Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123013237
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123013237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov

JUDr. Petry Pavlisovej a Ing. JUDr. Milana Husťáka na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa
13. mája 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo
dňa 31.10.2024 sp. zn. 47T/46/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XX

ukladá

Podľa § 173 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia
slobodypodmienečneodkladáazároveňurčujeprobačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje pri určení probačného dohľadu skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia vecí:
- 1 ks zápisník s červeným obalom,
- 1 ks zrkadlo,

- 1 ks kapsička čiernej farby s kovovou trubičkou,
- 1 ks sklenená fajka modrej farby,
- 3 ks digitálna mikrováha,
- 1 ks plastový vrchnák červenej farby,
- 2 ks drvička,
- 2 ks karta,
- 1 ks sklenená fajka priehľadná,

- 1 ks plastová dóza s obsahom 4 ks ampuliek,
- 1 ks plastová dóza s prázdnymi plastovými vreckami,- 1 ks mobilný telefón značky HUAWEI v plastovom obale so SIM kartou spoločnosti 4KA SK.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom sp. zn. 47T/46/2023 zo dňa 31.10.2024 uznal obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. pre skutok tak, že

-minimálne od mesiaca august 2022 do dňa 10.01.2023 opakovane a priebežne, podľa dopytu,

prostredníctvom už odsúdeného D. E., nar. XX.XX.XXXX, zabezpečoval v obci Kechnec, F. C. - F.,
pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín, tento následne prechovával pri sebe, v mieste trvalého
pobytu v rodinnom dome v obci Kechnec, F. C. - F., na adrese C. G. XX a súbežne v tomto období aj
ďalej distribuoval za finančnú odmenu v obci Kechnec, a to minimálne H. C., I. J., I. K. a L. K., pričom
dňa 10.01.2023 v čase o 20.20 hod. pri plánovanej policajnej akcii bola vykonaná domová prehliadka

za účelom zabezpečenia dôkazov, kde pri domovej prehliadke rodinného domu na adrese C. G. XX bol
zaistený pervitín o celkovej hmotnosti 4,68g (4680 mg), ktorý dobrovoľne vydal A. B. a z ktorého by bolo
možné pripraviť najmenej 46 obvyklých jednorazových dávok drogy, každá s obsahom minimálne 10
mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, spôsobilej po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,
pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1988 Z. z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do
II. skupiny psychotropných látok.

Za to mu súd uložil podľa § 173 ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona uložil trest prepadnutia vecí:

- 1 ks zápisník s červeným obalom,
- 1 ks zrkadlo,
- 1 ks kapsička čiernej farby s kovovou trubičkou,
- 1 ks sklenená fajka modrej farby,
- 3 ks digitálna mikrováha,

- 1 ks plastový vrchnák červenej farby,
- 2 ks drvička,
- 2 ks karta,
- 1 ks sklenená fajka priehľadná,
- 1 ks plastová dóza s obsahom 4 ks ampuliek,

- 1 ks plastová dóza s prázdnymi plastovými vreckami,
- 1 ks mobilný telefón značky HUAWEI v plastovom obale so SIM kartou spoločnosti 4KA SK.

Proti tomuto rozsudku prokurátor podal odvolanie, kde v písomných dôvodoch odvolania uvádza
nasledovné.

Citovaným rozsudkom súdu bol obž. A. B. uznaný vinným zo zločinu neoprávnenej výroby a
obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2, písm. b/, ods. 3,
písm. a/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Súd v danom prípade využil možnosť zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa
ustanovenia podľa § 39 ods. 1, ods. 3, písm. d/ Trestného zákona. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol,
že obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vzhľadom na okolnosti
prípadu a pomery obžalovaného. Poukázal na rad listinných dôkazov, ako aj jeho spoľahlivé sociálne,
no najmä rodinné zázemie, ktoré ho počas celého konania podporovalo.Je toho názoru, že takto uložený trest je neprimerane nízky a nezodpovedá závažnosti spáchaného
skutku a ani miere narušenia obžalovaného.
S argumentáciou súdu, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti mimoriadneho zníženia trestu

podľa § 39/1, ods. 3, písm. d/ Trestného zákona sa nemožno stotožniť, nakoľko skutočnosti, o ktoré súd
opiera svoj právny názor na základe ustálenej súdnej praxe nie sú tými skutočnosťami, ktoré by mali
mimoriadny charakter a umožňovali súdu ísť takto pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ide o normálne a
bežné skutočnosti, ktoré sa vo všeobecnosti môžu týkať širokého okruhu páchateľov a v rozhodovacej
činnosti súdov v takýchto situáciách nedochádza k mimoriadnemu zníženiu trestu.

