Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123334292
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Mojš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123334292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov

JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Dušana Kucbela v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytomD.,E.XXXX/XzastúpenáJUDr.RóbertomGombalom,advokátom,Lučenec,UlicaP.Rádayho14/
A proti žalovanej: Súkromná stredná odborná škola, Revúca, Železničná 2, IČO 37 998 676, zastúpená
JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Revúca, Námestie slobody 2 o zaplatenie 2 344,98 Eur s prísl., na
odvolanie žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Cpr/1/2023
zo dňa 03. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdzuje, okrem výroku o trovách.

II. Vo výroku o náhrade trov rozsudok okresného súdu mení tak, že žiadna strana sporu nemá nárok na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
III. Žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na prerušenie konania (výrok I.), žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 358,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1 358,02 Eur od 11. 12. 2021 do zaplatenia a zo sumy 1 043,86 Eur od 11. 12. 2021 do 08. 08.
2022, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok II.) a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (výrok III.). Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 15,82 % (výrok IV.).

2.1. Žalobkyňa vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľa pre prevádzkovo-ekonomický úsek. Jej
pracovný pomer u žalovanej zanikol dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 10. 11. 2021
z organizačných dôvodov (zrušenie pracovnej pozície).
2.2. V súvislosti so skončením pracovného pomeru vznikol žalobkyni nárok na vyplatenie odstupného.
V dohode o skončení pracovného pomeru sa žalovaná zaviazala vyplatiť odstupné vo výške 5-násobku
priemerného mesačného zárobku.

2.3. V súlade s §76a Zákonníka práce a s kolektívnou zmluvou vznikol žalobkyni nárok na odchodné vo
výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku, pretože išlo o prvé skončenie pracovného pomeru
po vzniku nároku na starobný dôchodok.
2.5. V mesiaci december 2021 jej bolo vyplatené odstupné a odchodné v čistom spolu 6 797,48 Eur.
Žalovaná pri vyplatení vychádzala zo základného zmluvného platu 1 280,50 Eur, ale žalobkyňa mala
odo dňa 07. 09. 2020 (s účinnosťou od 01. 01. 2020) určený funkčný plat 2 032,-Eur. Z tohto dôvodu
vyzvala žalovanú na prepočítanie výšky odstupného a odchodného a doplatenie. Mailom zo dňa 30. 03.

2022 žalovaná oznámila žalobkyni, že jej bolo odstupné a odchodné vyplatené v správnej výške.
2.6. Žalovaná oznámila žalobkyni listom zo dňa 12. 07. 2022, že odstupné malo byť vyplatené vo výške
šiestich a nie piatich mesačných platov. V júlovom výplatnom termíne dňa 09. 08. 2022 bola žalobkyni
vyplatená suma 1 043,86 Eur.3.1. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia 2 344,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 2 344,98 Eur od 11. 12. 2021 do zaplatenia, zo sumy 1 043,86 Eur od 11. 12. 2021 do 08.

08. 2022 do zaplatenia.
3.2. Žalobkyňa tvrdila, že jej patrí odstupné za 6 mesiacov a odchodné za 2 mesiace a žalovaná mala
vychádzať z priemerného zárobku za posledný odpracovaný štvrťrok, keď podľa výplatných pások za
10/2020, 11/2020 a 12/2020, bol čistý príjem žalobkyne spolu v sume 3 819,88 Eur a priemer bol v sume
1 273,29 Eur. Spolu mala byť žalobkyni vyplatená suma v čistom 10 186,32 Eur, a žalovaná vyplatila

sumu 7 841,34 Eur, preto žalovala doplatok v sume 2 344,98 Eur.
3.3. Žalobkyňa v priebehu konania ďalej uvádzala, že o vyplatenie odchodného požiadala listom zo dňa
15. 11. 2021 a listom zo dňa 31. 01. 2022 preukázala priznanie starobného dôchodku predložením
rozhodnutia o jeho priznaní. Žalovaná odchodné aj vyplatila, teda považovala nárok na odchodné za
preukázaný. Funkčný plat vo výške 1 280,50 Eur by žalobkyni prináležal, ak by vykonávala funkciu
učiteľa s prvou atestáciou, ale ona takúto prácu nevykonávala ani na ňu nebola preradená. V čase

ukončenia pracovného pomeru vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľky pre prevádzkovo-ekonomický
úsek a prináležal jej funkčný plat 2 032,-Eur, preto mala žalovaná vychádzať zo sumy 1 273,29 Eur a nie
zo sumy 959,44 Eur. V roku 2021 už neučila, pretože od 10. 12. 2020 bola PN. Plnila pracovný úväzok
vo výške 5 hod. a skúšala aj na maturitných skúškach.

4.1. Žalovaná zhodne potvrdila, že pracovný pomer so žalobkyňou, ktorý trval od 01. 09. 1995, bol
skončený dohodou ku dňu 10. 11. 2021, pričom žalobkyni bolo vyplatené odstupné a odchodné spolu
vo výške 7 841,34 Eur.
4.2. Žalobkyňa nepreukázala, že požiadala o priznanie starobného dôchodku pred skončením
pracovného pomeru najneskôr do dňa 20. 11. 2021 a nárok na odchodné jej nevznikol, kým sa

nepreukáže splnenie stanovených podmienok.
4.3. Rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku žalobkyne bolo druhý štvrťrok roku 2021.
Funkčný plat v roku 2021 mala vo výške 1 280,50 Eur, preto jej pravdepodobný mesačný zárobok by
bol 1 265,95 Eur, v čistom 959,44 Eur. Ak by žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie šesťmesačného
odstupného a preukázala by vznik nároku na odchodné, spolu by jej nárok zodpovedal sume 7 675,54

