Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218986
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123218986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manžela - navrhovateľa: Q.. N.
S., Y.. XX.XX.XXXX, E. Č.. A. XX, R., zast.: JUDr. Jolana Fuchsová, PhD., advokátka so sídlom Štúrova
20, Košice, proti manželke, ktorá návrh nepodala: Ľ. S., B.. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. Š. XX/XX, R. - R.Á.,
zast.: JUDr. Ján Slovinský, advokát so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, v konaní o
rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 78Pc/31/2023-66
zo dňa 09.09.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ (manžel) sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva z dôvodu, že manželstvo
je vážne narušené, nie je možné ho obnoviť, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií.

2. Manželka s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, rozvádzať sa nechce, je ochotná s manželom

navštevovať psychologickú poradňu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania: Q.. N. S., Y.. X.X.XXXX a Ľ. S., B.. B., Y.. XX.X.XXXX uzatvorené
dňa XX.X.XXXX G. E. Š., ktoré manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu E. Š., vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod por. č. XX r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

4. Svoje rozhodnutie súd právne posúdil podľa ust. § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005

Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).5. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo
účastníkov konania je vážne rozvrátené, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, je len
formálnym zväzkom. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2020, nehospodária spolu,

nevedú spoločnú domácnosť, nie sú si navzájom oporou. Manželia si nerozumejú v intímnej, citovej, ani
vzťahovej oblasti. Príčinou rozvratu manželstva je citové odcudzenie. Manžel nemá záujem o obnovenie
manželského spolužitia, rozvod vníma ako nevyhnutný. Jednoznačne prezentoval svoju vôľu, zotrvával
na nim podanom návrhu na rozvod manželstva a žiadal súd o rozvedenie tohto manželstva poukazujúc
najehonefunkčnosť,nastratucitovejväzbykmanželke.Súddospelkjednoznačnémuzáveru,ževzťahy

medzi manželmi sú rozvrátené, vážne narušené. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských
funkcií, a nie je ani predpoklad vzhľadom na postoj manželov, že by sa tak mohlo stať v budúcnosti.

6. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP.

III. Obsah odvolania manželky a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka. Má za to, že súd pri
rozhodovaní nevzal do úvahy, že v manželstve došlo k niekoľkým odlukám manželov, vždy sa však
k sebe vrátili. Aj túto odluku by manželia dokázali spolu zvládnuť. Poukázala, že počas trvania
manželstva veľa obetovala jednak pre udržanie manželstva, tak aj vlastnému manželovi. Pomáhala mu

s rekonštrukciou domu v J., manžela vždy vozila z firemných, súkromných osláv, vždy sa s láskou o
neho starala. V súčasnosti je dôchodkyňou a do manželstva nevstupovala s tým, že sa po čase zase
rozvedie. Má zdravotné problémy a v tomto ťažkom životnom období nemá podporu manžela. Napriek
tomu, že manželstvo nebolo ideálne, manželstvo sa ešte dá zachrániť. Manželom by stačilo trocha
času, či už súkromne alebo aj v prítomnosti psychológa. Má za to, že ideálne manželstvo, v ktorom

nie sú problémy, neexistuje. Ide o zväzok doslova dvoch cudzích ľudí, ktorí zvládajú svoje ťažkosti
a radosti spoločne, pričom sa musia navzájom naučiť jeden druhého rešpektovať a naučiť sa žiť s
chybami toho druhého. Presne takéto bolo aj manželstvo účastníkov konania. Manželka týmto apeluje
na navrhovateľa, aby si spomenul na neľahké začiatky ich manželstva, ktoré prekonali, ako aj na pekné
okamihy manželstva, ktorých nebolo málo. Napriek odluke a aktuálnemu názoru navrhovateľa, nie je

stotožnená s rozvodom manželstva, a preto žiada súd, aby manželstvo účastníkov konania nerozviedol
a dal manželom poslednú šancu na záchranu manželstva. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a sám vo veci rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietne, alebo
zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil konajúcemu súdu na nové prejednanie.

