aktuálneho stavu. Navrhovateľka má však snahu, aby súd
rozhodovalibapodľajejúmyslovapodľastavu,ktorýchcenavodiťvbudúcnosti.Pokiaľsanavrhovateľka
v podanom odvolaní vyjadruje, že „...jediné, o čo mi ide je, aby boli naše deti šťastné a spokojné...“,
a ak navrhuje, aby obe mal. deti boli zverené iba do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode
a styk otca s mal. deťmi neupraviť (teda postupne vylučovať otca zo styku s deťmi), toto nemôže

predstavovať najlepší záujem mal. detí. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané v potrebnom
rozsahu dokazovanie aj ohľadom určenia výšky výživného. V tejto veci je najvhodnejším variantom
starostlivosti o mal. deti striedavá osobná starostlivosť, a preto určenie výšky výživného súdom prvej
inštancie bolo po vykonanom dokazovaní správne a v súlade s aktuálnou metodikou pre výpočet
výživného. Ak navrhovateľka navrhuje, aby na čas po rozvode boli obe mal. deti zverené do jej výlučnej

osobnej starostlivosti, potom tomu zodpovedá vo všeobecnej rovine aj jej návrh na určenie výživného,
s čím nesúhlasí. Popieral vyjadrenie, že všetky veci týkajúce sa starostlivosti o mal. deti zabezpečuje
iba navrhovateľka a produkoval dôkazy v tomto smere na svoju obranu. Zdôraznil, že obaja rodičia
dochádzajú za prácou z miesta ich trvalého bydliska do okresu Banská Bystrica, čo ich limituje, avšak
navrhovateľka nedokáže pochopiť tento stav. V prípade nutnosti (nenastávajú často) dokážu rodičom

pomôcť aj starí rodičia mal. detí z oboch strán. Aj manžel navrhovateľky má adekvátnu starostlivosť o
deti, čo však navrhovateľka nechce pochopiť. Ohľadom Edupage má manžel navrhovateľky technický
problém, ktorý rieši s triednou učiteľkou. K tvrdeniu navrhovateľky, že boli porušené jej procesné práva,
poukázal na to, že pred súdom prvej inštancie neprodukovala v tomto smere žiadne námietky alebo
procesné podania, hoci bola právne zastúpená. Teda, v tomto smere sa navrhovateľka iba snaží zmariť

rozsudok pre jej účely nevhodný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v dotknutých výrokoch potvrdiť
akosprávny.Vzhľadomktomu,ženavrhovateľkazbytočnevyvolalaodvolaciekonanie,navrhol,abybola
zaviazaná k náhrade trov odvolacieho konania. Súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania.

20. K doručenému vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom
zástupcu (č.l. 165 - 167 spisu). Zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených v odvolaní. Považovala
za nepravdivé tvrdenie, že by mala snahu o vytesnenie otca zo styku s deťmi a o prerušenie ich citových
väzieb. Vždy deti viedla k tomu, aby mali rovnaký vzťah s obidvoma rodičmi, čo ani v konaní pred
súdom prvej inštancie nebolo vyvrátené. Zotrvala na názore, že striedavá osobná starostlivosť nie je v

najlepšom záujme maloletých detí. Matka súhlasila, aby tento režim bol vyskúšaný, nakoľko jediné o čo
ide, je blaho detí. Režim striedavej starostlivosti sa však ukazuje ako režim, ktorý je opakom záujmu
detí, naviac takto upravená forma starostlivosti je nevykonateľná, nakoľko stále žijú s otcom v spoločnej
domácnosti a prakticky, keď má zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti otec, tak sa so základnými a
dôležitými potrebami deti obracajú na ňu. Od podania odvolania sa nič nezmenilo a v čase, kedy by mal

zabezpečovať starostlivosť otec, sú deti vyčerpané, rozhodené, podráždené. Obe deti sú väčšie, a práve
v tomto veku je potrebné dohliadať na ich výchovu a starostlivosť. Nakoľko H. je na internáte, v čase
kedy prípadne starostlivosť o deti na otca, ju zaváža na internát, prípadne odvezie na vlak. Spravidla
v pondelky potom, ako zabezpečuje starostlivosť otec, je dcéra do školy nielenže nepripravená, ale je
unavená, necíti sa dobre, buď telefonuje alebo píše správy, že to v škole v dôsledku únavy nezvláda.