Eur. Pretože žalobkyni bolo vyplatené viac, navrhla žalobu zamietnuť.
4.4. Na pojednávaní žalovaná tvrdila, že žalobkyňa nespĺňala kvalifikačný predpoklad pedagogického
zamestnanca, vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľa pre ekonomický úsek. Oznámenie o výške platu
zo dňa 07. 09. 2020 pripravila samotná žalobkyňa a riaditeľka žalovanej ho podpísala v dobrej viere. Pri
určení platu od 01. 01. 2021 sa potom vychádzalo z určenia zo dňa 07. 09. 2020. Toto rozhodnutie je

nesprávne v časti určenia tarifného platu, pretože žalobkyňa nebola učiteľkou s prvou atestáciou, mala
byť zaradená do platovej triedy 5, platového stupňa 11 podľa nariadenia vlády 388/2018 Z.z. Žalobkyni
mal byť určený plat 789,50 Eur a nesprávne bolo aj zvýšenie platovej tarify. Príplatok za riadenie mal byť
priznaný, ale iba v rozsahu od 3 do 20 %. Osobný príplatok jej neprináležal, pretože rozhodnutie o tom
sa zveruje štatutárnemu orgánu. V roku 2021 nevykonávala žalobkyňa žiadnu činnosť, nebol dôvod na

osobný príplatok a v určení platu zo septembra 2020 ho štatutár akceptoval, aby prudko nepoklesol
príjem. Pri určovaní výšky treba vychádzať z tretieho štvrťroka 2021, mal byť použitý fiktívny plat a
správne sa malo vychádzať z platu nepedagogického zamestnanca, ktorý by mal byť nižší ako plat,
z ktorého vychádzala žalovaná pri určení odchodného a odstupného. V roku 2020 - 2021 nepôsobil
užalovanejzástupcazamestnancov.Dopodaniažalobyžalobkyňanepreukázalapriznaniepredčasného

starobného dôchodku.

5. Okresný súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do skončenia vyšetrovania pre trestný
čin sprenevery, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa ako riaditeľky žalovanej, pretože nesúvisí s konaním
o vyplatenie odstupného a odchodného.

6.1. Okresný súd mal preukázané, že na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy žalobkyňa,
ktorá dovtedy pracovala ako učiteľka odborných predmetov prišla na funkciu zástupkyne riaditeľa pre
technicko-ekonomické činnosti. Podľa menovacieho dekrétu od 31. 08. 2015 s účinnosťou od 01. 09.
2015 bola žalobkyňa vymenovaná do funkcie riaditeľky žalovanej.

6.2. Dňa 10. 11. 2021 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretá dohoda o skončení pracovného
pomeru z organizačných dôvodov, keď žalobkyňa vykonávala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy
funkciu zástupcu riaditeľa pre prevádzkovo-ekonomický úsek a táto pozícia bola ku dňu 01. 09. 2021
na základe Dodatku č. 4 k Organizačnému poriadku Súkromnej strednej odbornej školy v Revúceja Rozhodnutia zamestnávateľa č. 4 o organizačnej zmene zrušená a žalobkyni vznikol nárok na
odstupné podľa § 76 ods. 2 písm. e) ZP vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku,
ktorý bude vyplatené v mzde za mesiac november 2021.

6.3. Listom zo dňa 23. 11. 2021 žalovaná oznámila žalobkyni, že jej bude vyplatené odchodné vo
výške dvojmesačného funkčného platu po doručení rozhodnutia o priznaní predčasného starobného
dôchodku.
6.4. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 20. 01. 2022, žalobkyni bol odo dňa 12. 11. 2021
priznaný predčasný starobný dôchodok.

6.5. Podľa výplatného lístka za mesiac 11/2021 bolo žalobkyni vyplatené odstupné 6 402,50 Eur
a odchodné 2 561,-Eur v hrubom, v čistom bola dňa 10. 12. 2021 vyplatená na účet žalobkyne suma
6 797,48 Eur.
6.6. Listom zo dňa 12. 07. 2022 oznámila žalovaná, že bolo zistené nesprávne vyplatenie odstupného,
pretože podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa mala žalobkyňa nárok na odstupné vo výške šiestich
mesačných platov a v júlovom výplatnom termíne, dňa 10. 08. 2022 bola žalobkyni na účet vyplatená

suma 1 043,86 Eur.

7.1. Podľa rozhodnutia žalovanej, označeného ako „Funkčný plat“ zo dňa 07. 09. 2020 bol žalobkyni
s účinnosťou od 01. 01. 2020 určený (v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, Nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z.z., ktorým

sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme v súčinnosti so
zákonom č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a vyhlášky č.
1/2020 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov)
s účinnosťou od 01. 01. 2021 funkčný plat vo výške 2 032,-Eur v kategórii vedúci pedagogický
zamestnanec, kariérový stupeň zástupkyňa riaditeľky pre platovú triedu 8, pracovnú triedu 1 so

započítanou praxou 32 rokov, platová tarifa podľa § 7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 1 118,-
Eur, zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods. 12 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 157,-Eur, tarifný plat
podľa § 7 ods. 10 zákona č. 553/2003 Z.z. spolu vo výške 1 275,-Eur (úväzok 22), príplatok za riadenie
podľa § 8 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 257,-Eur, osobný príplatok podľa § 10 ods. 1 zákona č.
553/2003 Z.z. vo výške 500,-Eur.

7.2. Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01. 01. 2021 bol žalobkyni určený
s účinnosťou od 01. 01. 2021 funkčný plat vo výške 1 280,50 Eur pri týždennom pracovnom čase 37,5
hod. v kategórii učiteľ, kariérový stupeň učiteľ s prvou atestáciou pre platovú triedu 8, pracovnú triedu 1
so započítanou praxou 33 rokov, a to platová tarifa podľa § 7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške
1 118,-Eur, zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods. 12 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 162,50 Eur.

8.1. Okresný súd posudzoval žalobkyňu ako osobu spĺňajúcu podmienky pedagogického zamestnanca
s prvou atestáciou, keď bola prijatá do pracovného pomeru v roku 1996 ako učiteľka odborných
predmetov, teda ako pedagogický zamestnanec, kde sa v tom čase vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa, čo žalobkyňa spĺňala (Ing.). Žalobkyňa Absolvovala dvojročné doplňujúce pedagogické

štúdium na vysokej škole, ktoré ukončila v roku 2005 a toto nahradilo atestáciu. Žalobkyňa dlhodobo
vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľa a v roku 2015 bola vymenovaná do funkcie riaditeľky a zároveň
aj učila, a to účtovníctvo, ekonomiku pre učebné odbory, obchodnú prevádzku a nekvalifikovane právnu
náuku. Ak by nebola spĺňala tieto podmienky, nemohla by vykonávať ani funkciu riaditeľky. Žalovaná
označila žalobkyňu za vedúceho pedagogického zamestnanca v oznámení o funkčnom plate zo dňa

07. 09. 2020.
8.2. Z rozhodnutia o funkčnom plate zo dňa 07. 09. 2020 vyplýva, že žalovanej bol priznaný plat
ako vedúcemu pedagogickému zamestnancovi – zástupkyni riaditeľky, pričom aj z dohody o ukončení
pracovného pomeru vyplýva, že žalobkyňa vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľky pre prevádzkovo
– ekonomický úsek.