8.Kodvolaniumanželkyzaslalpísomnévyjadreniemanžel.Podotkol,žemanželkaopomína,žeaktuálna
odluka trvá už viac ako 4 roky, teda skutočne nejde o dočasnú odluku, ale o trvalé ukončenie spolužitia.
Poukázal, že za 4 roky ich oddeleného spolužitia, manželka neurobila nič pre jeho obnovenie. Tvrdenia
manželky o tom, že manželstvo chce zachovať a zachrániť sú len účelovými tvrdeniami bez reálneho
obsahu a skutkov. Zotrval na tom, že nemá nijaký záujem o obnovenie spolužitia s manželkou a

zotrvanie v manželskom zväzku. Tak, ako manželka pomáhala jemu s rekonštrukciou domu v J., on
pomáhal jej s rekonštrukciou jej R. domu. Počas ich spolužitia všetky výdavky domácnosti hradil on, nič
manželke nedlhuje. Manželka ho vozila maximálne 2x do roka z nejakého večierku, obvykle sa jednalo
o vianočnú rozlúčku, prípadne nejaké výročie kolegu, kamaráta. Manželka žije už 4 roky sama, vôbec sa
nestretávajú, navzájom nie sú si oporou, ani podporou. Okrem formálneho manželského zväzku ich už

nič nespája, nestretávajú sa, nemajú spoločné aktivity, nežijú intímnym životom, nevychovávajú žiadne
spoločné deti. Manžel tvrdí, že nesúhlas manželky s rozvodom nie je vážny, je len účelový vzhľadom
na jej majetkové požiadavky. Fakt, že manželka podala voči rozsudku o rozvode odvolanie, je celkom
absurdný. Vo svetle skutočností uvedených vo vyjadrení na jeho návrh na rozvod manželstva, v ktorom
ho manželka obviňuje z fyzického bitia, škrtenia, znásilňovania a najextrémnejších sexuálnych praktík a

ďalších nechutností, nikto by sa nebránil rozvodu s takýmto mužom. Z jeho strany už nie je žiadna ochota
absolvovať akékoľvek stretnutie s manželkou bez prítomnosti tretej osoby z dôvodu možných ďalších
krivých obvinení, ktoré sú v príkrom rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie správne dospel k
záveru, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. K vyjadreniu manžela zaslala repliku manželka. Zdôraznila, že jej úmyslom pri podaní odvolania
nebolo natiahnutie právneho trvania manželstva, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z
pojednávania o rozvod manželstva sa ospravedlnila, ale nežiadala odročenie pojednávania, dokonca
dala svoj súhlas na konanie v jej neprítomnosti. Odvolanie podala z dôvodu, že manželstvo je možnézachrániť, a súd takúto možnosť dostatočne neskúmal. Manžel poukázal, že odluka trvajúca štyri roky,
je trvalé ukončenie spolužitia. Manželka pripomína, že sám manžel ako navrhovateľ pristúpil k podaniu
návrhu na rozvod až v roku 2023, teda po troch rokoch údajnej trvalej odluky. Táto skutočnosť svedčí

o tom, že manželstvo je možné zachrániť, nakoľko navrhovateľ počas doby troch rokov nepovažoval
za potrebné sa rozviesť. To, že sa s manželom nestretávajú, nemajú spoločné aktivity, nežijú intímnym
životom, vidí ako dôsledok rozvodového konania, ktoré naštrbilo vzťahy medzi nimi. Manželka zotrváva
na svojich tvrdeniach, argumentoch a opakovane žiada súd, aby manželstvo účastníkov konania
nerozviedol a dal manželom poslednú šancu na záchranu manželstva. Navrhla, aby odvolací súd zrušil

rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. sám vo veci rozhodol, a to tak, že návrh navrhovateľa v plnom
rozsahu zamietne alebo aby zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil konajúcemu súdu na
nové prejednanie veci.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127

a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods.
1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že odvolaniu manželky nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodovuplatnených
odvolateľkou do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
„Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť

rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací
súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci,
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08).