Akonáhle sa deti necítia dobre, volajú alebo píšu automaticky matke, nakoľko sú na to od narodenia
zvyknuté. Netvrdí, že otec nevie poskytnúť deťom najzákladnejšie potreby, avšak nedohliada na plnenie
si školských povinností detí, ignoruje náznaky zhoršeného zdravotného stavu, nevie, aké lieky im má
dať, keď sú choré, nezohľadňuje ich spánkový režim, najmä u maloletého I., čo sa nestáva jedenkrát.Popísala priebeh týždňa od nedele 23.2 2025 do nedele 2.3.2025, kedy mal deti v starostlivosti otec,
ktorý pri sťažovaní sa I. na bolesti očí a hlavy, dokonca zvracania ani netušil, aké lieky možno podať
a pýtal sa matky. Otec sa pri záťažových situáciách spolieha na matku, pretože nikdy s deťmi nezostal

doma, keď boli choré, nedokáže urobiť najzákladnejšiu vec, aby zavolal do školy, že dieťa nepríde,
a preto si ani nevie predstaviť, ako by to bolo, keby bol otec sám v jeho domácnosti a nastala by
situácia, kedy by sa opätovne spoľahol, že mu nadiktuje, aké lieky má syn užiť, kedy by bol v očakávaní,
že zostane so synom na OČR, zavolá do školy. Poukázala na to, že maloletý I. sa narodil s jednou
obličkou, a preto pri podávaní akýchkoľvek liekov je potrebné postupovať s opatrnosťou, čo otec odmieta

akceptovať. Ďalej poukázala na víkend od 1.3.2025 do 2.3.2025 kedy mal zabezpečovať starostlivosť
otec, ktorý dopustil, že dňa 1.3.2025 boli deti celý deň samé, H. dostala pokyny, že má navariť, upratať
a za odmenu môže ísť na dedinskú zábavu, pričom matka by za žiadnych okolností nedopustila, aby
sa dcéra vracala z dedinskej zábavy tak, ako sa vrátila, a to v neskorých až ranných hodinách. Podľa
matky otec autoritatívnym spôsobom nepôsobí na deti, všetko im dovoľuje, tieto za súčasného stavu,
keď sú s otcom, nepoznajú pravidlá a robia si v podstate čo chcú. Keďže otec nekontroloval I., tento

išiel neskoro spať, čo spôsobilo, že bol na druhý deň vyčerpaný, čo matke ubližuje, pretože jediné čo
môže urobiť, je sa tomu len prizerať. Zopakovala, že sa otec spolieha na to, že je v domácnosti a na
všetko dohliadne. Okresný súd všetky tieto skutočnosti prehliadal a autoritatívnym určením striedavej
osobnej starostlivosti len ublížil deťom. Jediný, pre koho je to najvhodnejšia úprava starostlivosti, je otec,
pretože pre neho sa prakticky nič nezmení. Súdom určený stav tak nezodpovedá skutočnému stavu,

kedy striedavá osobná starostlivosť bude len ,,naoko“, ale skutočný osobný výkon starostlivosti ostáva
na matke. Neuverila tvrdeniu otca, že nemá stiahnutý Edupage z dôvodu, že je to technicky problém,
ktorý nie je schopný vyriešiť od apríla 2024, v čom sa tiež prejavuje ,,skutočný“ záujem otca na riešení
dôležitých otázok týkajúcich sa školy. Skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí, matku presvedčili o tom,
žejejpodanéodvolaniejedôvodnéavzáujmemaloletýchdetí.Snažilasavyskúšaťvšetkymožnosti,aby

bolomožnéjednoznačneustáliť,čiajformastriedavejstarostlivostijealeboniejevzáujmedetí.Aktuálne
fungujú tým spôsobom, že primárnu osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje matka, otec participuje len
na najzákladnejších potrebách detí, a preto neurčenie vyživovacej povinnosti tak, ako to ustálil súd prvej
inštancie, je v rozpore so skutočným stavom a záujmom maloletých detí, ktoré nemajú právnu istotu a
stabilitu vo finančnom zabezpečení ich obživy. Poukázala na to, že vzhľadom na právoplatnosť výroku