8.3. V oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01. 01. 2021 žalovaná nesprávne uviedla, že
sažalobkynipriznávafunkčnýplatvpozíciiučiteľsprvouatestáciou,keďvdanomobdobíbolažalobkyňa
zástupkyňou riaditeľky a preto malo byť uvedené aj v tomto oznámení označenie vedúci pedagogický
zamestnanec – zástupkyňa riaditeľky.
8.4. Okresný súd považoval za správne zaradenie žalobkyne do platovej triedy 8, kde sa vyžaduje

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (čo žalobkyňa spĺňa) a zároveň podľa bodu 01 zabezpečovala
hospodársky a správny chod školy, keď mala na starosti chod školy z finančného hľadiska, vybavovala
mzdovú a personálnu agendu a považoval za správne jej zaradenie do pracovnej triedy 1. Obeoznámenia o funkčnom plate (zo septembra 2020 aj januára 2021) podpísala riaditeľka ako štatutárny
orgán,

9.1. Žalobkyni bola v oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01. 01. 2021 určená platová
tarifa vo výške 1 118,-Eur podľa prílohy č. 4 Nariadenia vlády SR č. 388/2018 Z.z., zvýšenie platovej tarify
vo výške 162,50 Eur (za 33 odpracovaných rokov). Žalovaná preukázala, že toto oznámenie zasielala
žalobkyni, ktorá si ho neprevzala. Oznámenia bolo vyhotovené z dôvodu úpravy funkčného platu, keď
boložalobkynipriznanézvýšenieplatovejtarifyzaodpracovanérokyaodňatýosobnýpríplatok,avtomto

oznámení už nemala uvedený ani príplatok za riadenie.
9.2. Žalovaná v čestnom vyhlásení uviedla, že v danom čase u nej neexistovala odborová organizácia
ani zástupca pre zamestnancov. Bolo na rozhodnutí riaditeľky, či odníme osobný príplatok, pretože
v tom čase bola žalobkyňa dlhšie práceneschopná a nebolo ani inak preukázané, že by boli splnené
podmienky na jeho priznanie.
10.1. Podľa okresného súdu v oznámení zo dňa 01. 01. 2021 mala mať žalobkyňa určený aj príplatok

za riadenie, lebo bola naďalej v postavení zástupkyne riaditeľky. Žalobkyňa bola zástupkyňou riaditeľky,
teda vedúcim pedagogickým zamestnancom a podľa zákona č. 553/2003 Z.z. vedúcemu zamestnancovi
patrí príplatok za riadenie (§ 8 ods. 1) a zamestnávateľ nie je oprávnený ho odňať. Keďže podľa zákona
je možné priznať príplatok za riadenie v rámci určitého percentuálneho rozpätia, okresný súd vychádzal
z príplatku za riadenie, ktorý bol v oznámení zo dňa 07. 09. 2020 určený vo výške 257,-Eur. Na základe

uvedeného okresný súd vyčíslil funkčný plat žalobkyne v sume 1 537,50 Eur (1 118,-Eur + 162,50 Eur
+ 257,-Eur).
10.2. Žalovaná v oznámení zo dňa 12. 07. 2022 uviedla, že žalobkyňa má dostať odstupné vo výške
šiestich mesačných platov, preto súd považoval za preukázané, že žalobkyni vznik nárok na odstupné
vo výške šiestich mesačných platov.

10.3. Súd považoval za preukázaný aj nárok na odchodné o ktorý žalobkyňa požiadala dňa 15. 11.
2021 a k jeho výplate došlo už vo výplatnom termíne za mesiac 11/2021. Zákonník práce neurčuje ako
podmienku vyplatenia odchodného doručenie rozhodnutia o priznaní dôchodku, ale to, že žiadateľovi
bude priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením
pracovného pomeru alebo do 10 dní po jeho skončení. Z doložených dokladov vyplýva, že žalobkyňa

požiadala o jeho priznanie dňa 12. 11. 2021 a dňa 15. 11. 2021 požiadala o vyplatenie odchodného.
Pokiaľ jej žalovaná vyplatila odchodné už vo výplatnom termíne za mesiac 11/2021 spolu s odstupným,
nemôže teraz tvrdiť, že do podania žaloby nepreukázala vznik nároku na odchodné.

11.1. Okresný súd vychádzal z funkčného platu, nie fiktívneho platu, resp. z priemerného zárobku za

posledný odpracovaný štvrťrok. Podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme, sa priemernou mzdou rozumie funkčný plat a priemerný čistý
zárobok zamestnanca sa zisťuje z funkčného platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie,
nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti,
príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb

vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý
funkčný plat zisťuje, pričom sa nepoužijú ustanovenia Zákonníka práce upravujúce výpočet priemerného
zárobku na pracovnoprávne účely (§ 29 ods. 3, ods. 4 zákona č. 553/2003 Z.z).
11.2. Žalobkyni malo byť vyplatených spolu osem funkčných platov (šesť funkčných platov ako odstupné
a dva funkčné platy ako odchodné) po 1 537,50 Eur v hrubom, čo v čistom predstavuje 1 149,92 Eur (po

odpočítaní odvodov 206,03 Eur a dane 181,65 Eur), spolu jej mala byť vyplatená suma 9 199,36 Eur,
Žalobkyni bola vyplatená suma na odstupnom a odchodnom spolu vo výške 7 841,34 Eur, preto súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie rozdielu týchto súm a to vo výške 1 358,02 Eur.
11.3. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaná dostala do omeškania. Žalobkyni vznikol nárok na
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 1 358,02 Eur od 11. 12. 2021 do zaplatenia,

teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uplatneného nároku a ďalej zo sumy 1 043,86 Eur od 11.
12. 2021 do 08. 08. 2022, pretože so zaplatením tejto sumy odstupného bola žalovaná v omeškaní do
uvedeného dátumu. Súd priznal úrok z omeškania aj zo sumy odchodného od dátumu 11. 12. 2021,
pretože z výplatného lístka za 11/2021 vyplýva, že v tom čase jej bolo vyplatené aj odchodné.
11.4. Okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku a úroku z omeškania, prevyšujúceho

výšku 5 % zamietol ako nedôvodný.