Za ďalšie treba uviesť, že okolnosti a pomery páchateľa, pre ktoré súd znižoval trest, nie sú podľa nášho
názoru ani objektívne preukázané, nakoľko o silnom rodinnom zázemí nesvedčí to, že rodičia napriek
tomu, že išlo o silného užívateľa pervitínu, nemali o tomto probléme svojho syna po dlhé roky žiadnu
vedomosť, obdobne tak ani jeho sestra, alebo iný súrodenec. Ich záujem o obžalovaného sa začal
prejavovať až v priebehu trestného konania, resp. počas pobytu vo výkone väzby.

Nepresvedčivo pôsobí aj tvrdenie súdu, že obžalovaný ma silné rodinné zázemie v podobe spolužitia so
svojou družkou v spoločnej domácnosti, nakoľko podľa výpovede samotného obžalovaného pri výsluchu
o vzatí do väzby vyplynulo, že jeho družka je silnou užívateľkou pervitínu a do ich spolužitia nezasahovali
žiadne ďalšie blízke osoby, ktoré by mohli odhaliť ich užívanie a mohli nejakým pozitívnym spôsobom
usmerniť ich život, ich správanie, respektíve odbornú liečbu.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný do poslednej chvíle popiera spáchanie trestnej činnosti, vo vzťahu
k nej neprejavil žiadnu ľútosť, v podstate ľutoval len svoj spôsob života a dopad na jeho vlastnú osobu
a rodinu. Obžalovaný neprejavil žiaden súcit s osobami, ktorých zdravie a životy ohrozoval tým, že im
predával návykové látky.
Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že sa preliečil zo svojej závislosti, uvedené tiež nie je dôvodom pre mimoriadne

znižovanie trestu, ktorý sleduje predovšetkým ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu,
pričom práve predaj návykovej látky viacerým osobám vykazuje takú závažnosť skutku, že v záujme
ochrany spoločnosti je priam žiaduce prikročiť k nepodmienečnému trestu. Na uvedenom zotrvávame
aj po prihliadnutí na pobyt obžalovaného vo väzbe, ktorá nebola dostatočne dlhá na to, aby sme mohli
pripustiť nejaký jej pozitívny vplyv na zmenu správania obžalovaného.

O závažnosti a kriminálnom narušení obžalovaného svedčí aj spôsob, akým páchal skutok, kde z
odposluchov jasne vyplýva, že obžalovaný komunikuje otvorene ohľadne predaja drog, arogantne a
okázalo, bez akejkoľvek obavy z odhalenia a potrestania. O celkovom rozsahu trestnej činnosti si možno
urobiť predstavu aj na základe toho, že obžalovaný komunikoval ohľadom predaja drog aj s ďalšími
osobami, ktoré využili svoje právo a nevypovedali, a teda nebolo možné zahrnúť do skutku aj tieto

prípady, avšak dôvodnosť tohto podozrenia sa v žiadnom prípade nevyvrátila.
Zhrnúc vyššie uvedené má za to, že predstavy súdu o osobe obžalovaného a o jeho pomeroch ako
o drogovo preliečenej osobe s pozitívnymi vyhliadkami na nápravu aj pri podmienečnom treste sú
neudržateľné a nezodpovedajú skutočnostiam, ktoré vyplynuli v priebehu dokazovania.
Súd jednostranne favorizuje obžalovaného, jeho rodinné a pracovné pomery, avšak tieto sa javia v inom

svetle a navyše, závažnosť trestného činu a nekritický postoj nepotvrdzujú súdom vyslovené závery.
V predmetnej veci má za to, že trest ukladaný na dolnej hranici trestnej sadzby je jediným primeraným
a spravodlivým trestom a prípadne znižovanie trestu o 1/3 v situácii, že by obžalovaný urobil vyhlásenie
o vine by nebolo v súlade s účelom trestu podľa § 34/1 Trestného zákona.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach zrušil napadnutý rozsudok
Mestského súdu Košice sp. zn. 47T/46/2023 zo dňa 31.10.2024 vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu a buď sám vo veci rozhodol alebo vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a
rozhodnutie s vyslovením názoru, že v danom prípade nie je dôvod na mimoriadne zníženie trestu a po
zohľadnení namietaných skutočností uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do

výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu krajský prokurátor zotrval na písomných dôvodoch odvolania.
Zvýraznil skutočnosť, že pre skutok, pre ktorý bol uznaný vinným, je stanovená trestná sadzba 7 až 15
rokov. Na hlavnom pojednávaní ani nedošlo zo strany obžalovaného k priznaniu viny, preto súd nemohol

v úvahách o uložení trestu použiť zmierňovacie ustanovenie o 1 tretinu pod spodnú hranicu trestnej
sadzby. Podľa názoru prokurátora uložený trest nezodpovedá závažnosti skutku, ktorý je preukázaný
vykonaným dokazovaním a je toho názoru, že mestský súd v snahe vyhnúť sa nepodmienečnému
trestu účelovo aplikoval ustanovenie § 39 Tr. zákona. Dôvody aplikácie tohto ustanovenia sú všeobecnéa bežné, nie sú to dôvody, ktoré mal zákonodarca na mysli pri ustanovení § 39 Tr. zák. Zotrval na
návrhu, aby krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o treste a buď sám uložil prísnejší nepodmienečný
trest so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, alebo vec vrátil mestskému súdu na

nové prejednanie a rozhodnutie.

Obhajoba v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí uviedla, že nie je pravdou, že obžalovaný
bol mestským súdom favorizovaný, rozhodnutie mestského súdu považuje za správne a zákonné.
Obhajoba ďalej doplnila, že mestský súd súčasne prihliadol na návrh zamestnávateľa obžalovaného,

ktorým bola ponúknutá záruka za jeho nápravu a poukázal tiež na skutočnosť, že celá rodina
obžalovaného, ktorá je prítomná na verejnom zasadnutí za ním stojí a pomáha mu. Obžalovaný
s družkou čaká v júli narodenie dieťaťa, takže akýkoľvek zásah do jeho osobnej integrity iným druhom
a spôsobom výkonu trestu by bol nesprávny. Prosí krajský súd zohľadniť všetky právne, skutkové
a hlavne ľudské okolnosti tohto prípadu a navrhuje odvolanie prokurátora zamietnuť.

Obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol, že svoj skutok v plnej miere ľutuje, stále je
zamestnaný, je prospešný pre spoločnosť, s priateľkou čakajú bábätko, budú rodičia.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žeodvolanieprotinapadnutémurozsudkupodallenprokurátor,konkrétne
do výroku o uloženom treste, čím výrok o vine nadobudol právoplatnosť. Len pre úplnosť krajský súd
v tejto súvislosti dodáva, že na základe vykonaného dokazovania niet žiadnych pochybností o tom, že

obžalovaný spáchal skutok, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý napĺňa všetky pojmové znaky
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. Z priebehu
hlavného pojednávania je zrejmé, že obžalovaný síce urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t.j. nepoprel spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, avšak vzhľadom na

vyjadrené výhrady voči niektorým skutkovým zisteniam obžaloby a v nadväznosti na to aj voči právnej
kvalifikácií skutku, súd jeho vyhlásenie neprijal a vykonal vo veci riadne dokazovanie, ktorého výsledkom
je nespochybniteľný a procesnými stranami nenapadnutý výrok o vine.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd sa čiastočne s námietkami prokurátora stotožnil, čoho

výsledkom je uloženie síce podmienečného trestu odňatia slobody, avšak s probačným dohľadom a to
z nasledovných dôvodov.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo výroku o treste odôvodnil v podstate tak, že za zločin, z ktorého
ho uznal vinným ustanovuje zákon trest odňatia slobody vo výmere 7 až 15 rokov. Uviedol ďalej,