o rozvode manželstva sa rodičia snažia nájsť vzájomný konsenzus ohľadne vyporiadania BSM, pričom
sám otec uviedol, že si nevie predstaviť, ako budú fungovať v režime, keď sa odsťahuje, a preto je pre
matku prekvapením, že považuje striedavú osobnú starostlivosť za najvhodnejšiu pre deti.
K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka uviedla, že ju zaráža odporujúce si vyjadrenie, keď na
pojednávaniach, ktorých sa osobne zúčastnil, vyjadril súhlas s návrhom matky, ktorý prehodnotil o 180

stupňov.
K návrhu otca na priznanie trov konania poukázala na to, že nie sú splnené zákonné dôvody a za
žiadnych okolností sa nemôže jednať o situáciu kedy ,,zbytočne“ vyvolala odvolacie konanie, pretože je
to jej zákonné právo a predovšetkým koná v záujme maloletých detí.

21. K vyjadreniu matky a otca maloletých detí sa písomne vyjadril kolízny opatrovník (č.l. 172 spisu),
ktorý uviedol, že matka maloletých detí spochybňuje schopnosť otca sa o maloleté deti adekvátne
postarať, avšak deti sú vekovo staršie, teda sú samostatnejšie a nepotrebujú takú starostlivosť ako
mladšie deti. To, že sa otec v záťažových situáciách spolieha na matku detí, vyplýva zrejme z toho, že
matka maloletých detí bola vždy v týchto veciach aktívnejšia a zručnejšia a on sa na ňu mohol úplne

spoľahnúť. Neznamená to však, že otec nie je schopný tieto záležitosti zvládnuť aj sám, keď bude na
to odkázaný. K doručenému vyjadreniu otca nemal výhrady. Plne sa stotožnil s rozhodnutím súdu, a
to najmä z dôvodu, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti a taktiež z dôvodu možnosti zachovania si
najbližšiehovzťahusobomirodičmi.Navrholrozsudokokresnéhosúduvovšetkýchdotknutýchvýrokoch
v odvolaní matky maloletých detí potvrdiť ako správny.

22. Manžel/otec maloletých detí vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky/matky (č.l. 173 spisu) uviedol,
že okresný súd vo veci rozhodol vecne správne, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a zabezpečil
navrhovateľke aj otcovi všetky ich procesné práva. Navrhovateľka svojim vyjadrením neprimerane a
nepravdivoútočínamanželanavrhovateľkyavykresľujehoakoosobuneschopnúsapostaraťomaloleté

deti. Zdá sa, že nedokáže znášať budúcu zmenu situácie. Manžel navrhovateľky mal záujem o spoločnú
osobnú starostlivosť o obe mal. deti, k čomu boli splnené zákonné predpoklady a aj vzhľadom k tomu, že
rodičia mal. detí žijú v spoločnom rodinnom dome a navrhovateľka výslovne a opakovane nesúhlasila s
takým výkonom práv a povinností k mal. deťom. Navrhovateľka stále hľadá na manželovi navrhovateľkylen chyby. Ak sa vyjadruje, že podporuje styk otca s deťmi, tak prečo ich chce do iba výhradnej osobnej
starostlivosti. Nevníma, že by boli deti podráždené a vyčerpané. Keď sú s ním, je všetko v poriadku.
Nevie, aké povinnosti prenáša na deti. I. chodí cez víkend o niečo neskôr spať, ako počas pracovného

týždňa. Financovanie detí majú rozdelené, pričom náklady na deti si prepočítajú a delia rovným dielom.
Ohľadom budúceho vyporiadania BSM sa nevedia dohodnúť, a tak nemôže navrhovateľka chcieť, aby
odišiel z domu, keď nemá financie na osamostatnenie sa. Navyše, rodinný dom, v ktorom bývajú, je v
mase BSM.

23. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 8.4.2025 (č.l. 175,176 spisu) bolo vyjadrenie
kolízneho opatrovníka doručené matke a otcovi prostredníctvom ich zástupcov a vyjadrenie manžela
navrhovateľky bolo doručené zástupcovi matky a kolíznemu opatrovníkovi, na vedomie.

24. Ďalšie podania do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nenasledovali.