12.1. Na právne zdôvodnenie uviedol § 19 písm. a), § 20 ods. 1 písm. d), §28 ods. 2, písm. c), § 33
písm. c), § 39 ods. 1, ods. 3, § 87 zák. č. 138/2019 Z.Z. o pedagogických zamestnancoch a odbornýchzamestnancoch, § 4 ods. 1, ods. 4, ods. 7, § 7 ods. 10, ods. 11 až 14, § 8 ods. 1, 2, § 10, § 29 zák. č.
553/2003 z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
12.2. V spore bola úspešnejšia žalobkyňa, ktorej priznal podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov

konania podľa pomeru úspechu a neúspechu v rozsahu 15,82 % (57,91 % - 42,09 %). Vychádzal z toho,
žalovala sumu 2 344,98 Eur a priznaná jej bola suma 1 358,02 Eur.

13.1. Proti rozsudku okresného súdu, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a do výroku po
trovách podala žalobkyňa odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia.

13.2. Okresný súd vychádzal z toho, že žalobkyni bol od 01.01.2021 odňatý osobný príplatok na základe
rozhodnutia, ktoré bolo v právomoci riaditeľky žalovanej, pričom zároveň konštatoval, že v tomto čase
už bola žalobkyňa dlhšie práceneschopná, funkciu riadne nevykonávala, nebolo preukázané, že boli
splnené podmienky na jeho priznanie a z výplatných lístkov vyplývalo, že osobný príplatok sa vyplácal
iba v pomernej výške za reálne odpracované dni. Správne mal súd vyhodnotiť, že žalobkyni patril aj od
01.01.2021 osobný príplatok, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím zo dňa 07.09.2020. Žalobkyňa bola aj

v čase po 01.01.2021 vo funkcii zástupkyne riaditeľky, rozsah jej pracovnej činnosti sa nezmenil a preto
pokiaľ mala predtým priznaný osobný príplatok, tak práve dňa 01.01.2021 neexistoval žiadny dôvod
na jeho odňatie (ku dňu 01.01.2021 nedošlo k žiadnemu zníženiu úrovne plnenia jej pracovných úloh).
Okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, kde jednak vychádzal z nesprávnej dĺžky pracovnej
neschopnosti žalobkyne, ktorú nedôvodne vyhodnotil ako dlhšiu, hoci trvala len od 10.12.2020 (t.j.

16 dní v mesiaci december 2020) a vychádzal z ničím, nepreukázaného predpokladu, že žalobkyňa
nebude svoju funkciu zástupkyne riaditeľa riadne zastávať. Osobný príplatok nebol odňatý, pretože
zmätočné rozhodnutie riaditeľky žalovanej zo dňa 01.01.2021 sa nedá hodnotiť ako rozhodnutie o
odobratí osobného príplatku. Žalobkyňa sa stala práceneschopnou až v priebehu mesiaca december
2020 a teda dňa 01.01.2021 nebola dlhšie práceneschopná, riaditeľka žalovanej nemohla vedieť či

žalobkyňa nebude svoju funkciu zástupkyne riaditeľa riadne zastávať a už vôbec nemohla ustáliť, že
došlo k zníženiu úrovne plnenia pracovných úloh. Pokiaľ neexistoval akýkoľvek zaznamenaný dôvod
na odobratie osobného príplatku od 01.01.2021, rozhodnutie o odobratí osobného príplatku sa nemôže
hodnotiť ako zákonné.
13.3. Plat žalobkyne rozhodný pre určenie odstupného a odchodného obsahoval aj osobný príplatok a

pri zohľadnení tohto by žalobkyňa mala funkčný plat vo výške 2.037,50 Eur (v hrubom), pri prepočte
ktorého by nárok žalobkyne presahoval žalobou uplatnenú sumu. Preto mal súd žalobe v celom rozsahu
uplatnenej istiny vyhovieť. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že vyhovie žalobe žalobkyne na zaplatenie 2 344,98 Eur, spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 11.12.2021 do zaplatenia zo sumy 2 344,98 Eur a s 5 % ročným úrokom z omeškania od 11.12.2021

do 08.08.2022 zo sumy 1 043,86 Eur a prizná náhradu trov konania.
13.4.1. V replike na vyjadrenie žalovanej uviedla, že neexistoval od 01.01.2021 dôvod, aby žalovaná
mohla rozhodnúť o odňatí osobného príplatku, pretože aj v čase po 01.01.2021 bola u žalovanej
zamestnaná vo funkcii zástupkyne riaditeľky, rozsah pracovnej činnosti sa nezmenil a pokiaľ mala
priznaný osobný príplatok, tak práve odo dňa 01.01.2021 neexistoval žiadny zákonný dôvod na jeho

odňatie. Od 01.01.2021 nedošlo k žiadnemu zníženiu úrovne plnenia pracovných úloh zástupkyne
riaditeľa,žalobkyňanebolaupozornenánazlépracovnévýsledky,pričomajpodľavnútornéhomzdového
predpisu žalovanej, zástupca riaditeľa mal mať priznaný osobný príplatok. Konanie riaditeľky žalovanej
sa nemôže hodnotiť ako zákonné rozhodnutie o odobratí / pozastavení osobného príplatku a to
za situácie, že riaditeľka žalovanej vydala rozhodnutie o plate zo dňa 01.01.2021 v súvislosti s

jej svojvoľným a nezákonným rozhodnutím o zmene funkcie žalobkyne zo zástupcu riaditeľa na
funkciu „učiteľ s prvou atestáciou“. Teda platovým výmerom z 01.01.2021 nemohlo dôjsť k zákonnému
rozhodnutiu o odňatí dovtedy priznaného osobného príplatku spojeného s funkciou zástupcu riaditeľa.
Žalobkyňa od septembra 2020 začala vykonávať funkciou zástupcu riaditeľa a ku dňu 07.09.2020 mala
riaditeľka žalovanej za to, že kritériá na priznanie osobného príplatku splnila a osobný príplatok v sume

