Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119212253
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7119212253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej, v spore žalobkyne: A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zast. advokátkou JUDr. Melániou Knopovou, so sídlom Košice, Štúrova
20, proti žalovanému: E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XX, zast. advokátkou JUDr. Slávkou
Kováčovou, so sídlom Košice, Štúrova 20, o zaplatenie 17.600 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. mája 2023 č. k. 12C/33/2019-334

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (toho času Mestský súd Košice, ďalej aj súd alebo súd prvej inštancie)
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni sumu 17.600 Eur s 5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.800 Eur od 1. 11. 2019 do zaplatenia, zo sumy
4.950 Eur od 1.8.2020 do zaplatenia a zo sumy 5.850 Eur od 9.9.2021 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
(výrok II.). Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému peňažného plnenia
titulom užívania predmetu podielového spoluvlastníctva žalovaným nad rámec jemu pripadajúcemu

spoluvlastníckemu podielu.

2. Súd vec právne posúdil podľa § 123, § 124, § 136 ods.1,2, § 137 ods.1 OZ a konštatoval plnú
dôvodnosť žaloby. Vykonaným dokazovaním mal nesporne preukázané, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele 1 k celku nehnuteľnosti - bytu č. 1 zapísaného na LV č. XX XXX pre kat.
úz. G. A.. Rovnako bolo nesporné, že žalobkyňa počnúc od 1.11.2015 predmetný spoločný byt neužíva,
predmetný byt užíva výlučne žalovaný v celosti, nakoľko táto skutočnosť nebola v konaní spochybnená a

tvrdenie žalovaného o ukončení užívania predmetného bytu nebolo v konaní z jeho strany preukázané.
V konaní zároveň nebola preukázaná žiadna dohoda strán sporu o užívaní predmetnej spoločnej veci,
bytuč.XH.I.C.XXC.D.astranamisporunebolaanipodanážiadnažalobaohospodárenísospoločnou
vecou na súde.

3. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/277/2009 zo dňa 24.11.2009 súd uzavrel, že
predmetný nárok nemožno posudzovať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Uplatňovaný

nárok je dôvodný, nakoľko zo strany žalovaného dochádza k nadužívaniu spoločnej veci nad rozsah jeho
spoluvlastníckeho podielu. V zmysle § 137 ods. 1 OZ vznikol žalobkyni nárok na náhradu za neužívanie
spoločnej veci v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu. Nevyhnutným predpokladom vzniku tohto nároku
je neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom v dôsledku užívania spoločnejveci druhým spoluvlastníkom, čím dochádza k prisvojovaniu si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere,
než zodpovedá vlastnenému podielu na spoločnej veci. Súd akcentoval, že takýto nárok by nevznikol
len vtedy, pokiaľ by spoluvlastník užíval len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky

podiel, pretože len v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na
svojom užívacom práve v rozsahu svojho podielu - užívaním zostávajúcej časti veci. Súd námietku
žalovaného ohľadom dobrovoľného neužívania nehnuteľnosti posúdil ako nedôvodnú, nakoľko pre
posúdenie vzniku nároku v rámci vnútorných vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi nie je dôležitý
dôvod, pre ktorý ten ktorý spoluvlastník spoločnú vec neužíva, ale relevantná je skutočnosť, že žalovaný

ako podielový spoluvlastník nadužíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, čo
bolo v predmetnom konaní preukázané. Zo žalovaným odkazovaných rozhodnutí nevyplýva záver,
že relevantnou podmienkou pre uplatnenie nároku je bránenie spoluvlastníkovi v užívaní veci; dôvod
neužívaniavecijerelevantnýlenvprípade,akideodohodupodielovýchspoluvlastníkovobezodplatnom
užívaní spoločnej veci.