25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP), na základe
odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletých detí,
prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem
a za aplikácie ust. § 65 CMP, § 66 CMP rozsudok okresného súdu vo výroku II. o zverení maloletej

H. a maloletého I. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov s určením rozsahu tejto starostlivosti, vo
výroku III. o oprávnení oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, vo výroku IV.
oneurčenívýživného,vovýrokuV.oneupravenístykuavzávislomvýrokuVI.otrováchprvoinštančného
konania potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané matkou maloletých
detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/50/2025-188 zo dňa 11.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením,

v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.06.2025 a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

27. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo

odvolanie podané matkou proti výrokom II., III., IV. a V. rozsudku okresného súdu, a to o zverení
maloletých detí H. a I. do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov s určením rozsahu tejto starostlivosti,
o oprávnení oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, o neurčení výživného
a o neupravení styku. Podstatou odvolania matky bola námietka nepreskúmateľnosti odôvodnenia
rozsudku okresného súdu ohľadom zverenia mal. detí do striedavej starostlivosti, námietka neúplne

a nesprávne zisteného skutočného stavu, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj námietka
že nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práv matky na spravodlivý proces.

28. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva, pre nepodanie
odvolania nadobudol právoplatnosť, nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani

nezistil vecnú nesprávnosť tohto odvolaním nenapadnutého výroku.

29. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostali len výroky II., III., IV., V. rozsudku
okresného súdu týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode, krajský súd účastníkov konania označoval prioritne termínmi otec a matka; a nie aj termínmi

manželka, resp. druhý manžel.

30. Pokiaľ išlo o odvolanie matky a v ňom tvrdené skutočnosti, následné vyjadrenia otca, kolízneho
opatrovníka a vyjadrenia matky, tak je potrebné uviesť, že na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu
odvolacieho, v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť

pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého
obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý
dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich písomných podaní po
rozhodnutí okresným súdom, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu preľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01 vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku;
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 218/2009, sp.zn. 3Cdo 51/2011, sp.zn. 3Cdo 186/2012,
sp.zn. 7Cdo 56/2011).

31. Primárne krajský súd uvádza, že vo vzťahu k napadnutej časti výrokov II., III., IV. a V. základom jeho
rozhodnutia je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v podstatných častiach stotožňuje s
rozsudkom okresného súdu v týchto častiach a odôvodnením k nim sa viažucim, na ktoré odôvodnenie
v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné a

ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové zistenia a právne
vyhodnotenie, ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku a s ktorými sa stotožňuje, pretože
akrozsudokkrajskéhosúduaokresnéhosúdutvoriaorganickújednotu,takjepostačujúcenatietovecne
správne závery okresného súdu len odkázať. Krajský súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného
dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný
stav veci, zistený okresným súdom, bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie

odvolania, a ak odvolací súd nepristúpil k doplneniu alebo k zopakovaniu dokazovania, nedošlo týmto
jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.

32. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch
a potrebu vysporiadať sa s námietkami odvolateľky v procesnej, ako aj vecno-právnej rovine za

dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP krajský súd uvádza nasledovné.

33. Za nedôvodné považuje odvolací súd tvrdenie odvolateľky o nepreskúmateľnosti odôvodnenia
rozsudku prvoinštančného súdu. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo
upravená v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Po preskúmaní prvoinštančného rozsudku v napadnutých výrokoch odvolací súd dospel
kzáveru,žetentokritériávtejtočastipreodôvodňovanierozhodnutívoznačenomzákonnomustanovení
spĺňa a zodpovedá štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, pretože z neho vyplýva, čoho sa matka svojím
návrhom domáhala, z akých dôvodov, aké bolo stanovisko otca, kolízneho opatrovníka, aké relevantné

dôkazy boli súdom vykonané, aké skutočnosti z nich súd zistil, aký stav bol súdom ustálený a aké
právne normy na vec aplikoval a ako tieto vyložil. To, že odvolateľka sa s právnym názorom, posúdením
všeobecného súdu v tejto časti nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

34. Pokiaľ matka namietala nedostatočné a neúplné zistenie skutočného stavu okresným súdom tým,
že nevykonal dostatočné dokazovanie, tak odvolací súd zvýrazňuje, že právomoc konať o veci, ktorej sa
návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu
sú potrebné a akým spôsobom ich vykoná. Okresný súd v odseku 2. odôvodnenia podrobne vymenoval,
ktoré dôkazy vykonal v odsekoch 11.- 18. odôvodnenia popísal zistenia z týchto vykonaných dôkazov,

