Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoR/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122326852
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122326852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zast.: D. E. F., advokátka, so sídlom G. X,
XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému 1/ G. I., F., so sídlom J. D. XXXX/XX, XXX XX K., IČO:
XX XXX XXX a žalovanému 2/ L. L., F.. M. L., so sídlom N. F. O. XX, XXX XX L., K., obaja právne zast.:
A. J. J. & G., F., so sídlom J. D. XXXX/XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cr/5/2022-175
zo dňa 21. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie proti výrokom I. a II. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cr/5/2022-175 zo
dňa 21. augusta 2024 o d m i e t a .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cr/5/2022-175 zo dňa 21. augusta 2024 vo
výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č.k. 60Cr/5/2022-175 zo dňa 21. augusta 2024 Okresný súd
Banská Bystrica (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol (I. výrok), návrh žalobcu na odpustenie lehoty zamietol (II. výrok), žalobu zamietol
(III. výrok) a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške (IV. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

zrušenia rozhodcovských rozsudkov sp. zn. R 93/2021 zo dňa 04.10.2021 a sp. zn. R 94/2021 zo
dňa 04.10.2021. Súčasne podľa § 122 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) podal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby, ktorú odôvodnil tým,
že napadnuté rozhodcovské rozsudky doposiaľ riadnym a preukázateľným spôsobom neprevzal, do
dňa podania žaloby nebola zo strany žalovaných ani zo strany rozhodcu doručená žaloba, výzvy a
ani žiadne ďalšie listiny a o vydaní napadnutých rozhodcovských rozsudkoch nemal do obdŕžania
upovedomení o začatí exekúcie súdneho exekútora D. P. G., sp. zn. 133EX 597/21 a sp. zn. 133EX

617/21 žiadnu vedomosť. Dôvody pre podanie žaloby videl žalobca v tom že nebol upovedomený o
ustanovení rozhodcu v rozhodcovskom konaní, nebolo mu umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom
konaní a priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami zákona a tieto skutočnosti
môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobu podal podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 a bod4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“).
Zároveň poukázal na to, že bol žalovaným 1/ uvedený do omylu pri podpisovaní Dohody o zaplatení
dlhu v splátkach č. XXXX/XXXX zo dňa 26.04.2021 (ďalej len „Dohoda“), nakoľko žalovaný zneužil

jeho časovú tieseň, doslova ho prepadol ulici a predložil na podpis Dohodu, pričom mu neposkytol
dostatok času na jej preštudovanie. Žalobca pri podpisovaní dohody nevedel čo podpisuje, pričom bol
ubezpečený, že sa jedná len o uzavretie dohody o zaplatení dlhu v splátkach. Žalovaný 1/ mu vedome
a úmyselne zamlčal, že predmetom dohody je aj pristúpenie k záväzku spoločnosti G. Q. F. F. a taktiež,
že obsahuje rozhodcovskú doložku. Mimo toho žalovaný 1/ až po podpise dohody zo strany žalobcu

doplnil do znenia dohody chýbajúce časti, o čom sa žalobca nedozvedel, keďže spoločnosti G. Q. F. F.
ani žalobcovi žiadne vyhotovenie podpísanej dohody nedal. Z uvedených dôvodov žalobca bez svojho
zavinenia nemohol žiaden z uvedených dôvodov uplatniť už v rámci rozhodcovského konania, prípadne
pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie.
1.2 Žalovaní vo vyjadrení k žalobe poukázali na to, že lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je prekluzívnou lehotou a jej uplynutím zaniklo právo žalobcu domáhať sa

zrušenia rozhodcovského rozsudku podanou žalobou. Z uvedeného dôvodu navrhli žalobu zamietnuť
1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 122 CSP, § 25 ods. 1 a § 40 ods. 1 až 3 ZRK,
č. 6 ods. 3 až 5 a 9 rozhodcovských pravidiel uplatňovaných v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom
D. H. N., L. (ďalej len „rozhodcovské pravidlá“).