4. Súd za relevantné nepovažoval ani žalovaným tvrdené konanie žalobkyne v rozpore s dobrými
mravmi s prihliadnutím na to, že žalobkyňa sa nepodieľa na úhrade nákladov spojených so spoločnou
nehnuteľnosťou. Žalovaný síce v konaní predložil dôkazy o tom, že z jeho účtu dochádza k úhradám
splátok úveru, avšak predmetný právny vzťah vyplývajúci z úverovej zmluvy uzatvorenej stranami sporu
vo vzťahu k tretej osobe (bankovej inštitúcii) nemôže byť dôvodom rozporu konania žalobkyne s dobrými

mravmi, pretože žalobkyňa si dôvodne uplatňuje svoj nárok. Žalovanému nič nebráni uplatniť si svoj
prípadný nárok voči nej súdnou cestou.

5. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal zo žalobkyňou predložených potvrdení realitných kancelárii
(pre jednotlivé rozhodné obdobia), pričom konštatoval, že predmetné potvrdenia reflektujú konkrétnu

špecifikáciu spoločného bytu strán sporu. Súd neprihliadol na potvrdenia predložené žalovaným:
potvrdenie realitnej kancelárie Slovak Arbitration Center s.r.o. z 11.6.2020 bolo značne všeobecné,
týkajúce sa len širokej lokality Severné Mesto; stanovisko realitnej kancelárie REALITNÉ SLUŽBY s.r.o.
z 15.6.2020 stanovovalo výšku nájomného 550 Eur mesačne bez úhrad za náklady spojené s užívaním
bytu, ktoré by za 4 izbový byt navýšili nájomné na čiastku uvádzanú v potvrdení, ktoré predložila

žalobkyňa. Z uvedených dôvodov priznal žalobkyni nárok na 1 nájomného za obdobie od 6/2018 do
10/2019, t.j. za 17 mesiacov náhradu vo výške 400 Eur mesačne, za obdobie od 11/2019 do 7/2020,
t.j. za 9 mesiacov vo výške 550 Eur mesačne a za obdobie od 8/2020 do 8/2021, t.j. za 13 mesiacov
sumu vo výške 450 Eur mesačne.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal úspešnej žalobkyni
voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods.1 písm. b), e), f) a h) CSP a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne,

prípadnerozhodnutiezrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancie.Zdôraznil,žežalobkyňaneprejavujezáujem
predmetnú nehnuteľnosť užívať a žalovaný jej v užívaní nebráni a opätovne poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo/1583/2006 a 28Cdo/725/2008. Zopakoval tiež svoju argumentáciu
ohľadom zohľadnenia dobrých mravov. Naviac, namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré
vzhliadol v nemožnosti účasti na pojednávaní, z ktorého sa riadne ospravedlnil, v dôsledku čoho sa už

nemohol v konaní riadne brániť. Poukázal na to, že už v podaní z 27.08.2020 uviedol, že bude nútený
sa z predmetného bytu odsťahovať, pričom v ňom fyzicky nebýva od 01.03.2021. Býva u brata, ktorého
chcel navrhnúť vypočuť ako svedka na pojednávaní, avšak v dôsledku pojednávania bez žalovaného
mu to nebolo umožnené. Minimálne od 01.03.2021 však odpadol právny dôvod na priznanie náhrady.
Ohľadom určenia samotnej výšky náhrady uviedol, že súd nebral jeho potvrdenia o výške nájomného

do úvahy a z nepochopiteľných dôvodov uveril potvrdeniam žalobkyne.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. Mala za
to, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané. Poukázala na konanie sp. zn. 36C/190/2016, týkajúce
sa rovnakého predmetu sporu a rovnakých účastníkov. Tvrdenia žalovaného o neužívaní podielu

žalobkyne je zmätočné, nakoľko ide o ideálne podiely. Ohľadom nebránenia v užívaní veci, konania
v rozpore s dobrými mravmi a ďalších tvrdení predložených v prvoinštančnom konaní odkázala na
odôvodnenie súdu. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces (v dôsledku neprihliadnutia
na ospravedlnenie žalobcu z pojednávania) odkázala na uznesenie z 24.10.2022, ktorým súd rozhodol,že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania zo strany žalovaného (a jeho zástupkyne) nebude
prihliadať. Dodala, že žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená jeden pracovný deň pred
vytýčeným termínom. Žalovaným tvrdené nevyužívanie nehnuteľnosti od 01.03.2021 považovala za

nepreukázané a poprela ho.