ktoré hodnotil. V danej veci súd poskytol priestor účastníkom konania na pojednávaní, boli vypočutí,
mohli sa vyjadrovať k vykonanému dokazovaniu, k veci sa vyjadril kolízny opatrovník, boli vykonané
listinné dôkazy. Okresný súd zohľadnil vyjadrený názor maloletých detí H. a I. k forme starostlivosti. Ak
okresný súd využil zákonné oprávnenie dané mu ust. § 185 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP,
v dispozícii ktorého je rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná, tak uvedené

zostalo bez vplyvu ku konštatovaniu krajským súdom v tom, že pre rozhodnutie boli vykonané dôkazy
v potrebnom rozsahu. Rozhodnutie okresného súdu a jeho odôvodnenie vyústilo do logických záverov,
pričom bol zohľadnený predovšetkým najlepší záujem maloletých detí a možnosti a schopnosti rodičov
postarať sa o svoje deti.

35. Podľa Čl. 4 veta prvá CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým
účastníkom konania.

36. Podľa Čl. 7 veta tretia CMP v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich

realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.37.PodľaČl.12CMPsúdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb.

38. Krajský súd sa oboznámil aj s priebehom konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozsudku a nezistil zásah do práv matky. Pokiaľ porušenie práva na spravodlivý proces postupom súdu
prvej inštancie videla odvolateľka v tom, že okresný súd prvé pojednávanie konané dňa 9.9.2024 po
výsluchu matky a otca odročil a právnym zástupcom nebolo umožnené týmto účastníkom klásť otázky,

tak uvedené umožnené bolo, a to na druhom pojednávaní podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 18.11.2024 (č.l. 133-136 spisu), čo potvrdila sama odvolateľka v podanom odvolaní. K námietke
spočívajúcej v absencii práva právnych zástupcov vyjadriť sa k meritu veci, krajský súd poukazuje na
obsah písomných Zápisníc o pojednávaniach dňa 9.9.2024, 18.11.2024, z ktorých nevyplynula námietka
právneho zástupcu matky voči jej obsahu, resp. námietka voči postupu okresného súdu. Právnym
zástupcom, ako aj účastníkom konania bolo zachované právo na vyjadrenie sa k veci, k vykonaným

dôkazom, právo záverečnej reči, ktoré využili. Krajský súd poukazuje na to, že Civilné mimosporové
konanie vedie súd. Súd pripravuje pojednávanie (pokiaľ sa nariaďuje), riadi a usmerňuje jeho priebeh,
vykonáva dokazovanie. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že môže celkom alebo sčasti
upustiť od vykonania určitých úkonov. V záujme hospodárnosti konania, ako aj čo najrýchlejšieho
prejednania veci musí súd nevyhnutne už v priebehu konania selektovať, čo je pre rozhodnutie veci

významné a na to sa zameriava. Spomedzi skutkových okolností tvrdených účastníkmi konania, príp. ich
právnych zástupcov, postupne vyberá tie, ktoré sa javia ako významné. Súd v rámci tejto činnosti môže
v priebehu konania prípadne aj obmedziť tie prednesy, realizácia ktorých by sťažovala naplnenie zmyslu
a účelu zákona (Čl. 7 veta tretia CMP a Čl. 12 CMP). Vychádzajúc z týchto aspektov dospel odvolací
súd po oboznámení sa s obsahom spisu k záveru, že okresný súd v danom prípade neporušil práva

účastníka konania, a to matky. I keď súd prvej inštancie usmerňoval priebeh konania, nič nenasvedčuje
tomu, že by v danom prípade účastníkom konania (v tom, čo bolo pre rozhodnutie objektívne významné)
nebola vytvorená rovnaká možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania
a k vyjadreniam iných účastníkov konania a práva záverečnej reči.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie
potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania v súlade s Čl. 10 ods.1,
2 CMP jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, pričom dospel v podstatných
veciach k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd ani s
prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu matky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu

prvej inštancie odchýliť a návrhu matky na zverenie maloletých detí H. a I. do jej osobnej starostlivosti,
na určenie vyživovacej povinnosti otcovi k mal. deťom a o úprave styku vyhovieť.