500 Eur mesačne riaditeľka žalovanej priznala.
13.4.2. Žalovaná tvrdí, že nebolo možné priznať úroky z omeškania za obdobie uvedené v žalobe, ale
bez pochybností uhradila určené sumy odchodného a odstupného už vo výplatnom termíne za mesiac
november 2021. Preto žalobkyňa dôvodne uplatnila nárok na zaplatenie doplatku sumy odstupného
a odchodného od 11.12.2021, ktoré je v súlade s dojednaním splatnosti podľa čl I bodu 3 dohody o

skončení pracovného pomeru zo dňa 10.11.2021. Žalobkyni ako zamestnancovi patriace nároky, pokiaľ
ide o ich splatnosť, bolo možné platne dojednať priaznivejšie, ako stanovuje v § 129 Zákonník práce.14.1.1. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu z 14.11. 2024 uviedla, že nie je dôvodné. Spornou bola výška
pravdepodobného hrubého zárobku žalobkyne, pri určení ktorého žalobkyňa vychádzala s oznámenia
o určení funkčného platu pre rok 2020 s účinnosťou od zo dňa 07.09.2020. Platovým výmerom z

01.01.2021 boli pozastavené platové náležitosti priznané predchádzajúcim rozhodnutím o plate, t.j.
platovým výmerom z 07.09.2020, z ktorého nesprávne vychádzala žalobkyňa.
14.1.2. Platové náležitosti zamestnancov žalovanej sa upravujú každoročne k 01.01. kalendárneho roka
s ohľadom na zvyšujúci sa počet rokov praxe, ktorý má vplyv na určenie tarifného platu a pri tejto zmene
sa prehodnocujú aj všetky príplatky, osobitne príplatok za riadenie a osobný príplatok. Osobný príplatok

je upravený v ustanovení § 10 zákona č. 553/2003 Z.z. a predstavuje nenárokovateľnú časť platu,
ktorú zamestnávateľ môže ale aj nemusí zamestnancovi priznať a vzhľadom na ustanovenie § 10 ods.
1 zákona je zrejmé, že osobný príplatok sa priznáva spätne, na ocenenie v minulosti vykonanej práce,
pričom v prípade, že očakávania zamestnávateľa o dosahovaní pracovných výsledkov a o vykonávaní
práce nad rámec pracovných povinností v období po priznaní osobného príplatku nebudú naplnené,
tento príplatok môže zamestnávateľ odňať. Vydaním nového platového výmeru sa predchádzajúci

platový výmer ruší. Zo mzdového listu žalobkyne za rok 2020 je zrejmé, že žalobkyňa odpracovala
po priznaní platu platovým výmerom z 07.09.2020 v mesiacoch september 17,5 dňa, október 16,5
dňa, november 15,5 dňa a december 2,5 dňa. Dovolenku v týchto mesiacoch čerpala nasledovne: v
mesiacoch september 2,5 dňa, október 5,5 dňa, november 4,0 dňa a december 4,5 dňa. V decembri bola
žalobkyňa 16 dní PN pre nemoc. Žalovaná v platovom výmere z 01.01.2021 zhodnotila, že u žalobkyne

neexistuje dôvod pre priznanie osobného príplatku.
14.1.3. Odstupné žalobkyne, ktorej pracovný pomer skončil ku dňu 10.11.2021, bolo splatné spolu so
mzdouzamesiacnovemberk31.12.2021.Aždňom01.01.2022sažalovanámohladostaťohľadnetohto
plnenia do omeškania a od tohto dátumu bolo možné priznať úrok z omeškania z titulu nevyplatenia
plnej výšky odstupného žalobkyni.

14.1.4. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol priznaný predčasný starobný dôchodok rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 20.01.2022. Odchodné nemôže byť splatné skôr, než zamestnancovi
vznikne nárok na jeho vyplatenie. I v prípade, že by žalobkyňa doručila rozhodnutie Sociálnej poisťovne
žalovanému bezodkladne po jeho vydaní, čo však žalovaná popiera, odchodné by bolo splatné
31.01.2022 a žalovaná by sa do omeškania s jeho zaplatením mohla dostať najskôr dňa 01.02.2022.

14.1.5. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok – v napadnutom výroku III. o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil a napadnutý výrok IV. o náhrade trov konania
zmenil tak, že žalovanej prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

15.1. Proti rozsudku okresného súdu, ktorým súd žalobe vyhovel (výrok II.) a vo výroku o trovách

konania, podala odvolanie žalovaná.
15.2. Žalovaná súčasne navrhla vydanie dopĺňacieho rozsudku čo odôvodnila tým, že vo výroku II.
rozsudku (proti ktorému žalovaná podala odvolanie) nie je výslovne uvedené, že ide o tzv. hrubú mzdu,
tj. mzdu pred vykonaním zrážky dane z príjmu a odvodov, a preto žalovaná navrhuje, aby súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 225 CSP výrok II. doplnil dopĺňacím rozsudkom tak, že priznaná suma 1