1.4 V právnom posúdení veci súd prvej inštancie uviedol, že zo súdneho spisu, ako predložených
rozhodcovských spisov, vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodcovské rozsudky boli doručené
v pôvodnom konaní obom žalovaným fikciou doručenia, keďže si zásielky neprevzali v odbernej
lehote. Spôsob doručovania, ako aj odberná lehota bola stanovená v rozhodcovských pravidlách,
na ktoré odkazuje aj rozhodcovská doložka, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcu

prejednať a rozhodnúť spor. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rozhodca zasielal rozhodcovské
uznesenie o začatí rozhodcovského konania spolu s prílohami, ako aj následne rozhodcovské rozsudky
v súlade s dohodnutými rozhodcovskými pravidlami. Z obsahu predložených rozhodcovských spisov
jednoznačne vyplýva, že žalobca v pozícií žalovaného 1/ a spoločnosť G. Q. F., F. boli v pôvodnom
rozhodcovskom konaní pasívny, nepodali žalobnú odpoveď, a teda proti rozhodcovskej žalobe sa

nebránili. Rozhodcovské rozsudky (ako aj iné rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní) sa podľa
rozhodcovských pravidiel považujú za doručené fikciou doručenia, dňom vrátenia nedoručenej zásielky
rozhodcovi, teda obe napadnuté rozhodcovské rozsudky podľa vyznačenej pečiatky boli vrátené
rozhodcovi dňa 14.10.2021, kedy zároveň nadobudli aj právoplatnosť. Zároveň súd prvej inštancie
konštatoval, že zo strany rozhodcu boli zasielané na poslednú známu adresu sídla vyplývajúcu z verejne

dostupných registrov a na adresu trvalého pobytu fyzickej osoby. Žalobca podal žalobu na zrušenie
rozhodcovských rozsudkov dňa 23.05.2022.
1.5 Žalobca pred nariadeným termínom pojednávania podal súdu návrh na prerušenie konania z dôvodu
prebiehajúceho trestného konania začatého na podnet žalobcu pre podozrenie zo spáchania prečinu
podvodu neznámymi osobami konajúcimi v mene žalovaného 1/. Po preskúmaní obsahu podania,

ako aj po predbežnom posúdení samotnej žaloby mal súd za to, že v danom prípade nie sú splnené
predpoklady na prerušenie konania podľa § 162 CSP. V danom prípade smerovalo trestné oznámenie
žalobcu voči neznámym subjektom konajúcim v prospech žalovaného 1/, avšak uvedené skutočnosti
by pre účely rozhodnutia v konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov neboli smerodajné, nakoľko
by prípadné právoplatné rozhodnutie trestného súdu nezakladalo rozpor rozhodcovských rozsudkov

s verejným poriadkom, a to aj s prihliadnutím na to, že súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú,
keďže bola podaná po zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrhu
žalobcu na prerušenie konania a zrušenie nariadeného termínu pojednávania nevyhovel.
1.6 Lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku je stanovená v ustanovení §
41 ZRK ako 60 dňová a začína plynúť odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Zo zisteného

skutkového stavu súdu prvej inštancie vyplynulo, že žaloba bola podaná po lehote, keď napadnuté
rozhodcovské rozsudky boli doručené žalobcovi dňa 14.10.2021 a žalobu podal dňa 23.05.2022.
1.7 Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú po lehote, teda ako nedôvodnú, nepripustil
zároveň ani návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu navrhnuté na pojednávaní, a to výsluch
strany žalobcu a pripojenie trestného spisu, nakoľko mal za to, že vykonanie takýchto dôkazov by nebolo

hospodárne a účelné.
1.8 K návrhu žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie § 122 CSP je možne aplikovať na procesno-
právne lehoty upravené priamo CSP. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudkuje osobitnou lehotou vyplývajúcou z osobitného právneho predpisu. Ide o hmotnoprávnu lehotu,
nakoľko predmetné konanie nie je osobitným druhom odvolacieho konania. Uvedené vyplýva aj
z možností prieskumu v prípade podania predmetnej žaloby v stanovenej lehote, kedy súd preskúmava