40. Spoločne k námietkam matky vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozsudku, a to, že okresný súd sa
nedostatočne vysporiadal s otázkou vhodnosti striedavej starostlivosti vzhľadom na skutočnosti tvrdené

matkou a nedostatočne vysvetlil, prečo je práve ním zvolené riešenie v najlepšom záujme maloletých
detí, že záujem maloletého dieťaťa nie je potrebné exaktne vnímať len podľa jeho prejavenej vôle, ale
je potrebné tento záujem skúmať z hľadiska či ten - ktorý rodič dokáže zabezpečiť sám, bez participácie
druhého rodiča, adekvátnu starostlivosť o maloleté dieťa, krajský súd primárne uvádza, že predstavy
rodičov maloletých o výkone rodičovských práv a povinností nemôžu byť nadradené záujmu maloletých

detí, keďže ten je prioritný a práve rozsudkom okresného súdu bol rešpektovaný tento najlepší záujem
maloletých detí. V prípade nezhody rodičov sa súdnym rozhodnutím upravuje výkon rodičovských práv
a povinností, a to s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí, čo v danej veci bolo splnené, pretože
súd nerozhoduje s ohľadom na „predstavy/priania“ rodičov.

41. Z ustanovenia § 24 Zákona o rodine vyplýva, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať
a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa, pričom ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, musí súd
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

42. Súd prvej inštancie sa citovaným zákonným ustanovením náležite riadil, keď vzhľadom na prejavený
záujem oboch rodičov o vykonávanie osobnej starostlivosti o maloleté deti skúmal vhodnosť takejto
formy starostlivosti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia maloletých detí v rodinenevytvárajú vzájomné nepriateľské prostredie, že aj napriek ich neschopnosti dospieť k úplnej dohode,
pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa ich samých, ale aj pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa detí a
starostlivosti o ne, dokážu však spolupracovať v nevyhnutnej miere na zaistení potrieb detí a napokon,

že obaja majú záujem osobne sa o deti starať, a že vzhľadom na existujúce prostredie v ich domácnosti,
ktorú spoločne zdieľajú, sú aj spôsobilí osobne sa o deti riadne starať. Vykonaným dokazovaním nebola
zistená na strane žiadneho z rodičov zdravotná nespôsobilosť alebo iná prekážka, ktorá by mu bránila
maloleté deti vychovávať.

43. Keďže okresný súd rozhodoval o otázkach osobnej starostlivosti rodičov k maloletým, správne
pristúpil k zisťovaniu názoru maloletých, okrem iného aj formou priameho vypočutia detí súdom, pretože
dieťaťu sa poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa
ho týka. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo
im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť

ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu (uznesenie NS SR sp.zn. 5 Cdo 492/2015).

44. Podľa Čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).

45. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

46. Podľa Čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

47. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní
maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam a
objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

48. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

49. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletá H., ako aj maloletý I. majú jednoznačný
záujem na zachovaní ich vzťahu k obom rodičom, a teda aj na ich zverení do spoločnej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov. Práve vyjadrenie detí, z ktorých vyplýval pozitívny postoj k matke aj
otcovi, ich prejavená vôľa, že pre nich by bola najlepšia spoločná starostlivosť, poskytli okresnému
súdu východisko pre jeho záver o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, a to aj s prihliadnutím
na stav v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 217 ods. 1 veta prvá CSP), že rodičia žijú v
spoločnom bydlisku a nič nebráni tomu, aby sa obaja rovnakou mierou starali o maloleté deti, pričom

na prekážku nie je ani to, že maloletá H. počas pracovného týždňa býva na internáte, keďže študuje
mimo svojho bydliska. Aj keď rozhodnutie nekopíruje presne prianie maloletých vyjadrené v konaní
(spoločná starostlivosť), nejde o nesprávne rozhodnutie. Prianie dieťaťa je potrebné považovať síce za
zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a
emocionálne vyspelé. Odvolací súd síce súhlasí s matkou v tom, že nie je možné, aby súd prvej inštancie

postoj maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzal a svoje rozhodnutie založil iba na jeho želaní, avšak
v danom prípade okresný súd bral do úvahy všetky relevantné okolnosti, okrem iných aj rozumovú a
emocionálnu vyspelosť maloletých detí, ich vek 16 a 14 rokov, či mieru objektivity ich postoja a nezistil
žiadne skutočnosti svedčiace proti striedavej osobnej starostlivosti rovným dielom zo strany každého
rodiča. Zároveň s ohľadom i na to, že rodičia žijú v spoločnom bydlisku nebol ani žiaden relevantný

dôvod, aby v danom prípade k zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nedošlo.

50. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania aj odvolací súd v tomto prípade považoval v zhode so
súdom prvej inštancie striedavú osobnú starostlivosť o deti v rovnakom rozsahu každého rodiča zazodpovedajúcu najlepšiemu záujmu maloletých a rovnako považoval za optimálny interval striedania po
týždňoch, zvolený súdom prvej inštancie. Deti sú už vyššieho veku, preto i osobná starostlivosť nie je
takej intenzity, ako pri deťoch nižšieho veku. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne okolnosti,

pre ktoré by striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti nebola v ich záujme teda, prečo by nebolo
v ich záujme, aby mali rovnocenný vzťah k obom rodičom a aby sa obaja rodičia podieľali na ich
výchove rovnocenne. Je predsa v záujme maloletých detí, aby rozchodom rodičov netrpeli pocitom
absencie lásky, pozornosti a podpory zo strany ktoréhokoľvek z ich rodičov a takýto stav možno navodiť
predovšetkým striedavou osobnou starostlivosťou.

51. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti to, že každý z rodičov si musí uvedomiť, že
rozhodovanie súdu o zverení detí do starostlivosti rodičov nie je prostriedkom potrestania toho - ktorého
rodiča za jeho prípadné zlyhania v reakciách na sporné situácie vzniknuté medzi rodičmi navzájom,
alebo nezhodné postoje rodičov k určitým otázkam medzi rodičmi a deťmi v súvislosti s výchovným
pôsobením rodičov na deti. Neobstojí preto námietka matky, že v minulosti i v súčasnosti je na nej

primárna starostlivosť o deti, čo o vhodnosti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a o
nesplnení základných podmienok vyžadovaných pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov
o deti s odkazom aj na nemožnosť s otcom maloletých detí sa jasne dohodnúť, nakoľko neschopnosť
rodičov dohodnúť sa o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom (hoc aj pre nevhodnú,
prípadne nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi) a priori nevylučuje možnosť súdu maloleté deti

zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z dokazovania bolo nesporným, že aktuálna
vzájomná komunikácia rodičov je síce narušená, a to v dôsledku nespokojnosti matky z nedostatočnej
reflexie otca k odôvodneným potrebám detí, v nedostatočnom naplnení jej očakávaní podpory zo
strany otca v rámci nastavenia režimu detí, avšak z dokazovania nevyplynulo, že by rodičia nedokázali
spolupracovať ani len v nevyhnutnej miere potrebnej na zaistenie potrieb maloletých detí. Tak, ako

správne vyjadril okresný súd v odseku 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku, obaja rodičia deklarujú,
že im na deťoch záleží, a preto obaja rodičia si musia uvedomiť, že pokiaľ sa nedokázali zhodnúť
počas manželstva na starostlivosti a jej spôsobe o maloleté deti, je v záujme zdravého vývoja detí
nevyhnutné, aby sa v nevyhnutnej miere, vzhľadom na vzniknutú situáciu rozvodu manželstva, dokázali
zhodnúť na zabezpečení ich pravidelných potrieb a na tom, aby práve po rozvode ich manželstva

boli deti vychovávané k úcte k druhému rodičovi, rešpektovaniu jeho výchovných opatrení a postupov.
Podstatným je, aby sa rodičia sústredili na záujmy spoločných detí so zohľadnením ich potrieb.

52. Odvolací súd uzatvára, že pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k
napadnutému výroku II. sa sústredil primárne na posúdenie otázky, či je v najlepšom záujme maloletých

detí (Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), či boli zhromaždené dostatočné dôkazy a ich hodnotenie
zodpovedalo princípom zakotveným v Listine základných práv a slobôd a ustanoveniam procesných
predpisov a či bolo rozhodnutie dostatočne zdôvodnené, pričom dospel k záveru, že súd prvej inštancie
tieto požiadavky naplnil a s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu dospel k správnemu rozhodnutiu.
V danom prípade je striedavá osobná starostlivosť tak, ako bola nastavená, nepochybne v najlepšom

záujme maloletých detí, ktoré k obom rodičom majú silné citové väzby, obaja rodičia majú predpoklady
pre výkon osobnej starostlivosti a obaja majú aj záujem o deti sa starať a takýmto spôsobom bude
optimálne zabezpečený zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých. Súhlasí krajský súd aj so záverom
prvoinštančného súdu v tom, že sú to práve rodičia, na ktorých je, aby v dôsledku zmeny, ktorá nastala
ich rozvodom, prebrali úlohy druhého rodiča počas obdobia, keď majú maloleté deti v starostlivosti.