14. V odvolaní manželka uviedla, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, považuje ho za
predčasný, no súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že sú splnené

zákonné predpoklady pre rozvod manželstva. Z výsluchu oboch manželov vyplýva, že manželstvo je
už len formálne, nefunkčné, neplní svoj účel a vzťahy medzi manželmi sú hlboko narušené. Manželia
spoluodjanuára2020spoločnenehospodária,nežijúvspoločnejdomácnosti,komunikujúvnevyhnutnej
miere, intímne sa dlhodobo nestýkajú. Manželka sa domáha poskytnutia odbornej pomoci psychológa,
ktorý by im pomohol manželstvo zachrániť, čo však manžel zásadne odmieta, na rozvode trvá, nakoľko

medzi nimi neexistuje vzájomná dôvera. Z manželstva deti nepochádzajú.15. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej Zákon o rodine), sú manželia si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

16. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť
spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu
tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze
dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a

účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom
je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je
prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej
dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do
rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť
existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.

17. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov
vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť.
Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc
medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie

ustanovení o výživnom.

18.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

19. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných, manželia v manželstve sú povinní
spravovaťsahlavnýmizásadami,ktorésúuvedenévtýchtoustanoveniach,jednotlivéprávaapovinnosti
manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom, ako aj vytváranie zdravého rodinného
prostredia. V danej veci, v dôsledku odlúčenia, manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku
zániku spoločnej domácnosti nevedú ani žiaden spoločný rodinný a manželský život.

20. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine, je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi
manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.

21. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je

dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické
a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú
a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve
nerealizuje.

22. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako
manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená
totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú pre to závažné dôvody. Zmyslom
tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľ - manžel odmieta akékoľvek
obnoveniemanželskéhospolužitia,rovnakoodmietanaďalejzotrvaťvnefunkčnommanželskomzväzku,

napriek tomu, že manželka s rozvodom nesúhlasí. Odvolateľka v odvolaní poukazuje na to, že návrh na
rozvod bol podaný predčasne a manželskú krízu je možné urovnať. V ich manželstve došlo k niekoľkým
odlukám manželov, no vždy sa však k sebe vrátili. Odvolací súd vníma tvrdenia a postoj manželky, ktorá
tvrdí, že manželstvo je možné zachrániť, avšak od začatia súdneho konania ani v priebehu odvolacieho
konania nebol súdu predložený žiaden dôkaz, aby sa manželia rozhodli svoju manželskú krízu vyriešiť,

napr. požiadali o odbornú pomoc, zrealizovali psychologické poradenstvo, pričom je potrebné uviesť, že
nie je možné donútiť niektorého z manželov, aby sa zúčastnil a využil odbornú pomoc za účelom možnej
záchrany manželstva.

23. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o

rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného
zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť
jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia
preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.Obzvlášť za situácie, kedy takúto možnosť navrhovateľ vyslovene odmieta. Manželka nevyvinula žiadnu
aktivitu k obnove ich manželského spolužitia, bola pasívna. Spoločné žitie manželov je otázka ich
osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti

i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami.

24. Záverom odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je možné prostredníctvom rodinného
práva vytvoriť zabezpečenie a kvalitu, ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne
a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že medzi manželmi už neexistuje žiadny citový vzťah a k

obnoveniu manželstva už nemôže dôjsť.

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd, aj napriek nesúhlasu manželky s
rozvodom manželstva, dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo
svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia
svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno

očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie
spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli
správne súdom prvej inštancie zistené.

26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny

postupom vyplývajúcim z ustanovení § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, a tiež v závislom
výroku o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací

súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle § 55 CMP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).