358,02 Eur predstavuje doplatok odstupného a odchodného brutto, tj. pred vykonaním zrážky a odvodu
dane z príjmu a odvodov do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne.
15.3.1. Vzhľadom k dátumu skončenia pracovného pomeru žalobkyne 10.11.2021, bolo rozhodujúcim
obdobím pre výpočet priemerného mesačného zárobku žalobkyne podľa § 134 ods. 2 ZP druhý štvrťrok
roku 2021, tj. štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Pri výpočte

priemerného zárobku bolo potrebné vychádzať z pravdepodobného zárobku lebo neodpracovala aspoň
21 dní alebo 168 hodín. Spornou bola výška pravdepodobného hrubého zárobku žalobkyne, pri určení
ktorého žalobkyňa vychádzala s oznámenia o určení funkčného platu pre rok 2020 s účinnosťou od
zo dňa 07.09.2020. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa nemala nárok na osobný
príplatok táto zložka funkčného platu preto nemohla vstupovať do výpočtu jej pravdepodobného zárobku

a správne vyhodnotil aj to, že žalobkyni patril aj v roku 2021 nárok na príplatok za riadenie, keďže bola
vedúcim zamestnancom
15.3.2. Pri určení pravdepodobného zárobku súd vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, že
žalobkyňa bola pedagogickým zamestnancom a nesprávne ako žalobkyňa vychádzal z rozhodnutia
o určení funkčného platu zo dňa 07.09.2020, lebo do pravdepodobného zárobku žalobkyne započítal

príplatokzariadeniepodľa§8zákonač.553/2003Z.z.vovýške257,00Eur.Žalobkyňanepreukázala,že
bola v roku 2021 pedagogickým zamestnancom žalovanej a spĺňala kvalifikačné kritéria pedagogického
zamestnanca a nebola vedúcim pedagogickým zamestnancom žalovaného. Prevádzkovo-ekonomický
úsek, ktorý mala riadiť žalobkyňa je nepedagogickým. Pre vedenie prevádzkovo-ekonomického úsekuškoly nie je potrebné žiadne pedagogické vzdelanie, ale manažérske zručnosti na riadenie obslužného
personálu. Žalobkyňa nevykonávala pracovnú činnosť v kategórii učiteľ a ani neriadila pedagogických
zamestnancov žalovaného (ani to nespadalo do jej pracovnej náplne). Žalobkyňa nebola v roku

2021 učiteľkou s prvou atestáciou a nepreukázala súdu splnenie tohto kvalifikačného predpokladu
a ani nenavrhla doplnenie dokazovania na preukázanie, že kvalifikačný predpoklad pedagogického
zamestnanca spĺňa.
15.3.3. Výška odstupného a odchodného, ktoré bolo vyplatené žalobkyni, prevyšuje sumu, na
vyplatenie ktorej mala nárok. Pri určení platu od 01. 01. 2021 žalobkyne sa správne malo vychádzať z

tarifnéhoplatuprenepedagogickýchzamestnancovvsume789,50Eur,žalobkyňamalabyťzaradenádo
platovej triedy 5, platového stupňa 11 podľa nariadenia vlády 388/2018 Z.z., nesprávne bolo aj zvýšenie
platovej tarify.
15.4. Žalobkyňa nemala nárok na príplatok za riadenie v sume 257,00 Eur, ktorá bola žalobkyni priznaná
rozhodnutím o určení funkčného platu pre rok 2020. Žalobkyňa nebola štatutárnym orgánom žalovaného
a ani neriadila viac útvarov, ale priamo riadila prácu podriadených zamestnancov prevádzkovo-

ekonomickéhoúseku,pričomžalovanémumožnopriznaťokresnúpôsobnosťzamestnávateľa,žalobkyni
mal byt' priznaný príplatok za riadenie pre stupeň riadenia IV. v rozsahu 3 až 20%. Nakoľko žalovaná
príplatok za riadenie žalobkyni nepriznala, súd mal pri určení pravdepodobného zárobku žalobkyne
vychádzať z minimálneho mzdového nároku, tj. z 3% zo základu určeného podľa § 8 ods. 2 zákona č.
553/2003 Z.z. a nie zo sumy 257,00 Eur.

15.5.1. Nesprávny je výrok II. napadnutého rozsudku v časti týkajúcej určenie dátumu, od ktorého súd
žalobkyni úroky z omeškania nesprávne priznal, lebo od 11.12.2021 nie je žalovaná v omeškaní.
Odstupné žalobkyne, ktorej pracovný pomer skončil ku dňu 10.11.2021, bolo splatné zmysle v § 129
ods. 1 ZP spolu so mzdou za mesiac november k 31.12.2021. Až dňom 01.01.2022 sa žalovaná mohla
ohľadne tohto plnenia dostať do omeškania.

15.5.2. Odchodné nemôže byt' splatné skôr, než zamestnancovi vznikne nárok na jeho vyplatenie. V
konaníbolopreukázané.žežalobkynibolpriznanýpredčasnýstarobnýdôchodok rozhodnutímSociálnej
poisťovne zo dňa 20.01.2022. Ustanovenie § 76a ods. 2 ZP upravuje nárok na vyplatenie odchodného
nasledovne: „Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho
priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti

podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.“ Odchodné je
splatné v najbližšom výplatnom termíne potom, ako sa zamestnávateľ dozvie o splnení podmienok pre
vyplatenie odchodného, tj. po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodku. Odchodné by bolo splatné
31.01.2022 a žalovaná sa do omeškania s jeho zaplatením mohla dostat' najskôr dňa 01.02.2022.
15.6. Žalovaná namietala aj výrok o náhrade trov konania, lebo pomer úspechu a neúspechu strán

sporu nepredstavuje 15,82% v prospech žalobkyne. Z obsahu žaloby nevyplýva, že pohľadávka, ktorej
zaplatenia sa žalobkyňa domáha, predstavuje sumu brutto, tj. neočistenú o daň z príjmu a odvody.
Žalobkyňa v žalobe uvádza sumu odstupného a odchodného, ktoré jej boli vyplatené, tj. netto, je zrejmé,
že žalobkyňa sa domáha zaplatenia odstupného a odchodného v sume spolu 2 344,98 netto. Priznaná
jej však bola len suma 1.358,02 Eur brutto a od tejto sumy je potrebné odpočítať zrážkovo vyberanú

a odvádzanú daň z príjmu (19%) a odvody (4% zdravotné poistenie a 9,4% do Sociálnej poisťovne).
Súd opomenul zohľadniť aj rozdiel medzi žalobkyňou uplatnenou a súdom priznanou výškou úroku
z omeškania.
15.7.1. Žalovaná ďalej namieta aj výrok I., ktorým bol zamietnutý jej návrh na prerušenie konania do
právoplatného skončenia trestného konania vedeného voči žalobkyni pre trestný čin sprenevery ku