žalobou napadnuté rozsudky a samotné rozhodcovské konanie len v intenciách § 40 ZRK, teda
nepreskúmava a neprihliada na námietky hmotnoprávneho charakteru. Z uvedeného dôvodu nebolo
možné predmetnému návrhu žalobcu vyhovieť.
1.9 Keďže súd prvej inštancie pred meritórnym rozhodnutím vo veci nezistil splnenie predpokladov
na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov a následne ani s prihliadnutím na

výsledok tohto konania nebol dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodcovských rozsudkov,
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou o takomto návrhu žalobcu procesne ani nerozhodoval.
1.10 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.
V tomto prípade boli žalovaní v konaní úspešní v celom rozsahu, a preto im súd prvej inštancie priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca, a to z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2.1 V podanom odvolaní tvrdil, že od počiatku konania namietal skutočnosť, že o uzatvorení
rozhodcovskej doložky nevedel a nikdy nemal v úmysle ju uzavrieť a rovnako tak nemal v úmysle

pristúpiť k záväzku spoločnosti G. Q. F., F.. Nemal tiež vedomosť ani o rozhodcovských konaniach a
ani o vydaní rozhodcovských rozsudkov, keďže rozhodca podľa jeho názoru nepostupoval v súlade s
dobrými mravmi a účelovo konal tak, aby mu čo najviac sťažil (ak nie až zmaril) možnosť dozvedieť
sa o nich. V zmysle ustálenej praxe už aj Okresný súd Banská Bystrica v takmer totožných veciach
týkajúcich sa sporov klientov žalovaného 1/ (napr. uznesenia sp. zn. 65Ek/35/2017 a 62Ek/290/2017)

skonštatoval, že – analogicky na prejednávaný prípad - žalovaný 1/ ako splnomocnenec žalovaného
2/ nepostupoval pri uzatvorení Dohody transparentne, v súlade s odbornou starostlivosťou a poctivým
obchodným stykom, využil lesť a dokonca použil jeden mimoriadne stručný formulár, ktorý obsahuje
viacero právnych úkonov. Takto vytvorený formulár vykazuje znaky konania žalovaného 2/ ako veriteľa
a žalovaného 1/ ako splnomocnenca veriteľa, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom a ktoré

nepožíva právnu ochranu s poukazom na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 266 Obchodného
zákonníka. Preto možno uzavrieť, že neplatná je z týchto dôvodov celá Dohoda, vrátane rozhodcovskej
doložky, čo však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy.
2.2Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žezozáhlaviaDohodyadokoncaanizobsahuDohodyakocelkuvšak
nijako nevyplýva, že by žalobca ako konateľ tejto spoločnosti mal byť vo vlastnom mene sám účastníkom

tohto právneho úkonu, napríklad ako „ručiteľ“, „pristupujúci dlžník“ a pod.. V prípade, že skutočným
zámerom žalovaných bolo práve využiť lesť voči žalobcovi tak, aby tohto „vtiahol“ do zmluvného vzťahu
a do záväzku voči žalovanému 2/, potom ide o jednoznačne nečestné konanie zo strany žalovaného 2/,
resp. jeho splnomocnenca, ktorým bol žalovaný 1/. Rovnako v závere dokumentu je len jeden podpis
žalobcu, a nie dva, ako by tomu bolo v prípade, ak by žalobca konal aj za seba ako za fyzickú osobou

a aj za spoločnosť G. Q. F., F. ako jej konateľ, z čoho je zrejmé, že žalobca mal v úmysle konať podľa
identifikácie zmluvných strán na Dohode výlučne za spoločnosť G. Q. F., F., a nie aj sám za seba ako
za fyzickú osobu. Súd prvej inštancie mal podľa neho jednoznačne dospieť k záveru, že uzatvorenie
rozhodcovskej doložky medzi veriteľom (žalovaným 2/) zastúpeným splnomocnencom (žalovaným 1)
a žalobcom ako fyzickou osobou, konajúcou vo svojom mene a na vlastný účet, nie je preukázané.