že uložiť obžalovanému trest v ustanovenej trestnej sadzbe však považoval vzhľadom na okolnosti
prípadu, ale najmä vzhľadom na pomery obžalovaného za neprimerane prísne a vyjadril presvedčenie,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí v danom prípade aj trest kratšieho trvania. K tomuto
presvedčeniu dospel po zhodnotení pomerov obžalovaného, ktorý doteraz nebol súdne trestaný, pred
spáchaním skutku ale aj v súčasnosti vedie riadny život, čo preukazuje množstvo listín, najmä pracovné

hodnotenie, na ktoré nadväzuje aj záruka, ktorú za nápravu obžalovaného ponúkol zamestnávateľ.
Obžalovaný za celé roky trvania zamestnaneckého pomeru odvádza kvalitnú prácu, je mimoriadne
zodpovedný, spoľahlivý, odborne schopný, čo sa zrkadlí aj na jeho odbornom raste, zamestnávateľ
predpokladá jeho pracovné zaradenie na vyššiu pozíciu. Obžalovaný má spoľahlivé sociálne, najmä
rodinné zázemie, čo je pre nápravu taktiež mimoriadne dôležité. Niekoľko rokov vedie usporiadaný

súkromný život v spoločnej domácnosti so životnou partnerkou, majú svoje súkromie v rodinnom dome,
ktorý nadobudli spoločne kúpou, hypotekárny úver, ktorý na kúpu použili, riadne spoločne splácajú.
Veľmi dobré vzťahy má obžalovaný s členmi rodiny, ktorí ho podporujú počas celého konania, zvlášť
počas výkonu väzby, ktorú obžalovaný vykonával od 10.01.2023 do 24.05.2023, kedy bola väzba
nahradená prijatím záruky dôveryhodnej osoby, prijatím písomného sľubu obvineného, prijatím dohľadu

probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia obmedzení a povinností a prijatím peňažnej
záruky vo výške 10.000.-Eur. Práve aj skutočnosť, že obžalovaný bol po dobu 4 a pol mesiace stíhaný
väzobne, považuje súd vzhľadom na osobu obžalovaného za takú, ktorá prispela k jeho sebareflexií, čo
v konečnom dôsledku preukazuje hodnotenie poskytnuté ústavom na výkon väzby, ale najmä správaniea spôsob života obžalovaného po prepustení z väzby na slobodu pri jej náhrade v podstate všetkými
inštitútmi podľa príslušných ustanovení Tr. poriadku.

Pri rozhodovaní o treste využil súd I. stupňa možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. a to
mimoriadne zníženie trestu pod jeho dolnú hranicu. Poukázal predovšetkým na osobu obžalovaného,
ktorý by vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti pociťoval trest uložený v rámci zákonnej
trestnej sadzby podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia obdobnej trestnej činnosti. Obžalovaný od
momentu zadržania a to nie len v chránenom prostredí ústavu na výkon väzby, ale aj po prepustení

na slobodu nekonzumuje žiadne návykové látky a za žiadnych okolností sa nechce vrátiť k pôvodnému
životu s drogou. Uvedomuje si škodlivý následok pre neho samého ako aj pre spoločnosť, podrobuje
sa liečbe zo závislosti, v čase rozhodovania mal u psychiatričky jeden krát mesačne kontrolu, získal
náhľad na svoju závislosť a na pevne stanovený hodnotový rebríček. Preto súd prvého stupňa
považoval uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov za aplikácie § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu taktiež v trvaní 3 rokov vzhľadom na osobu obžalovaného

za dostatočný.

Krajský súd po podrobnom preskúmaní spisového materiálu doplnil dokazovanie vo vzťahu k osobe
obžalovaného vyžiadaním správy od probačného a mediačného úradníka, z ktorej je zrejmé, že
obžalovaný s probačným a mediačným úradníkom spolupracoval, informoval ho o každej zmene,

ktorá sa dotýka jeho životnej situácie, dostavil sa na 16 probačných stretnutí, na ktorých predkladal
toxikologické správy z Medirexu na vyšetrenie návykovej látky. Podroboval sa aj dychovej skúške
na alkohol s negatívnym výsledkom. Protitoxikomanická liečba mu bola ukončená I. M., omamné
a psychotropné látky neužíva, kedykoľvek na vyzvanie bol ochotný podrobiť sa dychovej skúške na
alkohol.

Z vyžiadanej správy zo dňa 19.03.2025 z psychiatrickej ambulancie I. I. M. mal krajský súd preukázané,
že obžalovaný sa na psychiatrickú ambulanciu prihlásil dňa 27.06.2023 so žiadosťou o možnosť
podrobiť sa liečbe v súvislosti a požívaním omamných látok. Počas celej doby spolupracoval, na
kontroly dochádzal pravidelne, ani raz nebolo zaznamenané porušenie abstinencie, čo sa zisťovalo

toxikologickým vyšetrením moču, jeho psychický stav je dobre stabilizovaný, medikamentóznu liečbu
nevyžaduje a uviedla, že je možné ukončiť jeho protitoxikomanické liečenie. Z doplnenej správy
probačného a mediačného úradníka zo dňa 27.03.2025 mal krajský súd preukázané, že bolo vykonané
ďalšie probačné stretnutie dňa 26.03.2025. Zo správy z Medirexu zo dňa 13.03.2025 vyplýva, že jeho
vyšetrenie na návykové látky bolo negatívne, dychová skúška zo dňa 26.03.2025 bola taktiež negatívna.