škode žalovanej. Toto konanie je aktuálne vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota, ktorý vydal dňa
27.09.2024 trestný rozkaz sp. zn. 19T/121/2024-441, ktorým uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania
trestného činu sprenevery, uložil jej trest a zaviazal ju na náhradu škody žalovanej vo výške 21 930,65
Eur.
15.7.2. Náhrada škody priznaná v trestnom konaní je pohľadávku spôsobilou na započítanie voči

prípadnému nároku žalobkyne v súdnom konaní 5Cpr/1/2023. Existencia právoplatného uznania viny by
odôvodňovala nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP.
15.8. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol, alebo
zrušila a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16.1.Žalobkyňavovyjadreníz29.11.2024kodvolaniužalovanej uviedla,že niejedôvodvydaťdopĺňací
rozsudok, pretože súd prvej inštancie priznal výrokom II určite sumu doplatku odstupného a odchodného
v tzv. „čistom“, čo jednoznačne vyplýva z bodu 58 odôvodnenia rozsudku.16.2. Pre poskytovanie platu zamestnancom sa vzťahuje zákon 553/2003 Z.z., a zamestnávateľ
neuplatní ustanovenia § 134 ZP tak to aj skonštatoval súd prvej inštancie v bode 57 odôvodnenia
rozsudku.

16.3. Pri určení základu pre výpočet výšky odstupného a odchodného sa má vychádzať zo skutočnosti,
že žalobkyňa bola vedúcim pedagogickým zamestnancom, pretože riaditeľka žalovanej vydala
oznámenie o určení funkčného platu s účinnosťou od dňa 07.09.2020 ako vedúcemu pedagogickému
zamestnancovi a následne žalobkyňu považovala za pedagogického zamestnanca aj v čase od
01.01.2021 a aj pri končení pracovného pomeru z organizačných dôvodov ponúkla prácu učiteľky (no

len v trojhodinovým úväzkom). Teda súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového
zistenia, že žalobkyňa bola pedagogickým zamestnancom a toto zistenie bolo potvrdené tromi
písomnými dôkazmi vyhotovenými žalovanou. Okresný súd sa s otázkou statusu pedagogického
zamestnanca správne vysporiadal (v bodoch 52, 53 odôvodnenia rozsudku). „Ospravedlňovanie“
riaditeľky, že oznámenie v mesiaci september 2020 podpísala krátko po jej nástupe do funkcie, je pre
posúdenie sporu právne nezaujímavé z dôvodu, že riaditeľka bola zodpovedná od začiatku výkonu

funkcie a nakoniec nemôže obstáť ani z dôvodu, že aj po uplynutí dlhšieho času (v januári 2021 a aj pri
končení pracovného pomeru žalobkyne koncom roka 2021) riaditeľka aj v čase neprítomnosti žalobkyne
v práci určite považovala za pedagogického zamestnanca.
16.4. Žalobkyňa bola v čase po 01.01.2021 vo funkcii zástupkyne riaditeľky, rozsah pracovnej činnosti
sa nezmenil a preto pokiaľ mala predtým priznaný osobný príplatok, tak práve odo dňa 01.01.2021

neexistoval žiadny dôvod na jeho odňatie, pretože ku dňu 01.01.2021 nedošlo k žiadnemu zníženiu
úrovne plnenia mojich pracovných úloh zástupkyne riaditeľka a zároveň žalobkyňu nikto neupozornil na
zlé výsledky, za čo by mi osobný príplatok nepatril. Aj podľa vnútorného mzdového predpisu žalovanej
zástupca riaditeľa mal mať priznaný osobný príplatok. Akékoľvek konanie riaditeľky žalovanej sa
nemôže hodnotiť ako zákonné rozhodnutie o odobratí osobného príplatku, pokiaľ neexistoval akýkoľvek

zaznamenaný dôvod na odobratie osobného príplatku od 01.01.2021, a to za situácie, že prípadné
rozhodovanie nebolo pod kontrolou zástupcov zamestnancov.
16.5. Pri ustálení výšky príplatku za riadenie súd správne vychádzal z rozhodnutia riaditeľky žalovanej,
ktorá takýto príplatok v septembri 2020 priznala ako zástupcovi riaditeľa. Riaditeľka žalovanej vzhľadom
na to, že sa funkcia nezmenila (žalobkyňa bola aj po 01.01.2021 zástupkyňou riaditeľa) tento poplatok

za riadenie odňať nemohla od 01.01.2021 a pokiaľ ho aj od 01.01.2021 nepriznala (za okolnosti,
že žalobkyňu pri určovaní platu nepovažovala za zástupkyňu riaditeľa ale za učiteľku), nemôže toto
konanie riaditeľky žalovanej vyvolať skutočnosť, že súd mal vychádzať len z 3% príplatku za riadenie.
Takýto výklad a argumentácia žalovanej uvedený v odvolaní, je nesprávny, išlo by o svojvoľný postup
zamestnávateľa rozhodovať o zložkách platu zamestnanca a to bez racionálneho základu.

16.6. Pokiaľ žalovaný namieta správnosť priznania úrokov z omeškania, tak sama žalovaná nemala o
nároku žalobkyne na zaplatenie odchodného a odstupného (mimo jeho výšky) akúkoľvek pochybnosť a
preto uhradila určené sumy odchodného a odstupného už vo výplatnom termíne za mesiac november
2021. Žalobkyňa si dôvodne uplatnila nárok na zaplatenie doplatku sumy odstupného a odchodného
od 11.12.2021, pričom takéto uplatnenie je súladné s dojednaním splatnosti podľa čl. I bodu 3 dohody

o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 10.11.2021.
16.7. V súvislosti s priznaním trov žalovaná nedôvodne porovnávala priznanie nároku v „čistom“ a
„hrubom“, pretože žalobkyňa si uplatňovala nárok v „čistom“ a súd tento nárok aj priznal.
16.8. Žalobkyňa považuje akéhokoľvek trestné stíhanie proti nej za nedôvodné a proti trestnému
rozkazu, ktorý priložila žalovaná spolu s obžalobu, podala žalobkyňa odpor.

17. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovanej a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil pretože rozhodnutie je vecne správne a z totožných dôvodov, ktoré uviedol
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.