Rozhodca tak nemal danú právomoc na to, aby spor medzi nimi rozhodoval, a jeho rozhodnutie je voči
žalobcovi ničotné.
2.3 Namietol aj, že text Dohody pripravila žalovaná strana, zrejme žalovaný 1/, a preto mal rozhodca
otázky viazanosti žalobcu Dohodou vrátane rozhodcovskej doložky vykladať v prospech žalobcu,
pretože on text Dohody nepripravoval. Rozhodca však postupoval nielen v rozpore s týmto základným

výkladovým princípom, ale aj v priamom rozpore so zákonnými ustanoveniami § 266 ods. 2 až 4
Obchodného zákonníka.
2.4 Vyjadril presvedčenie, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, resp. z dôvodu, že nikdy
nebola uzavretá, boli splnené všetky podmienky podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1 a 3 ZRK pre to,
aby súd prevej inštancie oba rozhodcovské rozsudky zrušil pre ich nezákonnosť. Navyše prihliadnuc k

tomu, že rozhodcovská doložka je neplatná, resp. nulitná, vyjadril názor, že samotným vedením oboch
rozhodcovských konaní, rovnako tak i vydaním oboch rozhodcovských rozsudkov došlo k viacerým
závažným pochybeniam a postupom rozhodcu v priamom rozpore so ZRK.2.5 Za závažné pochybenie súdu prvej inštancie považoval tiež skutočnosť, že nevykonal navrhované
dôkazy, najmä výsluch žalobcu, čo žalobca pociťuje tak, že súd mu takýmto nesprávnym procesným
postupom ako strane sporu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, a to až v takej

miere, že podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Rovnako tak súd
nevykonal ďalší navrhnutý dôkaz, t.j. aby sa oboznámil nielen s trestným oznámením, ktoré v súvislosti
s uzavretím Dohody podal žalobca, ale aj s hromadným trestným oznámením, ktoré na žalovaného
1/ podali viaceré subjekty (fyzické aj právnické osoby), ktoré sa cítia byť poškodené jeho činnosťou
a obchodnými praktikami.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že napadnutý rozsudok tak, ako bol vyhlásený a vyhotovený,
spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca podľa nich vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
iné relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí. Žiaden z odvolacích dôvodov podľa nich nebol daný.
3.1 Podané odvolanie považovali za nedôvodné prioritne s poukazom na skutočnosť, že žalobca

zmeškal hmotnoprávnu lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom
zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Žalobca sa však v podanom odvolaní uvedeným žiadnym
spôsobom nezaoberal.
3.2 K ostatným tvrdeniam žalobcu uviedli, že žalobca ako konateľ obchodnej spoločnosti by mal
disponovať dostatočnými znalosťami a obchodnými skúsenosťami a pri uzatváraní zmlúv postupovať v

súlade s odbornou starostlivosťou. Pokiaľ žalobca Dohodu bez výhrad uzatvoril nemôže sa domáhať
jej neplatnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti dohody
žalovaní považovali za účelové, nakoľko žalobca predmetnú dohodu žiadnym spôsobom nerozporoval,
naopak, v zmysle dohody sa zaviazal splniť svoj splatný záväzok voči žalovanému 2/ v splátkach, avšak
tento doposiaľ nesplnil ani sčasti.

3.3 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o tom, že konajúci rozhodca nepostupoval v súlade s dobrými mravmi
a účelovo sa pokúšal zmariť možnosť žalobcu dozvedieť sa o vedených rozhodcovských konaniach,
žalovaní uvedené tvrdenie rovnako považovali za účelové a ničím nepreukázané. Žalobca ani neuviedol
konkrétne konanie, ktoré podľa jeho názoru malo odporovať dobrým mravom alebo účelovo mariť
možnosť žalobcu dozvedieť sa o rozhodcovských konaniach.

3.4 Tvrdenie žalobcu o tom, že v zmysle ustálenej praxe Okresného súdu Banská Bystrica je
možné konštatovať, že žalovaný 1/ pri uzatvorení predmetnej dohody nepodstupoval transparentne,
sa podľa nich nezakladá na pravdivých skutočnostiach. Žalovaný 1/ sa dôrazne ohradil proti ničím
nepodloženému tvrdeniu žalobcu o využívaní ľsti. K samotnej dohode uviedli, že táto je jednoduchým
právnym úkonom, ktorého obsah je jasne a stručne uvedený na jednom liste formátu A4, rozčlenený