9. Voči vyjadreniu žalobkyne zostal žalovaný nečinný aj v súdom predĺženej lehote (uznesením č. k.
12C/33/2019-422). Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2023 predložil žalovaný potvrdenie o pobyte na
ulici Varšavskej 28 v Košiciach (od 24.08.2020 do 02.11.2020) a Ovručskej 6 v Košiciach (od 24.01.2022

do 24.01.2027).

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
385ods.1CSPacontrario,vrozsahudanom§379,§380ods.1,2CSPzhľadískuplatnenýchodvolacích
dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody, podľa ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ CSP).

12. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tieto je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súde pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu,

ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal
účastníkom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci
pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý

je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonanýmdôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§191CSP,atovzhľadomnato,
že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na

daný prípad.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.17. Súd vo veci náležite zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny
záver a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolacie
námietkyžalobcuneumožňujúprijaťinýzáver.Nazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudku
a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.

18. Predmetom konania je nárok žalobkyne uplatnený titulom peňažnej náhrady za užívanie
nehnuteľnosti patriacej do podielového spoluvlastníctva strán sporu nad tvrdený spoluvlastnícky podiel
žalovaného za rozhodné obdobie.

19. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho a spoluvlastníckeho
práva je oprávnenie (spolu)vlastníka vec v medziach zákona užívať. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje
mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti,

pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený
spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi
nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo
na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom
korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému

z užívania spoločnej veci poskytnúť. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na
právach a povinnostiach spoločnej veci je podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť,
čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, respektíve
podiel ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník
domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú

vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva
osobitne v Občianskom zákonníku upravený.

23. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je ustálená v otázke náhrady za
neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu patriaceho spoluvlastníkovi, ktorej sa

tento spoluvlastník domáha, podľa ktorej: Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej
veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho
nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi)
nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho

spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah
spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než
zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov
(okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia
väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola

spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako
takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom
jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež
podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci.
Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako

tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania
spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale
rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom
na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí vecí, rozdielna.24. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že na posúdenie predmetného nároku je potrebné predovšetkým
ustáliť, či spoločná vec bola spoluvlastníkmi vôbec užívaná, a ak áno, ktorým spoluvlastníkom a v

akom rozsahu. Takýto nárok totiž nevzniká iba za situácie: 1) spoločná vec nebola užívaná žiadnym zo
spoluvlastníkov a 2) síce spoločná vec bola užívaná iba jedným spoluvlastníkom, súčasne tento užíval
iba časť veci v rozsahu, ktorý neprevyšoval jeho spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ ale nastala situácia,
podľa ktorej faktický užívací stav ohľadne spoločnej veci je taký, že jeden zo spoluvlastníkov užíva
celú spoločnú vec, nastupuje na jeho strane povinnosť peňažnej náhrady voči druhému spoluvlastníkovi

(ostatným spoluvlastníkom) neužívajúceho spoločnú vec, pričom dôvod tohto neužívania nie je právne
významný, pretože v takomto prípade ten spoluvlastník, ktorý vec užíva spoločnú vec v celom rozsahu,
de facto vylúčil druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) z užívania spoločnej veci.
25. Pre posúdenie opodstatnenosti predmetného nároku bolo relevantným zhodnotenie zo strany súdu,
že predmetný byt patrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu každému v podiely 1, ďalej, že
v konaní nebola preukázaná žiadna dohoda strán sporu o užívaní predmetného bytu ako predmetu ich

podielového spoluvlastníctva, taktiež nebola podaná žiadna žaloba o hospodárení so spoločnou vecou
(spôsob užívania bytu) na súde. Súd súčasne ustálil, že žalobkyňa počnúc od 1.11.2015 predmetný
spoločný byt neužíva, predmetný byt užíva výlučne žalovaný v celosti, nakoľko táto skutočnosť nebola
v konaní spochybnená; pokiaľ žalovaný tvrdil ukončenie užívania predmetného bytu, svoje tvrdenie
v konaní nepreukázal.