18.1. Okresný súd zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti a na základe akých dôkazov mal preukázané
a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu a priznaní náhrady mzdy riadil.
18.2. Pre posúdenie veci boli rozhodujúce listinné dôkazy, ktoré vyhotovila žalovaná ako zamestnávateľ
žalobkyne. Žalovaná v oznámení o funkčnom plate zo dňa 07. 09. 2020 označila žalobkyňu v kategórii

vedúci pedagogický zamestnanec, v kariérnom stupni zástupkyňa riaditeľky a žalobkyni bol priznaný
príplatok za riadenie. Ďalej v dohode o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov, ktorá
bola uzatvorená 10. 11. 2021 vyplýva, že žalobkyňa vykonávala u zamestnávateľa prácu zástupcuriaditeľa prevádzkovo – ekonomický úsek a táto pozícia bola k 01. 09. 2021 zrušená na základe dodatku
č. 4 k organizačnému poriadku a rozhodnutia zamestnávateľa č. 4 o organizačnej zmene.
18.3. Okresný súd uviedol, na základe čoho mal preukázané, že žalobkyňa spĺňala predpoklady

pre zaradenie do platovej triedy 8, pretože absolvovala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
a zároveň zabezpečovala hospodársky a správny chod školy, z finančného hľadiska, vybavovala
mzdovú a personálnu agendu, preto bola zaradená do pracovnej triedy 1.
18.4. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyňa v rozhodnom čase skončenia pracovného pomeru
zástupkyňou riaditeľky, teda vedúcim pedagogickým zamestnancom a podľa zákona č. 553/2003 Z.z. jej

ako vedúcemu zamestnancovi patril príplatok za riadenie (§ 8 ods. 1), ktorý žalovaný ako zamestnávateľ
nebol oprávnený odňať. Príplatok za riadenie bol žalobkyni priznaný v rámci percentuálneho rozpätia,
preto okresný súd vychádzal z jeho určenia vo výške 257,-Eur tak, ako je uvedené v oznámení
o funkčnom plate zo dňa 07. 09. 2020.

19.1. Okresný súd pri určení sporných mzdových nárokov žalobkyne vychádzal z toho, že žalobkyni

patril funkčný plat v sume 1 537,50 Eur. Vychádzal z oznámenia o funkčnom plate zo dňa 07. 09. 2020,
v ktorom jej bola priznaná platová tarifa podľa § 7 ods. 11 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 1 118,-Eur
a príplatok za riadenie podľa § 8 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 257,-Eur, a ďalej prihliadol na to,
že v oznámení o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01. 01. 2021, zamestnávateľ po zohľadnení
odpracovaných rokov určil zvýšenie platovej tarify podľa § 7 ods. 12 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške

162,50 Eur.
19.2. Preukázaný bol aj nárok žalobkyne na odchodné, pretože žalobkyňa požiadala o priznanie
dôchodku dňa 12. 11. 2021 a dňa 15. 11. 2021 požiadala o vyplatenie odchodného. Zákonník práce
neurčuje ako podmienku vyplatenia odchodného doručenie rozhodnutia o priznaní dôchodku, ale to, že
žiadateľovi bude priznaný predčasný starobný dôchodok a žalovaná sama pristúpila k jeho výplate už

vo výplatnom termíne za mesiac 11/2021.
19.3. Osobný príplatok podľa § 10 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. vo výške 500,-Eur však žalobkyni
nepatril vzhľadom na to, že nejde o nárokovú ale fakultatívnu časť platu, ktorého priznanie závisí od
žalovanej. Priznanie alebo odňatie osobného príplatku je v rozhodovacej právomoci žalovanej, ktorá
uviedla dôvody, pre ktoré nemohol byť osobný príplatok priznaný. Žalobkyňa v odvolaní nepreukázala,

že boli splnené podmienky na jeho priznanie.

20.1. Nebolo sporné, že žalobkyni malo byť vyplatených osem funkčných platov (šesť funkčných platov
ako odstupné a dva funkčné platy ako odchodné) sporná bola iba výška plnenia, pričom okresný súd
určil výšku funkčného platu v sume 1 537,50 Eur v hrubom, čo v čistom predstavuje 1 149,92 Eur (po

odpočítaní odvodov 206,03 Eur a dane 181,65 Eur) a celkovú sumu plnenia vo výške 9 199,36 Eur.
Keďže žalobkyni bola vyplatená suma spolu vo výške 7 841,34 Eur, okresný súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie rozdielu týchto súm a to vo výške 1 358,02 Eur.
20.2. Žalobkyni patrí s priznaným peňažným plnením úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1 358,02 Eur od 11. 12. 2021 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uplatneného

nároku a ďalej zo sumy 1 043,86 Eur od 11. 12. 2021 do 08. 08. 2022, pretože so zaplatením tejto
sumy odstupného bola žalovaná v omeškaní do uvedeného dátumu. V dohode o skončení pracovného
pomeru (bod I. ods. 3.) sa strany dohodli na termíne výplaty odstupného spolu so mzdou za mesiac
november 2021. Žalovaná tiež nespochybnila, že plnenie spojené s odchodom žalobkyne do dôchodku
uhradila vo výplatnom termíne za mesiac november 2021. Pretože spor bol o výške plnenia, žalovaná

je povinná uhradiť žalobkyni úroky z omeškania.

21. Rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne aj vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku a úroku z omeškania zamietol. Nebol dôvod na vydanie dopĺňacieho rozsudku,
pretože odvody môže zamestnávateľ vyčísliť na základe § 29 ods. 3 zák. č. 553/2003. Z uvedeného

vyplýva, že žiadna strana sporu nebola v odvolacom konaní úspešná.

22.1. Odvolací súd zmenil výrok o trovách konania na súde prvej inštancie. Vzhľadom na pomer
úspechu strán sporu mal za to, že nie je dôvod priznať pomernú časť náhrady trov žalobkyni a rozhodol
tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov. Navyše, v priebehu súdneho konania žalovaná

predložila písomnosti, týkajúce sa trestného konania proti žalobkyni, ktoré je vedené pre úmyselný
trestný čin ku škode na majetku žalovanej. V čase vydania súdneho rozhodnutia išlo o takú prekážku
na strane žalobkyne, ktorá aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny, nespĺňala podmienku bezúhonnosti,
potrebnú pre výkon pedagogického zamestnanca.23. V odvolacom konaní nemala úspech žiadna strana sporu, preto žalobkyňa ani žalovaná nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie bol v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).