do štyroch prehľadných článkov, písaných štandardným typom a veľkosťou písma a od žalobcu ako
konateľaobchodnejspoločnostimožnospravodlivoočakávaťschopnosťporozumieťdokumentom,ktoré
podpisuje. Žalobca podľa nich neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by predmetná dohoda mala odporovať
zásadám poctivého obchodného styku, pričom podľa ich názoru je práve konanie žalobcu, ktorý si od
žalovaného 2/ objednal vykonanie prepráv tovaru a za poskytnuté služby odmieta zaplatiť dohodnutú

cenu, v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako aj s dobrými mravmi.
3.5 Poukázali na zásadu separability rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je potrebné rozhodcovskú
doložku vnímať ako samostatný právny úkon, ktorý je oddeliteľný od hlavnej zmluvy v dôsledku čoho aj v
prípade neplatnosti hlavnej zmluvy, prípadne niektorých jej ustanovení rozhodcovská doložka zostáva v
platnosti, resp. táto by bola neplatná len v prípade, ak by dôvody neplatnosti hlavnej zmluvy bolo možné

vzhliadnuť aj na túto rozhodcovskú zmluvu/doložku.
3.6 Podľa ich názoru, zo znenia a formulácie dohody je zrejmé postavenie konateľa spoločnosti ako
jednej zo zmluvných strán. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 43CoR/5/2018 zo dňa 31.05.2018 a do pozornosti odvolacieho súdu dali aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo 29/2022 zo dňa 8.11.2023. K argumentácií žalobcu, spočívajúcej

v poukazovaní na údajný nedostatok vôle, žalovaní považujú za potrebné poukázať na preferenciu
platnosti právnej listiny a zásadu „littera scripta manet“, s ktorou korešponduje tiež nález Ústavného
súdu I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008 a uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 9/2019 zo
dňa 27.05.2020. Pre prípad podpísania akéhokoľvek dokumentu zmluvnou stranou, ktorá sa s jej
ustanoveniami vopred neoboznámila, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu druhej zmluvnej strany.

3.7 Pokiaľ ide o žalobcom namietané neprihliadnutie rozhodcu na princíp contra proferentem, žalovaní
tvrdili, že žiadne ustanovenie Dohody nepripúšťa viacvýznamový výklad, pričom žalobca neuviedol,
ktoré ustanovenie Dohody by takýto výklad malo pripúšťať a ani jeho prípadné možné výklady.3.8 S poukazom na uvedené však žalovaní opätovne dali do pozornosti nielen ustanovenie § 40 ods. 4
ZRK v súvislosti s pasivitou žalobcu ako žalovaného v rozhodcovskom konaní, ale taktiež nemožnosť
riešenia otázok hmotného práva v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

4. Žalobca odvolaciu repliku nepodal.

5. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

6. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo
zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/

zamietnutínávrhunazrušenierozsudkuprezmeškanie,i/návrhunapredbežnúvykonateľnosťrozsudku,
j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného
vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na
vyhlásenievykonateľnosticudziehorozhodnutiaavoveciachvýkonucudziehorozhodnutia,p/postúpení

právomoci do cudziny.

7. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

8. Podľa 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné
podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané
neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d/
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10. Žalobca podaným odvolaním napadnutý rozsudok napadol v celom rozsahu, t. z. aj výrok I., ktorým
súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. V odvolaní je odvolateľ, okrem iných
podstatných náležitostí, povinný uviesť z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t. z.
musí uviesť odvolacie dôvody. Vo včas podanom odvolaní žalobca síce uviedol všeobecné náležitosti
odvolania, to znamená, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda a čoho

sa odvolateľ domáha, no z podaného odvolania nie sú zrejmé odvolacie dôvody, z ktorých uvedený výrok
napáda.CSPneumožňujevyzvaťodvolateľanadoplnenieodvolacíchdôvodov(§373ods.1druháveta),
uplynutím lehoty na podanie odvolania stráca odvolateľ možnosť meniť a dopĺňať odvolacie dôvody.
KeďžeodvolaniežalobcuprotivýrokuI.napadnutéhorozsudkuneobsahujeriadnevymedzenéodvolacie
dôvody a tieto nemožno vyvodiť ani z obsahu odvolania, odvolací súd odvolanie žalobcu proti I. výroku

napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. d/ CSP odmietol, pretože absencia riadneho odvolacieho
dôvodu predstavuje vadu odvolania, ktorú nemožno odstrániť.