26. Odvolateľ v odvolaní argumentoval tým, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby mala záujem
predmetnú nehnuteľnosť užívať v rozsahu svojho spolu podielu, že nebolo preukázané, aby bola
nútená predmetnú nehnuteľnosť opustiť, tvrdiac, že žalobkyňa odišla z bytu dobrovoľne a on ju z bytu
nevyhnal, a že žalobkyňa sa do bytu môže kedykoľvek vrátiť. K tomu odvolací súd uvádza, že tieto

námietky už boli obsiahnuté v procesnej obrane žalovaného proti predmetnému nároku, s ktorými sa
súd náležitým a správnym spôsobom vysporiadal. Záver odvolateľa o tom, že žalobkyni nevznikol
predmetný nárok, nakoľko žalobkyňa spoločný byt dobrovoľne neužívala a neužíva, neobstojí vo svetle
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v danej otázke, preto ani okolnosti (hoci aj nesporné alebo
preukázané) zakladajúce predmetnú odvolaciu námietku nemali relevanciu pre posúdenie dôvodnosti

žalobou uplatneného nároku.

27. Pokiaľ odvolateľ uviedol, že v byte fyzicky nebýval už od 1.3.2021, kedy sa z bytu odsťahoval, zmenil
si aj prechodný pobyt a nasťahoval sa do bytu svojho brata J. F. na K. X C. D., kde od tej doby aj
býval, bola prvý krát uplatnená až v odvolacom konaní, pretože pokiaľ žalovaný urobil podanie zo dňa

27.8.2020, v ňom uviedol iba zámer sa do budúcna vysťahovať z bytu.

28. Podobne, aj listinné dôkazy (presnejšie z nich vyplývajúce údaje) - Potvrdenie o pobyte zo dňa
23.10.2023 a zo dňa 24.1.2022, ktoré odvolateľ predložil v priebehu odvolacieho konania a ktoré sa
týkajú potvrdenia o jeho prechodnom pobyte za obdobie od 24.08.2020 do 02.11.2021 a od 24.01.2022

do 24.01.2027, boli prvý krát uplatnené až v odvolacom konaní.

29. Preto úlohou odvolacieho súdu bolo vo vzťahu k tejto konkrétnej odvolacej námietke posúdiť, či ide
o prípustnú odvolaciu námietku.

30. Podľa § 366 CSP, Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Ohľadne predmetnej odvolacej námietky nenastal ani jeden z prípadov predpokladaných v § 366
CSP, kedy prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť. Predmetná argumentácia odvolateľa
ako prostriedok procesnej obrany nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, netýka sa
procesných podmienok, netýka sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ňou žalovaný
nepreukazuje, aby v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecia napokon nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by žalovaný bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Na závere odvolacieho súdu o tom, že nejde o prostriedok procesnej obrany, ktorý by žalovaný
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, nemení nič odvolacia námietka
v časti, v ktorej sa odvolateľ bránil tým, že v konaní chcel navrhnúť k týmto tvrdeným okolnostiam ako
svedka svojho brata na nariadenom pojednávaní, čo mu ale nebolo umožnené, pretože súd pojednával
v jeho neprítomnosti. Pokiaľ totiž odvolateľ tvrdí, že sa z bytu odsťahoval už 1.3.2021, pričom súd vo veci

meritórne rozhodol až dňa 15.5.2023, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, čo bránilo odvolateľovi a jeho
zástupkyni ešte pred nariadeným pojednávaním oznámiť v konaní predmetnú skutkovú okolnosť, keď
odvolateľ tak mal možnosť urobiť predovšetkým písomným podaním. V tomto smere vyznieva nanajvýš
účelovo jeho obrana, že tak chcel urobiť na pojednávaní, na ktorom chcel navrhnúť k tejto okolnosti tiež
výsluch svedka-svojho brata, pretože žalovanému nič nebránilo podať takýto návrh písomne.