Po takto doplnenom dokazovaní dospel krajský súd k záveru, že úvahy súdu I. stupňa o uložení
podmienečného trestu odňatia slobody boli správne a zákonné. Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. je vysoko individualizovaná, nemožno ju zovšeobecňovať, každý prípad je potrebné posudzovať
samostatne, vzhľadom na špecifiká z každého prípadu vyplývajúce.

Niet pochýb o tom, že obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti, čomu zodpovedá aj trestná
sadzba vo výmere 7 až 15 rokov trestu odňatia slobody. Vzhľadom na všetky skutočnosti uvádzané
súdom I. stupňa, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania a aj skutočnosti, ktoré zistil krajský súd po
doplnení dokazovania, dospel aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade a za daných okolností by

bolo ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému neprimerane prísne.

V tomto smere poukazuje aj krajský súd na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne
trestaný, riadne pracuje, od zamestnávateľa je hodnotený vysoko pozitívne s možnosťou ďalšieho
rastu v zamestnaní vzhľadom na jeho zodpovedný prístup a odbornosť. Má rodinné zázemie, býva

v rodinnom dome, ktorý si zadovážil spolu s družkou, na ktorý riadne spláca hypotekárny úver a spolu
s družkou čakajú dieťa v júli tohto roku, čo mal krajský súd preukázané samotnou osobou družky
prítomnou na verejnom zasadnutí. Tieto skutočnosti zodpovedajú hodnoteniu súdu I. stupňa o riadnom
rodinnom zázemí obžalovaného a zodpovednom prístupe k zamestnaniu, z čoho nepochybne vyplýva
jeho prospech pre spoločnosť.

V neposlednom rade považuje krajský súd za potrebné uviesť, že pozitívne bola osoba obžalovaného
hodnotená aj z výkonu väzby, ktorú vykonával v trvaní cca 4 a pol mesiaca, čo u netrestaného človeka,
ktorý sa inak nedopustil žiadnej inej trestnej činnosti, považuje aj krajský súd za dostatočne dlhúdobu na možnú sebareflexiu obžalovaného. Navyše väzba obžalovaného bola nahradená v podstate
všetkými možnými inštitútmi nahradzujúcimi väzbu s pozitívnym výsledkom vyplývajúcim z hodnotiacej
správy probačného a mediačného úradníka, vrátane negatívnych výsledkov testov tak na alkohol ako aj

pervitín, čo v konečnom dôsledku osobitne potvrdila aj ošetrujúca psychiatrička obžalovaného, u ktorej
sa obžalovaný dobrovoľne sám prihlásil na protitoxikomanickú liečbu. Obžalovaný tak aj po prepustení
z väzby, v ktorej bol v chránenom režime vo vzťahu k omamným a psychotropným látkam, dobrovoľne
na slobode absolvoval úspešne liečbu od drogovej závislosti a to nie po krátky čas.

Na druhej strane však krajský súd na základe námietok prokurátora považuje za potrebné zdôrazniť, že
obžalovaný sa dopustil závažnej trestnej činnosti, čo oproti názoru súdu I. stupňa konvalidoval tým, že
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov, avšak s probačným dohľadom, čo podľa názoru krajského súdu
vzhľadom na predchádzajúcu závislosť obžalovaného zabezpečí naďalej kontinuitu v jeho dohľade,
vrátanekontrolyobmedzeniaspočívajúcejvzákazepožívaniaalkoholickýchnápojovainýchnávykových

látok.

Takto uložený trest v danom prípade, za daných okolností vo vzťahu ku tomuto konkrétnemu páchateľovi
drogovej trestnej činnosti považuje krajský súd za trest zodpovedajúci všetkým kritériám z hľadiska tak
individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že výrok o treste prepadnutia veci doplnil obligatórne aj výrokom,
ktorým podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát, čo zrejme
nedopatrením uniklo pozornosti súdu I. stupňa.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
pričom toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.