11. Odvolanie je jediný riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam súdov, no proti uzneseniu súdu
prvej inštancie je prípustné len v prípade, ak to zákon pripúšťa. CSP taxatívne v § 357 vymenúva

okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti uzneseniu, ktoré nie je
uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Keďže proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na
odpustenie zmeškanej lehoty, odvolanie prípustné nie je, odvolací súd odvolanie žalobcu proti II. výrokunapadnutého rozsudku § 386 písm. c/ CSP odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné. Keďže odvolací súd odvolanie odmietol, jeho dôvodmi sa nezaoberal.

12. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario“, len
v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380
ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v III. a IV. výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

13. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, pričom v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací
súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. V posudzovanom prípade neboli
naplnené procesné predpoklady pre zopakovanie alebo doplňovanie dokazovania zo strany odvolacieho
súdu a ani pre nariadenie odvolacieho pojednávania (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením

§ 366 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť
zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre
rozhodnutievoveci.Dôvody,prektorétakrozhodol,správnerozobralvodôvodnenírozhodnutia,stýmito
dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody
uvedené v odvolaní nemajú za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k

zásadným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza:

16. V súdenej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovských rozsudkov sp.
zn. R 93/2021 zo dňa 04.10.2021 a sp. zn. R 94/2021 zo dňa 04.10.2021. Súd prvej inštancie
žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko bola podaná po 60 dňovej lehote vyplývajúcej z 41 ZRK

plynúcej odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. S uvedeným právnym posúdením
veci žalobca nesúhlasil a v zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie
odvolanie, v ktorom namietal nedostatok právomoci rozhodcu vo veci rozhodnúť z dôvodu neplatnosti
rozhodcovskej doložky.

17. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné
rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými
prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť
a nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov
do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože v súlade s § 40 Zákona o

rozhodcovskom konaní možno tuzemský rozhodcovský rozsudok napadnúť žalobou na príslušnom
všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti.
Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je prieskum toho, či boli splnené podmienky
pre prejednanie veci pred rozhodcovským súdom a či konanie pred rozhodcovským súdom netrpelo
vadami. Rozhodcovské rozsudky je tak možné napádať len pre vady rozhodcovskej zmluvy a

procesného priebehu rozhodcovského konania; nie je možné preskúmavať skutkové alebo právne
závery obsiahnuté v rozhodcovskom rozsudku. V zmysle R 56/2020 „Konanie pred všeobecným súdom
o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa zákona cˇ. 244/2002 Z. z. na rozhodcovské konanie
nenadväzuje a nie je možné ho považovať za dˇalsˇie opravne´ konanie. Predmetom takého konania
všeobecného súdu nie je vecná správnosť rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci samej. Zisťovanie

priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je v súdnom konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu a tým otázkou skutkovou a
následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci
posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona cˇ. 244/2002 Z. z.“18. ZRK kogentne stanovuje lehotu na podanie návrhu na preskúmanie rozhodcovského rozsudku.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno v zmysle § 41 ZRK veta prvá podať v lehote 60

dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovi boli
obidva rozhodcovské rozsudky, zrušenia ktorých sa v predmetnom konaní domáhal, doručené v súlade
so ZRK a rozhodcovskými pravidlami dňa 14.10.2021. Žalobca žalobu podal až dňa 23.05.2022, t.j. po
márnom uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorej predĺženie zákon neumožňuje. Súd prvej inštancie správne

uviedol, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitnou hmotnoprávnou
lehotouvyplývajúcouzosobitnéhoprávnehopredpisu.Zákonnámožnosťzvráteniaúčinkovužvydaného
rozhodcovského rozsudku rozhodnutím o jeho zrušení je teda časovo limitovaná lehotou na podanie
žalobynazrušenierozhodcovskéhorozsudku.Akosprávnypretoodvolacísúdpotomposúdilzáversúdu
prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas, čo
bolo dôvodom zamietnutia žaloby. V prípade žalobcu tak uplynutím zákonnej lehoty došlo k procesnej

preklúzii práva domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. V toto prípade sa uplatňuje klasická
rímskaprávnazásada(princíp)„vigilantibusiurascriptasunt“(„právapatriabdelým“alebo„nechsikaždý
stráži svoje práva“).

19. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku, v rámci ktorej žalovaný

namietal nevykonanie navrhovaných dôkazov. V civilnom sporovom konaní sa skutkový stav zisťuje
dokazovaním, t. j. procesným postupom stanoveným CSP, na základe ktorého súd získava pre
rozhodnutie podstatné skutkové poznatky vo veci, ktorá je predmetom konania. Výber dôkazných
prostriedkov je na vôli sporovej strany. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré
vyšli najavo v konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené

zákonom. Súd vykonáva dôkazy zásadne na pojednávaní. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov
budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Procesnému právu účastníka
navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch na vykonanie dokazovania
rozhodnúť a v prípade, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo a z akých dôvodov
tak neurobil. Žalobca v podanom odvolaní za závažné pochybenie súdu prvej inštancie považoval

skutočnosť, že nevykonal navrhované dôkazy, najmä výsluch žalobcu a neoboznámil sa ani s trestným
oznámením, ktoré na žalovaného 1/ podali viaceré subjekty, ktoré sa cítia byť poškodené jeho činnosťou
a obchodnými praktikami. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú po lehote, nepripustil
návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu navrhnuté na pojednávaní, nakoľko vykonanie
takýchto dôkazov nepovažoval za hospodárne a účelné. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý

nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom takéto svoje konanie v napadnutom rozsudku náležite
zdôvodnil, nemožno považovať za nesprávny procesným postup, ktorý by žalovanému znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

20. Možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti,
v dôsledku ktorých by nebolo možné zistiť, na základe akých dôvodov súd prvej inštancie vo veci
rozhodol. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že
tento spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia

rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa riadil, zistené skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje
rozhodnutie logicky zdôvodnil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej
(formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri

hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku
vyplýva, že jeho odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na
ktorých je rozhodnutie založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o
nepreskúmateľnosti, resp. arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepostačuje len skutočnosť,

že strana (v danom prípade žalovaný) s napadnutým rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich
považuje za nedostatočné. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,
aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnyminázormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových
tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených
námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov
konania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).

21. Odvolací súd, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/69/2022 zo dňa 25. mája 2023 dodáva, že s ďalšími námietkami, resp. argumentmi žalovaného

uvedených v odvolaní sa nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie v intenciách zabezpečenia práva na
spravodlivý súdny proces sa jedná o argumenty, ktoré nemajú pre spravodlivé rozhodnutie v predmetnej
veci rozhodujúci význam (m. m. rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 314/2018). Žalobcom
v odvolaní vedená argumentácia, predmetom ktorej spochybňovanie právomoci rozhodcu vo veci
rozhodnúť z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, mala byť žalobcom uplatnená spôsobom
a v lehotách stanovených ZRK. Jej uvedenie v odvolaní nebolo spôsobilé zvrátiť správnosť výroku

III. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu ako oneskorene podanú zamietol.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava. Preto na
ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa, zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci,

vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na
princíp hospodárnosti konania, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Odvolací súd, poukazujúc na vyššie uvedené body tohto rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu
nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. potvrdil ako vecne správny.

23. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd
prvej inštancie žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich
výške. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V nadväznosti na

odmietnutie odvolania proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku a na vecnú správnosť III. meritórneho
výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správny posúdil aj závislý
výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP
rozhodol o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného
konania rozhodol podľa správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol
úspešný ani sčasti, keď odvolací súd odvolanie žalobcu proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku
odmietol a napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. potvrdil. Celý procesný úspech v odvolacom

konaní tak prináleží žalovaným, ktorí sa k podanému odvolaniu i vyjadrovali prostredníctvom svojho
právnehozástupcu,apretoimvsúvislostisodvolacímkonanímtrovypreukázateľnevznikli.Spoukazom
na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.