Dodávakrajskýsúd,žeprehnanekritickýpohľadnachyby,nedostatkydruhéhorodičavžiadnomprípade
neprispieva k vytváraniu atmosféry šťastia a pohody v rodine, v ktorej sa deti nachádzajú.

53. Okresný súd vecne správne a v súlade s ustanovením § 28 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol aj
výrokom III. o oprávnení rodičov zastupovať svoje maloleté deti a spravovať ich majetok.

54. Za správne považoval odvolací súd rozhodnutie aj v otázke výživného na maloleté deti, kde okresný
súd v tomto prípade výživné neurčil (výrok IV.), keď dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že obaja
rodičia majú približne rovnakú životnú úroveň. Aj v tejto časti súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne
vec aj správne právne posúdil.

55. Len na doplnenie dodáva odvolací súd nasledovné:56. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča

alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

57.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§
75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou

zaťažujúcou obidvoch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho.
Zahŕňa v sebe komplexné uspokojenie životných potrieb dieťaťa, ktoré sú potrebné pre jeho všestranný
telesný a duševný vývoj, a trvá až do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Rozvod alebo rozchod
rodičov nič nemení na tom, že na zabezpečení úhrady potrieb detí sa primárne podieľajú obaja rodičia,
a že ich vyživovacia povinnosť k deťom pretrváva v zásade v rovnakom rozsahu. Rozsah tohto druhu

vyživovacej povinnosti je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Kritériá, ktoré
sa uplatňujú pri určení jeho rozsahu, sú jednak odôvodnené potreby oprávnenéh, ako aj schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Z toho vyplýva, že rodičia sa podieľajú na výžive svojho
dieťaťa tak, ako to zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom každého z nich, a
že sa pritom dopĺňajú tak, aby odôvodnené potreby dieťaťa boli náležite zabezpečené.

58. V danej veci bol odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie si zabezpečil dostatok podkladov
pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane rodičov, životnej úrovne otca
aj matky, ako aj odôvodnených potrieb maloletých detí. Okresný súd vykonané dôkazy náležite
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, svoje úvahy premietol v odsekoch 14. až 18. odôvodnenia

napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, ako posúdil pomery na strane rodičov a z akých príjmov,
majetku u nich vychádzal. Neurčenie výživného okresný súd dostatočne zdôvodnil, keď mal za to,
že s ohľadom na porovnateľný príjem rodičov, títo dosahujú životnú úroveň, ktorú možno hodnotiť
ako rovnakú. Odôvodnenie v tejto časti je jasné a zrozumiteľné, v súlade s výsledkami vykonaného
dokazovania, a preto naň odvolací súd odkazuje. Námietka matky, že okresný súd nesprávne posúdil,

že je poberateľkou rodinných prídavkov na maloleté deti, nebola zhodnotená ako dôvodná. Tento záver
odvolacieho súdu vychádza z dôkazu na č.l. 130 spisu, a to ,,Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa“, z
ktorého vyplýva, že poberateľkou prídavku na dieťa je matka a je uvedené číslo účtu (platobné miesto),
na ktoré je táto dávka odosielaná. Pokiaľ matka tvrdila, že dávka je vyplácaná na číslo účtu otca, tak je
na práve rodičov, aby si záležitosť ohľadom platobného miesta vyplácania tejto štátom vyplácanej dávky

vyriešili, nimi zvoleným spôsobom.

59. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. o neupravení styku rodičov s maloletými deťmi vychádzal
z rozhodnutia o zverení detí do striedavej starostlivosti vo väzbe na nerozporovanú skutočnosť, že v
čase rozhodovania rodičia a maloleté deti žijú v spoločnom bydlisku (rodinnom dome), a preto nemohlo

ísť o nesprávne rozhodnutie.

60. Krajský súd nezistil nedostatočné dokazovanie, nezistil porušenie práva na spravodlivý proces a ani
nesprávne právne posúdenie veci, a preto rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II., III., IV.
a V. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne

rozhodnutie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

61. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli
zistené dôvody postupu pre rozhodnutie o týchto trovách podľa § 54, § 55 CMP.

Poučenie:Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.