33. Podobne platí, že odvolateľovi nič nebránilo už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
zdokladovať príslušnými potvrdeniami, na ktorej konkrétnej adrese mal evidovaný pobyt v rozhodnej
dobe, pričom na to nepotreboval čakať na nariadené pojednávanie.

34. Odvolací súd preto predmetnú odvolaciu námietku vyhodnotil ako neprípustnú.

35. Nad rámec uvedeného odvolací súd si dovoľuje podotknúť, že Potvrdenia o prihlásení pobytu (resp.
v tomto prípade prechodného pobytu) majú iba evidenčný charakter a nepreukazujú faktický užívací
stav k miestu pobytu.

36. Odvolateľ tiež namietal, že mu súd znemožnil brániť sa ústnou formou a jeho účasťou na
pojednávaní, keďže on sa podaním zo dňa 12.5.2023 ospravedlnil z pojednávania, ktoré riadne
odôvodnil a napriek tomu súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Súčasne podľa jeho názoru
týmto postupom súdu sa v konaní nemohol riadne brániť a preukázať nové skutočnosti týkajúce sa
okolnosti, že v byte od 1.3.2021, kedy sa odsťahoval, fyzicky nebýval.

37. Predmetnou odvolacou námietkou žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.
b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Obsah práva na
spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký (medzi jeho zložky

možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v

konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
Onaplnenieodvolaciehodôvoduvzmysle§365ods.1písm.b)všakpôjdevtedy,aknesprávnyprocesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní
záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť

hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo
na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.

38. Odvolací súd konštatuje, že ani tento odvolací dôvod nie je daný. Zo súdneho spisu je zrejmé, že súd

opakovane nariaďoval pojednávanie vo veci (07.09.2021, 12.10.2021, 11.11.2021, 3.2.2022, 12.4.2022,
2.6.2022, 27.10.2022, 21.02.2023, 20.3.2023, 15.05.2023), pričom žalovaný prípadne jeho právna
zástupkyňaopakovaneospravedlňovalisvojuneúčasťažiadalioodročeniepojednávanínariadenýchna
deň 07.09.2021, 12.10.2021, 11.11.2021, 27.10.2022 a 20.3.2023 a zo strany súdu im aj bolo vyhovené.

39. Ako ďalej vyplýva zo spisu, súd ešte uznesením zo dňa 24.10.2022 rozhodol, že na ďalšie návrhy na
odročenie pojednávania na strane žalovaného a advokátky žalovaného nebude prihliadať, pričom svoje
rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 184 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak došlo k odročeniu pojednávania
z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožnopovažovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude
prihliadať.

40. Ako ďalej vyplýva zo spisu, v súvislosti s pojednávaním nariadeným na deň 15.5.2023, ktoré súd
pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne a na ktorom bolo vo veci meritórne
rozhodnuté, právna zástupkyňa žalovaného urobila písomným podaním zo dňa 12.5.2023, došlým
súdu dňa 12.5.2023, ospravedlnenie žalovaného s odôvodnením, že žalovaný t.č. pracuje v zahraničí,
kde nastúpil do novej práce a zamestnávateľ ho momentálne neuvoľní na pojednávanie; súčasne

sa ospravedlnila aj jeho advokátka, keďže žalovaný chce byť prítomný na predmetnom pojednávaní.
Z týchto dôvodov obaja požiadali o odročenie pojednávania.

41. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 15.5.2023 vyplýva, že súd pojednával v neprítomnosti
žalovaného a jeho zástupkyne, keď dôvod odročenia nepovažoval za dôležitý a súčasne odkázal na
svoje uznesenie zo dňa 24.10.2022.

42. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolateľ predmetnú odvolaciu námietku nespojil s nedodržaním
podmienok na to, aby súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupkyne, ale spojil ju
s nemožnosťou riadne sa brániť a preukázať nové skutočnosti na pojednávaní, ktoré súd uskutočnil
v jeho neprítomnosti. Uvedené ale neobstojí, pretože právo strany sporu uplatniť v súdnom konaní

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria napríklad skutkové
tvrdenia a ich popretie uvedením vlastných skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dokazovania
a pod., sa neviaže výlučne na nariadené pojednávanie. Aj keď žalobkyňa v priebehu konania rozširovala
žalovaný nárok o ďalšie rozhodné obdobie, urobila tak podaniami zo dňa 10.8.2020 a zo dňa 31.1.2022,
o ktorých súd rozhodol uznesením zo dňa 20.10.2020 a dňa 29.4.2022, keď zmenu žaloby pripustil,

pričom odvolateľ tvrdí, že z predmetného bytu sa odsťahoval dňa 1.3.2021. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný už v priebehu roku 2021 mal možnosť v súvislosti aj s rozšíreným rozhodným obdobím použiť
prostriedky procesnej obrany a nevyčkávať až na pojednávanie nariadené na deň 15.5.2023. Potom
neobstojí odvolacia námietka, že súd tým, že konal v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupkyne, bolo
mu odopreté právo podať k danej okolnosti návrh na vypočutie svojho brata J. F..

43. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd za nedôvodný aj uplatnený odvolací dôvod podľa §
365 ods.1 písm. e) CSP. Tento odvolací dôvod spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v
sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý

preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak
iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní
spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na
zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

44. Vzhľadom na uvedené, pre úspešné uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu je (okrem iného) potrebné,
aby odvolateľom navrhnutý dôkaz súd nevykonal. Žalovaný však ani len netvrdí, že by dôkaz – výsluch
brata žalovaného navrhol, vystačil si s tvrdením, že by ho bol býval navrhol, keby sa zúčastnil na
pojednávaní. Je nutné uzavrieť, že nevykonanie nenavrhnutého dôkazu nemôže predstavovať vadu
rozhodnutia.

45. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil tiež odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ mal za to,
že požadovaný nárok a jeho uplatnenie je v rozpore s dobrými mravmi zdôrazniac, že žalobkyňa ako
spoluvlastníčka si neplní svoje povinnosti a záväzky; na splácaní hypotekárneho úveru sa nepodieľa
žalobkyňa žiadnym spôsobom a tento spláca výlučne on sám. Odvolateľ predmetnou odvolacou

námietkou iba zopakoval to, čím sa v tejto časti bránil už v konaní pred súdom prvej inštancie. Súd sa
touto námietkou zaoberal, o čom svedčí bod 35. odôvodnenia rozsudku, keď z odvolania nie je zrejmá
žiadna protiargumentácia spochybňujúca dôvody, na ktorých súd prvej inštancie založil svoj záver o tom,
že v konaní žalobkyne nie je možné vidieť žiaden rozpor s dobrými mravmi, s ktorým záverom odvolací
súd súhlasí.

46. Relevanciu nebolo možné pripísať ani namietanému, že v otázke výšky nároku súd neprihliadol
k dôkazom predloženým zo strany žalovaného, ale naopak prihliadol k potvrdeniam, ktoré predložila
žalobkyňa. Súd prvej inštancie preskúmateľným a logickým spôsobom zdôvodnil, z ktorých dôkazovvychádzal v otázke výšky uplatneného nároku, tiež, prečo neprihliadol na dôkazy v tejto otázke
predložených žalovaným a náležitým spôsobom sa tiež vysporiadal s dôkaznou povinnosťou, ktorú
v tomto smere ťažila žalobkyňu a ktorej splnenie sa žalovanému nepodarilo vyvrátiť (porovnaj bod 37.

odôvodnenia napadnutého rozsudku).

47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania
ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

48. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, z toho dôvodu jej odvolací súd priznal proti
žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP).

49. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).